19. schôdza

O slovo požiadal pán poslanec Szalay ako navrhovateľ.

Ďakujem veľmi pekne.
Ale vďaka tejto rozprave som zistil, že ešte niečo mám, čo by som v tejto téme povedal. A ďakujem nielen pánovi poslancovi Pročkovi, ale aj pánovi neprítomnému poslancovi Gašparovi, ktorému by som chcel dať za pravdu.
Boli zlé roky počas manažmentu pandémie. Prosím pekne, opakujem, bol som v prvej línii na samosprávnom kraji a zažil som to, videl som to a mám bambilión skúseností, príbehov a anekdot, čo tu nefungovalo. Ten manažment bolo treba prešetriť a je treba prešetriť. Treba si povedať, že čo bolo správne, čo nebolo správne, čo bolo v súlade so zákonom, čo bolo v rozpore so zákonom, aby sme sa poučili, aby sme mali poučenie z tohto vývoja, že keď príde ďalšia pandémia alebo ďalšia krízová situácia, aby sme neopakovali tie isté chyby.
Pokiaľ sa nepozrieme kritickým pohľadom aj na naše vlastné skutky, aj na moje skutky, aj na skutky pána ministra Krajčího a tak ďalej, tak dovtedy neodídeme z toho boja poučení, múdrejší.
A tie chyby boli urobené. Niektoré viem identifikovať aj ja, pretože som sa nad nimi rozčuľoval ako krajský lekár, a komunikoval som o nich. Absolvoval som možno 20 alebo 30 veľkých rokovaní pandemickej komisie vlády, ktoré trvali vždy minimálne štyri hodiny, každé jedno z tých stretnutí. Ale mňa sa pán Kotlár nepýtal na moje skúsenosti. Ani mojich kolegov z iných žúp sa pán Kotlár nepýtal na skúsenosti, čo by sme boli bývali zmenili, aby to fungovalo nabudúce lepšie.
Nikto sa nezaujíma o moju skúsenosť, ktorú som mal pri budovaní očkovacieho centra, čo by mohlo fungovať lepšie. Ja som len každý týždeň horel v televízii za to, ako nefunguje Národné centrum zdravotníckych informácií, ako zmršilo všetky pozvánky na očkovania, ako zmršilo všetky tie certifikáty, ktoré na očkovania ľudia dostali, lebo ich, nevedeli sa k nim doklikať, lebo ten systém nefungoval, lebo sme neboli partneri pre to Národné centrum zdravotníckych informácií.
Je tu bambilión takýchto drobností, o ktorých sa dá rozprávať. O štátnych hmotných rezervách, ako je možné, že v štátnych hmotných rezervách sa v deň D, keď niekto povedal, že je pandémia, nenachádzali lieky a zdravotnícke pomôcky. A štátne hmotné rezervy povedali, no lebo nám ministerstvo zdravotníctva nepovedalo, čo máme nakúpiť. Ako je to možné, že ministerstvo zdravotníctva, a to mi je teraz jedno, či červené, modré, zelené alebo žlté ministerstvo, či pod vedením SMER-u, alebo koho, alebo koho nenakúpilo, neobjednalo. Ale povedzme si, že sa to tak má stať aspoň od-te-raz. Nemusí za to ísť niekto sedieť do basy, ale, prosím vás pekne, najbližšie keď príde pandémia, aby v tých štátnych hmotných rezervách tie rukavice boli. Aby som nevyzeral ako chudobný príbuzný, ktorý 8 kusov rukavíc, teda 4 páry dal lekárovi, že týmto bojujte najbližší mesiac proti pandémii. Však to minul za prvých 20 minút na prvých štyroch pacientov.
Mobilné odberové miesta, brutálna pravda, vznikli nie že stovky, tisícky MOM-iek, kde sa vyšparchávali sople, a na týchto MOM-kách si naozaj desiatky podnikateľov vybudovali miliónové majetky, pretože jedno mobilné odberové miesto z rozhodnutia ministerstva zdravotníctva dostávalo mesačný paušál 30-tisíc eur. 30-tisíc eur za každé jedno miesto! Vážne.
Pohotovosť, ambulantná pohotovosť, ktorá nám tu krachuje a kvôli ktorej sme tu skracovali o dve hodiny ordinačný čas, aby, prebohaživého, tí pediatri nepadli na ústa, tie ambulantné pohotovosti dostávajú mesačne 14-tisíc eur. Polovičku z toho, čo dostávala nekvalifikovaná pracovná sila v MOM-kách, kde nemusel byť lekár. Tu chceme mať vysokovzdelaného lekára aj so sestrou. Tam mohli byť v zásade akýkoľvek zdravotníci, teda aspoň jeden zdravotník. Ostatní mohli byť ktokoľvek v tých MOM-kách.
Je to neefektívne míňanie peňazí, ale týmto sa nikto pri prešetrovaní pandémie pod vedením pána Kotlára nezaoberal. Ja by som chcel, aby ste sa tým zaoberali, pretože aj ja chcem byť poučený. Aj ja chcem ako lekár Bratislavského kraja vedieť nabudúce, čo mám robiť. Aby som si otvoril manuál na strane 35, možno ste videli to vyšetrovanie leteckých nešťastí, že keď vám nejdú klapky, no tak čo máte urobiť, akým postupom máte postupovať. Nič také sme v roku 2020 nemali, napriek tomu, že sme tu 30 rokov budovali krízové riadenie. Tu máme odbory krízového riadenia na každom jednom úrade, ale to sú len starí páprdovia, ktorí pijú kávu, ale keď príde na lámanie chleba, sa pozerajú jeden na druhého, kto teraz zasiahne, kto príde pracovať, kto tu bude nosiť vrecia s pieskom. Jáj, no to sa nedá, to by nám mali poslať niekde zhora nejakých ufónov, ktorí nám s tým pomôžu.
A v tomto sa ale nič nezmenilo. Ja sa bojím. Prišla kríza ukrajinská a sme sa dostali úplne do rovnakých problémov, ako sme boli pri kríze pandemickej.
A ja sa bojím, že keď príde ďalšia kríza, že čo budeme potom robiť. Máme napísať ten manuál. Ja som dúfal, že pod tým názvom, že prešetrovanie pandémie, že pod tým názvom sa dá skryť takýto manuál a že na tomto sa bude robiť. A nie, že budeme skúmať, či sú tam čipy, či to je bioteroristická zbraň dovezená v kufríku z Číny, lebo to sú veci, ktoré nedelia a nenásobia. Či už to bola biologická zbraň, alebo nie, to tých 20-tisíc životov nevráti. A keď nabudúce, pri ďalšej pandémii povieme, že je to biologická zbraň, akým spôsobom tým pomôžeme pacientom pri distribúcii liekov, pomôcok, štandardov?!
Ďalší prípad... príbeh. Asi ste si možno všimli, že počas pandémie bolo mnoho ambulancií zatvorených. Lekári sa takisto báli, pokiaľ neboli zaočkovaní, sa báli toho prvého kontaktu. Vyšetrovali pacientov na diaľku, cez telefón, cez okno, cez zatvorené dvere, posúvali výsledky popod dvere. Je to dobre? Nie je to dobre. Nemalo by to takto byť. Keď príde ďalšia pandémia, čo sme urobili pre to, aby to fungovalo lepšie? Zadefinovali sme vôbec, čo je to telemedicína, aby sme vedeli tých pacientov riešiť na diaľku? Zadefinovali sme nejaké odmeny pre tých lekárov, ktorí budú prítomní, lebo boli lekári, ktorí ošetrovali, hej? Nehádžme ich všetkých do jedného vreca. Ale boli takí, ktorí neošetrovali.
Ďalší príbeh. Rozhodnutím ministerstva zdravotníctva sa rozhodlo, že nemocnice budú biele alebo červené. Biele, kde nie sú covidoví pacienti, červené, ktorí scovidovatelí, hej, že sú tam tí pacienti. A prišiel rozkaz, príkaz, jedného aj nasledujúceho ministra, aj pána Krajčího, a neskôr aj pána Lengvarského, aby sa v týchto nemocniciach na Slovensku nerobila, tzv. biela medicína. Teda plánované výkony na necovidovými, zdravými pacientami, teda neinfekčnými pacientami. Prečo? Lebo majú byť kapacity nemocníc dostupné a prístupné pre covidových pacientov. Takže sa prestala robiť, tzv. elektívna operatíva, teda výkony, ktoré nie sú nevyhnutné, sú plánované, nie je akútna starostlivosť, že vás dovezie záchranka v ohrození života, ale nerobili sa plánované výkony nad – v úvodzovkách – zdravými pacientami. Za ten čas covidový, za tých dva a pol roka nám sa predĺžili šialeným spôsobom čakacie lehoty či už na výmenu bedrového kĺba, na operáciu žlčníka, vymenujte si akúkoľvek takto plánovanú operáciu, si spomeniete.
Ale... ale... tí lekári tu boli. A tí lekári z tých nemocníc nie všetci boli na covidových oddeleniach, nie všetci boli na akútných JIS-kách, na urgentoch. Časť lekárov, ktorí boli predtým operatéri týchto výkonov, ktoré im zakázali robiť, náhle nemala čo robiť, lebo pacienti takíto neboli, nových prijímať nesmeli, ministerstvo zakázalo. Pacienti čakali na tú operáciu, lekári boli k dispozícii, akurát nemali priestor, kde by to robili. Tak čo sa stalo? Od roku 2020 sme svedkami v slovenskom zdravotníctve klondajku, eldoráda vzniku jednodňových kliník, jednodňovej medicíny, kde tí lekári, ktorí v nemocniciach boli zamestnaní, keďže nemali čo robiť, odišli do jednodňoviek a za hotovosť si nechali zaplatiť teda za tú operáciu, ktorú tomu pacientovi urobili. Tie jednodňovky zažili najlepšie dva roky svojho života vďaka súčinnosti regulátora, ktorý zakázal lekárom operovať v nemocniciach.
Možno sa mýlim v tejto interpretácii toho, čo sa stalo, ale to by som čakal, že sa bude pri prešetrovaní pandémie pozerať, aby sme nabudúce neurobili tým našim slovenským pacientom to isté, že budú dneska dva, alebo tri roky čakať na výmenu bedrového kĺbu. Ale nie, prešetrujeme, či tam boli čipy, či je to génová manipulácia.
Pamätám si na situáciu, situácie, keď, myslím, bol to vtedy štátny tajomník Peťo Stachura, na dennej báze komunikoval so všetkými nemocnicami a možno poznáte takú tú hru, kde 15 políčok musíte presúvať, a jedno máte voľné, tak takýmto spôsobom sa presúvali pacienti po Slovensku, lebo toľko sme mali obmedzenia na jednotkách intenzívnej starostlivosti a na umelých pľúcnych ventiláciách. To bolo také, že ja vám pošlem jedného pacienta, tam pošleme dvoch, lebo viac nemáme kapacitu, a holt, na ďalších už nemáme, tí asi zomrú, lebo ich nebudeme vedieť pripojiť na umelú pľúcnu ventiláciu. To nemôže, prosím vás pekne, robiť štátny tajomník, takýto mikromanažment presúvania pacientov.
Ako sme sa poučili z pandémie, aby sa toto nabudúce nedialo?! Aby medzi sebou tie nemocnice mohli priamo komunikovať nejakým systémom, nejakým softvérom, s nejakým, s nejakým iným moderátorom, ako je že najvyšší štátny úradník. Toto nemá čo riešiť minister zdravotníctva, že sa z Dolného Kubína prekladá pacient do Nitry a naspäť!
Ale nie, o tomto pán Kotlár v tom svojom vyšetrovaní nehovorí ani slovo. Preto tvrdím, že to vyšetrovanie je zbytočné, som veľmi zvedavý, aké výsledky predloží, ale takto som si to nepredstavoval. Pevne verím, že ani vy ste si to takto nepredstavovali, lebo ten výsledok bude nanič. Ak bude výsledkom odporúčania pána Kotlára, že neočkujme mRNA vakcínami, to som zvedavý, kto si to z vás vezme na triko, že zakáže očkovanie mRNA vakcínami, pretože mRNA vakcíny, teda to je ten ako najčastejšie u nás spomínaný Pfizer, majú brutálny potenciál. Skúma sa ich využitie v prevencii rakoviny, HIV infekcie. Ako je to obrovský vedecký, prevratný objav! Nie nadarmo tá Katalin Karikó za to dostala Nobelovu cenu, ale nie, tu pán Kotlár sa rozhodne, že to je génová manipulácia, čo je v priamom rozpore, inak s názorom Európskej liekovej agentúry, EMA. A to je, prosím pekne, regulátor, ktorý má za sebou niekoľko stoviek zamestnancov vysoko kvalifikovaných.
Dokonca svojho času sme chceli, aby EMA sídlila v Bratislave, keď, keď Veľká Británia odchádzal z Európskej únie, tak sa to malo sťahovať niekam inam, do iného členského štátu a my sme chceli, aby EMA sídlila na Slovensku. A táto EMA hovorí jasne, že mRNA vakcíny nie sú génová terapia. Teraz príde splnomocnenec – politik, podľa mňa už nie je dávno lekár, ale politik, ktorý povie, že on to tak nevidí.
Prosím vás pekne, rozhodujme sa na základe faktov, na základe veci, nie za základe pocitov, hoaxov a konšpirácií.
Tak toto som ešte chcel povedať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie sedem faktických poznámok.
Ako prvý pán poslanec Grendel.

Ďakujem za slovo.
Súhlasím, pán poslanec Szalay, že po každej kríze treba urobiť dôkladnú analýzu a zobrať si ponaučenia, aby, keď sa podobné krízy zopakujú v budúcnosti, aby sa potenciálne chyby vychytali a už sa neopakovali. Súhlasím.
Mám však jednu otázku, jednu logickú otázku, viac na pána splnomocnenca ako na vás, čiže berte to ako rečnícku otázku a tá je nasledovná. Ak pandémia nebola, čo hovorí pán splnomocnenec Kotlár, ako sa dá vyšetrovať manažment pandémie? Ako sa dá vyšetrovať manažment niečoho, čo nebolo? Ako môže byť niekto splnomocnencom vlády pre vyšetrovanie manažmentu niečoho, čo nebolo?
Logická odpoveď je, že, samozrejme, nijako, a teda moje ponaučenie z tejto debaty je, že ak pandémia nebola, pán Kotlár by ako splnomocnenec vlády mal skončiť ešte dnes. A ak pandémia bola, čo ja osobne som presvedčený, že bola, tak sa tým splnomocnencom nikdy nemal stať. Nikdy.

Pani poslankyňa Kolíková.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoje vystúpenie, lebo takéto vystúpenia sú dôležité. Je tu síce málo koaličných poslancov, ale sú dôležité. Sú dôležité, pretože teraz presne je to o tom, že sú kľúčové veci pre krajinu, pre Slovensko, aby sme sa jednoducho posunuli ďalej.
A tvoje vystúpenie bolo presne o tom, či nám záleží na zdraví ľudí tejto krajiny. Záleží alebo nezáleží? Lebo keď nám záleží, keď nám záleží, tak naozaj chceme vedieť, čo máme urobiť, keď budeme znovu čeliť pandémii. A ten priestor, ktorý dostal pán splnomocnenec Kotlár, bol presne k tomu, že ste mohli dať priestor tomu, aby sme sa ponaučili a posunuli sa ďalej. Ale nevyužívate ho. Dali ste tam človeka, ktorý vás nikam a nás nikam neposunie. Nikam. To nie, že sú to vyhodené prostriedky, ale ešte popieranie faktov, ktoré nás jednoducho vedú do ničoty.
A ja musím spomenúť, bohužiaľ, aj prípad advokáta Krivočenka. Musím, lebo správa verejnej ochrankyne práv hovorí o tom, že ten systém presne o tých pľúcnych ventiláciách, ako bol nastavený, bol, bohužiaľ, netransparentný, bohužiaľ, nefungoval dobre. Otázka je, či mohol v tom čase s ohľadom na ten stav nemocníc, ten stav na Slovensku, či mohol fungovať lepšie. To je otázka, či mohol fungovať lepšie.
Ale za ten stav ste spoluzodpovední hlavne vy. Za ten stav zdravotníctva, bohužiaľ, ste. Ale príklad advokáta Krivočenka je o stave zdravotníctva. O tom je správa verejnej ochrankyne práv. Nie, že pochybil zbor, ale že pochybil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Plaváková.

Ďakujem, že si to tak jasne tu pomenoval, naozaj to bolo dôležité, že to tu odznelo. Nie je pochybnosti o tom, že to bola jedna katastrofa, čo sa týka manažmentu, a to na všetkých úrovniach.
Ja som sa teda osobne venovala skôr tej komunikácii a informácii, pretože ani taká základná vec, ako informácie nefungovali. Keď bol lockdown, tak mnohí ľudia napríklad kváskovali alebo venovali sa nejakým takýmto aktivitám a ja som doma posielala infožiadosti na ministerstvo zdravotníctva, NCZI a ďalšie úrady, pretože ľudia nemali základné informácie. A potom som im tieto informácie sprostredkovala, tisícom ľudí, tak to hádam nemá jeden človek z obývačky doma robiť, to bolo absolútne hrozné.
A to platí aj do budúcna, tiež sa musíme poučiť z toho, akým spôsobom štát komunikoval, ako bojoval proti dezinformáciám napríklad, keď tu máme dezinformátora, konšpirátora, ktorý tu skúma, ako prebiehala pandémia, nefungovalo absolútne nič, keď sa spustila registrácia na očkovanie, tak to bol absolútne jeden obrovský bordel, mne kamoši za jeden deň naprogramovali notifikácie, ktoré mi posielajú vlastne informácie z toho systému, lebo tam neboli ani toto, ani taká základná, banálna vec. To je absolútne neuveriteľné, že akým spôsobom to celé vôbec prebiehalo.
A čo sa týka tých vakcín, tak my už teraz vieme, vedci to vyhodnotili, že zachránili 1,6 mil. životov. A my tu máme teraz človeka, ktorý tu podsúva totálne konšpirácie a chce zakazovať vakcíny. Veď to je totálna hanba! Okrem iného je to aj ohrozením tých ľudí, ktorých sa môžu dotýkať tieto choroby. Proste to je absolútne absurdné, že toto koalícia vôbec dopustí, že tu má takéhoto človeka.
Napríklad, neviem, pánovi Žigovi to nevadí, že toto dopustí, takúto obrovskú hanbu?!

Pani poslankyňa Števulová.

Pán kolega Szalay, ja úplne podpisujem to, čo si tu povedal, podľa mňa je to absolútna pravda, pridala by som, že v čase pandémie ja som pracovala pre mesto Bratislava, však sme spolu aj komunikovali, starala som sa o zariadenia pre seniorov a to bola prosto jedna veľká katastrofa. My sme tam dni začínali rátaním mŕtvych reálne, pretože nám tam nechodili lekári, ktorí sa báli, pretože ministerstvo práce nevedelo a nebolo ochotné nám poskytnúť jedinú koordinačnú informáciu, ja som striehla celé dni pri tom nahlasovacom systéme na očkovanie, aby sa aspoň tí zamestnanci mohli dať očkovať, takisto sme robili prvé, pilotné očkovanie tých seniorov, senioriek v zariadeniach, všetko sme si v podstate museli vybaviť sami a s vašimi informáciami a informáciami ďalších ľudí, čo boli ochotní to zdieľať.
A úplne podpisujem, že takéto veci by mali byť prešetrené a malo by byť z toho vyvodené nejaké, nejaké východisko, aby sme nabudúce vedeli, že čo máme robiť lepšie, aby ten systém fungoval, lebo tie smrti v tých zariadeniach, to bolo strašné s tým začínať každé ráno, ja doteraz na to spomínam s hrôzou, a to ani nie som príbuzná tých ľudí.
A absolútnou hrôzou ma napĺňa to, že vlastne z našich daní, pán podpredseda Žiga, je tu platený človek, ktorý tu verejne vyhlasuje, že chce zakázať tieto vakcíny.
A ja by som napríklad chcela poukázať na to, že, si zoberte len také tehotné ženy, ktoré keď dostanú covid, tak si ani blbé kvapky do nosa nemôžu dať a musia to celé pretrpieť v podstate bez liekov, pričom keď sa dajú očkovať, tak to chráni vlastne aj to dieťa po narodení.
A tento človek chce prosto zakázať niečo takéto, podľa mňa je to absolútne škandalózne a celá Národná rada by sa proti tomu mala ohradiť.