19. schôdza

Pani poslankyňa Záborská.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Povedali to už dvaja moji kolegovia, alebo traja dokonca vo faktických, ale ja to zopakujem. Braňo, toto nebolo len obyčajné vystúpenie v Národnej rade, to bolo svedectvo, to bolo silné svedectvo, ktoré sa dotkne človeka, a počula som ho opakovane a vždycky, vždycky ma to zoberie.
A ty si spomínal, že pri dedení, ak teda zomrie matka, tak dieťa je dedičom, je nenarodené dieťa. Je tu ešte jeden prípad. Ak niekto zavraždí tehotnú ženu, tak v niektorých štátoch je to dvojitá vražda, to znamená, že nielen žena, ale aj to dieťa je považované za zavraždené.
A chcem ti poďakovať aj za spomenutie tých organizácií, ktoré pomáhajú. Aj dnes tu bolo povedané, že no čo vy robíte pre tie deti, ktoré sú narodené, vy ste len podali zákon na to, aby študentky, ktoré sú tehotné, mali podporu. A ani za to nezahlasovali, ani za to nezahlasovali. V minulom volebnom období tu bolo podávaných ix návrhov nie na zrušenie alebo zmenu interrupčného zákona, ale ako pomôcť ženám v tehotenstve, rodinám v tehotenstve a aj narodeným deťom. Ani jeden neprešiel. A dokonca zákony, ktoré boli prijaté na pomoc rodinám a deťom, sa idú teraz meniť alebo rušiť.
Ja si myslím, že nie my si máme vstupovať do svedomia, ktorí ten život chránime a každý život chceme chrániť, ale vy, ktorí mu nenapomáhate.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Krátky.

Ďakujem ti za tvoje vystúpenie, tvoje osobné svedectvo, myslím si, že si ponúkol jasné a zrozumiteľné dôvody, prečo niečo také ako ľudské právo na potrat neexistuje a nemá byť súčasťou Charty základných ľudských práv a nemá byť pripísané tam, kde stojí, že má každý právo na život. Sú dve diametrálne odlišné veci a nič také ako základné právo na potrat ako ľudské právo neexistuje, takže tvoje svedectvo je toho dobrým argumentom.

Pani poslankyňa Kosová.

Ďakujem pekne za slovo.
Veľmi ma mrzí, že o ženách v Progresívnom Slovensku tu vytvárate nejaký obraz, že sme vrahyne, ktoré si nevážia ľudský život, to ma naozaj, úprimne povedané, uráža, pán Škripek, a myslím si, že to uráža všetky ženy, ktoré sa museli rozhodnúť z objektívnych dôvodov k takémuto závažnému kroku, verím, že to ani jedna z nich neurobila s nadšením.
Ja sama som stála pred naozaj veľmi ťažkým rozhodnutím, či si nechám dieťa, alebo si ho nenechám, a rozhodla som, že si ho nechám napriek tomu, že mohlo byť zdravotne postihnuté, bol to veľmi ťažký krok, ja viem, čo som musela zvládnuť, a dokázala som to len vďaka svojej rodine, vďaka svojmu partnerovi, ktorí ma podržali. Mnohé ale takýto, takéto šťastie, bohužiaľ, nemajú a to je to dôležité, aby sme pomáhali týmto ženám.
Zároveň ma... mi je ale ľúto, že sa táto debata naozaj zvrtla na kultúrnu vojnu – to ma veľmi mrzí – a na nejaké osočovanie novej poslankyne Jurík a prekrúcanie často jej slov, ku ktorým, ktoré ona vôbec nepovedala, pretože bolo by fajn, keby sme sa naozaj vrátili k meritu veci, a my tu teda stojíme pred otázkou, či tento parlament má schváliť uznesenie proti charte, ktoré Slovensko absolútne k ničomu nezaväzuje. Táto charta nás nezaväzuje k tomu, aby sme prijali akýkoľvek legislatívny zákon, tak pravdou je, že my tu vlastne tri hodiny trávime absolútne zbytočne čas zbytočnou kultúrnou vojnou a osočovaním, toto je meritum veci, tak sa, prosím, k tomu vráťme.
Načo je takéto uznesenie, sa pýtam, keď nás k ničomu nezaväzuje?

Pán poslanec Horecký.

Ďakujem za slovo.
Braňo, ďakujem ti za to, že si prešiel všetkými dimenziami pri tejto veľmi náročnej, najcitlivejšej téme, ukázal si odborné stanovisko, právne stanovisko, logické, a dokonca aj spirituálne.
A ja tu k tomu chcem povedať túto vec, že podľa mňa nie je ani potrebné tvoje osobné, ani moje, ani nikoho iného náboženské presvedčenie, ako obyčajný ľudský humanizmus, ako jednoduché, priam nepísané právo, alebo keď chcete, vpísané do hĺbky každého srdca, ktorým je ochrana života najzraniteľnejších, jednoducho detí.
Ďakujem ti aj za to, že to tvoje vystúpenie, hoci bolo veľmi hlboké a osobné, tak na nikoho neútočilo, nebolo žiadnou kultúrnou vojnou, nebolo vnucovaním, bolo to vyznaním tvojím osobným a dôvodením na základe odbornosti a hodnôt, ktoré ty vyznávaš.
Ďakujem za to.

Pán poslanec Bužo.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Braňo, taktiež za tvoje, za tvoje vystúpenie. Ja milujem, keď ľudia sú úprimní a keď hovoria aj o svojich osobných veciach, lebo to je pravda, to tam nebola žiadna faloš, tam, tam bola úprimnosť. A môže každý si myslieť a vytvárať si svoj názor na túto vec, mňa len zaráža tá jediná vec, že, že tak ako si to hovoril, že mal si skúsenosť s Európskym parlamentom, mal si skúsenosť s organizáciami, ktoré sú za život, ale aj proti životu, a presne ako si to popísal, my potrebujeme podporovať organizácie, ktoré budú pomáhať tým ženám v tých krízach, pri rozhodovaní, jasné, keď je tam objektívny dôvod na to, aby tá žena išla na potrat, my nehovoríme, že nie, áno, keď sú tam dôvody aj lekárske, aj možno pocitové, psychické alebo ja neviem, aké iné tam môžu byť, my nehovoríme, že nie.
My celú dobu hovoríme, kolegyne z PS-ka, o tom, že my ako štát máme prvotné právo rozhodovať, čo si tu prijmeme na Slovensku, akými zákonmi budeme chrániť život, akými zákonmi budeme podporovať tých, ktorí budú chrániť tie tehotné ženy v ťažkých situáciách, a presne o tom rozprávame, my tu nerozprávame o náboženstve, o tom, kto ako sa rozhodne. My tu máme nástroje, ktoré fungujú, len sa bavíme o tom, že nechceme prijať veci, ktoré nám bude diktovať Európska únia, ale chcem o tom rozhodovať na pôde parlamentu, lebo na pôde parlamentu sú politické strany, subjekty, ktoré obhajujú svojich voličov, ktorí majú nejaký názor. A Slovensko je silne katolícke a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)