19. schôdza

... republiky z 13. decembra 2022 ohľadne Matovičovho rodinného balíčku, ten sa týka práve otázky ústavných princípov legislatívneho procesu. Tak slovom, aby som to zhrnul, takže ako sa má vlastne volič alebo volička, občan, občianka Slovenskej republiky spoľahnúť, keď sleduje tento proces, že nebudú rôznym pokútnym spôsobom a úskokmi v druhom čítaní bez akejkoľvek relevantnej diskusie prijímané akékoľvek právne normy, ktoré zasahujú napríklad aj do majetku a do súkromia ich samých. Hej. Kde sú tie legendárne istoty, keď štát vlastne v rozpore s rokovacím poriadkom je ochotný vyvlastniť samospráve cesty. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovolím si na tomto mieste uviesť ďalej, že riadny zákonodarný proces, ktorý zahŕňa všetky prvky posudzovania dopadov, odôvodňovanie návrhu a samotné diskusie o, o ňom slúžia ako garancia kvality aj dôveryhodnosti, ale samozrejme aj legitimity prijímanej legislatívy no a takýto zásah do vlastníctva ako je zásah do vlastníctva ciest druhej a tretej triedy v podobe ex lege vyvlastnenia jednoducho nebol zo strany parlamentnej väčšiny nieže dostatočne, ale v podstate nijako odôvodnený nakoľko odôvodnenie doplnenia vetovaného ustanovenia do zákona o vodách stručne uvádza, citujem: "Doplnenie prechodného ustanovenia sa navrhuje z dôvodu úprav v tomto pozmeňujúcom návrhu." Tak to je čo? Čo v tom máme čítať? Očividne ide o súvis s ďalším doplneným ustanovením cez spoločnú správu výborov, tak aspoň ja to čítam a to bodom 8, ktorý v čl. 1 vložil nové body 12 a 14 a tieto umožňujú vyvlastniť pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcov drobných vodných tokov alebo právnickej osoby zriadenej alebo založenej štátom, ktorá spravuje vodné stavby vo vlastníctve štátu z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkoprávnemu usporiadaniu, nachádzajú sa pod vodnou stavbou vo vlastníctve štátu alebo sú jej súčasťou v užívaní. Aj toto ustanovenie trpí obdobnými legislatívnymi, legislatívno-procesnými vadami, keďže rovnako ide o právnu úpravu umožňujúcu vyvlastnenie pozemkov fyzických osôb a právnických osôb. Takáto forma zasahujúca do vlastníckych práv a legitímnych očakávaní pochopiteľne súkromných vlastníkov pozemkov by mala byť predmetom riadneho legislatívneho procesu a medzirezortného pripomienkového konania, opakujeme to stále a opakujeme to aj v tomto momente. V tomto prípade, v tomto prípade mal som myšlienku, stratil som ju, pardon, v tomto prípade našťastie nejde o vyhlásenie ex lege, ale norma predpokladá tiež návrhové vyvlastňovacie konanie, kde sa bude skúmať prítomnosť verejného záujmu a rozhodovať o primeranej náhrade. Toto nelegitimizuje absenciu riadneho odôvodnenia cieľov, ktoré sa majú vetovaným ustanovením dosiahnuť vhodnosti zvoleného legislatívneho prostriedku, tiež súladu s ústavnými princípmi a ekonomických daňových a praktických dopadov vetovaného ustanovenia na práva a povinnosti dotknutých subjektov. Poďme k tomu najzávažnejšiemu porušeniu ústavy a to k samotnému obsahu vetovaného ustanovenia a pretože podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Vetované ustanovenie v podobe prechodného ustanovenia novely zákona o vodách vyvlastňuje priamo zákonom cesty druhej a tretej triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja, ktoré prechádzajú cez vodné stavby, uskutočňuje podľa medzinárodnej zmluvy vo vlastníctve štátu a v správe právnickej osoby založenej ministerstvom. Samosprávny kraj je teda v zmysle ústavy subjekt, ktorý je oddelený od štátu, preto požíva na účely ochrany vlastníctva rovnakú ochranu plynúcu z ústavy ako požívajú fyzické osoby a právnické osoby a teda aj v prípade úmyslu štátu vyvlastniť cesty druhej a tretej triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja musí zákonodarca rešpektovať ústavné predpoklady pre vyvlastnenie a to sa môže udiať iba v troch prípadoch. Na základe zákona v konaní pred správnym orgánom za primeranú náhradu a v nevyhnutnom rozsahu. Vetované ustanovenie nerešpektuje ani jednu z týchto troch ústavných podmienok a ani jednu, ktoré sa vzťahu aj na majetok samosprávneho kraja, ak ho chce štát vyvlastniť. Novela zákona o vodách vetovaným ustanovením vyvlastňuje cesty druhej a tretej triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja priamo zákonom bez akéhokoľvek správneho konania, bez akejkoľvek finančnej náhrady a bez zohľadnenia rozsahu majetku, ktoré by bolo nevyhnutné vyvlastniť na splnenie sledovaného cieľa. Chcem na tomto mieste ešte pripomenúť aj veľmi bohatú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva čo sa týka ex lege vyvlastnenie pozemkov bez riadneho vyvlastňovacieho konania. Európsky súd pre ľudské práva uvádza, že nepriame vyvlastnenie v podobe vyvlastnenia zákonom nemôže byť alternatívou pre riadne vyvlastnenie skrz právne konanie, tiež Európsky súd pre ľudské práva zhrnul, že nepriame vyvlastnenie umožňuje verejnej moci okupovať pozemky a nezvratne ich zmeniť s tým, že nezvratná zmena znamená prechod vlastníctva na verejnú moc a to bez formálneho aktu vyvlastnenia a bez formálneho aktu vyvlastnenia vydaného najneskôr pri strate kontroly vlastníka nad svojim pozemkom považuje Európsky súd pre ľudské práva mechanizmus nepriameho vyvlastnenia ex lege za neakceptovateľný z hľadiska právnej istoty. Rovnako náš Ústavný súd opakovane zdôraznil ústavnú nesúladnosť vyvlastnenie pozemkov ex lege bez riadneho vyvlastňovacieho správneho konania, Ústavný súd zdôraznil, že verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z tohto odôvodnenia a rozhodnutia, ktorého podstatou je aj otázka existencie verejného záujmu potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už súkromnými alebo samozrejme verejnými záujmami. Tými môže by napríklad aj výstavba diaľnice na pozemku, kde sa nachádza škola, ale nielen. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke napríklad vyvlastnení a nie je možné ho vopred a priori stanoviť priamo zákonom. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej a nie zákonodarnej. Vážené panie poslankyne, páni poslanci už samotné vyvlastňovacie konanie plní ochrannú funkciu v režime inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Absencia riadnej administratívnej právnej ochrany vlastníka ciest druhej a tretej triedy spočívajúcej v riadnom vyvlastňovacom konaní znamená absenciu zákonodarného základu pre zásah do práva na vlastníctvo, respektíve práva na ochranu majetku samosprávneho kraja. Vychádzajúc z tohto mi dovoľte konštatovať, že zásah do základného práva na vlastníctvo, respektíve práva na pokojné užívanie majetku samosprávneho kraja spočívajúcich v ex lege vyvlastnení ciest druhej a tretej triedy vetovaným ustanovením bez poskytnutia predchádzajúcej adekvátnej ochrany nie je zlučiteľný s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto na základe týchto argumentov a týchto faktov náš klub poslankyne a poslanci Progresívne Slovenska podporia v hlasovaní veto a pripomienky prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho. Ďakujem za vašu pozornosť.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Rokujeme o prvom vetovanom zákone, teda zákone, ktorý ako prvý vetoval nový pán prezident Peter Pellegrini a chcem vyjadriť potešenie nad nielen tým, že pán prezident vetoval ten zákona, ale aj s tým ako odôvodnil svoje rozhodnutie vrátiť Národnej rade tento zákon na opätovné prerokovanie. Tie dôvody nie sú obsahové, tie dôvody sa týkajú pravidiel, respektíve porušovania pravidiel riadneho legislatívneho procesu Národnou radou Slovenskej republiky pri schvaľovaní novely zákona o vodách a je až zarážajúce, že tak pomerne stručný zákon a teda ten bod, jeden jediný bod, ktorého sa priamo týka rozhodnutie pána prezidenta, respektíve aj dva body, lebo je tam aj účinnosť, koľkých možných porušení pravidiel legislatívneho procesu sa tam možno dopustiť. Ja by som to len stručne zrekapituloval a je ich, ak dobre počítam, prinajmenšom sedem. Prvé porušenie lehota. Národná rada nedodržala lehotu, ktorú dáva prezidentovi ústava na to, aby schválený zákon vetoval a vrátil ho Národnej rade či už s pripomienkami na opätovné prerokovanie alebo, alebo aj bez, bez, bez toho, aby, aby odporučil jeho opätovné schválenie, kým ústava hovorí o pätnástich dňoch, tuto bola kratšia lehota a teda pán prezident nemal možnosť využiť celú túto lehotu a teda mohla sa teoreticky stať situácia, že by pán prezident podpísal ten zákon až potom, keď zákon mal nadobudnúť účinnosť a myslím, že už sme v tomto volebnom období a aj vo vzťahu k pánovi prezidentovi takúto, takúto úpravu schválili, že sme nerešpektovali tú lehotu a mali by sme si na to dávať pozor. Aj keď samozrejme, že toto sa niekedy stáva, keď je potrebné urgentne schváliť zmenu zákona a sú situácie, keď sa, sa s hlavou štátu Národná rada dohodne, že aká bude, aká bude účinnosť a pán prezident je schopný podpísať to aj v kratšej lehote ako je pätnásť dní samozrejme, ale niečo, keď vyplýva z ústavy, tak by Národná rada mala rešpektovať tú pätnásťdňovú lehotu vyplývajúcu priamo z ústavy. Druhá výhrada pána prezidenta je, že to namietané ustanovenie je označené ako prechodné ustanovenie, pritom však v skutočnosti nejde o prechodné ustanovenie, ide o ustanovenie, ktoré má trvalé následky, teda neošetruje iba nejaký stav, ktorý nastane dočasne vo vzťahu k zmene zákona, ale trvalo upravuje právne, právne vzťahy. Tretia a potenciálne najvážnejšia výhrada pána prezidenta je, že to sporné ustanovenie je nepriamou novelizáciou cestného zákona. Čiže v zákone o vodách sa nepriamo novelizuje Trestný zákon. Nepriama novelizácia je zakázaná, odporuje princípom právneho štátu a je dosť pravdepodobné, že ak by tam nebolo aj nič iné, už samotný tento fakt, že ide o nepriamu novelizáciu, by v prípade konania na Ústavnom súde mohol byť dôvodom na označenie tohto ustanovenia za odporujúce ústave. Štvrtá výhrada sa týka toho, že nie je predmetné ustanovenie v súlade s čl. 1 od. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda že Slovenská republika je demokraticky právny štát a to v rozsahu zásahu do generality práva a princípu deľby moci. Preložené do jednoduchého jazyka zrozumiteľného aj pre širšiu verejnosť. Zákon má upravovať všeobecne nejaké pravidlá. Tento, toto ustanovenie sa týka konkrétneho jedného úseku cesty, ktorý, ktorý sa týka teda cesta tretej triedy Gabčíkovo - Dobrohošť zriadenú ako cesta tretej triedy č. 506-8 v dĺžke 2,065 kilometra, ktorá má prejsť z vlastníctva Trnavského samosprávneho kraja do vlastníctva, vlastníctva štátu, ktorá už aj princíp deľby, deľby moci, keďže Národná rada ako zákonodarný orgán nemá riešiť konkrétnu situáciu, má nastavovať všeobecné pravidlá ako nás pán prezident upozorňuje. Piata pripomienky, piaty dôvod prečo pán prezident vrátil tento zákon, je, že je to prílepok, to ustanovenie nebolo v návrhu zákona, to ustanovenie nesúvisí s tým, čo je, čo je v návrhu zákona, bolo tam prilepené ako pozmeňujúci návrh spoločnej správe výborov a teda kým, kým ...
=====

Prečo pán prezident vrátil tento zákon, je že je to prílepok, to ustanovenie nebolo v návrhu zákona. To ustanovenie nesúvisí s tým, čo je, čo je v návrhu zákona, bolo tam prilepené ako pozmeňujúci návrh v spoločnej správe výborov, a teda kým zákon ako taký, jeho účelom je zabezpečiť odstránenie legislatívnych bariér pri využívaní systémov tepelných čerpadiel, tak ten prílepok rieši, rieši, vyvlastnenie jedného úseku ciest pri Vodnom diele Gabčíkovo. Tu ale musím povedať, že to nie je úplne klasický prílepok, lebo sa ním priamo nenovelizuje iný zákon, to je trochu taký paradox, že za prílepok sa označuje, ak sa tam doplní ďalší novelizačný článok, ktorým sa novelizuje iný zákon. Tuto sa nenovelizuje iný zákon priamo, ale nepriamo, keďže je to nepriama novela, tak je to síce prílepok, ale z formálneho hľadiska je to iba akoby rozširujúci pozmeňujúci, alebo doplňujúci návrh, ale teda zjavne z obsahového hľadiska to prílepok je aj de facto to prílepok je, keďže nepriamo novelizuje iný zákon.
Šiesta, dôležitá výhrada pána prezidenta je, že ide o vyvlastnenie ex lége, teda vyvlastnenie zo zákona, nie na základe zákona ako to predpokladá čl. 20 os. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o tom, že vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Pán prezident nespochybňuje, že ten zámer je legitímny, čiže je vo verejnom záujme, že je to v nevyhnutnej miere, to si nie som istý, ale k tomu sa pán prezident nevyjadruje, ale vyvlastnenie nemôže sa realizovať priamo zákonom. Môže sa realizovať ústavou a zákonom predpísaným spôsobom na základe zákona. Nemá byť parlament ten, ktorý rozhodne o tom, že nijaká konkrétna vec bude vyvlastnená. V tomto prípade, ale to urobil priamo parlament, priamo zo zákona odporuje to požiadavke čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, a tá siedma výhrada je, že nespĺňa ani ďalšie náležitosti čl. 20 ods. 4, najmä nestanovuje primeranú náhradu za majetok, ktorý by mal do svojho vlastníctva získať štát.
Takže podľa pána prezidenta ide o neprípustnú formu vyvlastnenia, alebo dokonca podľa toho, čo hovorí v tom zdôvodnení, je to nejaká forma znárodnenia. Takýmto spôsobom sa vyvlastňovať a postupovať nemá. Veľmi často v tejto Národnej rade aj v tomto volebnom období, hovoríme o potrebe dodržiavania pravidiel legislatívneho procesu. Ja som veľmi rád, že pán prezident si všimol, že v tomto prípade pravidlá legislatívneho procesu boli porušené, veľmi dôrazne na to upozornil Národnú radu, vetoval zákon, dal konkrétnu, konkrétnu pripomienku. Ešte raz, on nespochybňuje legitimitu a potrebu riešenia toho problému, ale jasne ukázal, že takto sa to robiť nemá a ja len dúfam, že aj v budúcnosti a aj v iných prípadoch, keď bude dochádzať k takémuto, alebo podobnému porušeniu pravidiel legislatívneho procesu, bude pán prezident postupovať rovnakým spôsobom a bude vracať Národnej rade zákony, ktoré boli schválené postupom, ktorý odporuje, či už ústave priamo, alebo pravidlám legislatívneho procesu, ktoré sú vymedzené v zákone o rokovacom poriadku. Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci. V mene štyroch poslaneckých klubov KDH, SLOVENSKO, PS, SaS podávam procedurálny návrh, aby sa body programu 387, 388, 478 prerokovali zajtra o 9-tej hodine. Je to, týka sa to odvolávania ministrov. Odôvodnenie, upiera sa nám právo odvolávať ministrov, ktorí si neplnia dostatočne svoju úlohu. Ďakujem. (Potlesk.)