15. schôdza

Ďakujem za slovo. Vidíte, pán poslanec Hajko, že sme konštruktívna opozícia, aj keď niekto spraví chybu, tak sa vie ospravedlniť a priznať si to. To ale nie je mentálna kapacita koalície ako máme možnosť už niekoľko mesiacov sledovať. A vďaka za to, že ste spomenuli ten list profesijných organizácií, ktoré sa snažili najviac ako vedia upozorniť na to, že ak sa pripravuje hocijaká novela, špeciálne táto tajne a následne sa prednesie v pléne na poslednú chvíľu ešte aj chaoticky, tak naozaj, nielen že ide o obchádzanie procesu, ktorý zabezpečuje za normálnych okolností, podotýkam za normálnych okolností transparentnosť, ale aj účasť verejnosti v legislatívnom procese. Nám koalícia ako keby sa snaží demonštratívne ukázať, že vlastne toto je ten nový normál, ktorý nám sľubovali, ale toto je nie niečo na čo si chceme, môžeme, vieme zvyknúť a určite si na to nezvykneme. A nie je to len otázka rezortu kultúry, ono to SNS ukazuje vlastne všade tam, kam sa dostane, aj napriek tomu minimálnemu mandátu sa rozmáha do takmer všetkých aspektov spoločenského života a je to alarmujúce. No a v neposlednom rade tento postup, ktorý volia pri svojej parlamentnej a legislatívnej činnosti spôsobuje právnu neistotu a nedostatočnú predvídateľnosť. A my máme iks, naozaj iks prípadov z blízkej alebo aj vzdialenej minulosti akú škodu vie nepredvídateľnosť a právna neistota narobiť. A nemusíme dlho listovať, aby sme prišli aj k nedávnej minulosti na ukážky toho, že ako tento zbesilý a rýchly proces dokáže ničiť stav slovenského spoločenského života.

Vďaka, pán predsedajúci, ale aj vďaka pánu poslancovi Hajkovi. Správne ale smutne vypichol, že z toho, citujúc tú výzvu profesných organizácií, že rozpletenie tohto klbka, odstraňovanie následkov tohto hrozného rozhodnutia, ak ho teda tento parlament urobí, je niečo čo sa bude musieť robiť potom roky a roky, aj dávno po odchode tejto koalície z moci. Je to, bohužiaľ, jeden z tých danajských darov, z tých nášľapných mín, ktoré tu po nich ostanú a v tomto zmysle aj ďalšie parlamentné voľby, ktoré, chcem veriť, povedú k odchodu tejto nešťastnej koalície Smeru, Hlasu a SNS, nebudú koncom, ale vlastne len začiatkom konca. To čo bude musieť nasledovať je potom naprávanie všetkých tých pokrivených zákonov, aj tých inštitúcií, ktoré tu poctivo teraz už ôsmy mesiac systematicky a úplne cielene rozoberáte. Druhý postreh je taký skôr že meta postreh, som rád, že sa pán poslanec Hajko a jeho kolegovia prehovorili a že vyjadrili postoj, ktorý vyjadrili. Ono je totiž často využívané v tej diskusii o audiovizuálnom fonde tá kritika alebo ten argument čo je, že samozrejme, že ho bránite progresívci a saskári, lebo však to sú tie vaše liberálne srandičky, ktoré ten fond financoval a nedajbože občas aj apage satanas, priam progresívne srandičky čo financoval. Nuž je dôležité opäť, že tieto argumenty zazneli a že zazneli odkiaľ kade zazneli, pretože poukazujú na to, čo vám hovoríme celé mesiace. Rozdiel medzi vládou a opozíciou nie je v tom, že jedny sú liberálni a jedny sú progresívni alebo konzervatívny. Rozdiel medzi vládou a opozíciou je v tom, že opozícia rozumie tomu, že sú proste nejaké štátne záujmy, pardon, sú nejaké verejné záujmy, že sú verejnoprávne inštitúcie, ktoré slúžia ľuďom a nie politikom a žiaľ, vláda dokazuje každým svojim činom, že proste pre nich politika a vláda je štát, individuálne záujmy, stranícke záujmy sú štátne záujmy a mňa absolútne netrápi záujem verejný a čo ...absolútne netrápi čo tu bude o desať rokov.

Ďakujem veľmi pekne. Úplne neúmyselne, ale budem vlastne ako keby nadväzovať na poslanca Valáška, ale budem reagovať teda na pána Hajka. Je to taký paradox, lebo vlastne my sa pánom Hajkom sme na úplne rozdielnych ideologických ako keby že póloch slovenskej politiky. Ja som čítal napríklad jeho knihu Nezrelá republika, kde som relatívne s mnohými vecami interpretácie slovenských dejín nesúhlasil. Pre mňa to bola ako keby častokrát aj novinka takáto interpretácia a tak ďalej. Ale nikdy by ma nenapadlo pána Hajka vylučovať s debaty, naopak je super, že majú ľudia inú interpretáciu dejín, majú iné názory a tak ďalej. Ale tu obidvaja spoločne bojujeme za to, aby proste to nerozhodovala nejaká politická strana bez mandátu, vydieračská politická strana, ale aby proste tu boli jasné pravidlá diskusie, aby to boli jasné pravidlá rozhodovania o tom, kto dostane a za akých pravidiel povedzme dotáciu na film alebo nie. A obidvaja sa opierame o odbornú verejnosť. O koho iného sa treba opierať ako o tých, ktorí v tom ekosystéme žijú, ako tí, ktorí reálne sú jeho aj spolutvorcovia, sú a nezabudneme to povedať, sú z osemdesiatich piatich percent jeho spolufinancovači alebo spolufinancovatelia. To je dôležité. Lebo pätnásť percent do toho fondu v skutočnosti prispieva len štát a v skutočnosti to tak vyzerá, že SNS chce cestovať v prvej triede s lístkom na druhú. To znamená, že z pätnástimi percentami chce mať väčší rozhodovací hlas ako tí, ktorí financujú osem .....
===== Lebo 15 % do toho fondu v skutočnosti prispieva len štát. A v skutočnosti to tak vyzerá, že SNS chce cestovať v I. triede s lístkom na druhú. To znamená, že s 15-percentami chce mať väčší rozhodovací hlas ako tí, ktorí financujú 85 %. Takže si páni koaliční partneri pozrite, že toto nie je súboj medzi liberalizmom a narodniarstvom, alebo konzervativizmom. Tu je súbor, teda súboj o pravidlá, o pravidlá, normálne pravidlá demokratickej súťaže.

Ďakujem za slovo. Pán Hajko veľmi presne, fundovane vyzdvihol všetky negatívne prvky tohto zákona, poukázal na ich škodlivosť. Ja by som sa chcel venovať tomu, že zákonne umožňuje ľubovoľne tej Rade rozhodovať neverejne. Neverejne, to znamená utajene. V demokratickej spoločnosti takéto formy jednoducho existujú. Napríklad trestný, lebo prípravné konanie trestné je neverejné, ale má svoje dôvody prečo je neverejné, hlavne aby chránilo princíp prezumpcie neviny, aj účel celého trestného konania. Následné konanie pred súdom už je verejné.
Väčšinou to čo má vyť utajené pre verejnosť musí ohrozovať štátny záujme, musí ohrozovať bezpečnosť úst.., bezpečnosť štátu ústavy. Máme zákon na ochranu utajovaných skutočností, kde podstatou celého je chrániť podstatu demokracie utajenou formou. Ale tu sa má rozhodovať o poskytovaní dotácií pre nejaké filmovú tvorbu, čiže tu nejde o podozrenie, že nejaká špionážna agentúra má byť, rozkvitá, jednoducho tu je, to je verejná záležitosť, že si sa natočí, či neza.., alebo aká, aká tvorba dostane podporu. To nemôže byť bez informovania verejnosti. Jedine preto, že tí, ktorí sa o tom takto neverejne chcú rozhodovať sa hanbia priznať, že on bol ten ktorý bol proti, on bol ten, ktorý mal taký názor, že dobre sám vie že to je v rozpore s etikou, kultúrou a neviem s čím všetkým to má byť, jednoducho, že sa bude .. . (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci. Ďakujem aj vám pán poslanec Hajko, že ste nám takýmto spôsobom interpretovali ten otvorený list od Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a ďalších teda podpísaných organizácií. Ale my sme ich nemenovali, ale keď sa pozrieme na ten menoslov tých organizácií alebo asociácií, tak hovoríme o Slovenskej filmovej a televíznej akadémii, hovoríme o Asociácii slovenského dokumentárneho filmu, hovoríme o Asociácií scenáristov slovenskej audiovízií, hovoríme o Asociácii nezávislých producentov, hovoríme o Asociácii producentov animovaného filmu, hovoríme o Asociácií slovenských kameramanov, hovoríme o Asociácii slovenských filmových strihačov, hovoríme o asociácii, respektíve Únii filmových distribútorov, o Združený prevádzkovateľov kín, o Slovenskej asociácii producentov v audiovízií a dokonca aj o platforme Otvorená kultúra. Čo je, to je naozaj veľmi mimoriadne široká filmová a kultúra obec. Čiže naozaj ten okruh je taký široký, ten okruh tých, ktorí hovoria, že nie, že brzdite, že spomaľte, že nadýchnime sa, nadýchnite sa a naozaj to neuponáhľajme, pretože tak ako sa už neraz v tomto volebnom období ukázalo, tak je to potom na škodu veci. Skúsme ešte zabrzdiť, ak je to čo i len trochu možné, spomaliť, nadýchnuť sa, upokojiť sa, ukľudniť sa. Možno ešte stále nie je neskoro. Ďakujem pekne.

Kolegyne, kolegovia, ďakujem za vaše postrehy. Nebudem reagovať na všetko. Vypichnem dve veci. Prvá vec, tak ako hovorili kolegovia Valášek a Štefunko, áno, sme síce názorovo alebo hodnotovo niekde inde a predsa ideme spolu za jednu vec. Ja by som povedal, že každá vláda ktorá takého niečo zaregistruje tak by mala významne spozornieť. Pretože keď sa spektrum uzatvára názorové, aj vystupuje proti, proti vláde, proti jej konaniu, tak je to pre ňu veľmi nebezpečné, je to veľmi zlý signál. Spomeňme si z minulosti, z našej histórie, keď sme spomínali, či to bol rok 1944 keď sa spojili odbojové, odbojové strany s komunistami a dokonca aj s niektorými vládnymi predstaviteľmi vtedajšími. Spomeňme si na rok 1989, keď sa spojila celá spoločnosť, alebo na rok 1998, keď opäť zase vzniklo dosť ideologicky pestré spoločenstvo, ktoré sa postavilo proti vláde Vladimíra Mečiara. Takže berte to ako signál že niečo vážne sa deje v spoločnosti. A druhý postreh, ktorý ma zaujal. Kolegyne Jaurová hovorila o tom, že raz sa budú možno na vás smiať. Je to celkom možné, ale ja to pozrem, ja sa na to pozriem z iného konca. Pamätám si dosť dobre, je to už skoro 30 rokov, keď zrazu sa stali terčom útoku na Slovensku humoristi, bolo to za vlády Vladimíra Mečiara. A humoristi dokonca utekali za, za hranice, Markoviča spomeniem oko jedného z nich. Utekali, pretože cítili, že je to taká, taká tichá cenzúra. No a najsmutnejšie je, keď kráľ zotne šaša, hej. Ja sa nechcem toho dožiť, aby, aby na Slovensku sme išli do, vyslovene do cenzúry, že zrazu nebudeme môcť rozprávať to čo chceme rozprávať.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Nejaké kuloárne reči hovorí, že o druhej sa začne tak zmrákať nad nami, tak neviem či náhodou nebude posledné vystúpenie. Ale, iba tak vidím, že tak pribúdajú poslanci koalície po, po jednom. Tak uvidíme. V každom prípade nebudem, nebudem hovoriť dlho, ale chcel som vám milí kolegovia z koalície spraviť taký, taký odpočet. Odpočet metód a techník ničenia nezávislých inštitúcií. Keďže dnes sa tu stretávame na tomto smútočnom zhromaždení pri ničení ďalšej nezávislej inštitúcie, tak idem teda od, od začiatku procesne.
Úrad špeciálnej prokuratúry, skrátené legislatívne konanie a poslanecký pozmeňovák, prvá inštitúcia. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou skrátené legislatívne konanie, druhá inštitúcia. Obsadenie štatistického úradu, teda to je technika, že teda môžte vyhodiť riaditeľa za hocičo a potom to aj spravíte, skrátené legislatívne konanie, tretia nezávislá inštitúcia padla. Fond na podporu umenia, poslanecký pozmeňovák na poslednú chvíľu. Rada pre štátnu službu, poslanecký pozmeňovák spackaný, lebo ste pri hlasovaní chytili paniku, že sa ozvalo meno opozičného poslanca, tak ste vlastne nevedeli o čom hlasujete, tak ste boli proti, potom ste zistili, že ste boli proti vlastným bodom, tak ste to celé zastavili. Potom teda opakované druhé čítanie a potom už na druhý pokus sa pokazil, teda podarilo. To len aby to bolo na záznam, že aj to ničenie cez zrýchlené procesy niekedy možno až príliš ženiete. Ale možno to vyskúšame aj teraz nejak dať návrh v rozprave, aby sa o niektorých bodoch hlasovalo samostatne a naposledy to zafungovalo pri Rade pre štátnu službu, že koalícia zazmätkovala, tak možno by to zafungovalo aj teraz. Audiovizuálny fond, poslanecký pozmeňovák. NIHO, čiže analytický inštitút v rezorte zdravotníctva, poslanecký pozmeňovák v pléne, tiež spackaný, tiež sa to opravovalo. Čiže toto som si dovolil taký krátky, krátky sumár toho, akými metódami a technikami ničíte jednu nezávislú inštitúciu po druhej a hovorím to z hľadiska princípu, prečo potrebujeme nezávislé inštitúcie, ale hovorím to aj kvôli tým ľuďom, ktorí tam pracujú. Aj v tom Audiovizuálnom fonde, aj v týchto nezávislých inštitúciách sú odborníci, ktorí častokrát museli spraviť rozhodnutie, či budú za lepšie peniaze pracovať v komerčnej sfére, alebo idú sa hodiť v prospech služby štátu, alebo ako by som to nazval, idú proste slúžiť nejakej väčšej spoločnosti. Tak, tak týchto ľudí decimujete, vyháňate zo štátnej správy jedného po druhom, vysielate jasný signál všetkým tým ostatným desiatkam a stovkám tisíc úradníkov, že odbornosť sa veľmi nenosí a že to nebude veľmi oceňované keď budú do vecí príliš kecať. Takže za tých úradníkov, za tých odborníkov sa tu ja dnes staviam, pretože aj ja som si vyskúšal službu pre štátnu správu a myslím že je dôležité, aby sme sa ich zastali, aby vedeli, že sú tu ľudia na ktorých sa môžu obrátiť aj keď vy takto systematicky podkopávate jednu inštitúciu po druhej, lebo môžete, lebo máte najtesnejšiu väčšinu v histórii Slovenska, ale stále je to väčšina tak môžete.
A možno aj nerozumiete, že prečo my tak bazírujeme na tých proces. Veď, veď však to je proces, však to je druhoradé, dôležitý je ten obsah. Tak ja skúsim a už, už začína to tu tak šumieť. Tak skúsim vám dať nejaké, nejaké príklady, praktické príklady teraz prečo je proces dôležité z toho legislatívneho hľadiska. Je to veľmi jednoduché "Práca chvatná, málo platná". Jednoducho keď to ženiete robíte chyby, tie chyby potom musíte opravovať, na tie chyby potom doplatia ľudia na ktorých ste nemysleli. Už som tu dneska dával príklad s pasmi čo sa, čo sa vám podarilo. Opačný príklad toho dobrého procesu, aj keď nesúhlasím s tým finálnym zákonom, by mohol byť zákon o verejnej obstarávaní, ale aspoň ten proces bol dobrý. Štandardné MPK, stovky pripomienok, vyčistilo sa to, opravilo sa to. Oveľa lepší návrh zákona vyšiel ako bol na začiatku. Stále nie je dosť dobrý, podľa môjho názoru, ale oveľa lepší ako na začiatku. To keby sem prišiel v SLK, v tej prvotnej podobe, tak rukami by zalamovali všetci starostovia, primátori, obstarávatelia a firmy.
Ale tak dobre, tak dám vám príklad možno menej teoretický, menej legislatívny. Tak som si povedal, čo by som tak mohol, futbal. Žije teraz celá krajina futbalom, tak dám vám príklad futbal. Prečo je dôležité rešpektovať aj nepísané pravidlá, pretože toto, to sa tu my snažíme vám povedať, že možno nejdete proti litere zákona, ale idete proti duchu zákona keď tie procesy takto ženiete. Tak predpokladám, že viacerí z nás pozerali posledný zápas slovenskej reprezentácie proti Rumunom. Neviem či áno, či nie, ale predpokladám keďže máme to ministerstvo športu tak prečo si to nepozrieť ten futbal. Ja som ho pozeral a bol tam taký moment, myslím, že okolo 70 minúty sa stala taká situácia, že po jednom súboji ostal ležať na trávniku slovenský hráč a potom sa nejak lopta dostala k Rumunom a oni by kľudne mohli hrať ďalej a ísť do útoku a mali sme vlastne o jedného hráča menej, mali by vlastne výhodu. Ale čo spravili, zakopli tú loptu do autu. No a teraz mohli by ste si zobrať knižku pravidiel o futbale a hľadať tam pravidlo, že hráč je povinný zakopnúť loptu do autu, keď nejaký iný hráč leží na ihrisku, a nenájdete tam také pravidlo. To v tej knižke nie je, to je nepísané pravidlo. To je nepísané pravidlo, že takto sa to proste robí lebo máme voči sebe nejaký rešpekt, nejakú úctu, tak nebudeme predsa využívať nevýhodu súpera. Preto sú dôležité nepísané pravidlá. Keby sme my Slováci boli v opačnej situácii a hráme ďalej, všetci nás vypískajú. Aj vás by mali vypískať za ten zoznam, ktorý som vám tu prečítal, ako ničíte tie inštitúcie možno v súlade s pravidlami, ale v rozpore s nepísanými pravidlami. Takto sa to proste nerobí.
No a keďže sa bavíme o Audiovizuálnom fonde, tak na záver som si pripravil zopár, zopár anekdot za audiovizuálneho umenia, ktoré mi pripomínajú to čo tu robíme. Najprv mi napadol film Jáchyme hoď to do stroje, to bola podľa mňa fráza, ktorú si povedali kolegovia keď pánovi Farkašovského hovorili, aby teda podal ten pozmeňovák, tak takto si nejak predstavujem "hoď to, hoď to do stroje". Potom, keďže tu už máme aj precedensy, tak mi napadlo fráza z filmu Vesničko má středisková "To neděláš dobře s týma sirkama, to se ti vymstí!", že keď to takto ženiete ono sa to vypomstí, naozaj budú tam chyby, bude to zlé, doplatia, doplatia na to umelci, doplatí na to verejnosť. No ale na záver, na záver čo by sa asi najviac hodila posledná fráza, ktorá je z filmu Černí baroni, ktorý mám osobne veľmi rád, kde sa v tej záverečnej scéne ten kapitán Horec, pýta majora Terazkyho, ak si to pamätáte, "Řeknete, není tato situace poněkud absurdní!". A on sa ho spýta major Terazky "A čo vy si tak predstavujete pod pojmom absurdný". A ja by som odpovedal, že "toto", ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Ja som veľmi rada, že tu kolega aj takto ilustratívne a pomerne humorne vyzdvihol tú dôležitosť tých nepísaných pravidiel v politike a v podstate v každom jednom fachu. Aj slušnosť, morálka to všetko sú často nepísané pravidlá, ktorú tú spoločnosť kultivujú a skultúrňujú ju. A malo by to
===== Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja som veľmi rada, že tu kolega aj takto ilustratívne a pomerne humorne vyzdvihol tú dôležitosť tých nepísaných pravidiel v politike a v podstate v každom jednom fachu. Aj slušnosť, morálka, to všetko sú (povedané so smiechom) často nepísané pravidlá, ktorú tú spoločnosť kultivujú a skultúrňujú ju a malo by to tak byť aj v politike, mali by sme sa snažiť ju robiť kultúrnejšou a nie naopak. A mňa mrzí, že od začiatku tohto funkčného obdobia tejto vlády pozorujem, že k tým nepísaným pravidlám nemajú nielenže úctu, ale doslova v prvej možnej príležitosti od nich, od nich upúšťajú a toto sú presne veci, ktoré, ktoré vytýkali v minulosti iným, často sa zastrájali najmä pri pánovi Matovičovi alebo jeho kolegov, že, že porušujú nepísané pravidlá a že sa im to vypomstí a tak ďalej. Ja teraz sledujem, že oni to robia, to, čo vyčítali druhým v oveľa, v oveľa hrubšej, väčšej miere a vôbec na tie slová nepamätajú a vôbec sa nimi neriadia.
Ja som tak trochu aj sklamaná z toho, akým spôsobom tu politickú eleganciu, o ktorej sa snažili hovoriť v minulosti a ktorú sa snažili hrať, nechali tak a vlastne čokoľvek do parlamentu prinesú, ani sa neunúvajú povedať, prečo tak robia, rovnako ako teraz nepoznáme dôvody, prečo, prečo vlastne menia pravidlá, zaužívané pravidlá, s ktorými dokonca prišiel na začiatku ich vlastný minister Maďarič v roku 2008. My nevieme, prečo tieto pravidlá menia, len môžeme tušiť, že je to vôľa SNS a ostatní prikyvujú, lebo to pre nich umenie nie je tak dôležité, aby za to zabojovali, a to je mi ľúto. To je smutná vizitka tejto vlády.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ono je to naozaj veľmi smutné pozerať sa na to, čo sa tu od septembra deje. Namiesto toho, aby ste pomáhali ľuďom, tu prichádzate s rôznymi absurdnosťami, ako je napríklad aj táto, ktoré podľa mňa žiadnym spôsobom nepomáhajú nikomu, naozaj nikomu. A okrem toho, že majú plniť len vaše záujmy, že majú pomáhať vašim ľuďom a vlastne sa nám len vrátili časy, ktoré sme tu mali za predchádzajúcich vlád SMER-u, akurát v úvodzovkách aj s bonusmi.
Moji kolegovia a kolegyne tu neustále upozorňujú na chyby, ktoré robíte a vám to je naozaj jedno. Keby na Slovensku záležalo, tak sa snažíte počúvať a reflektovať na naše výhrady z opozície. Keď raz verím tomu, že príde Progresívne Slovensko k vláde, si teda ja vôbec neviem predstaviť, aby sme takýmto spôsobom pristupovali k našej práci, ako to robíte vy. Pred chvíľou sme mali napríklad tlačovku k tomu, že nám tu hrozí strata kontroly nad kritickou infraštruktúrou. Neustále nás kontaktujú ľudia, že si štát neplní povinnosti v oblasti poskytovania sociálnej starostlivosti. Samosprávy bijú na poplach. A mnohé iné problémy, ktoré Slovensko aktuálne trápia a rovnako aj našich ľudí na Slovensku, ktorí tu žijú. Ale nie, vy si musíte ísť svoje, čo tam po problémoch ľudí. Jednoducho neotravujte, my sme tu teraz pri vládnutí.

Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegovi Hargašovi, ktorý teda veľmi efektívne zhrnul to, čo sa tu deje a nielen teda dnes a že to je absurdné a navyše, navyše je to aj neslušné, pretože namiesto toho, aby sme dnes konečne sa zaoberali stavom ľudských práv a rôznych menšín, zdravotne znevýhodnených, detí, a v tomto parlamente, tak namiesto toho sa musíme nútene, vynútene zaoberať zákonom, ktorý má iba naplniť záujmy jednej politickej strany - SNS. A je naozaj neslušné, čo sa tu udialo, že namiesto toho, aby sme sa zaoberali stavom ľudských práv, sa zaoberáme týmto zákonom, ktorý nikomu, nikomu nepomôže, práve naopak, znič systém, ktorý tu roky fungoval, ktorý sa tu budoval, vďaka ktorému sa natočilo množstvo, množstvo filmov, oveľa viac, ako, ako v období, keď tento, keď tento fond neexistoval. A mňa to mrzí, že to musím opakovať, ale myslím, že je dôležité, aby ste to počúvali. Je absolútne neslušné, čo sa tu odhlasovalo, že sa zmenil tento program a je to niečo, čo ja nedokážem pochopiť. Ja nedokážem pochopiť, prečo si to niekto dovolí v takomto prípade. Mohli sme sa tu stretnúť v utorok alebo hocikedy inokedy, alebo v septembri. Kam sa ponáhľate? Tí ľudia sem prišli, aby hovorili o dôležitých, naozaj dôležitých veciach a vy ste ich poslali domov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)