19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, ja musím sa pridať k pani poslankyni Turčanovej a najmä sa budem venovať tej odľahčovacej službe, ktorú naozaj ministerstvo nastavilo tak, že, alebo ja mám pocit, že je to len riešenie na papieri, aby nejaké bolo. Pretože toto v praxi naozaj nemôže fungovať a nebude fungovať. A ja som presvedčená o tom, že vy to dobre viete, len to nechcete priznať. Prečo? Tak ako bolo spomenuté, naozaj tie zdroje finančné, na to tí ľudia nemajú, ktorí túto službu potrebujú. Ale čo je ešte horšie, my nemáme kapacity na tú odľahčovaciu službu. Jednoducho dnes keď chcete niekde umiestniť svojho príbuzného na odľahčovaciu službu, nenájdete miesto. Dobre vieme, že v pobytových zariadeniach nenájdete ani na, ja poviem za náš kraj, napríklad keď chcete bezodkladne umiestniť niekoho, tak je obrovský problém nájsť, nieto ešte mať voľné miesto na odľahčovaciu službu. Dneska nikto nedrží voľné miesta na odľahčovaciu službu a podľa mňa toto je spôsob, ako by sme mohli odľahčovacej službe pomôcť, ale myslím si, že tú zodpovednosť by musel zobrať štát a nie samosprávy. Ja som o tom presvedčená.
A musím povedať, že zabudli ste na obrovskú skupinu ľudí, a to sú najmä, poviem to, rodičia, ktorí sú už v prevažne v dôchodkovom veku a majú dospelých zdravotne postihnutých, o ktorých sa starajú, a práve táto skupina najčastejšie potrebuje odľahčovaciu službu a vy ste im ju jednoducho neponúkli. A toto si myslím, že je nevyhnutné, aby ste napravili, pretože títo ľudia vo vyššom veku jednak potrebujú často sami so sebou ísť k lekárovi, ale hlavne si potrebujú oddýchnuť. Na to má tá odľahčovacia služba byť a jednoducho toto absolútne neriešite.
Ďakujem veľmi pekne.

Chcem sa poďakovať obidvom kolegom, že zareagovali. Myslím si, že naozaj treba hľadať a dávame pomocnú ruku na to, že treba riešiť sociálne služby. Ja som rada, že pán minister sa do tejto veľmi náročnej témy pustil. Ale naozaj hľadajme riešenia, ktoré budú potrebné a hlavne ktoré prinesú aj želaný efekt.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, nuž dobre, tak si poďme niečo k tomu povedať. Pani Holečková, vás si nechám špeciálne na koniec, pretože zase ste predviedli len recykláciu nejakých mediálnych informácií a ja by som tak konečne od vás, od tej hviezdy Denníka N očakával, že niečo ponúknete, navrhnete, pripravíte a ja budem na to naozaj zvedavý a prikývnem, že naozaj super, konečne. Ale veď dobre.
Tak kto tu iba kecá a kto niečo robí, hej. Stalo sa nešťastie, ako povedala správne pani kolegová, pani kolegyňa, pardon, Turčanová, v Liptovskom Mikuláši. Obrovské nešťastie, nešťastná matka so zdravotne znevýhodneným dieťaťom skočila pod vlak. Asi to bolo aj tým, že sa tu možno dlhé roky niečo neriešilo počas všetkých vlád, počas všetkých vlád, alebo proste v tom bola nejaká osobná záležitosť. Bez ohľadu na to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny okamžite zvolalo okrúhly stôl a začalo so všetkými zainteresovanými riešiť túto situáciu. Áno, novela zákona prichádza teraz, pretože to má svoj legislatívny proces, ale my sme okamžite dali do tohto procesu všetky naše, všetky pripomienky z toho okrúhleho stola, zapracovali sme to do zákona a výsledkom je novela zákona, ktorú predkladáme, ktorá, po prvé, prináša zvýšenie príplatku k opatrovateľskému príspevku v prípade zdravotne znevýhodneného dieťaťa zo 100 na 200 eur, súhlas, áno. Zároveň vám oznamujem, že možno historicky prvýkrát dôjde k zrušeniu krátenia opatrovateľských príspevkov na základe príjmu odkázanej osoby. To musíte uznať, že to je veľká vec. Veľká vec, napriek tomu, pani Holečková, že vaša kolegyňa asi nová z Demokratov, lebo asi smerujete tam, myslím si, že keby ste prestúpili od konzervatívcov k progresívcom, to by bol asi prestup tisícročia, ale to je každého vec. napriek tomu, že vaša kolegyňa Jana Žitňanská v roku 2022 presadila zákon, ktorý účinnosťou od 1. 7. 2024 zaviedol krátenie opatrovateľského príspevku pre opatrovateľov v dôchodkovom veku na základe príjmu odkázanej osoby. Tam je tá hanba. A ja to teraz riešim. Teraz to riešim.
Čiže trošku by som konečne očakával, pani poslankyňa Holečková, nejakú sebareflexiu alebo minimálne, dobre, ste nová v parlamente, podanie tej pomocnej ruky. Nielen, že si niečo prečítate a máte pocit, že toto je teraz tá pravda, teraz vám musím, pán minister, niečo povedať, naložiť a skritizovať jak je to nefunkčné a podobne.
Tretia vec. Správne vo vecnom príspevku vašej kolegyne zaznelo, že rozširujeme rozsah domácej opatrovateľskej služby na 40 hodín mesačne v súlade s opatrovateľským príspevkom, teda pardon, v súbehu, čo znamená, že takýto nešťastný rodič, ktorý sa musí starať, alebo príbuzný starať o zdravotne znevýhodneného človeka môže využiť 40 hodín mesačne domácu opatrovateľskú službu a nebude mu odobratý opatrovateľský príspevok. Ten opatrovateľský príspevok, ktorý sme od 1. 7. zvýšili na úroveň čistej minimálnej mzdy spolu s príspevkom na osobnú asistenciu. Zároveň nanovo efektívne nastavujeme systém odľahčovacej služby. Áno, doterajší systém tých 30 dní nefunguje. Iba 150 rodičov z 8 300 si to, teda, pardon, osemtisíc, áno, 8 300 je opatrovateľov zdravotne znevýhodnených detí, spolu máme 70-tisíc príbuzných opatrovateľov, opatrovateľov vo vorme príbuzného, aby som bol presný, tak iba 150 využilo túto odľahčovaciu službu v minulom roku.
Reagujem, riešim, zmenil som to, pretože viete, že doteraz to bolo tak, že keď si čo i len hodinu vyčerpal ten rodič z tej odľahčovacej služby, už mu bol škrknutý celý deň z tých 30 dní. Nemalo to ani hlavu ani pätu. Teraz to meníme tak, aby to bolo 360 hodín, aby si ten časový fond čerpali podľa potreby a zároveň, samozrejme, pri ambulantnej a terénnej službe, domácej opatrovateľskej službe, ak chcete a potom tých 30 dní nechávame, samozrejme, v prípade pobytovej služby.
A mohol som čakať, mohol som čakať až kým nebudú platiť tie nové pravidlá, ktoré by mali platiť od 1. decembra a spustiť aspoň narýchlo teda ten národný projekt odľahčovacej služby, aby aspoň niečo bolo, čo tu doteraz nebolo, napriek tomu, že to nie je moja kompetencia, ale kompetencia samospráv, ale nie, povedal som si, spusťme aspoň od 1. septembra ešte za starého režimu. Tiež neočakávam z toho, že to bude hneď veľký boom, pretože ešte máme starý režim podľa zákona, ale nechcem som čakať do 1. decembra, tak som spustil aspoň národný projekt, aby aspoň niečo mali k dispozícii, aby aspoň sa preplácalo tým rodičom tá odľahčovacia služba.
A teraz odrazu počujem boom, no ale tí rodičia, im sa to prepláca až mesiac späť. Neviete prečo, pani Holečková? Pretože keby to priamo platíme tomu poskytovateľovi sociálnej služby, je to nepovolená štátna pomoc. Keby to dáme priamo do rúk priamo tým rodičom a ešte si nevyberú tú odľahčovaciu službu, no tak ako im to budeme potom účtovať, koľko to bude peňazí? Čiže myslíte, že ľudia na ministerstve práce, keď už mne nedôverujete osobne, ktorí to robia a pripravujú týždne, že sú úplne blbí, že to nemajú s tou praxou trošku ako odkonzultované? Jednoducho preto sa to tak nastavuje, áno, musí sa to až spätne preplácať, pretože ináč sa to urobiť jednoducho nedá. Ešte s komisárkou Stavrovskou komunikujem, že či by nemohli len dostať tí rodičia faktúru a preplatí sa faktúra. Ale toto všetko riešime za behu, toto je pilotný projekt, aby sme aspoň konečne do toho trochu kopli a ja by som očakával od poslankyne, aj opozičnej, že dobre, že nezačne to hneď torpédovať, keď viete, aké dlhé obdobie tu bolo bez pomoci týmto rodičom, že hneď na druhý deň, lebo si niekde niečo prečítate, musíte proste kritizovať. Možno, možnože by to stálo trošku za úvahu, veď sme v sociálnej sfére, vidíte dobre, nehádame sa, nebijeme sa, je tu veľa iných prestrelok, tu ide jednoducho o vec, ako aj povedala vaša pani poslankyňa skvele. Vyhoveli sme ďalším požiadavkám zariadení sociálnych služieb, že sme personálny normatív nastavili na počet klientov, nie na počet lôžok, tlmočníkov sme vyriešili, všetko tam je.
A čo sa týka toho kompromisu tých 30 dní. No veď dobre, na jednej strane tu máme odkázaných ľudí a pre mňa budú vždy na prvom mieste, nie záujmy miest a obcí, nie záujmy poskytovateľov sociálnych služieb, na prvom mieste musí byť odkázaný človek. Ale na druhej strane tie mestá a obce vám jednoducho kvília, že nemáme z čoho. Malé obce nemajú z čoho tú sociálnu službu zaplatiť, nemajú, jednoducho nemajú z čoho. Aj tak tí ľudia sú v poradovníkoch, však vieme, že máme poradovníky, že máme tuším 18-tisíc v poradovníkoch. Je to zlá situácia, že nie každý človek dostane tú sociálnu službu v pobytovom zariadení. Ale toto hádam nie je vec Erika Tomáša za desať mesiacov. Toto je dlhodobý problém, ktorý musíme, samozrejme, vyriešiť. Tak sme našli kompromis, kde bol súhlas asociácie poskytovateľov sociálnych služieb a ZMOS-u, lebo hľadám v sociálnom dialógu nejaké kompromisy. Ale potom v rozporovom konaní sa ozvali ďalšie strany, ako pani komisárka pre zdravotne postihnutých ľudí, SocioFórum, komora opatrovateliek, ktorú som prizval teda aj na vaše želanie k stolu k financovaniu, k reforme financovania sociálnych služieb. A zistili sme, že proste je ten kompromis veľmi krkolomný, respektíve nevyhovuje všetkým. No tak sa teraz bavíme aj s tým ZMOS-om, že je pravda, ja som chcel a zase, aspoň na rok tú situáciu vyriešiť, aby po sebe nehádzali žalobami z jednej aj z druhej strany. Rozumiete tú úprimnú snahu to riešiť? No ale dobre, povedali sme si, však už je to asi aj tak iba na rok a od 1. 1. ´26 bude tá reforma, ktorá všetko zmení, ktorá všetko zmení, no tak hádam sa dohodneme, že možno to vypustíme a necháme radšej tak, aby sme neblokovali povedzme tie dobré veci, ktoré sú v tom zákone.
Ale ja vôbec nehovorím, že tá odľahčovacia služba je niečo super, ako ste vy povedali, že jednoducho ten Tomáš sa tvári, že je to skvelá vec a pritom je to len na papieri. Načo sú dobré tie poznámky, načo? Pilotný projekt, na základe ktorého si mnohé veci otestujeme, ale v plnej paráde, v úvodzovkách, to musí nastúpiť až od 1. decembra, keď už začnú platiť aj nové zákonné pravidlá pre tú odľahčovaciu službu.
A ďalšia vec, áno, je problém s umiestňovaním detí, respektíve so starostlivosťou v prípade odľahčovacej služby. No okrem pobytových zariadení, kde je problém asi umiestniť takého dieťa, máme ešte domácu opatrovateľskú službu, že môže prísť terénny pracovník pomôcť tomu rodičovi domov a na to sme vyčlenili, pani poslankyňa, 100 mil. eur na dva roky. Tak mi nehovorte, že nič. Nehovorte mi, že nič, respektíve nefunkčné a tak ďalej. Áno, možno bude málo kapacít, tak to budeme zase riešiť. V prvom rade ten dôvod základný, prečo si tí rodičia nevyberali odľahčovaciu službu, bol finančný, že na to proste nemali peniaze. Toto sme vyriešili. Bude málo kapacít, no tak asi bude, budeme to riešiť postupne. Ale chcem rozbehnúť tú odľahčovaciu službu, chcem ju rozbehnúť tú odľahčovaciu službu, chcem ju rozbehnúť.
A toto všetko môže byť súčasťou práve tej diskusie o reforme financovanie sociálnych služieb, ktorá musí začať platiť od 1. januára 2026, musí, lebo je naviazaná na plán obnovy. Ja som ju do toho plánu obnovy nedal, to bolo ešte predchádzajúce vedenie. Viete dobre, že to nie je len o tom, že dám do plánu obnovy samotnú reformu, že bude to reforma financovania sociálnych služieb. Oni to dali aj so štruktúrou, oni do toho plánu obnovy napísali, ako má vyzerať tá reforma financovania sociálnych služieb. A v našich silách nového vedenia ministerstva práce už nie je možnosť tú štruktúru zmeniť. My musíme naplniť tú štruktúru tak, ako je napísaná v pláne obnovy. Nie sme z toho šťastní, ale musíme to urobiť, lebo ináč v Slovenskej republiky spôsobíme problém, nesplníme míľnik, môžme prísť o peniaze.
No a posledná poznámka. Dobre viete a dostali ste odo mňa tú pozvánku, že ja pozývam a pozval som k tomu pracovnému stolu k reforme financovania sociálnych služieb aj opozíciu. Za každú stranu politickú jedného človeka, jedného poslanca zo sociálneho výboru a ja budem, pani Holečková, veľmi rád, keď si od vás vypočujem na tom sociálnom stole, teda na tom okrúhlom stole k reforme vaše riešenia, vaše návrhy. Ale nie populistické, nie také, že ideme tu dať 200 mil., tam 300 mil., tak, že to rozpočet neunesie. Pevne verím, že táto reforma, ktorá konečne môže, môže urobiť taký až zlom v oblasti sociálnych služieb, bude napokon dobre pripravená aj vďaka vám, aj vďaka poslancom opozície. Čiže rád by som už vniesol do tejto diskusie o sociálnych službách viac vecnosti, viac ťahu na bránu ako nejakého politikárčenia. Úprimne to hovorím.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Toto asi bude jednoduchšie. Účelom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, je z dôvodu opakujúcich sa požiadaviek z praxe spresnenie právnej úpravy týkajúcej sa používania cestného motorového vozidla zamestnanca na pracovnej ceste, pokiaľ ide o preukázanie a úhradu výdavkov, ktoré sa týkajú pohonných látok a zavedenie osobitných pravidiel pre elektrovozidlá a plug-in hybridné vozidlá.
Zároveň s cieľom zvýšiť predvídateľnosť podnikateľského prostredia a vzhľadom na zákonný mechanizmus určovania súm stravného a súm základných náhrad za používanie cestného motorového vozidla sa navrhuje obdobne ako pri sume minimálnej mzdy informovať zamestnávateľov a zamestnancov o zvýšení predmetných súm uverejnením oznamu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 409. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 440 z 27. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené dámy a páni, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení zákon o štátnych symboloch a zároveň mení zákon o priestupkoch.
Cieľom navrhovanej novely je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej republiky. Táto povinnosť je stanovená s úmyslom nielen zjednotiť a posilniť identifikáciu štátnych inštitúcií, ale aj upevniť vnímanie štátnych symbolov ako neoddeliteľného prvku reprezentácie štátu. Štátna vlajka ako základný symbol suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky musí byť viditeľne prezentovaná na všetkých relevantných štátnych budovách, čím sa zabezpečí jej správna a úctyhodná reprezentácia. Táto viditeľná prítomnosť štátnej vlajky zároveň slúži ako prostriedok na posilnenie štátnej identity a prehĺbenie spoločného vedomia občanov o príslušnosti k Slovenskej republike, ktorá je zakorenená v rešpekte k symbolom reprezentujúcim jej zvrchovanosť a historický odkaz.
Návrh zákona zabezpečuje neutralitu verejných priestorov štátnych orgánov a verejných inštitúcií. V ostatnom období sa čoraz frekventovanejšie objavujú situácie, kedy dochádza k vyvesovaniu a umiestňovaniu rôznych symbolov a vizuálnych prvkov, ktoré nemajú status štátnych symbolov a ktoré potenciálne ohrozujú názorovú neutralitu týchto inštitúcií. V zmysle navrhovaného zákona bude na budovách a v budovách štátnych orgánov a verejných inštitúcií zakázané vyvesovať, umiestňovať alebo inak zobrazovať symboly, ktoré nie sú štátnymi symbolmi Slovenskej republiky, vlajkami členských štátov Európskej únie alebo zástavami miest a obcí. Týmto zákazom sa predchádza situáciám, ktoré by mohli viesť k nežiaducemu politickému a ideologickému vyjadrovaniu v kontexte štátnych a verejných inštitúcií.
Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla v tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem pre kultúru a média. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní, gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu NR SR v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážené kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o štátnych symboloch, ktorý predkladá skupina poslancov za Slovenskú národnú stranu, obsahuje tri časti. Jedna je prikazujúca, druhá je zakazujúca, tretia je trestajúca. Chcel by som sa vyjadril ku všetkým trom, lebo ku všetkým trom mám výhrady, respektíve otázky a pochybnosti s nimi spojené.
Ten príkaz zavesiť na všetky budovy štátnu vlajku je údajne motivovaný tým, že štátna vlajka ako základný symbol suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky musí byť viditeľne prezentované na všetkých relevantných štátnych budovách, čím sa zabezpečí jej správna a úctyhodná reprezentácia. Ja sa domnievam, že už dnes znenie zákona predpokladá, že na všetkých relevantných štátnych budovách štátna vlajka je. Už dnes máme v zákone napísané, že štátne orgány, ozbrojené sily, bezpečnostné zbory, hasičský a záchranný zbor a orgány územnej samosprávy označujú štátnou vlajkou budovy, v ktorých sídlia štátne orgány, označujú aj úradnú miestnosť najvyššieho predstaviteľa.
Vy tam navrhujete doplniť, že štátnou vlajkou sa označujú aj budovy vo výlučnom vlastníctve štátu s výnimkou budov, v ktorých sídlia diplomatické a konzulárne úrady tretích krajín. Nerozumiem, prečo to nestačí, ako je to vymedzené dnes. Ak máte pocit, že niektoré iné inštitúcie štátne alebo verejné by mali byť označené štátnou vlajkou, tak to tam doplniť. Ale prečo majú byť všetky budovy vo vlastníctve štátu. Lebo niektoré budovy vo vlastníctve štátu sú zrejme prenajaté iným ako verejným inštitúciám alebo štátnym inštitúciám. Niektoré, niektoré sú nevyužívané, niektoré sú dokonca v zlom stave, sú chátrajúce. Označovať ich štátnou vlajkou nebude podľa môjho názoru dôstojné ani vo vzťahu k štátnej vlajke. Teda nerozumiem tomu, že prečo je tam ten zámer vo vzťahu k všetkým budovám, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Či teda aj k takým, kde nesídlia žiadne štátne ani verejné orgány, alebo k takým, kde sídlia dokonca súkromné inštitúcie, alebo sú v zlom stave.
Otázka je, koľko to bude stáť. Vy vo svojom návrhu v doložke to nevyčísľujete. Iba konštatujete, že áno, bude to spojené s nejakými nákladmi. To vám vlastne vyčíta aj stanovisko ministerstva financií, že tie náklady by mali byť vyčíslené a nie sú vyčíslené, samozrejme, nejakým odhadom. A teda keď už sme pri doložke, tak teda zaujali ma tie pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, lebo nie je to tam nejako vysvetlené, ako tento návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, keď napíšete do doložky, že niečo bude mať pozitívny vplyv, asi by ste aspoň slovne mali vysvetliť, že ako to myslíte.
Ten zakazujúci paragraf alebo bod, to je ten druhý bod vášho návrhu, kde hovoríte, že na budovy a v budovách ustanovizní uvedených v § 3 ods. 1, kde sa dáva štátny znak, na budovách a v budovách sídel štátnych orgánov a verejných inštitúcií a na budovách a v budovách, ktoré sú vo vlastníctve štátu, sa zakazuje vyvesovať, umiestňovať alebo inak zobrazovať vlajky, zástavy, symboly alebo iné vizuálne prvky, ktoré nepredstavujú štátne symboly Slovenskej republiky, vlajky iných štátov, Európskej únie alebo zástavy miest a obcí.
Asi je nám všetkých jasné, čo tým, čo tým sledujete. Ale teda opäť, tie argumenty, ktoré som použil pri tom prvom bode, sedia, pretože opäť sa to týka aj štátnych budov, ktoré, alebo teda budov, ktoré sú vo vlastníctve štátu a v ktorých sídlia nejaké inštitúcie, ktoré sú súkromné, alebo teda nie sú ani štátne, ani verejné, čiže zasiahne to aj ich, na to nevidím dôvod. Rovnako sa to týka teda budov, v ktorých sídlia štátne orgány a štát nie je ich vlastníkom, kde môžu sídliť aj iné inštitúcie a vlastne sa to zakazuje bezdôvodne aj tým iným inštitúciám. Hovorí sa tam síce, že výnimky z tohto ustanovenia môže v odôvodnených prípadoch povoliť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo príslušný okresný úrad na základe písomného rozhodnutia. Ale teda ja je jasné, že ide vám o dúhové vlajky, ale tak, ako je to naformulované, tak sa to týka vlastne všetkých vlajok. Napríklad keď niekto zomre v tej inštitúcii a budú chcieť vyvesiť čiernu vlajku, tak podľa toho, ako je napísaný ten návrh zákona, to nebude možné, lebo to nejde, nejde ani o štátny symbol Slovenskej republiky, ani vlajku iného štátu, ani vlajku Európskej únie, ani zástavu miest a obcí. Čiže keď niekto zomre v štátnom úrade, tak si bude, bude museť vypýtať povolenie a výnimku z okresného okresného úradu alebo priamo z ministerstva vnútra.
Rovnako napríklad ak mestá alebo regióny majú partnerské mestá, obce alebo regióny v zahraničí, nebudú môcť ich vlajky vyvesovať. Nebude možné vyvesovať vlajky inštitúcií ako je Severoatlantická aliancia, Organizácia spojených národov, iná medzinárodná organizácia alebo nejaké združenie napr. ZMOS. Keď bude v zasadačke, zasadačke nejakého mesta rokovať orgán ZMOS-u, tak nebude možné vyvesiť na budovu samosprávy ZMOS-u, alebo opäť bude si potrebné pýtať, pýtať povolenie.
Zaujali ma aj tie formulácie, že nielen na budovách to bude zakázané, ale aj v budovách, teda napr. na chodbách, v kanceláriách, zasadačkách. A nielen vlajky sú tam zakázané, ale aj symboly a iné vizuálne prvky. To znamená, že čo? Mozaiky nebudú možné vyvesiť? Lebo je to vizuálny prvok. Alebo nejaký obraz nie je vizuálny prvok? Bude sa to týkať, týkať toho, čo má kto zavesené, zavesené v kanceláriách?
Je tam ďalej dosť rozpor s tým, čo je napísané v dôvodovej správe a čo je v paragrafovom znení. To by som vás chcel upozorniť, lebo tvrdíte tam, že sú zakázané iné vlajky, zástavy, symboly alebo iné vizuálne prvky, ktoré nepredstavujú štátne symboly Slovenskej republiky, vlajky členských štátov Európskej únie alebo zástavy miest a obcí. Vlajky iných štátov Európskej únie, to máte napísané v dôvodovej správe, ale v návrhu zákona je to napísané inak, tam je napísané: „ktoré nepredstavujú štátne symboly Slovenskej republiky, vlajky iných štátov, Európskej únie alebo zástavy miest a obcí". Čiže v paragrafovom znení výnimku dostávajú vlajky iných štátov, všetkých, všetkých, nielen členských štátov Európskej únie, a vlajka Európskej únie. Ak by to bolo tak, ako je to v dôvodovej správe, tak by tam tá čiarka nebola, tak buď je to chyba, ale keď tam tá čiarka nebude, no tak potom zase nebude povolená vlajka Európskej únie, ktorá teda bežne visí aj v budove Národnej rady, aj na iných verejných, verejných budovách. Čiže ešte to máte aj zle napísané.
No a teraz k tej trestajúcej časti. A obsahuje to teda dve rôzne ustanovenia, jedno je priamo v zákone o štátnych symboloch, druhý, druhý je v priestupkovom zákone, tak lustroval by som to na tom. Dnes sa priestupku na úseku všeobecnej vnútornej správy podľa § 42 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona dopustí ten, kto úmyselne poškodí, zneužije alebo zneváži štátny symbol alebo iný symbol chránený všeobecne záväzným právnym predpisom. Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 99 eur. Vy navrhujete, aby tá pokuta bola od tisíc eur ako dolná hranica po 30-tisíc eur, teda až 30-násobné zvýšenie. A tu sme počúvali celé týždne o tom, ako treba depenalizovať trestnú politiku, ako treba znižovať tresty, ako je potrebné znižovať tresty zlodejom, korupčníkom, podvodníkom a tuto navrhujete 30-násobné zvýšenie, 30-násobne prísnejšie trestanie poškodzovania štátnych symbolov alebo nejakého znevažovania. Ja si nemyslím, že by mali byť štátne symboly zneužívané alebo znevažované, alebo poškodzované, ale napr. za priestupok proti majetku, keď niekomu, zjednodušene povedané, ukradnete niečo a má to hodnotu do 700 eur, tak je to priestupok a môžte za to dostať pokutu 331 eur, alebo do 331 eur a za poškodenie alebo zneváženie štátnej vlajky môžete, ak ten zákon prejde v takejto podobe, dostať pokutu 30-tisíc eur. Čiže stonásobne, stonásobne vyššiu, stonásobne vyššiu pokutu.
Ešte raz. Ukradne vám niekto vec za 690 a môže dostať pokutu do 331 eur, niekto zneváži vlajku a môže dostať pokutu do 30-tisíc eur podľa tohto návrhu. To sa mi naozaj nezdá ako primerané. Čiže ani ten prikazujúcu bod alebo tá prikazujúca časť, ani zakazujúcu časť a ani tá trestajúca časť nie sú podľa môjho názoru v poriadku a celý tento návrh považujem za zlý a taký, ktorý treba odmietnuť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa prihlásim do rozpravy, ale chcem povedať, že, pán kolega, si sa trošku pomýlil. Nie stonásobne, ani tridsaťnásobne, ale 333-násobne to zvyšujú, 333-násobne, čo je neuveriteľné.

Milé kolegyne, milí kolegovia, Slovenská národná strana chce budovať v občanoch Slovenska vlastenectvo, úctu k vlasti, úctu k štátnym symbolom, čo je veľmi pekné, čo je naozaj úplne úžasné. Ale spôsob, akým to idú robiť, spôsob, akým to idú robiť, je vlastný Slovenskej národnej strane. Žiadna výchova detí, žiadna pomalé vysvetľovanie, čo to je vlasť, čo to je vlastenectvo, čo sú to štátne symboly. Počuli ste už predrečníka, keď niekto niečo urobí, nejaký človek, ktorý možno zdravotne nie je na tom dobre, tak urobí, zapáli vlajku alebo niečo, tak dostane 30-tisícovú pokutu. A toto je to budovanie toho vlastenectva.
Ja som učil deti a deti mali radi, keď im človek vysvetlil, prečo je dobré konať dobro, ako dostanú za to zlo. A učiť to vlastenectvo je veľmi ťažké, pretože Slováci sú vlastenci pri futbalových zápasoch, sú vlastenci pri hokejových zápasoch, ale len keď sa darí našim hokejistom a futbalistom. Keď sa im nedarí, tak sú to hejteri, tak na sociálnych sieťach ich úplne zhadzujú, čo sú to za reprezentanti a ani jeden z tých reprezentantov, si myslím, nereprezentuje preto, že chce prehrávať, ale je hrdý. V športe ide o hru a naozaj každý jeden športovec, a ja som športoval dlhé roky a športoval som preto, lebo chcel som vyhrávať, ale mňa bavil ten šport. A to vlastenectvo tých hokejistov a tých futbalistov, hádzanárov a atlétov je naozaj podľa mňa veľmi silné, veľmi silné. A tuto vidíte, že naozaj že nosia štátne symboly na svojej hrudi a reprezentujú Slovensko. Ja hovorím dôstojne, pretože opakujem, každý jeden športovec reprezentuje Slovensko podľa svojich možností, naozaj úplne ja som presvedčený na sto percent.
Chcete budovať vlastenectvo a v predchádzajúcom období, keď sme podpísali zmluvu obrannú s USA, tak ste nás označovali za vlastizradcov, že sme zradili vlasť, lebo sme podpísali zmluvu s obranou s USA a teraz tú istú zmluvu ste nezrušili. Teraz ste vlastne vlastizradcovia vy. Teraz aké vlastenectvo budujete, keď nás ste označovali, mne ste na dom lepili, alebo vaši priaznivci lepili, že som vlastizradca, že ma treba obesiť. A teraz ste tú zmluvu vôbec, ale vôbec nezrušili. Akí ste vy vlastenci, keď ste nezrušili zlú obrannú zmluvu s tým hnusným, odporným USA? A Američania sú krásny príklad toho, ako naozaj to vlastenectvo tam funguje. Príde tam Slovák, ja mám spolužiakov, ktorí emigrovali v osemdesiatom siedmom a už sú z nich hrdí vlastenci, už sú z nich hrdí Američania, už nosia americké vlajky a sú, ale nikto ich nenútil. Nikto ich nenútil nosiť tie vlajky, robia to a robili to z vlastného presvedčenia, že sú Američania. Ja nepoznám ani jedného Taliana alebo Američana, ktorý príde na Slovensko a nosí hrdo naše zástavy a naše štátne symboly. (Reakcia z pléna.) Nič sa nestalo, v pohode. Pozri si to kľudne. Môžem? Takže to je to, že naozaj napríklad ja si myslím, že pán Viskupič je vlastenec, aj keď teda pri mojom výstupe pozerá nejaké iné hokejové zápasy alebo čo, ja neviem, ale určite je vlastenec.
Vadia vám cudzie vlajky, vadia vám cudzie vlajky a dali ste si do zákona, že budete trestať za to, keď niekto tu bude mať cudzie vlajky. Vadia vám najmä ukrajinské vlajky teraz. Ale napríklad to je to farizejstvo SNS, že vám nevadia ruské vlajky, ktoré aj niektorí motorkári, prípadne tá organizácia Brat za brata nosia po celok Slovensku a hrdo, hrdo nosia ruské vlajky, to vám už nevadí. A to je to nespravodlivé, čo aj v tomto zákone vy vôbec, ale vôbec neriešite. Jednoducho vám vadí ukrajinská a nevadí vám ruská vlajka. Vám vadí vlajka národa, ktorého napadol agresor, a vlajka agresora vám nevadí. Vôbec vám nevadí.
Tento zákon je absolútne, ale absolútne populistická záležitosť Slovenskej národnej strany, ktorá sa tvári, že je národná, že tu ide budovať národnú hrdosť, národnú kultúru, národné veci. No, čo robíte od začiatku aj cez Šimečkovú (Šimkovičovú, pozn. red.) a tuná cez vedľa mňa sediaceho pána Michelka, vy tú kultúru ničíte. Vy tú kultúru dávate do zveráka, ktorý sa volá SNS, a ten zverák zviera tú kultúru a vôbec nebuduje národnú hrdosť v ľuďoch, práve opak. Vy tou čižmou slovenskou národnou kopete do ľudí, beriete im slobodu. A namiesto toho, aby ste im dovolili, aby si ľudia slobodne rozhodli, slobodne, akú kultúru chcú robiť, tak vy im nútite tú vašu národnú, slovenskú, nie, pardon, kultúru Slovenskej národnej strany. A takto sa vlastenectvo absolútne, ale absolútne nebuduje.
Vy chcete, aby vlajky Slovenskej republiky boli na všetkých štátnych budovách. Ale veď sú, veď sú. Kde nie sú? Povedzte mi, kde nie sú. Kde nie sú? A počuli ste aj predrečníka, ktorý vám jasne povedal, jasne povedal, že máte ten zákon napísaný tak, že ktokoľvek môže odstrániť aj vlajku Európskej únie a ja som hrdý, že som v Európskej únii. Vy chcete stadiaľ vystúpiť, vy nadávate, aj fašisti ako Uhrík nadávajú na, napríklad Blaha, to je to isté, nadávajú na Európsku úniu, ale peniaze Európskej únie im už nevadia, ani Uhríkovi, ani Blahovi, no a Mazurekovi už vôbec nie. A títo, títo, musím hľadať slová, lebo nechcem... títo farizeji, farizeji na jednej strane rozprávajú o tom, aká je Európska únia zlá, ako by sme mali z nej vystúpiť, ale peniaze im nesmrdia, nesmrdia im tie peniaza týmto farizejom. A vy v tom zákone máte napísané, že kľudne sa môže odstrániť vlajka Európskej únie a nič sa nestane, nič sa nestane, nič sa nestane. A dokonca je ten zákon tak napísaný, že aj pokutu môžete dostať, keď niekde vyvesíte vlajku Európskej únie.
Tento zákon nie je o tom, aby ste vzbudzovali medzi, hlavne medzi mladými ľuďmi národné obrodenie, národnú hrdosť, vlastenectvo. Týmto zákonom zase len idete tlačiť na národ, tlačiť na ľudí a namiesto fakt takého ľudového prístupu, takého ľudského prístupu, Slovenská národná strana opäť, opäť dáva niečo, čo hovorí: toto budete robiť a toto musíte robiť, musíte byť vlastenci a musíte byť správni Slováci. Kto nebude správny Slovák, dostane 30-tisícovú pokutu. Hanba vám!