19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Viskupič, ste ma zase trošku pobavili, hej, lebo rozprávate tu zase o zvyšovaní a nič vám nehovorí aj konsolidácia. Predsa my sme toto nespôsobili, čo tu je, to ste spôsobili vy, vaša vláda. Pamätáte si, čo navrhoval Ódor? Toto sú kozmetické úpravy podľa mňa, keby sme sa ním riadili, tak už dneska ľudia nemajú ani na tie potraviny. Takže my musíme konsolidovať za to, čo sa tu rozhajdákalo, čo sa tu urobilo a ako ste doslova prežrali peniaze. A nebudem tu teraz rozprávať o vakcínach o všetkých možných veciach.
Chcem vám povedať, čo sa týka benzínu, hovoríte, že za to môžu svetové trhy. Áno, samozrejme za to môžu svetové trhy, ale čo sa týka potravín, veď aj vaše vlády chodili do Bruselu, dnes sa tam chodíte, aby nám zatrhli eurofondy miesto toho, aby ste chodili, aby sme dostali vyššie dotácie na poľnohospodárstvo. Vy si myslíte, že naši poľnohospodári, a budem trošku aj kritická do radov poľnohospodárstva, pretože možno by sme mohli viac dbať na to, aby sa u nás pestovalo, myslíte si, že oni sú konkurencieschopní? Všetky bitúnky sa tu zrušili, všetko, lebo nie sme konkurencieschopní, lebo nemáme také dotácie, ako majú Poliaci, Maďari. No čo ste robili, pán Viskupič? Čo teraz tu rozprávate a tam vonku máte košíky s potravinami, také hlúposti som teraz pozerala. Však vy viete dneska cestoviny kúpiť za 0,60 až za 3,39. Keď kúpite rovnaké cestoviny od rovnakej firmy a viete to porovnať, ale nahádžu sa do cestoviny vajcia od rôznych firiem a každá iná firma má inú cenu. Čiže v Poľsku si dáte vajcia za, dajme tomu, ja neviem, za euro a tu si dáte vajcia bio za štyri. A potom idete porovnávať tam vonku košíky a robíte tlačovky. Prosím vás pekne, choďte do toho Bruselu a robte tlačovky, aby naši poľnohospodári dostali lepšie dotácie, samozrejme, spolu s nami, alebo ste to mohli robiť. A ja na to aj apelujem a neklamte tu ľudí, neoblbujte ich, pretože naozaj pokiaľ poľnohospodári, sme im nevydobyli vyššie dotácie, je to veľmi zlé a nemôžme tie potraviny zrovnávať a vôbec, čo je na trhoch, a vyššie platy by pomohli určite... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja sa na rozdiel od kolegyne budem venovať tomu, čo povedal doslova pán Viskupič. (Reakcia z pléna.) Na vás reagovať nebudem, samozrejme, lebo to neumožňuje rokovací poriadok.
Pán Viskupič spomenul, spomenul veľmi dôležitú vec aj teraz, ale, samozrejme, ešte aj, aj v svojom predchádzajúcom vystúpení, že Slovensko nie je ostrov. Jednoducho susedíme s ďalšími štátmi, kde majú svoje vlastné finančné politiky, majú vlastnú daňovú politiku a keďže sme otvorený trh, tak jednoducho nemôžeme zakázať ľuďom, aby si nešli kúpiť cez hranice tovary. Takže skutočne ako ja tiež, tiež upozorňujem na to, že ministerstvo financií pri konštruovaní daňovej politiky a spotrebných daní musí hľadieť na to, ako sa vyvíja situácia v okolitých štátoch. Nemá to jednoduché, samozrejme, a navyše, to tu nebolo spomenuté, musí hľadieť aj na kurzy, pretože do toho veľa hovoria kurzy, aké majú okolité štáty, pretože keď sa pozrieme dokola, okrem Rakúska tu nie je ani jeden štát, ktorý by mal euro. Takže nie je to, nie je to jednoduché, ale na to má ministerstvo financií aparát odborníkov, aby takéto veci dokázali zvážiť a aby sme sa nedostali do situácie, aká tu už bola spomenutá v Českej republike, kde radikálne zdvihli spotrebné dane na tabak a očakávajúc, že aké príjmy to mechanicky prinesie, no neprinieslo, pretože Česko tiež nie je ostrov a tí ľudia jednoducho išli nakupovať do iných štátov. Takže očakávam, že ministerstvo financií a vláda bude zohľadňovať, že Slovensko nie je ostrov.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Viskupič, boli ste predsedom finančného výboru v čase, keď, keď naša Slovenská republika bola zaťažená dodatočne za tie tri a pol roka viac než 20 mld. eur. Verejné financie sú podľa odborníkov, podľa všetkých inštitúcií v najhoršom stave v Európskej únii, ktoré ste nám zanechali. A to, že ste skôr odišli z vlády, to neznamená, že ste tú vládu ďalej nepodporovali. Podporovali ste ju aj do konca. Dokonca ste podporovali aj vtedy, keď vyhlásila termín volieb na 30. septembra, hoci mohli byť v máji alebo v júni a vtedy by aj ten deficit tohtoročný bol možno nižší, keby bolo viacej času na prípravu rozpočtu a konsolidačných opatrení. Takže to ide tiež ešte tak trošku za vami.
Ceny potravín v priemere klesli o 4 %. To ste si možno nevšimli a ak chodíte pravidelne do obchodu, môžte to aj potvrdiť. Ak príde ešte k nejakej redukcii dépeháčky v rámci konsolidačného balíka smerom k potravinám, čo je tiež možné, nevieme ako, ako to bude, je to nástroj, ktorý by mohol byť použitý ďalej.
No, či sme nejakým ostrovom? Slovensko je ostrovom v príjmoch. Keď si porovnáte príjmy Slovákov, Čechov, Maďarov, ale už potom aj Rakúšanov, tak sme hlboko v deficite. Tam sa treba pozrieť. Neviem, odkiaľ ste zobrali číslo, že v Poľsku sú o 25 % lacnejšie potraviny. To naozaj neviem. Takúto informáciu si nechám overiť a pravdepodobne je nekorektná.
A čo sa týka toho benzínu, ja som vám to pripomenul len preto, pretože vy ste v máji tohto roku, pán Viskupič, predkladali návrh na zníženie spotrebnej dane, aby klesli ceny, no vidíte, tak dneska by sme už mali asi najnižšie ceny na svete.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa skúsim venovať hlavne, takto, ďakujem, samozrejme, všetkým kolegom a kolegyniam za faktické pripomienky a budem sa venovať pani kolegyni Vaľovej.
No, pani kolegyňa, všimli ste si, že už vládnete rok, to je jedna vec, a potom, že z posledných dvanásť a pol roka ste vládli vlastne deväť, hej, a teda všetky tie ostatné vlády vlastne boli že tri a pol roka, tak vlastne už malo byť všetko vyriešené, veď vy ste vládli veľkú väčšinu času, takže nerozumiem, že prečo zrovna teda tie tri roky sú až taký problém.
No ale hlavne čo sa týka tých eurofondov, no viete, to neni, že či chodí niekto, ja som, do Bruselu sa sťažovať alebo niečom, ja som presvedčený, že proste tá Európska únia alebo Európska komisia, veď ony nepotrebujú, aby tam nejaký Viskupič išiel sa sťažovať na vlastnú vládu, ony majú, myslím si, že dostatok šikovných a múdrych ľudí, ktorí sledujú, pani Vaľová, aspoň zostaňte, ktorí sledujú situáciu a ja teda som neni žiadny fanúšik toho, aby proste nám boli zastavené eurofondy. Ale pýtajme sa prečo. Veď tie útoky na právny štát, to, čo sa tu, to, čo sa tu posledný rok deje, to sú, to sú tie veci, ktoré jednoducho tá Únia zvažuje, veď to sú peniaze, to sú peniaze, na ktoré sa museli vyzbierať európski daňoví poplatníci, Únia ich pošle na Slovensko a tu vlastne nie je inštitúcia, ktorá by zabezpečila stráženie finančných záujmov Únie. To znamená, neni tu inštitúcia, ktorá by sledovala, či nebudú teda postihnuté nejakou korupciou a keď sa také stane, aby to dokázala proste postihnúť a odsúdiť. Toto je ten problém, prečo Únia zvažuje a možno už aj začala proces proste obmedzenia alebo nejakého, nejakého zastavenia eurofondov. Toto, prosím, ale vládnete, pani Vaľová, vládnete, normálne to riešte, ja hovorím, že Slovensko dnes nedokáže prežiť bez eurofondov. Osemdesiat percent... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Nebudem zdržiavať. Budem sa podrobnejšie k tomu všetkému, čo sa tu narozprávalo, vyjadrovať po dani zo sladených nápojov, lebo mnohí utiekli od tej vôbec problematiky, ktorú tu riešime.
Čo sa týka samotného tabaku, boli tu otázky na to, že či teda ten výnos bude, nebude, tak je to legitímna otázka. Musím povedať, nepočíta to minister financií, samozrejme, počítajú to moji kolegovia a sú to moji kolegovia, ktorí sú zo všetkých táborov politických, ktorí tu kedy boli, ešte od pána Mikloša sú tam. Nie aj od vás sú tam nejakí ľudia, verte. Čiže ja to nepočítam. Čiže to, čo napočítali, ja berem ako fakt, ja to nespochybňujem a berem, berem, že tieto čísla sú relevantné. Chcem len upozorniť na to, ja som tu v minulosti, v minulosti, teda pán Viskupič teraz tuším odišiel, tu je, dobre, lebo som ho nevidel, pán Viskupič tu porozpráva rôzne veci, že ako to vieme, že či to teda bude taká suma, nebude. Ja som tu mal rôzne prednášky od pána Sulíka, ktorý teda nás asi už opustil, ale boli tu prednášky o tom, ako funguje Lafferova krivka, hovoril tu o tom, že napríklad hypotéky na, úroky na hypotékach že budú 9 %, aj to sme tu už počuli. Tak sa pozrite, aké sú dnes úroky, a preto hovorím jedno. Nejakí moji kolegovia to vypočítali, sú to ľudia, ktorí sú na to, na to aj vzdelaní, a ja im dôverujem. Čiže aký bude výnos, na to si počkajme, ale ja si myslím, že v mojich veciach sa moji kolegovia triafajú, takže nebudem tu spochybňovať.
Veľa sa tu hovorilo o šetrení, o konsolidácii, k tomu sa budem vyjadrovať neskôr, je to, je to veľmi široká téma, ale musím povedať, to, čo tu počúvam, pán Viskupič, áno, treba sa pozreť do zrkadla a všetko, čo ste mi tu nechali, ja to musím teraz s mojimi kolegami naprávať. To je proste jeden fakt. Čo sa týka, diskutovali ste o cenách potravín. Ja by som sa k tomu vyjadril len tak. Keď sa opýtate kohokoľvek na Slovensku, každý vám povie, že ceny potravín sú vysoké. Áno. Lenže treba pozrieť na posledné dva roky, keď tu boli inflácie dvanásť, to bolo za vašej vlády, pán Viskupič, keď tu boli inflácie dvanásť a desať percent za posledné roky dva, bola tu inflácia potravinová, sa šplhala k dvadsiatim percentám, čiže vtedy vystúpali tie ceny. Takže ak chceme niečo porovnávať, treba si pozrieť možno účtenky, ktoré ste platili predtým a ktoré platíte dnes a musí to byť ten istý tovar, to súhlasím s pani poslankyňou Vaľovou, ktorá sa k tomu vyjadrovala, že treba porovnať hrušky s hruškami a jablká s jablkami.
Takže toľko zatiaľ a ja sa potom budem k všetkým ostatným veciam, aj ku konsolidácii vyjadrovať ešte pri sladených nápojoch.
Ďakujem pekne.

Vážení kolegovia, cieľom vládneho návrhu zákona je od 1. 1. 2025 zaviesť daň zo sladených nealkoholických nápojov, ktoré budú podliehať nealkoholické nápoje sladené akýmkoľvek množstvom cukru alebo sladidla. Daň sa nebude vzťahovať na mliečne a jogurtové nápoje, nápoje na rastlinnej báze, napríklad mandľové nápoje, sójové nápoje a podobne, liečivá a výživové doplnky, napríklad šumivé tablety schválené ako liek. Obdobná nepriama daň je zavedená aj vo viacerých členských štátoch Európskej únie a v iných krajinách. Zdanené budú výlučne balené nápoje, to chcem zdôrazniť, nie nápoje pripravené v kaviarni, v reštaurácii, v bare, ako napríklad káva, domáca limonáda a podobne. Očakávaný príjem rozpočtu verejnej správy roku ´25 je 80 mil. eur, v roku ´26 109 mil. a v roku ´27 110 mil. eur.
Pozmeňujúcim návrhom prijatým na výbore pre financie a rozpočet sa zrovnoprávňuje zdaním všetkých nápojov s obsahom kofeínu nad 150 mg/l, tzv. energetické nápoje, ľadové kávy v plechovkách, v tetrapakoch, vrátane ich koncentrovaných podôb, prášková káva tri v jednom a podobne. Znižuje sa administratívna záťaž pri vrátení dane u druhov výrobcov nápojov, napríklad výrobcov radlerov, čiže aby nebolo dvojaké zdanenie malinovky, ktorú nakupujú na výrobu radlera, tak sa táto daň bude potom vracať.
Zavádza sa opatrenie na ochranu spravodlivej hospodárskej súťaže v podobe jednorazového zdanenia nadmerného predzásobenia sa nápojmi dominantnejšími subjektami na trhu ešte v roku 2024. Chcem upozorniť, že výrobcovia, hlavne veľký, samozrejme, lebo to je náročné na financie, sa chcú predzásobiť prípade aj na polroka dopredu, čomu chceme zabrániť vzhľadom na to, že malí výrobcovia, ktorí nemajú toľko finančných prostriedkov, by boli znevýhodnení, takže obmedzujeme množstvo predzásobenia týchto výrobcov.
Neprijatie tohto opatrenia by mohlo spôsobiť konkurenčnú výhodu z dôvodu predaja lacnejších nápojov po značnú časť roka v roku ´25 a neprimeranú vysokú maržu. Ak štátna kontrola potravín zistí nekorektné informácie o zložení nápoja, ktoré by mohli mať vplyv na výšku dane, navrhuje sa do zákona o potravinách ustanoviť povinnosť oznámiť tieto zistenia orgánov finančnej správy.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu na prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 314, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 367 z 18. júna 2024 pridelila predmetný vládny návrh zákona, tlač 314, týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Národná rada určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodom IV, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 19 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 314a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 117 z 10. septembra 2024.
Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Zdenka Svobodu, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Pekný deň prajem všetkým. Ja som ráno celú tú diskusie z môjho pohľadu teda zarámcoval aj k tomuto bodu, tak teraz by som chcel iba veľmi krátko tri také poznámky alebo body. Prvý k tomuto samotnému návrhu priamo, a čo sa týka našej pozície, že ráno som vysvetľoval, že veci sa dejú v kontexte a my sme konštruktívna opozícia a podporíme dobré návrhy, aj keď budú nepopulárne, pán minister. Ale tie veci sa deju v kontexte a tieto dve opatrenia sú len chabý pokus o verejnú diskusiu a teda predstierajú ozdravenie, ale skutočný balíček, ktorý by pomohol ekonomike a verejných financiám zatiaľ vláda nepredstavila.
Druhý bod je tá diskusia o tom, že kto za to môže. A tu chcem vyzvať pána ministra, aby sa vyjadril teda jednak k tomuto, pretože opakujem, a stále to hovoríte, včera to hovoril pán predseda HLAS-u, aj vy teda opakovane a ďalší, že tú situáciu, v ktorej dnes sme, spôsobil niekto iný, len nie, nie vládnuca garnitúra. Tak opäť teda pripomínam, že v tých časoch, kedy sme mali jednopercentný deficit, si väčšina vyspelého sveta šetrila na horšie časy a slovenská vláda na čele s pánom Ficom a potom pánom Pellegrinim rozhadzovala na predvolebnú kampaň. A minimálne som sa teda pokúsil o konštruktívny dialóg a tón v rannom vystúpení.
Tak sa chcem opýtať pána ministra, že čo na toto hovorí, pretože zachytil som viacerých vyjadrenie ten naratív oproti tomu, čo som počul na jar, ide dobrým smerom, avšak tieto otázky teda zostávajú v tej rovine hoaxov alebo klamstiev a bolo by dobré, aby sme si raz a navždy vyčistili, vyčistili stôl a viedli tú diskusiu objektívne na základe dát, ktoré, ktoré sú nespochybniteľné.
A posledná poznámka, a tiež sa chcem teda spýtať pána ministra, čo hovorí na politickú podporu svojho balíčka. Pretože tu zjavne existuje pnutie v rámci vládnej koalície, nevie sa dohodnúť na predsedovi Národnej rady, vytvára si zástupné, zástupné problémy, obviňuje kadekoho iného, len teda odmieta prijať zodpovednosť. A teda v tomto kontexte teda mal som pripravených viacej poznámok, ale pán Danko tu už nie je, ale teda jeho, zaujalo ma obzvlášť jeho vyjadrenie cez víkend, že teda keby on bol premiérom, alebo teda citujem: „Keby som bol premiérom, presadím, aby sme si požičali oveľa viac peňazí, kašlem na nejaké dlhy, pretože tie dlhy majú všetci na Západe, ale majú nemocnice, diaľnice a starajú sa o prisťahovalcov." No, tak my máje aj dlhy, ale nemocnice nemáme, čiže polovicu z toho už máme, a teda za trinásť rokov vlády SMER-u, z toho päť rokov tomu sekundovala SNS sme teda tie potrebné nemocnice alebo diaľnicu do Košíc nepostavili.
Takže moja otázka znie, že akým spôsobom chcete zabezpečiť politickú podporu pre rozumný konsolidačný balíček, ktorý aj pomôže verejným financiám, ale pritom nezadusí ekonomiku.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak máme pred sebou ďalšie z radu konsolidačných opatrení ktoré vláda ordinuje a zasa, tak iné sme zatiaľ nevideli, tak zasa ho ordinuje len a len ľuďom. Povedzme si úplne na rovinu, čo to znamená daň zo sladených nápojov.
Znamená to jednoznačné zdraženie koncových cien pre všetky potraviny, všetky tovary, ktorých sa toto zdanenie týka. Môžme sa, samozrejme, baviť o tom, že môže časť z toho zdanenia vlastne akoby absorbovať ten predajca a nepreniesť to na zákazníka. Áno, môžeme, myslím si, že samotné ministerstvo hovorí o tom, že približne 80 % nového dodatočného zdanenia sa v podstate okamžite, hneď v tej prvej línii, ako sa to týka výrobcu, prenesie do jeho koncových cien. To znamená, prenesenie sa to na občanov.
Čiže zaznie to tu dneska ikstýkrát a myslím, že to bude znieť aj ďalej, zasa raz vláda sľubovala lacnejšie potraviny, sľubovala zachovanie sociálneho štandardu a výsledok je ten, že sú potraviny v tomto momente o toto drahšie, plus, samozrejme, ešte drahšie aj o dépeháčku, lebo aj z tejto spotrebnej dane sa ešte vypočítava aj dépeháčka a jednoducho zasa to zaplatia ľudia. A ja to poviem, viac to zaplatia sociálne slabší ľudia. Skutočne ten stavbár, tento príklad ja používam, na tej stavbe, ktorý lieta či už je teplo, alebo akokoľvek, on vypije ďaleko viacej tých sladených nápojov než niekto proste vyššie sociálne situovaný. Čiže áno, aj túto daň ste naordinovali proste tým najobyčajnejším ľuďom najviac. Akože fakt že, bohužiaľ, toto ma, toto ma mrzí.
A tuto je najlepšie riešenie, a fakt sa obraciam na kolegov z koalície, nezavádzať. Normálne ešte stále máme šancu proste túto novú daň nezaviesť. Skúsme sa možno pozrieť do sveta. Veď áno, však nevymyslel minister financií kolesa, tá daň niekde je. Sú krajiny, ktoré proste zdaňujú, zdaňujú sladké a nemusia to vždy nápoje, ale ukázalo sa, ukázali sa dve veci s plynúcim časom. A je dobré, keď by sme sa vždy inšpirovali od tých akoby šikovnejších, schopnejším. Ukázalo sa to, že tie zdravotné aspekte, o ktoré, a v podstate ja to mám zadobre ministerstvu financií, že stále menej to spomínajú, aj myslím, teraz pán minister ani nespomínal nejaký zdravotný aspekt, ten tam nie je žiadny. Normálne že jediný aspekt je, že proste vláda potrebuje peniaze do štátnej kasy. No, ale každopádne iné krajiny teda zistili, že fakt zdravotný aspekt je nulový a že tie negatíva vôbec toho celého aj okolo výberu dane a všetkého proste sú, prinášajú viac zla ako dobrého a odchádzajú, odchádzajú od tohto zdanenie. A toto je proste ten môj návrh, že neopakujme chyby iných. Proste ešte stále je priestor, ešte stále je priestor tú daň neschváliť a neísť do nej.
A potom, samozrejme, treba vnímať aj to, že je to nová forma dane. Môžme sa baviť, že či je to urobené že fakt dobre z hľadiska tej administrácie, kontroly a sankčných mechanizmov, alebo zlé. Ale každopádne na čom sa zhodneme, je, že je to nová daň, ktorá proste bude potrebovať novú kolónku na finančnej správe, bude potrebovať nejakých nových zamestnancov, budeme potrebovať nejakých nových kontrolórov a vôbec akože ľudí, úradníkov na spravovanie tejto dane. A teraz, samozrejme, máme dve možnosti, že teda asi budú aj nejakí noví, na výbore sme sa k nejakému číslu, nie veľkému, ale teda áno, bolo potvrdené, že nejakí noví zamestnanci prídu, okej, tak potom je to zvýšenie zamestnanosti zasa v štátnej správe, zvýšenie byrokracie a ďalšie náklady pre štát. Alebo potom ak to spravia existujúci zamestnanci, tak teraz je otázka, či tú energiu, ktorú budú venovať kontrolovaniu a vratkám a všetkému okolo dane zo sladených nápojov, že či náhodou tá energia nebola by lepšie vynaložená, keby bola vynaložená do kontroly dépeháčky, kde teda ten výber je okolo 10 mld. plus-mínus a, samozrejme, aj tie úniku sú tam v podstate rádovo vyše ako vyše miliardy, hej, alebo v miliardách, to kľudne takto môžme povedať, že vlastne, že či toto by nebolo lepšie sa venovať radšej efektívnejšiemu vyberaniu DPH a efektívnejšiemu postihovaniu daňových únikov namiesto zavádzaniu novej dane a vôbec celej tej administratívy a vôbec celého okolo toho, to je jedna vec.
Na a druhá vec, aby som len nekritizoval a aby som aj dal nejaký návrh, tak ja si pamätám slová pána premiéra, podotýkam, že, a uvádzam to, že poviem slová pána premiéra, ktorý povedal, že si vie predstaviť 30-percentné šetrenie na zamestnancoch verejnej správy. Tridsať percent. Povedal pán premiér. Nejdem ho chytať za slovo, pretože to je, samozrejme, nemožné. To sa tu akože, to aj vám hlásim, že to možné nie je. Tridsať percent sa nedá. Ale tých, len aby sme vedeli, štát tento rok, ospravedlňujem sa zase za čísla, ja ich mám rád, tento rok dá štát 14 mld. za platy kompletných verejných zamestnancov, všetkých. Hasičov počnúc, sociálnych pracovníkov, učiteľov, 14 mld. Je to v podstate najväčší výdavok štátu, s prehľadom, hej? A 30 by bolo 4,2 mld., ale hovorím, to je nerealizovateľné, no ale toľko ani nepotrebujete. Ak by sa splnila, ak by ste dokázali, vládna koalícia, splniť tretinu z toho, čo buchol po stole váš pán premiér, tak je to, neuveríte, 1,4 mld. na budúci rok šetrenia. To sú všetky peniaze, ktoré, ktoré jednoducho potrebuje a to, to číslo na tom nejak tak panuje zhoda, že to je tá konsolidácia, ktorú pre tento rok potrebujeme. Čiže ešte raz, 10-percentný pokles zamestnancov štátu vyrieši celú, celú konsolidáciu. Vychádzalo by to zo slov vášho pána premiéra, bolo by to šetrenie štátu na sebe a zároveň, veď keď tu bude stáť minister sociálnych vecí, ten bude zase hovoriť, že máme najnižšiu nezamestnanosť v histórii Slovenska. V prvom kroku zatlieskam, super. V druhom kroku poviem, že má to aj bé, lebo nám kopu ľudí odchádza do predčasného dôchodku, čo je veľmi zlé a nevieme si to dovoliť. Ale cé je to, že pokles 10 % zamestnancov v tej neproduktívnej časti ekonomiky, teraz to, prosím, nemyslím v zlom, ale teda v ekono... proste v tej, v tej verejnej správe by znamenal to, že by sa nejaké množstvo ľudí uvoľnilo vlastne pre potreby ekonomiky a vlastne naopak by dokázalo suplovať ten odchod pracovnej sily a dokázalo by vlastne pomôcť, pomôcť ekonomike s novými disponibilnými zamestnancami, z čoho, samozrejme, zas by mal štát odvody a dane a jednoducho zasa by len z toho niečo skončilo v štátnej kase. A niečo, samozrejme, aj z dane z príjmu právnických osôb, lebo však tie firmy s viac zamestnancami by mohli vyprodukovať väčší zisk. Takže toto je jedna z vecí, ktorú by som akoby navrhoval, že vlastne aby som len nekritizoval.
No ale naspäť, naspäť ku dani zo sladených nápojov. Zasa poviem a pochválim kolegov z ministerstva financií, že toto išlo v štandardnom legislatívnom procese. Ako zasa, je to, povedzme, že aj s daňou z tabaku je to asi jedna štrnástina potrebných zdrojov pre budúci rok, ale dobre, aspoň jedna štrnástina išla štandardne, obávam sa, že trinásť štrnástin pôjde zasa v skrátenom legislatívnom, takže to je tá úroveň že štandardnosti nášho vládnutia a neštandardnosti, ale teda tuná okej, tuná ďakujem za ten postup. Aj my sme sa napríklad zúčastnili rozporového konania a takisto tam chceme aj poďakovať ministerstvu financií, že sa teda po spoločnom tlaku, nejdem hovoriť, že len po našom, ale po spoločnom tlaku viacerých, viacerých ľudí podarilo to nejak akoby vyladiť, aby sa to stala nieže len že daň zo sladených nápojov, ale daň zo zdravého životného štýlu, že boli vyradené či už proste tie športové nápoje, alebo koniec koncov aj dojčenské mlieka a takéto veci, aj proste výživové doplnky, resp. lieky. Takže nejak sa to akoby doladilo, za čo teda akoby patrí vďaka.
Nuž zároveň, akože to by sme neboli na Slovensku, keby sa to celé toto, čo teraz tu ďakujem a chválim, nezvrhlo na to, že a zasa, samozrejme, prišiel na výbor pozmeňujúci návrh a nie riešiaci nejaké bodky, čiarky a proste detaily, hej, nejaké proste legislatívneho procesu, ale vyslovene návrh zákona, ktorý do toho zaraďuje zasa ďalšie a ďalšie kategórie proste, kávové nápoje, proste rôzne. Ale napríklad aj kapsule do kávovarov. Proste to sú normálne, že zásadné množstvo nových produktov sa tam dostalo a to má dve roviny. Jedna je tá, že toto nebolo s nikým, s nikým konzultované. Proste zástupcovia, boli tam aj zástupcovia rôznych výrobcov na tom výbore, tí otvárali oči. Tí videli prvýkrát, prvýkrát, že zasa tam bolo niečo takéto prijaté. A to len aby ste si nemysleli, že pán kolega, podpredseda výboru, to pri odôvodňovaní, odôvodňovaní pozmeňujúceho návrhu nejak explicitne povedal, že áno, zahŕňame tam aj napríklad kapsule do kávomatov, ktoré obsahujú pridaný cukor a kopu teda ďalších kávových, kávových výrobkov, no nie. Proste však prečítal to nejak, ale to tam nebolo povedané. Tak to tá odpoveď padla až keď som sa teda pozeral na to ja, v rozprave sa pýtam, že áno, týka sa to tohto, tohto, tohto? Áno. Proste tak to tam bolo zaradené. Čiže celý legislatívny proces prebehol, medzirezortné pripomienkové, rozporové, ddd, všetko, všetko, ale nakoniec sa zasa ten zákon zásadne, zásadne zmenil. Proste na rokovaní výboru z ničoho nič, z minúty na minútu a bez, bez konzultácií s dotknutými subjektami. Ako kolegovia, prosím, my si uvedomme, my tu nie sme v nejakom že odtrhnutí od reality. Veď my tu vyrábame zákony pre ľudí tejto krajiny, pre výrobcov tejto krajiny, pre ekonomiku tejto krajiny. Veď ako aspoň to minimum, že keď niekomu teda vyrábame ten zákon, tak veď treba mu dať šancu sa k tomu vyjadriť. Aspoň toto by sme mohli držať. Aspoň v tej časti jednoducho, keď už sa snažíme ísť aspoň nejak, nejak štandardne. Ale nie, nie, zasa. Takže, bohužiaľ, aj toto, prosím, majme na pamäti, že ten zákon sa zásadne zmenil. Plus takisto, teda na výbore. Takisto aj to zdanenie jednorazového predzásobenia, to tam takisto pribudlo, pribudlo teraz, no. Takže, no, jednoducho celé zle.
A zasa sa kúsok posuniem ďalej. Nemecko má rozpočet vládou schválený od 14. 7., kolegovia, 14. 7. schválili rozpočet. Nemecko má tiež kopu problémov, rúca sa im ich systém ekonomiky, ktorý teda bol dlhodobo fungovaný na relatívne lacných energiách z východu, na výraznej priemyselnej produkcii. Jednoducho, áno, Nemecko má problémy. Ale tá reakcia nie je taká ako tu, že a všetko tajne a najlepšie je to prijmime v decembri 15. Nastavili a od 14. 7. celá nemecká ekonomika vie, ako bude vyzerať fiškálna politika štátu. Jasné, musia ho ešte schváliť v Bundestagu, ale proste tam tie zmeny veľké nebudú. Je vládou schválený. Čiže vedia, aká bude finančná politika, vedia, aké sú daňové sadzby, vedia, aké sú, ja neviem, rôzne odvody, všetko. Celá nemecká ekonomika má polroka na to, aby sa pripravili na to, čo ich čaká. Jasné, že budú podstatne lepšie pripravení a podstatne konkurencieschopnejší než napr. slovenské firmy, ktoré proste ešte v decembri nebudú vedieť, čo ich čaká, hej? Už aj to Česko, keď dobre, Nemci sú pre nás nedosiahnuteľný štandard, bohužiaľ, ale aj to Česko, aj keď tam mám výhrady tiež, ako ten proces prebieha, že mali ho viac-menej akože teda neverejný, ale dobre. Asi týždeň-dva dozadu proste už dali teda návrh, stále ho ešte dali, teda vlastne v prvej, myslím, že to bolo do konca, vlastne do konca augusta, čiže od 1. septembra dali von kompletný návrh štátneho rozpočtu. Áno, ešte sa tam doťahujú, možno sa trošku zmení, ale zasa už proste tá ekonomika, už všetci debatujú, vedia, o čom plus-mínus, na 98 % vedia, čo ich čaká. Poďte sa spýtať manažéra slovenskej firmy, alebo ešte lepšie manažéra slovenskej pobočky svetovej firmy, ako sa mu robil jeho rozpočet. Nielen štát robí rozpočet, všetky firmy robia svoje rozpočty. V lete, normálne v lete to funguje tak, že slovenské pobočky proste vyrobia rozpočet na budúci rok, posielajú na schvaľovanie do centrál. Ako choďte sa spýtať akéhokoľvek finančného riaditeľa akejkoľvek firmy, ako sa mu, ako sa mu ten rozpočet robil, aké tam bolo množstvo faktov a aké množstvo rizík tam pridával. Proste veď tie naše firmy nevedia ani, aká bude dépeháčka. Nevedia, či teda celý sektor zaplatí o pol miliardy navyše na transakčnej dani. Nevedia, aké budú odvody. Proste nevedia nič.
A dobre, môžte si mávnuť rukou, čo vás zaujímajú firmy, zaujímajú vás len ľudia, ale pozor! Viete, ako to funguje napríklad u tých reťazcov? Ony keď napríklad, zoberiem si teraz, hrozí-nehrozí, pán minister povie, daň, daň z potravinárskych reťazcov, dodatočné zdanenie veľkých reťazcov. Viete, čo ony do toho rozpočtu dajú, keď nevedia, či to bude, alebo nebude? Jasné, že tam tú položku dajú ako rizikovú, zapracujú to do svojich nákladových, nákladových cien a ony už dnes do nejakej miery proste si to do tých cien dávajú, pretože ten reťazec nemôže, keď my si tu zmyslíme, že 15. decembra sa prijme, ja neviem aký odvod, nechcem radšej ani tipovať, hej, a že ony potom 1. januára môžu zvýšiť všetko o 4 % alebo o 5 %, alebo o koľko to vyjde. Takto ony nemôžu reagovať. Preto ony postupne to už navyšujú-navyšujú, čiže dnes ľudia platia zbytočne viacej za produkty, pretože jednoducho je v rizikovej, majú to v rizikách reťazce a takto tam vkladajú. Ak sa to nestane, ak sa to nestane, tak jednoducho hurá, budú mať vankúš na akcie. Tak postupne to akoby proste nejak toto riziko rozpustia a tie ceny môžu znížiť. Ale tá realita je tá, či ten odvod zavediete, alebo nezavediete, prosím, nezavádzajte ho, ale už dnes kvôli tomuto, kvôli týmto rizikám, kvôli tej neurčitosti rozhodovania vládnej koalície platia všetci ľudia viacej. Aj my, ale na nás kašľať, my máme platy dobré, ale proste tí ľudia, ktorí majú problém, rozmýšľajú, či kúpiť deckám nové prezuvky alebo, alebo nové farbičky, alebo či im majú kúpiť proste niečo, niečo iné na oblečenie, alebo teda či si môžu kúpiť tú potravinu.
Na toto, kolegovci, prosím, pozerajte. Je množstvo ľudí, ktorí jednoducho žijú z úst, z rúk do úst, hej? Proste nemajú. Špeciálne rodiny nekompletné, tam, kde je matka, jedno dieťa, tam, kde je matka, dve deti. To normálne že táto kategória nemá že žiadne úspory, žiadne. Proste skutočne žijú z jedného, z jednej výplaty do druhej. A takýmito, aj takýmito proste riešeniami im ten život robíte ťažším a ťažším. A to ešte nehovorím proste, že jednoducho keď sa to celé poprijíma, tak ho budú mať že brutálne ťažší.
A zasa proste, pán minister, majte tú odvahu a povedzte, že každé konsolidačné opatrenie sa jednoducho týka ľudí. Zasa si zoberiem za príklad tú transakčnú daň. Okej, vy poviete, zaplatia len firmy. No teraz sa bavme, že firmy. Budú tam aj živnostníci, akokoľvek, dobre. Pravdepodobne tam budú živnostníci, malé firmy, veľké firmy. Tie plány, ako ich avizoval premiér, tak asi pol miliardy ročne. Pol miliardy ročne sa stane ďalším nákladom firiem, tak ako je prenájom, tak ako sú mzdy zamestnancov, čokoľvek ďalšie, tak táto transakčná daň sa stane firmám ich nákladom, ktorý budú musieť preniesť do svojich realizačných cien. Áno, aj potravinové reťazce. Áno, aj, aj pri cene benzínu. Proste kdekoľvek.
A zasa, keď len, keď len 80 % tohto svojho dodatočného nákladu prenesú na konečného spotrebiteľa, no tak je to zasa štyristo niečo miliónov proste, ktoré budú musieť zaplatiť bežní koncoví občania. Každá tá konsolidácia, ktorú vy považujete, že teda chcete vybrať ďalšie a ďalšie peniaze od ľudí namiesto ušetriť na prevádzke štátu, vo finále zaplatia ľudia.
Takže záverom už len, sedí tu päť-šesť možno kolegov koaličných, porozmýšľajte, prosím, myslite na ľudí, nepridávajte im ďalšie zaťaženie, neberte im ďalšie peniaze z ich vrecák. Pozerajte na seba, pozerajte na štát, pozerajme na to, či by sa nejaké peniaze nedali ušetriť. Tak, ako to spraví každá obyčajná slovenská domácnosť, ktorá jednoducho im to nevychádza. Prvé, čo spravia, je, že pozerajú na výdavky, znížiť výdavky. To je jediné, čo či už obyčajný človek alebo aj štát má priamo v rukách. To je, o čom môžte rozhodovať priamo, o čom môžte rozhodovať so stopercentnou určitosťou a to, čo je tým správnym liekom. Áno, dajú sa zvyšovať príjmy, tá rodina si môže povedať, že bude viacej pracovať, že si mamina nájde ešte ďalšie zamestnanie alebo že lepšie platené zamestnanie, aj to je cesta. Len v prípade štátu toto znamená, že tie peniaze niekomu beriete, hej? Takže to nie je dobré.
No a posledná možnosť, ktorá tu veľmi málo zaznieva dnes, je podpora ekonomiky. Tu nebolo za rok v podstate jeden jediný návrh, ktorý by jasne podporoval ekonomiku, ktorý by urobil to, že naša ekonomika bude robustnejšia, konkurencieschopnejšia, že priláka nových investorov, že tí existujúci investori, ale aj domáci proste nainvestujú viacej do svojich prevádzok a vo finále z vyššieho výkonu potom zaplatia viac aj štátu. Podotýkam pri existujúcich sadzbách, prípadne ešte znížených, lebo také by napríklad zlepšili, zlepšili konkurencieschopnosť Slovenska. Toto tu absolútne chýba. Vláda si vybrala jedinú cestu, vybrať tie peniaze od ľudí a to je cesta proste do pekla. A navyše ešte je veľká šanca, že nebude úspešná.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Mám dve poznámky k vášmu vystúpeniu. Tá prvá poznámka je, že všetky tieto perfektné a dobré rady ste mohli využiť v predchádzajúcom volebnom období a nemuseli ste doniesť túto krajinu do toho nešťastia, v ktorom teraz práve sme.
A druhá poznámka je tá zdravotnícka. Tento návrh zákona podobne ako návrh zákona o fajčení má aj synergický efekt. Dopad na mieru úmrtnosti v Európskej únii podľa OECD health database je pri diétnych rizikách až 17 % a pri tabaku až 17 %. Ja neviem, skade ste zobrali tie údaje, že vlastne to nemá žiadny vplyv na to, ako bude vyzerať zdravotný stav obyvateľov. Je to absolútne pomýlený názor. A ja naozaj si vás vážim, ale nerozumiem, že môžete bojovať proti takejto forme dane.
Ďakujem pekne.