19. schôdza

Ďakujem spravodajcovi.
Otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky v poradí: pán poslanec Kišš a pán poslanec Dostál, takže prvému udeľujem slovo pánovi Kiššovi, nech sa páči. (Krátka pauza.) Takže konštatujem, pán Kišš prepadá.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovolím si tri stručné poznámky k návrhu novely zákona o majetku obcí, ktorý predkladá pán poslanec Ferenčák.
A ešte predtým, súhlasím s tým, že úprava v zákone o majetku vyšších územných celkov by mala byť plus-mínus rovnaká, alebo teda veľmi podobná ako úprava v zákone o majetku obcí, a teda len, keďže sú to dva zákony a niekedy sa novelizuje najprv jeden, potom druhý, tak toto je, toto je výsledok, ale predpokladám, že príslušné ministerstvo, keď bude najbližšie novelizovať či už jeden, alebo druhý zákon, tak bude mať vôľu zosúladiť, zosúladiť právnu úpravu aj v týchto otázkach.
Čiže vyjadrím sa k tým trom bodom, ktoré sú obsiahnuté v tých celkovo štyroch bodoch... či piatich bodoch, jedna je legislatívnotechnická zmena návrhu zákona. A ten prvý okruh sa týka povinností predkladať elektronicky cenové ponuky v obchodných verejných súťažiach a aj pri priamych predajoch, pokiaľ ten záujemca disponuje elektronickou schránkou, a tá výnimka, výnimka je iba pre tých, ktorí elektronickou schránkou nedisponujú, a ja rozumiem tej argumentácii, že nie všetci sú zruční v tej elektronickej komunikácii, len by som teda chcel poznamenať, že na jednej strane štát všemožne tlačí subjekty, či už právnické osoby, podnikateľské subjekty, ale aj občanov k tomu, aby komunikovali so štátom a s verejnými inštitúciami elektronicky, a tuto pri predaji a prenájme majetku obcí, ako by sme išli robiť krok späť, a dávame na úvahu dotyčných subjektov, či budú, či budú, alebo nebudú komunikovať elektronicky, alebo budú komunikovať listinne. Nevravím, že toto niečo spasí, alebo, alebo zachráni, ale, ale v zásade elektronická komunikácia je, je aj cestou k efektívnejšiemu výkonu verejnej správy, aj k šetreniu výdavkov. Budeme o tom určite, nie o elektronickej, elektronickom výkone verejnej správy, ale o tom, ako, ako hospodáriť, hovoriť zrejme budúci týždeň pri debate o konsolidačnom balíčku. Tak toto je, toto je tiež jedna z tých tém, ale teda áno, rozumiem tomu argumentu, že ak sa majú z čisto formálnych dôvodov zamietať nejaké, nejaké ponuky, a tým sa, tým sa obmedzuje, obmedzuje súťaž, tak výnosy, náklady asi môžu byť, byť na strane toho, že sa, že sa nebude trvať striktne na elektronickej forme aj pri tých subjektoch, ktoré elektronickou schránkou disponujú, aj keď, samozrejme, že do budúcnosti alebo z dlhodobejšieho hľadiska platí tá moja poznámka, keďže predpokladám, že väčšinou tí záujemcovia v obchodných verejných súťažiach či záujemcovia o priamy predaj alebo prenájom nebývajú súkromné osoby, nepodnikatelia, obvykle to bývajú buď právnické osoby, ktoré sú povinné aj inak komunikovať elektronicky, alebo ak sú to podnikatelia, nie právnické osoby, tak sú to živnostníci, áno, stane sa, že, že sú to aj iné subjekty.
Ten druhý bod, alebo druhý okruh návrhov sa týka doplnenia ďalšieho dôvodu, keď možno prenechať majetok obce do nájmu k bez vedenia, teda bez tých súťažných postupov, ktoré sú v predchádzajúcich odsekoch uvedené, alebo teda v predchádzajúcom paragrafe. Tam dnes ide o hnuteľnú vec vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur, alebo majetok obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárnom mesiaci, a majetku obce, ak súhrn súm nájomného počas celej doby nájmu nepresiahne 20-tisíc eur nehnuteľného majetku obce, registrovaného sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci a majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, kde je postup podrobnejšie upravený, a pán poslanec Ferenčák tam navrhuje doplniť, že aj majetku obce, ak poskytnutie verejných prostriedkov podľa osobitných predpisov obcí na obstaranie tohto majetku obce alebo v súvislosti s ním bolo podmienené prenechaním tohto majetku do nájmu za nižšie nájomné.
Ja som teda tiež niekoľko rokov pôsobil v rôznych samosprávach ako poslanec, ale teda nestretol som sa s tým, že toto by spôsobovalo nejaký praktický problém. Pán poslanec tu zrejme zo svojej skúsenosti primátora hovoril, že sú také situácie, len to, ako to je naformulované, rozumiem tomu zámeru, ale zdá sa mi to príliš, príliš navoľno, že ak by to bolo priamo súvisiace, že v tom projekte je uvedené, ktorým konkrétne subjektom to bude uvedené, ale dať to takto všeobecne v podstate vytvára priestor, aby, aby takto obstaraný majetok obce v budúcnosti mohol byť, byť prenechaný do nájmu v podstate, v podstate navoľno.
Čiže ak je ten zámer, že v projekte sa píše, že subjektu „X“ bude niečo prenechané do nájmu, priamo to z toho vyplýva, že, že nejaké obdobie sa má postupovať takýmto spôsobom, dobre, to môže byť legitímne, ale, ale takto to vytvára priestor, že dá sa tam ďalšia výnimka zo súťažných postupov iba na základe toho titulu, že nejaký majetok bol obstaraný z verejných zdrojov, kde to bolo podmienené prenechaním toho majetku do nájmu za nižšie nájomné. Asi by som, ak teraz to má byť upravené, tak asi by som to sa snažil ešte, ešte nejako bližšie špecifikovať, že o čo ide.
A teda posledný bod, ktorý hovorí o tom, že tá podmienka, že má ísť o nájomné najmenej v tej hodnote nájomného v porovnateľných, alebo všeobecná hodnota nájomného, teda za, za trhovú cenu aj pri tých, kde sa nepoužije súťažný postup, už dnes sú tam, sú tam teda výnimky na, na niektoré, niektoré z tých ustanovení, ktoré som čítal. Vy tam navrhujete doplniť aj teda písm. a) a b), čiže nájom hnuteľného vlastníctva obce k hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur, alebo majetku obce, ktorého trvanie s istým nájomcom... s tým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárnom mesiaci.
Opäť sa mi to zdá, zdá príliš navoľno, lebo toto v zásade umožňuje tomu subjektu, ktorý o tom bude, bude rozhodovať, a teda to môže byť zastupiteľstvo, niekde je to, niekde je to starosta alebo primátor, predpokladám, v podstate ľubovoľne nakladať s týmto, aj keď sa povie, že tam musí byť podpora všeobecne prospešných služieb, tak podľa môjho názoru by tam ten postup a možno aj miera, miera zníženia tej hodnoty, mali by byť nejako upravené. Asi nie je reálne očakávať, že by to bolo upravené priamo v zákone, ale napríklad v zásadách hospodárenia obce by takáto vec, že ako má ten, kto o tom rozhoduje, postupovať, by, by upravená mala byť, takže by sa mi zdalo vhodné, ak teda majú sa tam doplniť tie dve výnimky aj vo vzťahu k písmenám a) a b), tak aby to ešte bolo nejakým spôsobom, spôsobom, spôsobom, nevravím, že zošnurované, ale niekde, niekde upravené, aby nedochádzalo k svojvôli, aj keď, samozrejme, nepochybujeme o tom, že je množstvo samospráv, kde k tej svojvôli nebude, nebude dochádzať, ale ja teda, žiaľ, mám skúsenosti aj zo samospráv, kde či už starostovia, alebo aj poslanci majú sklon využívať diery v zákone, a keď niečo nie je, nie je upravené, tak to vykladať nie tak, aby to bolo vo verejnom záujme a v záujme obce a jej obyvateľov, preto je ešte dobré, keď sa tá svojvôľa obmedzí na minimum.
To je za mňa všetko.
Ďakujem.

Ďakujem pánovi poslancovi.
Pán poslanec Kišš je prítomný v sále? Už raz stratil poradie. Konštatujem, že druhýkrát stratil poradie a v súlade s rokovacím poriadkom prišiel o možnosť vystúpiť.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne.
Veľmi krátko. A sa teším, že aj pán Dostál vyjadril svoj názor právny, a rozumiem aj jeho možno videniu, nazeraniu na samosprávu, alebo na fungovanie samospráv.
Musím zdôrazniť, že takáto potreba nevznikla len v mojej hlave, že som sa ráno zobudil a som povedal, no tak ideme meniť zákon o majetku obcí (povedané so smiechom), pretože som zistil, že máme tam problém, ale vznikla na základe dlhšej diskusie či už prednostov mestských úradov, alebo ekonómov a aj nás primátorov v rámci Únie miest Slovenska a predkladám to ako zámer nedokonalosti zákona, ktorý je v súčasnosti platný.
To znamená, tá aplikačná prax nás núti hľadať rôzne spôsoby a zdĺhavé postupy a množstvo podujatí, ktoré mohli byť organizované, tak organizované neboli práve z týchto dôvodov, ktoré som menoval. A ak hovoríme, a aj určite nikto z vás nespochybňuje, že občania by mali byť aktívni, a nielen vrátane stretnutia. To sú rôzne podujatia aj, aj diskusné stretnutia a tak ďalej, tak za trhové nájomné, ktoré tento zákon určuje striktne, alebo prípadom hodných osobitného zreteľa jednoducho mnohé z týchto podujatí ani sa nezorganizujú. A nehovorím ešte o rôznych športových podujatiach detí alebo folklórnych súborov a tak ďalej, kde hľadáme potom spôsob pridelenia dotácie, aby mohli vôbec zaplatiť tieto nájomné. A je to, je to zbytočné. Jednoducho stačí takáto úprava a sa nám zľahčí, zľahčí život na úrovni administratívy miest a obcí.
Možno, možno len taký iný pohľad, pretože máme problém asi s dôverou všetci a asi s dôverou aj medzi sebou, ale s dôverou aj nazeraním na fungovanie tej samosprávy ako takej, pretože môj uhol pohľadu je plne opačný. Ja nehľadám alebo nie je mojím cieľom vyšperkovať a vyšpecifikovať každú jednu oblasť, každú jednu organizáciu, ktorá, ktorá vykonáva verejnoprospešnú činnosť. A tiež aj zákon presne neurčuje, aké organizácie všetko musia byť, alebo aké entity to musia byť, ktoré vykonávajú túto verejnoprospešnú činnosť, tak nevidím z akého dôvodu by to tam malo byť presne uvedené. A je tam jasne určené, že musí to byť verejnoprospešná činnosť, a riadi sa to zákonom o neziskových organizáciách alebo ad hoc. To znamená presne také organizácie, ktoré nie sú určené na tvorenie zisku, ale ktoré sú tvorené presne za účelom organizovania buď podujatí, alebo venovania sa určitým skupinám obyvateľstva. A dupľom ešte hovorím, keď hovoríme o znevýhodnených skupinách obyvateľstva, aby sme im nevedeli poskytnúť znížené nájomné.
Mám konkrétny príklad teraz z mestského zastupiteľstva, kde nás hendikepovaní lukostrelci žiadali o zníženie nájomného, pretože si nevedia zaplatiť 4-tisíc eur mesačne, a poslanci to neschválili. Tak to sú tie, tie zbytočné boje, ktoré sa robia v zastupiteľstvách, kde ja sám som odporučil, pretože sú to aj olympionici, reprezentovali Slovensko, reprezentujú aj mesto, a poviem, nestojí niekedy za každú cenu aplikovať zákon o trhovom nájomnom práve pre tie skupiny, ktoré chcú pracovať.
Takže týmito návrhmi, ktoré, ktoré som predložil, sa táto byrokracia zníži, a, samozrejme, zákon platí, ako povedal aj pán Dostál, sú tam limity a vždy musí byť určený účel pre prospech občanov a tej obce alebo aj vyššej entity.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem.
Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Pristúpime k rokovaniu o návrhu poslanca Krátkeho... Je v sále? (Reakcie z pléna.)
... na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie. Návrh má tlač 266.
Dávam slovo poslancovi Krátkemu, aby návrh uviedol.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie, tlač 266.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh, ktorý je svojím technickým obsahom v tých detailoch zložitý, ale v zásade sa týka dvoch zásadných a citlivých vecí.
Prvá oblasť, ktorej sa tento návrh týka, je suverenita Slovenskej republiky, naša zvrchovanosť v tom, aby sme si v kultúrno-etických otázkach rozhodovali podľa našej ústavnej tradície, podľa našich vlastných, teda vlastnej kultúry a toho, ako si to určíme, ako si to sebaurčíme tu v Národnej rade, v tomto parlamente.
Druhá oblasť, ktorej sa týka moje uznesenie, je veľmi citlivou otázkou, ktorá sa pravidelne diskutuje aj v našej spoločnosti, a týka sa to otázky ochrany života a interrupcií. Chcem povedať, že tejto otázky sa moje uznesenie netýka a nerieši ju nijakým takým spôsobom, ako by ste očakávali možnože z návrhu, že či to zakazuje interrupcie alebo či to prináša širšiu ochranu života. Tento môj návrh je vyslovene návrhom a uznesením európskeho rázu, európskeho charakteru, kde naša Národná rada by zaviazala vládu, aby podnikla isté kroky voči Európskemu parlamentu. Poviem o tom viacej.
Čiže ešte sa vrátim k tomu, k tej druhej množine alebo k tej druhej téme obsahu, ako je aj známe z názvu tohto uznesenia, že sa jedná o návrh, ktorý sa dotýka umelého prerušenia tehotenstva. Toto, na toto tento môj, toto moje uznesenie nemá nijaký iný dopad okrem toho, že sa vyslovujeme, že to neuznávame alebo nežiadame to zaradiť do Charty základných ľudských práv a slobôd, ktorá je pre nás záväzná, ku ktorej sme sa prihlásili.
O čo ide, pokiaľ ide o ten európsky charakter, a prečo je to dôležité? V marci to bola dosť diskutovaná téma, tak verím, že aj tí, ktorí sa nezaoberáte európskou politikou a nesledujete vývoj v iných krajinách, tak ste to zachytili. V marci tohto roku sa vo Francúzsku prezidentovi Macronovi podaril taký počin, že si dali do ústavy právo na interrupcie. A keďže v Európskom parlamente boli krajne pravicoví liberáli a progresívci, touto, týmto počinom motivovaní ďalej presadzovať a exportovať ďalej v rámci Únie, tak navrhli uznesenie v Európskom parlamente, ktoré sa prijalo. A toto uznesenie bolo Európskym parlamentom schválené a to uznesenie hovorilo o tom, že sa majú interrupcie alebo potraty stať základným ľudským právom a že vyzývajú členské krajiny na to, aby urobili všetky kroky k tomu vo svojich vlastných domovských politikách, ako keby tak bolo, že je to potrebné, ísť touto cestou.
Považujem za dôležité povedať, že my sme v Národnej rade nie v tomto volebnom období ani v minulom, ale bolo to v roku 2002 a to je dôležitý moment, pretože v tomto roku bola prijatá deklarácia v Národnej rade, ktorá hovorila, že o kultúrno-etických otázkach si rozhodujeme doma. Takisto je to dané v zmluve, v zakladajúcej Zmluve o fungovaní Európskej únie. Momentálne všetci rešpektujú to, že túto otázku si každý štát upraví podľa seba, podľa toho, ako uzná za vhodné, ako som už povedal, ako je jeho ústavná tradícia a kultúra.
V čom je to taká úskočná taktika alebo v čom je to, v čom ide tento ná... tento návrh z Európskeho parlamentu na nás okľukou a čo vlastne, čo je vlastne jeho cieľom, a keby sa ďalej pokračovalo a neodmietli by sme tieto snahy, kam by to až mohlo viesť?
Ja osobne mám ten názor, že, ako som už povedal, tie kultúrno-etické otázky a k tomu sa aj Národná rada vyjadrila v minulosti a toto vyjadrenie je stále platné, že sa riešia u nás doma aj vzhľadom na citlivosť otázky ochrany života. Tento týždeň zhodou okolností je Národný pochod za život, ktorý, je to už štvrtý Národný pochod za život. V minulosti sa na tomto pochode zúčastnilo 80-tisíc ľudí, to bol, myslím, ten prvý, potom na tom druhom 85-tisíc ľudí, čiže v našej spoločnosti je veľmi silný záujem o to, aby táto téma ochrany života bola diskutovaná, aby bola diskutovaná solídne, aby bola diskutovaná naozaj bez nejakých zbytočných emócií, ale na základe faktov a argumentov sme si určili takú legislatívu, ktorú my tu doma uznáme za vhodnú, nie že by ešte nám mal niekto hovoriť a diktovať, akým spôsobom by sme si to mali upraviť.
A toto presne sa môže stať, pretože to uznesenie, ktoré bolo prijaté v Európskom parlamente, má za cieľ a smeruje k tomu, aby sa revidovala, a má tú silu, môže to dosiahnuť, môže to vypôsobiť, aby spustila procesy na Rade, aby sa revidovala, spravila revízia aj Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorej je, mimochodom, napísané – a teraz vám to poviem úplne presne – v čl. 168 ods. 7, že pokiaľ ide o zdravotnícke politiky, zdravotné politiky, tak toto si určuje každý štát sám, je to čisto v jeho kompetencii.
Pokiaľ by bolo prijaté toto nové ľudské právo, ktoré, mimochodom, v žiadnom inom dokumente, ktoré, ktorý sumarizuje ľudské práva, nikde vo svete nie je, tak by sa stalo to, že už by sme si nemohli o týchto otázkach rozhodovať sami doma, dostali by sme sa do tzv. zabetónovaného stavu. Jednoducho takto by to muselo zostať, ako to je, a nedalo by sa s tým hýbať z našej národnej úrovne, mám preto za potrebné a dôležité a dovolím si vám aj predložiť tento návrh uznesenia, ktorý zaväzuje vládu, aby odmietla tieto snahy, aby odmietla ten proces revízie Zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby odmietla konvent, ktorý by sa, ktorý požaduje toto uznesenie Európskeho parlamentu, aby sa spustil, aby sme nešli touto cestou, aby sme si podržali suverenitu v našich rukách v rozhodovaní aj v tejto otázke.
Myslím, že na úvod by stačilo takto to uviesť.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

Ďakujem.
Prosím povereného člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Polláka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu výboru k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie (tlač 266).
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 278 zo 16. apríla 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. septembra 2024 na svojej 21. schôdzi rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny členov a členiek výboru v zmysle § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal tri prihlášky poslancov, za poslanecký klub, Beáta Jurík za poslanecký klub PS, ako rečníkov: pán poslanec Škripek, poslankyňa Záborská.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, pán kolega, tak sa opäť stretávame, ale vy ste taký inovátor (povedané so smiechom), vy ste nám tu normálne objavil nový termín, a síce – krajne pravicoví liberálni progresívci. Ja tak trochu rozmýšľam, že čo to znamená, ale tak asi sa potom porozprávame.
A priznám sa, že som tak trochu dúfala, že tu nebudem musieť dnes vystúpiť, v prvom rade preto, že som presvedčená, že v roku 2024 v tomto pléne a v takomto zložení by sme o interrupciách vôbec nemuseli diskutovať, ale čo už, opäť je tu jedna strana, ktorá inú stranu a konkrétne PS kritizuje za nejaké otváranie ideologických a neviem akých vojen, a pritom tu prichádza k takýmto návrhmi, ale však čo už, a zároveň som tak trochu dúfala, že ten čas medzi výborom pre ľudské práva, na ktorom sme sa stretli minulý týždeň a dnešným dňom využijete na stiahnutie tohto návrhu. No ale tak sme tu, tak už poďme na to.
Navrhujete uznesenie k uzneseniu Európskeho parlamentu o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie. A viete, ja by som chcela žiť skutočne v krajine, ktorá by takého uznesenie aj prijala, ale v ktorom by podporila tú iniciatívu Európskeho parlamentu. Ale my, naopak, žijeme v krajine, v ktorej sme za posledné roky čelili viac ako 30 návrhom na obmedzenie alebo úplný zákon interrupcií, a mnohé z nich prichádzali, samozrejme, aj z vášho klubu, napríklad od pani Záborskej, po ktorej teda očividne dnes v tejto téme preberáte štafetu.
Žijeme v krajine, v jednej z troch v Európskej únii, ktorá ešte stále nemá dostupnú medikamentóznu formu interrupcie, ktorá je teda šetrnejšou formou a tiež aj lacnejšou, keď už sa tak veľmi bavíme o konsolidácii, a ktorú nám pani ministerka zdravotníctva sľubuje už dlhé mesiace, a zatiaľ sa jej to teda nepodarilo, ja jej v tom úprimne držím palce.
Žijeme v krajine, kde nanešťastie nie je vylúčené, že sa opäť raz ocitneme v situácii, ako to bolo kedysi, že ženy budú umierať v nemocniciach, keď sa im lekári budú báť urobiť interrupciu, napríklad aj počas ich želaného tehotenstva v prípade nejakých komplikácii, ktoré nastanú, tak ako je to napríklad v susednom Poľsku alebo v Spojených štátoch, kde, mimochodom, neviem teraz presne, či to bolo včera, alebo predvčerom, umrela práve vďaka alebo kvôli takémuto zákonu ďalšia žena. A práve o tomto je aj uznesenie Európskeho parlamentu, na ktoré vy chcete reagovať uznesením.
Európsky parlament v ňom nerobí nič iné, iba vyzýva Európsku radu, čiže členské štáty, aby iniciovala konvent, čo je vlastne nejaká schôdza, diskusia, zhromaždenie, na účely revízie zmlúv a konkrétne Charty základných ľudských práv. Prečo toto Európsky parlament robí?
Nie je to prvýkrát a nie je to ani žiadna populistická iniciatíva, ktorou by sa niektoré frakcie, a konkrétne tá naša liberálna a progresívna Renew Europe, snažili počas eurokampane nahradiť si politické body, lebo tak nejak ste to aj vy formulovali. Ja sa teda hrdo hlásim k tomu, že práve naša frakcia bola tou, ktorá iniciovala uznesenia v tejto oblasti a aj naďalej to tlačí. A dnes dokonca v Európskom parlamente a konkrétne aj vo výbore pre rodovú rovnosť máme naše skvelé kolegyne Luciu Yar a Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú, ktoré budú pokračovať v týchto snahách a v boji o rovnaké práva pre ženy vrátane nás Sloveniek, pretože sa nejedná o nič iné iba o to, aby aj ženy na Slovensku mali skutočne rovnaké práva, napríklad aj rovnako dostupnú zdravotnú starostlivosť ako ženy v iných krajinách.
Prečo? No pretože táto vláda jednoducho na ženy kašle. A ak sa tu niekedy spravilo niečo dobré pre ženy, tak to prišlo práve z Európskej únie. Spomeniem napríklad kvóty, o ktorých sme tu tento týždeň hovorili, ale ktoré tak prešli akosi premlčaním, a ja som veľmi rada, teda že sme ich schválili, alebo aj smernicu o zosúladení súkromného a pracovného života, vďaka ktorej máme napríklad otcovskú dovolenku. Mohla by som hovoriť o ix ďalších legislatívach, ktoré napríklad chránia ženy, zamestnankyne, pracovníčky počas tehotenstva, alebo aj pripravovanú smernicu o boji proti násiliu, ktorú tu neustále spomínam, o ktorej opakujem ministrovi spravodlivosti, že na ňu nemusíme čakať, ale môžeme tie niektoré opatrenia prijať už teraz. Toto všetko k nám prichádza – ako ináč – z Bruselu.
Ale teda aby som neodbočovala, aj táto iniciatíva Európskeho parlamentu, a konkrétne francúzskej delegácie v Renew Europe, a vy ste to teda správne pomenovali, že sa jednalo o francúzsku iniciatívu, pretože vo Francúzsku sa tento rok podarilo niečo, čo zatiaľ nemá žiadny členský štát, a síce pridať do ich ústavy právo na interrupciu. A teda vo Francúzsku je interrupcia garantovaná už samo osebe v právnom systéme. A napriek tomu sa rozhodli urobiť to, dať ju do ústavy, vytesať ju do mramoru, aby zamedzili akýmkoľvek snahám, ak sa raz dostane nejaká extrémistická vláda náhodou k moci, pretože vieme, ako stúpa krajná pravica aj vo Francúzsku, konkrétne strana Marine Le Pen, tak aby nemohli napríklad zrušiť to legálne právo na interrupciu, tak preto to Francúzi spravili, aby ochránili ženy, a o toto isté sa snažia aj na európskej úrovni.
Opakujem. Prečo? Jednoducho preto, aby sa v Európe viac nedialo to, čo sa deje v Spojených štátoch, ale aj to, čo sa deje za našimi hranicami v Poľsku. Aby si napríklad u nás nemohli vymyslieť nejakí tarabovci, kuffovci alebo iní extrémisti, že ženy viac nemôžu rozhodovať o svojich životoch, nemôžu rozhodovať o svojich telách, o tom, či sa stanú, alebo nestanú matkami, a že za nás majú rozhodovať oni.
Táto iniciatíva je tu preto, aby sme na Slovensku nezažili žiadnu Izabelu. A pre tých, ktorí nepoznajú Izabelu, nevedia, kto to bol, tak je to vlastne prvá obeť de facto zákazu interrupcií v Poľsku. Zomrela v nemocnici, pretože jej lekári odmietli vykonať interrupciu, pretože sa báli vykonať ju, pretože zákon im to povoľuje iba za nejakých veľmi, veľmi striktných podmienok. A ona napriek tomu, že teda bola už v pokročilom štádiu tehotenstva, tak prišla o plod, pretože prišla o plodovú vodu. A oni, lekári, museli čakať na to, kým tomu plodu dobije srde, aby začali zachraňovať ju. A viete, čo sa stalo? No nezachránili ju, pretože dostala otravu krvi a zomrela. Pritom bolo jasné, že jednoducho to dieťa, ten plod sa zachrániť nepodarí. Ale oni čakali, pretože museli čakať.
Ja som sa stretla v Európskom parlamente s jej švagrinou a čítala nám správy, ktoré posielala Izabela z nemocnice svojej rodine a hlavne svojej 9-ročnej dcére, a teda nechcem zase tu byť emočná, lebo pani Plevíková potom mi to pripomenie, ale ja verím, že keby ste si vy tie správy prečítali, tak nikto z vás nezahlasuje za žiadne obmedzenie interrupcií. Aj práve preto, že niečo takéto ohrozuje aj tie ženy, ktoré sa rozhodnú opätovne napríklad sa stať matkami, čo bolo prípad teda Izabely, matky, ktoré doma čakajú ich deti a ktorým sa jednoducho naskytnú nejaké komplikácie, za ktoré si absolútne nemôžu, ktoré nečakajú, a ktoré prídu o život, pretože niekto sa rozhodol, že interrupcie – ja si myslím, že to je zlé. A ja teda verím, že by ste nechceli, aby sa toto dialo u nás, aby sa to stalo vašej dcére, partnerke, alebo, ja neviem, sestre.
A toto sa napriek tomu v roku 2024 deje. Deje sa to v Poľsku, ale deje sa to aj, samozrejme, v iných krajinách, ktoré majú veľmi reštriktívne interrupčné zákony. A deje sa to aj vo vraj najstaršej demokracii sveta vďaka Trumpovi a jeho administratíve. A práve preto Európsky parlament začal s touto iniciatívou, aby sa nám nestalo to isté, čo v Spojených štátoch. A nebola to teda žiadna reakcia na eurokampaň, ale Európsky parlament chcel ochrániť práva žien tak, aby žiadna vláda, napríklad v ktorej budú sedieť fašisti alebo krajná pravica, si nezmyslela, že v roku 2024 alebo v roku 2020... ix je potrebné zaoberať sa nie lacnejšími potravinami, nie nedostupnosťou bývania, nie tým, že 500-tisíc ľudí nemá pitnú vodu, ale tým, že treba obmedziť interrupcie.
A preto, a tu, pán Krátky, zavádzate v tom vašom uznesení, lebo teda tvrdíte, že sa vraj jednalo o akúsi kampaňovú iniciatívu, prišiel Európsky parlament s touto iniciatívou už vo svojich predošlých uzneseniach z 9. júna 2022 a následne aj 22. novembra 2023. Čiže je to dlhodobá iniciatíva. Bola to reakcia na zrušenie rozhodnutia Roe vs. Wade v Spojených štátoch amerických, pretože aj v Európe sme si uvedomili, že to, čo sa stalo v Spojených štátoch, a síce že sa tam obmenilo členstvo ústavného súdu, tak sa môže stať kedykoľvek v akejkoľvek krajine v Európe a taktiež môžme prísť o práva, o ktorých sme si doteraz mysleli, že sú aspoň ako-tak garantované. Preto Európsky parlament vyvinul túto iniciatívu, aby sme na Európskej úrovni doslova vytepali toto právo do mramoru, a síce zaradili ho do Charty ľudských práv, aby naň nikto nemohol siahnuť.
Ale vrátim sa teda k tomu, že čo to znamená, aby naň nikto nemohol siahnuť. Ešte raz zhrniem, my tu máme uznesenie, ktoré volá po tom, aby Európska rada, čiže členské štáty, ochránila ženy od potencionálneho nebezpečenstva nejakej extrémistickej vlády, ktorá by sa rozhodla ohroziť ich zdravie, životy v nejakom členskom štáte. A vy, pán poslanec, hovoríte, že vlastne toto uznesenie, ktoré siaha, naopak, na kompetenciu tých členských štátov, alebo že ich ohrozuje tým, že volá po tom, aby tie členské štáty sa vyjadrili? To absolútne nedáva zmysel.
A uznesenie, pán poslanec Krátky, je také vyjadrenie politického postoja. A všetky tri uznesenia, ktoré som citovala, v Európskom parlamente boli prijaté drvivou väčšinou europoslancov a europoslankýň demokratického spektra. Konkrétne toto posledné bolo: 336 za, 163 proti, 39 sa zdržalo. Tí, čo boli za, tak neprekvapím vás, samozrejme, Renew Europe, sociálni demokrati, ľavica, zelení a dokonca aj časť konzervatívcov z EPP to podporila.
Zaujímavé však je, kto je proti. Samozrejme, teda časť konzervatívcov, ultrakonzervatívci a krajná pravica. Čiže mňa extrémne pobavil ten váš termín krajne pravicoví liberálni progresívci, lebo krajná pravica, je nám jasné, o čo im ide aj v Európskom parlamente, aj inde.
A táto antiživot, pretože v skutočnosti byť proti interrupciám znamená byť proti životu, pretože ohrozujete zdravie a životy žien, antiženy koalícia je skutočne veľavravná.
A vy, pán Krátky, vo svojom uznesení chcete, aby táto Národná rada vyjadrila svoje znepokojenie nad týmito snahami Európskeho parlamentu začleniť právo na interrupciu do charty, čiže nechcem vás teda nálepkovať, ale tiež ním nevyjadrujete určitý postoj a chcete, aby to bol postoj tejto Národná rady. No ja dúfam, že nebude. A povedala som vám to aj na výbore, poviem vám to zas, mňa vyslovene uráža, že v roku 2024 tu musím vystupovať a brániť nielen seba, ale hlavne aj ostatné ženy, pred vašou ideológiou. Mimochodom, tou, ktorou vaša strana straší ohľadom tej mojej. To je, to je skutočne veľmi vtipné.
Vy, vy navyše poviete, že toto uznesenie Európskeho parlamentu naháňa vodu na mlyn extrému. Ak si toto myslíte, aj keď teda cieľom je presný opak, a síce ochrániť ženy od extrému, tak prečo vy chcete prijímať uznesenie, ktoré na toto uznesenie takýmto spôsobom reaguje, rozdúchava tu vášne, je veľmi zavádzajúce, klamlivé, strašíte ním, tak komu vlastne naháňate vodu na mlyn takýmito aktivitami? Akože odpovedzte si sami.
Za mimoriadne slabošské v tomto prípade však považujem, že sa skrývate za princíp subsidiarity. A... Však o tom sme sa už tiež bavili, ale poďme na to zas. Nie je to prvýkrát, čo vám vadí akože porušenie, a tu si teda, prosím, zapamätajte to akože, pretože sa v skutočnosti vôbec o žiadne porušenie princípu subsidiarity nejedná, ale akože porušenie princípu subsidiarity, padali tu také veľké slová, že suverenita, naša národná hrdosť a neviem čo všetko, pritom o to v tom uznesení nejde, ale nevadí, ale vám vždy vadí princíp subsidiarity v prípadoch, kde sa jedná o reprodukčné práva alebo LGBT práva. A to je veľmi zaujímavé, lebo ten princíp subsidiarity sa aplikuje teda na všetky možné oblasti, ale vtedy vás to nedvíha zo stoličiek. Oháňate sa tým, že na výbore, VEZ, nedostatočne prihliadame na rešpektovanie princípu subsidiarity.
No a ja by som vám teda pripomenula, že tie legislatívne návrhy, ktoré ste v minulom volebnom období navrhovali, myslím, prostredníctvom pána poslanca Vetráka, ktoré vy teraz recyklujete, a my ich podporujeme, lebo však poďme lepšie chrániť ten princíp subsidiarity, ak, ak teda môžme, ale vy ste ich mohli presadiť, keď ste mali ústavnú väčšinu, aj potom, keď už ste mali že nie ústavnú väčšinu, ale tých troch poslancov od pána Tarabu, ako nám povedal, myslím, predvčerom, a nepodarilo sa vám to, ale však dobre, poďme na tom pracovať, aby sme teda sa viacej zaoberali princípom subsidiarity, ale vo všetkých doménach.
A viete, pán poslanec, vy máte vo VEZ-e členku, pani poslankyňu Záborskú, a ja teda vôbec teraz nechcem nijakým spôsobom zaútočiť, so všetkým rešpektom, úctou, ja viem, prečo pani poslankyňa nechodí na VEZ, ale vy tam máte náhradníka, tak tam toho človeka posielajte, a nech ten človek dohliada na to, aby sa princíp subsidiarity, o ktorom máte pocit, že teda nedostatočne naň prihliadame, aby sme na tom VEZ-e riešili. A napriek tomu je v drvivej väčšine schôdzí nášho výboru vaše miesto prázdne. No tak.
Navyše, ak teda už chcete kritizovať fungovanie výboru a škoda, že... Vidím tu nejakých vašich členov, členky? Asi nie. Áno, pán kolega, no. Tak my sme sa minulý týždeň stretli na takej pracovnej skupine, aby sme diskutovali o zlepšení fungovania nášho výboru a konkrétne aj tejto kontrolnej činnosti, ktorú má náš výbor vykonávať, a vy ste na tom stretnutí opäť neboli, nikto z vás – á, aj ďalšieho pána kolegu tu, odpustite mi – a to ma mrzí, pretože keby tam niekto od vás bol, tak by ste vedeli, že sme sa zhodli na tom, že chceme zlepšiť a zefektívniť práve túto kontrolnú činnosť a že ak VEZ doteraz si nevykonával túto funkciu tak, ako by možno mal, tak to nie je kvôli tomu, že chýbali kompetencie alebo ja neviem čo, ale kvôli tomu, že my poslanci a poslankyne sme si neplnili svoje úlohy spravodajcu a spravodajkýň. A minulý týždeň sme sa na tom zhodli, že toto ideme zlepšiť, no. Ale tak nebudem odbočovať, len som považovala za potrebné to teda pripomenúť, že ak je princíp subsidiarity porušovaný, tak konať môžeme, dokonca musíme. A máme na to aj priestor, aj kompetencie.
Ale poďme teda na ten princíp subsidiarity, za ktorý sa skrývate. Vy hovoríte vo vašom uznesení, že otázky týkajúce sa zdravotnej politiky sú v kompetencii národných štátov. Opäť úplne neviem, že čo to je národný štát, asi členský štát, ale v poriadku. Vôbec nerozporujem, že áno, toto je národná kompetencia, ale že teda preto považujete návrh uznesenia Európskeho parlamentu za nerešpektujúci princíp subsidiarity a prekročujúci kompetencie Európskeho parlamentu.
Nuž, uznesenie. Uznesenie nie je legislatívny akt. A princíp subsidiarity, ktorý je zakotvený v čl. 5 Zmluvy o Európskej únii, hovorí, že EÚ nemôže konať v iných prípadoch, teda ako v oblastiach, kde má exkluzívnu, alebo teda výlučnú právomoc, pokiaľ jej zásahy nie sú účinnejšie ako opatrenia na vnútroštátnej regionálnej alebo miestnej úrovni. Tento princíp sa však aplikuje len na legislatívne akty.
Čo sú to legislatívne akty na úrovni Európskej únie? Nariadenia, smernice napríklad. Uznesenia, e-é. Ani správy napríklad. Tu by som pripomenula správu Matič, ktorá taktiež zdvihla zo stoličky veľmi veľa ľudí, a taktiež vtedy argumentovali princípom subsidiarity. No nie. Princíp subsidiarity sa v európskom práve aplikuje cesta prima – legislatíva. Bodka. Uznesenie ani správa legislatívou nie sú.
A keby sme aj chceli si povedať, že teda nemali ste na mysli uznesenie, že teda nerešpektuje princíp subsidiarity, ale to, čo by nasledovalo, keby Európsky parlament, keby Európska rada vypočula Európsky parlament, tak ani na to sa to neaplikuje. Európsky parlament totiž volá po revizizmu, a to nie je legislatívny proces a revízia zmlúv nie je legislatívny akt. Navyše ho majú v rukách členské štáty, pán kolega.
Čiže vy vlastne chcete vo vašom uznesení odkázať členským štátom, že to majú v rukách. No veď a to im hovorí aj to uznesenie Európskeho parlamentu, že, členské štáty v Rade, konajte. Ak členské štáty nebudú chcieť konať a ja osobne, no, chcem byť optimistka, ale, žiaľ, súčasná situácia mi to nedovoľuje, nemyslím si, že momentálne by napríklad Maďarsko súhlasilo s tým, aby právo na interrupciu bolo zahrnuté do charty. Opakujem, majú to v rukách členské štáty, a teda aj Slovensko.
Preskočím celú tú časť, pretože mi už neostáva veľa času, o kompetenciách EÚ a členských štátov, ale v charte, a dotknem sa aj trochu ľudských práv, ktoré potom moja kolegyňa Lucia Plaváková rozvedie, v charte je skutočne množstvo práv, ktoré sú v tomto ľudskoprávnom mechanizme garantované a následne aplikované členskými štátmi. Nie sú to žiadne superpráva, ktoré, pretože sú v charte, tak nepoznajú žiadne národné obmedzenia, alebo teda národné rámce.
A aj právo na interrupciu, keby sme ho zahrnuli do charty, tak by neznamenalo, že teraz vo všetkých členských štátoch by existovali, a teraz si prepožičiam termín od pána premiéra, superpotraty, a síce že by bolo možné napríklad, že nejaká žena deväť mesiacov nosí dieťa a zrazu si povie týždeň pred pôrodom, že fú, ja som si to rozmyslela, ja ho už nechcem, tak idem na interrupciu. Nie. Toto je proste strašenie ľudí niečím, čo neexistuje skutočne nikde na svete, že ani keby ste si vymysleli, ja neviem, na tejto plochej Zemi asi také nič neexistuje, ale že nejaký štát, kde by proste bol absolútne liberálny zákon o interrupcii, tak nikde vám nevykonajú interrupciu v deviatom mesiaci alebo tesne pred pôrodom. Však máme tu aj pána kolegu, ktorý je doktor. Potvrdíte, že nič také neexistuje. Však? No. To je proste hlúposť. To je čisté strašenie ľudí niečím takýmto, že to by sa tu teraz zaviedlo, keby to bolo ľudské právo, keby to bolo uznané ako ľudské právo. Nič také sa nechystá, nič také neexistuje.
Keby sme zahrnuli právo na interrupciu do charty, tak by to znamenalo, že členské štáty by, samozrejme, naďalej mali kompetenciu nastaviť tomu právu na interrupciu právny rámec. A tak ako je to u nás, tak, ako je to inde. Jediné, čo by nemohli, je úplne zakázať interrupcie, alebo ich de jure povoliť, ale de facto zakázať, tak ako je to v Poľsku. Čo by sa zmenilo u nás na Slovensku? My máme zákon, ku ktorému ja mám teda veľmi veľa výhrad, ale niektorí ľudia ho považujú za dostatočný, no tak dobre, povedzme si, že zatiaľ to, ten status quo je viac-menej prijateľný, nepotrebujeme obmedzenia, čo by to ale znamenalo pre ten náš zákon, keby sme prijali právo na interrupciu do charty? Myslíte si, že teraz by sme museli zrušiť všetky lehoty, zrušiť všetky podmienky, ktoré tam máme? No nie. Na Slovensku by sa nezmenilo absolútne nič. Jediné, čo by toto prijatie do charty znamenalo, je, že, opakujem, keby sme tu mali nejakú extrémistickú vládu, a je jedno, ktorého konca extrému by bola, tak by nemohli zrušiť interrupcie. nemohli by ich zakázať, nemohli by ich obmedziť tak, až by sa de facto nemohli vykonávať. To je jediné. Čiže v súčasnej právnej podobe v takej, ako máme na Slovensku, by to, opakujem, neznamenalo nič. Čiže strašíte absolútne zbytočne.
V uznesení tiež zavádzate, keď hovoríte, že oceňujete zdržanlivosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý napriek svojmu vplyvu na postoje štátov v otázkach súvisiacich s nenarodeným dieťaťom vo svojej rozhodovacej činnosti pojem „každý“, teda aj nenarodené dieťa, vysvetľuje vždy vo svetle vnútroštátnej právnej úpravy.
No, mne už úplne neostáva čas na to, aby som vám prečítala rozhodnutia, či už teda Paton vs. Spojené kráľovstvo z 1980 alebo aj prípad Vo proti Francúzku, 2004, ale aj tak či tak, v skratke, ja vám ich potom posuniem, z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že nikdy nepriznal plodu právo na život podľa čl. 2 Európskeho dohovoru a ani nikdy nedovolil, aby vyslovený záujem chrániť život plodu anuloval alebo akokoľvek obmedzil interrupčný zákon. Naopak, a to teda rozvedie viac kolegyňa Plaváková vo svojom vystúpení, interrupcia je ľudským právom.
Mohla by som vám tu ďalej citovať napr. aj výbor Organizácie Spojených národov pre odstránenie diskriminácie žien, CEDAW, ktorý vydal veľmi jasné stanovisko, a síce že zákony kriminalizujúce lekárske úkony, ktoré potrebujú iba ženy a trestajúce ženy, ktoré tieto procedúry podstúpili, tvoria prekážku v primeranej zdravotnej starostlivosti pre ženy a ohrozujú právo na nediskrimináciu v oblasti zdravia a ochrany práv žien na rovnosť podľa čl. 2 Dohovoru o odstránení diskriminácie žien.
Je skutočnosťou, a teda v práve je to, myslím, známe, dúfam, že obmedzenie práva na interrupciu má aj ďalšie diskriminačné dopady, a síce na užívanie iných práv. A to, si myslím, že teda tiež kolegyňa Plaváková rozvedie. To ale vo vašom uznesení nevidím. Naopak, čo tam vidím, je odvolávanie sa na Ústavu Slovenskej republiky. Tak mi dovoľte, pán kolega, citovať Ústavný súd Slovenskej republiky, a síce nález Ústavného súdu zo 4. decembra 2007:
„Právo na súkromie a na ochranu súkromného života v spojení s princípom slobody, tak v tom najzákladnejšom vymedzení, opierajúc sa aj o základné právo na ľudskú dôstojnosť, garantuje jednotlivcovi možnosť autonómneho sebaurčenia. Do tohto rámca patrí a je ústavou chránené aj rozhodovanie ženy o vlastnej duševnej a telesnej integrite a o jej vrstvách, okrem iného aj o tom, či počne dieťa a aký bude mať jej tehotenstvo priebeh. Otehotnením plánovaným, neplánovaným, dobrovoľným alebo v dôsledku násilia sa žena nevzdáva svojho práva na sebaurčenie. Akékoľvek obmedzenie rozhodovania ženy o tom, či prekážky v autonómnej sebarealizácii mieni znášať, a teda či v stave tehotenstva mieni zotrvaťaž do jeho prirodzeného ukončenia, predstavuje zásah do ústavného práva ženy na súkromie.“ Ústavný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky.
No, tak už, prosím, nezavádzajte, nešírte paniku o uznesení, o ktorom hovoríte, že hovorí niečo, čo nehovorí, a už vôbec sa, prosím, neskrývajte za princíp subsidiarity, lebo, myslím si, že som vám to úplne jednoducho vysvetlila, že ten sa jednoducho ani na uznesenie, ani na to, čo môže nasledovať a čo si ja osobne myslím, teda, že, žiaľ, nebude nasledovať, pretože členské štáty to momentálne nebudú chcieť, tak tento princíp sa na to neaplikuje.
Ak ste teda vy, pán kolega, alebo ďalší kolegovia, kolegyne z vašej strany, alebo iní ľudia sediaci tu v pléne proti interrupciám, tak jednoduchá rada, nikdy na ne nechoďte. (Potlesk.) A nechajte nás ženy rozhodovať slobodne o tom, či sa staneme, alebo nie matkami, rozhodovať o našich telách a mysliach. My vás kontrolovať a ovládať nechceme, vďakabohu.
A posledná vec, taká prosba, prosím, neposielajme takéto uznesenia do Európskeho parlamentu, pretože sa zase len strápnime tým, že neovládame ani len prvú kapitolu práva Európskej únie pre začiatočníkov.
Ďakujem. (Potlesk.)