19. schôdza

Pán poslanec Svoboda, ja sa chcem spýtať, to vyhováranie sa na Matoviča, Hegera a Ódora, ktoré bolo v manuáli pre prvé čítanie, zostalo aj v manuáli pre druhé čítanie? Lebo som myslel, že teraz sme sa posunuli a už by sme mali viacej hovoriť o obsahu toho zákona, než sa vyhovárať na to, kto za to môže. A nielen vy, ale teda celá koalícia v rámci tohto manuálového postupu úplne ignorujete, že krajina sa niekedy ocitne v kríze a v tej kríze je potrebné vynakladať väčšie prostriedky. Tak to bolo vo finančnej kríze okolo roku 2009, 2010, tak to bolo počas pandemickej krízy. A ja tu nechcem obhajovať všetky veci, s ktorými napríklad Igor Matovič prišiel, však veď my sme ich kritizovali, my sme ako SaS odišli z vládnej koalície práve z tohto dôvodu.
Ale teda skúste mi, prosím, vysvetliť, akým spôsobom zaťažil verejné financie Ľudovít Ódor ako premiér a jeho vláda? Čo konkrétne oni urobili také, že to zaťažilo verejné financie a dnes vy musíte preto konsolidovať.
Lebo, áno, bolo Ódorovo lego, oni niečo navrhli, oni dali na stôl paletu možností, čo sa dá robiť, niektoré sa vám páčili, niektoré sa mohli mne páčiť, ale čo konkrétne oni urobili také, že to zhoršilo stav verejných financií?
Tak buď povedzte, alebo teda prestaňte, vypustite zo svojho manuálu Ľudovíta Ódora, lebo ja naozaj neviem, akým spôsobom by on prispel reálne k zhoršeniu stavu verejných financií.

Ďakujem, pán kolega Svoboda.
My nespochybňujeme potrebu konsolidácie, všetci vidíme že máme problém a hrozí nám grécka cesta. Ale hádzať dookola vinu na predchádzajúce vlády Matoviča a Hegera, prípadne Ódora, je už trochu trápne. Chápem, že sú to vaše noty, že to musíte hovoriť, aby ste zmiernili to, s čím prichádzate, aby to ľudia, tieto opatrenia dokázali prijať. Ale nie je to fér. Naše verejné financie sú v problémoch aj vďaka predchádzajúcim vládam Róberta Fica. Povedali ste vo svojom príspevku, že konsolidačný balíček je zodpovedný a spravodlivý. Nuž myslím, že nie je zodpovedný, lebo vláda nešetrí na sebe a stále rozdáva a rozhadzuje tam, kde by nemusela. A nie je ani spravodlivý, lebo bremeno dáva na občanov, najmä na občanov. Dusí podnikateľov a ako to otvárame aj v našich príspevkoch, že plánované zavedenie dane z transakcií môže ohroziť fungovanie organizácií, pôsobiacich v oblastiach verejnej prospešnosti. Hlavne v oblasti sociálnych služieb, zdravotníctva, vzdelávania, starostlivosti o deti a mládež pri ochrane životného prostredia alebo ľudských práv. Tieto organizácie netvoria zisk, a preto náklady na novú daň z transakcií musia nájsť z financií, ktoré sa im podarí vyzbierať od ľudí a firiem, alebo získať ich z verejných financií určených na realizáciu ich projektov v oblastiach, akými sú zdravotníctvo, sociálne služby, vzdelávanie a ďalšie. Takže náklady, ktoré bude predstavovať nová daň, budú primárne cítiť tí, ktorým tieto organizácie pomáhajú svojimi službami, svojou materiálnou a finančnou podporou, teda v konečnom dôsledku naši chorí, naši sociálne odkázaní, naše deti a ich pomáhajúce rodiny. Toto si myslíme my v opozícii, ale takisto skonštatoval... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Páni kolegovia, Čaučík, Dostál, inak by sme tu nesedeli, kebyže vlastne tú sériu chybných krokov, ktoré spôsobili predošlé tri vlády, pán Matovič, Heger, Ódor, by sme nemuseli riešiť tento objem, konsolidačný balíček, ktorý je až v objeme 2,7 miliardy. Áno, sú za to zodpovední oni. Ale keď sa pýtate, prečo pán Ódor? Však pán Ódor tiež prispel k tomu, lebo on nič nespravil, on len navrhol, dal do verejnej roviny alebo debaty tie svoje takzvané Ódorove legokocky, ako som spomenul, v objeme 8 miliárd. Ale dal to len do roviny, že toto je možné a touto cestou by sa ubral, alebo navádzal ďalšiu vládu, že takto by mala vlastne postupovať pri konsolidácii. To je všetko.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, kým sa teda dostanem ku konsolidačnému balíčku, teda nadviažem na tú diskusiu, ktorá tu bola vo faktických poznámkach, a predsa len by som sa ešte pána spravodajcu Svobodu spýtal, že teda čo také urobil Ľudovít Ódor, že to prispelo k zhoršeniu stavu verejných financií a že teraz musíme konsolidovať. Lebo viem si predstaviť, čo sa dá vyčítať Matovičovej vláde, viem si vyčítať, čo sa dá vyčítať Hegerovej vláde, nie na všetkom sa zhodneme, ale áno, tam nejdem polemizovať, že tam ten nárast deficitu bol výrazný, možno sa niektoré veci dali robiť inak, niektoré veci sa určite nemali robiť. Ale vyčítať Ľudovítovi Ódorovi, ako ste to teraz spravili vo faktickej poznámke, že iba navrhol a nič nespravil. No a čo mal spraviť? Jeho vláda nemala dôveru v parlamente. To bola jediná vláda, ktorá nastúpila, požiadala o dôveru a nedostala tú dôveru.
Ona nemala väčšinu v parlamente. Čo oni mohli presadiť? Čo z pozície vlády, ktorá nemá dôveru v parlamente, reálne môžete urobiť s verejnými financiami? No nič. Nič. To by musel schváliť ten parlament. My by sme hlasovali ako SaS za ich návrhy, ale toto nebola situácia, lebo z opozície Ódorovu vládu nebol ochotný podporiť nikto, teda okrem SaS, ktorá už v tom čase bola v opozícii a z tej bývalej vládnej koalície tesne pred nástupom Ódorovej vlády, takisto nebola vôľa podporovať ich návrhy, ani rozumné návrhy. Tak ja by som bol len rád, aby sme zachovali určitú mieru korektnosti, a teda keď chcete hádzať vinu na tých, čo tu boli pred vami, nepriznávate si vlastnú zodpovednosť, ktorá tiež nie je malá, tak aspoň z tých svojich predchodcov vynechajte toho, ktorý reálne nijako nezhoršil stav verejných financií.
No a teraz k samotnému konsolidačnému balíčku. Neviem, či ste si všimli, ale od volieb v tomto parlamente o skoro všetkých dôležitých návrhoch rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Či už to bola novela Trestného zákona, priorita tejto vládnej koalície alebo novela novely Trestného zákona, alebo ďalšia novela novely Trestného zákona, všetko bolo v skrátenom legislatívnom konaní. V skrátenom legislatívnom konaní išiel aj ten prvý konsolidačný alebo akože konsolidačný balíček, lebo on toho veľa nenakonsolidoval, ale teda zohnal vládnej koalícii peniaze na veľkorysú sociálnu politiku a rozdávanie peňazí cez trináste dôchodky a áno, vtedy ste sa mohli vyhovárať na to, že voľby boli neskoro, už sa blíži koniec roka, musíme to stihnúť pred rozpočtom, inak ako ako v skrátenom legislatívnom konaní to nejde. Ale teraz, čo sú tie dôvody skráteného legislatívneho konania, na čo sa chcete vyhovárať teraz, však už ste pri moci takmer rok bez pár týždňov, viete, v akom stave sa nachádzajú verejné financie, hovorili ste to už pred rokom, keď sa schvaľoval ten prvý konsolidačný balíček. Mali ste na stole po predchádzajúcom premiérovi Ódorovi to lego, ktoré tak s obľubou kritizujete, kde ste mali načrtnuté opatrenia, z ktorých niektoré ste aj použili a teraz hovoríte, však to nie my, to Ódor navrhol.
Tak prečo to preboha trvalo tak dlho? Prečo to trvalo 11 mesiacov, kým ste prišli s takýmto návrhom? A to je jeden aspekt. A druhý aspekt je, že naozaj to tak ponáhľa? Ja som to spomínal už aj teda v prvom čítaní, hovorili sme o tom na ústavnoprávnom výbore aj s pani štátnou tajomníčkou ministerstva financií a o 3 týždne začína októbrová schôdza. Potom bude ešte jedna schôdza na prelome novembra a decembra, čo začne, alebo teda v novembri začne a v decembri skončí. A tento návrh zákona konsolidačný má 15 článkov, 15 článok je účinnosť a z tých 14 článkov, ktorý tvoria vecný obsah zákona, článok 1 celý nadobúda účinnosť 1. januára 2025.
Takže pokojne by sa mohol schváliť napríklad na tej budúcej októbrovej schôdzi bez toho, aby sa vynechala tá tridsaťdňová lehota medzi prvým a druhým čítaním a ešte by tam bol aj čas na legisvakačnú dobu. Rovnako čl. 2 nadobúda účinnosť buď 1. januára, alebo resp. jeden jeho bod až o ďalší rok, čl. 3 1. januára, čl. 4 1. januára, čl. 5 opäť buď 1. januára, alebo až o rok 1. januára 2026, rovnako celý čl. 7, 8, 9,10, čl. 11 nadobúda účinnosť 31. decembra, čo nie je prakticky žiadny rozdiel, čl. 12 1. januára, čl. 13 31. decembra, čiže 12 zo 14 článkov nadobúda účinnosť buď 31. decembra, ale teda väčšina z nich až 1. januára, v pohode sa to dalo stihnúť aj na októbrovej schôdzi. Dva články nadobúdajú účinnosť skôr, a teda buď 30. novembra, alebo 1. decembra, to je čl. 14, ktorý je jednobodový článok a 1. decembra čl. 6, resp. štyri z jeho piatich bodov, ale aj to, čo má nadobudnúť účinnosť 30. novembra, resp. od prvého decembra, pokojne mohlo byť schválené na schôdzi, ktorá začne o tri týždne.
Lebo ja rozumiem, že je dobre, keď existuje nejaká legisvakačná doba, keď nie je to tak, že zákon vyjde v Zbierke zákonov a hneď nadobudne účinnosť, alebo o týždeň nadobudne účinnosť, aj keď sa to tak bežne robí a špeciálne v zákonoch, ktoré sa schvaľujú, ktoré sa týkajú hospodárenia štátu v nasledujúcom kalendárnom roku.
Je dobre, keď je priestor na to sa pripraviť, ale naozaj je taký rozdiel, či je niečo schválené na začiatku, alebo v druhej polovici októbra? Mali sme o tom diskusiu aj s pani štátnou tajomníčkou ministerstva financií na ústavnoprávnom výbore, ona argumentovala, že treba sa pripraviť, Finančná správa sa musí pripraviť, banky sa musia pripraviť, zamestnávatelia, podnikatelia, áno, hovorím, že je dobré, keď je tam viacej času, ale veď vy ste to vedeli, vy ste vedeli, že budete konsolidovať, že takýto balíček príde, vedeli ste to dávno vopred a vedeli ste, že tie opatrenia budú mať taký charakter, že zamestnávatelia, banky, finančná správa, sociálna poisťovňa sa musia na nich pripraviť. A je to o to viac zarážajúce, že nedávate priestor na normálne druhé čítanie, normálnym druhým čítaním myslím tých niekoľko týždňov, ktoré sú medzi rokovaním pléna v 1. čítaní a 2. čítaní, lebo ste vynechali aj medzirezortné pripomienkové konanie. Tripartitu, rokovanie so sociálnymi partnermi ste spravili až potom, čo ten balíček schválila vláda. Zamestnávatelia nemali možnosť reálne uplatniť svoje pripomienky, niektorí si teraz niečo, na niečo vás upozornili, čo sa týka energetických podnikov. Odbory, opora sociálno-demokratickej vlády sú nespokojní a ešte aj teraz vás vyzývajú konfederácie odborových zväzov, aby ste to nerobili, aby ste prehodnotili ten návrh.
A pán poslanec Huliak cez obednú prestávku vystúpil so zásadným vyhlásením Národnej koalície, ja využijem túto rozpravu, aby som vystúpil so zásadným vyhlásením Občianskej konzervatívnej strany, nebudem žiadať premenovanie klubu SaS na klub SaS - OKS, aj keď ja som predsedom a členom Občianskej konzervatívnej strany a teraz už tretie volebné obdobie pôsobím ako jeden z poslancov klubu SaS. A dôležitejšie ako rozprávať sa o názve klubu, považujem hovoriť o konsolidácii a chcel by som povedať niečo o tom, ako konsolidačný balíček vidíme my v OKS. Keď dnes k tomu zaujalo stanovisko predsedníctvo v OKS, takže sa budem oňho opierať, keďže odráža aj môj pohľad na vec. Ficov konsolidačný balíček podľa názoru OKS poškodí Slovensko. OKS dlhodobo považuje konsolidáciu verejných financií za nevyhnutný, avšak pre budúcnosť krajiny za nepostačujúci krok.
Ficove vlády dlhé roky žili z reforiem, ktoré boli realizované za Dzurindových vlád. Efekty reforiem sa však už dávno prejedli a keďže žiadne ďalšie sa neurobili, Slovensko dlhodobo stráca konkurencieschopnosť a výkonnosť ekonomiky upadá. Vo všetkých krajinách, ktoré spoločne s nami vstúpili do Európskej únie, rastú ľuďom čisté platy rýchlejšie ako u nás. Slovensko chudobnie a hlavnú zodpovednosť majú Ficove vlády, ktoré vládnu už 14. rok z ostatných 20. Žiadnej z členských krajín Európskej únie, v ktorých v ostatných 15. rokoch realizovali konsolidáciu verejných financií, neboli ozdravné plány postavené výlučne tak, že ich zaplatia len obyvatelia a firmy v úlohe daňovníkov. Aj Slovensko nutne potrebuje takú konsolidáciu verejných financií, ktorá by znižovala výdavky na strane štátu. Treba znížiť počet ministerstiev a redukovať ich úlohy, treba pokračovať v decentralizácii, treba zaviesť adresnú sociálnu politiku len pre tých, ktorí pomoc potrebujú, treba pokračovať v privatizácii v štátnom sektore a treba prestať klamať ľudí, že existujú obedy či vlaky zadarmo. OKS kategoricky odmieta zavedenie novej dane z finančných transakcií, považujeme ju za deštruktívny krok pre slovenské hospodárstvo, ktorý spoločne s rastom sadzieb ďalších daní znižuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky.
Zaväzujeme sa, že v budúcnosti budeme presadzovať, aby daň z finančných transakcií bola zrušená úplne a veríme, že k tomuto verejnému prísľubu sa prihlásia aj ďalšie dnešné opozičné strany z demokratického spektra.
Ak má Slovensko nastúpiť na cestu ekonomického rastu, potrebuje reformy kľúčových verejných politík. Ficov konsolidačný balíček podľa OKS poškodí Slovensko, uškodí rastu našej ekonomiky, zvýši infláciu a všetko to nakoniec ako vždy zaplatia ľudia vo vyšších daniach a drahších tovaroch a službách.
Hlavný problém konsolidačného balíčka je, že konsoliduje takmer výlučne na príjmovej stránke. Viac daní, viac odvodov, je to približne v pomere 4:1, 82 % na strane zvyšovania daní a len 18 % je úspora verejných výdavkov a aj z tej úspory väčšina je šetrenie verejných výdavkov na ľudí a menšina, možno 4,6 z celého balíčka, sú úspory na štáte. Ale dobre, ostaňme pri tom pomere 4:1, lebo aj tie transfery sú problém, neadresné, sociálne transfery sú problém. A jeden z hlavných problémov verejných financií na Slovensku.
Pán minister Kamenický tu opakovane hovorí, že neexistujú žiadne alternatívy. Existujú a opakovane sa o nich hovorí, hovorím teraz o alternatívach - úspory verejných výdavkov. Spomeniem dve vyjadrenia z think-tankov, ktoré prišli nedávno, ktoré analyzovali a dlhodobo sa venujú analýze verejných financií a hovoria o možných úsporách. Vyjdem z toho, čo zverejnil inštitút INES, 13. dôchodok, jeho úplne zrušenie by ušetrilo 828 miliónov eur ročne, návrh k tej jeho skromnejšej verzii by ušetril 500 miliónov eur. Keby prídavky na deti boli adresnou dávkou, ktorú by nedostávali všetci rodičia, aj tí rodičia, ktorí to nepotrebujú, ale povedzme by sa to zúžilo odhadom na 2/3 poberovateľov, tak by tá úspora predstavovala 272 miliónov eur. Skrátenie poberania rodičovského príspevku na dva roky, pretože u nás rodičovský príspevok sa poberá nadštandardne dlho v porovnaní s inými krajinami európskymi, ale aj svetovými, by znamenalo 354 miliónov eur úsporu, zrušenie tehotenskej dávky 47 miliónov eur, obedy zadarmo, nie ich zrušenie, ale návrat k adresnosti a k tomu, že ich budú dostávať tí, ktorí sú v núdzi, by ušetril 160 miliónov. Zrušenie vlakov zadarmo 30 miliónov, zrušenie štátnej podpory hypoték 50 miliónov, zrušenie rodičovského dôchodku 343 miliónov. Ale možné sú úspory aj v spotrebe štátu, tu budem zasa vychádzať z toho, čo zverejnil Konzervatívny inštitút, resp. jeho riaditeľ Peter Gonda. Budem citovať: "Významný priestor je v znížení prezamestnanosti a výdavkov na mzdy vo verejnej správe. Spolu s Martinom Linekom sme identifikovali napríklad úspory v prvom roku vo výške 1,4 miliardy eur z diferencovaného prepustenia zamestnancov ústrednej štátnej správy vo vybraných kategóriách okrem školstva, zdravotníctva a vojska od 5-25%, nenahrádzania polovice zamestnancov verejnej správy, ktorí budú postupne odchádzať do starobného dôchodku novými zamestnancami a dočasného zmrazenia valorizácie miezd zamestnancov verejnej správy. Výdavky na mzdy týchto zamestnancov výrazne narástli v ostatných rokoch, čo je spôsobené aj prílišným rastom ich miezd, v priemere rýchlejším ako v súkromnom sektore. V minulom roku bola priemerná mesačná mzda vo verejnom sektore o 254 eur a v tomto roku má byť až 270 eur vyššia ako v súkromnom sektore, ktorý ho z daní financuje. Len medzi rokmi 2015-2023 sa výdavky na kompenzácie zamestnancov ústrednej správy a aj celkovo verejnej správy zvýšili o približne 90 %. Výdavky na odmeny zamestnancov verejnej správy boli pritom v pomere k hrubému domácemu produktu v roku 2023 vyššie oproti priemeru v Európskej únii ako aj proti ostatným krajinám V4 - Poľsku, Česku a Maďarsku.
Okrem toho je opodstatnené znižovať objem nákupov na tovary a služby vrátane predražených a neefektívnych verejných obstarávaní. Zníženie výdavkov na ne iba v ústrednej správe by prinieslo ďalšiu úsporu u 0,9 miliardy eur, teda spolu 2,3 miliardy eur. Ústredná a celkovo verejná správa na Slovensku nakupuje veľa tovarov a služieb neefektívne a draho. Verejné výdavky významne dvíhajú nedostatočne transparentné a predražené verejné obstarávanie a iné nákupy tovarov a služieb rôznymi zložkami štátnej a verejnej správy. Len medzi rokmi 2015-2023 sa výdavky na nákupy tovarov a služieb zvýšili v celej verejnej správe až o 71 %. Napriek čiastočnej elektronizácii a digitalizácii pretrváva pri verejných obstarávaniach veľká miera netransparentnosti, nedostatočného zverejňovania, čo stále bráni hospodárskej súťaži a vytvára veľký priestor na plytvanie a korupciu. A ja len dodávam, že po posledných zmenách zákonov týkajúcich sa verejného obstarávania to bude iba horšie, iba menej transparentné, iba menej hospodárskej súťaže. Máte tu opatrenia za stovky miliónov eur, mohli by sme ísť do miliárd a ja nevravím, že by to bolo jednoduché, nevravím, že sa to dá spraviť zo dňa na deň bez zmeny legislatívy, bez auditov, analýz, bez zmeny úloh štátu, ale priestor pre šetrenie a výrazné šetrenie na strane štátu tu nepochybne je a, samozrejme, že by to chcelo aj politickú odvahu, lebo tie opatrenia by neboli bezbolestné a niekto by ich pocítil, mnohí by s nimi boli nespokojní a ja ani netvrdím, že keby dnes vládla opozícia, tak sa hneď dohodneme na úsporách v tom rozsahu, o akom som hovoril. Ale nepochybne priestor na úspory, priestor na konsolidovanie na výdavkovej strane tu je a je mnohonásobne väčší ako ten, ktorý je obsiahnutý konsolidačnom balíčku. Prichádzate s vyššími daňami, ktoré budú brzdiť ekonomický rast, budú brzdiť prílev zahraničných investícií a v konečnom dôsledku budú brzdiť rast životnej úrovne. Konsolidačný balíček poškodí Slovensko, toto nie je správna cesta, toto nie je správny smer, správny smer je viac šetriť, zamerať sa na úsporu výdavkov, smerovať k vyrovnanému a prebytkovému rozpočtu.
Je fajn, že tu hovoríme o smerovaní deficitu 3 %, ale ten cieľ by mal byť vyrovnaný a prebytkový rozpočet.
Ďakujem.

.

vymazať

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja som veľmi rád, že tu je pán minister, pretože zdravotníctvo spolu s dôchodkami, najväčšie dôchodkové oblasti, čiže podľa mňa máme sa o čom porozprávať. Som rád, že tu, pán minister, teraz sedíte. Viackrát ste teda v rozprave aj spomínali, že teda rád sa porozprávate s niekým, kto sa tomu zdravotníctvu venuje. Tak ja najprv pokúsim sa byť naozaj že veľmi vecný a podať aj v niečom pomocnú ruku, spomeniem také dve oblasti, ktoré by ste podľa mňa mali napraviť a mali by ste sa im venovať.
A najprv dám taký akože trošku politický úvod, že veľmi výnimočne sa zastanem pani ministerky Dolinkovej, lebo vy veľmi často operujete s údajmi, že raz tam malo zdravotníctvo, že prednedávnom ešte pred piatimi rokmi 4 mld., teraz už tam má 8 mld., už sa blížime k nejakým 9 mld., no ale to treba trošku dať do kontextu. Že naozaj peňazí do zdravotníctva ide mnoho, takmer sa tie zdroje zdvojnásobili, ale keď sa pozriete napríklad na ten kontext Európskej únie, tak my sme stále pod tým priemerom Európskej únie. My ako Slovensko dávame tie najaktuálnejšie dáta z roku 2021, ´22, teraz vyjdú nové v Eurostate, tie hovoria o tom, že my dávame 7,8 HDP nášho na zdravotníctvo, ale ten priemer Európskej únie je napríklad 10,9. Takí Česi dávajú 9,5. Čiže oni nás akože stále predbiehajú o nejaké približne 2 mld. v tom zdravotníctve, ak by sme chceli len ich dobehnúť, ich nejaký štandard zdravotnej starostlivosti. Keď sa pozrieme ale na tie najvyspelejšie krajiny, to sú, to sú napríklad Nemecko, Nemecko dáva až 13 % HDP, čo je takmer dvojnásobok toho, čo my dávame. Francúzi 12,3 % HDP, Holandsko, čo sa dáva za veľký príklad, 11,1 HDP, čo je tiež o 3-4 % viac, ako my dávame. Čiže v tomto sa veľmi výnimočne zastanem pani ministerky, že ten rast zdrojov do toho samotného zdravotníctva je nevyhnutný a bude nevyhnutný aj do budúcnosti kvôli rôznym rastovým demografickým faktorom a bude sa to teda zhoršovať.
Ale v čom sa zase zastanem vás, pán minister, je voči pani ministerke zdravotníctva, že tu sa absolútne zhodneme, že máme rok a ona nepredstavila žiadne, ale žiadne manažérske opatrenia, žiadne reformné systémové opatrenia. Pani ministerka má, a v tom sa, v tom sa, v tom sa podľa mňa zhodujeme, má obrovský priestor na zvyšovanie efektivity vo svojom rezorte, nič nerobí, nič tu nevidíme, ale zároveň ako kebyže je nutné povedať, že bavíme sa tu rádovo v niekoľkých stovkách miliónov eur, keď my máme zdravotníctvo podfinancované oproti napríklad ostatným obrovským krajinám alebo Česku o niekoľko miliárd eur. No a teraz, teraz prechádzam k tým, k tým konkrétnym problematikám.
Prvú vec, ktorú vám chcem dať do pozornosti, je transakčná daň. Vy zavádzate transakčnú daň pre všetky podnikateľské subjekty. Ja si myslím, že ako ste to chceli ošetriť voči nemocniciam, aby sa nemocníc nechytala tá samotná transakčná daň, tak ste dali do toho § 3, že sa to nemá týkať rozpočtových a príspevkových organizácií. No ale problém je v tom, že všetky nemocnice nie sú rozpočtové a príspevkové organizácie, my tu máme akciové spoločnosti, napríklad Nemocnica Poprad, čo je štátna nemocnica, máme tu srdcovo-cievne ústavy, onkologické ústavy, to sú špecializované ústavy, na ktoré napríklad vytvárate teraz dve kategórie nemocníc. Vy na jednu nemocnicu nebudete aplikovať transakčnú daň, na druhú budete aplikovať transakčnú daň. A to je podľa mňa že nesprávne vôbec, že po prvé, je to podľa mňa že chybne urobené, že tam robíte tieto dve kategórie, ale druhá vec je, že tie nemocnice majú obrovský problém zadlženosti, už teraz tu máme vyše miliardy eur, pani ministerka má problém vôbec púšťať peniaze, ktoré tam dotujete, tak má problém vôbec púšťať to samotné oddlžovanie, a vy ešte budete zhoršovať ako kebyže cash flow a brať im peniaze na tú zdravotnú starostlivosť tým nemocniciam, budete to prevádzať do iného vrecka a potom to tam zase budete musieť vracať.
Podľa mňa je to nesprávny prístup a čo je ešte ale horšie, podľa mňa čo ste si, čo ste si úplne pri tvorbe toho zákona neuvedomili, je, že, no a ešte jednu kategóriu predtým, jak poviem ten najväčší problém, je že zdravotné poisťovne. Zdravotné poisťovne je ďalší veľký problém. Máme tu, ony sú akciové spoločnosti, veľká Všeobecná zdravotná poisťovňa, jej sa najviac dotkne tá transakčná daň, ony teraz už vypočítali, že približne je to 9 mil., čo všetky tie poisťovne budú musieť namiesto zdravotnej starostlivosti, ony budú musieť dávať na túto transakčnú dať. To je 9 mil., o 9 mil. eur, čo ony budú môcť použiť na nejakú zdravotnú starostlivosť. No ale čo je na tom najhoršie, je, že vy zároveň ste nemysleli na ambulancie. Ambulancie sú všetky podnikateľské subjekty. Takmer všetky sú podnikateľské subjekty. Nie všetky, ale vo väčšine ony fungujú ako normálne klasické eseročky, to znamená, že vy ste síce dali výnimku do zákona, že transakčná daň sa nebude dotýkať poistného, ale to je iba že platba poistného, a zároveň keď sa pozriete do vnútorného fungovania tých ambulancií, tak ambulancia bežne musí zaplatiť za rôzne služby, keď si objedná napríklad laboratórne vyšetrenia, ony medzi sebou majú transakcie. To znamená, že za každú takúto transakciu, alebo keď platíme platy, hocičo, proste každá jedna transakcia v tej ambulancii bude podliehať novej transakčnej dani. Viete, čo to spôsobí? Spôsobí to to, že jedna polka ambulancií bude mať vôbec problém prežiť, že kľaknú na kolená a nebudú si to môcť nejakým spôsobom ako kebyže vykompenzovať.
A druhá časť tých ambulancií bude mať obrovský problém s tým, že keď budem chcieť prežiť, tak to budú musieť preniesť na pacientov. A to znamená, že vy reálne ako kebyže zdražíte zdravotnú starostlivosť pre pacientov alebo, alebo ju znedostupníte. Niektorá ambulancia buď neprežije, lebo si nebude môcť dovoliť takéto navýšené náklady, viaceré sú už teraz na hrane, pretože my v tom našom systéme naozaj oveľa viac dotujeme nemocnice na úkor ambulancií a ich často zvýhodňujeme cez platové automaty a podobne a vy teraz idete akože priamo im ešte zasadiť ranu, že idete im zvyšovať náklady.
No ale to je tá druhá rana, že vy im robíte aj tú prvú ranu v tom, že vy idete znižovať platový automat a ten platový automat, samozrejme, on sa dotýka zdravotníckych pracovníkov priamo v zákone a on potom určuje, aký rozpočet tam ide. Ale však vy to viete, že ministerstvo financií vždy počíta mzdy nielen pre ústavných pracovníkov, ale aj pre ambulancie. To znamená, že keď vy poviete, že ideme znižovať 260 mil. na platy zdravotníkov, tak ono sa to dotýka aj ambulancií. A teraz pozrime sa na tú bežnú ambulanciu. Tá bežná ambulancia teraz bude mať nižšie platby na základe toho, že vy znížite platobný automat, to znamená, že takto aj priamo znižujete peniaze, ktoré idú do tých ambulancií a potom im dávate tú druhú ranu, že na tie ambulancie zavediete teda aj že transakčnú daň a zvyšujete im viac náklady. To znamená, že čo tie ambulancie majú robiť? No buď kľaknú, alebo začnú vyberať viac poplatkov. A zároveň tie poplatky budú vyberať, pretože my tu za rok, čo tu pani ministerka je vo funkcii, ona naozaj neprišla so žiadnou legislatívou, ktorá by nejakým spôsobom regulovala tie poplatky. To znamená, že vy tu normálne robíte že obrovské eldorádo, ktoré tu máme poplatkové, tak vy z toho robíte normálne kontinent veľký, už nie iba akože nejakú maličkú oblasť. A je to naozaj že, je to naozaj že veľký problém, že my vám v tomto chceme aj s kolegom Stachurom podať pomocnú ruku, ja už som to teraz nestihol do mojej rozpravy spracovať, ale kolega Stachura potom ešte vystúpi v ústnej rozprave, prípadne ja, uvidíme, jak sa stihneme, asi kolega Stachura, kde vám chceme teda dať pozmeňovací návrh a v tom pozmeňovacom návrhu to bude doplnené a bude tam jasne uvedené v tom § 3, že tá transakčná daň sa nemá dotýkať zdravotných poisťovní a nemá sa dotýkať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Toto by bolo také ako kebyže aspoň nejaká záplata na tú, na tú veľkú dieru.
No a zároveň teda chcem spomenúť ešte tú druhú tému, ja oceňujem, že vy ste spomenuli, že ste zachytili tu problém tých bezlepkových potravín a celiatikov, aké majú problémy, a ja by som vám dal trošku do kontextu, že ako majú oni sťaženú situáciu, pretože vy sa na to teda pozeráte z pohľadu daní, ale ako kebyže dôležitý je celkový ten prístup podľa mňa, že ako oni majú k tým potravinám základným oni prístup.
No a pani ministerka, to vy ste asi nemali šancu vedieť, pretože ona to riešila podzákonnými normami, ona urobila to, že doteraz, keď ste boli celiatikom, nejaká detská skupina, tak vy ste mali približne nárok na dietetické potraviny, ktoré ste si zo zdravotného poistenia mohli zobrať, ak ste mali na to, samozrejme, diagnózu od lekára, približne takých akože 10 kg hotových potravín. Naozaj hotových potravín, hotové cestoviny, hotový chleba a nejaké 2 kg, 1,9 kg možno nejakých akože krekrov a sušienok. Oni tí ľudia naozaj nemajú inú alternatívu, to je jedna z najprísnejších diét, to je jedna z najhorších diét, ktorú, ktorú musia dodržiavať, tí naozaj nemajú alternatívu. Keď si chcete kúpiť chleba, tak ten chleba stojí 300 g 4,5. Oni naozaj nemôžu kúpiť lacnejší chleba proste, lebo majú alergiu na lepok. No a aj preto im vlastne ako kebyže, keďže je to medicínska diagnóza, oni nemajú na výber, tak preto aj štát ich často podporuje, práve ich podporuje tými dietetickými potravinami a on im zo zdravotného poistenia teda hovorí, aký majú nárok. Doteraz to bolo, že 10 kg mali približne teda hotových potravín a 2 kg tých teda nehotových surovín alebo, alebo nejakých, nejakých krekrov.
No a čo pani ministerka urobila? Pani ministerka zmenila tzv. kategorizačné zoznamy a urobila to, že ona to otočila a zrazu povedala, že namiesto tých 10 kg hotových potravín teraz vy, milí celiatici, vy dostanete iba suroviny. A to si predstavte, že máte naozaj že ťažkú diétu a že teraz keď niekto príde domov, že no tak super, tak dostanem 10 kg múky a pani ministerka ešte hovorí, že však to bude oveľa efektívnejšie, to bude oveľa lepšie, však budete si môcť z toho viac urobiť. Tak ja by som chcel vidieť nejakého pracujúceho rodiča, ako príde ešte naozaj domov a bude si proste že o siedmej-ôsmej večer vyrábať proste, šúlkať vlastné cestovinky, robiť vlastnú bezlepkovú pizzu, alebo bude si nejaký chleba piecť každý deň. Však to je absolútne nelogické, takže tá zmena, toto, čo pani ministerka urobila, to v skutočnosti spôsobí, že tí celiatici budú mať ešte horší prístup k tým potravinám, a to nie je všetko, to nie je všetko. Čo pani ministerka zároveň tiež ešte robí, a to je jedno z tých opatrení, je, že ona zároveň zvyšuje doplatky. Už to bolo oznámené, že jedno z tých opatrení konsolidačných, ktoré ona teda zvažuje, bude, prvá vec je, že zvažujú, že spoplatnia recepty, napríklad recepty napríklad aj na dietetické potraviny, však to nejde len na liečivá, a druhá vec je, že bude zvyšovať doplatky na lieky, zdravotnícke pomôcky alebo, alebo dietetické potraviny.
To znamená, že teraz už jak menila kategorizáciu, tak už sa ozývajú lekári a už hovoria, že naozaj celiatici, ktorí majú takúto ťažkú diétu, tak okrem toho, že im sťaží prístup k tým hotovým produktom, okrem toho im ide ešte aj zvyšovať doplatky, čiže im ide predražovať tú ich stravu a do toho, do toho, pán minister, vy prídete so zoznamom základných potravín a tieto kroky, ktoré sa dejú na ministerstve, oveľa sťažujú a predražujú stravu celiatikom, tak vy im napríklad nezaradíte túto celiatickú stravu, bezlepkovú stravu do toho, do toho zoznamu základných potravín.
No a ja na vás chcem naozaj apelovať, že toto nie je nejaká roztopaš tých ľudí. To je naozaj že medicínska diagnóza, pre nich je bezlepkový chleba pre celiatikov alebo cestoviny, pre nich to je že nevyhnutnosť na prežitie. Oni nemajú alternatívu. Oni naozaj musia proste takúto diétu držať, takúto stravu musia mať. No a vy ste to tam nezaradili, to znamená, že v kombinácii s tým, čo robí pani ministerka na ministerstve zdravotníctva, že my tu máme skupinu, sa odhaduje možno až 50-, 60-tisíc ľudí, 30-tisíc z toho je diagnostikovaných, to je naozaj že veľká skupina obyvateľstva. Oni majú veľmi sťažený prístup a keď prejde ten balíček v takomto znení, v akom je, tak ja si dovolím, ja si dovolím tvrdiť, že rodiny celiatikov naozaj pocítia veľmi znížený životný štandard a veľmi veľké problémy.
Čiže ja naozaj chcem na vás apelovať, aby ste túto skupinu naozaj desaťtisícov ľudí zobrali do úvahy, aby ste naozaj tieto suroviny, ale aj hotové produkty, ktoré si oni musia kupovať, keď už im dajme tomu, už nebudú mať na recept, nebudú mať na recept predpísané, čo si môžu mesačne zobrať, musia ísť normálne do obchodu, kúpiť si to za vlastné, tak aby sa naozaj na nich pozeralo tak, že pre týchto ľudí je to základná nevyhnutná potravina, ako pre ostatných ľudí je bežný chlieb pšeničný alebo hocijaký iný, tak oni potrebujú tento.
A preto aj tá moja pomocná ruka, teda tá prvá pomocná ruka bude v tej transakčnej dani, čo s kolegom Stachurom teda predložíme spoločný pozmeňovací návrh, a tá moja druhá pomocná ruka v tom, naozaj aby sme mohli tým desaťtisícom ľudí, že ja si myslím, že toto naozaj že tu nemá byť žiadny politický konflikt. Tu máme ľudí, ktorí proste majú problém so zdravím, majú problém s diétou, majú veľmi ťažkú diétu, sú veľmi skúšaní, tak podajme im pomocnú ruku a pomôžme im.
Takže ja teraz pristúpim k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý tu prečítam, jeho cieľom teda bude, ako som už spomínal, zaradiť tieto potraviny pre celiatikov, tieto bezlepkové potraviny do toho okruhu tých základných, základných potravín.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Oskara Dvořáka a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Martiny Holečkovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, tlač 483.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, tlač č. 483.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. V čl. VII, štvrtom novelizačnom bode v prílohe č. 7 sa za slová „ryžový papier a podobné výrobky –” vkladajú slová „len bezlepková potravina podľa osobitného predpisu,³⁾”.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:
„³⁾ § 121 ods. 15 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.”.
Doterajšie odkazy 3 až 6 sa označujú ako odkazy 4 až 7.
2. V čl. VII, štvrtom novelizačnom bode v prílohe č. 7 bode 2 sa na začiatku vkladá číselný kód Spoločného colného sadzobníka „1102 – Múky z obilnín iných ako z pšenice alebo zo súraže”.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

vymazať

Ďakujem ti, Oskar, za tvoj veľmi dobrý príspevok a mňa by naozaj zaujímalo, však tiež som obyvateľka Slovenska a využívam zdravotné poistenie a zdravotné služby, či ste vy, pán minister Kamenický, zohľadnili tú transakčnú daň pre zdravotné poisťovne a pre tie ambulancie lekárov a lekárok. Lebo viem si predstaviť, že to budú naozaj desiatky, stovky úkonov a transakcií, za ktoré budú musieť tú transakčnú daň odvádzať. Je tu aj vyhlásenie vlastne tých, toho zväzu poskytovateľov ambulantnej starostlivosti, že s tým nesúhlasia a predpokladám, že nakoniec sa vlastne všetky tie výdavky budú hradiť teda z našich vreciek, z vreciek pacientov a pacientiek.
Čiže by ma naozaj zaujímalo, či my už máme zdravotníctvo v takej kondícii a na takej vysokej úrovni a najmä v regiónoch, že si toto vieme dovoliť a riskovať ďalšie náklady pre tieto inštitúcie.
Ďakujem.

Ďakujem.
Oskar, pekne si nasvietil, že všetko so všetkým súvisí. Takisto v zdravotníctve, čo spôsobí transakčná daň.
Treba si uvedomiť, pán minister, že ten rezort zdravotníctva je naozaj veľmi komplikovaný a nesúrodý. Máme tu oblasti zdravotnej starostlivosti, ktoré sa majú povedzme dobre a ktoré by to zvládli. Ale potom sú tu naozaj oblasti zdravotnej starostlivosti, poskytovatelia, ktorí sú naozaj na hrane a ktorých takéto opatrenia môžu veľmi bolieť a môžu ich naozaj preniesť potom na pacienta.
Takže vo všeobecnosti takéto opatrenia v ťažko skúšanom rezorte, ako je zdravotníctvo, môžu mať zlé dopady predovšetkým potom teda na pacientov ako celok.
Čo sa týka tých celiatikov, tak tam by som chcel možno trošku posunúť tú diskusiu do tej úrovne, že mne sa celkovo nepáči to, že musia celiatici chodiť pravidelne ku lekárom, vyberať si nejaké recepty a že to máme takto zložito urobené. Myslím si, že do budúcnosti by sme to mali vylúčiť možno aj zo zdravotnej starostlivosti alebo zo zdravotného poistenia a mali by sme sa zamyslieť možno nad nejakým sociálnym benefitom pre celiatikov, aby sa naozaj títo, títo pacienti alebo, alebo občania, ktorí majú takúto diagnózu, nemuseli chodiť po lekároch, aby mali, ak majú stanovenú diagnózu, tak by mali dostať určitý, určitý bonus, za ktorý by si mohli kupovať tieto potraviny, ale aby to nebolo všetko viazané na recept. Aj toto spôsobuje to, že máme veľmi veľa návštev u lekárov, ktorí sa musia venovať napríklad takýmto veciam, ako je predpisovanie receptov na múku alebo koláčiky a tak ďalej.
Toto nie je naozaj správne riešenie.
Ďakujem pekne.