19. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 348.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva SR. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda uviesť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Cieľom môjho návrhu je, je to drobná, ale zmysluplná vec, je vypustenie povinnosti vypracovať plán dovoleniek. Je to § 111 ods. 1 Zákonníka práce. No a dôvodom navrhnutej úpravy je zníženie administratívnej záťaže zamestnávateľa, keďže pre veľkú časť zamestnávateľov je vypracovanie tohto návrhu iba formálnou záležitosťou a tá realita počas roka je úplne iná. Predložený návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, rovnako aj medzinárodnými zmluvami a dokumentami, ktorými je Slovensko viazané.
Viacej poviem v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 386. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 418 z 19. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, skúsim teda bližšie odôvodniť mnou predložený návrh zákona. Začnem skutočne tým, že je to drobná zmena, je to zmena takého toho kilečkovského typu. Je to zmena, vlastne odstránenie jednej byrokratickej povinnosti, ktorá do nejakej miery zaťažuje každého jedného zamestnávateľa, a teda robí jeho život ťažším. Áno, samozrejme, toto nie je niečo, čo spraví z našej ekonomiky tú najkonkurencieschopnejšiu na svete, ale je to také to, čo by sme mali robiť. Že hovorí sa, že sto povinností zdolá aj vola, a toto je niečo podobné, že mali by sme sa tu všetci spoločne snažiť, aby sme uľahčovali život našim podnikateľom, ešte skôr to, že teda to, čo sa ide na nich teraz navaliť, je úplne že teda drastická situácia.
No ale poďme teda úplne konkrétne, ako vyzerá dnešný stav. Hej? Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek, ktorý teda bol určený s predchádzajúcim súhlasom zástupcom zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla v celku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a aj, samozrejme, aj na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, samozrejme a ak k určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
No sa práve túto povinnosť, jednoducho týmto návrhom zákona vypúšťam. A ide o to, že tento, tento plán dovoleniek je jednoducho formálna záležitosť. On sa teda v realite sa vykonáva na začiatku roka, kde sa teda spracúva takýto plán dovolenie na celý rok. Fakt len z toho titulu, že to vyžaduje zákon, hej. Zamestnávateľ takéto niečo musí urobiť, pretože inak by neplnil jednu z milióna zákonných povinností, ktorú má. No, samozrejme, tá prax je úplne iná. Kto vám vie zo zamestnancov povedať, kedy pôjde v lete na dovolenku? Takisto aj ten zamestnávateľ nie úplne všetko vie naplánovať, čo bude.
Čiže jednoducho tá realita je, samozrejme, tá, že to je formálne v januári v šuplíku uložený, uložený dokument, ktorý je tam pripravený, teda keby prišla nejaká kontrola, ale tá realita funguje, samozrejme, tak, že sa to mení, že tam teda sa dohaduje zamestnanec so zamestnávateľom tak, aby teda to vyhovovalo aj jednému, aj druhému. Samozrejme, na druhej strane treba povedať, že sú firmy, ktoré teda potrebujú povedzme nejaké to plánovanie dovoleniek v nejakej výraznej miere, tak, samozrejme, aj keď sa táto povinnosť vypustí, tak to nikomu nebráni, žiadnej firme spracovať si plán dovoleniek a, samozrejme, ak sa tým riadili doteraz, nič im nebráni, aby sa v tom riadili aj naďalej. Pomôže to, teda ešte raz, tým firmám, pre ktorých je to len zákonná povinnosť, len ďalší kúsok byrokracie, a takto by sa im aspoň trošku uľahčilo.
Ja som rád, že však blíži sa teda jedenásta hodina, sedí tu, sedia tu už aj kolegovia z koalície. Ja si myslím, že toto je skutočne zákon, ktorý neni ani politický, ani nejaký, že by z toho boli nejaké strašné plusové body, je to niečo, čo by pomohlo podnikateľom. Myslím si, že aj vy máte možno komu zavolať a spýtať sa, že teda či s tým majú nejakú povinnosť, alebo nie. Normálne sa obraciam na celé plénum s prosbou, že či by sa to nedalo podporiť, a, samozrejme, v druhom čítaní prípadne by sa dali urobiť ešte, ešte nejaké zmeny. Myslím, že nebudem to predlžovať, toto je skutočne jednoduchý návrh zákona, vypustenie jednej povinnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Hej, ja chcem len podporiť tento návrh a naozaj si nemyslím, že keď máme nejaký problém a vyvesíme novú tabuľu, zriadime nový úrad, zriadime nové ministerstvo, že tým pádom pokladáme, že problém bude vyriešený. Skúsenosti ukazujú presný opak, takže je to až, až na zamyslenie, že či zákonom my máme určovať plán dovoleniek pre zamestnancov ako povinnosť.
Ja si osobne myslím, že zamestnávateľ, ktorý má nejakú prevádzku, kde očakáva, že tí zamestnanci budú, lebo tá prevádzka je nepretržitá, ale fungujú naozaj v nejakom kolektíve na páse a podobne, že si to vie zariadiť aj bez zákona, a z mojej skúsenosti, ako zamestnávateľ ja viem, že bola to len čisto formálna záležitosť a nikdy nikto sa toho nedržal, takže podporujem všetkými desiatimi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, kolega Ledecký.
Presne tak, ako podnikatelia musia v dnešnej dobe spĺňať podmienky veľa, veľa rôznych zákonov, a úplne že dávať im povinnosť, aby sa dohodli so zamestnancami na, na proste pláne dovoleniek, je úplne že zbytočná, tak ako si povedal, presne tak, toto vedia zvládnuť úplne bez problémov aj bez zákona. Uľahčíme im aspoň takto.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Ctené kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi predložiť ďalší zo série mojich zákonov, ktoré teda by mali v podstate zjednodušiť, zjednodušiť život, a takisto v tomto prípade aj ušetriť nejaké peniaze ľuďom, takže predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
No a cieľom predloženého návrhu zákona je skrátiť dobu plynúcu od nadobudnutia nehnuteľnosti, resp. od jej vyradenia z obchodného majetku, po uplynutí ktorej je od dane z príjmu oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, a to teda z aktuálne platných piatich rokov na tri roky. Rovnaké skrátenie navrhujem aj pri predaji nehnuteľnosti nadobudnutej dedením alebo postupným dedením v priamom rade, alebo teda niektorým z manželov. V súčasnosti platí výnimka, že sa daň z príjmu predaja neplatí, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku. A teda rovnako aj túto lehotu môj návrh rovnako skra... (rečník si odkašlal), pardon, skracuje na tri roky.
Áno, v tomto prípade predložený návrh zákona bude mať v tom prvom, v prvom rade negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude mať sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Takisto bližšie k návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, budem rýchly, tak aby sme to nejak stihli v podstate do, do hlasovania, a zároveň sa teším, že nás tu sedí viacej. Čiže veľmi jednoducho, zopakujem to, lebo ani zďaleka tu neboli všetci.
Týmto návrhom chcem vlastne, chcem skrátiť dobu plynutú od nadobudnutia nehnuteľnosti po jej nasledovný predaj, kedy by sa neuplatňovala daň z príjmu, takže veľmi jednoducho, v súčasnosti je to tak a myslím si, že každý vlastník nehnuteľnosti vie, že ak predávajú nehnuteľnosť v období kratšom ako päť rokov od jej nadobudnutia, tak je potrebné zaplatiť daň zo sumy rozdielu medzi sumou získanou z predaja, teda predajnou cenou a, samozrejme, sumou, za ktorú nehnuteľnosť nadobudli. No, táto daň je dnes na úrovni 19 %, pričom ak teda z tej základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, sa uplatňuje už tá vyššia daňová sadzba, teda 25 %. No a potom, možno nie všetci vedia, ale okrem nej teda predávajúci platí aj ten tzv. zdravotný odvod... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Prosím vás, utíšte sa, skutočne, z úcty k pánovi poslancovi.
Ďakujem.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne kolegovia.
Čiže ešte sa tam platí zdravotný odvod, ktorý je 14 % z vymeriavacieho základu, čo skutočne predstavuje až 33 %, resp. v nejakej časti až 39 % daňové zaťaženie. No, základ dane, samozrejme, možno znížiť o výdavky, ktoré boli preukázateľne využité na technické zhodnotenie, resp. opravu, údržbu takéhoto, takejto nehnuteľnosti, ale, samozrejme, pri tých bežných predajoch medzi, medzi ľuďmi, častokrát si tie bločky neukladajú, neodkladajú, no a potom sa, samozrejme, stáva to, že teda sa uvádzajú fiktívne sumy na kúpno-predajných zmluvách.
Samozrejme, na druhej strane vznikajú takto daňové úniky a navyše toto podvádzanie s cenami potom má problém aj pri cenových mapách, ktoré teda potom tiež neodzrkadľujú realitu. Samozrejme, pri tej nižšej cene do zmluvy sa môže stať predávajúci aj obeťou podvodu a každopádne teda tá realita je tá, že bolo by dobré, keby sa to znížilo z tých päť rokov na tri roky. Komu by to v prvom rade pomohlo? Pomôže to mladým rodinám, ktoré sa v tom danom období rozrástli, potrebujú sa presťahovať do väčšieho bytu, potrebujú predať svoj starý jednoizbový, ktorý im slúžil doteraz, potrebujú kúpiť nejaký väčší a myslím si, že tri roky by bola doba, ktorá by vlastne tomuto veľmi, veľmi pomohla.
Áno, má to výpadok na štátnom rozpočte v tom prvom kroku, ale zasa by to podporilo trh nehnuteľností, čo, samozrejme, vie priniesť potom zasa pozitíva aj do štátneho rozpočtu. Pomohlo by to ľuďom, pomohlo by to rodinám a pomohlo by to vlastne fungovaniu celej ekonomiky. Toľko v skratke.
No, ďakujem za pozornosť, ak to tak môžem povedať (povedané so smiechom), a poprosím o podporu, skutočne ak by sa dalo, aj koaličných kolegov, samozrejme, opozičných. Je to návrh zákona, ktorý pomôže ľuďom, a zároveň teda tie tri roky je dostatočná doba na odchytenie tých predajov, ktoré teda fungujú normálne z toho podnikateľského dôvodu, že kúpa-predaj, takže myslím ti, že nastavili by sme správnu hodnotu, ktorá by pomohla vo finále ľuďom a pomohla by aj ekonomike.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pán predsedajúci, chcem vás požiadať svojím procedurálnym návrhom o to, aby ste presunuli hlasovanie o čísle parlamentnej tlače 266 na koniec tohto týždňa na piatok. Teda na koniec, na koniec... (Ruch v sále.)