19. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh, ktorý je svojím technickým obsahom v tých detailoch zložitý, ale v zásade sa týka dvoch zásadných a citlivých vecí.
Prvá oblasť, ktorej sa tento návrh týka, je suverenita Slovenskej republiky, naša zvrchovanosť v tom, aby sme si v kultúrno-etických otázkach rozhodovali podľa našej ústavnej tradície, podľa našich vlastných, teda vlastnej kultúry a toho, ako si to určíme, ako si to sebaurčíme tu v Národnej rade, v tomto parlamente.
Druhá oblasť, ktorej sa týka moje uznesenie, je veľmi citlivou otázkou, ktorá sa pravidelne diskutuje aj v našej spoločnosti, a týka sa to otázky ochrany života a interrupcií. Chcem povedať, že tejto otázky sa moje uznesenie netýka a nerieši ju nijakým takým spôsobom, ako by ste očakávali možnože z návrhu, že či to zakazuje interrupcie alebo či to prináša širšiu ochranu života. Tento môj návrh je vyslovene návrhom a uznesením európskeho rázu, európskeho charakteru, kde naša Národná rada by zaviazala vládu, aby podnikla isté kroky voči Európskemu parlamentu. Poviem o tom viacej.
Čiže ešte sa vrátim k tomu, k tej druhej množine alebo k tej druhej téme obsahu, ako je aj známe z názvu tohto uznesenia, že sa jedná o návrh, ktorý sa dotýka umelého prerušenia tehotenstva. Toto, na toto tento môj, toto moje uznesenie nemá nijaký iný dopad okrem toho, že sa vyslovujeme, že to neuznávame alebo nežiadame to zaradiť do Charty základných ľudských práv a slobôd, ktorá je pre nás záväzná, ku ktorej sme sa prihlásili.
O čo ide, pokiaľ ide o ten európsky charakter, a prečo je to dôležité? V marci to bola dosť diskutovaná téma, tak verím, že aj tí, ktorí sa nezaoberáte európskou politikou a nesledujete vývoj v iných krajinách, tak ste to zachytili. V marci tohto roku sa vo Francúzsku prezidentovi Macronovi podaril taký počin, že si dali do ústavy právo na interrupcie. A keďže v Európskom parlamente boli krajne pravicoví liberáli a progresívci, touto, týmto počinom motivovaní ďalej presadzovať a exportovať ďalej v rámci Únie, tak navrhli uznesenie v Európskom parlamente, ktoré sa prijalo. A toto uznesenie bolo Európskym parlamentom schválené a to uznesenie hovorilo o tom, že sa majú interrupcie alebo potraty stať základným ľudským právom a že vyzývajú členské krajiny na to, aby urobili všetky kroky k tomu vo svojich vlastných domovských politikách, ako keby tak bolo, že je to potrebné, ísť touto cestou.
Považujem za dôležité povedať, že my sme v Národnej rade nie v tomto volebnom období ani v minulom, ale bolo to v roku 2002 a to je dôležitý moment, pretože v tomto roku bola prijatá deklarácia v Národnej rade, ktorá hovorila, že o kultúrno-etických otázkach si rozhodujeme doma. Takisto je to dané v zmluve, v zakladajúcej Zmluve o fungovaní Európskej únie. Momentálne všetci rešpektujú to, že túto otázku si každý štát upraví podľa seba, podľa toho, ako uzná za vhodné, ako som už povedal, ako je jeho ústavná tradícia a kultúra.
V čom je to taká úskočná taktika alebo v čom je to, v čom ide tento ná... tento návrh z Európskeho parlamentu na nás okľukou a čo vlastne, čo je vlastne jeho cieľom, a keby sa ďalej pokračovalo a neodmietli by sme tieto snahy, kam by to až mohlo viesť?
Ja osobne mám ten názor, že, ako som už povedal, tie kultúrno-etické otázky a k tomu sa aj Národná rada vyjadrila v minulosti a toto vyjadrenie je stále platné, že sa riešia u nás doma aj vzhľadom na citlivosť otázky ochrany života. Tento týždeň zhodou okolností je Národný pochod za život, ktorý, je to už štvrtý Národný pochod za život. V minulosti sa na tomto pochode zúčastnilo 80-tisíc ľudí, to bol, myslím, ten prvý, potom na tom druhom 85-tisíc ľudí, čiže v našej spoločnosti je veľmi silný záujem o to, aby táto téma ochrany života bola diskutovaná, aby bola diskutovaná solídne, aby bola diskutovaná naozaj bez nejakých zbytočných emócií, ale na základe faktov a argumentov sme si určili takú legislatívu, ktorú my tu doma uznáme za vhodnú, nie že by ešte nám mal niekto hovoriť a diktovať, akým spôsobom by sme si to mali upraviť.
A toto presne sa môže stať, pretože to uznesenie, ktoré bolo prijaté v Európskom parlamente, má za cieľ a smeruje k tomu, aby sa revidovala, a má tú silu, môže to dosiahnuť, môže to vypôsobiť, aby spustila procesy na Rade, aby sa revidovala, spravila revízia aj Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorej je, mimochodom, napísané a teraz vám to poviem úplne presne, v čl. 168 ods. 7, že pokiaľ ide o zdravotnícke politiky, zdravotné politiky, tak toto si určuje každý štát sám, je to čisto v jeho kompetencii.
Pokiaľ by bolo prijaté toto nové ľudské právo, ktoré, mimochodom, v žiadnom inom dokumente, ktoré, ktorý sumarizuje ľudské práva, nikde vo svete nie je, tak by sa stalo to, že už by sme si nemohli o týchto otázkach rozhodovať sami doma, dostali by sme sa do tzv. zabetónovaného stavu. Jednoducho takto by to muselo zostať, ako to je, a nedalo by sa s tým hýbať z našej národnej úrovne, mám preto za potrebné a dôležité a dovolím si vám aj predložiť tento návrh uznesenia, ktorý zaväzuje vládu, aby odmietla tieto snahy, aby odmietla ten proces revízie Zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby odmietla konvent, ktorý by sa, ktorý požaduje toto uznesenie Európskeho parlamentu, aby sa spustil, aby sme nešli touto cestou, aby sme si podržali suverenitu v našich rukách v rozhodovaní aj v tejto otázke.
Myslím, že na úvod by stačilo takto to uviesť.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu výboru k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkehona prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie (tlač 266).
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 278 zo 16. apríla 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu a prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. septembra 2024 na svojej 21. schôdzi rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny členov a členiek výboru v zmysle § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, pán kolega, tak sa opäť stretávame, ale vy ste taký inovátor (povedané so smiechom), vy ste nám tu normálne objavil nový termín, a síce krajne pravicoví liberálni progresívci. Jak tak trochu rozmýšľam, že čo to znamená, ale tak asi sa potom porozprávame.
A priznám sa, že som tak trochu dúfala, že tu nebudem musieť dnes vystúpiť, v prvom rade preto, že som presvedčená, že v roku 2024 v tomto pléne a v takomto zložení by sme o interrupciách vôbec nemuseli diskutovať, ale čo už, opäť je tu jedna strana, ktorá inú stranu a konkrétne PS kritizuje za nejaké otváranie ideologických a neviem akých vojen, a pritom tu prichádza k takýmto návrhmi, ale však čo už, a zároveň som tak trochu dúfala, že ten čas medzi výborom pre ľudské práva, na ktorom sme sa stretli minulý týždeň a dnešným dňom využijete na stiahnutie tohto návrhu. No ale tak sme tu, tak už poďme na to.
Navrhujete uznesenie k uzneseniu Európskeho parlamentu o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie. A viete, ja by som chcela žiť skutočne v krajine, ktorá by takého uznesenie aj prijala, ale v ktorom by podporila tú iniciatívu Európskeho parlamentu. Ale my, naopak, žijeme v krajine, v ktorej sme za posledné roky čelili viac ako 30 návrhom na obmedzenie alebo úplný zákon interrupcií, a mnohé z nich prichádzali, samozrejme, aj z vášho klubu, napríklad od pani Záborskej, po ktorej teda očividne dnes v tejto téme preberáte štafetu. Žijeme v krajine, jednej z troch v Európskej únii, ktorá ešte stále nemá dostupnú medikamentóznu formu interrupcie, ktorá je teda šetrnejšou formou a tiež aj lacnejšou, keď už sa tak veľmi bavíme o konsolidácii, a ktorú nám pani ministerka zdravotníctva sľubuje už dlhé mesiace, a zatiaľ sa jej to teda nepodarilo, ja jej v tom úprimne držím palce. Žijeme v krajine, kde nanešťastie nie je vylúčené, že sa opäť raz ocitneme v situácii, ako to bolo kedysi, že ženy budú umierať v nemocniciach, keď sa im lekári budú báť urobiť interrupciu, napríklad aj počas ich želaného tehotenstva v prípade nejakých komplikácii, ktoré nastanú, tak ako je to napríklad v susednom Poľsku alebo v Spojených štátoch, kde, mimochodom, neviem teraz presne, či to bolo včera, alebo predvčerom, umrela práve vďaka alebo kvôli takémuto zákonu ďalšia žena. A práve o tomto je aj uznesenie Európskeho parlamentu, na ktoré vy chcete reagovať uznesením.
Európsky parlament v ňom nerobí nič iné, iba vyzýva Európsku radu, čiže členské štáty, aby iniciovala konvent, čo je vlastne nejaká schôdza, diskusia, zhromaždenie, na účely revízie zmlúv a konkrétne Charty základných ľudských práv. Prečo toto Európsky parlament robí?
Nie je to prvýkrát a nie je to ani žiadna populistická iniciatíva, ktorou by sa niektoré frakcie, a konkrétne tá naša liberálna a progresívna Renew Europe, snažili počas eurokampane nahradiť si politické body, lebo tak nejak ste to aj vy formulovali. Ja sa teda hrdo hlásim k tomu, že práve naša frakcia bola tou, ktorá iniciovala uznesenia v tejto oblasti a aj naďalej to tlačí. A dnes dokonca v Európskom parlamente a konkrétne aj vo výbore pre rodovú rovnosť máme naše skvelé kolegyne Luciu Yar a Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú, ktoré budú pokračovať v týchto snahách a v boji o rovnaké práva pre ženy vrátane nás Sloveniek, pretože sa nejedná o nič iné iba o to, aby aj ženy na Slovensku mali skutočne rovnaké práva, napríklad aj rovnako dostupnú zdravotnú starostlivosť ako ženy v iných krajinách.
Prečo? No pretože táto vláda jednoducho na ženy kašle. A ak sa tu niekedy spravilo niečo dobré pre ženy, tak to prišlo práve z Európskej únie. Spomeniem napríklad kvóty, o ktorých sme tu tento týždeň hovorili, ale ktoré tak prešli akosi premlčaním, a ja som veľmi rada, teda že sme ich schválili, alebo aj smernicu o zosúladení súkromného a pracovného života, vďaka ktorej máme napríklad otcovskú dovolenku. Mohla by som hovoriť o ix ďalších legislatívach, ktoré napríklad chránia ženy, zamestnankyne, pracovníčky počas tehotenstva, alebo aj pripravovanú smernicu o boji proti násiliu, ktorú tu neustále spomínam, o ktorej opakujem ministrovi spravodlivosti, že na ňu nemusíme čakať, ale môžeme tie niektoré opatrenia prijať už teraz. Toto všetko k nám prichádza – ako ináč – z Bruselu.
Ale teda aby som neodbočovala, aj táto iniciatíva Európskeho parlamentu, a konkrétne francúzskej delegácie v Renew Europe, a vy ste to teda správne pomenovali, že sa jednalo o francúzsku iniciatívu, pretože vo Francúzsku sa tento rok podarilo niečo, čo zatiaľ nemá žiadny členský štát, a síce pridať do ich ústavy právo na interrupciu. A teda vo Francúzsku je interrupcia garantovaná už samo osebe v právnom systéme. A napriek tomu sa rozhodli urobiť to, dať ju do ústavy, vytesať ju do mramoru, aby zamedzili akýmkoľvek snahám, ak sa raz dostane nejaká extrémistická vláda náhodou k moci, pretože vieme, ako stúpa krajná pravica aj vo Francúzsku, konkrétne strana Marine Le Pen, tak aby nemohli napríklad zrušiť to legálne právo na interrupciu, tak preto to Francúzi spravili, aby ochránili ženy, a o toto isté sa snažia aj na európskej úrovni. Opakujem. Prečo? Jednoducho preto, aby sa v Európe viac nedialo to, čo sa deje v Spojených štátoch, ale aj to, čo sa deje za našimi hranicami v Poľsku. Aby si napríklad u nás nemohli vymyslieť nejakí tarabovci, kuffovci alebo iní extrémisti, že ženy viac nemôžu rozhodovať o svojich životoch, nemôžu rozhodovať o svojich telách, o tom, či sa stanú, alebo nestanú matkami, a že za nás majú rozhodovať oni.
Táto iniciatíva je tu preto, aby sme na Slovensku nezažili žiadnu Izabelu. A pre tých, ktorí nepoznajú Izabelu, nevedia, kto to bol, tak je to vlastne prvá obeť de facto zákazu interrupcií v Poľsku. Zomrela v nemocnici, pretože jej lekári odmietli vykonať interrupciu, pretože sa báli vykonať ju, pretože zákon im to povoľuje iba za nejakých veľmi, veľmi striktných podmienok. A ona napriek tomu, že teda bola už v pokročilom štádiu tehotenstva, tak prišla o plod, pretože prišla o plodovú vodu. A oni, lekári, museli čakať na to, kým tomu plodu dobije srde, aby začali zachraňovať ju. A viete, čo sa stalo? No nezachránili ju, pretože dostala otravu krvi a zomrela. Pritom bolo jasné, že jednoducho to dieťa, ten plod sa zachrániť nepodarí. Ale oni čakali, pretože museli čakať.
Ja som sa stretla v Európskom parlamente s jej švagrinou a čítala nám správy, ktoré posielala Izabela z nemocnice svojej rodine a hlavne svojej 9-ročnej dcére, a teda nechcem zase tu byť emočná, lebo pani Plevíková potom mi to pripomenie, ale ja verím, že keby ste si vy tie správy prečítali, tak nikto z vás nezahlasuje za žiadne obmedzenie interrupcií. Aj práve preto, že niečo takéto ohrozuje aj tie ženy, ktoré sa rozhodnú opätovne napríklad sa stať matkami, čo bolo prípad teda Izabely, matky, ktoré doma čakajú ich deti a ktorým sa jednoducho naskytnú nejaké komplikácie, za ktoré si absolútne nemôžu, ktoré nečakajú a ktoré prídu o život, pretože niekto sa rozhodol, že interrupcie, ja si myslím, že to je zlé. A ja teda verím, že by ste nechceli, aby sa toto dialo u nás, aby sa to stalo vašej dcére, partnerke, alebo, ja neviem, sestre.
A toto sa napriek tomu v roku 2024 deje. Deje sa to v Poľsku, ale deje sa to aj, samozrejme, v iných krajinách, ktoré majú veľmi reštriktívne interrupčné zákony. A deje sa to aj vo vraj najstaršej demokracii sveta vďaka Trumpovi a jeho administratíve. A práve preto Európsky parlament začal s touto iniciatívou, aby sa nám nestalo to isté, čo v Spojených štátoch. A nebola to teda žiadna reakcia na eurokampaň, ale Európsky parlament chcel ochrániť práva žien tak, aby žiadna vláda, napríklad v ktorej budú sedieť fašisti alebo krajná pravica si nezmyslela, že v roku 2024 alebo v roku 2020-ix, je potrebné zaoberať sa nie lacnejšími potravinami, nie nedostupnosťou bývania, nie tým, že 500-tisíc ľudí nemá pitnú vodu, ale tým, že treba obmedziť interrupcie.
A preto, a tu, pán Krátky, zavádzate v tom vašom uznesení, lebo teda tvrdíte, že sa vraj jednalo o akúsi kampaňovú iniciatívu, prišiel Európsky parlament s touto iniciatívou už vo svojich predošlých uzneseniach z 9. júna 2022 a následne aj 22. novembra 2023. Čiže je to dlhodobá iniciatíva. Bola to reakcia na zrušenie rozhodnutia Roe vs. Wade v Spojených štátoch amerických, pretože aj v Európe sme si uvedomili, že to, čo sa stalo v Spojených štátoch, a síce že sa tam obmenilo členstvo ústavného súdu, tak sa môže stať kedykoľvek v akejkoľvek krajine v Európe a taktiež môžme prísť o práva, o ktorých sme si doteraz mysleli, že sú aspoň ako-tak garantované.
Preto Európsky parlament vyvinul túto iniciatívu, aby sme na Európskej úrovni doslova vytepali toto právo do mramoru, a síce zaradili ho do Charty ľudských práv, aby naň nikto nemohol siahnuť. Ale vrátim sa teda k tomu, že čo to znamení, aby naň nikto nemohol siahnuť.
Ešte raz zhrniem, my tu máme uznesenie, ktoré volá po tom, aby Európska rada, čiže členské štáty, ochránila ženy od potencionálneho nebezpečenstva nejakej extrémistickej vlády, ktorá by sa rozhodla ohroziť ich zdravie, životy v nejakom členskom štáte. A vy, pán poslanec, hovoríte, že vlastne toto uznesenie, ktoré siaha, naopak, na kompetenciu tých členských štátov, alebo že ich ohrozuje tým, že volá po tom, aby tie členské štáty sa vyjadrili? To absolútne nedáva zmysel.
A uznesenie, pán poslanec Krátky, je také vyjadrenie politického postoja. A všetky tri uznesenia, ktoré som citovala, v Európskom parlamente boli prijaté drvivou väčšinou europoslancov a europoslankýň demokratického spektra. Konkrétne toto posledné bolo: 336 za, 163 proti, 39 sa zdržalo. Tí, čo boli za, tak neprekvapím vás, samozrejme, Renew Europe, sociálni demokrati, ľavica, zelení a dokonca aj časť konzervatívcov z EPP to podporila.
Zaujímavé však je, kto je proti. Samozrejme, teda časť konzervatívcov, ultrakonzervatívci a krajná pravica. Čiže mňa extrémne pobavil ten váš termín krajne pravicoví liberálni progresívci, lebo krajná pravica, je nám jasné, o čo im ide aj v Európskom parlamente, aj inde.
A táto antiživot, pretože v skutočnosti byť proti interrupciám znamená byť proti životu, pretože ohrozujete zdravie a životy žien, antiženy koalícia, je skutočne veľavravná.
A vy, pán Krátky, vo svojom uznesení chcete, aby táto Národná rada vyjadrila svoje znepokojenie nad týmito snahami Európskeho parlamentu začleniť právo na interrupciu do charty, čiže nechcem vás teda nálepkovať, ale tiež ním nevyjadrujete určitý postoj a chcete, aby to bol postoj tejto Národná rady. No ja dúfam, že nebude.
A povedala som vám to aj na výbore, poviem vám to zas, mňa vyslovene uráža, že v roku 2024 tu musím vystupovať a brániť nielen seba, ale hlavne aj ostatné ženy, pred vašou ideológiou. Mimochodom, tou, ktorou vaša strana straší ohľadom tej mojej. To je, to je skutočne veľmi vtipné.
Vy, vy navyše poviete, že toto uznesenie Európskeho parlamentu naháňa vodu na mlyn extrému. Ak si toto myslíte, aj keď teda cieľom je presný opak, a síce ochrániť ženy od extrému, tak prečo vy chcete prijímať uznesenie, ktoré na toto uznesenie takýmto spôsobom reaguje, rozdúchava tu vášne, je veľmi zavádzajúce, klamlivé, strašíte ním, tak komu vlastne naháňate vodu na mlyn takýmito aktivitami? Akože odpovedzte si sami.
Za mimoriadne slabošské v tomto prípade však považujem, že sa skrývate za princíp subsidiarity. A... Však o tom sme sa už tiež bavili, ale poďme na to zas. Nie je to prvýkrát, čo vám vadí akože porušenie, a tu si teda, prosím, zapamätajte to akože, pretože sa v skutočnosti vôbec o žiadne porušenie princípu subsidiarity nejedná, ale akože porušenie princípu subsidiarity, padali tu také veľké slová, že suverenita, naša národná hrdosť a neviem čo všetko, pritom o to v tom uznesení nejde, ale nevadí, ale vám vždy vadí princíp subsidiarity v prípadoch, kde sa jedná o reprodukčné práva alebo LGBT práva. A to je veľmi zaujímavé, lebo ten princíp subsidiarity sa aplikuje teda na všetky možné oblasti, ale vtedy vás to nedvíha zo stoličiek. Oháňate sa tým, že na výbore, VEZ, nedostatočne prihliadame na rešpektovanie princípu subsidiarity.
No a ja by som vám teda pripomenula, že tie legislatívne návrhy, ktoré ste v minulom volebnom období navrhovali, myslím, prostredníctvom pána poslanca Vetráka, ktoré vy teraz recyklujete, a my ich podporujeme, lebo však poďme lepšie chrániť ten princíp subsidiarity, ak, ak teda môžme, ale vy ste ich mohli presadiť, keď ste mali ústavnú väčšinu, aj potom, keď už ste mali že nie ústavnú väčšinu, ale tých troch poslancov od pána Tarabu, ako nám povedal, myslím, predvčerom, a nepodarilo sa vám to, ale však dobre, poďme na tom pracovať, aby sme teda sa viacej zaoberali princípom subsidiarity, ale vo všetkých doménach.
A viete, pán poslanec, vy máte vo VEZ-e členku, pani poslankyňu Záborskú, a ja teda vôbec teraz nechcem nijakým spôsobom zaútočiť, so všetkým rešpektom, úctou, ja viem, prečo pani poslankyňa nechodí na VEZ, ale vy tam máte náhradníka, tak tam toho človeka posielajte, a nech ten človek dohliada na to, aby sa princíp subsidiarity, o ktorom máte pocit, že teda nedostatočne naň prihliadame, aby sme na tom VEZ-e riešili. A napriek tomu je v drvivej väčšine schôdzí nášho výboru vaše miesto prázdne. No tak.
Navyše, ak teda už chcete kritizovať fungovanie výboru a škoda, že... Vidím tu nejakých vašich členov, členky? Asi nie. Áno, pán kolega, no. Tak my sme sa minulý týždeň stretli na takej pracovnej skupine, aby sme diskutovali o zlepšení fungovania nášho výboru a konkrétne aj tejto kontrolnej činnosti, ktorú má náš výbor vykonávať, a vy ste na tom stretnutí opäť neboli, nikto z vás – á, aj ďalšieho pána kolegu tu, odpustite mi – a to ma mrzí, pretože keby tam niekto od vás bol, tak by ste vedeli, že sme sa zhodli na tom, že chceme zlepšiť a zefektívniť práve túto kontrolnú činnosť a že ak VEZ doteraz si nevykonával túto funkciu tak, ako by možno mal, tak to nie je kvôli tomu, že chýbali kompetencie alebo ja neviem čo, ale kvôli tomu, že my poslanci a poslankyne sme si neplnili svoje úlohy spravodajcu a spravodajkýň. A minulý týždeň sme sa na tom zhodli, že toto ideme zlepšiť, no. Ale tak nebudem odbočovať, len som považovala za potrebné to teda pripomenúť, že ak je princíp subsidiarity porušovaný, tak konať môžeme, dokonca musíme. A máme na to aj priestor, aj kompetencie.
Ale poďme teda na ten princíp subsidiarity, za ktorý sa skrývate. Vy hovoríte vo vašom uznesení, že otázky týkajúce sa zdravotnej politiky sú v kompetencii národných štátov. Opäť úplne neviem, že čo to je národný štát, asi členský štát, ale v poriadku. Vôbec nerozporujem, že áno, toto je národná kompetencia, ale že teda preto považujete návrh uznesenia Európskeho parlamentu za nerešpektujúci princíp subsidiarity a prekročujúci kompetencie Európskeho parlamentu.
Nuž, uznesenie. Uznesenie nie je legislatívny akt. A princíp subsidiarity, ktorý je zakotvený v čl. 5 Zmluvy o Európskej únii, hovorí, že EÚ nemôže konať v iných prípadoch, teda ako v oblastiach, kde má exkluzívnu, alebo teda výlučnú právomoc, pokiaľ jej zásahy nie sú účinnejšie ako opatrenia na vnútroštátnej regionálnej alebo miestnej úrovni. Tento princíp sa však aplikuje len na legislatívne akty.
Čo sú to legislatívne akty na úrovni Európskej únie? Nariadenia, smernice napríklad. Uznesenia, e-é. Ani správy napríklad. Tu by som pripomenula správu Matič, ktorá taktiež zdvihla zo stoličky veľmi veľa ľudí, a taktiež vtedy argumentovali princípom subsidiarity. No nie. Princíp subsidiarity sa v európskom práve aplikuje cesta prima – legislatíva. Bodka. Uznesenie ani správa legislatívou nie sú.
A keby sme aj chceli si povedať, že teda nemali ste na mysli uznesenie, že teda nerešpektuje princíp subsidiarity, ale to, čo by nasledovalo, keby Európsky parlament, keby Európska rada vypočula Európsky parlament, tak ani na to sa to neaplikuje. Európsky parlament totiž volá po revizizmu, a to nie je legislatívny proces a revízia zmlúv nie je legislatívny akt. Navyše ho majú v rukách členské štáty, pán kolega.
Čiže vy vlastne chcete vo vašom uznesení odkázať členským štátom, že to majú v rukách. No veď a to im hovorí aj to uznesenie Európskeho parlamentu, že, členské štáty v Rade, konajte. Ak členské štáty nebudú chcieť konať a ja osobne, no, chcem byť optimistka, ale, žiaľ, súčasná situácia mi to nedovoľuje, nemyslím si, že momentálne by napríklad Maďarsko súhlasilo s tým, aby právo na interrupciu bolo zahrnuté do charty. Opakujem, majú to v rukách členské štáty, a teda aj Slovensko.
Preskočím celú tú časť, pretože mi už neostáva veľa času, o kompetenciách EÚ a členských štátov, ale v charte, a dotknem sa aj trochu ľudských práv, ktoré potom moja kolegyňa Lucia Plaváková rozvedie, v charte je skutočne množstvo práv, ktoré sú v tomto ľudskoprávnom mechanizme garantované a následne aplikované členskými štátmi. Nie sú to žiadne superpráva, ktoré pretože sú v charte, tak nepoznajú žiadne národné obmedzenia, alebo teda národné rámce.
A aj právo na interrupciu, keby sme ho zahrnuli do charty, tak by neznamenalo, že teraz vo všetkých členských štátoch by existovali, a teraz si prepožičiam termín od pána premiéra, super-potraty, a síce, že by bolo možné napríklad, že nejaká žena deväť mesiacov nosí dieťa a zrazu si povie týždeň pred pôrodom, že fú, ja som si to rozmyslela, ja ho už nechcem, tak idem na interrupciu. Nie. Toto je proste strašenie ľudí niečím, čo neexistuje skutočne nikde na svete, že ani keby ste si vymysleli, ja neviem, na tejto plochej Zemi asi také nič neexistuje, ale že nejaký štát, kde by proste bol absolútne liberálny zákon o interrupcii, tak nikde vám nevykonajú interrupciu v deviatom mesiaci alebo tesne pred pôrodom. Však máme tu aj pána kolegu, ktorý je doktor, potvrdíte, že nič také neexistuje, však? No. To je proste hlúposť. To je čisté strašenie ľudí niečím takýmto, že to by sa tu teraz zaviedlo, keby to bolo ľudské právo, keby to bolo uznané ako ľudské právo. Nič také sa nechystá, nič také neexistuje.
Keby sme zahrnuli právo na interrupciu do charty, tak by to znamenalo, že členské štáty by, samozrejme, naďalej mali kompetenciu nastaviť tomu právu na interrupciu právny rámec. A tak ako je to u nás, tak, ako je to inde. Jediné, čo by nemohli, je úplne zakázať interrupcie, alebo ich de jure povoliť, ale de facto zakázať, tak ako je to v Poľsku. Čo by sa zmenilo u nás na Slovensku? My máme zákon, ku ktorému ja mám teda veľmi veľa výhrad, ale niektorí ľudia ho považujú za dostatočný, no tak dobre, povedzme si, že zatiaľ to, ten status quo je viac-menej prijateľný, nepotrebujeme obmedzenia, čo by to ale znamenalo pre ten náš zákon, keby sme prijali právo na interrupciu do charty? Myslíte si, že teraz by sme museli zrušiť všetky lehoty, zrušiť všetky podmienky, ktoré tam máme? No nie. Na Slovensku by sa nezmenilo absolútne nič. Jediné, čo by toto prijatie do charty znamenalo, je, že, opakujem, keby sme tu mali nejakú extrémistickú vládu, a je jedno, ktorého konca extrému by bola, tak by nemohli zrušiť interrupcie. nemohli by ich zakázať, nemohli by ich obmedziť tak, až by sa de facto nemohli vykonávať. To je jediné. Čiže v súčasnej právnej podobe v takej, ako máme na Slovensku, by to, opakujem, neznamenalo nič. Čiže strašíte absolútne zbytočne.
V uznesení tiež zavádzate, keď hovoríte, že oceňujete zdržanlivosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý napriek svojmu vplyvu na postoje štátov v otázkach súvisiacich s nenarodeným dieťaťom vo svojej rozhodovacej činnosti pojem každý, teda aj nenarodené dieťa, vysvetľuje vždy vo svetle vnútroštátnej právnej úpravy.
No, mne už úplne neostáva čas na to, aby som vám prečítala rozhodnutia, či už teda Paton vs. Spojené kráľovstvo z 1980 alebo aj prípad VO proti Francúzku, 2004, ale aj tak či tak v skratke, ja vám ich potom posuniem, z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že nikdy nepriznal plodu právo na život podľa čl. 2 Európskeho dohovoru a ani nikdy nedovolil, aby vyslovený záujem chrániť život plodu anuloval alebo akokoľvek obmedzil interrupčný zákon. Naopak, a to teda rozvedie viac kolegyňa Plaváková vo svojom vystúpení, interrupcia je ľudským právom.
Mohla by som vám tu ďalej citovať napr. aj výbor Organizácie Spojených národov pre odstránenie diskriminácie žien, CEDAW, ktorý vydal veľmi jasné stanovisko, a síce že zákony kriminalizujúce lekárske úkony, ktoré potrebujú iba ženy a trestajúce ženy, ktoré tieto procedúry podstúpili, tvoria prekážku v primeranej zdravotnej starostlivosti pre ženy a ohrozujú právo na nediskrimináciu v oblasti zdravia a ochrany práv žien na rovnosť podľa čl. 2 Dohovoru o odstránení diskriminácie žien.
Je skutočnosťou, a teda v práve je to, myslím, známe, dúfam, že obmedzenie práva na interrupciu má aj ďalšie diskriminačné dopady, a síce na užívanie iných práv. A to si myslím, že teda tiež kolegyňa Plaváková rozvedie. To ale vo vašom uznesení nevidím. Naopak, čo tam vidím, je odvolávanie sa na Ústavu Slovenskej republiky. Tak mi dovoľte, pán kolega, citovať Ústavný súd Slovenskej republiky, a síce nález Ústavného súdu zo 4. decembra 2007:
„Právo na súkromie a na ochranu súkromného života v spojení s princípom slobody, tak v tom najzákladnejšom vymedzení, opierajúc sa aj o základné právo na ľudskú dôstojnosť, garantuje jednotlivcovi možnosť autonómneho sebaurčenia. Do tohto rámca patrí a je ústavou chránené aj rozhodovanie ženy o vlastnej duševnej a telesnej integrite a o jej vrstvách, okrem iného aj o tom, či počne dieťa a aký bude mať jej tehotenstvo priebeh. Otehotnením plánovaným, neplánovaným, dobrovoľným alebo v dôsledku násilia sa žena nevzdáva svojho práva na sebaurčenie. Akékoľvek obmedzenie rozhodovania ženy o tom, či prekážky v autonómnej sebarealizácii mieni znášať, a teda či v stave tehotenstva mieni zotrvaťaž do jeho prirodzeného ukončenia, predstavuje zásah do ústavného práva ženy na súkromie.“ Ústavný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky.
No, tak už, prosím, nezavádzajte, nešírte paniku o uznesení, o ktorom hovoríte, že hovorí niečo, čo nehovorí, a už vôbec sa, prosím, neskrývajte za princíp subsidiarity, lebo, myslím si, že som vám to úplne jednoducho vysvetlila, že ten sa jednoducho ani na uznesenie, ani na to, čo môže nasledovať a čo si ja osobne myslím, teda, že, žiaľ, nebude nasledovať, pretože členské štáty to momentálne nebudú chcieť, tak tento princíp sa na to neaplikuje.
Ak ste teda vy, pán kolega, alebo ďalší kolegovia, kolegyne z vašej strany, alebo iní ľudia sediaci tu v pléne proti interrupciám, tak jednoduchá rada, nikdy na ne nechoďte. (Potlesk.) A nechajte nás ženy rozhodovať slobodne o tom, či sa staneme, alebo nie matkami, rozhodovať o našich telách a mysliach. My vás kontrolovať a ovládať nechceme, vďakabohu.
A posledná vec, taká prosba, prosím, neposielajme takéto uznesenia do Európskeho parlamentu, pretože sa zase len strápnime tým, že neovládame ani len prvú kapitolu práva Európskej únie pre začiatočníkov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pánu poslancovi Rastislavovi Krátkemu za to, že týmto svojím návrhom vykúril z nory progresívcov a demaskoval ich. A ak niekto pochybuje, že Progresívne Slovensko, minimálne niektorí konkrétnI jeho predstavitelia sú extrémisti, tak teraz to videl na vlastné oči. To znamená, škoda, že právo na potrat nebude v Charte ľudských práv. Progresívne Slovensko si praje, aby právo na potrat bolo v Charte ľudských práv. Čo na tom, že najpodstatnejšie ľudské právo, ktoré má, prá... je nad všetkými ostatnými právami, je právo na život, na život dieťaťa. Chráňme ženy, chráňme deti.
Nejde len o to, čo hovorila pani poslankyňa, ale ako to hovorila. Ja som ju asi ešte nevidel s takým zápalom hovoriť o ochrane detí, o ochrane rodín, len o tom, aby si žili podľa seba a robili niečo, na čo chcú mať ešte aj právo a nútiť iných, aby to museli akceptovať. Pani poslankyňa zamlčala, že súčasťou toho uznesenia Európskeho parlamentu je, že sa ohradzujú proti výhrade svedomia. Oni nás chcú nútiť do takýchto vecí. To vôbec nie je pravda.
Ja som veľmi, ešte raz, vďačný pánu poslancovi, že prišiel s týmto uznesením. Prečo vy stále, Progresívne Slovensko, riešite potraty? Toto nerieši potraty, toto rieši... (Reakcia z pléna.) Áno, vy to riešite stále dokolečka. Vy ste tu vystúpili za klub a tridsať minút ste hovorili o tom, aké sú potraty skvelé. Potraty nie sú skvelé, potraty sú tragédia. Život je skvelý. A my chceme to... (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa, potom reagujte. A my chceme to, aby sme si to mohli prebrať tu na Slovensku, a nie aby o tom rozhodoval niekto iný.
A národný štát, keď neviete, čo je národný štát, tak Slovensko je národný štát, vďakabohu. (Potlesk.)

Ďakujem.
Pani kolegyňa, ja si vás veľmi vážim ako právničku a beriem, že ste naozaj žena, ktorá je fundovaná, inteligentná, ale teraz s vami, žiaľ, nemôžem súhlasiť, naozaj. Nemôžem, lebo základným ľudským právom je právo na život. Medzi tými istými základnými právami predsa nemôže byť právo na potrat a rozhodovať o ňom budeme my, ktorí sme sa všetci narodili, lebo naše matky na potrat nešli. Inakšie by sme to právo rozhodovať tu v parlamente nemali.
Viete, hovorili ste prípad pani Izabely. Áno, ja som si to prečítala teraz v 22. týždni. Dnes už je medicína tak ďaleko, že v 22. týždni by dieťa dokázalo aj v inkubátore prežiť. Tak to je zlyhanie lekárov, že neurobili sekciu.
Poviem vám svoj osobný príklad. Ako študentka, mi tiež odišla plodová voda a šesť dní som bola v nemocnici s odtečenou plodovou vodou a sekciu mi urobili až vtedy, keď môjmu synovi prestalo byť srdce. Ale môj syn, chvalabohu, žije. Keď som potom otehotnela znova po sekcii o deväť mesiacov, lekár bez môjho súhlasu nariadil, že musím ísť na interrupciu. Našťastie som si vyhľadala ďalšieho lekára a povedala som vtedy, že ne... ne... cítim to – a nebola som veriaca v tom čase – podotýkam, že nemôžem ísť zabiť vlastné dieťa a že to bude moja jediná dcéra. A čuduj sa svete, je to moja jediná dcéra, hoci mám päť detí.
Nedá sa toto riešiť. My v zákone máme zdravotnú indikáciu. Myslím si, že aj u pani Izabely bola zdravotná indikácia, takže naozaj neschovávajme to a nezrovnávajme to.
Právo na život je základné ľudské právo a takto by to malo aj ostať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vážená pani kolegyňa, milá Beátka, tak aj kamarátky, aj priateľsky ti chcem povedať, že si ťa naozaj vážim aj ako kolegyňu, aj ako právničku, aj ako športovkyňu a aj ako ženu. Áno, lebo tu zaznelo to, že tí, ktorí sú konzervatívci, nemajú v úcte ženy, alebo niečo podo... k niečomu podobnému to smerovalo. V základnej... v Charte základných ľudských práv je právo na život, ako základné právo, je tam právo na majetok, je tam právo na spravodlivý súd a mohli by sme pokračovať, ale jedno z tých prvých základných práv je práve právo na život.
Možno poznáte už staré a možno dávno rozprávané a často rozprávané heslo Ronalda Regana, že všimol som si, že všetci tí, ktorí sú proti potratom, sa už stihli narodiť (reakcia z pléna), ktorí sú za potraty, sa už stihli narodiť. Pardon.
Jedna základná vec, naozaj ľudský život je základné ľudské právo a je to najcennejšie, čo môžme mať tu na tejto zemi. Niet ničoho cennejšieho, čo tu môžme mať. Ja sa čudujem, že stále sú tu ľudia, ktorí majú takéto názory. Nie, nie sme extrémisti. Ja chcem poďakovať aj kolegyni Turčanovej, že povedala svoje vlastné osobné svedectvo. Je to svedectvo toho, že ženy, ktoré prijmú život sú hrdinky.
A tiež mi je divné, že v čase najnižšej demografie, ktorú máme vôbec na Slovenku, niekto tu ešte chce hovoriť o potratoch. Mali by sme sa snažiť naozaj podporovať v čo najväčšej miere ľudí, ženy, ktoré chcú otehotnieť, chcú mať ženy, ktoré chcú priviesť na svet dieťa, aby populačná krivka na Slovensku naozaj rástla.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Jurík, schválne reagujem len vo faktickej a na teba preto, lebo presne takto sa robí piár. Naschvál som si pozrela, lebo teda pána poslanca Krátkeho vidím, vlastne prvýkrát som si vás všimla, asi som vás už videla, ale nikdy som vás neregistrovala, neviem, či ste bol v minulom období niekde volebnom, alebo nebol. V každom prípade, keďže vás nepoznám a nikdy som si neuvedomila, že existujete, a to sa tejto téme dlhodobo venujem, tak som si vygúglila teda, že jak ste vy bojovali za toto svoje presvedčenie, počúvajte, nula výsledkov. Neuveríte, internet o vás nič nevie.
Čiže z toho vyplýva, že jediný dôvod, prečo ste podali tento návrh zákona (povedané so smiechom) v skutočnosti je, že neviete robiť nič iné, hej, lebo to tak vám ide, že vy sa tu postavíte, robíte si piár, samozrejme, je to konfliktná téma, tak dúfate, že skončíte niekde v médiách, že vám takto šťavnato niekto niečo povie.
Čiže, Beátka, preto som jej radila, že nereagovať na pána Krátekeho, to by bola pre nich najväčšia trest, lebo toto je vlastne pre nich priestor, aby si urobili videjká, a teraz sa predbiehajú.
A úplne najstrašnejšie na tom je, vy ste si, nepripadalo vám zvláštne, že tento návrh zákona nepodala pani Záborská? Ja som sa jej normálne bola opýtať, že teda návrh uznesenia, ja som sa jej normálne bola opýtať, že či teda neni aspoň spoluautor, lebo by som to čakala, lebo pani Záborská celý svoj život má za sebou, bez ohľadu na to, či s ňou súhlasím alebo nie, celý svoj život robí to isté, hovorí to isté, bojuje za to, tam je to úplne jasné, že aký je dôvod, hej. Tak ako to, však z jedného klubu, jedno s druhým, no lebo pán poslanec Krátky chce, aby ho konečne bolo vidieť, tak ju musel predbehnúť. Tak toto máme skutočný dôvod, prečo tu máme tento návrh zákona, lebo to je strana, ktorá nie že nemá koaličný, ale ani opozičný potenciál. Nemajú absolútne šancu nič presadiť, ešte je to aj chlap, ktorého v živote nikto nevidel, ja si ho ani nepamätám a príde sem s takouto kravinou, čo nemá šancu vôbec akože prejsť, a pritom existencia toho, čo robí Európsky parlament v tomto prípade, je práve ochrana pred takýmito náboženskými fanatikmi.
Tak stačí, keď nebudete 25-26-krát za jedno volebné obdobie podávať obmedzenia a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pani poslankyňa, tri krátke poznámky. Jedna bude na to, čo ste hovorila mimo témy, a to je otázka výboru pre európske záležitosti, pretože druhé volebné obdobie som členkou, neviem, kde ste zobrali, že na ten výbor nechodím, vždycky to bolo riadne ospravedlniteľné, a nehovoriac o tom, že aj v minulom volebnom období, témy, ktoré boli preberané v Európskom parlamente, sme mali poslanci rozdelené a na každom výbore sme prebrali, že či s tým súhlasíme, alebo nesúhlasíme. Dokonca sme niekedy aj vyjadrili svoje výhrady.
Hovorili ste, tá druhá poznámka sa týka tých absurdných prípadov, keď ste spomínali, že nikto nenavrhne, aby deň pred pôrodom sa urobila interrupcia alebo predčasný pôrod. No tak, Roe vs. Wade bola o tom, že kým sa dieťa nenadýchne, tak sa môže ukončiť jeho život. A vo Francúzsku v etickom zákone ešte pred pol rokom alebo trištvrte bol návrh, aby sa žena, ak to poškodzuje jej psychické zdravie, mohla večer pred pôrodom rozhodnúť, že to dieťa sa nenarodí živé, len to neprešlo.
A tretie, pokiaľ sa týka toho poľského prípadu, ten poľský prípad sa používa ako manipulácia, pretože to bolo uzavreté ako porušenie lekárskych postupov a tí lekári urobili chybu. Nikto nepovedal, že to bola vina potratového zákona, ktorý platí v Poľsku. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pani Jurík, ja len zareagujem na to, že ste tvrdili, že v USA sa nič také nedeje, ako potraty až do dňa pôrodu, tak si predstavte, že v ’21. demokratmi kontrolovaná snemovňa tesne odsúhlasila zákon o ochrane zdravia žien prevažne po straníckej línii v pomere 218 ku 211. Tu podľa tohto zákona mohlo a mohli byť nenarodené deti až do deviateho mesiaca naozaj potratené, odstránené, a tak ako my hovoríme, zabité.
V súčasnosti to pravdepodobne tak nie je, ale svedectvá ľudí, ktorí sa tohto priemyslu zúčastňujú a potom neskôr o tom zmenili názor, jasne hovoria, že takéto prípady naozaj existujú. A to je niečo, na čo my chceme upozorňovať, na čo sa nie odvolávame, ale proste o čom hovoríme, že toto nie je správne, a nechceme, aby také niečo existovalo, takže vy zas nemôžte povedať nejak rozhodujúco a s vyhlásením, že také niečo naozaj neexistuje, pretože také prípady naozaj existujú. A to je niečo, čo nechceme.

Pani poslankyňa, je tu jeden problém. V roku 1951 bol v Československu prijatý interrupčný zákon, a do roku 1989 ak nejaký lekár odmietol povedzme z náboženského presvedčenia robiť interrupcie, nemohol robiť gynekológiu, musel odísť.
V roku 1990 po júnových voľbách, Vladimír Mečiar bol predseda vlády a ministrom zdravotníctva sa stal Rakús, ktorý dal vyhlášku ministerstva, že ak niektorý lekár nechce robiť interrupcie, že nemusí a má právo byť ďalej na gynekológii. To platí až dodnes.
Tu je ten problém, že keby sa toto prijalo ako základné ľudské právo, tak my by sme sa mohli vrátiť tam, kde sme boli za komunizmu, že človek, ktorý má výhradu vo svedomí s problémom vykonávať interrupcie, a to mu všetci musíme uznať, že by nemohol robiť gynekológiu, že keď je to základné ľudské právo. To je problém, ktorého ste sa vy nedotkli. Ja sám neviem, ako je to chápané potom v tej, v tej následnej legislatíve, ale obávam sa, že toto bude z toho vyplývať. V tom je ten problém, v tom ja vidím ten problém.