19. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené kolegyne a kolegovia, história ukazuje, že nikdy nie je ľahké pochopiť súčasnosť. Oswald Spengler vo svojej knihe Úpadok Západu robí rozdiel medzi kultúrami a civilizáciami.
Civilizácia je to, čím sa stane kultúra, keď jej kreatívne impulzy vyvanú a zosilnenie kritický impulz. Kultúra je niečím, čo sa ešte len stáva. Civilizácia je to, čím sa už niečo stalo. Každá z civilizácií pochovala stáročia duchovnej hĺbky tým, že predstavila svet racionálnym spôsobom, intelekt sa pochopí, intelekt vlády sa pochopí tam, kde sa duša vzdá.
Dovoľte mi, aby som povedala, že postmoderné chápanie sveta a všetkého, čo v ňom je obsiahnuté, ako sociálneho konštruktu, je rovnako protikresťanské ako antipohanské. Je to rezignácia. A ak neexistuje pravda, krása či múdrosť, potom je všetko možné, ale v skutočnosti na ničom nezáleží. Spoločenské pravidlá už nie sú prostriedkami, stávajú sa cieľmi pri snahe o zladení rôznych – často protichodných – záujmov.
Snaha vybudovať v tomto duchu zjednotenú Európu nemôže byť a ani nebude úspešná. Môžeme mať jednotný trh, ale nemôžeme mať jednu vládu, ak neexistujú žiadne základné hodnoty, ktoré je potrebné dodržiavať a zdieľať. Môžeme mať jednotnú menu, ale bez jednotnej fiškálnej politiky táto mena nemôže prežiť.
Nemôžeme nechať postmoderný relativizmus zničiť sen o Európe. Zopakujem. Nikdy nie je ľahké pochopiť súčasnosť a v tejto situácii sme aj my teraz. Dovoľujem si zacitovať: „Európsky parlament hlasuje o práve na potrat“, to nebol len titulok reakcie Kresťanskej únie na dianie v Bruseli pred pár mesiacmi, 11. apríla, ale, žiaľ, aj krutá realita. Bezprecedentný aktivizmus progresívnych prúdov v Európskom parlamente, ktorý má aktuálne podobu uznesenia, aby sa do Charty základných práv Európskej únie doplnil článok definujúci tzv. právo na interrupciu, čiže umelé ukončenie tehotenstva, dôrazne odsudzujeme.
Sme presvedčení, že považovať právo na potrat za základné ľudské právo je zvrátené a neprístupné. Ak my hovoríme a protestujeme proti tomu, aby sa nenarodeným deťom odňal život, je to preto, že v otázkach ľudskej dôstojnosti nie je možný kompromis. Buď prináleží každej živej ľudskej bytosti bez ohľadu na vek, stav, intelekt, vnímanie, buď jej to prináleží, alebo jej môže byť odopretá a záleží len na väčšine, ktorá sa na tom dohodne. Dôvody môžu byť rôzne, od finančných, drahá liečba pre seniora, vysoké náklady na zaopatrenie a výchovu dieťaťa, až po citové – vrah si nezaslúži žiť, ak jeho obete už nie sú nažive. Každé spochybnenie ľudskej dôstojnosti však vedie k strate ľudskosti. Spomínali ste tu viaceré dokumenty a citovali ste dokumenty Európskeho súdu pre ľudské práva a hlavne, hlavne súdu v Štrasburgu, a preto mi dovoľte, aby som spomenula jedno rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v marci roku 2011. Dvor mal návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci Greenpeace v. Oliver Brüstle, ktorý pripravil generálny advokát súdu Yves Bot.
Predmetom sporu bol nemecký patent pána Brüstleho na získanie očistených nervových buniek z ľudského embrya s cieľom použiť ich pri liečbe degeneratívnych chorôb nervového systému, napríklad Parkinsonovej choroby. Stanovisko generálneho advokáta je významné nielen preto, že sa s ním neskôr súd stotožnil a vyhlásil, že vynálezy, ktoré vyžadujú zničenie ľudského embrya, nie sú patentovateľné.
Dôležitá je aj argumentácia, ktorú pri zdôvodnení svojho návrhu generálny advokát použil, pretože odhaľuje konflikt medzi dvoma rôznymi uhlami pohľadu na ľudský život, ktoré sú úzko previazané s dvoma rôznymi spôsobmi slovného vyjadrenia. Generálny advokát a po ňom aj Európsky súd dvor v rozsudku potvrdil, že pojem ľudské embryo sa uplatňuje na pôvodné totipotentné bunky od štádia oplodnenia a na celý proces vývoja a vzniku ľudského tela, ktorý z neho vyplýva. Platí to najmä pre blastocystu. Inými slovami, od momentu splynutia spermie a vajíčka hovoríme o embryu, ktoré má v existujúcom právnom poriadku Európskej únie právo na ochranu.
Stanovisko generálneho advokáta uvádza, že smernica 98/44 v mene zásady dôstojnosti a integrity osoby zakazuje patentovateľnosť ľudského tela v jednotlivých štádiách svojho formovania alebo vývoja vrátane embryonálnych buniek. Preukazuje takto, že „ľudská dôstojnosť“, ja citujem: „je zásada, ktorá sa musí uplatňovať nielen na existujúcu ľudskú osobu, na narodené dieťa, ale aj na ľudské telo od prvého štádia jeho vývoja, čiže od štádia oplodnenia.“ Generálny advokát tiež pripomenul, že ľudská dôstojnosť bola uznaná Súdnym dvorom ako všeobecná zásada práva už predtým, ako bola ustanovená v čl. 2 Zmluvy (o fungovaní) Európskej únie ako základná hodnota.
Na základe tejto argumentácie Európsky súdny dvor rozhodol, že postupy, pri ktorých dochádza k deštrukcii ľudského embrya v akejkoľvek fáze jeho vývoja, nie sú patentovateľné.
Zároveň však zdôraznil, že toto rozhodnutie sa týka len patentovej ochrany biotechnológii, čo je absurdné, pretože ak raz je ľudské embryo hodné ochrany, tak je to v akejkoľvek situácii. Ja to považujem za, za alibistické a hovorila by som toto rozhodnutie alebo tento záver a vedela by som aj povedať, že kvôli čomu, kvôli čomu to bolo urobené. A čiže sú tu aj iné dokumenty, ktoré hovoria proste v náš, v náš prospech.
Sme proti základným etickým a morálnym princípom bezprecedentne presadzovať právo na potrat a nerešpektovať tak právo na život, ktoré je právom, bez ktorého neexistujú žiadne iné práva.
Zároveň ak budeme v základných a v zásadných otázkach ticho a budeme tolerovať bezbrehé útoky na našu národnú, štátnu identitu a suverenitu, naše princípy a tradície, v krátkom čase progresívna mašinéria, prepáčte mi za tieto expresívne slová, zomelie. Preto je viac ako dôležité, aby v Európskom parlamente a v európskom priestore nadobudol vážnosť hlas, ktorý bráni život od počatia. Aprílové uznesenie europarlamentu bolo len vodou na mlyn pre krajinu galského kohúta. Ten zakikiríkal naozaj hlasno, oznamujúc zapálenie za „dobrú vec“, v úvodzovkách. Právo na život zhorelo v zápale francúzskej hrdosti a univerzálneho posolstva.
Je zarážajúce, že Francúzi čakali pri Eiffelovke na právo na potrat, ktoré sa ako prvej krajine podarilo dostať do ústavy, aby to oslávili. Do ústavy sa tak zapísalo právo zabrániť počatým deťom, aby sa narodili. Ľudská dôstojnosť ostala v dome bez okien. Francúzsky prezident Emmanuel Macron tento krok privítal s tým, že, citujem: „Ide o francúzsku hrdosť, ktorá vyslala univerzálne posolstvo.“ Na Medzinárodný deň žien 8. marca sa udiala bizarná verejná ceremónia. Je to zaujímavé, kde sa Francúzsko dostalo od prijatia prvého zákona Simone Veil, kde Simone Veil jednoznačne povedala, že cieľom tohoto zákona nebolo bezbrehé, ako je to teraz, povolenie umelého ukončenia tehotenstva vo Francúzsku, ale bolo to, bolo to netrestanie žien, ktoré interrupciu podstúpili. Čiže toto bolo prvý motív Simone, ja som Simone Veil osobne poznala a viem aj to, že povedala, že keby bola vedela, kde tento francúzsky zákon dôjde, tak by si bola dvakrát rozmyslela, že či by ho vôbec bola v tom francúzskom parlamente predkladala.
Nemôžeme dopustiť, aby to bolo aj Slovensko, ktoré bude raz zobudené kohútom do francúzskeho rána. Existuje iba právo na život – a rada to zopakujem – práva, bez ktorého neexistuje žiadne iné právo. Právo na potrat je to isté ako právo zbaviť niekoho života. A verte, že aj vo francúzštine to znie rovnako pravdivo a hrozivo zároveň.
Dovoľte mi na záver poďakovať všetkým mamám a otcom, všetkým rodinám, rodičom, ktorí sa rozhodli aj v čase nepohody, problémov, obáv, pre nový život, ktorý je pokračovaním ich samotných.
Ja vítam návrh kolegu poslanca Rasťa Krátkeho a aj po tejto rozprave, o to viacej poslanci Kresťanskej únie radšej toto uznesenie podporia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)