19. schôdza

Ďakujem.
Ďalší v rozprave bol prihlásený pán poslanec Vašečka. Máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, keď vidím nejaký dokumentárny film o prírode, o zvieratách, tak sa mi páči, že naozaj niektoré vzácne druhy, ktoré sú ohrozené, tak sú skupiny ľudí, ktorí nielen o tom teda rozprávajú a šíria osvetu, ale aj pomáhajú. Napríklad u nás je taký typický ohrozený druh napríklad orol. Chránia sa hniezda počas hniezdenia, sú nejaké obmedzenia prístupov do tých lokalít. Myslím si, že usúdime, že je to správne. A o to viac je správne, ak viac ako prírodu, ako zvieratá chránime človeka, chránime ľudský život.
A keď som pozorne počúval úvodné slovo pani predkladateľky, pani poslankyne Záborskej, tak hovorila o tom, a teraz tak obrazne, že takým ohrozeným druhom sú na Slovensku, nielen na Slovensku, ale najmä na Slovensku tehotné mamičky. Že ich vidíme čoraz menej a menej. Že je to vzácne, ak žena je v požehnanom stave, ak čaká bábätko, ak ho donosí, je zdravé, ak sa rozhodne dieťa prijať. A preto pokladám za úplne správne a myslím, že to tak cítime bez rozdielu na to, ako by sme to možno robili, že je dobre mať v úcte tehotné ženy, tehotné mamičky, podporovať ich nejakým spôsobom.
A toto je veľmi konkrétny spôsob, ktorý predkladáme. Ak bude snemovňa taká, by som povedal, konštruktívna, a prijme tento opozičný návrh, bude to výborné. Keď nie, tak nejak povzbudzujeme koaličných kolegov, môžu premyslieť, ako oni potom môžu tento návrh podať. Lebo ide nám o to, aby sme naozaj, tiež to zaznelo aj teraz vo faktickej poznámke pani kolegyne, zaplnili tú dieru na trhu alebo dieru v legislatíve.
Teda to, že máme nejakú podporu pre tehotné študentky, nejaké tehotenské štipendium a potom, samozrejme, máme materskú, rodičovský príspevok, ale je tam tá medzera, že ak teda si ešte neplatila 270 dní, tých deväť mesiacov odvody, tak vlastne zostane akoby tak na suchu. Nie je to teória, nie je to iba hypotetické. Poznám viacero takýchto mladých žien, ktoré takto otehotneli a vlastne dostávali len nejaké to minimum pretože, pretože padli presne do tejto medzery, ktorú my by sme chceli týmto zákonom vyplniť. Pritom hovoríme o ľuďoch, ktorí študujú, ktorí končia strednú, poťažmo vysokú školu, a to znamená, je to sústavná príprava na povolanie, na zamestnanie. Takže nie je to, že niekto si kdesi žije lárom-fárom a štát má naňho pamätať. On pamätá na to, on sa pripravuje, ale je tam tá medzera, keď nemôže splniť tú súčasnú požiadavku zákona, a teda nejak by spadol s príjmom, resp. tie zvýšené príjmy, ktoré vyplývajú z toho tehotenstva a z tej prípravy na rodičovstvo, by neboli pokryté. A sme presvedčení, že tak ako v prípade ohrozených druhov v prírode a akýchkoľvek skupín obyvateľstva, ktoré potrebujú pomoc, tak určite do tejto skupiny patria tehotné mamičky, absolventky štúdia.
A preto by som chcel požiadať o podporu tohto zákona, prípadne o jeho prevzatie a podanie potom po šiestich mesiacoch zo strany koalície, kde by bola teda väčšia šanca, že tento zákon prejde. Ale ak by sme vedeli ušetriť tých 6 mesiacov, tak by to bolo fajn.
Ja ešte poslednú, takú osobnú poznámku. Tým, že som dlhoročný učiteľ na strednej škole a s mnohými svojimi študentami sa stretávam, či už preto, lebo žijú v tom regióne, alebo máme nejaké vzťahy v rámci nejakých tých komunitných vzťahov, tak vidím, že naozaj sa to deje, že skutočne dnes mnohí mladí ľudia sa neboja vstúpiť do manželstva, neboja sa rodičovstva, neboja sa mať deti, prijať deti. A niektoré z týchto vecí pokrýva to študentské štipendium, ale mnohým sa práve udeje to, že sú odvážni, vstupujú do manželstva, vstupujú do rodičovstva, čo je veľmi žiadané, veľmi pozitívne. Zvlášť v dnešnej dobe, keď mnohí ľudia už nechcú vstupovať do manželstva, odkladajú svoje rodičovstvo, tak ak sú takíto odvážni, ochotní, otvorení na život, tak je veľmi dobre, aby sme ich podporili aj takto konkrétnou vecou, ktorá má také dva rozmery.
Prvý je ten konkrétny, praktický, finančný, že dostanú nejakú sumu peňazí na to, aby mohli vo väčšom pokoji prežívať to tehotenstvo a pripravovať sa na rodičovstvo, ale tak isto aj symbolicky. Že tak, ako nám záleží na tých ohrozených druhoch v prírode, tak nám určite záleží na ohrozenom druhu, ktorým je tehotná mamička. A chceme ich podporiť, že to bude prejav nielen nejakých finančných prostriedkov, ale aj úcty, ocenenia, podpory.
Ďakujem veľmi pekne.

vymazať rámček

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, ako ste už uviedli, predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, ktorý do Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú poslanci za Kresťanskú úniu Anna Záborská a Richard Vašečka. Je to tlač 46, chcem vás požiadať o podporu a, pán predseda, hlásim sa do rozpravy ako prvá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Táto novela Trestného zákona reaguje na škandalóznu novelu Trestného zákona, ktorú presadila v skrátenom legislatívnom konaní vládna koalícia. Bližšie sa k tejto novele vyjadrím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákon v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu, respektíve zastupujúceho predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Keď minister spravodlivosti Boris Susko priniesol do Národnej rady škandalóznu novelu Trestného zákona, varovali sme verejnosť. Zo Slovenska sa vďaka tejto škandalóznej novele Trestného zákona stane krajina, kde sa oplatí korumpovať a kradnúť. A ukazuje sa, že sme mali pravdu. Za našej vlády sa zlodeji a úplatkári báli. Za tejto vlády sa boja obete trestných činov. Táto vláda pomáha páchateľom, my sme pomáhali obetiam trestných činov.
Toto je najväčšia tragédia tej škandalóznej novely Trestného zákona a škody, ktoré spôsobila, nebude jednoduché napraviť. Táto naša poslanecká iniciatíva nerieši úplne všetky škody, ktoré boli spôsobené. Reagujeme len na časť týchto škôd. Reagujeme napríklad na reakcie obchodníkov, ktorí sa začali sťažovať na rozmáhajúce sa krádeže ich tovaru v obchodoch. Minister spravodlivosti Boris Susko sa tvári, že nič také neexistuje. Pritom to teraz nehovoríme my, hovoria to obchodníci, ktorí sú dennodenne konfrontovaní s realitou. A teda vypočujme si, čo hovoria.
Napríklad: "Spoločnosť Billa Slovensko v poslednom období zaznamenala zvýšený nárast krádeží najmä drahšieho tovaru a vo väčších množstvách." To bolo v článku v denníku Pravda.
Alebo reťazec Lidl v nadväznosti na zmeny už rozbehol preventívnu kampaň, v ktorej zdôrazňuje, že krádež sa neoplatí. Čierne štítky s výstražnou dlaňou a červeným nápisom, ktoré pribudli v jeho predajniach pri viacerých výrobkoch, upozorňujú na elektronickú ochranu proti krádežiam.
O určitom náraste krádeží hovorí aj Tesco, ktoré sa rozhodlo na tento trend obratom reagovať.
Citát: "Aktualizujeme bezpečnostné opatrenie a spôsoby identifikácie nezaplateného alebo odcudzeného tovaru pomocou nových technológií."
O dramatickom zhoršení situácie po schválení novely hovorí napríklad predajňa Exisport, zameraný na športovú výbavu a oblečenie. Citujem: "Registrujeme predovšetkým nárast objemu odcudzeného tovaru, keď sa napríklad zlodeji neštítia naraz ukradnúť z prezenčného stola celý jeho vystavený obsah," povedal konateľ tejto spoločnosti. Ďalší problém hlásia samosprávy, to znamená, že nesťažujú sa len obchodníci, ale napríklad aj trenčianska radnica, pretože v Trenčíne eviduje mestská polícia väčší počet krádeží elektronických kolobežiek. Za dva týždne ich tam zmizlo osem a aj tento nárast si tamojší policajti vysvetľujú práve novelou Trestného zákona. Citujem: "Drvivá väčšina týchto krádeží sa nebude v zmysle Trestného zákona, pôjde o priestupok proti majetku," zhrnul zástupca náčelníka mestskej polície.
Denník Nový čas oslovil obchodné reťazce a z nich Tesco a Terno uviedli, že v poslednom období čelia väčšiemu náporu zlodejov. Citát: "V poslednom čase však registrujeme aj rast hodnoty tovaru v prepočte na jednu krádež," povedal zástupca Slovenskej aliancie moderného obchodu v mene týchto reťazcov.
Čiže môže sa vládna koalícia tváriť, koľko chce, že tu len opozícia nejako interpretuje novelu Trestného zákona, toto hovoria priamo obchodníci, ktorí sú dennodenne konfrontovaní s dopadmi škandalóznej novely Trestného zákona. Toto treba zastaviť! Úlohou štátu je okrem iného chrániť život, zdravie a majetok občanov.
Preto predkladáme túto novelu Trestného zákona v mene nášho poslaneckého klubu, v ktorom riešime nasledovné veci. Po prvé, vraciame výšky škôd do pôvodného stavu, teda do tej výšky, ktorá platila pred škandalóznou novelou Trestného zákona. Prečítam aj konkrétny novelizačný paragraf.
V § 125 (1) Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy.
Čiže vraciame naspäť hranice škôd do pôvodného stavu. Viem, že na tejto schôdzi Národnej rady budú aj ďalšie novely z iných poslaneckých klubov. Niektorí kolegovia navrhujú vyššiu hranicu. My si myslíme, že prax ukázala, že slovenská spoločnosť zatiaľ nie je pripravená na to, aby sa výška škôd upravovala takýmto spôsobom, aby sa zvyšovala. A preto my navrhujeme návrat do pôvodného stavu. Samozrejme, v druhom čítaní môžeme viesť diskusie, či je lepší ten návrh opozičný, alebo onen, ale toto je náš vklad do tejto diskusie.
Ďalej navrhujeme aj opätovne zaviesť trestný čin krádeže pre prípady, kedy je páchateľ za obdobný trestný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Teda v praxi pôjde o prípady, kedy je skutok kvalifikovaný ako priestupok a následne je opakovaný obdobný čin už kvalifikovaný ako trestný čin krádeže. Aj na toto sme upozorňovali, že to vypadlo po škandalóznej novele Trestného zákona. Pán minister spravodlivosti sa opäť tváril, že to pravda nie je a prax dala za pravdu komu? No, pánovi ministrovi spravodlivosti nie.
Tretí okruh, teda tretia vec, ktorú riešime, navrhujeme opäť návrat prísnejších trestných sadzieb za korupčné trestné činy podľa pôvodného znenia Trestného zákona, pretože aj tu sme presvedčení o tom, že zníženie trestných sadzieb len zvyšuje pravdepodobnosť páchania korupčných trestných činov a podľa nášho presvedčenia štát by mal robiť všetko pre to, aby korupcie bolo čo najmenej, aby trestné sadzby odrádzali ľudí páchať korupčné trestné činy. A preto ešte raz, navrhujeme návrat k prísnym trestným sadzbám za korupčné trestné činy.
Dámy a páni, ak to cítite podobne, ak aj vám záleží na tom, aby ľudia na Slovensku mali pocit nejakej elementárnej spravodlivosti, aby sme im vrátili dôveru v právny štát a v to, že štát je na strane obetí trestných činov a nie páchateľov alebo potenciálnych páchateľov, tak vás prosím, aby ste túto našu novelu podporili.
Ďakujem veľmi pekne.

No v tých nákupných centrách pracujú aj voliči Roberta Fica. Aj voliči Roberta Fica majú obchodíky, majú reštaurácie, majú zariadenia, kde teraz sa naozaj rapídne zvýšil počet krádeží. Ja mám priateľa, ktorý má podnik, v ktorom predáva, nazvime to, drobný tovar a povedal Jozef, ja musím zamestnať ďalších troch, troch ochrankárov, pretože mne sem príde zlodej, ukradne mi tú vŕtačku za 600 eur, vysmeje sa mi do ksichtu, keď ho chytíme a príde na druhý deň a urobí to isté. Urobí to isté a smeje sa mi do tváre, lebo Gašpar, Fico a ďalšia partička si dali beztrestnosť a namiesto toho, aby zvýšili sadzbu trestov za takéto veci, ktoré okrádajú každého jedného poctivého podnikateľa, tak takýmto spôsobom zabezpečili zločincom krásne pôsobenie na Slovensku.
Ja mám osobný príklad. U nás, v našom zariadení bola akcia. Došiel tam chlapík, ukradol, došiel len tak, len sa pomotal chvíľočku, ukradol kabelku, chytili ho, v kabelke bolo len 420 euro, prišli policajti, to je len priestupok, nebudeme nič z toho robiť. Nebudeme z toho nič robiť! Je vám hanba, pán Gašpar, keď sa teraz smejete? Nie je vám hanba? Obyčajných podnikateľov, obyčajných podnikateľov váš Trestný zákon takýmto spôsobom zničil a vy sa tu smejete. Vám musí byť riadna hanba, pán Gašpar.

Ďakujem za faktickú poznámku, pán poslanec Pročko, a za podporu k môjmu vystúpeniu.
Myslím, že to treba dať do takého širšieho kontextu, že toto vládnutie sa začalo tým, že pomohli páchateľom trestných činov, alebo potenciálnym páchateľom. Znížili trestné sadzby za korupciu, niektoré trestné činy sa stali premlčanými, čiže už ako keby neboli. No a teraz ešte idú dvíhať dane, aby po tom, ako pomohli svojim ľuďom, aby ešte vytiahli z vrecák ľudí nejaké peniaze. Už za akým účelom, to si možno necháme niekedy na nejakú inú debatu. Čiže tento kontext je podľa mňa dôležitý nahlas pomenovať.
Naozaj to, ako je tá legislatíva dnes nastavená, aké smiešne pokuty hrozia aj za tie priestupky, ktoré si spomenul vo svojej faktickej poznámke, tie takisto motivujú ľudí, pretože sú si vedomí toho, že keď ukradnú nejaký tovar do tých 700 eur, tak ani tá pokuta, ktorú potom potenciálne budú musieť zaplatiť, ešte stále budú v pluse, keď niečo ukradnú zrovna do tých 700 eur. A možnože zmení tento parlament priestupkový zákon a zvýši pokuty, ale nič to nemení na tom, že drvivú väčšinu priestupkov nebude mať kto riešiť, lebo policajtov priestupky, už dnes je toľko policajtov, že nemajú kapacitu riešiť okamžite trestné činy, keď sa stanú. Ľudia musia čakať. Viete, keď sa dozvedia, že bol spáchaný nejaký priestupok, tak to už duplom nebudú mať čas riešiť.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť tento návrh novely zákona 576 o zdravotnej starostlivosti a vysvetliť v krátkosti, aké sú pohnútky k tomu, k tejto novele zákona, ktorú predkladáme.
Sú tu dva také dôležité momenty, ktoré by sme chceli ozrejmiť aj plénu, aj tým, ktorí sledujú záznam v Národnej rade a prvým je nová definícia toho, kedy sa poskytuje zdravotná starostlivosť správne a druhý bod sa venuje štandardným diagnostickým postupom v zdravotníctve, podľa ktorých by mali postupovať zdravotníci na území Slovenskej republiky, tak aby bola zdravotná starostlivosť poskytovaná správne.
Takže na úvod mi dovoľte povedať pár slov práve k tejto novej definícii § 4, ktorý hovorí o tom, kedy je poskytovaná zdravotná starostlivosť správne a prečo si myslíme, že takáto zmena je dôležitá v našom právnom systéme a aby bolo znovu zadefinované, kedy je táto starostlivosť správna. Vychádzali sme pri tejto novele návrhu zo štyroch princípoch medicínskej etiky a tie rád zopakujem. Je to zadefinované ako pomáhať, to znamená, každý krok, ktorý robíme v zdravotníctve, má smerovať k tomu, že pacient dostane určitú diagnostiku, terapiu, tak aby mu táto potom následne pomohla neškodiť, to je druhý bod medicínskej etiky, ktorý hovorí o tom, že naša liečba, ktorú mu ponúkame ako terapiu, nesmie mu viac škodiť, ako pomáhať, to je vždy na miske váh, pomáhať a neškodiť.
A tretí bod, ktorý sa dotýka vlastne medicínskej indikácie, ktorý napríklad výkon je opodstatnený a potrebný, sa týka spravodlivosti. A spravodlivosť v rámci medicínskej etiky hovorí o tom, že máme tu určité limitované obmedzené zdroje, tie zdroje sú v každom štáte limitované, či chceme, alebo nie, je to tak, aj keď sústavne rastú tie výdavky na zdravotnú starostlivosť, ale sú limitované. A keďže sú limitované a túžby nás ľudí sú neobmedzené, každý z nás chce žiť kvalitný život, každý z nás chce žiť dlhší život a robíme všetko pre to, aby sa to udialo a vlastne celá naša zdravotná starostlivosť k tomu smeruje a speje, aby sme predlžovali ľuďom život, a nielen predlžovali, ale aj skvalitňovali život, ktorí žijú. Tak tento nepomer medzi obmedzenými zdrojmi a spotrebou zdravotnej starostlivosti alebo túžbami zdravotnej starostlivosti je vždy takým problémom a stále vypuklejším problémom v zdravotníctve.
A jedným z tých štyroch bodov medicínskej etiky, ako som spomínal, je spravodlivosť. Čiže tie obmedzené zdroje, ktoré máme v dispozícii, musíme spravodlivo rozdeliť. Na príklade, keď máme k dispozícii tisíc eur, tak nie je možné, aby sme jednému pacientovi alebo niekoľkým pacientom dali 800 a ďalšej veľkej skupine rozdelili tých zbytných 200. Jednoducho musí niekto sledovať ten všeobecný zámer pomôcť čo najviac ľuďom a pomôcť im správne a spravodlivo, a práve preto je veľmi dôležité, aby sme pri akejkoľvek indikácii nejakého výkonu diagnostiky uvažovali teda nielen nad tým, čo pacientovi pomôže, čo pacientovi nepoškodí, ale aj či náhodou to, čo mu indikujeme, nespôsobí potom stratu možnosti pre iného pacienta, ktorý to možno viac potrebuje.
Čiže pri každom jednom takomto rozhodovaní, či už lekára, ale o to viac aj ľudí, ktorí tvoria zdravotnú politiku, by malo byť toto meradlo vlastne nejakého spravodlivého rozdelenia zdrojov zakceptované.
No a práve preto prichádzame s návrhom, ktorý nie je nový, ktorý sa vyskytuje v právnych systémoch iných štátov, napríklad aj v Nemeckej spolkovej republike, ktorá hovorí o tom, že zdravotná starostlivosť má byť hospodárna, to znamená, to je to, to spravodlivé, aby sa rozdeľovali tie zdroje spravodlivo. Opäť si pomôžem trošku príkladom, pokiaľ Slovenská republika má určité obmedzené zdroje, ktoré sú, ktoré sú dedikované pre zdravotnú starostlivosť, tak jednoducho nemôže sa stať, že budeme robiť 25 robotických centier, alebo budeme mať 20 ekmocentier na malú Slovenskú republiku, ale niekto musí zhodnotiť, že pre slovenské potreby je postačujúcich napríklad 10 centier alebo 5 centier. Jednoducho musí uvažovať hospodárne, aby sme neminuli všetky zdroje, ktoré máme k dispozícii na jednu časť zdravotnej starostlivosti a potom napríklad ambulancie domácej ošetrovateľskej starostlivosti, hospice, všeobecní lekári, ambulantní lekári nemajú dostatok zdrojov, aby mohli dobre liečiť našich pacientov.
Čiže toto je myslené vlastne tou hospodárnosťou, že niekto musí mať nejakú globálnu rozpočtovú zodpovednosť a musí hľadať to verejné dobro z tých zdrojov, ktoré máme, ktoré sú obmedzené, by mali byť spravodlivo rozdelené, a to kolegovia, ktorí sa venujú zdravotnej starostlivosti, možno mi dajú za pravdu, že nie je vždy tak.
Máme aj aktuálne prípady, spomínali sme viackrát napríklad aj prípad nemocnice Bory, že máme tuná v Bratislave dostatok lôžok, ale máme veľký nedostatok zdravotných sestier, v tejto situácii sa už niektoré lôžka zatvárajú práve kvôli tomu, že nie sú sestry a my sme v tejto situácii otvorili ďalšiu novú nemocnicu s novými 400 lôžkami.
Toto určite, keby sme pozerali na to aj z toho spektra hospodárnosti, tak by nemuselo touto skúškou správnosti prejsť. Ja opakujem, že sa teším, že máme modernú novú nemocnicu, ale automaticky malo dôjsť k redukcii 400 lôžok, to znamená niektorá nemocnica mala byť zatvorená. Žiaľ, nie je zatvorená, máme tu novú nemocnicu a tie zdroje chýbajú, vidíme to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa sa topí v dlhoch a nevieme tie zdroje nájsť.
Čiže toto sú veci, ktoré myslíme tou hospodárnosťou a môžeme mať ďalšie príklady. Môžeme hovoriť o magnetických rezonanciách, neviem, či viete, ale pred desiatimi rokmi sme boli za Českou republikou, čo sa týka počtu magnetických rezonancií a vyšetrení magnetickou rezonanciou, v súčasnosti máme viac vyšetrení na tisíc obyvateľov, ako má Česká republika, jednoducho máme ich viac. A pritom naši pacienti majú pocit, že na nich strašne dlho čakajú a tá dostupnosť je zlá. Ale vždy ide aj o tú indikáciu, kedy potrebujem tú magnetickú rezonanciu. Nie vždy, keď ma pichne v krížoch, tú magnetickú rezonanciu naozaj potrebujem a treba si vždy uvedomiť, že ak ja pôjdem na magnetickú rezonanciu, ak tá indikácia je vágna, alebo len ja sa chcem presvedčiť, že je všetko v poriadku, tak môžem brať priestor tomu, kto tú magnetickú rezonanciu naozaj potrebuje.
A práve to je o tej hospodárnosti, to je o tom, o takom spoločnom rozmýšľaní, o spoločnom dobre, o tom, že tie obmedzené zdroje musíme spravodlivo rozdeliť.
Práve preto prichádzame s takouto novou, novou definíciou, čo je vlastne správna zdravotná starostlivosť a plus dodávame tam ďalšie veci, nevyhnutnosť a zmysluplnosť, nevyhnutnosť a zmysluplnosť je takisto veľmi dôležitá a pokúsim sa to opäť vysvetliť na nejakom príklade. Nevyhnutné môže byť napríklad, ak sa po nejakom vyšetrení ukáže, že napríklad pacient má, a teraz môžem spomenúť napríklad konkrétny príklad, ak má pacientka zmeny na krčku maternice, tak možno je postačujúci výkon konizácia, to znamená nejaký malý, malý výkon, ktorý odstraňuje krčok maternice, ale teoreticky môžme urobiť aj celú hysterektómiu, čiže odobrať celú maternicu, pričom to nemusí byť nevyhnutne ten nevyhnutný zákrok. Samozrejme, z pohľadu pacienta, aj keď máme internet, aj keď máme možnosti, ako si to overovať, tak nie vždy je zrejmé, že tú indikáciu, ktorý stanovil lekár, či je tá správna.
A práve ak dôjde ku trošku tej zmene paradigmy, ktorú máme teraz, kedy je zdravotná starostlivosť správna, tak by sa malo posudzovať aj to, či daný výkon bol naozaj nevyhnutný, či nebola alternatíva, ktorá bola postačujúca.
Toto opäť v našom systéme zlyháva, že niekedy sa robia výkony a, bohužiaľ, veľakrát to laici nevidia, ktoré sú motivované aj niečím iným, nie vždy len tou správnou medicínskou indikáciou. Dejú sa niektoré výkony a zvlášť v tejto dobe si treba dávať pozor, pretože, samozrejme, aj do zdravotníctva sa dostáva určitý ten, sú to aj financie, ktoré prichádzajú do zdravotníctva, je tu určitý trh a teraz nechcem nikoho obviňovať, ale sú, samozrejme, aj tieto finančné motivácie, ktoré môžu zohrávať určitú úlohu pri indikovaní niektorých výkonoch. Čiže tá nevyhnutnosť je veľmi dôležitá, aby sme zohľadnili a potom zmysluplnosť. A tu si zase pomôžem príkladom, sú napríklad veci, ktoré už nedávajú zmysel, resp. ak máme napríklad, opäť poviem na príklade, pacienta, ktorý má nevyliečiteľné ochorenie, ktoré smeruje k smrti, pacient je na konci života, ostáva mu niekoľko dní života a je možno indikovaný napríklad defibrilátor, to znamená implantácia defibrilátora, tomuto pacientovi na konci života tento defibrilátor nepomôže. Čiže aj keď je tu určitá indikácia, ale tá zmysluplnosť daného defibrilátora je veľmi otázna, a práve preto by sme mali vnímať aj túto zmysluplnosť a nemali by sme robiť zdravotnú starostlivosť, ktorá zmysluplnou nie je. Čiže toto je dôležité si uvedomiť, že nie tak, ako je to zadefinované teraz, že zdravotná starostlivosť je poskytovaná správne, ak je podľa najnovších poznatkov vedy a ak sa používajú správne štandardy a zohľadnené je individuálne riziko pacienta, to v súčasnej dobe už, bohužiaľ, nestačí. A mnohé krajiny na to reagovali, reagovali na to legislatívne, aby aj zdravotníci, ale aj policymakeri, teda ľudia, ktorí rozhodujú o tom, čo bude preplávané z povinného zdravotného poistenia, čo bude sa objavovať v štandardoch, ako má vyzerať správna zdravotná starostlivosť, aby mali aj legislatívny základ, aby vedeli sa správne rozhodnúť a aby mali pred očami aj to, na čo som narážal na začiatku môjho príhovoru, to znamená, to spravodlivé rozdelenie zdrojov.
Takže to je tá prvá časť, prečo sme presvedčení o tom, že ak chceme správne zadefinovať správnu zdravotnú starostlivosť, potrebujeme mať tento ohľad na spravodlivosť a zmysluplnosť a nevyhnutnosť akéhokoľvek medicínskeho zákroku.
Čo sa týka tej druhej časti, tak sa zamýšľame teda aj nad tým, ako dosiahnuť určitú kvalitu. V tej zdravotnej starostlivosti a v stave slovenského zdravotníctva sme sa, žiaľ, dostali do situácie, kedy sme radi, ak sa vôbec dostaneme ku špecialistovi, ak sa vôbec dostaneme na určitý termín. Ale akoby zabúdame v tom nešťastí, že tá dostupnosť je veľmi zlá, akú kvalitu zdravotnej starostlivosti dostávame, ale tá kvalita je, samozrejme, rozhodujúca. My chceme, aby naši pacienti boli liečení správne, aby tá zdravotná starostlivosť, ktorú dostávajú, viedla ku vyliečeniu alebo k zlepšeniu zdravotného stavu alebo zlepšeniu kvality života alebo zmierneniu utrpenia.
Toto je tá kvalita a tú kvalitu vedia najlepšie odzrkadliť určité štandardy. My máme už niekoľko rokov zadefinované v našom právnom systéme, dokonca legislatívne ukotvené, že zdravotná starostlivosť je poskytovaná správne len vtedy, ak je vykonávaná podľa medicínskych štandardov, ktoré vydáva ministerstvo zdravotníctva. Ale, žiaľ, pri tej úprave sa trošku pozabudlo na to, že nie je štandard ako štandard, máme rôznu kvalitu štandardov, máme štandardy, ktoré sa robia tak, že sa nájdu ľudia, ktorí tej problematike síce rozumejú, ale nie sú reprezentatívnou vzorkou napríklad všetkých, teraz si vymyslím, neurológov. Ak sa rozhodnú spracovať určitú tému do štandardu, tak nám chýba metodika, nejaký taký správny návod, dokonca ani teraz ešte nie je zverejnená na stránke ministerstva zdravotníctva, ktorá by jasne definovala, ako tieto štandardy musia vznikať. A v prípade, že z rôznych dôvodov tieto štandardy nevznikajú podľa tvrdej silnej metodiky, ktorá je v zahraničí v iných krajinách štandardom, tak to treba jasne zverejniť. To znamená, že napríklad v Nemecku, v Nemeckej spolkovej republike je každý jeden štandard, ktorý si otvoríte, tak na prvej strane vidíte, že či je to štandard, ktorý je ako keby len takým ľahkým návodom, oni to volajú S1, čiže bola to skupina ľudí, ktorá sa zamýšľala nad určitou témou, zhromaždila určité informácie, dala určité odporúčania, ale tými odporúčaniami sa lekári aj zdravotníci môžu a nemusia riadiť. Je to ako keby návod a príručka. Potom sú to štandardy, ktoré prešli takým konsenzom, to znamená, všetci dôležití ľudia ku tejto téme, čo sa mali vyjadriť, hľadali konsenzuálne riešenie a súhlas na to, že aké budú odporúčania pre celú napríklad Nemeckú spolkovú republiku. A takéto štandardy sa nazývajú S2K, to znamená, že prešli cez nejakú systematizáciu a systematické hľadanie konsenzu.
No a potom majú S2E guideliny, ktoré hovoria o tom, že nie je tu teda ten systematický konsenzus, ale máme veľmi silnú evidenciu, kvalitu dôkazov na určité tvrdenie, a takisto je to zaznamenané, že je to štandard S2E.
No a potom ak máme aj evidenciu, aj konsenzus všetkých relevantných hráčov, ktorí majú čo povedať k danej téme, tak sú to tzv. S3 guideliny a ja by som to možno prirovnal k Biblii.
Že ak máme, máme tak silnú evidenciu a máme všetkých hráčov, relevantných hráčov k danej téme na jednej lodi, ak oni povedia nejaké, nejaké odporúčania, ak dajú oni nejaké odporúčanie, tak podľa tohto odporúčania sa musím riadiť. A v tých iných krajinách to, samozrejme, takto rešpektujú. Ak je niekto, ak je vydaný k nejakej trebárs diagnóze štandard S3, tak si to čítajú tí lekári a vedia, že keď nebudú postupovať podľa takýchto štandardov, tak môžu mať veľký problém. Vždy štandardy musia spĺňať tieto kritériá, a pokiaľ sa ja z týchto štandardov vzďaľujem, tak musím mať veľmi dobré argumenty na to, prečo som to tak urobil. Keď si predstavíme, tak tie štandardy sú ako keby u nás na diaľnici tie vymedzenia cesty doľava, doprava a medzitým sa ja môžem hýbať, môžem robiť, samozrejme, individuálnu medicínu, ale niekde sú hranice. A tie hranice vymedzujú práve tieto štandardy.
No a u nás, keď sa pozrieme na kvalitu tých štandardov, tak je veľmi rôzna.
Máme štandardy, ktoré sú dobré spracované, máme štandardy, ktoré sú veľmi slabunko spracované, resp. máme štandardy, ktoré nie sú založené na určitej silnej evidencii. No a pokiaľ máme takéto štandardy a v našom legislatívnom systéme máme napísané, že sa majú nimi zdravotníci riadiť, tak potom sa stávajú aj anomálie, že niektoré veci zdravotníci robia len preto, že sa boja, že môžu mať problém s úradom pre dohľad a je to napísané v štandarde, tak to takto, takto musím robiť. A práve preto, aby sme sa, aby sme túto situáciu, tú nerovnosť kolektívu, kto vytváral ten štandard, kvality dôkazov, ktoré boli spracované, výsledkov, ako tie štandardy vyzerajú, tak sme sa rozhodli, že dáme návod a teda aj nariadenie ministerstvu zdravotníctva, ktoré tieto štandardy vykonáva, ako to má robiť správne. Ako má nastaviť metodiku, aby tie štandardy dávali hlavu-pätu, aby to boli štandardy, ktoré sú kvalitné, aby boli to štandardy ako odpovede na klinicky relevantné otázky. Na Slovensku máme tiež trošku, trošku atypizmus v tom, že máme štandardy na rôzne exotické ochorenia, ale chýbajú nám niektoré štandardy napríklad na onkologické ochorenia alebo neurologické ochorenia, ktoré sa veľmi často vyskytujú v našej spoločnosti.
A rovnako dávame do tohto nášho návrhu aj, aby v týchto štandardoch bolo zohľadnené to, čo som hovoril na začiatku, teda tá hospodárnosť. Predsa nemôžeme v našich štandardoch poukazovať, resp. odporúčať pacientom liečbu, ktorá je možno experimentálna alebo dostupná len na nejakých špičkových centrách v Amerike, keď na tieto, na tieto napríklad lieky nemáme. My musíme hľadať najlepšiu možnú variantu pre Slovensko, pre slovenské pomery. A toto je takisto problém, že my v týchto štandardoch na toto nereflektujeme, že čo je schopná Slovenská republika ekonomicky zvládnuť.
Čo nám chýba, v štandardoch nie je zadefinovaná aktuálnosť, čiže keď si pozriete naše štandardy, nie je napísané, dokedy sú platné. Sú vydané niektoré pred piatimi, pred šiestimi rokmi, ale nie je napísané, že každých tri až päť rokov sa majú revidovať. Čiže toto je ďalší bod, ktorý dávame ako povinnosť ministerstvu zdravotníctva, aby tie štandardy pravidelne revidovala, pýtala sa, či nie sú nové poznatky medicíny, či nie je tam niečo, čo treba nahradiť, zmeniť, upraviť.
Rovnako žiadame, aby tie štandardy mali teda to označenie kvality, teda ako vznikali, či je to len štandard, ktorý vznikol z takého nadšenia nejakých kolegov v danej otázke, alebo je to naozaj štandard, do ktorého sa zapojili všetky odborné spoločnosti, ktorých sa to týka, kde všetci relevantní hráči mohli k tomu čosi povedať. Dôležité je potom si uvedomiť aj, že kto to posudzuje. U nás je komisia, ktorá je zložená z rôznych ľudí, sú tam revízni lekári, sú tam ľudia z poisťovní, sú tam ľudia za Asociáciu nemocníc Slovenska, rôzni ľudia, ktorí k niektorým odborným témam naozaj nevedia, čo povedať, nemajú čo povedať, ale sedia tam a ide o určitý akcionizmus schvaľovania týchto štandardov. Vo svete opäť to nie je štandardom, k tým štandardom sa majú vyjadrovať ľudia a kriticky ich hodnotiť, ktorí tomu rozumejú. Ak by som dal vám do ruky nejaký štandard a žiadal od vás, aby ste sa vyjadrili ku karcinómu prsníka a najmodernejšej liečbe a terapii, tak asi by ste tiež mi nevedeli k tomu niečo relevantné povedať. Čiže opäť aj to nastavenie metodiky by malo byť robené inak, ako je to, ako je to v našom systéme.
No a tým, že očakávame a chceli by sme, aby sa tá kvalita štandardov zlepšila a aby ministerstvo zdravotníctva aj zrevidovalo všetky štandardy, ktoré už sú momentálne vydané, tak sme chceli, aby bola účinnosť tejto novely zákona presunutá až na júl roku 2025, aby mali dostatok času na to, aby sa tieto štandardy, ktoré boli doteraz vydané, zrevidovali.
Takže ešte raz to zhrniem, aby som tu dvadsaťminútovú reč nejako ešte raz ozrejmil, o čo vlastne nám v tomto, v tomto návrhu ide. Ide nám o dve veci, prvé je, aby bola zdravotná starostlivosť hospodárna, nie v zmysle, aby sme na pacientoch šetrili, v žiadnom prípade, aby sme rozhodovali spravodlivo. To znamená nastavovali zdravotnú starostlivosť, tak aby sa ušlo každému a ušlo spravodlivo z tých zdrojov, ktoré máme k dispozícii.
A druhá dôležitá oblasť je, aby sme nastavili naše štandardy, podľa ktorých sa majú správať a ktoré sú určitým spôsobom pre našich zdravotníkov záväzné, aby sme ich nastavili na moderné formy, aby bola nastavená moderná metodika, ako majú vznikať, aby boli aj tie výstupy daných štandardov napísané na klinicky relevantné otázky, teda nielen na štandard na choleru alebo niečo, čo Slovensko nemusí až tak veľmi trápiť, ale aby sme mali odpovede na klinicky relevantné otázky. A tu si ešte dovolím možno jednu krátku, krátky konkrétny príklad, prečo sú tie štandardy dôležité. Pretože nedávno som sa tiež rozprával s ľuďmi, ktorí mali takýto, takúto situáciu museli zažívať, že lekár im povedal, že pred operáciou musia vysadiť určitý liek, volá sa xarelto rivaroxabán, sedem dní pred operáciou.
Ja keďže som anestéziológ a robíme to pravidelne tie predoperačné vyšetrenia, tak viem, že to nezodpovedá realite, to nezodpovedá skutočnej evidencii, dôkazom, ktoré máme, lebo vieme, že tento rivaroxabán, pokiaľ je pacient, ktorý nemá problémy s obličkami, ktorý je úplne inak zdravý, nazvime to tak, tak rivaroxabán má polčas rozpadu okolo sedem hodín a potom po 24 hodinách vlastne už jeho účinok tam nie je. To znamená, že správne by mal byť tento rivaroxabán, alebo xarelto vysadený len 24 hodín pred operáciou. U tohto, u tohto kolegu bol rivaroxabán vysadený sedem dní pred operáciou a bol mu predpísaný fraxiparine, to je náhrada, to znamená injekcia proti zrážaniu krvi na sedem dní pred operáciou. Toto nie je lege artis postup. Toto nie je postup, ktorý, ktorý odporúčajú medzinárodné guideline, medzinárodné štandardy. Žiaľ, takéto veci sa na Slovensku dejú. A my chceme, aby tie štandardy boli kvalitné, aby ich naši zdravotníci rešpektovali, a pokiaľ ich nerešpektujú, tak to musia zdôvodniť, prečo sa rozhodli ísť inou cestou. U tohto konkrétneho pacienta som presvedčený o tom, že to nebol lege artis postup, ale, bohužiaľ, pravdepodobne sa to deje aj v terajších dňoch.
Práve preto je dôležité, a prosím vás o to, aby ste tento náš návrh podporili a aby ste zahlasovali a posunuli ho do druhého čítania, kde, samozrejme, sme otvorení aj určitým pozmeňujúcim návrhom.
Ďakujem veľmi pekne.