19. schôdza

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem v tejto chvíli dve faktické poznámky. A ešte jedna doplňujúca informácia, ministra vnútra zastupuje v sále teraz pani ministerka hospodárstva, pani Saková.
Takže prvý s faktickou pán Mikulec, máte slovo, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, ty si spomínal na záver, že postupne ľudia na to budú prichádzať. Ja si myslím, že oni každým dňom na to prichádzajú viac a viac, aká je situácia reálne a najmä na to prichádzajú samotní policajti, hasiči, horskí záchranári, ktorí sa cítia byť podvedení, oklamaní, pretože to vnímajú, že tie opatrenia, ktoré sú tu navrhované na to, aby boli vôbec stabilizovaní, tak nič neriešia. A myslím si, že ak si vypočuli dnešnú tlačovú konferenciu premiéra a s koaličnými partnermi o konsolidačnom balíčku, kde sa dozvedeli, že pôjde DPH hore, tak aj tí, ktorí možno ešte premýšľali do poslednej chvíle, či sa majú rozhodnúť zobrať valorizáciu 14,5 % alebo nie, tak po dnešnom dni sú rozhodnutí a tú valorizáciu zoberú a odídu. A ja stále hovorím a mám to potvrdené aj z posledných dní, že častokrát dôvodom nespokojnosti tých policajtov, hasičov, horských záchranárov, ľudí vo všeobecnosti pracujúcich v rezorte ministerstva vnútra, lebo to nie sú len ozbrojené zložky, tak nie sú ani tak tie peniaze ako situácia vo všeobecnosti. My počúvame každý deň o rôznych zlyhaniach kindermanažmentu na vnútre. Ty si sa pýtal, či niekto na ministerstve vnútra chystá nejaký koncepčný materiál. No kto by ho chystal? Kto by ho písal? Veď tam nie sú ľudia, ktorí by dokázali takýto materiál stvoriť. Dozvedáme sa o katastrofálnej situácii na Akadémii Policajného zboru, odkiaľ odchádzajú skúsení prorektori, učitelia, pedagógovia dlhoroční, pretože sa nemôžu viac pozerať na to, akým spôsobom sa súčasný rektor, bývalý blízky spolupracovník pani Kurilovskej, súčasnej štátnej tajomníčky, správa k študentom. Im to je absolútne jedno.

Ďalší v poradí s faktickou poznámkou pán poslanec Muňko. Máte slovo.

Pán poslanec, ja neviem, či som sa dneska zobudil alebo vy, za posledné štyri roky to, čo ste tu predvádzali na ministerstve vnútra, ste asi neboli členom koalície a neodišli ste z firmy a nešli ste do SaS-ky. Koľko ráz tu bol odvolávaný pán minister Mikulec. Tá fraška, ktorá tu bola, vám to nič nehovorí? Prišla nová vláda, pán Ódor, pán Šimko. Čo ste spravili s pánom Šimkom, keď začal prakticky konať a kde boli porušované základné princípy právneho štátu? Alebo už ste, skutočne vám padla zlatá tehla na hlavu, keď tá správa, ktorá príde, nemusíte mať obavy, že vás minie, zo Slovenskej informačnej služby, tam je hŕba vecí, ktoré boli porušené. Dokonca prestala súčinnosť medzi ministerstvom vnútra a Slovenskou informačnou službou. Alebo ja vám už prestávam absolútne rozumieť tú vašu drzosť, ktorú tu predvádzate. Nebojte sa, pán poslanec, spravodlivosť vyjde navonok. Lebo to, čo sa tu predvádzalo v období za Matoviča, ale aj za pána Hegera, vyvaľovanie dverí, proste tá trestná činnosť, ktorá sa tu robila, tie odposluchy, ktoré tu sú, tie vám iste zo Slovenskej informačnej služby prídu. Prvýkrát v histórii Slovenskej republiky boli odvolaní dvaja šéfovia Slovenskej informačnej služby. Nakoniec kde sú? Sú zavretí? Pán Krúpa, nerozumiem vám. Bol by som rád, keby ste radšej držali. Strašíte ľudí, pričom bezpečnostná situácia, samozrejmá vec, sa stabilizuje. Ľudia, ktorí boli, vždycky odchádzali proste a budú prichádzať ďalší. Som presvedčený, že to, čo spravil pán minister terajší, stabilizuje a nemusíte mať obavy. Nebojte sa, aj Trestný poriadok, ktorý bol daný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán poslanec.
Reagovať bude na faktické pán poslanec Krúpa. Máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne obom za vaše faktické poznámky.
Pán Muňko, ja rozumiem vášmu rozrušeniu, ja aj vnímam, ako to vidíte. Ja chcem povedať jedno. Bez ohľadu na to, akú som mal politickú príslušnosť alebo politické tričko, tak pre mňa naozaj bezpečnosť je niečo, čo je nad tým a čo je apolitické, pretože sa týka nás všetkých a týka sa aj bezpečnosti našej krajiny. Ja v minulosti, a to bolo veľmi dobre známe, som bol kritický aj voči predošlému vedeniu ministerstva vnútra, veľmi dobre sa o tom vie. Veľmi dobre sa vie, že aj ministra vnútra sme predvolávali pravidelne na brannobezpečnostný výbor, kde bol grilovaný. Či som to tu organizoval ja, že som zvolával tie výbory, alebo dokonca o to požiadala opozícia, tak sme o týchto veciach diskutovali. A škrelo ma naozaj veľa vecí. Takisto som mal iné očakávania. Mal som očakávania, že sa niektoré veci vyriešia iným spôsobom a mali sme o tom diskusie, aj sme sa o tom hádali, ale aspoň sme o tom vedeli sa rozprávať. Ten rozdiel oproti tomu dnešku je, že my tú diskusiu nemáme ani na tom brannobezpečnostnom výbore a nemáme ju v podstate ani tu v pléne, pretože ako koalícia sa týmto témam vyhýbate. Ja by som sa veľmi rád normálne že korektne o tejto téme porozprával. Moje prvé vystúpenie, pán Muňko, k prvému čítaniu bolo úplne niečo iné. Naozaj som hovoril o tom, aké chyby sa robili v minulosti, aj aké chyby sa robili za minulého vedenia, že čo všetko tam bolo zle urobené. Všetko sme sa bavili a sme hovorili o tom, že ako je dôležité sa baviť o budúcnosti, o tom, aby to malo nejaký cieľ, nejaké smerovanie. A ja som očakával, že tá diskusia zostane aj v tejto rovine. Až po moment, keď vystúpil minister vnútra, ktorý nám tu všetkým vynadal, ale nepovedal nič viac.

Ďakujem. Druhým písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Spišiak.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa ujal slova v tejto rozprave. Túto rozpravu vedieme o novele zákona o Policajnom zbore, ktorou sa má odvrátiť alebo zjemniť negatívny vplyv negatívneho personálneho stavu v Policajnom zbore. Za stav a charakter, efektívnosť a údernosť Policajného zboru zodpovedá minister vnútra v plnom rozsahu svojich kompetencií. On sa rozhodol teda nám tu v prvom čítaní predniesť rôzne opatrenia, ktoré plánuje robiť vo vlastnej réžii v rámci ministerstva vnútra, a tento návrh novely zákona je nad rámec tých jeho možností, preto navrhuje týmto, touto novelou nejakým spôsobom zamedziť rozkladu v Policajnom zbore. Ako sa argumentuje v dôvodovej správe na skrátené legislatívne konanie, tento negatívny personálny stav v Policajnom zbore môže priamo zabezpečiť, alebo zapríčiniť zhoršenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike.
Čiže polemizujeme tu o návrhu, ktorý má stabilizovať personálny stav v Policajnom zbore z dvoch uhlov pohľadu. Aby tí, ktorí už majú odslúžené svoje roky, ktoré podmieňujú, aby mohol ostať výsluhový dôchodok, to je jedna skupina policajtov. Druhá skupina je tých, ktorých chceme týmto, alebo chce minister týmto návrhom prilákať do Policajného zboru a tak naplniť stavy novými policajtmi. Ja tu nebudem rozprávať všelijaké politické veci okolo toho, budem sa venovať priamo tomuto návrhu a jeho možným negatívnym dopadom do budúcna. Lebo aj sebelepšie, sebepozitívnejšie opatrenie ak neni premyslené strategicky dlhodobo, môže v tých ďalších krokoch zapríčiniť viac škody ako osohu.
Čiže zoberme si ako prvý ten motivačný príplatok päťtisíc euro pre toho policajta, ktorý do konca júna 2005 splní podmienku 20 rokov vo výslužbe, 20 rokov v službe a viac. Čiže čo to zapríčiní? Že každý jeden policajt, ktorý už odslúžil 20 rokov a viac, môže požiadať o tento motivačný príspevok s tým, že sa zaviaže tri roky zotrvať v Policajnom zbore. Ako to už hovoril môj predrečník, ten, kto sa už raz rozhodol, že ide do civilu alebo do toho výsluhového dôchodku, už je veľmi problematické uznať, že ho tento typ motivačného príspevku nejakým spôsobom od tohto rozhodnutia odradí. Lebo keď si to preráta na mesačné dávky, tak mu vyjde, že ten výsluhový dôchodok mu možno viac prinesie mesačne peňazí, ako keď si preráta tých päťtisíc korún na tri roky a na všetky mesiace, ktoré v tých troch rokoch sú. Ale povedzme, že niektorí z nich sa rozhodnú, že sa zaviažu ešte tri roky slúžiť a zoberú si tých päťtisíc.
No a potom je tu skupina policajtov, ktorí vôbec nezvažovali, že idú už teraz do dôchodku, čiže to sú zväčša takí policajti, ktorí práve pod týmto vedením ministerstva vnútra zažívajú eufóriu, sú ustanovení do povedzme aj manažérskych pozícií, kariérne stúpajú, dostávajú sa na vyššie riadiace alebo vyššie postavené policajné zložky. On vôbec nemal v úmysle teraz ísť do dôchodku, ale tak či tak má nárok podľa tohto návrhu požiadať o ten motivačný príspevok. Čiže pre takéhoto policajta čo to vlastne znamená? Benefit, dar, ktorý si vôbec nemusí ani splácať, ani odpracovať. Čiže toto je v podstate, ako by som to povedal, odmena tým, ktorí chcú slúžiť tomuto systému. Čiže všetci policajti, ktorí majú výsluhu viac ako 20 rokov, požiadajú o výsluhový dôchodok. Vlastne o ten benefit. Ak nepožiada, tak vlastne, ako by som to povedal, sám sebe škodí. Lenže niektorí z nich v podstate nemusia nič odpracovať, len to tak dostanú. Čiže sú to zbytočne vyhodené peniaze zo štátneho rozpočtu, lebo nesplnili účel, kvôli ktorému tu o tom vôbec hovoríme, aby zotrval v tom Policajnom zbore, lebo títo policajti by tak či tak v tom zbore zotrvali.
Potom sú tu policajti, ktorí tak či tak chceli odísť, lebo boli dehonestovaní, ohovorení, degradovaní, presunutí z vyšších policajných, komplikovanejších policajných útvarov na nižšie, z vyššej triedy na nižšie triedy, títo, pre týchto tých päťtisíc na tri roky zrejme nebude tá motivácia, aby zostali v Policajnom zbore. Lebo vo väčšine prípadoch prídu o oveľa viac, ako im ten motivačný príspevok môže prispieť k tomu ich mesačnému príjmu. Čiže táto forma motivácie skôr vyzerá byť ako odmena pre tých, ktorí sa upísali prijať funkciu, ísť na špecifické, špecializované pracoviská, na ktoré sa možno doteraz nemohol dostať a vôbec nemal v úmysle ísť do civilu. To je jedna vec.
Druhá vec, každý rok sústavne odchádzajú policajti, niektorí prichádzajú. V poslednom období je to tak, že viac policajtov odchádza a menej prichádza preto, lebo tie pomery v Policajnom zbore dlhodobo sú také, že policajná práca neni až taká atraktívna a neni tak ohodnotená. Čiže každý rok pravidelne sa to deje. V niektorom roku je to viac, v niektorom menej. Väčšinou to záleží aj od toho, že pred tými 20 rokmi, aký silný bol nábor na tú políciu, keď veľa ľudí nastúpilo, tak po 20 rokoch aj viac ľudí odchádza, lebo z viac ľudí viac odíde. To sa deje práve teraz. Pravidelne. Povedzme, keď ja som bol policajný prezident, tak historicky najviac ľudí odišlo do civilu počas môjho prezidentovania, napriek tomu sme ustáli bezpečnostnú situáciu, menej kriminality bolo, menej dopravných nehôd. To, čo má byť odhaľované, prevažne ekonomická kriminalita, sa viac odhaľovala, čiže nespôsobilo to tragédiu v bezpečnostnej situácii na Slovensku. Ten enormný odchod policajtov.
Lenže čo sa stane teraz? Teraz všetci, čo majú 20 rokov a viac, ak zoberú ten výsluhový dôchodok, tak v podstate sa urobí hrádza tomu pravidelnému priebežnému odchádzaniu do civilu. Čiže behom troch rokov v podstate neodíde nikto, alebo odíde menej, ako by odišlo priemerne súvislým odchodom kvôli tej výsluhe. Po troch rokoch zrazu, a dúfam, že sa to nestane, ale sa podľa mňa môže stať, že odídu všetci, ktorí mali tie tri roky pribrzdené tým odchodom. A takisto pribudnú k nim ešte aj tí, ktorí prirodzene teraz majú výsluhu 17 alebo 16 rokov, čiže bude trikrát viac policajtov odhodlaných odísť do civilu. Preruší sa ten prirodzený tok prílivu a odlivu. Týmto jediným opatrením. To môže spôsobiť až potom tie veľké škody v personálnom stave v Policajnom zbore.
Teraz sa môžem venovať tým náborovým príspevkom. V návrhu sa hovorí, že uchádzač o policajnú prácu, keď splní všetky podmienky, bude prijatý za policajta, môže požiadať o náborový príspevok päťtisíc eur s tým, že sa uviaže na päť rokov v Policajnom zbore zotrvať. Tu bol prednesený pozmeňovací návrh, ktorý to ešte nejakým spôsobom chce sprísniť, že tento príspevok môže dostať len raz konkrétny jeden človek. Čiže je to síce tam zbytočné, ale pre istotu, aby sa to údajne nezneužívalo. Lenže z tohto vyplýva to, že v podstate je tu vôbec snaha naplniť Policajný zbor policajtmi, alebo sa len predstiera, že sa snažíme naplniť tie stavy. Preto lebo v tom civilnom sektore je veľa policajtov, ktorí z rôznych dôvodov z toho Policajného zboru odišli aj bez toho, že spĺňali podmienky na výsluhový dôchodok. Napríklad po piatich rokoch, po siedmich rokoch, po troch rokoch. Vôbec nezotrvali v Policajnom zbore z rôznych dôvodov, napríklad rodinných, kvôli tomu, že sa narodilo dieťa, ochorela matka, musel cestovať, rôzne dôvody sú, že jednoducho sa rozhodol, keďže Policajný zbor mu neposkytol to, čo by potreboval, tak odišiel, napriek tomu, že nepoberá ten výsluhový dôchodok. Ale teraz ten motivačný príspevok päťtisíc euro možno by takéhoto bývalého policajta motivoval vrátiť sa a byť zase policajtom. Možnože už tie rodinné dôvody, kvôli ktorým odišiel z polície, aj pominuli, že sa buď už rozviedol, alebo dieťa odrástlo, jednoducho milión rôznych dôvodov, by sa chcel vrátiť. A pýtal som sa na brannobezpečnostnom výbore, prečo aj týmto policajtom nechcú dať ten motivačný či náborový príspevok. Lebo sa jedná o policajtov, ktorých už neni potrebné školiť, už sú vyškolení, majú aj určitú prax, lebo už slúžili pár rokov. A ak by si prezreli hodnotenie tohto policajta za to obdobie, v ktorom slúžil, by mohli usúdiť, či sa jednalo o lajdáka, alebo či bol, vlastne či sa tešili vôbec jeho nadriadení, že odišiel alebo nie. Podľa toho by podľa mňa Policajný zbor mohol získať aj takýchto policajtov, ktorí v tom momente, ako by zas boli znovu prijatí, mohli plnohodnotne plniť tie úlohy, ktoré Policajný zbor plniť má. Čiže povedzme hliadkovať alebo zabezpečiť bezpečnosť občanov. Ale na toto tento návrh s týmto neráta a po mojej otázke na brannobezpečnostnom výbore ani len neráta, ani len nechce rátať, lebo vraj to neni nevyhnutné alebo potrebné.
Čiže podľa mňa by to bolo potrebné, lebo veľa takých policajtov je, ktorých by tých päťtisíc motivovalo a vrátili by sa a plnohodnotne zo dňa na deň by vedeli slúžiť, namiesto toho radšej budeme plytvať financie na policajtov, ktorí možno po štyroch službách na ulici zistí, že jednoducho to neni preňho. Nadrapovať sa s ožranmi, všelijakými recidivistami, predvádzať, pútať, sprevádzať, jednoducho zistí, že neni to preňho, tak radšej odíde a radšej vráti tých päťtisíc, alebo ak ich minul, tak už len tak silou vôle tam musí zostať, lebo nemá na to, aby vracal tých päťtisíc. A takýchto mladých policajtov podľa mňa je zbytočné tam živiť, lebo z nich žiadny osoh nebude, žiadnu bezpečnostnú situáciu neochránime.
Takže ja si myslím, to je môj osobný úsudok dlhoročného policajta, od hliadkového až po policajného prezidenta, myslím si, že poznám myslenie policajtov, ich rozmýšľanie, ich vôľu, ich odhodlanie, alebo aj neodhodlanie a z tohto všetkého usudzujem to, že takáto forma motivácie alebo náborového príspevku, kde vynechá tých najdôležitejších, o ktorých by mali zabojovať, v podstate že je neefektívna, neúčelná a ani neprinesie požadovaný efekt. Skôr o tie tri roky privedie alebo zapríčiní oveľa väčšie personálne škody v Policajnom zbore, ako sú povedzme teraz. Preto lebo, ako som už povedal v rozprave v prvom čítaní, pri každej výmene ministrov stále nastávajú takéto fámy, rôzne dezinformácie, vždy sa hovorí, že odíde aspoň päťtisíc policajtov, to bolo aj v predchádzajúcej, aj predchádzajúcej, aj predtým vláde. Nikdy sa to reálne nestane. Vždy závisí od toho, že konkrétny minister, ako ustojí, alebo neustojí túto situáciu. Či sa nechá ovplyvniť a populisticky prijme nejaké ad hoc riešenie, aby sa nepovedalo, i keď vie veľmi dobre, že toto riešenie možno teraz v tomto prvom kroku aj bude pozitívne, ale v ďalších prinesie viac škody ako osohu. To je všetko, čo som chcel k tomuto povedať.
Čiže nakoniec ešte predsa len každý príplatok, akýkoľvek, ak dostane policajt, tak ja mu ho doprajem, ale doprajem to len takému policajtovi, ktorý naozaj myslí a pracuje s odhodlaním, že to je poslanie a to je služba verejnosti. Nielen počítanie dátumov a dní, kedy už budem mať nárok na nejaký výsluhový dôchodok. Ak ešte k tomu dostanem nejaký príplatok, tak ešte nejako vydržím s tým počítaním tri roky. Takýto policajti až tak veľa osohu v Policajnom zbore nespravia, akurát zabezpečia len to, že bude naplnený stav a to je všetko. Čiže skôr by som uvítal také riešenia, ktoré tých policajtov budú držať v tom Policajnom zbore, aby nadobudli pocit, že sú naozaj dôležití. Oni sú v konečnom dôsledku vždy tí, na ktorých chrbtoch sa všetko odrazí, to, čo sa tu v parlamente alebo v politike udeje.
Čiže keď už to bola reč o tej novele trestných kódexov, samozrejme, že vládna koalícia bude tvrdiť, že nebude to mať negatívny dopad na kriminalitu. No samozrejme, že toto tvrdia aj budú tvrdiť, aj keď čokoľvek sa stane, vždy, že to bude mať, že to je ovplyvnené niečím iným, ale každý normálne rozmýšľajúci človek musí zvážiť, že keď sa znížia tresty, zvýšia sa škody, ktoré určujú stupeň spoločenskej nebezpečnosti, znížia sa alebo skrátia sa premlčacie lehoty, všetko toto summa summarum dáva motiváciu k páchaniu trestnej činnosti. Či to v skutočnosti bude, alebo nebude a v akom rozsahu sa to prejaví v tej spoločnosti, to vždy bude záležať len na tých policajtoch. Lebo tí policajti to budú musieť riešiť na tých uliciach, oni budú musieť vysvetľovať ľuďom, že prečo neprišiel načas, prečo mu to trvalo tak dlho, prečo sa on tým nemôže zaoberať, lebo tým sa má zaoberať niekto celkom iný v priestupkovom konaní alebo v nejakom inom konaní. Vždy tí policajti na svojich chrbtoch musia tým ľuďom vysvetľovať a v očiach tých ľudí nakoniec vždy budú oni tí, ktorí tú situáciu nejakým spôsobom neriešili. A taký policajt, ktorý toto má robiť len kvôli nejakému príplatku, ktorý na mesačnej báze tvorí ešte menej ako keby išiel do dôchodku, tak taký policajt tu bude ťažko nejakým spôsobom pozitívne tým občanom vysvetľovať, že jednoducho takto to je. To je tak.
Preto ja si vážim všetkých policajtov, ktorí zostanú v Policajnom zbore, aj tých, ktorí sa doň možno by aj chceli vrátiť. A podľa mňa by si zaslúžili aj oni ten náborový príspevok, lebo jednoducho taká je situácia, mali by sme ich lákať aj takýmto spôsobom. Samozrejme po zvážení, že či v tých rokoch, keď bol policajt, bol svedomitý, či nebol nejak disciplinárne riešený, či neboli sťažnosti voči jeho konaniu a tak ďalej. Ak boli, tak tým pádom ho neprijmeme do Policajného zboru. Ale ak neboli, že naozaj odišiel len kvôli nejakým vážnym rodinným alebo iným dôvodom, tak z takéhoto policajta by sme mali väčší osoh, ako z nováčika 18-ročného, ktorý ani netuší, že vlastne čo ide robiť.
Skončil som.

Ďakujem, pán poslanec. Evidujem na vaše vystúpenie jednu faktickú poznámku.
Nech sa páči, pán poslanec Saloň, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Spišiak, ja len na tú poslednú vašu vetu. Dúfam, že nevychádzate z vlastnej skúsenosti, keď ste išli 18-ročný do zboru, tak ste nevedel, čo ste robil v tom čase. Takže ja by som tých mladých nepodceňoval.
A ja sa vrátim k tej časti vášho vystúpenia, veď koniec-koncov to bolo aj predmetom výboru pre obranu a bezpečnosť, kde hovoríte aj o tom presne, že tí, ktorí by sa znovu chceli vrátiť do Policajného zboru, tak nemajú na ten päťtisícový príspevok nárok. Áno, ja s vami súhlasím, len osobne si myslím, že toto nie je cesta, ako motivovať buď tých policajtov, ktorí odišli do civilu a už majú nárok na výsluhový dôchodok, respektíve nemajú. Cestu treba hľadať niekde inde. Veď aj odôvodnenie pri tomto zákone je stabilizácia v Policajnom zbore. Že na tento päťtisícový príspevok nejdeme lákať a znovu prijímať policajtov. Ak chceme znovu prijať policajtov, tak sa poďme baviť o tom, že ako im uznať to vzdelanie, ktoré už absolvovali, aby nemuseli znovu ísť do školy. Poďme sa baviť o tom, ako im zarátať výsluhový dôchodok, respektíve aby pokračovali vo výsluhových rokoch, aby sa im to narátavalo, aby to nebolo rátané odznova. A hľadajme niekde tam tú atraktivitu pre nich, aby sme ich dokázali vrátiť späť. Lebo sám iste uznáte, že ten, kto už má výsluhový dôchodok, tak tých päťtisíc euro ho určite nepriláka naspäť do zboru.