19. schôdza

Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 409, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 440. Odovzdávam slovo pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, aby nám vládny návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán minister.

(Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, tlač 409.)

Ďakujem veľmi pekne. Toto asi bude jednoduchšie. Účelom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, je z dôvodu opakujúcich sa požiadaviek z praxe spresnenie právnej úpravy týkajúcej sa používania cestného motorového vozidla zamestnanca na pracovnej ceste, pokiaľ ide o preukázanie a úhradu výdavkov, ktoré sa týkajú pohonných látok, a zavedenie osobitných pravidiel pre elektrovozidlá a plug-in hybridné vozidlá.
Zároveň s cieľom zvýšiť predvídateľnosť podnikateľského prostredia a vzhľadom na zákonný mechanizmus určovania súm stravného a súm základných náhrad za používanie cestného motorového vozidla sa navrhuje obdobne ako pri sume minimálnej mzdy informovať zamestnávateľov a zamestnancov o zvýšení predmetných súm uverejnením oznamu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Vaľovej.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 409. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 440 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ asi nie, pani spravodajkyňa asi nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Lučanského, Huliaka, Danka a Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 448, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 476. Dávam slovo poslancovi Adamovi Lučanskému, aby návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Rudolfa Huliaka, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 448.)

Vážené dámy a páni, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení zákon o štátnych symboloch a zároveň mení zákon o priestupkoch.
Cieľom navrhovanej novely je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej republiky. Táto povinnosť je stanovená s úmyslom nielen zjednotiť a posilniť identifikáciu štátnych inštitúcií, ale aj upevniť vnímanie štátnych symbolov ako neoddeliteľného prvku reprezentácie štátu. Štátna vlajka ako základný symbol suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky musí byť viditeľne prezentovaná na všetkých relevantných štátnych budovách, čím sa zabezpečí jej správna a úctyhodná reprezentácia. Táto viditeľná prítomnosť štátnej vlajky zároveň slúži ako prostriedok na posilnenie štátnej identity a prehĺbenie spoločného vedomia občanov o príslušnosti k Slovenskej republike, ktorá je zakorenená v rešpekte k symbolom reprezentujúcim jej zvrchovanosť a historický odkaz.
Návrh zákona zabezpečuje neutralitu verejných priestorov štátnych orgánov a verejných inštitúcií. V ostatnom období sa čoraz frekventovanejšie objavujú situácie, kedy dochádza k vyvesovaniu a umiestňovaniu rôznych symbolov a vizuálnych prvkov, ktoré nemajú status štátnych symbolov a ktoré potenciálne ohrozujú názorovú neutralitu týchto inštitúcií. V zmysle navrhovaného zákona bude na budovách a v budovách štátnych orgánov a verejných inštitúcií zakázané vyvesovať, umiestňovať alebo inak zobrazovať symboly, ktoré nie sú štátnymi symbolmi Slovenskej republiky, vlajkami členských štátov Európskej únie alebo zástavami miest a obcí. Týmto zákazom sa predchádza situáciám, ktoré by mohli viesť k nežiaducemu politickému a ideologickému vyjadrovaniu v kontexte štátnych a verejných inštitúcií.
Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Romanovi Michelkovi.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla v tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a média. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní, gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu NR SR v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Ďakujem aj pánovi poslancovi Viskupičovi, že ma upozornil, rokujeme o tlači 448 o štátnych symboloch a mali sme to zle uvedené na tabuli, tak sme to už opravili. Otváram rozpravu.
Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku za klub SaS – pán poslanec Dostál. Pán poslanec Dostál bude hovoriť za klub, dáme mu 30 minút.

Vážené kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o štátnych symboloch, ktorý predkladá skupina poslancov za Slovenskú národnú stranu, obsahuje tri časti. Jedna je prikazujúca, druhá je zakazujúca, tretia je trestajúca. Chcel by som sa vyjadriť ku všetkým trom, lebo ku všetkým trom mám výhrady, respektíve otázky a pochybnosti s nimi spojené.
Ten príkaz zavesiť na všetky budovy štátnu vlajku je údajne motivovaný tým, že štátna vlajka ako základný symbol suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky musí byť viditeľne prezentované na všetkých relevantných štátnych budovách, čím sa zabezpečí jej správna a úctyhodná reprezentácia. Ja sa domnievam, že už dnes znenie zákona predpokladá, že na všetkých relevantných štátnych budovách štátna vlajka je. Už dnes máme v zákone napísané, že štátne orgány, ozbrojené sily, bezpečnostné zbory, hasičský a záchranný zbor a orgány územnej samosprávy označujú štátnou vlajkou budovy, v ktorých sídlia štátne orgány, označujú aj úradnú miestnosť najvyššieho predstaviteľa.
Vy tam navrhujete doplniť, že štátnou vlajkou sa označujú aj budovy vo výlučnom vlastníctve štátu s výnimkou budov, v ktorých sídlia diplomatické a konzulárne úrady tretích krajín. Nerozumiem, prečo to nestačí, ako je to vymedzené dnes. Ak máte pocit, že niektoré iné inštitúcie štátne alebo verejné by mali byť označené štátnou vlajkou, tak to tam doplniť, ale prečo majú byť všetky budovy vo vlastníctve štátu? Lebo niektoré budovy vo vlastníctve štátu sú zrejme prenajaté iným ako verejným inštitúciám alebo štátnym inštitúciám. Niektoré, niektoré sú nevyužívané, niektoré sú dokonca v zlom stave, sú chátrajúce. Označovať ich štátnou vlajkou nebude podľa môjho názoru dôstojné ani vo vzťahu k štátnej vlajke. Teda nerozumiem tomu, že prečo je tam ten zámer vo vzťahu k všetkým budovám, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Či teda aj k takým, kde nesídlia žiadne štátne ani verejné orgány, alebo k takým, kde sídlia dokonca súkromné inštitúcie, alebo sú v zlom stave.
Otázka je, koľko to bude stáť. Vy vo svojom návrhu v doložke to nevyčísľujete. Iba konštatujete, že áno, bude to spojené s nejakými nákladmi. To vám vlastne vyčíta aj stanovisko ministerstva financií, že tie náklady by mali byť vyčíslené a nie sú vyčíslené, samozrejme, nejakým odhadom. A teda keď už sme pri doložke, tak teda zaujali ma tie pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, lebo nie je to tam nejako vysvetlené, ako tento návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, keď napíšete do doložky, že niečo bude mať pozitívny vplyv, asi by ste aspoň slovne mali vysvetliť, že ako to myslíte.
Ten zakazujúci paragraf alebo bod, to je ten druhý bod vášho návrhu, kde hovoríte, že na budovy a v budovách ustanovizní uvedených v § 3 ods. 1, kde sa dáva štátny znak, na budovách a v budovách sídel štátnych orgánov a verejných inštitúcií a na budovách a v budovách, ktoré sú vo vlastníctve štátu, sa zakazuje vyvesovať, umiestňovať alebo inak zobrazovať vlajky, zástavy, symboly alebo iné vizuálne prvky, ktoré nepredstavujú štátne symboly Slovenskej republiky, vlajky iných štátov, Európskej únie alebo zástavy miest a obcí.
Asi je nám všetkých jasné, čo tým, čo tým sledujete. Ale teda opäť, tie argumenty, ktoré som použil pri tom prvom bode, sedia, pretože opäť sa to týka aj štátnych budov, ktoré, alebo teda budov, ktoré sú vo vlastníctve štátu a v ktorých sídlia nejaké inštitúcie, ktoré sú súkromné, alebo teda nie sú ani štátne, ani verejné, čiže zasiahne to aj ich, na to nevidím dôvod. Rovnako sa to týka teda budov, v ktorých sídlia štátne orgány a štát nie je ich vlastníkom, kde môžu sídliť aj iné inštitúcie a vlastne sa to zakazuje bezdôvodne aj tým iným inštitúciám. Hovorí sa tam síce, že výnimky z tohto ustanovenia môže v odôvodnených prípadoch povoliť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo príslušný okresný úrad na základe písomného rozhodnutia. Ale teda je jasné, že ide vám o dúhové vlajky, ale tak, ako je to naformulované, tak sa to týka vlastne všetkých vlajok. Napríklad keď niekto zomre v tej inštitúcii a budú chcieť vyvesiť čiernu vlajku, tak podľa toho, ako je napísaný ten návrh zákona, to nebude možné, lebo to nejde, nejde ani o štátny symbol Slovenskej republiky, ani vlajku iného štátu, ani vlajku Európskej únie, ani zástavu miest a obcí. Čiže keď niekto zomre v štátnom úrade, tak si bude, bude museť vypýtať povolenie a výnimku z okresného, okresného úradu alebo priamo z ministerstva vnútra.
Rovnako napríklad ak mestá alebo regióny majú partnerské mestá, obce alebo regióny v zahraničí, nebudú môcť ich vlajky vyvesovať. Nebude možné vyvesovať vlajky inštitúcií ako je Severoatlantická aliancia, Organizácia spojených národov, iná medzinárodná organizácia alebo nejaké združenie napr. ZMOS. Keď bude v zasadačke, zasadačke nejakého mesta rokovať orgán ZMOS-u, tak nebude možné vyvesiť na budovu samosprávy ZMOS-u, alebo opäť bude si potrebné pýtať, pýtať povolenie.
Zaujali ma aj tie formulácie, že nielen na budovách to bude zakázané, ale aj v budovách, teda napr. na chodbách, v kanceláriách, zasadačkách. A nielen vlajky sú tam zakázané, ale aj symboly a iné vizuálne prvky. To znamená, že čo? Mozaiky nebudú možné vyvesiť? Lebo je to vizuálny prvok. Alebo nejaký obraz nie je vizuálny prvok? Bude sa to týkať, týkať toho, čo má kto zavesené, zavesené v kanceláriách?
Je tam ďalej dosť rozpor s tým, čo je napísané v dôvodovej správe a čo je v paragrafovom znení. To by som vás chcel upozorniť, lebo tvrdíte tam, že sú zakázané iné vlajky, zástavy, symboly alebo iné vizuálne prvky, ktoré nepredstavujú štátne symboly Slovenskej republiky, vlajky členských štátov Európskej únie alebo zástavy miest a obcí. Vlajky iných štátov Európskej únie, to máte napísané v dôvodovej správe, ale v návrhu zákona je to napísané inak, tam je napísané: „ktoré nepredstavujú štátne symboly Slovenskej republiky, vlajky iných štátov, Európskej únie alebo zástavy miest a obcí". Čiže v paragrafovom znení výnimku dostávajú vlajky iných štátov, všetkých, všetkých, nielen členských štátov Európskej únie, a vlajka Európskej únie. Ak by to bolo tak, ako je to v dôvodovej správe, tak by tam tá čiarka nebola, tak buď je to chyba, ale keď tam tá čiarka nebude, no tak potom zase nebude povolená vlajka Európskej únie, ktorá teda bežne visí aj v budove Národnej rady, aj na iných verejných, verejných budovách. Čiže ešte to máte aj zle napísané.
No a teraz k tej trestajúcej časti. A obsahuje to teda dve rôzne ustanovenia, jedno je priamo v zákone o štátnych symboloch, druhý, druhý je v priestupkovom zákone, tak lustroval by som to na tom. Dnes sa priestupku na úseku všeobecnej vnútornej správy podľa § 42 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona dopustí ten, kto úmyselne poškodí, zneužije alebo zneváži štátny symbol alebo iný symbol chránený všeobecne záväzným právnym predpisom. Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 99 eur. Vy navrhujete, aby tá pokuta bola od tisíc eur ako dolná hranica po 30-tisíc eur, teda až 30-násobné zvýšenie. A tu sme počúvali celé týždne o tom, ako treba depenalizovať trestnú politiku, ako treba znižovať tresty, ako je potrebné znižovať tresty zlodejom, korupčníkom, podvodníkom a tuto navrhujete 30-násobné zvýšenie, 30-násobne prísnejšie trestanie poškodzovania štátnych symbolov alebo nejakého znevažovania. Ja si nemyslím, že by mali byť štátne symboly zneužívané alebo znevažované, alebo poškodzované, ale napr. za priestupok proti majetku, keď niekomu, zjednodušene povedané, ukradnete niečo a má to hodnotu do 700 eur, tak je to priestupok a môžte za to dostať pokutu 331 eur, alebo do 331 eur a za poškodenie alebo zneváženie štátnej vlajky môžete, ak ten zákon prejde v takejto podobe, dostať pokutu 30-tisíc eur. Čiže stonásobne, stonásobne vyššiu, stonásobne vyššiu pokutu.
Ešte raz. Ukradne vám niekto vec za 690 a môže dostať pokutu do 331 eur, niekto zneváži vlajku a môže dostať pokutu do 30-tisíc eur podľa tohto návrhu. To sa mi naozaj nezdá ako primerané. Čiže ani ten prikazujúcu bod alebo tá prikazujúca časť, ani zakazujúca časť a ani tá trestajúca časť nie sú podľa môjho názoru v poriadku a celý tento návrh považujem za zlý a taký, ktorý treba odmietnuť.
Ďakujem.