19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Cieľom nášho návrhu je rozšíriť okruh zamestnávateľov, ktorí by si mohli výdavky na prevádzku firemných škôlok alebo jaslí uznať za daňovo uznateľné výdavky, ľudovo povedané, dať do nákladov, a viac by som o tejto novele rada povedala v rámci rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
V roku 2023 bola prijatá moja novela, ktorá vlastne v slovenských podmienkach umožnila, aby si zamestnávatelia, ktorí zriaďujú škôlky alebo jasle, mohli dávať výdavky na tieto škôlky alebo jasle do nákladov. Malo to veľmi pozitívny vplyv vlastne na vznik nových takýchto zariadení. A ja sa tomu veľmi teším, že to pozitívne motivovalo zamestnávateľov zamýšľať sa nad tým, ako zjednodušiť vlastne svojim zamestnancom a ich rodinám, deťom, prístup k predprimárnemu vzdelávaniu, k tomu, k tej ranej výchove, a zároveň dokazujú to aj štatistiky, pretože 70 % zamestnancov povedalo, že práve, práve firemné jasle alebo škôlky považujú alebo by považovali za ten najviac motivujúci benefit počas toho, ako mali malé deti. Čiže je to vysoko motivujúce aj pre zotrvanie tých konkrétnych zamestnancov v práci pre toho zamestnávateľa, keď tam takúto možnosť majú, a je to trend, ktorý je všade vo svete prítomný, že vlastne veľkí zamestnávatelia aj strední zamestnávatelia, aj štátni zamestnávatelia, ako napríklad univerzity, parlamenty a podobne, vytvárajú podmienky pre svojich zamestnancov alebo ľudí, ktorí sa tam zdržiavajú, na to, aby tam mohli umiestniť svoje dieťa aj do jaslí alebo do škôlky.
Má to viacero benefitov. Z tých zdravotných benefitov spomeniem, že matky nie sú nútené prestať dojčiť, ak sú tam napríklad jasle v tej istej budove, ako, ako oni pracujú. Rovnako je to oveľa menší stres pre tie deti, keď ten rodič ich môže počas napríklad obedňajšej prestávky prísť pozrieť to dieťa a ten spôsob adaptácie sa na nový kolektív, na zaradenie do tohto procesu je oveľa jednoduchší a zároveň, samozrejme, aj ten zamestnanec sa vráti do práce skôr, keď vie, že má miesto pre to dieťa v škôlke alebo v jasliach, pretože na Slovensku čelíme aj tomu, že mnohí rodičia, či už otcovia, alebo matky, ktorí sa chcú vrátiť do práce, čelia tomu, že nemajú jednoducho miesto pre ich deti v zariadení či v škôlke, alebo v jasliach, alebo si ho nemôžu dovoliť, ak štátne miesta nie sú, tak tie súkromné jasle a škôlky sú jednoducho často pridrahé, kdežto zamestnanec, zamestnanecké škôlky a jasle sú výbornou alternatívou.
O čo sa snažím týmto návrhom? No snažím sa vyjsť v ústrety všetkým týmto benefitom, aby, aby týchto škôlok a jaslí firemných bolo čo najviac, lebo vieme, že tie kapacity štátu a ani tých súkromných zariadení dnes nepostačujú, a toto je v podstate najjednoduchšia zmena, ktorú vie štát urobiť pre to, aby, aby aj firmy dopomáhali a boli motivované pomáhať vytvárať tieto miesta pre deti v škôlkach a v jasliach.
Okrem toho, že by si ako doteraz na základe mojej novely vedeli, vedeli odpisovať tie náklady, ktoré súvisia so zriadením prevádzky takýchto, takýchto jaslí a škôlok, pridávame aj možnosť, aby si mohli odpisovať v prípade, že im túto službu zabezpečuje nejaká tretia strana, stretli sme sa s tým v praxi, reagujeme znova na potreby praxe, kedy napríklad vo veľkých administratívnych budovách, kde sídli xy zamestnávateľov, stačí jedna škôlka alebo stačia jedny jasle, pretože tie firmy nie sú tak veľké, aby dokázali naplniť vlastne sami svojimi, sami vlastne deťmi zamestnancov svoje vlastné jasle a chcú participovať na zriadení a financovaní vlastne takýchto spoločných jaslí pre niekoľko prevádzok.
Dnes tomu bráni tá súčasná úprava, aby to vlastne dokázali odpisovať z daní v tejto podobe. Ak by sme prijali tú novú doplňujúcu úpravu, ktorú navrhujem, tak by to možné bolo. To je len jedna zo situácií, ktorú opisujem, pardon (rečníčka si odkašľala), ktorú by táto novela vyriešila.
Samozrejme, sú tam aj ďalšie dôvody, pre ktoré by to bolo pre zamestnávateľov viac motivujúce. Nie každý chce prevádzkovať takéto jasle sám. Sú tu, sú tu mnohé súkromné jasle, ktoré, ktoré by boli ochotné prevádzkovať takéto zariadenia aj pre, aj pre firmy, aj pre veľkých zamestnancov, zamestnávateľov, rovnako ako to napríklad robia veľkí zamestnávatelia, ako sú Volkswagen a podobne, s inými zamestnaneckými benefitmi typu jedáleň, tak aj tam si vedia vlastne zaviazať tretiu firmu, aby im to prevádzkovala, keďže nemajú na to vlastné kapacity, tak aj pri škôlkach po vzore iných krajín vidíme priestor na to, aby dokázali takto fungovať a aby to bolo vzájomne benefitujúce, a to nehovorím len o zamestnancovi a zamestnávateľovi, ale benefitujúce aj pre štát, lebo tu máme jasné dáta, že tá investícia do predprimárneho vzdelávania je tá najlepšia investícia, ktorú dnes vie spraviť štát a pre vlastne znižovanie dlhu v budúcnosti a zvyšovanie ekonomickej efektivity obyvateľstva a jeho občanov. Ako toto je, toto je ekonomická rovnica, ktorá vlastne dnes je, je známa, a ja som presvedčená, že práve ňou vieme potláčať aj tie rozdiely medzi socio-ekonomickými skupinami, ktoré na Slovensku sú stále priepastné.
Takže toto je cieľom novely, a ak máte akékoľvek otázky, som k dispozícii.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si v poradí, možno nie v úplne logickej, predložiť návrhy zákonov, ktorým v podstate mám návrh skorigovať dôsledky – a nemusím teraz povedať hanebnej novely Trestného zákona –, ale jednoducho novely, ktorá bola nepremyslená, nepredvídateľná, bez akýchkoľvek analýz, bez akejkoľvek diskusie.
Dajme bokom, čo všetko spôsobila, aké to má dopady na prebiehajúce trestné konania, ale to, čo súčasne spôsobila, je, že jednoducho štát sa vydal trestnou politikou, ktorej dôsledky nikto nepozná. A zisťujeme v priamom prenose, čo nám urobila novela Trestného zákona. Zistíme v priamom prenose, aký to má dopad ohľadom majetkovej trestnej činnosti, koľko krádeží, ktoré boli predtým trestným činom, sa nám prehuplo do priestupkovej roviny, ako sa s tým vysporiadavajú nielen podnikatelia, ale ako sa s tým vysporiadajú nakoniec aj štátne orgány, čo stíhajú, čo nestíhajú a čo to v spoločnosti spôsobuje.
S ohľadom na tieto nedozierne dôsledky, ktoré vidno, že vlastne ani, ani štát, ani vláda nejako nemala zmapované, nemala o to záujem, zjavne mala iný cieľ ako ten, robiť právnu úpravu, ktorá je predvídateľná, ktorej dôsledky budem aspoň trošku vedieť predvídať s ohľadom na to, že sa bude o nich aj viesť nejaká odborná diskusia, osobitne s tými, ktorých sa to týka, napríklad s priestupkovými orgánmi, s policajnými orgánmi. A, a že sa dá priestor vôbec na takúto právnu úpravu, kde sa zásadne mení nastavenie toho, čo je trestným činom v oblasti majetkovej trestnej činnosti, aj tých, ktorých sa to priamo týka. Samozrejme aj, aj tých, ktorí prevádzkujú tie obchody, ktorí nám teraz hlásia, že sa tam množia krádeže.
To, čo si dovolím uviesť ešte predtým, ako poviem úplne konkrétne, čo vlastne navrhujem, je uviesť tiež, že aby to nebolo nejaké nedorozumenie. To, čo zaviedla ta rýchla novela Trestného zákona, a je dobre, a určite nechcem, aby sa to zvrátilo späť, je, že sa zrušil „horalkový“ trestný čin. To sme navrhovali nakoniec všetci ministri spravodlivosti aj v tej novele Trestného zákona, ktorá prešla naozaj riadnou, veľkou, odbornou diskusiou. Tá odborná diskusia bola vedená nieže mesiace, ale bola vedená viac ako rok, pretože dvakrát išiel celý materiál do riadneho pripomienkového konania práve preto, že zásadná zmena trestnej politiky je veľmi vážna zmena. Je to jedna z kľúčových vecí, aby sme určili naozaj premyslene, čo je trestným činom a aké tresty sú primerané za trestné činy. Toto urobiť spôsobom, že minister príde na vládu a povie – bude to takto, a s nikým sa o tom nerozpráva – jednoducho vrchol nezodpovedného vládnutia, ktoré sme tu videli v priamom prenose.
To, že toho dôsledkom je, že došlo aj k zastaveniu trestného stíhania voči predsedajúcemu tohto parlamentu, je zaiste bez prekvapenia, pretože to bolo zjavne tým, k tým kľúčovým cieľom, a preto, čo to všetko spôsobí krajine a čo to spôsobí ľuďom, jednoducho tu bolo postavené na vedľajšiu koľaj.
Aby sme aspoň trošku skúsili zmierniť tie následky tejto hanebnej novely Trestného zákona, tak si dovoľujem navrhnúť týmto návrhom zákona, ktorý sa týka priestupkov, je to vlastne novela zákona o priestupkoch, aby keď už nám spadlo to množstvo protiprávnej činnosti z krádeží, z trestných činov do priestupkov, a to nepremyslene, s tým, že sa vlastne takým skokom, ktorý nikto nejakým spôsobom nepreskúmal, nedá sa to povedať ani, že je to porovnateľné s inými krajinami, kde je podobná životná úroveň, a tá hranica, samozrejme, majetku sa musí takto na ňu pozerať, že aká tá hodnota majetku je u nás a príjmov a v tých iných krajinách, kde sa to dáva do porovnania.
Takže keďže sa vláda rozhodla urobiť takýto skok, že to, čo bolo predtým trestným činom od hodnoty 266 eur, tak sa rozhodla, že teraz bude od 700 eur, tak, tak nám jednoducho spadlo množstvo, množstvo protiprávnej činnosti z tej trestnoprávnej roviny do priestupkovej, takže potom je, samozrejme, namieste pozrieť sa aj na tú priestupkovú právnu úpravu a prísnejšie nastaviť trestanie priestupkov, a preto navrhujem v tomto, v tomto návrhu zákona priblížiť sa k tomu, čo je nakoniec v Českej republike.
V Českej republike je horná hranica pokuty za priestupky proti majetku 2-tisíc eur, takže navrhujeme týmto návrhom zákona, aby sme sa priblížili k vzoru Českej republiky v tomto prípade a priblížili sa teda tou sumou, že ju stanovíme z tých dnešných 331 eur na 2-tisíc eur. Ja netvrdím, že to je úplne ideálne riešenie a že tým sa vyrieši všetko, ale aspoň trošku napravíme tie dôsledky, ktoré nám tá hanebná novela Trestného zákona priniesla.
Takže toľko v mojom úvodnom vystúpení. Ak bude nejaký priestor na diskusiu, nech sa páči.
Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podpredseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujú v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ono je príznačné, že sa tu rozprávame sami ako opoziční poslanci a že tu máme predstaviteľa koalície, tak niekto nám musí viesť schôdzu, a keďže už nemáme žiadneho opozičného predstaviteľa (povedané so smiechom), kto by viedol schôdzu, tak aspoň tú nám vedie koaličný predstaviteľ.
A je to asi príznačné, že tak to bude aj v kontrolnom výbore SIS, že aj ten nám bude viesť koaličný predstaviteľ, takže toto je vlastne akože v niečom taká fraška demokracie, čo tu teraz prebieha, že navrhujeme aspoň zlepšenie tých dôsledkov, ale vlastne si to tu rozprávame iba sami sebe, tak si dovoľujem požiadať o podporu aspoň z opozičných klubov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Toto je návrh zákona, ktorý, dá sa povedať, že rieši situáciu, kedy minister spravodlivosti rozhodne o prepustení na slobodu odsúdeného človeka, a to napríklad aj z korupcie, prípad Dušana Kováčika. Je to návrh zákona, ktorý už neumožní takúto situáciu, aby ľubovoľne sa minister spravodlivosti rozhodol aj pod rôznym politickým tlakom, ktorý jednoducho môže byť a môže nastať, nakoniec, je to predstaviteľ, je to člen vlády, takže je to určite politik, ktorý je pod politickými tlakmi.
Zatiaľ ja osobne ako bývalá ministerka spravodlivosti musím povedať, že som sa nestretla zo žiadnym rozhodnutím ministra spravodlivosti, ktoré by som mohla hodnotiť, že bolo urobené pod politickým tlakom. Jednoducho preto, že to boli rozhodnutia, ktoré som urobila aj ja, o prepustení človeka napríklad z výkonu trestu. Áno, tiež, to bolo vlastne, to boli rozhodnutia súdov, ktoré som vlastne prelomila svojím rozhodnutím ministra spravodlivosti, že som podávala mimoriadny opravný prostriedok, dovolanie, ktorými som chcela zvrátiť už právoplatné rozhodnutie súdov. Áno, je pravda, urobila som to ja ako ministerka spravodlivosti, ale treba povedať, že to boli prípady, ktoré, by som povedala, jasného technického charakteru. A treba povedať tiež to, že v tých prípadoch, kedy ja som podala dovolanie, a iba, v iba v niektorých prípadoch výnimočne som dala takýto návrh na prepustenie, tak v tých prípadoch súd to aj odobril, takže naozaj môžem povedať, že jednak boli to jasné technické prípady, a jednak súd sa s nimi plne stotožnil.
A teraz tie prípady, o ktorých ja viem ako bývalá ministerka spravodlivosti a aj z tých verejných vyjadrení iných ministrov, ktorí boli predo mnou, jasne vyplýva, že jednoducho naozaj to, tie situácie, kedy to využil minister spravodlivosti, boli výsostne technického charakteru. To znamená, ja poviem príklad, lebo sa veľmi často aj súčasný minister spravodlivosti hovorí, že ministri to robili predo mnou, môžem to robiť ja a je to absolútne v poriadku. No nie je to v poriadku, aby minister spravodlivosti, ak má iný názor ako súd, podával mimoriadny prostrie... opravný prostriedok. To znamená, už tu máme aj právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že niekto je vinný, dostal za to trest, potom do toho vstupuje minister. Tak ak minister okrem toho, že chce, aby sa tým opätovne zaoberal Najvyšší súd a ešte aj využije svoje oprávnenie, že toho človeka, vlastne mu preruší výkon trestu, prepustí ho na slobodu, tak to musí byť absolútne výnimočná, výnimočná situácia, lebo inak to spochybňuje súdy, že nerozhodujú spravodlivo, nezávisle, nestranne, keď do toho vstúpi nakoniec minister, výkonná moc a povie – nie, nemôžeš byť vo výkone trestu, nebudeš tam, že ak tým ide spochybniť jednoducho tú prácu tých predchádzajúcich súdov vo svojej podstate, a nieže sa jedná iba o jednoduché zlyhanie, zlý nápočet, tak, tak to považujem za vážny problém a to, sa domnievam, že sa stalo v prípade, kedy bol prepustený na slobodu Dušan Kováčik, a jednalo sa o rozhodnutie ministra spravodlivosti Borisa Suska.
A to, čo ja navrhujem je, že už to nebude mať žiadny minister, lebo si myslím, že naozaj to je nesprávne a zlé, aby sme takto široko vykladali to oprávnenie ministra spravodlivosti, že... A, a navrhujem aj riešenie, ako vlastne sanovať tú situáciu, ktorej som čelila aj ja alebo iní ministri spravodlivosti. To znamená, že keď prepustili, keď som prepustila aj ja alebo iní ministri spravodlivosti odsúdeného človeka na slobodu, tak skutočne to bola situácia, že zákon jasne hovorí, že sa jedná o mladistvého, mal dostať polovičný, polovičnú výšku toho trestu, ktorý je v Trestnom zákone, a nedostal, to znamená, že sa sudca pomýlil. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že sa jednalo o situácie tiež také, že samotný súd, ktorý o veci rozhodol, si to všimol dodatočne pri písaní rozsudku, nemohol urobiť žiadnu nápravu, a tak požiadal ministra spravodlivosti o nápravu v rámci jeho mimoriadneho opravného prostriedku. To znamená, ten samotný súd, ktorý to rozhodol, si všimol, že proste došlo tu k takémuto technickému zlyhaniu, takže, samozrejme, že potom je namieste čo najskôr zakročiť, aby nedošlo k porušovaniu práv človeka. Ale aby sme sanovali aj tieto situácie, no tak sa domnievam, že stále to môžeme ponechať súdu a môžeme súdu stanoviť lehotu, v ktorej proste do toho vstúpi.
Ja navrhujem, že toto oprávnenie, ktoré je spojené s tým mimoriadnym oprávnením ministra spravodlivosti vlastne skúsiť zvrátiť už právoplatné rozhodnutia súdov o niekoho vine alebo nakoniec aj nevine, áno, aj to môže byť.
Ale keď sa bavíme o prepustení vlastne z výkonu trestu o takomto prerušení, tak skôr sa, musí sa jednať o situáciu, že bolo rozhodnuté o vine, tak navrhujem, že minister spravodlivosti a rovnako aj generálny prokurátor nech majú len oprávnenie navrhovať takéto prerušenie výkonu trestu. Len ho budú navrhovať, nebudú o tom rozhodovať vlastne, že má dôjsť k takému prepusteniu, a budú adresovať takýto návrh súdu, tak je tomu nakoniec aj v Českej republike.
Ja to, čo k tomu dopĺňam, a v tom je aj rozdiel oproti tomu, čo je v Českej republike, že dopĺňam riešenie situácie, že sa to môže jednať o naozaj naliehavú situáciu, že by bolo namieste čo najskôr zakročiť, je to, že dávam do zákona lehotu, v ktorej ten súd rozhodne. Keď si pozriete to riešenie právne, tak to právne riešenie je, že tú lehotu vlastne dávam prvostupňovému súdu, a to aj vysvetlím, to je možno trošku zložité. Keď dôjde k právoplatnému rozhodnutiu o vine, tak najčastejšie sa jedná o situáciu, že o vine rozhodol prvostupňový súd a potom odvolací súd, a tým sa nám to rozhodnutie stalo právoplatným. O dovolaní ministra spravodlivosti, ktorým chce zvrátiť to rozhodnutie súdov, rozhoduje Najvyšší súd. Ale kým ten celý spis príde Najvyššiemu súdu, tak to jednoducho trvá, môžu to byť aj mesiace, môže sa to stať. A to preto, lebo to dovolanie, ktoré podávam minister spravodlivosti, tak ho kompletizuje prvostupňový súd, a tam beží čas, takže preto navrhujem v tom mojom návrhu, že dávam lehotu tomu prvostupňovému súdu, ktorý sa na to pozrie, a pozrie sa, aha, pre generálneho prokurátora alebo pre ministra sa jedna táto situácia, je tak naliehavá, že by som mal hneď konať, tak sa pozriem, či ten základný dôvod, pre ktorý napadá to dovolanie, či je naozaj taký jasný, že mi ide vybiť zrak, žeby bolo na mieste toho človeka radšej teraz ešte prepustiť.
Takže domnievam sa, že to sú tak jasné prípady, o ktorých aj rozhodovali v minulosti ministri spravodlivosti, že takúto vec, keď je na ňu upozornený súd, tak o nej vie rozhodnúť do desiatich dní, potom preruší sa výkon trestu, ak je to taká situácia, a potom o tom môže vo svojom čase rozhodovať dovolací súd. Toto navrhujem, tým pádom budú vyriešené všetky situácie do minulosti a nemusí mať minister spravodlivosti ani generálny prokurátor takéto zásadné veľké oprávnenie, ktoré sa ukazuje v týchto dňoch, že nie je namieste, a nakoniec zasahuje do dôveryhodnosti súdov, lebo to sa dnes deje, že vlastne takýmto rozhodnutím ministra spravodlivosti dávame obrovský priestor, aby politicky sme vlastne spochybňovali prácu súdov, čo nie je na mieste. Takže o tom je tento návrh a dovolím si požiadať o podporu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Poverený podpredseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Z úvodného slova predkladateľky je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedené rozhodnutia povereného podpredsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto je vlastne tretí zákon zo skupiny, ktoré, sa domnievam, s ohľadom na súčasné... či už výkon trestnej politiky, alebo zásadné zmeny trestnej politiky by mohli napraviť také najväčšie výkyvy, ku ktorým tu dochádza. Novela Trestného zákona znamená, že navrhujeme, aby tá výška škody, to znamená tá hranica, odkiaľ začína trestný čin, aby to bolo jednoducho tam, na čom sme sa odborne dohodli po viac ako roku pripomienkového konania. Ja som rada, že už tu prišli aj páni poslanci z koalície.
Áno, približne rok sme odborne diskutovali, že hranica 500 eur je tou hranicou, odkiaľ by mal začínať trestný čin, a tam sa má presunúť tá hranica z 266 eur, žiadnych 700 eur.
Navrhujem s ohľadom na všetko, čomu čelíme a čo si môžme všímať, čo spôsobuje tá novela Trestného zákona, ktorá takto hanebne rýchlo bola prijatá, aby sme napravili tieto najvážnejšie dôsledky a naozaj to stanovili tak, ako bola zhoda odborná aj s policajtami, aj s vyšetrovateľmi, aj s predstaviteľmi priestupkových orgánov, aj s prokurátormi, aj so sudcami, so všetkými, ktorí boli zapojení do tejto debaty.
Súčasne navrhujem, aby okrem toho, že sa stanoví takáto výška, tak, tak ako sme navrhovali aj v tom návrhu novely Trestného zákona, ktorá naozaj mala priniesť restoratívnu justíciu, takže nie, že minister spravodlivosti Susko ju doniesol, ale tá veľká novela, ktorá sa tu robila približne rok, tak v sebe mala tieto prvky so všetkým, čo k tomu patrí, nielen umožniť unikať tu pred spravodlivosťou niekomu.
To, čo tu chýba, je, že mala by tu byť stanovená nejaká jasná hranica, ktorá, to my sme stanovili ako škody mimoriadneho rozsahu nad sumu prevyšujúcu milión eur, a to by bola hranica, od ktorej by sme nastavili vlastne tú najzávažnejšiu kriminálnu trestnú činnosť majetkovú. To, čo sa tu udialo, je, že vlastne takéto citlivejšie nastavenie tých hraníc tu teraz nemáme. Proste my sme urobili skok, dá sa povedať, skočili sme do prázdna, do jamy a teraz zisťujeme, čo nám to všetko prinieslo.
Ale to, čo ja navrhujem, je ako vrátiť sa, urobiť krok späť a nastaviť tie hranice tej majetkovej škody naozaj tak, ako je na to pripravené Slovensko. To znamená začať citlivejšie na začiatku a stanoviť tiež vysokú hranicu, od ktorej sa bude potom odvíjať aj závažná trestná činnosť. Takže takto to navrhujem, takto je na tom odborná zhoda, a tak by bolo správne, aby sme napravili novelu Trestného zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Poverený podpredseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Z uvedeného slova predkladateľky je zrejmý účel navrhovanej úpravy zákona.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného.
A prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.