19. schôdza

Ďakujem, pán Danko.
Reakcia, ale na vás, pretože sa to udialo medzi tým, ako som odišiel od pultíka, a týmto momentom. Všetko, čo som hovoril, bolo k téme a nenecháme, nenecháme občanov zmiasť sa detailami. Jednak ich kolega Dubovický veľmi dobre, dobre predostrel, ale tento širší kontext je nevyhnutný na to, aby, aby ľudia pochopili, čo tu robíte.
A taká malá poznámočka, rokujeme o zákone o podpore cestovného ruchu, nie o Fonde na podporu cestovného ruchu. Tak ak sledujete rozpravu, tak fond príde na rad o chvíľku.

Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme na stole novelu zákona o podpore cestovného ruchu. Na úvod poviem toľko, že cestovný ruch je významnou súčasťou slovenskej ekonomiky. Slovensko z hľadiska svojich prírodných podmienok, ale aj prívetivosti svojich obyvateľov je stvorené na to, aby ďalej rástlo na cestovnom ruchu, stačí sa pozrieť dookola, na susedné Rakúsko napríklad, akým spôsobom dokážu žiť z cestovného ruchu. Je to štát porovnateľný prírodnými podmienkami s naším, s naším územím, takže určite my v KDH sme za to, aby sa cestovný ruch rozvíjal.
Druhý, druhý rozmer je regionálny. Skutočne Slovensko potrebuje, potrebuje sa zbaviť toho centralizovaného riadenia a potrebujeme, aby sa rozvíjali regióny a tieto regióny aby mali v rukách také nástroje, aby vedeli ten rozvoj zabezpečovať vlastnými silami, medzi tie nástroje, samozrejme, patria aj finančné prostriedky, preto, preto my sme vždy podporovali a budeme podporovať ďalšiu vlnu decentralizácie, aby sa, aby sa právomoci, právomoci pri nakladaní s prostriedkami dostali nižšie, na nižšie úrovne.
Nie je to samoúčelné, vidíme to v iných štátoch, kde to krásne funguje, zase v tomto prípade spomeniem iného suseda, spomeniem Poľsko, kde je tá decentralizácia na veľmi silnej úrovni, a vidíme, akými, akými míľovými krokmi nás Poľsko predbieha nielen v rozvoji svojho štátu, ale aj v životnej úrovni obyvateľov vrátane miest. Kde bolo Poľsko dakedy a kde je dnes?
Avšak keď sa pozrieme na návrh tohto zákona, tak ideme presne opačným smerom. Opäť ideme uzamykať nejaké prostriedky, ktoré bude mať štát navyše, ak teda tento návrh zákona prejde. Novozriadené ministerstvo cestovného ruchu, samo osebe už zriadenie tohto ministerstva znamená, že sa budú centralizovať právomoci, ktoré sa týkajú rozvoja cestovného ruchu. Bodaj by to bolo tak, že toto ministerstvo sa stane nejakým metodickým, nejakou metodickou inštitúciou, ktoré... ktorá bude pomáhať vyslovene tým, tým regiónom, aby mohli cestovný ruch rozvíjať. No obávam sa, že ideme opačným smerom.
Tento zákon, ktorý máme, návrh tohto zákona, ktorý máme predložený, tak hovorí o rozširovaní v podstate kompetencií tohto ministerstva a centralizovaných prostriedkov. Ide o tých 10 mil. eur, ktoré uvidíme v doložke vplyvov. Ja určite som za to, aby sa podporoval cestovný ruch cez existujúce inštitúcie. Bol to náš, náš šéf vtedajšej agentúry, ktorý prišiel s takým návrhom, aby sa ten cestovný ruch rozvíjal cez organizácie cestovného ruchu. Ja som aj niektoré navštívil minulý rok a skutočne je to veľmi dobrý nástroj.
Ja len tým, čo to nepoznajú, ten princíp spočíva v tom, že ak sa dajú samosprávy, podnikatelia a iní dohromady v regióne a dokážu zhromaždiť nejaké prostriedky zo svojich zdrojov, tak štát im pridá takisto. To znamená, keď zhromaždím desať, dostanem desať, keď zhromaždím sto, dostanem sto od štátu. Samozrejme, že sú tam určité kritériá a podmienky a tak ďalej, ale takto to funguje. Je to vynikajúci model z viacerých dôvodov, prináša peniaze do regiónu, motivuje aj tie samosprávy a motivuje aj miestnych podnikateľov, aby do toho dávali svoje peniaze a štát za odmenu dá toľko, koľko vlastne oni do toho vložia peňazí. To je podľa mňa cesta, akým spôsobom pomáhať cestovnému ruchu na Slovensku.
Pochopiteľne, že Slovensko ako ďalšie štáty v Európskej únii potrebuje propagovanie navonok, potrebuje, aby sme, aby sme mali nejaké nástroje na to, že keď prídem na nejaký veľtrh, aby Slovensko so svojou značkou, so svojou značkou zaznelo na týchto, na týchto podujatiach, a to je, to je úloha centrálnej vlády. Ale nemyslím si, že úlohou centrálnej vlády je teraz zriaďovať zase nejaké ďalšie komisie na ministerstve, ktoré, tieto komisie opäť budú sedieť na nejakých prostriedkoch a budú láskavo tieto prostriedky prideľovať.
Ja poviem príklad, je to, nie je to len, nie je to len otázka tejto oblasti cestovného ruchu, vidíme to všade a vidíme k tomu aj také farizejské vyhlásenia. Príkladom je, my dáme na, na obnovu pamiatok cez, tento raz, v tomto prípade nie cez ministerstvo kultúry, ale spomeniem, spomeniem ministerstvo investícií, dáme 300 mil. eur – a, regióny, rozhodujte si. No vôbec to tak nie je, pretože tie regióny si nebudú rozhodovať. Ono im to vždy bude schvaľovať ten, tá centrálna inštitúcia. To znamená, je to len rétorické cvičenie, a hoci máme v regiónoch pripravené rady partnerstva, obávam sa, obávam sa, či tie rady partnerstva budú mať dostatočné kompetencie, aby mohli samostatne rozhodovať o tých prostriedkoch. V tých regiónoch vedia, vedia veľmi dobre, že kam tie prostriedky smerovať, a dokonca ich môže vláda nejakým spôsobom donútiť, to, čo bol vlastne pôvodný zámer, vidím tu, ale pred chvíľou odišiel, štátneho tajomníka bývalého na ministerstve investícií pána Ledeckého, ktorý vlastne s touto myšlienkou prišiel, že jednoducho vytvoríme rady partnerstva, tam sa dohodnite medzi sebou, čo je pre vás najdôležitejšie v tom regióne, urobte si zásobník projektov a my vám dáme peniaze a vy si z toho zásobníka potom pekne tie peniaze rozdeľujte. Funguje to tak v Českej republike, funguje to v Poľsku, funguje to vynikajúco. Žiaľ, my držíme prostriedky hore v rukách a budeme dohliadať na každé euro, akým spôsobom sa bude prideľovať. Budeme zriaďovať komisie, ktoré o tom budú rozhodovať. Návrh tohto zákona je presne toto. Je tu komisia, ktorá, ktorú zriadi minister, a napokon minister bude rozhodovať o tom, že ako sa tieto prostriedky budú prideľovať. Ideme presne opačným smerom.
A na záver poviem toľko, žiaľ, nemám dôveru v inštitúcie, ktoré riadi Slovenská národná strana. Ako veľa sme rozprávali o ministerstve kultúry, veľa, o fondovom systéme, ktorý v podstate kolabuje na ministerstve kultúry, doslova kolabuje. Ako príklad môžem povedať program Obnovme si svoj dom, pokiaľ, podľa mojich informácií z tých šiestich programov zatiaľ komisia rozhodla v jednom programe a aj tak to neakceptuje ministerstvo kultúry. Bude si rozdeľovať po svojom. To znamená, priamo ministerka alebo jej ľudia, nejdem menovať ďalej, jej ľudia budú o tom rozhodovať, že, že akým spôsobom sa tieto prostriedky budú prideľovať, a komisia sa stáva v podstate len nejakým klišé, nejakým klišé, že tu máme jednoducho komisiu, ktorá o týchto veciach nieže rozhoduje, ale ktorá dáva plnohodnotný návrh, podľa ktorého sa potom ministerstvo riadi.
Obávam sa, že v prípade tohto návrhu zákona opäť len smerujeme k tomuto. Je to ako, je to ako cez kopirák písané, a preto v tomto prípade nebudem sa bližšie vyjadrovať k tomuto zákonu, pretože máme skúsenosti, napríklad včera zákon o emisiách. Kolega bol na výbore životného prostredia, 25-stranový pozmeňovací návrh hodinu pred zasadaním výboru a toto ide do druhého čítania. Hej? Obávam sa, že v tomto prípade sa môže stať to isté, nebolo by to nič nové a musím, musím ako na to reagovať politicky, nebolo by to nič nové, pretože vidíme zákony, ktoré sa týkajú kultúry, a tam to išlo ako, ako na, na páse, hej. Jeden pozmeňovák cez druhý a tak ďalej. Otváranie znovu rozpravy.
Takže ja si počkám, ja si počkám, ako bude vyzerať, vyzerať to, čo prejde do výboru, aké, aké pozmeňovacie návrhy prejdú do výboru, a potom sa možno bude dať aj doslova fundovanie vyjadriť o tomto zákone. Zatiaľ, tak ako je predložený, tak mám obavy, že či KDH bude schopné za takýto návrh zákona hlasovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tak ako to predrečník povedal, neviem, pána ministra považuje odborná obec ako fakt že za odborníka, s čím sa dá, s čím sa viem aj ja osobne stotožniť. Ale momentálne (povedané so smiechom) znenie tohto zákona, tak ako to bolo povedané, centralizácia, interná kontrola. To znamená, že my potrebujeme teraz kontrolovať každý jeden cent, každé jedno euro, a keď sa nám tamten podnikateľ alebo táto samospráva nepáči, im nedáme nič, lebo tam nie je náš nominant. Ja len chcem, aby ste mi to aj nejakým spôsobom vyvrátili, keď budete reagovať, že nie, nebude to takto.
A čo sa týka regiónov, tak ako bolo spomenuté kolegom, tiež mi chýba nejakým spôsobom nejaký mechanizmus, ako chceme nastaviť v rámci tohto zákona mechanizmus pre rozvoj regiónov, ktoré sú viac-menej zaostalé regióny, lebo máme bohatý sever, bohatý západ, ale zase, naopak, máme chudobný juh Slovenska a toto sú tie regióny, kde by ľudia pocítili aj pracovné príležitosti, aj rozvoj ekonomiky v týchto regiónoch, a v tomto zákone to chýba.
Takže určite súhlasím, takisto ako pre KDH, aj pre Progresívne Slovensko sú regióny dôležité, je rozvoj dôležitý, ale nie za každú cenu a nie s takýmto zákonom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Jozef, za tvoje vystúpenie a cestovný ruch je určite veľmi dôležitý pre rozvoj všetkých regiónov, a cestovný ruch ak chceme robiť, tak, samozrejme, musíme mať aj dobré a kvalitné cesty. Ja som aj preto dával minulý týždeň aj interpeláciu na ministra dopravy, lebo chcem vedieť za posledných desať rokov, kde bolo koľko investovaných finančných zdrojov na výstavbu a opravu, rekonštrukciu ciest a mostov, aby sme si urobili nejaký obraz.
Spomenul si vo svojom vystúpení aj KOCR-ky, OCR-ky, to sú veľmi dôležité organizácie, ktoré zastrešujú obce a mestá, a robia to dlhé roky a je to veľmi dobrý mechanizmus, ktorý funguje a pomáha riešiť tie problémy. Ja poviem aj konkrétne. My riešime napríklad u nás v okrese Námestovo cyklotrasu okolo Oravskej priehrady a zastrešuje to Klaster Orava, to znamená, on zastrešuje všetky tri okresy na Orave, ale tu musím pochváliť štátneho tajomníka pána Hrboľáka, lebo veľmi aktívne sa zapája z ministerstva a rieši tieto problémy, a tak by to aj malo byť.
Len by som chcel ešte poprosiť, lebo napríklad pri tom budovaní, budovaní tých cyklotrás je veľmi dôležité napríklad vysporiadanie pozemkov, a niekedy sa stretávame, že napríklad Slovenský vodohospodársky podnik alebo Lesy Slovenskej republiky sú ťažkopádne a dlho trvajú tie rokovania. Ideálne by bolo, keby ministerstvo športu do toho vstúpilo a cestovného ruchu, aby tie rozhodnutia boli rýchlejšie, lebo my tú cyklotrasu, keď riešime, tak tam máme vyše 17-tisíc vlastníkov. Tak riešime to väčšinou cez majetky, ktoré sú štátne, tam máme nejakých 200 vlastníkov, ale tiež tie Lesy, Slovenský vodohospodársky podnik, dosť dlho to trvá.
Tak by som chcel aj požiadať pána ministra, aby boli aktívni, ale touto cestou chcem...

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, ja začnem záverom vášho vystúpenia, kedy ste spomenuli, že nemáte dôveru v zákony predkladané Slovenskou národnou stranou a mechanizmy, ktoré ponúkajú, pretože naozaj máme tieto skúsenosti od začiatku ich vládnutia, že mechanizmy sú zle nastavené, aj v tomto zákone sú navrhované vágne pravidlá, ktoré sa budú dať nastavovať ad hoc a veľmi účelovo, takže toto by som naozaj veľmi rada vyzdvihla.
Rovnako ste spomínali aj rozvoj regiónov a cestovného ruchu. Je naozaj veľmi nešťastné to, že každá vláda, keď príde nová, si inštaluje svoje vlastné mechanizmy a úplne zabúda na tie mechanizmy, ktoré už fungujú, ktoré sú tam existujúce, teda kde sú že existujúce vzťahy. Ak by som spomenula, napríklad tak ako aj kolega Janckuliak, oblastné organizácie cestovného ruchu alebo napríklad MAS-ky, miestne akčné skupiny, ktoré naozaj v regiónoch fungovali. Teraz sú podvyživené, dokonca je echo, že MAS-ky sú nejakým spôsobom v zániku a že vôbec sa nebudú podporovať, a pritom to boli vytvorené vzťahy regionálne, kde ľudia vedeli, kde tie peniaze potrebujú, vedeli si to odkontrolovať, či idú naozaj na tie činnosti a na tie investície, ktoré v tom regióne sú potrebné, a nie sú tam žiadne vedľajšie úmysly.
Takže ja by som chcela odporučiť, že prečo vymýšľať niečo nové, prečo zase niečo centralizovať, čo nefunguje rovnako ako napríklad PPA-čka, hej, no tam platby nefungujú, schvaľovanie nefunguje. Prečo sa nevraciate k veciam, ktoré naozaj v regiónoch fungujú? To je taký návrh.
Ďakujem.

Kolegovia, ďakujem za vaše vyjadrenia.
Čo sa týka pána Janckulíka, tak áno, on to krásne opísal, však prečo nie. Na to, na to má fungovať ten centralizovaný orgán, aby, ja som to povedal vo svojom vystúpení, ktorý by, má, má byť, má byť pomocou pre tie, pre tie regióny, ale nemá byť ten, čo sedí na peniazoch, a jednoducho administratívne, a veľmi mierne hovorím, administratívne rozhoduje o tých peniazoch.
Kolegyňa poslankyňa, áno, oblastné organizácie cestovného ruchu majú veľký význam, však som to povedal vo svojom vystúpení. A vy ste spomenuli aj MAS-ky. Skutočne ony tiež majú svoje miesto, ja mám informácie, že MAS-ky sú vo veľmi žalostnom stave, sú to inštitúcie, ktoré fungujú v regiónoch, teda by mali fungovať, a sú vzácne tým, že sú tam do veľkej miery zastúpené samosprávy a sú tam zastúpení, a najmä, čo je dôležité, odborníci, ktorí, ktorí sú v tých regiónoch, ktorých tam potrebujeme nechať, aby tam ostali, aby nám neutekali do Bratislavy alebo ešte až za hranicu, hej, takže tie sú veľmi dôležité.
Ja len k tomu poviem toľko, keď ste to spomenuli, že podľa mojich informácií je ohrozené fungovanie týchto akčných skupín v tomto programovom období, a už sa otvára, samozrejme, ďalšie programové obdobie a tento štát, táto vláda nevie, nemá predstavu, akým spôsobom bude tieto inštitúcie financovať z eurofondov, akým spôsobom. Zatiaľ to je, zatiaľ to je veľmi rozhárané, nie je žiadna koncepcia a my si vlastne týmto krokom, že, že necháme ich pomaličky umrieť, tieto akčné skupiny, v podstate zväzujeme ruky a vlastne tlmíme, tlmíme aj rozvoj cestovného ruchu v regiónoch.

Dobre, ďakujem.
Ospravedlňujem sa, som trošku zdravotne indisponovaný, možno preto aj ten prejav na začiatku nevyznel tak, ale dovolím si teda povedať, že je to môj prvý zákon, moja prvá, môj prvý stret s legislatívou, či už ministerskou, alebo, alebo parlamentnou, preto možno tá úvodná reč, som ju nepísal ja, ale náš útvar legislatívy a možno nabudúce si už pripravím niečo, čomu budete ľahšie rozumieť.
Ale každopádne by som rád reagoval na, na tie pripomienky a trošku ma mrzí, že tá podstata toho zákona vám nejak všetkým unikla, dokonca ani expertom z oblasti. Celá tá podstata zákona je to, že zvyšujeme prostriedky pre oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu a že navyšujeme prostriedky aj na konkrétne projekty, ktoré môže realizovať ministerstvo, lebo dnes v tom zákone č. 91 nemá ministerstvo okrem toho, že prepustí presne stanovenú vypočítanú čiastku na oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu, nemá možnosť reagovať na situáciu bez uznesení vlády a nejakými mimoriadnymi peniazmi do systému. To znamená, dnes minister nemá okrem toho, že dá peniaze krajským a oblastným organizáciám cestovného ruchu, žiadnu možnosť zasahovať do stratégie, rozvoja, vízie a iných aktivít v oblasti cestovného ruchu, takže to, čo sa urobilo teraz, je, že päť miliónov navyšujeme možnosť získať pre krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu formou nových projektov, lebo tie organizácie každý rok predkladajú svoje projekty, tie následne vyhodnocuje komisia, podľa môjho vedomia to musí byť komisia, nemôže minister asi všetky tie projekty analyzovať a schvaľovať.
My ale pravidelne komunikujeme so všetkými týmito organizáciami a ďalších päť miliónov bolo vyčlenených na to, aby sme mohli riešiť aj projekty spájajúce sa, ja neviem, s digitalizáciou, pasportizáciou, nejakou analýzou, nejakými strategickými dokumentami do budúcna a ešte tam je dokonca aj časť podpory incomingového cestovného ruchu cez letecké a letiskové spoločnosti, takže navyšujeme ten rozpočet z nejakých 9,5 mil. o 10 mil. na, na zhruba 20 mil. a zriaďujeme zároveň aj Fond na podporu cestovného ruchu, kde je ďalších 20 mil. Takže prostriedky v sektore, v ktorom štát doteraz dával 10 mil., budú od budúceho roka navýšené o 30 na 40 mil. eur, takže zoštvornásobujeme objem peňazí v tomto sektore s cieľom zvýšiť výnosy, zvýšiť zamestnanosť, zvýšiť, znížiť regionálne rozdiely a iné veci.
Čo sa týka tých bodov, ktoré boli vypustené, investičné zámery, a ja neviem, všetky tie dnes nemá (rečník si odkašlal), pardon, žiadna z týchto zadefinovaných inštitúcií právomoc čerpať prostriedky z ministerstva cestovného ruchu a športu, takže neviem, prečo by mali byť v tom zákone, ale predpokladám, že to súvisí aj s tým, že vznikol nový zákon o Fonde na podporu cestovného ruchu, kde majú byť riešené investičné projekty, tak tieto veci museli byť z jedného zákona stiahnuté a pridané do druhého zákona.
Komisie boli vždy doteraz. A tak mi legislatívci povedali, že jednoducho tak sa rozhoduje aj na ministerstvách, zriadi sa komisia, komisia vyhodnocuje a predkladá ministrovi. Transparentnosť zatiaľ podľa mňa je zabezpečená, zriadili sme všetky útvary interných audítorov, interných kontrolórov, hlavného kontrolóra športu, všetko, čo v zmysle štátnej správy má byť zriadené, je zriadené a funguje. Podiely cestovného ruchu, pán kolega, myslím, že ste hovorili 3 % a desaťtisíce zamestnancov, tak aktuálne je to okolo 2 %, pod 2 % a viac ako 100-tisíc zamestnancov v sektore, to len som chcel opraviť.
Na pána Kišša, ja som rád, že nás budete sledovať, ja mám rád konštruktívnu kritiku, ale teda ja som si tu nepoznačil nič, lebo z toho vášho vystúpenia. Ministerstvo funguje, nie je vytopené, je možno v zátopovej oblasti, ale, ale každý deň som tam, možno vyzerám, že som prechladol, že bolo veľa vody tam, ale určite to tak nebolo.
Čo sa týka poslaneckých zákonov, ja neviem ovplyvniť poslaneckú iniciatívu poslancov za SNS, takže maximálne viem aj veci koordinovať.
A čo sa týka pripomienok v rámci ministerstva financií, ale kolegyňa tu už neni.
Takže na záver, je to revolučný krok pre cestovný ruch. Dávame trikrát viac alebo strojnásobujeme objem peňazí v cestovnom ruchu a ja verím, že to prinesie konečne výsledky, lebo aj za tie moje dva roky na letisku som nezažil vôbec ani nijaký strategický prístup zo strany ministerstva dopravy, ani nejaký strategický prístup z nejakej, z nejakej inej inštitúcie, a verím, že toto pomôže cestovnému ruchu výrazne sa, sa naštartovať a aj v kombinácii s tým ďalším zákonom prispeje k ďalšiemu rozvoju.
Ďakujem.

Takže ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona o Fonde na podporu cestovného ruchu.
Vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení na roky 2023 – 2027 zaviazala zriadiť Fond na podporu cestovného ruchu, ktorý predstavuje podobne ako Fond na podporu športu, transparentný a efektívny nástroj na financovanie sektoru cestovného ruchu s dôrazom na budovanie a rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu, rešpektujúc aspekty ekonomickej, environmentálnej a sociálnej udržateľnosti.
Cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie inštitúcie zabezpečujúcej transparentnú a efektívnu finančnú podporu projektov zameraných na ekonomickú, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť cestovného ruchu a na infraštruktúru, ktorá slúži primárne na účely cestovného ruchu a udržateľného rozvoja regiónov.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 413. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, nič osobné, politika, hej, tak, tak to berte, prosím vás, že len sa pýtam, že skade ste nabrali odvahu sem prísť, hej. (Povedané so smiechom.) Dneska... Že sme...
Konsolidujeme, konsolidujeme, dokonca knihy ideme zdražieť a vy sem prídete s totálnou blbosťou, ktorú nepotrebujeme, podľa ktorej si vytvoríte deväť miest, na ktorých si dosadíte deväť ľudí, ktorí budú brať 1,5-násobok priemernej mzdy, čiže niekde na úrovni 2 100 eur mesačne, neviem síce za čo, teplučké miestečka, celé to bude stáť možno okolo milióna eur ročne. Vy – úplne najzbytočnejšia vec na svete, a my – konsolidujeme. Nebudú peniaze, viete čo, na sociálne veci, nebudú peniaze na plienky v DSS-kách. Nebudú peniaze naozaj na, by sa jeden čudoval, na čo všetko nebudú peniaze po tomto gazdovaní, a vy si tu sadnete (povedané so smiechom) a kolega a pán váš predseda je za vami a sa tu usmievate a idete predložiť totálnu hlúposť. Poviem, teda že v čom.
Okrem iného, teda ten úvod ešte treba k tomu povedať. To ministerstvo, ktorého ste predstaviteľom, je vlastne najzbytočnejšie ministerstvo, ktoré my naozaj nepotrebujeme, pri všetkej úcte k tomu. Prenajali ste si najdrahšie kancelárie, nie v Bratislave, nie na Slovensku, vo V4. Dovolím si tvrdiť, že vo V4 nenájdete tak drahé kancelárie, ako ste si vy dokázali prenajať kancelárie v zátopovom území. Na to netreba byť Nostradamus, hej, keď vás obchádza protipovodňová ochrana, je zrejmé, že keď ten Dunaj sa zdvihne, čo sa asi niekedy zdvihne, už sa vám zdvihol, je to znamenie. Je to znamenie. Vyššia moc vám ukázala (povedané so smiechom), že čo ste.
Takže, pán minister, prenajali ste si najzbytočne... pre najzbytočnejšie ministerstvo najdrahšie kancelárie, niečo to všetko stojí. Veď len tie samotné kancelárie niekde na úrovni 1,8, myslím, to je ročne, milióna. Niekoľko to je, je to dosť, hej. Ja som taký hrubý výpočet si urobil, že je to niekde, keď počítam prácu, niekde na úrovni 7 až 9-tisíc denne nás stojí to vaše sedenie tam, plus energie, zjednoduším, zaokrúhlim, niekde na úrovni 10-tisíc denne nás sedíte... nás stojíte tam. Aj mňa. Ja tiež robím. Aj tuná, aj kolegovia, všetci, zato že tam sedíte, že sa Tabák alebo tie vaše kolegyne a kolegovia premávajú po tom nábreží hore-dole a pijú kávu a mudrujú, tak stojí nás to 10-tisíc denne len to v tých prevádzkových nákladoch.
Neviem presne, kde som sa dočítal, že okolo 250 zamestnancov máte, tam nerobia za minimálku, hej, keby som to len nahrubo chcel vypočítať, tak na mzdách nás to, nás vyjdete, počítam pracovné dni, je to okolo 50-tisíc denne.
Čiže, ľudia Slovenska, počúvajte dobre, vzniklo ministerstvo, ktoré vás prevádzkovými nákladmi, mzdovými nákladmi stojí niekde na úrovni 50-60-tisíc denne, najzbytočnejšie ministerstvo, aké kedy bolo. Kancelárií je toľko, že sa v nich myši naháňajú. Toľko má štát kancelárií, kde ste mohli sedieť zadarmo, len stačilo vymaľovať, hej, ale nie, vy ste museli ísť ku finančníkom z J&T, najdrahšie tieto.
Takže toľko nás to stojí, keď je to tých 50-60 denne, je to, len na prevádzke nás to ministerstvo stojí 20 mil. ročne, pán minister. A ja vám poviem, že je to na hanbu, na posmech, ja by som nemal odvahu si tu sadnúť. Konsolidujeme, budeme sa tu veľa rozprávať o tom, že kde treba šetriť, ako treba šetriť, a vy ste vytvorili ministerstvo, ktoré nás na prevádzke, na prevádzke, pozor, na prevádzke stojí okolo 20 mil. ročne. Tie peniaze mohli ísť do toho, čo potrebujeme. Za 20 mil. ročne, pán minister, ste mohli byť na každej výstave cestovného ruchu po celom svete. Na každej výstave sme mohli mať expozíciu, mali sme mať stánok, niekde veľký, niekde menší. Aj v Mongolsku. Lebo viete, čo je, toto my potrebujeme, pán minister, my potrebujeme toto, my nepotrebujeme vaše ministerstvo.
Prepáčte, aby to... Neberte to osobne, nepotrebujeme ani vás ako ministra. My potrebujeme viete čo? Nech je na nejakej výstave cestovného ruchu primerane dôstojná expozícia Slovenska s prezentáciou, že čo tam a je prečo by tam tí ľudia mali ísť, toto my potrebujeme, pán minister. My nepotrebujeme vás, my nepotrebujeme minúť 20 mil. na to, aby ste tam boli, aby sa Tabák štrábo... štrádovala po nábreží!
Naozaj my toto, na toto nemáme peniaze. A my, čo robíme v cestovnom ruchu – a ja robím v cestovnom ruchu – my nepotrebujeme vás, naozaj my vás nepotrebujeme. My nepotrebujeme Tabák, my potrebujeme, keď som bol teraz v Pekingu, potrebujeme v Pekingu, keď bude výstava, aby tam bola expozícia Slovenska, veľká expozícia, primeraná. To potrebujeme. Ste tu... Neni to atómová fyzika, čo? Vcelku jednoduché, nepotrebujeme ministerstvo.
A už, mimochodom, keď už, teda na Grüne Woche ste sa aspoň prihlásili? (Reakcia z pléna.) Dobre, tak, prosím vás, prihláste sa na Grüne Woche, lebo viete (povedané so smiechom), že ja už neviem jako, ako v tej mizérii vám poradiť, ja som sa snažil, že áno, robte aspoň nejaké veci, čo majú význam, keď už idete spotrebovať 20 mil., tak sa aspoň prihláste na nejaké výstavy, kde to má význam. Prosím? (Reakcia z pléna.) A čo ja mám s Dubajom? Viete čo, a vysporiadal sa Dubaj, tí, čo tam majú na investície, tí sa už vysporiadali, čo tam naťahali kufre peňazí? Čo tam kufre peňazí naťahali z tejto biedy slovenskej?!
Viete, lebo na tejto biede Slovenska, na tom božom ľude, ktorý je vďačný za všetko, čo spadne zo stola, tak ste nahrabali, nevravím, že vy, kufre peňazí, ktoré ste tam lietadlami vozili, o tom rozprávajte, nie o tom, či tam Sulík vypil, dopil nejaký bar. Prosím vás, ste smiešni celí z tohto.
Vrátim sa k tomu, čo ste sem priniesli. Priniesli ste sem (povedané so smiechom) Fond na podporu cestovného ruchu, ktorý bude mať správnu radu, a v tej správnej rade bude deväť ľudí. A tých deväť ľudí bude brať výplatu 1,5-násobku priemernej mzdy. Ak je priemerná mzda niekde na úrovni 1 460, jeden a pol, no nech 2 200, však chlapci nebudú robiť... alebo dievčatá za pár...
A teraz sa vás pýtam. A čo tam budú robiť, prepánakráľa, v tom fonde, že im idete platiť?! Čo tam idete, koľkokrát bude zasadať taký fond?! Koľko agendy bude mať taký fond? Koľko administratívnej náročnosti bude, tak to koľko idete rozdávať? Miliardy? Prosím vás, dvakrát si sadnete za rok, tie peniaze, čo tam máte, ani dvakrát si možno nesadnete. Čo tu rozprávate?! To je deväť teplučkých miest pre niekoho. Celá, ten fond bude stáť vás, ľudia, vás, lebo vy to platíte, niekde na úrovni milión eur a budú tam mať deväť ľudí, ktorí tam budú nerobiť nič, raz za trištvrte, za pol roka sa stretnú, pozrú na štyri papiere, už aj tak bude dávno dohodnuté predtým, kam tie peniaze pôjdu, a budú za to brať 2 200 euro mesačne plat!
A tie peniaze mohli ísť do cestovného ruchu, keď už sme sa tak rozhodli. Do reklamy mali ísť. Viete, čo povedal Ford? Ford povedal: „Z posledných piatich tri dám do reklamy.“ A áno, to my sme v tejto situácii. Máme problém, nemáme peniaze, musíme konsolidovať, ale do reklamy dajme. Ale my nedávame do reklamy, my vytvárame zbytočný fond, kde bude sedieť deväť ľudí a brať 2 200, plus tam máte dozornú radu, ktorá budú, tam som dočítal, budú brať 1,5-násobok priemernej mzdy, plus tam budete mať riaditeľa a plus tam budete mať nejakú administratívu, predpokladám, že ešte niekde budú sedieť.
Milión eur zdaniť, prosím vás, však ste tu spomenuli, že 20 mil. euro tam bude v tom fonde. Prosím vás, dvakrát sadnú, rozdelia to. A oni to nebudú rozdeľovať, to už rozdelíte sa, to sa za, za oponou sa to rozdelí. Viete, to je to na tom perfídne, že proste sem s tým prídete úplne bez hanby, s tou odvahou, že vytvoríte niečo absolútne zbytočné. Ako mi odôvodníte, že deväť ľudí za to, že budú, raz za pol roka sa stretnú, že bude brať 2 200 euro plat?! Ako mi to odôvodníte? Ako sa to vôbec dá odôvodniť? Tie peniaze budú chýbať, tie peniaze mohli ísť na expozície, tie peniaze mohli ísť na výstavy, tie peniaze mohli ísť na reklamy, mohli ísť do BBC a NBC, ja neviem, kde všade mohlo sa aspoň na sekundu zjaviť, že Slovensko. To by som povedal, okej, ježiš, do boli dobre investované peniaze. Čo sú dobre investované peniaze pre tých deväť ľudí? Kto tomu bude šéfovať? Tabák?
Viete, tak vám poviem, že ten fond (povedané so smiechom), keď už, že mne by nevadil Rattaj v tom fonde, mne by tam nevadil Rattaj v tom fonde. Ale viete, čo mi bude vadiť? Rattajov človek v tom fonde, lebo keby tam bol Rattaj, šéf TMR-ky, tak on by sa hanbil vybrať peniaze, to je jedna vec, ale aj by sa hanbil pod niečo podpísať, ale Rattajov človek, lebo tak to dopadne, lebo preto tam dávate plat, lebo tam dávate nastrčených ľudí, ktorí to budú robiť, budú tam sedieť jak také kvoky a ticho sedieť a plniť úlohy, ktoré dostanú, lebo však berú za to peniaze. Mne tam bude vadiť Rattajov človek, ktorý za tých 2 200 urobí všetko, čo a vy s Rattajom za oponou dohodnete. Načo to vytvárate vôbec, taký nejaký priblblý fond, ktorý vlastne dostane papiere, a musia odhlasovať, že prečo to robíte? A prečo to ešte stojí peniaze?
Keď už to robíte, prečo tam nejde Rattaj? Prečo tam nezavoláte Nora Franka, preboha, však toho tam dajte, tomu by ste mali dať červený koberec, keď príde ku vám, keď sa vám ohlási. Dajte tam ľudí, ktorí pre túto krajinu niečo urobili z pohľadu cestovného ruchu. Prečo tam idete nastrkať ľudí, ktorí sa ulakomia za ten plat a budú poslušne počúvať to, čo im poviete?!
Mám právo, pán minister, ináč trošku sa rozčúliť pri cestovnom ruchu, viete, lebo ja som tu neni nejaký kabinetný neviem čo (povedané so smiechom), ja som niečo pre cestovný ruch aj urobil. Niečo som aj vytvoril. A či veríte, či nie, ani euríčko, dá sa to, ani euríčko, žiadna dotácia, žiaden príspevok, nič, ani euríčko. A vytvoril som prevádzky, ktoré sú fenoménom, keď niekto do Bratislavy príde a hľadá niečo typical, dovedú ich ku nám, buď do jednej, alebo druhej prevádzky. Aj vás (rečník sa obrátil k navrhovateľovi), keď budete mať nejakú návštevu, kľudne príďte, lebo nemáte kam ísť. Dá sa to aj bez tých, tých fondov, bez tých príplatkov, bez všetkého sa to dá.
Viete, čo my potrebujeme? My potrebujeme reklamu, my potrebujeme infraštruktúru, my potrebujeme to, že keď ten turista sem príde, tak ho neokradnú na stanici, my potrebujeme, aby, keď ide na námestie SNP, aby tam nespalo 50 ľudí bez domova, ktorí nie sú bez domova, ktorí sa rozhodli žiť tak, že budú piť. Toto my potrebujeme. My potrebujeme, aby tu bola infraštruktúra, aby tu bol, aby sa vytvoril záujem o túto krajinu. Ja nepotrebujem, aby ste mi zaplatili vzduchotechniku, akú zaplatíte Rattajovi. A toto je presne to, prosím vás, že na toto má slúžiť, keď už to je.
A už by som možno aj poprosil tých finančníkov, už dajte pokoj, koľko ešte potrebujete naliať? Koľko ešte potrebujete vycucať? Koľko ešte potrebujete? Čo ešte vám máme dať? Čo ešte vám tento biedny štát, ktorý nebude mať na to, aby kúpili plienky pre starých ľudí, koľko ešte potrebujete naliať? Už ste im dali budovu za najdrahšie nájomné, postavili vám tam z fondov Kempinski. Koľko ešte chcete zobrať? Čo vám máme, ešte chyžné platiť v tých hoteloch, preboha? Už nebláznite. Doniesli ste sem fond, potrebujete tam dostať deväť ľudí, aby ste ich riadili a kočírovali, aby vám schválili všetko, čo chcete. Bude to stáť milión euro. Úplne zbytočný milión euro.
Ten návrh je zlý, ten návrh je nechutný, ten návrh je nezodpovedný, ten návrh je, ja neviem, ešte, ja neviem, ešte aký prívlastok na to dať. A nech ľudia vedia. Za chvíľku sa budeme rozprávať, na čo všetko tu nie sú peniaze, tak vedzte, vedzte, že v ten čas, keď vám to budú hovoriť, boli peniaze na to, aby vytvorili fond, kde zamestnajú deväť ľudí, svojich ľudí, poschovávajú tam, deväť ľudí tam poschovávajú za 2-tisíc euro v čistom, 1,5-násobok priemernej mzdy a nebudú robiť nič, lebo tam nemajú čo robiť. Nebudú mať lopaty, nebudú mať, nie, tam neni čo robiť. Veď to aj decko pochopí, že tam nemáte čo robiť a už vôbec nie za tie peniaze.
My tu konsolidujeme a vládna koalícia rozhadzuje. Tak, ľudia, vedzte, že aj takýmto, takýmto spôsobom. (Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Ako to skončí, pán minister? Už ste sa na to dali (povedané so smiechom), už ste minister, no už ste tú odvahu sem našli, tak som sa vám snažil niečo povedať.
Keby sa dalo, rozpustite to, nemíňajte tie peniaze. Dajte ich, ako ten Ford povedal, dajte to na reklamu, dajte to na expozície, dajte to preto, lebo to my potrebujeme. Tí ľudia, ktorí ráno vstanú, idú prví do roboty, poslední z nej odchádzajú, robia niečo pre ten cestovný ruch, nie o ňom tárajú! Viete, koľko ľudí tu je, ktorí tára...? Ľudia, ktorí niečo pre to robia, nepotrebujú vaše ministerstvo. Potrebujú, aby ste sem dotiahli nejakých ľudí. A tých ľudí, ktorí sem prídu, tí turisti, aby ich niekto neokradol. Toto potrebujeme. Toto robte. Nemíňajte peniaze na hlúposti.
Ďakujem.