19. schôdza

Pán poslanec Šipoš.

Ďakujem pekne.
Ja by som chcel spomenúť ešte dva momenty, pán poslanec Szalay, pretože vládni politici tu občas prídu s tými argumentmi a snažia sa šíriť, že koľko peňazí sa tu rozhadzovalo krížom-krážom a neviem na čo všetko.
Ale usvedčuje ich v podstate z toho klamstva a z toho, že sami neveria tomu, čo hovoria, to, ako sa na začiatku pandémie správal ich premiér Peter Pellegrini. Bolo to v podstate už po voľbách, 11. marca, voľby boli 29. februára a vtedy, si veľmi dobre pamätám, ako mikrofóny zachytili rozhovor Pellegriniho a Sakovej, vtedajšej ministerky, pred brífingom na úrade vlády, a Pellegrini tam povedal, že bude to drahé. Vtedy premiér Pellegrini. A hovoril jej o opatreniach proti koronavírusu a ona odpovedala: „No a čo, veď oni už na to budú hľadať peniaze.“ Čiže toto je jeden moment, ktorý jasne vystihuje to, do čoho sme sa valili, aká, aký obrovský problém pred celou Slovenskou republikou bol, nielen pred nami, ale pred celým svetom.
A ďalší moment bol, keď Pellegrini už 15. marca, čiže štyri dni na to nevedel odpovedať novinárom, vtedy to bola tlačovka na hranici s Rakúskom a ľudia sa dožadovali pomoci od vlády a on hovorí, že „každý si oddnes musí vedieť pomôcť, ako vie, odmietam, aby som každý jeden deň počul výzvy na vládu, starajte sa, pomôžte nám.“ Toto je tvár Pellegriniho, HLAS-u, smerákov, ktorí teraz tu hovoria o tom, ako sa to dalo zvládnuť, ako tu bolo všetko v pohode. Sami to nezvládali, keď bolo 44 prípadov.
A to, ako sa drancovalo zdravotníctvo za ich vlád, to je absolútny výsmech, že oni teraz idú kritizovať ako sa zvládala-nezvládala pandémia.

Poslanec Pročko.

Vieš, Tomáš, naháňať politické body na tom, že, že zneužijem covid na svoju politickú propagandu, je naozaj hyenizmus, musíš so mnou súhlasiť.
Jeden pán mi tu napísal esemesku, nebudem ho citovať, ale naozaj povedal, s tým súhlasím, že nebolo všetko dokonalé, a učilo sa počas, počas pochodu, a ty dobre vieš.
Naozaj naša spoločnosť, my sme museli zatvoriť, ale boli sme zodpovední a niektorí ľudia boli zodpovední a niektorí neboli. Naozaj sa riešili veci za pochodu a musím povedať, že aj teraz vytĺkať politické body z toho a povedať, že no všetko... no tu nefungovalo, všetko bolo zlé, no ja neviem by som sa spýtal pána Dvořáka, ktorý bol vtedy na ministerstve zdravotníctva, myslím. Že, Marek? Áno, na ministerstve zdravotníctva, či naozaj všetko bolo také zlé a nič nefungovalo a ako sme museli telefonovať a ako sme sa... No všetci sme museli telefonovať, lebo sme sa učili, takže na tomto si vykrúcať politické body, teda že všetko nefungovalo vtedy, tiež je, príde mi také trošku pritiahnuté za vlasy, ale však v poriadku, každý máme hodnotiaci úsudok.
A môj hodnotiaci úsudok, že naozaj to, čo robil SMER, HLAS, s ktorým chcelo PS-ko vládnuť, tak toto bolo naozaj niečo odporné. Odporné.
A musím povedať, ja osobne prišiel som o mojich priateľoch, ktorí zomreli, zomreli preto, lebo tu bol covid. Aj by som chcel vo svojom vystúpení povedať, že naozaj úprimnú sústrasť všetkým, ktorí prišli počas tejto pandémie o svojich blízkych, pretože to bola obrovská tragédia, ale povedať, že tu nič nefungovalo, to je také veľmi, veľmi pritiahnuté za vlasy.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Záborská.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Myslím si, že, a, Tomáš, máš pravdu, že treba zhodnotiť toto obdobie, treba ho zhodnotiť čo možná najobjektívnejšie a aj kriticky, a myslím si, že aj iné štáty to nenechali len tak, že pandémia prešla a teraz ideme ďalej, ale pozerajú sa na to obdobie, ktoré bolo bezprecedentným obdobím, nielen my, ale ani ostatné štáty vo svete takéto obdobie nezažili, všade sa udiali chyby, lebo to bola premiéra pre každý štát, ani u nás tí, čo boli v strede toho riadenia, si myslím, že to bola pandemická komisia odborníkov, vláda alebo ministerstvo, teraz nepopierajú, že niektoré veci sa mohli urobiť aj ináč. Pandémia sa dá porovnať k televíznemu seriálu, ktorý beží vo väčšine štátov, ale všade beží iný diel. To, čo pred týždňom bežalo v Amerike, to bude bežať za dva týždne na Slovensku. Taká, takto, takto to bolo s pandémiou a nevedeli sme, že čo vtedy robiť.
U nás bol ešte jeden problém a to, že pred pandémiou počas minulých volebných období, nechcem hovoriť o tom, kto bol vo vláde, sa snažilo, aby sa znižovali voľné lôžka na oddeleniach. Maximálne sa znižovala rezerva lôžok, ktoré zostali voľné, a to sa robilo aj na akútnych oddeleniach, čiže u nás keď pandémia vypukla, nemali sme rezervu lôžok, na ktoré by sme mohli týchto pacientov akútne prijať.
To, že sa zneužili finančné prostriedky, to bolo všade, ja som čítala štatistiku v Nemecku, to boli nie 30-tisíc za MOM-ky, ale, ale proste horibilné sumy, ktoré, ku ktorým sa, sa ľudia dostali, a je pravda, že je slovenské porekadlo, že v mútnych vodách sa najlepšie loví, čiže tí (povedané so smiechom), ktorí mali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Szalay.

Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi pekne vám ďakujem za, za vaše príspevky, rýchlo to zbehnem.
Gábor Grendel, no áno, priznanie, že pandémia nebola, znamená, že výkon jeho funkcie je, aby som použil správne slovo, nulitný, hej, že teda nemá nejaké opodstatnenie v realite.
Ďakujem Márii Kolíkovej, áno, záleží nám na zdraví, teda dúfam, že teda aj koaličným poslancom záleží na zdraví, lebo keď sa ponaučíme z tejto situácie, tak bude naše zdravie spoločne lepšie.
Pri kolegovi Šipošovi, sorry, ale spomenul som si ešte na nejaké niečo, čo som tu nespomenul, a to je očkovacia lotéria. Ja už by som prenechal priestor potom ďalším, ktorí chcú mať svoje zákony dneska prerokované, ale očkovacia lotéria je jedným z tých nápadov, kde sme podľa mňa zbytočne minuli peniaze, a opäť je to niečo, čo stojí za preverenie, a teraz hovorím svoj názor, čiže môžeme sa, samozrejme, odlišovať, rovnako ako som hovoril svoj názor na tie MOM-ky alebo na tú jednodňovú medicínu. Cítim, že tam je priestor, ktorý by bolo potrebné a načim preveriť, či to naozaj bolo dostatočne efektívne, ale nie, my tu skúmame, či tak v tých vakcínach boli čipy.
No a asi najviac by som sa teraz pozrel ešte na kolegyňu Plavákovú, lebo komunikačná, komunikačné zlyhanie počas tej kampane považujem za rovnako dôležité, ako aj tie manažérske zlyhania. A jedno veľmi rýchlo uchopiteľné komunikačné zlyhanie je vymyslenie sloganu, že vakcína je sloboda, to bol taký bumerang, ktorý sa nám vrátil a buchol do hlavy, že druhý by sme dlho hľadali, čiže áno, aj komunikačné prešľapy by bolo potrebné preveriť, aj prenos informácií vo verejnej a štátnej správe.
A vo všeobecnosti vám ešte všetkým veľmi pekne ďakujem za túto peknú diskusiu.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nechce. Pán spravodajca, chcete?
Nech sa páči.

Ja sa ospravedlňujem, ja som to nestihol ešte, fakt.
Máte pravdu, nestihol som, tým pádom som bol na záver ako posledný a už nemôžte na mňa reagovať. Nerád by som, aby sa to tu teraz strhlo, že ja sa budem brániť (povedané so smiechom), ani to na začiatku tak nebolo, ale zase niektoré veci by možno trebalo trošku zaujať stanovisko k tomu, aj keď teda predmet toho dnešného uznesenia je naozaj niekde úplne, úplne inde. Možno dovoľte len taký, úplne taký jednoduchý pohľad.
Ten, kto si poriadne pozrie, ako aj na Slovensku zomierali ľudia, a naozaj chce to trošku to pozrieťm ako ľudia zomierali, tie grafy a tak ďalej, tak zistí, že keď sme boli aj v tej druhej, tretej vlne, tak ja som na konci nej odchádzal ako minister v marci, tak keď som odchádzal, myslím, že bolo mŕtvych okolo 8,5-tisíc. Hovorí sa tu o 20 tisícoch mŕtvych a treba si naozaj položiť otázku, že prečo sa to stalo, najmä preto, pretože keď ja som odchádzal, a tu na musím poďakovať aj teda samospráve, aj Tomášovi, že my sme boli najrýchlejšie očkujúca krajina v Európe, hej, my sme sa pohybovali od druhého do siedmeho miesta.
A ešte, prosím pekne, keď ja som odchádzal, Globsec robil jeden perfektný prieskum a porovnával krajiny strednej Európy medzi sebou a hodnotil, že ako stúpla dôveryhodnosť v očkovanie v jednotlivých krajinách. No viete, boli sme veľa obviňovaní, že sme zle to robili, zle bol pripravený marketing a tak ďalej, tak, prosím pekne, v marci Slovensko malo najvyšší rast dôveryhodnosti v očkovanie z nejakých, teraz nechcem úplne kecať, ale bolo okolo 35% a pamätám si, že na 70%, to znamená, že keď som ja odchádzal, 70 % Slovenska dôverovalo očkovaniu.
Teraz si zoberte, čo sa stalo koncom leta. A tam si treba položiť tie otázky, že prečo sme mali zaočkovaných 45%, jak je to možné.
A veľa sa hovorí o Švédsku. Švédi tú prvú vlnu úplne pustili, potom po prvej vlne sa kajal ich minister zdravotníctva, teda že to nemali urobiť, že tam bolo veľmi veľa mŕtvych. Len čo sa stalo? Oni cez tú prvú vlnu, tým pádom, že to pustili, tak sa premorili, a keďže ten prvý variant bol menej infekčný a menej smrtný ako tie nasledujúce, ktoré nasledovali, čo bol síce infektologicky a epidemiologicky nie úplne pravdepodobný scenár, pretože väčšinou to býva presne naopak, vírus je virulentnejší, aby sa mohol rozmnožovať, a zároveň klesá mu smrtnosť, aby nezabil tak veľa ľudí, tak v prípade covid to, žiaľ, bolo naopak. A práve preto tí Švédi nakoniec nedopadli až tak zle, hoci v prvej vlne im kompletne skolaboval zdravotný systém. Neviem, či si to pamätáte, ale v Švédsku ľudia sa nedostali na JIS-ku. A ten, myslím, že ten prah tam bol veľmi, veľmi, by som povedal, prísne stanovený, bolo to, myslím, 65 rokov. Takže si zoberte, v takom vyspelom Švédsku ľudia, ktorí boli starší, skrátka nešli do nemocnice, zomierali doma.
Čo sa u nás stalo? My sme tú prvú vlnu aj vďaka tomu, že tu bol naozaj veľký strach, sa to uzavrelo, tak sme sa vôbec nepremorili, naopak, my sme covid úplne eliminovali na území Slovenska, v prvej vlne sme boli premianti na svete, ja som mal potom aj veľa interview aj do renomovaných televízií, pýtali sa, ako je to možné, že sa to podarilo. No, bolo to jednoduché, všetci sme ťahali za jeden povraz, opozícia nebojovala s koalíciou a ľudia dodržiavali všetky opatrenia a tým pádom covid tu nebol.
Samozrejme, potom prišli tie ďalšie vlny a pozrite, to, prečo sa to stalo, je úplne jednoduché. Preto tu tak veľa ľudí zomrelo, lebo sme mali tak málo zaočkovaných ľudí a neboli sme kvalitne premorení, pretože predtým sme dodržiavali opatrenia, ľudia sa nepremorili, jediná úspešná zbraň, a to potvrdili štúdie, a to keď chce, nech sa to vyšetruje, ja budem len rád, bolo naozaj to testovanie.
Položili ste si niekto otázku, že prečo v marci zrazu začala klesať nálož a prestávajú ľudia zomierať a tá vlna postupne bola zlomená? Niektorí tvrdili, že sme sa premorili, ale to nie je pravda, lebo v lete sa potom robila kompletná štúdia, ako sme boli premorení, a zistilo sa, že premorených sme boli na 25 %. Práve preto sme potom mali tú jesennú vlnu takú ťažkú a my sme to, priatelia, prehrali v tej jesennej vlne. My sme to prehrali v tej jesennej vlne, kde sme mali už úplne iné zbrane, s ktorými sme mohli bojovať, a nebojovalo sa nimi. Mali sme zaregistrovanú liečbu EMOU, antivirotickú, mali sme nakúpené monoklonálne protilátky, to som ešte ja nakupoval, potom sa nedokupovali tie, ktoré naozaj boli platné, ale aj tie moje sa dali použiť, mali sme obrovskú zásobu testov, ktoré som nakúpil, nepoužili sa, ani keď deti šli do škôl, hoci napríklad Česi ich používali vtedy, mali sme, samozrejme, najväčšiu zbraň, teda očkovanie, dokonca sme tu mali Sputnik (povedané so smiechom), ktorým sa mnohí chceli zaočkovať, a nechceli sa očkovať inými vakcínami.
A čo sa stalo? U nás sme nikdy nemuseli použiť protokol, ktorý ja som, mimochodom, používal, áno, to bol protokol, ktorý pristúpil k selekcii, k selekcii pacientov, keby nám kolabovali JIS-ky. My sme šli s Peťom Stachurom na vyše 4-tisíc lôžok jednotnej intenzívnej starostlivosti, pán minister, pán Lengvarský, ktorý po mne prišiel, pred 3 500 lôžkach spustil tento protokol a umožnil selekciu. Nechápem.
Keď si hovoril, Tomáš, že nebola, nebol žiadny systém, ktorý by hovoril, kde aké sú voľné lôžka, tak to nie je pravda, ten dashboard ja som mal a každý deň ako minister som ho pozeral. Každý jeden deň. A, samozrejme, otázka bola, či to tam niekto napísal, alebo nenapísal, a potom bola otázka, ako rýchlo sa tí pacienti fluktuovali. Hej? A, samozrejme, potom už nemocnice, keď mali posledné voľné ventilačné lôžka, keď mal posledné voľné, tak si ho nechceli dať, pretože povedali, nám sa tuná zhorší nejaký pacient, my ho potrebujeme. To znamená, áno, mali sme stále dokonca okolo štyridsať lôžok voľných. A keď sme videli, že ideme na doraz, čo sme urobili? Vozili sme ľudí, vodili sme chorých do zahraničia, zavolali sme na pomoc lekárov zo zahraničia, aby nám prišli pomáhať. Ja si myslím, že urobili sme naozaj že maximum, čo sa vôbec nerobilo po nás.
A keď si pozriete grafy, a to si teraz naozaj pozrite grafy, tak zistíte, že my sme tú pandémiu prehrali v tej ďalšej vlne, ktorá bola na jeseň potom za pána ministra Lengvarského, ktorý nevyužil tie nástroje, o ktorých ja som teraz hovoril. A, samozrejme, každý jeden ľudský život ma veľmi mrzí.
Ďalšiu vec, čo si, Tomáš, povedal, je o tom, že sa neoperovalo. Ja si to dodnes pamätám, ako nemocnice na nás tlačili, to nebolo z našej hlavy, že však my nevieme vytvoriť červené zóny v nemocniciach, lebo však, samozrejme, nikto keď tie nemocnice vtedy staval, si nemyslel, že niečo takéto príde, takže tam tie koridory, naozaj niekedy ich bolo ťažké spraviť. My sa na to potrebujeme pripraviť a vy nám musíte dať príkaz, aby my sme boli krytí, že áno, zastavujú sa plánované operácie. Ale ja si nemyslím, že som to zase zastavil takým spôsobom a počas mňa, ako končil som v marci ’21, to boli ťažké, naozaj ťažké obdobie, sme boli radi, že sme nemuseli zaviesť selekciu a že sme liečili pacientov s covidom, ani sa veľmi o bielej medicíne podľa mňa hovoriť nedalo. Možno v tej prvej vlne, ktorú sme tak striktne uzavreli, tam sa pripravovali aj manažmenty, ako to budeme zvládať, tam sa možno naozaj že malo viac robiť a tam ten strach u lekárov bol obrovský a nedostatok prostriedkov ochranných, o ktorých si hovoril, naozaj v skladoch nič nebolo. Teraz vieš, že ministerstvo zdravotníctvo objednalo, neobjednalo.
Však si spomeňte, čo spravil teraz pán prezident Pellegrini, myslím, že vo februári to bolo, obrovské čínske lietadlá nafutroval ochrannými prostriedkami, ktoré nám odleteli tesne predtým, jak prišla pandémia sem. Plné prostriedkov ochranných to bolo. No to všetko dali do Číny. No jasné, že sme potom nič nemali, aj keby tam niečo bolo.
No, dalo by sa o tom aj, čo si hovoril, Tomáš, ja som si to nepísal, dalo by sa naozaj ku každej jednej veci hovoriť a bola by to kvalitná diskusia, tam si treba pozreť mnohé, mnohé veci, ako sa diali, čo sa robilo.
MOM-ka, teraz ma napadlo, áno, 30-tisíc, to bolo, myslím, že tá prvá. Tí hygienici nám dali také prísne parametre, že my keď sme napočítali len tie ochranné prostriedky, výmena rukavíc po každom, dve rukavice tam museli byť a neviem čo všetko, päť ľudí tam muselo byť, to nie je pravda, že nejaký felčiar, lebo to museli byť zdravotníci, spomeň si, to museli byť zdravotníci na začiatku, to nemohli vytierať obyčajní ľudia, tak si vypočítaj, päť ľudí ti tam musí pracovať mesačne, zabezpečovať tú MOM-ku nepretržite, k tomu ti napočítali ochranné prostriedky, všetko je to založené aj vo fascikli verejné obstarávanie na ministerstve, nech sa páči. A podľa mňa sa tomu už venujú ľudia. Potom sa to, samozrejme, keď sa znižovalo hygienické štandardy, sa to muselo upratať, ale bolo to vtedy, jak to bolo.
Tí, ktorí na tom sa nabalili, len tí, ktorí podvádzali. Jak niekto podvádzal na tých MOM-kách, nepoužíval tie ochranné prostriedky a tak ďalej, tak sa na tom mohol nabaliť. Keď to niekto robil tak, ako sa to robiť malo, nabaliť sa na tom nemohol. A, samozrejme, to si mohol otvoriť každý, každá jedna obec, dedina a tak ďalej si mohli otvoriť MOM-ku, pretože tak bolo nastavené to verejné obstarávanie.
Nakoniec sme použili prvýkrát, myslím, v histórii ten model verejného obstarávania tou otvorenou výzvou, čo sme tiež veľmi dlho s Európskou komisiou riešili a tak ďalej, ale je to úplne v poriadku, bolo to najlepšie možné riešenie v tej krízovej situácii, ktorú sme mali. No a tak ďalej. My by sme naozaj mohli rozprávať dlho, dlho, dlho a ja sa tej debate vôbec neb... neobávam, dokonca rád by som tú debatu absolvoval naozaj v kruhu odborníkov, tak ako sa veci nastavovali, a myslím si ale, že to musia byť ľudia, ktorí, ktorí netvrdia, že pandémia nebola, ktorí netvrdia, že zakážme očkovanie, ktoré dokázateľne zachránilo životy. Áno, vždy sú nežiaduce účinky, pri každej skoro jednej liečbe sú nežiaduce účinky, máte to v tých letákoch, môže sa to stať, ale to nie je dôvod, že tá liečba sa nepredpisuje, a myslím si, že aj to očkovanie, hoci áno, bolo to na začiatku záležitosť, ja som vždy hovoril, je to dobrovoľná záležitosť, ja som to vždy hovoril, je to dobrovoľná záležitosť pre každého jedného z nás, kto sa chce rozhodnúť sa zaočkovať, sa zaočkuje, kto sa nezaočkuje, berie na seba riziko, o ktorom hovorím, že sa nezaočkuje.
Ako neviem, čo z toho robíme takú strašnú vedu. Problém je, že bolo 70 % ľudí, ktorí sa zaočkovať chceli, a nakoniec ich bolo zaočkovaných 45, išli sme do jesennej vlny a dopadla tak, ako dopadla. To je, to je, to je môj názor na toto celé.
Veľmi pekne ďakujem za ten návrh toho uznesenia, pretože sme sa mohli porozprávať aj o takýchto veciach, nikto z nás sa tu nebráni naozaj žiadnej poctivej debate, ale to, že trebalo odreflektovať určité vyjadrenia a izoláciu, ktorú, žiaľ, do ktorej Slovensko zaviedol aj pán MUDr. Kotlár, tak si myslím, že to je správne, a o tom sme sa tu baviť mali a som rád, že tá debata prebehla, takže ešte raz ďakujem. (Potlesk.)