19. schôdza

Ďakujem, pán poslanec.
Reagovať bude ešte pán poslanec Spišiak. Nech sa páči.

Ja som nehovoril o tých, ktorí už majú nárok na výsluhový. Ja som hovoril tých, čo slúžili dva, tri, päť rokov. Proste že skúsili, nemajú nárok na výsluhový, ani sa im, zas sa im bude rátať od nuly. Povedzme, ak by to, čo vy hovoríte, čo bolo zrušené, že sa nespočítava tie výsluhové, že vždycky začína od nuly, tak toto bolo zlé riešenie. To vlastne bolo prijaté kvôli tomu, aby som sa náhodou nevrátil ešte raz do Policajného zboru. To je tak.
A ešte, ja som išiel za policajta, keď som mal 23 rokov, alebo 24, už neviem presne, 24, ja som išiel najskôr na vojnu na dva roky, ja som si ju odkrútil, až potom som šiel za policajta, nie tak, že som sa chcel vyhnúť vojne a išiel som radšej za policajta, lebo aj takých bolo veľa. Išiel na ten pohotovák, aby sa vyhol vojne. Ja som si odkrútil všetko od piky. A chcel som byť policajt a som aj ním bol.

Ďakujem, pán poslanec. Týmto sme ukončili vystúpenia písomne prihlásených poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať v bode programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 463. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 497. Pána podpredsedu vlády a ministra životného prostredia ako navrhovateľa zastúpi v tejto chvíli pani ministerka hospodárstva, pani Saková, takže jej dávam slovo.
Nech sa páči, pani ministerka.

(Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 463.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je reflektovať na zmeny súvisiace s revíziou smernice 2003/87 Európskeho spoločenstva vo vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii. Nová smernica upravuje existujúci systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS 1). Rovnako tiež bude postupne sa zavádzať nový systém obchodovania s emisnými kvótami pre sektory cestnej dopravy a budov (ETS 2).
Návrh zákona zabezpečuje, aby stacionárne prevádzky v rámci systému ETS 1 a nové regulované subjekty v rámci systému ETS 2 mohli riadne vykonávať svoje povinnosti. Zároveň sme pri systéme ETS 2 vytvorili taký prístup, ktorý bude mať v počiatočnej fáze minimalizované sociálne vplyvy, ktoré sú spojené s očakávaným plným spustením obchodovania s emisiami v sektoroch cestnej dopravy a budov.
Návrh zákona zároveň upravuje využitie výnosov z obchodovania s emisnými kvótami ETS 1, a to takým spôsobom, aby odrážal v čo najväčšej miere možné účely využitia podľa smernice, napomohol prispievať k napĺňaniu klimatických cieľov aj iným relevantným rezortom, no zároveň umožnili splniť ministerstvu životného prostredia aj povinnosť reportovať využitie týchto výnosov na klimatické účely.
Návrh zákona rieši transpozíciu dvoch smerníc Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom boli z dôvodu neobvykle krátkej transpozičnej doby, mimoriadnej komplexnosti a administratívnej náročnosti zmienených systémov, na čo MŽP oficiálne upozorňovalo, oznámené tri formálne výzvy pre nesplnenie transpozície smerníc. Transpozícia predkladá vydávanie povolení na emisie pre regulované subjekty potrebných na vykonávanie svojich aktivít už od 1. októbra 2024, aby od 1. januára 2025 mali regulované subjekty platné povolenia na emisie skleníkových plynov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem, pani ministerka.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyni Zuzane Matejičkovej.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem spravodajkyni za informáciu. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku – za poslanecký klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Stohlová.
Nech sa páči, dávam vám slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vítam teda pani ministerku zastupujúcu, pán minister Taraba zjavne hodil bombu prílepkom krajinného plánovania a potom na tú diskusiu už nemal, nenašiel odvahu. Ale dobre, aj tak je dôležité, aby sme si povedali, keďže doobeda sme sa rozprávali o skrátenom legislatívnom konaní, aby sme mali teraz diskusiu k obsahu zákona, ako som už doobeda povedala, aj s tým máme zásadný problém.
Táto novela okrem transpozície smernice, okrem transpozície európskej smernice, o ktorej iba čiastkovo a manipulatívne hovoril ráno aj pán minister, prináša aj ďalšie úpravy, ktoré minister navrhuje nad rámec toho, čo vyžaduje smernica. Týkajú sa konkrétne prerozdeľovania financií z envirofondu a nejedná sa o nejaké zanedbateľné sumy. Po novom sa bude rozdeľovať okolo 300 mil. eur ročne, doteraz to bolo približne 80 mil., a teda po novom to bude 300 mil. ročne, to naozaj pre nikoho nemôže byť zanedbateľná suma. Tomu najhoršiemu sa podarilo zabrániť, pretože v pôvodnom návrhu, ktorý predložil pán minister, jeho úmysel bol, aby o týchto prostriedkoch, o týchto miliónoch eur rozhodoval len on sám. A tu zdôrazňujem a pripomínam, toto sú podľa neho tie nutné zmeny, ktoré musíme prijímať skrátene. To sú tie nutné zmeny, ktoré od nás, ale ja vám garantujem, smernica nevyžaduje. Smernica Európskej únie nevyžaduje, aby minister životného prostredia Tomáš Taraba rozhodoval každoročne o 300 mil. eur.
Našťastie, ako hovorím, tomu najhoršiemu sa podarilo zabrániť a ten návrh, ktorý dnes máme pred sebou, hovorí, že po novom, ak sa teda schváli, bude o týchto prostriedkoch rozhodovať vláda na návrh ministra životného prostredia, pričom bude schvaľovať ich prerozdelenie každý rok na tri najbližšie roky. Je to teda značne lepší scenár, ale musíme zdôrazniť, že už hneď v tento rok, v tieto týždne a dni nás tam čaká jeden zásadný problém, ktorý musíme pomenovať, a to je ten, že ak sa to nestihne do 15. októbra, čo je menej ako mesiac, tak pokiaľ vláda neschváli, tak bude platiť, pôjde sa iba podľa vôle pána ministra, podľa jeho návrhu. A tak vlastne máme dve možnosti. Buď to bude to, čo si želá minister Taraba, alebo druhý scenár je, že aj tak tu máme extrémne krátke obdobie na to, aby sme rozhodovali o takých značných finančných prostriedkoch. Môžeme sa potom baviť o tom, ako zmysluplné to budú investície.
Dobre, ale máme tu teda scenár, kde po novom bude rozhodovať vláda. Tento návrh má ale, okrem tohto mechanizmu mení aj iné skutočnosti, ktoré jednoznačne v Progresívnom Slovensku vnímame ako problematické. Doteraz totiž platilo, že tieto financie z envirofondu, tieto milióny sa museli používať podľa pevných percent uvedených v zákone. To znamená, boli nejaké zákonné účely a pevné percentá, koľko, na ktorý účel sa má alokovať, sa má minúť. A tento mechanizmus sa v minulosti zaviedol, ešte pomerne nedávno, práve preto, práve kvôli svojvôli, ktorá tu existovala, pretože sa tie finančné prostriedky z envirofondu nevynakladali účelne. Preto hovoríme, že pokiaľ sa tieto percentá dnes menia, rušia, tak to jednoznačne narúša transparentnosť udeľovania alebo míňania tých peňazí. Jednoznačne to narúša predvídateľnosť nakladania s tými financiami a aj efektivitu ich míňania.
Ak sa pozrieme na to, ako to funguje dnes, tak tie pevné percentuálne podiely išli na priemysel, išli ale napríklad aj na národné parky, na kanalizácie alebo zatepľovanie. To sú všetko účely, ktoré naozaj sú v súlade s tým cieľom, ktorý envirofond a vynakladanie prostriedkov z neho má byť, a to znamená, ten cieľ je znižovať emisie skleníkových plynov. No a to, že sa rušia tieto percentá, tak to je aj ten dôvod, prečo sa v pripomienkach k tomuto návrhu zákona zjednotili aj takí nečakaní, nečakané subjekty. Konkrétne, toto všetko vadí samosprávam, vadí to priemyslu, zväzom, v ktorých je priemysel združený, vadí to ochranárskym organizáciám a vadí to napríklad aj Národnej banke Slovenska. Takže keď pán minister sa tu doobeda ešte hral na nejakého záchranu, ktorý teraz konečne umožní míňanie, správne míňanie tých prostriedkov z eurofondu pre potreby priemyslu, viac bude mať priemysel, viac budú mať samosprávy, všetko to bude super. Tak ja sa pýtam, prečo sa ohradzujú voči tomu mechanizmu, ktorý touto novelou zavádza.
Dajme si to, alebo vysvetlíme si to na príklade samospráv. Tie sú už dnes tak podfinancované, že na akékoľvek väčšie investície jednoducho nemajú peniaze. Či sa bavíme o kanalizácii, či sa bavíme o osvetlení, tak veľmi často sa v tomto nemôžu spoliehať na vlastné rozpočty a fungujú na základe eurofondov alebo aj na základe prostriedkov z envirofondu, ktoré sa im teraz poukazovali pevným percentuálnym určením. Ako hovorím, využívalo sa to či na kanalizácie, na zatepľovanie alebo na verejné osvetlenie práve cez envirofond. No a ak sa zruší to percento, tak čo z toho vyplýva? Jednoznačne, že v prvom rade nebudú vedieť plánovať, zavládne neistota. Ako možno predvídať takýto typ investícií, keď vlastne neviete, či vám ich ten minister udelí alebo nie, pretože v konečnom dôsledku nemáme tu tie percentá, nie je tu tá istota a minister si to bude môcť navrhnúť, ako uzná za vhodné.
Ďalšou zmenou, ktorá je problematická, že po novom okrem ministerstva životného prostredia budú môcť tieto financie získať tri nové ministerstvá, čo nebol mechanizmus, ktorý by sme doteraz mali platný, a to konkrétne ministerstvo pôdohospodárstva, hospodárstva a dopravy, až do výšky 50 %. No a tu narážame na problém, opakovaný problém aj s touto vládnou koalíciou, a to je chýbajúca akákoľvek stratégia, akýkoľvek strategický prístup. Ten sa mal do nejakej miery vykompenzovať prijatím klimatického zákona. Keby tu bol pán minister, tak ja sa ho opýtam, kde je ten klimatický zákon, takisto legislatíva pripravená na ministerstve, ktorá čaká nevieme na čo, pretože klimatický zákon mal priniesť sektorové ciele pre jednotlivé tieto ministerstvá. To znamená, ciele znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré by aj tieto uvedené ministerstvá mali spĺňať, a to znamená, že by ich to motivovalo, aby tie prostriedky aj z envirofondu míňali účelne, míňali s cieľom, na ktorý bol vytvorený envirofond. Toto, klimatický zákon teda nemáme, samozrejme, mohlo to byť vyriešené aj iným spôsobom.
Ja hovorím, že pokiaľ klimatická legislatíva je niečo, čo je pripravené, dokonca, ak sa nemýlim, tak to bolo aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, tak chýba tá odpoveď, že prečo sme premárnili tú príležitosť využiť to a dať do míňania prostriedkov z envirofondu strategický prístup. Tak, aby to smerovalo k tomu, k čomu to smerovať má, a to je ku znižovaniu emisie skleníkových plynov, ku klimatickej neutralite a tak ďalej. No a výsledkom je, že tak ako je to dnes navrhnuté, tak tieto prostriedky nielenže nebudú systematicky využívané, ale môže sa veľmi dobre stať aj to, že budú financovať aktivity, ktoré idú proti ochrane životného prostredia, proti znižovaniu emisií skleníkových plynov. Napríklad v oblasti pôdohospodárstva, lesníctva sa môže stať, že pod názvom alebo pod zámienkou tzv. sekvestrácie uhlíka, čo vie byť skvelá vec, ak to robíme správne, ale za sekvestráciou uhlíka sa rozumie aj ukladanie uhlíka v dreve, ktorý získame ťažbou. Takže prostriedky z envirofondu sa možno budú môcť využiť aj na ťažbu v našich chránených územiach. Rovnako tak sa budú môcť tie prostriedky využiť po novom aj na obnovu lesov. A pod týmto heslom, nenechajte sa oklamať, každej obnove lesov predchádza ťažba. Ja sa pýtam, ako ťažba v lesoch v chránených územiach súvisí so znižovaním emisií skleníkových plynov, a odpovedám si, nijako.
Čo sa týka ministerstva dopravy, tak tam je opodstatnená obava, že prostriedky z envirofondu pôjdu na veľké infraštruktúrne projekty, ktoré opäť nemajú nič spoločné s cieľom so znižovaním emisií skleníkových plynov. Okrem toho z takých menších výčitiek, alebo takto, povedala by som, že táto obava je opodstatnená aj vďaka postojom tých daných ministrov, ktorí dnes majú na starosti ministerstvo dopravy, hospodárstva či pôdohospodárstva, kde nie je jasný ten cieľ a úmysel znižovať systematicky emisie skleníkových plynov. Možno sa k tomu vyjadrí ministerka hospodárstva, keď je tu už prítomná.
No, z takých menších výčitiek, ale stále dôležitých, táto novela umožní takisto prostriedky z envirofondu využívať na projekty zachytávania uhlíka rôznymi pofidérnymi technológiami. Sú to technológie, ktoré dodnes vlastne nie sú funkčné, nefungujú spoľahlivo. To znamená, že vo funkčnom modeli ani neexistujú a veľmi často sa na ne odkazujú práve tí politici a političky alebo ľudia, ktorí nemajú v skutočnosti záujem bojovať s klimatickou zmenou. Je to niečo, na čo sa upíname, že príde nejaká skvelá technológia v budúcnosti, ktorá vyrieši všetky naše problémy namiesto tej poctivej práce, ktorú si v klimatickej kríze potrebujeme odrobiť.
Okrem toho, jednou z pripomienok už voči tomu prvotnému návrhu ministra Tarabu, kde chcel rozhodovať o 300 mil. sám, bolo to, že vlastne verejnosť sa nijakým spôsobom nebude môcť opäť zúčastňovať rozhodovania, dávať pripomienky, bude to jednoducho svojvôľa ministra. No ale ani to predložené, dnes predložené riešenie, kde o tom rozhoduje vláda, treba si povedať, nezaručuje zapojenie verejnosti, pretože do MPK síce môže ísť nelegislatívny materiál, ale nie je to zaručené a teda nie každé uznesenie vlády, ktorým by rozhodovala o tých prostriedkoch, by išlo povinne do MPK. Čiže nezabudnime aj na toto. To nemá byť účasť verejnosti na rozhodovaní a v procesoch, akým je prerozdeľovanie 300 mil. eur, nemá byť otravou, máme si uvedomiť, že to je prínos, pretože práve v tej verejnosti sa nachádzajú veľmi často tie najodbornejšie hlasy.
No a na záver poviem, že jednoznačne envirofond mal svoje muchy a problémy už dnes, už teraz bolo čo vylepšovať, koniec koncov vyplývalo to aj zo správy NKÚ z roku 2021. To prerozdeľovanie prostriedkov bolo pomerne málo transparentné a efektívne, vo všeobecnosti sa prerozdeľovalo málo zdrojov. Áno, teraz sa bude prerozdeľovať veľmi pravdepodobne viac zdrojov, ale zhorší sa transparentnosť a efektivita, pretože sme práve zrušili tie percentuálne podiely a bude o tom rozhodovať vláda s tým, že tie ciele nie sú dostatočne dobre zadefinované. Je to posun oproti pôvodnej verzii, kde o tom mal rozhodovať iba minister životného prostredia, ale zároveň chýba ten strategický prístup tak, aby tie aktivity viedli k tomu, čo potrebujeme aj na Slovensku docieliť, a to je uhlíková neutralita. Keby tu bol pán poslanec Huliak, tak mu poviem, že netreba sa báť, nebudeme tu mať výbušné prostredie. Uhlíková neutralita je niečo, čo naozaj potrebujeme. A mohol by nám pomôcť v tom teda klimatický zákon alebo iný spôsob, ktorý by určil aj tým daným ministerstvám a vláde celkovo nejaké sektorové ciele. Ale táto novela je premárnenou šancou systematicky bojovať proti klimatickej kríze a jej dopadom. Mrzí ma asi o to viac, že to prichádza práve v tomto období, keď sa nám extrémne počasie pripomína, keď vidíme hrozbu povodní, pretože to všetko nám mal envirofond pomôcť systematicky riešiť. A ja teda hovorím, že tento zákon je škoda, ako dopadol, je to premárnená šanca a nepodporíme ho.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky.
Prvý pán poslanec Kalivoda, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa Stohlová, no my už tradične sa asi na tejto téme nezhodneme. Ale ja naozaj nerozumiem tej jednej časti vášho vystúpenia, že nesúhlasíte s tým, aby o peniazoch, ktoré teda prichádzajú do envirofondu, rozhodovala vláda na základe odporúčaní ministra životného prostredia. A na základe koho? Na základe ministerky kultúry alebo na základe ministra, ministra dopravy má o tom rozhodovať? Veď je normálne, že ten minister životného prostredia má celý aparát ľudí na ministerstve. Má tam sekčných šéfov, má tam odborníkov, ktorí presne vedia, kde tie peniaze použiť. Predsa diskutuje so samosprávou, so ZMOS-om, so združením miest, tak kto už to má lepšie vedieť ako minister?
A keď spochybňujete a hovoríte, že envirofond by mal slúžiť na riešenie klimatickej zmeny, iste, aj to je jedna z jeho, jeden z jeho poslaní, ale rovnako envirofond musí riešiť a sanovať aj veci, ako sú kanalizácie, vodovody. Veď my dnes nemáme na hanbu sveta odkanalizované ešte stále stovky obcí. Nemajú pitnú vodu a tie obce, najmä tie menšie obce okolo päťsto, tisíc, tisícpäťsto obyvateľov nemajú ani šancu sa uchádzať o eurofondy a byť úspešné v týchto eurofondových výzvach. Tak, preboha, berte do úvahy, že toto je jeden z nástrojov, ako sa to práve toto dá financovať a sanovať.
A ak hovoríte, že obce mali nejaký nárok na nejaké, na nejaké financie z envirofondu, v minulosti bolo uspokojených možno 10-12 obcí, ktoré si dali žiadosť do envirofondu, to znamená, že 80, viac ako 80 %, takmer 90 ich ostávalo neuspokojených. Takže žiadna záruka nebola ani vtedy.
Takže nechajme, prosím, nechajme, prosím, na pána ministra túto, túto zmenu, tak ako ju navrhol, ja ju určite podporím. A pokiaľ vám záleží na rozvoji vidieka a odkanalizovaní a fungovaní obcí ako v 21. storočí, hlasujte za.