19. schôdza

Takže ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona o Fonde na podporu cestovného ruchu.
Vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení na roky 2023 – 2027 zaviazala zriadiť Fond na podporu cestovného ruchu, ktorý predstavuje podobne ako Fond na podporu športu, transparentný a efektívny nástroj na financovanie sektoru cestovného ruchu s dôrazom na budovanie a rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu, rešpektujúc aspekty ekonomickej, environmentálnej a sociálnej udržateľnosti.
Cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie inštitúcie zabezpečujúcej transparentnú a efektívnu finančnú podporu projektov zameraných na ekonomickú, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť cestovného ruchu a na infraštruktúru, ktorá slúži primárne na účely cestovného ruchu a udržateľného rozvoja regiónov.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Fakašovskému.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 413. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomne prihlásených štyroch poslancov: poslanec Hlina, Javorová (Jaurová, pozn. red.), Kišš, Dvorecký (Dubovický, pozn. red.).
Nech sa páči, pán poslanec Hlina, ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, nič osobné, politika, hej, tak, tak to berte, prosím vás, že len sa pýtam, že skade ste nabrali odvahu sem prísť, hej. (Povedané so smiechom.) Dneska... Že sme...
Konsolidujeme, konsolidujeme, dokonca knihy ideme zdražieť a vy sem prídete s totálnou blbosťou, ktorú nepotrebujeme, podľa ktorej si vytvoríte deväť miest, na ktorých si dosadíte deväť ľudí, ktorí budú brať 1,5-násobok priemernej mzdy, čiže niekde na úrovni 2 100 eur mesačne, neviem síce za čo, teplučké miestečka, celé to bude stáť možno okolo milióna eur ročne. Vy – úplne najzbytočnejšia vec na svete, a my – konsolidujeme. Nebudú peniaze, viete čo, na sociálne veci, nebudú peniaze na plienky v DSS-kách. Nebudú peniaze naozaj na, by sa jeden čudoval, na čo všetko nebudú peniaze po tomto gazdovaní, a vy si tu sadnete (povedané so smiechom) a kolega a pán váš predseda je za vami a sa tu usmievate a idete predložiť totálnu hlúposť. Poviem, teda že v čom.
Okrem iného, teda ten úvod ešte treba k tomu povedať. To ministerstvo, ktorého ste predstaviteľom, je vlastne najzbytočnejšie ministerstvo, ktoré my naozaj nepotrebujeme, pri všetkej úcte k tomu. Prenajali ste si najdrahšie kancelárie, nie v Bratislave, nie na Slovensku, vo V4. Dovolím si tvrdiť, že vo V4 nenájdete tak drahé kancelárie, ako ste si vy dokázali prenajať kancelárie v zátopovom území. Na to netreba byť Nostradamus, hej, keď vás obchádza protipovodňová ochrana, je zrejmé, že keď ten Dunaj sa zdvihne, čo sa asi niekedy zdvihne, už sa vám zdvihol, je to znamenie. Je to znamenie. Vyššia moc vám ukázala (povedané so smiechom), že čo ste.
Takže, pán minister, prenajali ste si najzbytočne... pre najzbytočnejšie ministerstvo najdrahšie kancelárie, niečo to všetko stojí. Veď len tie samotné kancelárie niekde na úrovni 1,8, myslím, to je ročne, milióna. Niekoľko to je, je to dosť, hej. Ja som taký hrubý výpočet si urobil, že je to niekde, keď počítam prácu, niekde na úrovni 7 až 9-tisíc denne nás stojí to vaše sedenie tam, plus energie, zjednoduším, zaokrúhlim, niekde na úrovni 10-tisíc denne nás sedíte... nás stojíte tam. Aj mňa. Ja tiež robím. Aj tuná, aj kolegovia, všetci, zato že tam sedíte, že sa Tabák alebo tie vaše kolegyne a kolegovia premávajú po tom nábreží hore-dole a pijú kávu a mudrujú, tak stojí nás to 10-tisíc denne len to v tých prevádzkových nákladoch.
Neviem presne, kde som sa dočítal, že okolo 250 zamestnancov máte, tam nerobia za minimálku, hej, keby som to len nahrubo chcel vypočítať, tak na mzdách nás to, nás vyjdete, počítam pracovné dni, je to okolo 50-tisíc denne.
Čiže, ľudia Slovenska, počúvajte dobre, vzniklo ministerstvo, ktoré vás prevádzkovými nákladmi, mzdovými nákladmi stojí niekde na úrovni 50-60-tisíc denne, najzbytočnejšie ministerstvo, aké kedy bolo. Kancelárií je toľko, že sa v nich myši naháňajú. Toľko má štát kancelárií, kde ste mohli sedieť zadarmo, len stačilo vymaľovať, hej, ale nie, vy ste museli ísť ku finančníkom z J&T, najdrahšie tieto.
Takže toľko nás to stojí, keď je to tých 50-60 denne, je to, len na prevádzke nás to ministerstvo stojí 20 mil. ročne, pán minister. A ja vám poviem, že je to na hanbu, na posmech, ja by som nemal odvahu si tu sadnúť. Konsolidujeme, budeme sa tu veľa rozprávať o tom, že kde treba šetriť, ako treba šetriť, a vy ste vytvorili ministerstvo, ktoré nás na prevádzke, na prevádzke, pozor, na prevádzke stojí okolo 20 mil. ročne. Tie peniaze mohli ísť do toho, čo potrebujeme. Za 20 mil. ročne, pán minister, ste mohli byť na každej výstave cestovného ruchu po celom svete. Na každej výstave sme mohli mať expozíciu, mali sme mať stánok, niekde veľký, niekde menší. Aj v Mongolsku. Lebo viete, čo je, toto my potrebujeme, pán minister, my potrebujeme toto, my nepotrebujeme vaše ministerstvo.
Prepáčte, aby to... Neberte to osobne, nepotrebujeme ani vás ako ministra. My potrebujeme viete čo? Nech je na nejakej výstave cestovného ruchu primerane dôstojná expozícia Slovenska s prezentáciou, že čo tam a je prečo by tam tí ľudia mali ísť, toto my potrebujeme, pán minister. My nepotrebujeme vás, my nepotrebujeme minúť 20 mil. na to, aby ste tam boli, aby sa Tabák štrábo... štrádovala po nábreží!
Naozaj my toto, na toto nemáme peniaze. A my, čo robíme v cestovnom ruchu – a ja robím v cestovnom ruchu – my nepotrebujeme vás, naozaj my vás nepotrebujeme. My nepotrebujeme Tabák, my potrebujeme, keď som bol teraz v Pekingu, potrebujeme v Pekingu, keď bude výstava, aby tam bola expozícia Slovenska, veľká expozícia, primeraná. To potrebujeme. Ste tu... Neni to atómová fyzika, čo? Vcelku jednoduché, nepotrebujeme ministerstvo.
A už, mimochodom, keď už, teda na Grüne Woche ste sa aspoň prihlásili? (Reakcia z pléna.) Dobre, tak, prosím vás, prihláste sa na Grüne Woche, lebo viete (povedané so smiechom), že ja už neviem jako, ako v tej mizérii vám poradiť, ja som sa snažil, že áno, robte aspoň nejaké veci, čo majú význam, keď už idete spotrebovať 20 mil., tak sa aspoň prihláste na nejaké výstavy, kde to má význam. Prosím? (Reakcia z pléna.) A čo ja mám s Dubajom? Viete čo, a vysporiadal sa Dubaj, tí, čo tam majú na investície, tí sa už vysporiadali, čo tam naťahali kufre peňazí? Čo tam kufre peňazí naťahali z tejto biedy slovenskej?!
Viete, lebo na tejto biede Slovenska, na tom božom ľude, ktorý je vďačný za všetko, čo spadne zo stola, tak ste nahrabali, nevravím, že vy, kufre peňazí, ktoré ste tam lietadlami vozili, o tom rozprávajte, nie o tom, či tam Sulík vypil, dopil nejaký bar. Prosím vás, ste smiešni celí z tohto.
Vrátim sa k tomu, čo ste sem priniesli. Priniesli ste sem (povedané so smiechom) Fond na podporu cestovného ruchu, ktorý bude mať správnu radu, a v tej správnej rade bude deväť ľudí. A tých deväť ľudí bude brať výplatu 1,5-násobku priemernej mzdy. Ak je priemerná mzda niekde na úrovni 1 460, jeden a pol, no nech 2 200, však chlapci nebudú robiť... alebo dievčatá za pár...
A teraz sa vás pýtam. A čo tam budú robiť, prepánakráľa, v tom fonde, že im idete platiť?! Čo tam idete, koľkokrát bude zasadať taký fond?! Koľko agendy bude mať taký fond? Koľko administratívnej náročnosti bude, tak to koľko idete rozdávať? Miliardy? Prosím vás, dvakrát si sadnete za rok, tie peniaze, čo tam máte, ani dvakrát si možno nesadnete. Čo tu rozprávate?! To je deväť teplučkých miest pre niekoho. Celá, ten fond bude stáť vás, ľudia, vás, lebo vy to platíte, niekde na úrovni milión eur a budú tam mať deväť ľudí, ktorí tam budú nerobiť nič, raz za trištvrte, za pol roka sa stretnú, pozrú na štyri papiere, už aj tak bude dávno dohodnuté predtým, kam tie peniaze pôjdu, a budú za to brať 2 200 euro mesačne plat!
A tie peniaze mohli ísť do cestovného ruchu, keď už sme sa tak rozhodli. Do reklamy mali ísť. Viete, čo povedal Ford? Ford povedal: „Z posledných piatich tri dám do reklamy.“ A áno, to my sme v tejto situácii. Máme problém, nemáme peniaze, musíme konsolidovať, ale do reklamy dajme. Ale my nedávame do reklamy, my vytvárame zbytočný fond, kde bude sedieť deväť ľudí a brať 2 200, plus tam máte dozornú radu, ktorá budú, tam som dočítal, budú brať 1,5-násobok priemernej mzdy, plus tam budete mať riaditeľa a plus tam budete mať nejakú administratívu, predpokladám, že ešte niekde budú sedieť.
Milión eur zdaniť, prosím vás, však ste tu spomenuli, že 20 mil. euro tam bude v tom fonde. Prosím vás, dvakrát sadnú, rozdelia to. A oni to nebudú rozdeľovať, to už rozdelíte sa, to sa za, za oponou sa to rozdelí. Viete, to je to na tom perfídne, že proste sem s tým prídete úplne bez hanby, s tou odvahou, že vytvoríte niečo absolútne zbytočné. Ako mi odôvodníte, že deväť ľudí za to, že budú, raz za pol roka sa stretnú, že bude brať 2 200 euro plat?! Ako mi to odôvodníte? Ako sa to vôbec dá odôvodniť? Tie peniaze budú chýbať, tie peniaze mohli ísť na expozície, tie peniaze mohli ísť na výstavy, tie peniaze mohli ísť na reklamy, mohli ísť do BBC a NBC, ja neviem, kde všade mohlo sa aspoň na sekundu zjaviť, že Slovensko. To by som povedal, okej, ježiš, do boli dobre investované peniaze. Čo sú dobre investované peniaze pre tých deväť ľudí? Kto tomu bude šéfovať? Tabák?
Viete, tak vám poviem, že ten fond (povedané so smiechom), keď už, že mne by nevadil Rattaj v tom fonde, mne by tam nevadil Rattaj v tom fonde. Ale viete, čo mi bude vadiť? Rattajov človek v tom fonde, lebo keby tam bol Rattaj, šéf TMR-ky, tak on by sa hanbil vybrať peniaze, to je jedna vec, ale aj by sa hanbil pod niečo podpísať, ale Rattajov človek, lebo tak to dopadne, lebo preto tam dávate plat, lebo tam dávate nastrčených ľudí, ktorí to budú robiť, budú tam sedieť jak také kvoky a ticho sedieť a plniť úlohy, ktoré dostanú, lebo však berú za to peniaze. Mne tam bude vadiť Rattajov človek, ktorý za tých 2 200 urobí všetko, čo a vy s Rattajom za oponou dohodnete. Načo to vytvárate vôbec, taký nejaký priblblý fond, ktorý vlastne dostane papiere, a musia odhlasovať, že prečo to robíte? A prečo to ešte stojí peniaze?
Keď už to robíte, prečo tam nejde Rattaj? Prečo tam nezavoláte Nora Franka, preboha, však toho tam dajte, tomu by ste mali dať červený koberec, keď príde ku vám, keď sa vám ohlási. Dajte tam ľudí, ktorí pre túto krajinu niečo urobili z pohľadu cestovného ruchu. Prečo tam idete nastrkať ľudí, ktorí sa ulakomia za ten plat a budú poslušne počúvať to, čo im poviete?!
Mám právo, pán minister, ináč trošku sa rozčúliť pri cestovnom ruchu, viete, lebo ja som tu neni nejaký kabinetný neviem čo (povedané so smiechom), ja som niečo pre cestovný ruch aj urobil. Niečo som aj vytvoril. A či veríte, či nie, ani euríčko, dá sa to, ani euríčko, žiadna dotácia, žiaden príspevok, nič, ani euríčko. A vytvoril som prevádzky, ktoré sú fenoménom, keď niekto do Bratislavy príde a hľadá niečo typical, dovedú ich ku nám, buď do jednej, alebo druhej prevádzky. Aj vás (rečník sa obrátil k navrhovateľovi), keď budete mať nejakú návštevu, kľudne príďte, lebo nemáte kam ísť. Dá sa to aj bez tých, tých fondov, bez tých príplatkov, bez všetkého sa to dá.
Viete, čo my potrebujeme? My potrebujeme reklamu, my potrebujeme infraštruktúru, my potrebujeme to, že keď ten turista sem príde, tak ho neokradnú na stanici, my potrebujeme, aby, keď ide na námestie SNP, aby tam nespalo 50 ľudí bez domova, ktorí nie sú bez domova, ktorí sa rozhodli žiť tak, že budú piť. Toto my potrebujeme. My potrebujeme, aby tu bola infraštruktúra, aby tu bol, aby sa vytvoril záujem o túto krajinu. Ja nepotrebujem, aby ste mi zaplatili vzduchotechniku, akú zaplatíte Rattajovi. A toto je presne to, prosím vás, že na toto má slúžiť, keď už to je.
A už by som možno aj poprosil tých finančníkov, už dajte pokoj, koľko ešte potrebujete naliať? Koľko ešte potrebujete vycucať? Koľko ešte potrebujete? Čo ešte vám máme dať? Čo ešte vám tento biedny štát, ktorý nebude mať na to, aby kúpili plienky pre starých ľudí, koľko ešte potrebujete naliať? Už ste im dali budovu za najdrahšie nájomné, postavili vám tam z fondov Kempinski. Koľko ešte chcete zobrať? Čo vám máme, ešte chyžné platiť v tých hoteloch, preboha? Už nebláznite. Doniesli ste sem fond, potrebujete tam dostať deväť ľudí, aby ste ich riadili a kočírovali, aby vám schválili všetko, čo chcete. Bude to stáť milión euro. Úplne zbytočný milión euro.
Ten návrh je zlý, ten návrh je nechutný, ten návrh je nezodpovedný, ten návrh je, ja neviem, ešte, ja neviem, ešte aký prívlastok na to dať. A nech ľudia vedia. Za chvíľku sa budeme rozprávať, na čo všetko tu nie sú peniaze, tak vedzte, vedzte, že v ten čas, keď vám to budú hovoriť, boli peniaze na to, aby vytvorili fond, kde zamestnajú deväť ľudí, svojich ľudí, poschovávajú tam, deväť ľudí tam poschovávajú za 2-tisíc euro v čistom, 1,5-násobok priemernej mzdy a nebudú robiť nič, lebo tam nemajú čo robiť. Nebudú mať lopaty, nebudú mať, nie, tam neni čo robiť. Veď to aj decko pochopí, že tam nemáte čo robiť a už vôbec nie za tie peniaze.
My tu konsolidujeme a vládna koalícia rozhadzuje. Tak, ľudia, vedzte, že aj takýmto, takýmto spôsobom. (Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Ako to skončí, pán minister? Už ste sa na to dali (povedané so smiechom), už ste minister, no už ste tú odvahu sem našli, tak som sa vám snažil niečo povedať.
Keby sa dalo, rozpustite to, nemíňajte tie peniaze. Dajte ich, ako ten Ford povedal, dajte to na reklamu, dajte to na expozície, dajte to preto, lebo to my potrebujeme. Tí ľudia, ktorí ráno vstanú, idú prví do roboty, poslední z nej odchádzajú, robia niečo pre ten cestovný ruch, nie o ňom tárajú! Viete, koľko ľudí tu je, ktorí tára...? Ľudia, ktorí niečo pre to robia, nepotrebujú vaše ministerstvo. Potrebujú, aby ste sem dotiahli nejakých ľudí. A tých ľudí, ktorí sem prídu, tí turisti, aby ich niekto neokradol. Toto potrebujeme. Toto robte. Nemíňajte peniaze na hlúposti.
Ďakujem.