19. schôdza

Pán poslanec, tu s vami nemôžem súhlasiť, pretože ak sa pozriete na stav verejných financií, ako ich odovzdávala vláda Petra Pellegriniho v roku 2020 vášmu bývalému koaličnému predsedovi a vášmu bývalému premiérovi Igorovi Matovičovi, tak boli historicky v najlepšom stave. Nikdy neboli financie, verejné financie v lepšom stave, ako za hospodárenia tej zlej sociálnodemokratickej vlády.
Viete veľmi dobre, že to bol práve minister Kažimír, ktorý prvýkrát ohlásil, že budeme blízko toho, aby sme mali nedeficitné hospodárenie, to znamená, aby deficit bol na nule. Ale keďže sme sa nikdy nepozerali na ľudí ako na čísla v Exceli, tak sme radšej dali prednosť, aby sa ľuďom pomohlo za tie peniaze, aby dostali, aby sa tu zvyšovali materské, rodičovské príspevky na prvé, na druhé, na tretie narodené dieťa, pretože keď sa štátu darí v rámci hospodárenia, filozofia nás sociálnych demokratov je taká, aby sme sa na to nepozerali v prizme excelovských čísel ako váš bývalý predseda pán Sulík, ale aby sme tým ľuďom pomohli, pretože ak sa darí štátu, má sa dať... dariť aj ľuďom. Ľudom, ktorí sa, ktorí tvoria tie hodnoty (potlesk), a preto najlepšie financie historicky boli za čias sociálnodemokratickej vlády, keď bol predsedom vlády Peter Pellegrini, v tom čase, v tom čase odovzdával najlepší rozpočet Igorovi Matovičovi.
Čo ste urobili vy? Stav, porovnanie, najlepšie financie v 2020., 2023. rok, hovorí, citujem ministra financií úradníckej Ódorovej progresívnej vlády pána Horvátha: „Verejné financie ešte nikdy neboli v horšom stave za tridsať rokov ako po vládnutí OĽANO, SaS, SME RODINA, ZA ĽUDÍ.“
Nikdy neboli v horšom stave. Toto je výsledok nie hospodárenia vlády sociálnej demokracie, toto bol výsledok hospodárenia vás.
Pán Szalay, vás nie, vy ste tam neboli. Za tri a pol roka aj pán Dostál dvíhal ruku za všetky nezmyselné atómovky Igora Matoviča. Vy ste boli tí, ktorí rozvrátili štátny rozpočet, o tom tu budeme veľmi hlasne hovoriť.
Aj kvôli vám sa zvyšuje tá DPH na knihy. Myslíte, že by sme, že nás to teší, že musíme tieto opatrenia robiť? Že musíme zvyšovať DPH na knihy? Že musíme zvyšovať DPH ako celok? Určite nie. Ale čo máme robiť? Povedzte mi, čo máme robiť, keď vy ste si naobjednávali nezmysly, atómovky, rozpredali ste všetko, celé Slovensko je dnes holé, bosé z hľadiska obranyschopnosti, sklady sú vyprázdnené, energopomoc, ktorú dával Sulík, bola tak neefektívna, že namiesto jednej mld. nás stala 4 mld., že atómovky boli celkovo na úrovni asi 3,7 mld., že zbrane, ktoré teraz musíme, a obranné systémy, nakupovať, boli také, že nás to bude stáť ďalšie 2 mld., pretože nemáme nič. Vy ste si naobjednávali nezmysly, my sme teraz prišli do vlády a prišla nám faktúra. Toto je faktúra za vaše vládnutie. Toto nie je niečo, čo by sme si my vymysleli.
My keď sme išli takto pred rokom do kampane, o tom sme veľmi nahlas hovorili, že Slovensko čaká cesta peklom, pretože ho tri a pol roka viedli amatéri, neschopní ľudia, ktorí rozvrátili štátne financie.
Pán Dostál, aj vy ste hlasovali za atómovky Igora Matoviča, vy ste niesli priamu zodpovednosť za to, ako Slovensko dnes vyzerá. Čiže keď dneska nás kritizujete, že zvyšujeme dane, tak ich zvyšujeme, viete prečo? Kvôli vám. Kvôli vám, lebo ste z toho štátneho rozpočtu urobili jeden zdrap papiera. Vy si nepamätáte, ako 1 mld. išla na celoplošné testovanie? A ďalšie a ďalšie nezmysly. Lotérie?! Mimochodom, tie lotérie, ktoré tu dnes sedí expert Progresívneho Slovenska pán Kišš, o ktorých hovoril, ešte keď bol šéf IFP, že to je pecka vec, na takéto nezmysly tu išli peniaze. Veď keby nebolo tej lotérie, možno ani tie DPH na knihy sa nemusí zvyšovať. A podobné ďalšie a ďalšie veci.
Čiže, pán Dostál, ešte raz, vráťme sa na začiatok tejto debaty. Výsledok vlády sociálnej demokracie v roku 2020 – najlepšie verejné financie, výsledok vlády SaS, Matoviča a ďalších – najhoršie verejné financie. Nehovorím to ja, to povedal bývalý minister financií úradníckej vlády pán Horváth. A toto všetko, čo sa teraz robí, je faktúra. Faktúra za vašu neschopnosť, za vašu nezodpovednosť, za vaše diletantstvo.
Ak prídete s návrhmi, inými návrhmi, pokojne sa bavme o tom v rámci tej debaty v rámci konsolidácie, že kde teda vidíte tie opatrenia, kde máme tie miliardy ešte nájsť. Veď príďte. Ja budem prvý, ktorý dvihne ruku, ak poviete, že zoberme teda bankám, zoberme bohatým. Len ja keď som bol v Sobotných dialógoch s pánom Šimečkom minulú sobotu, tak on hovoril, že bankám netreba brať, pretože banky majú za minulý rok iba 1 mld. zisk. Prečo sme si dovolili siahať na ich peniaze?
Preto príďte s návrhmi. Ak bude ten váš ná... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, chcem ešte aj uviesť, že táto otázka sa opakuje potom v tých ďalších, nebudem to menovať, bola viackrát položená, lebo je o to veľký záujem.
Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, všetci tí, ktorí si čítali programové vyhlásenie vlády, tak úplne logicky pochopili, že zameranie slovenskej diplomacie bude veľmi významne akcentovať ekonomický rozmer okrem, samozrejme, politického, zahraničného a všetkých tých vecí, ktoré dovtedy sme vždy napĺňali a v ktorých sme boli aktívni, tak ekonomická diplomacia je tam zadefinovaná ako niečo, kde chceme byť viacej aktívni.
Preto sme 28. augusta aj po viacmesačnej príprave predložili do vlády v tomto roku návrh na zmenu siete zastupiteľských úradov, na ktorú potom naväzuje aj sieť ekonomických diplomatov, pretože sme museli najskôr si nejakým spôsobom optimalizovať zastupiteľské úrady a náväzne na to urobiť aj priority pre ekonomických diplomatov tam, kde ich chceme mať. Samozrejme, museli sme to všetko prispôsobiť finančným prostriedkom, pretože ako to bolo povedané mojím predrečníkom pánom ministrom vnútra, ktorý odpovedal na otázku, máme verejné financie naozaj v zlom stave a museli sme hľadať také riešenie, ktoré vyváži, ak niekde niečo chceme otvoriť, musíme niekde ubrať, aby sme to dokázali finančne zvládnuť. Myslím si, že toto sa nám podarilo aj so všetkými aktérmi, ktorí do toho boli zainteresovaní, to znamená, sme komunikovali so všetkými, ktorí majú záujem sa na tom zúčastňovať, sú to obchodné komory, zamestnávateľské združenia, rôzne firmy.
A výsledok v podstate je známy v tom, že sme sa rozhodli otvoriť nové štyri zastupiteľské úrady, a to predovšetkým v Indo-Pacifickom priestore a rovnako aj v Afrike, je to nový zastupiteľský úrad v Alžírsku, nový zastupiteľský úrad v Tanzánii a potom v Indo-Pacifiku je to Malajzia a Filipíny. A rovnako otvárame, čo síce nebolo v tom dokumente uvedené, pretože to nespadá pod schvaľovanie vlády Slovenskej republiky, budeme otvárať aj tzv. styčný úrad v Etiópii, ktorý bude zastúpený zo susednej krajiny, a dôvod je veľmi jednoduchý, pretože chceme, aby sme v Addis Abebe mali takisto aktívneho diplomata, pretože tam sídli africká... Únia afrických štátov, je tam aj zastúpenie OSN a chceme, aby sme boli aktívni aj v tejto oblasti, čo perspektívne sa môže ukázať, aj že budeme potrebovať mať silnejšie postavenie v tomto meste a v tejto krajine.
Ekonomická diplomacia tým sa posilní, že zo 17 ekonomických diplomatov budeme na čísle 43 ekonomických diplomatov, čo je navýšenie takmer o 50 %. A čo je dôležité, presne sme cielene povedali, v ktorých teritóriách potrebujeme mať plnohodnotných ekonomických diplomatov.
Prečo spomínam slovo plnohodnotných? Pretože doteraz to bolo tak, že vo väčšine ekonomickí diplomati mali kumulované funkcie. To znamená, nie naplno sa venovali iba ekonomickej diplomacii, ale popritom robili mnohé iné činnosti.
A to je tiež veľká výzva aj pre nás, v ktorej pokračujeme ďalej, že chceme ešte pozrieť sa na optimalizáciu na našich zastupiteľských úradoch, aby sme práve takéto niečo odbúrali a zainteresovali okrem týchto ekonomických diplomatov aj samotných veľvyslancov do toho, aby boli aktívni v ekonomickej diplomacii okrem činnosti, ktorú robia na zastupiteľských úradoch.
Čiže podčiarknuté, z týchto čísel je zrejmé, že posilnenie našej ekonomickej diplomacie je naštartované, teraz nás čaká naozaj veľmi dôležitá úloha, aby sme dokázali obsadiť tieto miesta schopnými diplomatmi, pretože takých len tak nenájdete na trhu, ale pevne verím, že s tímom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán poslanec, čiže v zastúpení pána ministra Kamenického prečítam jeho odpoveď, ktorú pre vás pripravil:
„Vážený pán poslanec, ďakujem vám za otázku.
Súčasná vláda prijíma v poradí už druhú nevyhnutnú a zásadnú konsolidáciu, a to najmä v dôsledku vysokých deficitov a dlhov predchádzajúcich vlád. Koalícia vyvinula enormné úsilie na zostavenie konsolidačných opatrení, a to bez zásadného negatívneho vplyvu na sociálny štandard obyvateľov Slovenskej republiky, avšak aby dostatočne naplnili príjmy štátneho rozpočtu. Vláda si zároveň uvedomuje potrebu zníženia výdavkov na chod štátu, preto pristúpila k zníženiu počtu štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zamestnancov podľa Zákonníka práce o 10 % aj so zodpovedajúcimi osobnými výdavkami.
Vo verejnej správe síce pracuje viac ako 400-tisíc zamestnancov, avšak tento počet zahŕňa aj zamestnancov pracujúcich v územnej samospráve, v dopravných podnikoch, v zdravotníckych zariadeniach a podobne, ktorí nie sú financovaní zo štátneho rozpočtu, a z tohto dôvodu vláda Slovenskej republiky nemá priamy dosah na znižovanie ich počtov.
Predmetné zníženie počtu zamestnancov sa nevzťahuje ani na všetkých 248-tisíc zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu, nakoľko sa dotkne napríklad zamestnancov regionálneho školstva, verejných vysokých škôl a verejných výskumných inštitúcií, zdravotníckych zamestnancov, zamestnancov centier pre deti a rodiny, špecializovaných ústavov a profesionálnych rodičov, policajtov, hasičov, profesionálnych vojakov, príslušníkov finančnej správy, ústavných činiteľov, sudcov a prokurátorov.
Čiže na základe uvedeného konsolidačné opatrenie znamená zníženie počtu zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy na úrovni 5-tisíc osôb.“
Toľko odpoveď, pán poslanec, pre vás.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem, pán minister Blanár, za prečítanie odpovede pána ministra Kamenického.
Môžem teda len zopakovať to, čo som, to, čo som hovoril. Nie, nie je to zodpovednosť iba vlád v predchádzajúcom volebnom období. Je to zodpovednosť aj toho, ako hospodáril SMER, a je teda smiešne, ak váš kolega pán Šutaj Eštok mne vyčíta Matovičove atómovky, pričom za niektoré z nich hlasovali aj poslanci HLAS-u, SaS napríklad za tú ním spomínanú očkovaciu lotériu nehlasovala a kvôli tomu, akým spôsobom sa hospodárilo v predchádzajúcom volebnom období, SaS odišla z vlády, takže zdá sa mi to trochu, trochu nefér a, samozrejme, aj to prehliadanie vlastnej zodpovednosti za to, ako hospodáril štát pod vedením SMER-u v dobrých časoch.
Ale problém je naozaj to, že ten návrh konsolidácie je, ako to nazývate, je v podstate návrhom na zvyšovanie daní, na vytiahnutie viacej peňazí od občanov. Zvyšujete verejné príjmy zvyšovaním daní. Táto strana konsolidácie tvorí viac ako štyri pätiny konsolidačného balíka a aj z tej jednej pätiny, ktorú tvoria úspory, väčšina je, predstavuje zníženie transferov ľuďom a iba menšina šetrenie štátu na, na sebe samom.
A to zvyšovanie daní v konečnom dôsledku tak či tak postihne občanov, lebo ono aj keď zdaníte iné subjekty, tak ono sa to premietne v tom, že viacej zaplatia ľudia, nech hovoríte, čo hovoríte.
Takže sa chcem spýtať, že či by nebolo vhodné zamyslieť sa nad inou formou konsolidácie, nad šetrením, vy ste minister zahraničných vecí, tak môžete si zistiť, ako konsolidovali iné krajiny Európskej únie, a vždy tam bolo aj šetrenie.

Pán poslanec, pokúsim sa odpovedať, pretože mám nejakú pamäť, keďže som bol v tom parlamente, kedy ste vládli.
Viete, toto je také vaše klišé. Ja vám len pripomeniem, že naše vlády preberali po vás v roku 2012 nezamestnanosť vo výške 15 % a odovzdávali sme ju Slovensku na úrovni 5 %. Toto sú naše konkrétne príklady, čo sme robili.
Deficit sa blížil k jednému percentu, ku ktorému ste sa vy ani len nepriblížili. My sme robili vždy opatrenia po vašich pravicových vládach, ktoré v podstate rozhadzovali a nestarali sa o občanov Slovenskej republiky. A táto konsolidácia, keď hovoríte, že sa to bude dotýkať všetkých obyvateľov, je predovšetkým postavená na tom, aby sme zachovali sociálne štandardy, tie, ktoré sme aj občanom sľúbili, lebo si to zaslúžia. Oni nemajú doplácať na to, čo ste vy spôsobili v predchádzajúcej vláde, ktorú ste podporoval... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Ďakujem, pán minister, váš čas uplynul.

Blanár, Juraj, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán podpredseda.
Ja by som mal interpelácie na pani ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú a možno bude vedieť reagovať aj hneď, ale keď nie, tak, tak, samozrejme, predložím aj, aj písomne.
Prvá interpelácia sa týka situácie v Slovenskej televízii a rozhlase, resp. situácie ohľadom Rady STVR. Tu by som sa chcel odvolať alebo vyjsť zo stanoviska štrajkového výboru, iniciatívy zamestnancov a spolupracovníkov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ktorí žiadajú o pozastavenie voľby členov Rady STVR v parlamente. Dôvodom sú podľa nich vážne podozrenia z konfliktu záujmov a nepotizmu pri dosadení prvých členov rady, ktorých nominovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Ich vymenovanie považujú za právne napadnuteľné a neakceptovateľné.
Budem teraz citovať z ich stanoviska a potom sa teda spýtam pani ministerky, ako to ona vníma, a teda čo, čo na to hovorí. Citujem teda:
„Výber štyroch z deviatich členov budúcej Rady STVR je bezprecedentným škandálom. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová vymenovala za člena rady aj samotného generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva Lukáša Machalu, pričom sa odvoláva na odporúčanie výberovej komisie, ktorú sama zriadila. Pripomíname, že Lukáš Machala bol jedným z podstatných autorov zákona, ktorým súčasná vládna koalícia zrušila verejnoprávnu RTVS a urobila z nej prakticky štátnu STVR. Zákon si tak pripravil aj sám pre seba.“ Nomináciu prvých členov Rady STV...
„Nominácia prvých členov Rady STVR bola netransparentná a fakt, že o zložení výberovej komisie sa verejnosť dozvedá až dlhé týždne po výbere kandidátov, bol doteraz aj napriek rôznym výkyvom v slovenskej demokracii nepredstaviteľný.
Vymenovaním Lukáša Machalu za člena Rady STVR došlo aj k personálnemu prepojeniu výkonnej politickej moci a verejnoprávneho média, ktoré sa stalo politicky podriadeným už zmenou legislatívy.
Pre pochybnosti a obavy týkajúce sa predovšetkým vymenovania členov Rady STVR poslala podpredsedníčka Európskej komisie Viera Jourová list ministerke kultúry Martine Šimkovičovej. Pripomína jej, že Európska komisia pozorne sleduje vývoj súvisiaci so zákonom o STVR, najmä pokiaľ ide o jeho súlad s európskym zákonom o slobode médií. Aj keď toto ustanovenie bude platiť až od augusta 2025, členské štáty sa musia už teraz zdržať prijímania akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť jeho uplatňovanie.
Zo zverejnených mien členov výberovej komisie priamo vyplýva, že Lukáš Machala sa za člena Rady STVR nechal zvoliť ľuďmi, ktorí sú jeho kolegami alebo spriaznenými osobami zamestnanými priamo na ministerstve a v minulosti s ním pôsobili v rôznych organizáciách. Tento konflikt záujmov sa týka najmä riaditeľa kancelárie ministerky Svetozára Nižňanského, ktorý ako člen komisie vybral Lukáša Machalu, s ktorým kedysi pôsobil v štruktúrach rovnakého hokejového klubu. Svetozár Nižňanský je zároveň syn bývalého riaditeľa Slovenskej televízie Štefana Nižňanského. Riaditeľom jeho kancelárie bol práve Lukáš Machala. Štefan Nižňanský v minulosti ako riaditeľ bývalej Slovenskej televízie priamo na stránkach verejnoprávneho média písal príspevky proti novinárom a spoločne s Lukášom Machalom cenzurovali prácu novinárov v investigatívnej relácii Reportéri. Štefan Nižňanský nedávno označil v mesačníku Extra plus jedného z členov štrajkového výboru RTVS za - citujem - „potkana“.
Druhou členkou výberovej komisie bola Petra Bačinská, vedúca oddelenia komunikácie na ministerstve kultúry a manželka kandidáta za Kotlebovu ĽSNS vo vlaňajších parlamentných voľbách, ktorá zdieľa nenávistné príspevky na adresu LGBTI+ komunity, utečencov či liberálov.
Šokuje nás aj zistenie, že vo výberovej komisii, ktorá Lukáša Machalu odporučila ministerke na vymenovanie za člena Rady STVR, bol šéf odboru zvláštnych činností STVR Marek Marhuľa, pričom meno Marek Marhuľa sa v obchodnom registri vyskytuje v spoločnej firme, v ktorej v tom istom čase podnikala aj Mária Machalová, príbuzná Lukáša Machalu. Tieto informácie sú tak absurdné, že si nevieme predstaviť, ako sa k nim postaví Európska komisia. Obávame sa, že po týchto informáciách čaká Slovensko v zahraničí ďalšia obrovská hanba, ale dôsledkom môže byť aj to, že naša spoločnosť príde o možnosť čerpania eurofondov.
Vyzývame ministerstvom kultúry menovaných členov Rady STVR, aby sa za týchto okolností vzdali svojich funkcií, a žiadame kompetentných, aby zabezpečili nový, transparentný výber členov tohto dozorného orgánu verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Zároveň vyzývame poslancov Národnej rady, aby vzhľadom na uvedené vážne pochybnosti odložili voľbu ďalších členov rady až do vyriešenia situácie.“
Chcel by som sa spýtať pani ministerky kultúry, ktorá tu už medzičasom nie je, tak jej to budem adresovať aj písomne, čo hovorí na tieto tvrdenia, či považuje výber členov Rady STVR za korektný a transparentný a či tam nevidí konflikt záujmov vo vzťahu k pánovi Lukášovi Machalovi.
Moja druhá interpelácia pani ministerky kultúry sa týka Rady Audiovizuálneho fondu. Podľa novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorú navrhli poslanci Slovenskej národnej strany na čele s pánom Michelkom, nepochybne po dohode aj s ministerstvom kultúry a s pani ministerkou, lebo to bolo obchádzanie riadneho legislatívneho procesu, a ktorú schválila vládna koalícia, v § 36 ods. 2 zákona, ktorý ste si sami schválili, v prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 1. augusta sa uvádza, že minister vymenuje štyroch členov rady do 15. augusta. Pani ministerka vymenovala do 15. augusta jedného z tých členov rady, ktorých má podľa novelizovaného zákona menovať, a to pána Štefana Dlugolinského, ktorého menovala od 12. augusta 2024. Zvyšných troch členov rady – Štefana Nižňanského, Janu Prágerovú a Ingrid Štepanovičovú – vymenovala až od 5. septembra 2024.
Preto by som sa chcel spýtať pani ministerky, prečo nedodržala zákon, prečo nedodržala zákonom stanovenú lehotu, prečo nedodržala zákon, ktorý presadila nepochybne s jej vedomím aj vládna koalícia, a nedodržala ten termín 15. august 2024?
A moja tretia otázka alebo tretia interpelácia na pani ministerku Šimkovičovú sa týka tentoraz Rady Fondu na podporu umenia a chcem sa spýtať na to, prečo odvolala Jána Hrkúta z funkcie člena Rady Fondu na podporu umenia, keďže podľa dostupných informácií to bol jediný z členov rady, ktorý sa zúčastňoval na zasadnutí Rady Fondu na podporu umenia.
Opäť, zmenili ste ten zákon, účelovo ste obišli legislatívny proces a bolo to cez poslanecký návrh, dokonca cez pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu zákona, vy ste si vybrala nových členov rady, vymenili ste si tú kompetenciu, že vy budete mať väčší vplyv na rozhodovanie rady, posilní sa postavenie rady, vybrali ste si členov rady a teraz po mesiaci ste jedného z tých členov rady odvolali, pričom nezaznamenal som, že by, že by boli uvedené nejaké dôvody, tak využívam právo poslanca interpelovať člena vlády a na tie dôvody sa vás pýtam.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani ministerky, páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov o majetku obcí.
Je to zákon, ktorý sa týka nás všetkých, aj keď si to neuvedomujeme, alebo aj neuvedomujete, pretože týka sa to obcí a miest a zlepšenia aplikačnej praxe bez toho, aby malo táto zmena dopad na finančné prostriedky. Jedná sa o to, aby sa zjednodušilo narábanie s majetkom, prípadne zlepšili podmienky pri verejných obchodných súťažiach pre uchádzačov, aby sme mohli získavať viacej ponúk. Cieľom je úprava niektorých postupov pri nakladaní s majetkom obce, ktoré sa pri aplikácii v praxi javia ako problematické a nedostatočné, a môžem vám povedať, že tieto návrhy vznikli po diskusiách odborných skupín v rámci Únie miest Slovenska, čo je zastúpenie všetkých väčších miest na Slovensku, je to druhá organizácia, kde sú len mestá, a je to požiadavka zmeny aplikačnej praxe zdola. To znamená, to je to, čo je aj naša práca v parlamente – zlepšovať fungovanie v rámci Slovenska úpravou zákona tak, alebo zákonov, aby bolo jednoduchšie a aplikovateľnejšie.
Mnou predkladaný návrh zákona novely o majetku obcí obsahuje tri hlavné riešené oblasti. V prvom rade je to zmena týkajúca sa možnosti podávania návrhov do obchodných verejných súťaží a pri priamom predaji aj v listinnej podobe. Je tam viacero bodov, je to bod 1 a 2.
Konkrétne podľa § 9a odseku 11 zákona o majetku obcí v platnom znení platí, že cenové ponuky na odkúpenie majetku obce sa doručujú cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. Pod čiarou je odkaz, ktorý znie, napríklad... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Páni poslanci, chcem vás poprosiť o kľud v sále. Vyrušujete vystupujúceho. Ďakujem.

Ferenčák, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem.
... napríklad zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, to je zákon o e-Governmente v znení neskorších predpisov, a obdobne aj ustanovenie § 9 a ods. 4 zákona o majetku obcí v platnom znení znie:
„Návrhy do obchodnej verejnej súťaže sa podávajú cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku.“
Uvedené pravidlo spôsobuje veľké problémy odkazom pod čiarou, ktorý odkazuje na zákon o e-Governmente, vznikajú pochybnosti, či v prípade doručovania ponuky prostredníctvom elektronickej schránky sa má na takéto doručenie, to znamená samotnú ponuku, vzťahovať celý zákon o e-Governmente, alebo stačí, ak cez túto schránku dokáže byť návrh doručený. A v uvedenej novele zákona o majetku obcí platí, že cenové ponuky do obchodných verejných súťaží a pri priamom predaji musia uchádzači predkladať cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. To znamená, že všetci podnikatelia a právnické osoby sú povinné doručovať do elektronickej schránky. (Ruch v sále.)
V praxi to spôsobuje veľké problémy a komplikácie, keďže podnikatelia, ale aj časť právnických osôb nepostupuje správne pri aplikácii ustanovenia zákona o e-Governmente. Ponuky síce pošlú cez elektronickú schránku, avšak prílohou sú len dokumenty bez príslušných elektronických podpisov, pečatí, certifikátov, overení a pri dôslednom aplikovaní tohto zákona o e-Governmente by mali mestá, obce takéto ponuky vylúčiť, čím by znížili počet ponúk a de facto zmenšovali súťaž.
Nehovoriac o tom, že napríklad správcovia majetku miest a obcí, ktorými sú často rozpočtové a príspevkové organizácie, nemajú ani aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, nakoľko nevykonávajú výkon verejnej moci, ani predaj majetku obce nie je výkon verejnej moci, a teda ani za týmto účelom im schránky na doručovanie nebudú zriadené.
Samo MIRRI uviedlo, že podľa nášho právneho názoru uvedené ustanovenie je nevykonateľné, preto nie je ani možné doručovať ponuky do elektronickej schránky takýchto organizácií.
Vynárajú sa tu mnohé otázky vrátane povinnosti podpísať takýto dokument elektronickým podpisom alebo stačí, ak dokument je napríklad podpísaný a naskenovaný vo formáte PDF, sú otázne i formáty a iné technické otázky a tak ďalej.
Preto navrhujem, aby sa v § 9a ods. 4 a 11 zákona o majetku obcí upravili tak, že návrhy do obchodných verejných súťaží a priamych predajov sa môžu podávať aj v písomnej podobe. Voľba spôsobu doručenia cenovej ponuky by bola na záujemcovi. To podľa môjho názoru prispeje k zvýšeniu počtu doručených návrhov, nakoľko napríklad v prípade prenájmu záhradok a podobne potencionálnych záujemcov často odradí skutočnosť, že by mali návrh zaslať cez elektronickú schránku, pretože s ňou často nevedia ani pracovať.
Súčasne v predloženom návrhu navrhujem, aby obec zabezpečila mlčanlivosť o údajoch z podaných návrhov, resp. doručených cenových ponúk až do uplynutia lehoty na ich predkladanie. Vzhľadom na skutočnosť, že formou podania návrhov, resp. doručenia cenovej ponuky volí záujemca zaslaním návrhu cenovej ponuky mailom bez jeho ďalšieho zabezpečenia alebo uzamknutia, obec bude povinná zaviesť primerané opatrenia či už pri zverejnení zámeru, napr. informácie o zriadení špeciálnej emailovej schránky, na ktorú sa majú návrhy cenovej ponuky zasielať, požiadavka na záujemcov, aby návrhy cenovej ponuky podávané doručované v listinnej podobe boli v obálke s uvedeným textom: „Neotvárať“, alebo pri doručení týchto návrhov cenových ponúk, napríklad zriadenie emailovej schránky s prístupom konkrétneho zamestnanca.
Druhým veľmi dôležitým bodom, ktorý by mal zlepšiť aplikačnú prax v pôsobení samosprávy je doplnenie výnimky pri nájme majetku, ktorý bol nadobudnutý z externých zdrojov podľa osobitného predpisu, napríklad z fondov Európskej únie, dotačných schém a jeho zvýhodnené využívanie pre niektoré skupiny obyvateľov alebo subjekty, aby to bolo aj podmienené podmienkou zmluvy o tomto finančnom príspevku. To sú body 3 až 4.
Pri niektorých projektoch napríklad pri podpore výstavby alebo obnovy športovej infraštruktúry stanovuje zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov podmienku, že športovisko budú môcť užívať určité subjekty bezplatne. Sú to napríklad športové kluby, školy a podobne. Napríklad konkrétny príklad mesta Kežmarok, môjho mesta. Mesto Kežmarok rekonštruoval športovú halu, načo získalo príspevok Fondu na podporu šprotu, dnes bola veľká diskusia v predchádzajúcom (povedané so smiechom), a práve, áno, využívame tieto fondy a sú prínosom.
V zmluve o poskytnutí príspevku je stanovená podmienka, že mesto zriadi bezodplatné vecné bremeno na užívanie športovej haly pre športový klub, materské školy, základné školy a stredné školy so sídlom v okrese Kežmarok na účely organizácie športových podujatí.
Prenájom pre iné verejnoprospešné organizácie, ako kluby dôchodcov, znevýhodnených skupín obyvateľstva, folklórne súbory, rôzne kultúrne organizácie a tak ďalej, sa riadi zákonom o majetku obcí a tým pádom sa zníženie nájomného rieši cez zložité právne konštrukcie, napr. zriadenie vecného bremena, prípadne nájom z dôvodu hodného osobitného zreteľa, čo je neúmerne zdĺhavé a spôsobuje tzv. hľadanie rôznych možností v nedokonalosti zákona.
Ďalšie projekty stanovujú v zmluvách podmienku, že prenajímateľ alebo prijímateľ nesmie pri užívaní majetku získaného z fondov Európskej únie tvoriť zisk. Ak by mesto malo prenajímať takýto majetok za trhové ceny, došlo by k porušeniu zmluvných podmienok projektu.
Z ďalších príkladov je napríklad obstaranie výpočtovej alebo zdravotníckej techniky, ktorá má byť následne užívaná treťou osobou. Bez ustanovenia takejto výnimky v zákone by obec bola povinná prenajímať takýto majetok štandardným procesom, súťažou a len za také nájomné, za aké sa veci v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel, to znamená trhové nájomné alebo prostredníctvom časovo náročnejších postupov a to je opäť prípad hodný osobitného zreteľa, pričom tieto postupy nie sú v danom prípade opodstatnené.
Preto navrhujem, aby sa v § 9aa ods. 2 zákona o majetku obcí upravil tak, aby obec mohla prenechať majetok obce do nájmu za nižšie nájomné, ako je obvyklé, aj v prípadoch, ak poskytnutie verejných prostriedkov na obstaranie tohto majetku bolo podmienené prenechaním do užívania za nižšie nájomné. Tretia veľká oblasť, o ktorej pojednáva tento návrh zmeny zákona, je doplnenie možnosti znížiť nájomné pri nájme hnuteľných vecí v hodnote do 3,5-tisíc euro alebo nehnuteľných do desať dní v mesiaci na verejnoprospešné služby. To je napísané konkrétne v bode 5.
Od novembra minulého roku, 2023, je účinná novela zákona č. 138/91 Z. z., ako som sa zmieňoval na začiatku uvedenia tohto návrhu zákona, ktorá výrazným spôsobom sťažila organizáciu väčšiny nekomerčných podujatí. Až po prvých praktických skúsenostiach sa ukazuje nedokonalosť tejto právnej úpravy, ktorá bola prijatá, a ukazujú sa prvé dôsledky aj na oblasť kultúry, športu, cestovného ruchu, ale aj podpory detí a mládeže.
Po vyššie uvedenej zmene legislatívy je možné v prípade, ak mestá a obce chcú prenechať do užívania svoj majetok iným subjektom, aby tak urobili v zásade len za trhové nájomné. Zo zákona sa stratila možnosť prenechať napr. športovým klubom, detským súborom a podobným organizáciám majetok obce alebo mesta za symbolický nájom. Najčastejšie ide napr. o športové podujatie nekomerčného charakteru, plavecké preteky detí, preteky detí so zdravotným postihnutím, polomaratóny, rôzne charitatívne behy, športové zápasy detí, ktoré organizátori organizujú na vlastné náklady, potreba, si potrebujú stoličky požičať, lavičky, zábrany, drevené stánky, stany a podobne. Alebo sú to kultúrne podujatia, vystúpenia základných umeleckých škôl, tanečných súborov, folklórnych súborov, hudobných združení a klubov. Je tam potreba použitia pódia a ozvučenia, opäť lavičky, stoličky a základný materiál, ktorý potrebujete, aby vôbec takéto podujatia mohli byť organizované.
Ale ak budú musieť organizátori platiť trhový nájom, tak takéto športové podujatia, vystúpenia nezorganizujú a občania budú mať menej športových príležitostí, menej sa budú rozvíjať komunitné stretnutia, nebude sa zvyšovať cestovný ruch, hoci aj na miestnej, lokálnej úrovni. Obce tak v konečnom dôsledku prídu o veľa zaujímavých podujatí, ktoré okrem športu pre širokú verejnosť a mládež oživujú aj centrá miest a podporujú cestovný ruch. Najčastejšie k takýmto situáciám dochádza pri jednorazovom alebo krátkodobom nájme športovísk. Sú to telocvične, zimné štadióny, futbalové ihriská a podobne, prípadne iných priestorov, triedy v školách, zasadačky budov. Nájom žiadajú na... spravidla na jeden deň či víkend na účely organizovania športových či kultúrnych podujatí.
Zníženie nájmu je možno len postupom prostredníctvom inštitútu prípadu hodného osobitného zreteľa, to znamená schválené obecným zastupiteľstvom. Tento postup je veľmi zdĺhavý, administratívne náročný. Obecné zastupiteľstvo zo zákona musí zasadať najmenej raz za tri mesiace. Môže teda nastať situácia, že medzi začiatkom prípravy podujatia a jeho realizáciou mestské zastupiteľstvo alebo obecné zastupiteľstvo vôbec nezasadne.
Zároveň je potrebné dodať, že súčasná právna úprava určuje povinnosť v zásadách hospodárenia s majetkom obce a mesta, stanoví dôvody aplikácie inštitútu hodného osobitného zreteľa pri nájmoch majetku mesta, čo v niektorých prípadoch je veľmi ťažké adekvátne popísať, preto navrhujem, aby sa v § 9aa ods.3 zákona o majetku obcí upravil tak, aby obec mohla prenechať majetok obce do nájmu za nižšie nájomné, ako je obvyklé aj v prípadoch:
1. ak ide o nájom hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3,5-tisíc euro a
2. majetku obce, pri ktorom prenechanie do užívania nehnuteľných aj hnuteľných vecí, ktorého s istým, s tým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárom mesiaci za podmienky, že ide o nájom na podporu všeobecne prospešných služieb.
Touto zmenou by sme pokryli takmer všetky z vyššie uvedených situácií, nakoľko ide hlavne o krátkodobé nájmy alebo nájmy hnuteľných vecí v hodnote do 3,5-tisíc eur. Je treba si uvedomiť, že subjekty, ktoré realizujú podujatia tohto typu, nie sú primárne podnikateľské subjekty a nie sú schopné platiť trhový nájom. Na druhej strane nie je možné žiadať od miest, aby zvládali takúto náročnú administratívu len preto, aby dokázali znížiť nájomné, pritom nejde o žiadne obrovské príjmy do mestského alebo obecného rozpočtu, častokrát ide len o desiatky, maximálne stovky eur. Bolo by preto žiadúce nájsť riešenie prijateľné pre všetkých, ktorí sú zúčastnení. Zaujímavosťou je práve pri tomto, to by som možno upozornil, že zákon o majetku vyšších územných celkov takúto prísnu právnu úpravu nemá, pretože nebol novelizovaný, pričom rovnako nakladajú s majetkom samosprávy ako mestá a obce.
Chcem vás všetkých požiadať o podporu tohto návrhu, pretože je to na prospech všetkých miest a obcí bez určenia nejakej politickej príslušnosti alebo sympatií, antipatií a pomôže to všetkých mestám a obciam a hlavne občanom, ktorí či už takéto podujatia organizujú, alebo chcú byť aktívnejší v spoločenskom a obecnom, mestskom živote.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ukončil som.