19. schôdza

Pán poslanec, pokúsim sa odpovedať, pretože mám nejakú pamäť, keďže som bol v tom parlamente, kedy ste vládli. Viete, toto je také vaše klišé. Ja vám len pripomeniem, že naše vlády preberali po vás v roku 2012 nezamestnanosť vo výške 15 % a odovzdávali sme ju Slovensku na úrovni piatich percent Toto sú naše konkrétne príklady, čo sme robili. Deficit sa blížil k jednému percentu, ku ktorému ste sa vy ani len nepriblížil. My sme robili vždy opatrenia po vašich pravicových vládach, ktoré v podstate rozhadzovali a nestarali sa o občanov Slovenskej republiky. A táto konsolidácia, keď hovoríte, že sa to bude dotýkať všetkých obyvateľov, je predovšetkým postavená na tom, aby sme zachovali sociálne štandardy, tie, ktoré sme aj občanom sľúbili, lebo si to zaslúžia. Oni nemajú doplácať na to, čo ste vy spôsobili v predchádzajúcej vláde, ktorú ste podporoval... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Ďakujem, pán minister, váš čas uplynul.

Blanár, Juraj, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán podpredseda.
Ja by som mal interpelácie na pani ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú a možno bude vedieť reagovať aj hneď, ale keď nie, tak, tak, samozrejme, predložím aj písomne.
Prvá interpelácia sa týka situácie v Slovenskej televízii a rozhlase, resp. situácie ohľadom Rady STVR. Tu by som sa chcel odvolať alebo vyjsť zo stanoviska štrajkového výboru, iniciatívy zamestnancov a spolupracovníkov slovenskej televízie a slovenského rozhlasu, ktorí žiadajú o pozastavenie voľby členov Rady STVR v parlamente. Dôvodom sú podľa nich vážne podozrenia z konfliktu záujmov a nepotizmu pri dosadení prvých členov rady, ktorých nominovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Ich vymenovanie považujú za právne napadnuteľné a neakceptovateľné. Budem teraz citovať z ich stanoviska a potom sa teda spýtam pani ministerky, ako to ona vníma a teda čo, čo na to hovorí. Citujem teda:
"Výber štyroch z deviatich členov budúcej Rady STVR je bezprecedentným škandálom. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová vymenovala za člena rady aj samotného generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva Lukáša Machalu, pričom sa odvoláva na odporúčanie výberovej komisie, ktorú sama zriadila. Pripomíname, že Lukáš Machala bol jedným z podstatných autorov zákona, ktorým súčasná vládna koalícia zrušila verejno-právnu RTVS a urobila z nej prakticky štátnu STVR. Zákon si tak pripravil aj sám pre seba. Nomináciu prvých členov Rady STV... nominácia prvých členov Rady STVR bola netransparentná a fakt, že o zloženie výberovej komisie sa verejnosť dozvedá až dlhé týždne po výbere kandidátov, bol doteraz aj napriek rôznym výkyvom v slovenskej demokracii nepredstaviteľný. Vymenovaním Lukáša Machalu za člena Rady STVR došlo aj k personálnemu prepojeniu výkonnej politickej moci a verejno-právneho média, ktoré sa stalo politicky podriadeným už zmenou legislatívy. Pre pochybnosti a obavy týkajúce sa predovšetkým vymenovania členov Rady STVR poslala podpredsedníčka Európskej komisie Viera Jourová list ministerke kultúry Martine Šimkovičovej. Pripomína jej, že Európska komisia pozorne sleduje vývoj súvisiaci so zákonom o STVR, najmä pokiaľ ide o jeho súlad s európskym zákonom o slobode médií. Aj keď toto ustanovenie bude platiť až od augusta 2025, členské štáty sa musia už teraz zdržať prijímania akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť jeho uplatňovanie.
Zo zverejnených mien členov výberovej komisie priamo vyplýva, že Lukáš Machala sa za člena Rady STVR nechal zvoliť ľuďmi, ktorí sú jeho kolegami alebo spriaznenými osobami zamestnanými priamo na ministerstve a v minulosti s ním pôsobili v rôznych organizáciách. Tento konflikt záujmov sa týka najmä riaditeľa Kancelárie ministerky Svetozára Nižňanského, ktorý ako člen komisie vybral Lukáša Machalu, s ktorým kedysi pôsobil v štruktúrach rovnakého hokejového klubu. Svetozár Nižňanský je zároveň syn bývalého riaditeľa Slovenskej televízie Štefana Nižňanského. Riaditeľom jeho Kancelárie bol práve Lukáš Machala. Štefan Nižňanský v minulosti ako riaditeľ bývalej slovenskej televízie priamo na stránkach verejno-právneho média písal príspevky proti novinárom a spoločne s Lukášom Machalom cenzurovali prácu novinárov v investigatívnej relácii Reportéri. Štefan Nižňanský nedávno označil v mesačníku Extra plus jedného z členov štrajkového výboru RTVS za, citujem: "potkana".
Druhou členkou výberovej komisie bola Petra Bačinská, vedúca oddelenia komunikácie na ministerstve kultúry a manželka kandidáta za Kotlebovu ĽS NS vo vlaňajších parlamentných voľbách, ktorá zdieľa nenávistné príspevky na adresu LGBTI+ komunity, utečencov či liberálov. Šokuje nás aj zistenie, že vo výberovej komisii, ktorá Lukáša Machalu odporučila ministerke na vymenovanie za člena Rady STVR, bol šéf odboru zvláštnych činností STVR Marek Marhuľa, pričom meno Marek Marhuľa sa v obchodnom registri vyskytuje v spoločnej firme, v ktorej v tom istom čase podnikala aj Mária Machalová, príbuzná Lukáša Machalu. Tieto informácie sú tak absurdné, že si nevieme predstaviť, ako sa k nim postaví Európska komisia. Obávame sa, že po týchto informáciách čaká Slovensko v zahraničí ďalšia obrovská hanba, ale dôsledkom môže byť aj to, že naša spoločnosť príde o možnosť čerpania eurofondov.
Vyzývame ministerstvom kultúry menovaných členov Rady STVR aby sa za týchto okolností vzdali svojich funkcií a žiadame kompetentných, aby zabezpečili nový transparentný výber členov tohto dozorného orgánu verejno-právnej televízie a rozhlasu. Zároveň vyzývame poslancov Národnej rady, aby vzhľadom na uvedené vážne pochybnosti odložili voľbu ďalších členov rady až do vyriešenia situácie."
Chcel by som sa spýtať pani ministerky kultúry, ktorá tu už medzičasom nie je, tak je to budem adresovať aj písomne, a čo hovorí na tieto tvrdenia, či považuje výber členov Rady STVR za korektný a transparentný a či tam nevidí konflikt záujmov vo vzťahu k pánovi Lukášovi Machalovi.
Moja druhá interpelácia pani ministerky kultúry sa týka Rady Audiovizuálneho fondu. Podľa novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorú navrhli poslanci Slovenskej národnej strany na čele s pánom Michelkom, nepochybne po dohode aj s ministerstvom kultúry a s pani ministerkou, lebo to bolo obchádzanie riadneho legislatívneho procesu, a ktorú schválila vládna koalícia, v § 36 ods. 2 zákona, ktorý ste si sami schválili, v prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 1. augusta sa uvádza, že minister vymenuje štyroch členov rady do 15. augusta. Pani ministerka vymenovala do 15. augusta jedného z tých členov rady, ktorých má podľa novelizovaného zákona menovať, a to pána Štefana Dlugolinského, ktorého menovala od 12. augusta 2024. Zvyšných troch členov rady - Štefana Nižňanského, Janu Prágerovú a Ingrid Štepanovičovú - vymenovala až od 5. septembra 2024.
Preto by som sa chcel spýtať pani ministerky, prečo nedodržala zákon, prečo nedodržala zákonom stanovenú lehotu, prečo nedodržala zákon, ktorý presadila nepochybne s jej vedomím aj vládna koalícia a nedodržala ten termín 15. august 2024?
A moja tretia otázka alebo tretia interpelácia na pani ministerku Šimkovičovú sa týka tentoraz Rady Fondu na podporu umenia a chcem sa spýtať na to, prečo odvolala Jána Hrkúta z funkcie člena Rady Fondu na podporu umenia, keďže podľa dostupných informácií to bol jediný z členov rady, ktorý sa zúčastňoval na zasadnutí Rady Fondu na podporu umenia. Opäť, zmenili ste ten zákon, účelovo ste obišli legislatívny proces, bolo to cez poslanecký návrh...
=====

... a Rady Fondu na podporu umenia. Keďže podľa dostupných informácií to bol jediný z členov Rady, ktorý sa zúčastňoval na zasadnutí Rady Fondu na podporu umenia. Opäť. Zmenili ste ten zákon, účelovo ste obišli legislatívny proces, bolo to cez poslanecký návrh, dokonca cez pozmeňujúci návrh poslaneckému návrhu zákona, vy ste si vybrala nových členov Rady, vymenili ste si tú kompetenciu, že vy budete mať väčší vplyv na rozhodovanie Rady, posilní sa postavenie Rady, vybrali ste si členov Rady a teraz po mesiaci ste jedného z tých členov Rady odvolali, pričom nezaznamenal som, že by, že by boli uvedené nejaké dôvody, tak využívam právo poslanca interpelovať člena vlády a na tie dôvody sa vás pýtam. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani ministerky, páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov o majetku obcí. Je to zákon, ktorý sa týka nás všetkých, aj keď si to neuvedomujeme alebo aj neuvedomujete, pretože týka sa to obcí a miest a zlepšení aplikačnej praxe bez toho, aby malo táto zmena dopad na finančné prostriedky. Jedná sa o to, aby sa zjednodušilo narábanie s majetkom, prípadne zlepšili podmienky pri verejných obchodných súťažiach pre uchádzačov, aby sme mohli získavať viacej ponúk. Cieľom je úprava niektorých postupov pri nakladaní s majetkom obce, ktorý sa pri aplikácii v praxi javia ako problematické a nedostatočné a môžem vám povedať, že tieto návrhy vznikli po diskusiách odborných skupín v rámci Únie miest Slovenska, čo je zastúpenie všetkých väčších miest na Slovensku, je to druhá organizácia, kde sú len mestá a je to požiadavka zmeny aplikačnej praxe zdola. To znamená, to je to, čo je aj naša práca v parlamente. Zlepšovať fungovanie v rámci Slovenska úpravou zákona tak alebo zákonov, aby bolo jednoduchšie a aplikovateľnejšie. Mnou predkladaný návrh zákona novely o majetku obcí obsahuje tri hlavné riešené oblasti. V prvom rade je to zmena týkajúca sa možnosti podávania návrhov do obchodných verejných súťaží a pri priamom predaji aj v listinnej podobe. Je tam viacero bodov, je to bod 1 a 2. Konkrétne podľa § 9 a odseku 11 zákona o majetku obcí v platnom znení platí, že cenové ponuky na odkúpenie majetku obce sa doručujú cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. Pod čiarou je odkaz, ktorý znie ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Páni poslanci, chcem vás poprosiť o kľud v sále. Vyrušujete vystupujúceho. Ďakujem.

Ferenčák, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. Napríklad zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, to je zákon o e-Governmente, v znení neskorších predpisov a obdobne aj ustanovenie § 9 a ods. 4 zákona o majetku obcí v platnom znení znie: Návrhy do obchodnej verejnej súťaže sa podávajú cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. Uvedené pravidlo spôsobuje veľké problémy odkazom pod čiarou, ktorý odkazuje na zákon o e-Governmente vznikajú pochybnosti či v prípade doručovania ponuky prostredníctvom elektronickej schránky sa má na takéto doručenie, to znamená samotnú ponuku, vzťahovať celý zákon o e-Governmente alebo stačí, ak cez túto schránku dokáže byť návrh doručený. A v uvedenej novele zákona o majetku obcí platí, že cenové ponuky do obchodných verejných súťaží a pri priamom predaji musia uchádzači predkladať cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. To znamená, že všetci podnikatelia a právnické osoby sú povinné doručovať do elektronickej schránky. V praxi to spôsobuje veľké problémy a komplikácie, keďže podnikatelia, ale aj časť právnických osôb nepostupuje správne pri aplikácii ustanovenia zákona o e-Governmente. Ponuky síce pošlú cez elektronickú schránku, avšak prílohou sú len dokumenty bez príslušných elektronických podpisov, pečatí, certifikátov, overení a pri dôslednom aplikovaní tohto zákona o e-Governmente by mali mestá, obce takéto ponuky vylúčiť, čím by znížili počet ponúk a de facto zmenšovali súťaž. Nehovoriac o tom, že napríklad správcovia majetku miest a obcí, ktorými sú často rozpočtové a príspevkové organizácie nemajú ani aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, nakoľko nevykonávajú výkon verejnej moci, ani predaj majetku obce nie je výkonu verejnej moci a teda ani za týmto účelom im schránky na doručovanie nebudú zriadené. Samo MIRRI uviedlo, že podľa nášho právneho názoru uvedené ustanovenie je nevykonateľné. Preto nie je ani možné doručovať ponuky do elektronickej schránky takýchto organizácií. Vynárajú sa tu mnohé otázky vrátane povinnosti podpísať takýto dokument elektronickým podpisom alebo stačí, ak dokument je napríklad podpísaný a naskenovaný vo formáte PDF, sú otázne i formáty a iné technické otázky a tak ďalej. Preto navrhujem, aby sa v § 9a ods. 4 a 11 zákona o majetku obcí upravili tak, že návrhy do obchodných verejných súťaží a priamych predajov sa môžu podávať aj v písomnej podobe. Voľba spôsobu doručenia cenovej ponuky by bola na záujemcovi. To podľa môjho názoru prispeje aj k zvýšeniu počtu doručených návrhov, nakoľko napríklad v prípade prenájmu záhradok a podobne potencionálnych záujemcov často odradí skutočnosť, že by mali návrh zaslať cez elektronickú schránku, pretože s ňou často nevedia ani pracovať. Súčasne v predloženom návrhu navrhujem, aby obec zabezpečila mlčanlivosť o údajoch z podaných návrhov, respektíve doručených cenových ponúk až do uplynutia lehoty na ich predkladanie. Vzhľadom na skutočnosť, že formou podania návrhov, respektíve doručenia cenovej ponuky volí záujemca zaslaním návrhu cenovej ponuky mailom bez jeho ďalšieho zabezpečenia alebo uzamknutia, obec bude povinná zaviesť primerané opatrenia či už pri zverejnení zámeru napríklad informácie o zriadení špeciálnej emailovej schránky, na ktorú sa majú návrhy cenovej ponuky zasielať, požiadavka na záujemcov, aby návrhy cenovej ponuky podávané doručované v listinnej podobe boli v obálke s uvedeným textom neotvárať. Alebo pri doručení týchto návrhov cenových ponúk napríklad zriadenie emailovej schránky s prístupom konkrétneho zamestnanca. Druhým veľmi dôležitým bodom, ktorý by mal zlepšiť aplikačnú prax v pôsobení samosprávy je doplnenie výnimky pri nájme majetku, ktorý bol nadobudnutý z externých zdrojov podľa osobitného predpisu. Napríklad z fondov Európskej únie, dotačných schém a jeho zvýhodnené využívanie pre niektoré skupiny obyvateľov alebo subjekty, aby to bolo aj podmienené podmienkou zmluvy o tomto finančnom príspevku. To sú body 3 až 4. Pri niektorých projektoch napríklad pri podpore výstavby alebo obnovy športovej infraštruktúry stanovuje zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov podmienku, že športovisko budú môcť užívať určité subjekty bezplatne. Sú to napríklad športové kluby, školy a podobne. Napríklad konkrétny príklad mesta Kežmarok, môjho mesta. Mesto Kežmarok rekonštruoval športovú halu, načo získalo príspevok fondu na podporu šprotu, dnes bola veľká diskusia v predchádzajúcom a práve áno využívame tieto fondy a sú prínosom. V zmluve o poskytnutí príspevku je stanovená podmienka, že mesto zriadi bezodplatné vecné bremeno na užívanie športovej haly pre športový klub, materské školy, základné školy a stredné školy so sídlom v okrese Kežmarok na účely organizácie športových podujatí. Prenájom pre iné verejnoprospešné organizácie ako kluby dôchodcov, znevýhodnených skupín obyvateľstva, folklórne súbory, rôzne kultúrne organizácie a tak ďalej, sa riadi zákonom o majetku obcí a tým pádom sa zníženie nájomného rieši cez zložité právne konštrukcie. Napríklad zriadenie vecného bremena, prípadne nájom z dôvodu hodného osobitného zreteľa čo je neúmerne zdĺhavé a spôsobuje takzvané hľadanie rôznych možností v nedokonalosti zákona. Ďalšie projekty stanovujú v zmluvách podmienku, že prenajímateľ alebo prijímateľ nesmie pri užívaní majetku získaného z fondov Európskej únie tvoriť zisk. Ak by mesto malo prenajímať takýto majetok za trhové ceny, došlo by k porušeniu zmluvných podmienok projektu. Z ďalších príkladov je napríklad obstaranie výpočtovej alebo zdravotníckej techniky, ktorá má byť následne užívaná treťou osobou. Bez ustanovenia takejto výnimky v zákone by obec bola povinná prenajímať takýto majetok štandardným procesom, súťažou a len za také nájomné, za aké sa veci v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel. To znamená trhové nájomné alebo prostredníctvom časovo náročnejších postupov a to je opäť prípad hodný osobitného zreteľa, pričom tieto postupy nie sú v danom prípade opodstatnené. Preto navrhujem, aby sa v § 9aa ods. 2 zákona o majetku obcí upravil tak, aby obec mohla prenechať majetok obce do nájmu za nižšie nájomné ako je obvyklé aj v prípadoch, ak poskytnutie verejných prostriedkov na obstaranie tohto majetku bolo podmienené prenechaním do užívania za nižšie nájomné. Tretia veľká oblasť o ktorej pojednáva tento návrh zmeny zákona, je doplnenie možnosti znížiť nájomné pri nájme hnuteľných vecí v hodnote do tri a pol tisíc euro alebo nehnuteľných do desať dní v mesiaci na verejnoprospešné služby. To je napísané konkrétne v bode 5. Od novembra minulého roku 2023 je účinná novela zákona 138/91 ako som sa zmieňoval na začiatku uvedenia tohto návrhu zákona, ktorá výrazným spôsobom sťažila organizáciu väčšiny nekomerčných podujatí. Až po prvých praktických skúsenostiach sa ukazuje nedokonalosť tejto právnej úpravy, ktorá bola prijatá a ukazujú sa prvé dôsledky aj na oblasť kultúry, športu ...
=====

som sa zmieňoval na začiatku uvedenia tohto návrhu zákona, ktorá výrazným spôsobom sťažila organizáciu väčšiny nekomerčných podujatí. Až po prvých, praktických skúsenostiach sa ukazuje nedokonalosť tejto právnej úpravy, ktorá bola prijatá a ukazujú sa prvé dôsledky aj na oblasť kultúry, športu, cestovného ruchu, ale aj podpory detí a mládeže. Po vyššie uvedenej zmeny legislatívy je možné v prípade, ak mestá a obce chcú prenechať do užívania svoj majetok iným subjektom, aby tak urobili v zásade len za trhové nájomné. Zo zákona sa stratila možnosť prenechať napr. športovým klubom, detským súborom a podobným organizáciám majetok obce, alebo mesta za symbolický nájom. Najčastejšie ide napr. o športové podujatie nekomerčného charakteru, plavecké preteky detí, preteky detí so zdravotným postihnutím, polomaratóny, rôzne charitatívne behy, športové zápasy detí, ktoré organizátori organizujú na vlastné náklady, si potrebujú stoličky požičať, lavičky, zábrany, drevené stánky, stany a pod. Alebo sú to kultúrne podujatia, vystúpenia základných umeleckých škôl, tanečných súborov, folklórnych súborov, hudobných združení a klubov. Je tam potreba použitia pôdy a ozvučenia, opäť lavičky, stoličky a základný materiál, ktorý potrebujete, aby vôbec takéto podujatia mohli byť organizované.
Ale ak budú musieť organizátori platiť trhový nájom, tak takéto športové podujatia, vystúpenia nezorganizujú a občania budú mať menej športových príležitostí, menej sa budú rozvíjať komunitné stretnutia, nebude sa zvyšovať cestovný ruch, hoci aj na miestnej lokálnej úrovni. Obce tak v konečnom dôsledku prídu o veľa zaujímavých podujatí, ktoré okrem športu pre širokú verejnosť a mládež oživujú aj centrá miest a podporujú cestovný ruchu. Najčastejšie takýmto situáciám dochádza pri jednorazovom, alebo krátkodobom nájme športovísk. Sú to telocvične, zimné štadióny, futbalové ihriská a pod., prípadne iných priestorov, triedy v školách, zasadačky budov. Nájom žiadajú spravidla na jeden deň, či víkend na účely organizovania športových, či kultúrnych podujatí. Zníženie nájmu je možno len postupom prostredníctvom inštitútu prípadu hodného osobitného zreteľa, to znamená schválené obecným zastupiteľstvom. Tento postup je veľmi zdĺhavý, administratívne náročný. Obecné zastupiteľstvo zo zákona musí zasadať najmenej raz za tri mesiace. Môže teda nastať situáciu, že medzi začiatkom prípravy podujatia, jeho realizáciou mestské zastupiteľstvo, alebo obecné zastupiteľstvo vôbec nezasadne. Zároveň je potrebné dodať, že súčasná právna úprava určuje povinnosť v zásadách hospodárenia s majetkom obce a mesta, stanoví dôvody aplikácie inštitútu hodného osobitného zreteľa pri nájmoch majetku mesta, čo v niektorých prípadoch je veľmi ťažké adekvátne popísať, preto navrhujem, aby sa v § 9aa ods.3 zákona o majetku obcí upravil tak, aby obec mohla prenechať majetok obce do nájmu za nižšie nájomné ako je obvyklé aj v prípadoch, po prvé, ak ide o nájom hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3,5 tisíc eur a po druhé, majetku obce, pri ktorom prenechanie do užívania nehnuteľných aj hnuteľných vecí, ktorého s istým, s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárom mesiaci, za podmienky, že ide o nájom na podporu všeobecne prospešných služieb.
Touto zmenou by sme pokryli takmer všetky z vyššie uvedených situácií, nakoľko ide hlavne o krátkodobé nájmy, ale nájmy hnuteľných vecí v hodnote do 3,5 tis. eur. Je treba si uvedomiť, že subjekty, ktoré realizujú podujatia tohto typu nie sú primárne podnikateľské subjekty a nie sú schopné platiť trhový nájom. Na druhej strane nie je možné žiadať od miest, aby zvládali takúto náročnú administratívu len preto, aby dokázali znížiť nájomné. Pritom nejde o žiadne obrovské príjmy do mestského, alebo obecného rozpočtu, častokrát ide len o desiatky, maximálne stovky eur. Bolo by preto žiadúce nájsť riešenie prijateľné pre všetkých, ktorí sú zúčastnení. Zaujímavosťou je práve pri tomto, to by som možno upozornil, že zákon o majetku vyšších územných celkov takúto prísnu právnu úpravu nemá, pretože nebol novelizovaný, pričom rovnako nakladajú s majetkom samosprávy ako mestá a obce. Chcem vás všetkých požiadať o podporu tohto návrhu, pretože je to na prospech všetkých miest a obcí bez určenia nejakej politickej príslušnosti, alebo sympatií, alebo antipatií a pomôže to všetkých mestám a obciam a hlavne občanom, ktorí či už takéto podujatia organizujú, alebo chcú byť aktívnejší v spoločenskom a obecnom, mestskom živote.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ukončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovolím si tri stručné poznámky k návrhu novely zákona o majetku obcí, ktorý predkladá pán poslanec Ferenčák a ešte predtým súhlasím s tým, že úprava v zákone o majetku vyšších územných celkov by mala byť plus, mínus, rovnaká, alebo teda veľmi podobná ako úprava v zákone o majetku obcí, a teda len, keďže sú to dva zákony a niekedy sa novelizuje najprv jeden, potom druhý, tak toto je výsledok, ale predpokladám, že príslušné ministerstvo, keď bude najbližšie novelizovať, či už jeden, alebo druhý zákon, tak bude mať vôľu zosúladiť, zosúladiť právnu úpravu aj v týchto otázkach. Čiže vyjadrím sa k tým trom bodom, ktoré sú obsiahnuté v tých celkovo štyroch bodoch, či piatich bodoch, jedna je legislatívno-technická zmena, návrhu zákona. A ten prvý okruh sa týka povinnosti predkladať elektronicky cenové ponuky v obchodných verejných súťažiach a aj pri priamych predajoch. Pokiaľ ten záujemca disponuje elektronickou schránkou, a tá výnimka je iba pre tých, ktorí elektronickou schránkou nedisponujú a ja rozumiem tej argumentácii, že nie všetci sú zruční v tej elektronickej komunikácii, len by som teda chcel poznamenať, že na jednej strane štát všemožne tlačí subjekty, či už právnické osoby, podnikateľské subjekty, ale aj občanov k tomu, aby komunikovali so štátom a s verejnými inštitúciami elektronicky, a tuto pri predaji a prenájme majetku obcí ako by sme išli robiť krok späť a dávame na úvahu dotyčných subjektov, či budú, alebo nebudú komunikovať elektronicky, alebo budú komunikovať listinne. Nevravím, že toto niečo spasí, alebo zachráni, ale v zásade elektronická komunikácia je aj cestou k efektívnejšiemu výkonu verejnej správy aj k šetreniu výdavkov. Budeme o tom určite nie o elektronickej, elektronickom výkone verejnej správy, ale o tom ako hospodáriť, hovoriť zrejme budúci týždeň pri debate o konsolidačnom balíčku. Tak toto je tiež jedna z tých tém, ale teda áno, rozumiem tomu argumentu, že ak sa majú z čisto formálnych dôvodov zamietať nejaké, nejaké ponuky, a tým sa, tým sa obmedzuje súťaž, tak výnosy, náklady asi môžu byť na strane toho, že sa nebude trvať striktne na elektronickej forme aj pri tých subjektoch, ktoré elektronickou schránkou disponujú, aj keď samozrejme, že do budúcnosti, alebo z dlhodobejšieho hľadiska platí tá moja poznámka. Keďže predpokladám, že väčšinou tí záujemcovia v obchodných verejných súťažiach, či záujemcovia o priamy predaj, alebo prenájom nebývajú súkromné osoby, nepodnikatelia, obvykle to bývajú buď právnické osoby, ktoré sú povinné aj inak komunikovať elektronicky, alebo ak sú to podnikatelia, nie právnické osoby, tak sú to živnostníci, áno stane sa, že sú to aj iné subjekty. Ten druhý bod, alebo druhý okruh návrhov sa týka doplnenia ďalšieho dôvodu, keď možno prenechať majetok obce do nájmu k bez vedenia, teda bez tých súťažných postupov, ktoré sú v predchádzajúcich odsekoch uvedené, alebo teda v predchádzajúcom paragrafe. Tam dnes ide o hnuteľnú vec vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3500 eur, alebo majetok obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci majetku obce, ak súhrn súm nájomného počas celej doby nájmu nepresiahne 20 tis. eur nehnuteľného majetku obce registrovaného sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci a majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, kde je postup podrobnejšie upravený a pán poslanec Ferenčák tam navrhuje doplniť, že aj majetku obce. Ak poskytnutie verejných prostriedkov podľa osobitných predpisov obci na obstaranie tohto majetku obce, alebo v súvislosti s ním bolo podmienené prenechaním tohto majetku do nájmu za nižšie nájomné. Ja som teda tiež niekoľko rokov pôsobil v rôznych samosprávach ako poslanec, ale teda nestretol som sa s tým, že toto by spôsobovalo nejaký praktický problém. Pán poslanec tu zrejme zo svojej skúsenosti primátora, hovoril, že sú také situácie, len to ako to je naformulované, rozumiem tomu zámeru, ale zdá sa mi to príliš, príliš navoľno, že ak by to bolo priamo súvisiace, že v tom projekte je uvedené, ktorým konkrétne subjektom to bude uvedené, ale dať to takto všeobecne, v podstate vytvára priestor, aby takto obstaraný majetok obce v budúcnosti mohol byť prenechaný do nájmu. V podstate, v podstate navoľno. Čiže ak je ten zámer, že v projekte sa píše, že subjektu ix bude niečo prenechané do nájmu, priamo to z toho vyplýva, že nejaké obdobie sa má potupovať takýmto spôsobom, dobre, to môže byť legitímne, ale takto to vytvára priestor, že dá sa tam ďalšia výnimka zo súťažných postupov iba na základe toho titulu, že nejaký majetok bol obstaraný z verejných zdrojov, kde to bolo podmienené prenechaním toho majetku do nájmu za nižšie nájomné. Asi by som, ak teraz to má byť upravené, tak asi by som to sa snažil ešte nejako bližšie špecifikovať, že o čo ide.
A teda posledný bod, ktorý hovorí o tom, že tá podmienka, že má ísť o nájomné najmenej v tej hodnote nájomného v porovnateľných, alebo všeobecná hodnota nájomného, teda za trhovú cenu aj pri tých, kde sa nepoužije súťažný postup, už dnes sú tam teda výnimky na niektoré z tých ustanovení, ktoré som čítal. Vy tam navrhujete doplniť aj teda písm. a) a b), čiže nájom hnuteľného vlastníctva obce k hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorého zostatková cena
====

... výnimky na niektoré z tých ustanovení, ktoré som čítal. Vy tam navrhujete doplniť aj teda písmeno a) a b), čiže nájom hnuteľného vlastníctva obce, hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur alebo majetku obce, ktorého trvanie s istým nájomcom, s tým istým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci. Opäť sa mi to zdá, zdá príliš na voľno, lebo toto v zásade umožňuje tomu subjektu, ktorý o tom bude rozhodovať a teda to môže byť zastupiteľstvo, niekde je to starosta alebo primátor predpokladám v podstate ľubovoľne nakladať s týmto, aj keď sa povie, že tam musí byť podpora všeobecne prospešných služieb, tak podľa môjho názoru by tam ten postup a možno aj miera zníženia tej hodnoty mali by byť nejako upravené. Asi nie je reálne očakávať, že by to bolo upravené priamo v zákone, ale napríklad v zásadách hospodárenia obce by takáto vec, že ako má ten kto o tom rozhoduje postupovať by upravená mala byť. Takže by sa mi zdalo vhodné, ak teda majú sa tam doplniť dve výnimky aj vo vzťahu k písmenám a) a b), tak aby to ešte bolo nejakým spôsobom, spôsobom nevravím, že zošnurované, ale niekde upravené, aby nedochádzalo k svojvôli, aj keď samozrejme nepochybujeme o tom, že je množstvo samospráv k tej svojvôli nebude, nebude dochádzať, ale ja teda, žiaľ, mám skúsenosti aj zo samospráv, kde či už starostovia alebo aj poslanci majú sklon využívať diery v zákone a keď niečo nie je, nie je upravené, tak to vykladať nie tak, aby to bolo vo verejnom záujme a v záujme obce a jej obyvateľov. Preto je ešte dobré, keď sa tá svojvôľa obmedzí na minimum. To je za mňa všetko. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko. A sa teším, že aj pán Dostál vyjadril svoj názor právny a rozumiem aj jeho možno videniu, nazeraniu na samosprávu alebo na fungovanie samospráv. Musím zdôrazniť, že takáto potreba nevznikla len v mojej hlave, že som sa ráno zobudil a som povedal, no tak ideme meniť zákon o majetku obcí, pretože som zistil, že máme tam problém. Ale vznikla na základe dlhšej diskusie či už prednostov mestských úradov alebo ekonómov a aj nás primátorov v rámci Únie miest Slovenska a predkladám to ako zámer nedokonalosti zákona, ktorý je v súčasnosti platný. To znamená, tá aplikačná prax nás núti hľadať rôzne spôsoby a zdĺhavé postupy a množstvo podujatí, ktoré mohli byť organizované, tak organizované neboli práve z týchto dôvodov, ktoré som menoval. A ak hovoríme a aj určite nikto z vás nespochybňuje, že občania by mali byť aktívni a nielen vrátane stretnutia. To sú rôzne podujatia, aj diskusné stretnutia a tak ďalej, tak za trhové nájomné, ktoré tento zákon určuje striktne alebo prípadom hodných osobitného zreteľa jednoducho mnohé z týchto podujatí ani sa nezorganizujú. A nehovorím ešte o rôznych športových podujatiach detí alebo folklórnych súborov a tak ďalej, kde hľadáme potom spôsob pridelenia dotácie, aby mohli vôbec zaplatiť tieto nájomné. A je to, je to zbytočné. Jednoducho stačí takáto úprava a sa nám zľahčí, zľahčí život na úrovni administratívy miest a obcí. Možno, možno len taký iný pohľad, pretože máme problém asi s dôverou všetci a asi s dôverou aj medzi sebou, ale s dôverou aj nazeraním na fungovanie tej samosprávy ako takej, pretože môj uhol pohľadu je plne opačný. Ja nehľadám alebo nie je mojim cieľom vyšperkovať a vyšpecifikovať každú jednu oblasť, každú jednu organizáciu, ktorá vykonáva verejnoprospešnú činnosť. A tiež aj zákon presne neurčuje aké organizácie všetko musia byť, alebo aké entity to musia byť, ktoré vykonávajú túto verejnoprospešnú činnosť, tak nevidím z akého dôvodu by to tam malo byť presne uvedené. A je tam jasne určené, že musí to byť verejnoprospešná činnosť a riadi sa to zákonom o neziskových organizáciách alebo ad hoc. To znamená presne také organizácie, ktoré nie sú určené na tvorenie zisku, ale ktoré sú tvorené presne za účelom organizovania buď podujatí alebo venovania sa určitým skupinám obyvateľstva. A duplom ešte hovorím, keď hovoríme o znevýhodnených skupinách obyvateľstva, aby sme im nevedeli poskytnúť znížené nájomné. Mám konkrétny príklad teraz z mestského zastupiteľstva, kde nás hendikepovaní lukostrelci žiadali o zníženie nájomného, pretože si nevedia zaplatiť štyritisíc eur mesačne a poslanci to neschválili. Tak to sú tie zbytočné boje, ktoré sa robia v zastupiteľstvách, kde ja sám som odporučil, pretože sú to aj olympionici, reprezentovali Slovensko, reprezentujú aj mesto a poviem nestojí niekedy za každú cenu aplikovať zákon o trhovom nájomnom práve pre tie skupiny, ktoré chcú pracovať. Takže týmito návrhami, ktoré som predložil sa táto byrokracia zníži a samozrejme zákon platí, ako povedal aj pán Dostál, sú tam limity a vždy musí byť určený účel pre prospech občanov a tej obce alebo aj vyššej entity. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh, ktorý je svojim technickým obsahom v tých detailoch zložitý, ale v zásade sa týka dvoch zásadných a citlivých vecí. Prvá oblasť ktorej sa tento návrh týka je suverenita Slovenskej republiky, naša zvrchovanosť v tom, aby sme si v kultúrno-etických otázkach rozhodovali podľa našej ústavnej tradície, podľa našich vlastných, teda vlastnej kultúry a toho ako si to určíme, ako si to sebaurčíme tu v Národnej rade v tomto parlamente.
Druhá oblasť ktorej sa týka moje uznesenie je veľmi citlivou otázkou, ktorá sa pravidelne diskutuje aj v našej spoločnosti a týka sa to otázky ochrany života a interrupcií. Chcem povedať, že tejto otázky sa moje uznesenie netýka a nerieši ju nijakým takým spôsobom ako by ste očakávali možno že z návrhu, že či to zakazuje interrupcie alebo či to prináša širšiu ochranu života. Tento môj návrh je vyslovene návrhom a uznesením európskeho rázu, európskeho charakteru, kde naša Národná rada by zaviazala vládu, aby podnikla isté kroky voči Európskemu parlamentu. Poviem o tom viacej. Čiže ešte sa vrátim k tej druhej množine alebo k tej druhej téme obsahu, ako je aj známe z názvu tohto uznesenia, že sa jedná o návrh, ktorý sa dotýka umelého prerušenia tehotenstva. Toto, na toto tento môj, toto moje uznesenie nemá nijaký iný dopad okrem toho, že sa vyslovujeme, že to neuznávame alebo nežiadame to zaradiť do Charty základných ľudských práv a slobôd, ktorá je pre nás záväzná, ku ktorej sme sa prihlásili. O čo ide, pokiaľ ide o ten európsky charakter a prečo je to dôležité. V marci to bola dosť diskutovaná téma, tak verím, že aj tí, ktorí sa nezaoberáte európskou politikou a nesledujete vývoj v iných krajinách, tak ste to zachytili. V marci tohto roku sa vo Francúzsku prezidentovi Macronovi podaril taký počin, že si dali do ústavy právo na interrupcie. A keďže v Európskom parlamente boli krajne pravicoví liberáli a progresívci týmto počinom motivovaní ďalej presadzovať a exportovať ďalej v rámci únie, tak navrhli uznesenie v Európskom parlamente, ktoré sa prijalo a toto uznesenie bolo Európskym parlamentom schválené a to uznesenie hovorilo o tom, že sa majú interrupcie alebo potraty stať základným ľudským právom a že vyzývajú členské krajiny na to, aby urobili všetky kroky k tomu vo svojich vlastných domovských politikách ako keby tak bolo, že je to potrebné ísť touto cestou. Považujem za dôležité povedať, že my sme v Národnej rade nie v tomto volebnom období ani v minulom, ale bolo to v roku 2002 a to je dôležitý moment, pretože v tomto roku bola prijatá deklarácia v Národnej rade, ktorá hovorila, že o kultúrno-etických otázkach si rozhodujeme doma. Tak isto je to dané v zmluve, zakladajúcej zmluve o fungovaní Európskej únie. Momentálne všetci rešpektujú to, že túto otázku si každý štát upraví podľa seba, podľa toho ako uzná za vhodné, ako som už povedal, ako je jeho ústavná tradícia a kultúra. V čom je to taká úskočná taktika alebo v čom ide tento návrh z Európskeho parlamentu na nás okľukou a čo vlastne, čo je vlastne jeho cieľom a keby sa ďalej pokračovalo a neodmietli by sme tieto snahy, kam by to až mohlo viesť. Ja osobne mám ten názor, že ako som už povedal, tie kultúrno-etické otázky a k tomu sa aj Národná rada vyjadrila v minulosti a toto vyjadrenie je stále platné, že sa riešia u nás doma aj vzhľadom na citlivosť otázky ochrany života. Tento týždeň zhodou okolností je Národný pochod za život, ktorý, je to už štvrtý Národný pochod za život. V minulosti sa na tomto pochode zúčastnilo osemdesiattisíc ľudí. To bol myslím ten prvý, potom na tom druhom osemdesiatpäť tisíc ľudí. Čiže v našej spoločnosti je veľmi silný záujem o to, aby táto téma ochrany života bola diskutovaná, bola diskutovaná solídne, aby bola diskutovaná naozaj bez nejakých zbytočných emócií, ale na základe faktov a argumentov sme si určili takú legislatívu, ktorú my tu doma uznáme za vhodnú. Nieže by ešte nám mal niekto hovoriť a diktovať akým spôsobom by sme si to mali upraviť. A toto presne sa môže stať, pretože to uznesenie, ktoré bolo prijaté v Európskom parlamente má za cieľ a smeruje k tomu, aby sa revidovala a má tú silu, môže to dosiahnuť, môže to vypôsobiť, aby spustila procesy na Rade, aby sa revidovala, spravila revízia aj zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorej je mimochodom napísané a teraz a vám to poviem úplne presne v čl. 168 ods. 7, že pokiaľ ide o zdravotnícke politiky, zdravotné politiky, tak toto si určuje každý štát sám, je to čisto v jeho kompetencii. Pokiaľ by bolo prijaté toto nové ľudské právo, ktoré mimochodom v žiadnom inom dokumente, ktorý sumarizuje ľudské práva, nikde vo svete nie je, tak by sa stalo to, že už by sme si nemohli o týchto otázkach rozhodovať sami doma, dostali by sme sa do takzvaného zabetónovaného stavu. Jednoducho takto by to muselo zostať ako to je a nedalo by sa s tým hýbať z našej národnej úrovne.
=====