19. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, celý môj príspevok, celá moja rozprava bude o zamestnancoch nášho štátu, lebo, keďže ako predseda výboru pre sociálne veci v minulosti sme mali na starosti správu štátnej služby a tie čísla, tie čísla a celá tá správa, celý ten rozbor, ako fungujú zamestnanci v štátnej službe, bol hrozivý v tom, že z roka na rok narastal počet, narastali objemy peňazí. A ja si osobne myslím, že toto je rakovina nášho štátu, lebo myslím si, že presahuje to silu premiéra alebo ministrov tento nepriaznivý trend zmeniť, a preto treba o tom hovoriť, a preto treba na to upozorňovať a práve dnes, keď robíme konsolidáciu, tak je veľká príležitosť prelomiť tú hrádzu, lebo politici vo vedúcich funkciách na úradoch sa menia, ale štátni úradníci ostávajú a tí si vždy zdôvodnia, prečo ich má byť viacej a prečo majú mať väčší rozpočet.
Mali sme tuná ešte v minulom období Radu pre štátnu službu, bolo to, myslím, päť alebo šesť ľudí, ktorí boli nominovaní z rôznych oblastí, ktorí bdeli nad tou štátnou službou, garantovali nejakú jej odbornosť, ale vypracovali aj dôležitú správu, ako tá štátna služba funguje, a táto koalícia ju zrušila. A bol to taký analyzačný alebo analytický útvar, ktorý nám dával každý rok jasnú správu o tom, kde stojíme. A tá jasná správa bola o tom, že nás to stojí každý rok viacej peňazí, že keď to nebudeme schopní zastaviť, tak že štát bude vyberať dane len na úradníkoch.
Premiér povedal, nepovedal to raz, hovoril to niekoľkokrát v rôznych reláciách, že keby štát znížil 30 % úradníkov, on to konkrétne hovoril o úrade vlády, že keby na úrade vlády zo dňa na deň klesol počet úradníkov o 30 %, nikto by si to nevšimol. On to síce povedal, ale zaujímavé, že o týždeň nato sme na výbore pre sociálne veci schvaľovali navyšovanie úradníkov na úrad vlády. Čiže, panebože, jeden týždeň hovorím v reláciách, že 30 % zníženie by si nikto nevšimol, a druhý týždeň pripravím materiál, že mi treba desiatky úradníkov navyše. Nepochopiteľné!
Štátna služba má pravidelne 10 % tabuľkových miest neobsadených, ale tých 10 % tabuľkových miest, tie peniaze idú na tie ministerstvá a tie peniaze sa minú. Ja si myslím, že to je tiež zámer tých úradníkov neobsadiť celé tie miesta, hoci, hoci, samozrejme, prebiehajú výberové konania, na niektoré miesta je problém obsadiť ľudí, ale celé sa dodržuje tak, aby naozaj ten balík tých 10 % peňazí sa potom mohol rozdeliť na tých úradníkov, ktorí sú tam.
Vy ste presadili možnosť mať viac štátnych tajomníkov a, samozrejme, k tomu štátnemu tajomníkovi je potrebný nejaký stuff ľudí a tiež si myslím, že ste týmto veľmi prispeli k navyšovaniu v štátnej správe, čo, naopak, by sme ju mali znižovať. A pokiaľ chodia štátni tajomníci z ministerstva životného prostredia do výboru, v ktorom som ja, tak musím konštatovať, že nevedel povedať na odborné otázky, vždy majú tam toho človeka. Ja ako štátny tajomník som si nevedel predstaviť, že keď som prišiel, keď som prišiel na výbor, aby som nevedel v zákone, na ktorom som pracoval, všetko vysvetliť a povedať na otázky poslancov alebo verejnosti, ktorá tam bola. Teraz je to pravidlom.
777 úradníkov má osobitný plat. Ten osobitný plat je vo výške 5-tisíc až 20-tisíc euro, spravidla je to nad 5-tisíc euro a musím povedať, že také zaujímavé je ministerstvo zdravotníctva, kde každý štvrtý tajomník má osobitný plat, je tam viac dohodárov na tom ministerstve zdravotníctva ako skutočných zamestnancov a čo je ešte paradoxom, že nemajú naplnené tie tabuľkové miesta. Že tí, čo nemajú ten osobitný plat, ešte majú, ešte majú ten balík peňazí z nenaplnených tabuľkových miest, ktorý predpokladám, že si rozdelia. Na to som upozornil ako predseda výboru NKÚ, kde urobil kontrolu, a v momente, keď sa NKÚ začalo zaujímať o to, prečo je tam toľko osobitných platov, tak počet, počet osobitných platov klesol o 25 %. To len hovorí o tom, že asi, asi nejaký problém tam je.
Na Slovensku v štátnej správe máme 10 800 dohodárov. To znamená, na troch úradníkov je jeden, jeden dohodár.
Vo verejnej správe za posledných desať rokov, to bola štátna správa, teraz poviem o verejnej správe, vo verejnej správe za posledných desať rokov bol nárast o 47-tisíc zamestnancov. A za vlády Ódora, Matoviča a Hegera ten počet narástol o 10-tisíc. Čiže za tri a pol roka vlád terajšej opozície alebo vlády, ktorá nemala podporu, to bol nárast 10-tisíc a za šesť a pol roka to bolo 37-tisíc. Čiže musíme si priznať, že ani jedna vláda, ani jedna vláda nie je schopná zadržať ten rast úradníkov, kdežto vlády terajšej koalície ten rast dvojnásobným tempom navyšovali. Mzdové náklady na verejnú správu za posledný, za posledných desať rokov vzrástli o 100 %. To znamená, že áno, je to aj nárastom platov, infláciou, ale hlavný činiteľ, ktorý za to môže, je nárast úradníkov. Podľa INESS táto vláda pokračuje v navyšovaní úradníkov a za rok 2024 o 14-tisíc úradníkov vo verejnej správe.
My sme, alebo vy ste, keď ste nastúpili nová vláda, tak ste v priebehu jednej schôdze rozbili jednu miliardu eur. Ako keby, ako keby žiadna konsolidácia nás nečakala, ako keby sme tie peniaze nepotrebovali. Bolo to na trináste dôchodky, na nové ministerstvo, navyšovanie zamestnancov na iných ministerstvách a na proces bonifikácie hypoték, kde bolo naplánovaných 300 ľudí, ktoré, ktoré skončili neúspešne. Ale už ste nikde nepovedali, že idete rušiť rodičovské dôchodky, a takisto ste nikde nepovedali, že idete rušiť dôchodok po 40 odpracovaných rokoch. Tuná 19.10 h sa podal pozmeňovák, čo už dávno mala byť schôdza skončená, a v tichosti ste zrušili alebo zmenili podmienky na trinásty, pardon, zmenili podmienky na to, že by po 40 rokoch odpracovaných ľudia nemohli ísť do dôchodku. V tichosti. Však to povedzte, že na to nemáme, že to musíme rušiť. Prečo, prečo to robíte v tichosti? Ale keď idete rozdávať 13. dôchodok, na ktorý tiež nemáme, hej, tak to robíte s veľkou slávou.
Všetci vieme, že samosprávy sú v kríze, že nemajú peniaze. Vieme, prečo nemajú peniaze, lebo z podielových daní sa, podielové dane sa znížili vďaka benefitom v daniach pre fyzické osoby, ale na to, že plánujete zrušiť rodičovské dôchodky, ste si vymysleli, ako že nahradíte to 2 % dane pre otca, 2 % dane pre matku. To zase oberáte samosprávy o peniaze. Tá cifra pre tých rodičov bude malá, ale pre samosprávy dosť výrazná, aby si to všimli.
Národná banka konštatovala, že celá kampaň na skokové zvýšenie úrokov hypoték bolo falošné strašenie, lebo nárast splátky o viac ako 15 % príjmu sa týka len 4 % úverov. Len 7 % poberateľov hypoték využíva túto pomoc. A viete, pre mňa, pre mňa to bolo paradoxné, už keď sa to prijímalo, že my ideme 15 % najbohatším ľuďom, ktorí si môžu dovoliť hypotéky, prispievať na úroky a robíme to ako sociálnu pomoc. Nevedel som si predstaviť, jak tí ľudia, ktorí sú naozaj vyťažení, pracujú alebo keďže majú hypotéku, musia ju splácať a tie príjmy majú, majú dostatočné, sa posadia na úrad práce a budú žiadať o podporu štátu ako sociálnu pomoc.
Najvyšší kontrolný úrad kritizuje dohodárov a kontroly, ktoré prebehli, hovoria o tom, že dohodári takisto sú problémom našej spoločnosti. A treba si uvedomiť, že dohodári nie sú platení z mzdových prostriedkov, ale z bežných výdavkov, to znamená, tie ministerstvá nemajú až taký problém, alebo úrady nemajú až taký problém si tých dohodárov zaplatiť a nejakým spôsobom ich obmedzovať. Hoci mzda je vyplatená, v mnohých prípadoch nevedia tí zamestnávatelia povedať, čo ten dohodár robil. A dohodár by mal mať svoju prácu zdokumentovanú a ministerstvo musí vedieť preukázať, za čo dohodár peniaze dostal. No vo väčšine prípadov, a to ešte raz zdôrazňujem, vo väčšine prípadov toto nebolo možné. To znamená, dohodár sa zamestnal a pri kontrole ministerstvo nevedelo vo väčšine prípadov povedať, na čom ten dohodár pracoval.
A nakoniec by som ešte odcitoval predsedu NKÚ, ktorý povedal: "Vo viac ako polovici prípadov nemali výkazy prác, nevedeli sme posúdiť, či človek, ktorý si mesačne zarobil päťsto, tisíc alebo dvetisíc eur, aj reálne nejakú prácu vykonal, alebo to bola fiktívna mŕtva duša, ktorá dostala peniaze, lebo na ministerstve pracoval jeho kamarát." To sú slová predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Tak tak my si tu teda gazdujeme.
Ďakujem.

Premiér povedal, nepovedal to raz, hovoril to niekoľkokrát v rôznych reláciách, že keby štát znížil 30 % úradníkov, on to konkrétne hovoril o úrade vlády, že keby na úrade vlády zo dňa na deň klesol počet úradníkov o 30 %, nikto by si to nevšimol. On to síce povedal, ale zaujímavé, že o týždeň nato sme na výbore pre sociálne veci schvaľovali navyšovanie úradníkov na úrad vlády. Čiže, panebože, jeden týždeň hovorím v reláciách, že 30 % zníženie by si nikto nevšimol, a druhý týždeň pripravím materiál, že mi treba desiatky úradníkov navyše. Nepochopiteľné!
Štátna služba má pravidelne 10 % tabuľkových miest neobsadených, ale tých 10 % tabuľkových miest, tie peniaze idú na tie ministerstvá a tie peniaze sa minú. Ja si myslím, že to je tiež zámer tých úradníkov neobsadiť celé tie miesta, hoci, hoci, samozrejme, prebiehajú výberové konania, na niektoré miesta je problém obsadiť ľudí, ale celé sa dodržuje tak, aby naozaj ten balík tých 10 % peňazí sa potom mohol rozdeliť na tých úradníkov, ktorí sú tam.
Vy ste presadili možnosť mať viac štátnych tajomníkov a, samozrejme, k tomu štátnemu tajomníkovi je potrebný nejaký stuff ľudí a tiež si myslím, že ste týmto veľmi prispeli k navyšovaniu v štátnej správe, čo, naopak, by sme ju mali znižovať. A pokiaľ chodia štátni tajomníci z ministerstva životného prostredia do výboru, v ktorom som ja, tak musím konštatovať, že nevedel povedať na odborné otázky, vždy majú tam toho človeka. Ja ako štátny tajomník som si nevedel predstaviť, že keď som prišiel, keď som prišiel na výbor, aby som nevedel v zákone, na ktorom som pracoval, všetko vysvetliť a povedať na otázky poslancov alebo verejnosti, ktorá tam bola. Teraz je to pravidlom.
777 úradníkov má osobitný plat. Ten osobitný plat je vo výške 5-tisíc až 20-tisíc euro, spravidla je to nad 5-tisíc euro a musím povedať, že také zaujímavé je ministerstvo zdravotníctva, kde každý štvrtý tajomník má osobitný plat, je tam viac dohodárov na tom ministerstve zdravotníctva ako skutočných zamestnancov a čo je ešte paradoxom, že nemajú naplnené tie tabuľkové miesta. Že tí, čo nemajú ten osobitný plat, ešte majú, ešte majú ten balík peňazí z nenaplnených tabuľkových miest, ktorý predpokladám, že si rozdelia. Na to som upozornil ako predseda výboru NKÚ, kde urobil kontrolu, a v momente, keď sa NKÚ začalo zaujímať o to, prečo je tam toľko osobitných platov, tak počet, počet osobitných platov klesol o 25 %. To len hovorí o tom, že asi, asi nejaký problém tam je.
Na Slovensku v štátnej správe máme 10 800 dohodárov. To znamená, na troch úradníkov je jeden, jeden dohodár.
Vo verejnej správe za posledných desať rokov, to bola štátna správa, teraz poviem o verejnej správe, vo verejnej správe za posledných desať rokov bol nárast o 47-tisíc zamestnancov. A za vlády Ódora, Matoviča a Hegera ten počet narástol o 10-tisíc. Čiže za tri a pol roka vlád terajšej opozície alebo vlády, ktorá nemala podporu, to bol nárast 10-tisíc a za šesť a pol roka to bolo 37-tisíc. Čiže musíme si priznať, že ani jedna vláda, ani jedna vláda nie je schopná zadržať ten rast úradníkov, kdežto vlády terajšej koalície ten rast dvojnásobným tempom navyšovali. Mzdové náklady na verejnú správu za posledný, za posledných desať rokov vzrástli o 100 %. To znamená, že áno, je to aj nárastom platov, infláciou, ale hlavný činiteľ, ktorý za to môže, je nárast úradníkov. Podľa INESS táto vláda pokračuje v navyšovaní úradníkov a za rok 2024 o 14-tisíc úradníkov vo verejnej správe.
My sme, alebo vy ste, keď ste nastúpili nová vláda, tak ste v priebehu jednej schôdze rozbili jednu miliardu eur. Ako keby, ako keby žiadna konsolidácia nás nečakala, ako keby sme tie peniaze nepotrebovali. Bolo to na trináste dôchodky, na nové ministerstvo, navyšovanie zamestnancov na iných ministerstvách a na proces bonifikácie hypoték, kde bolo naplánovaných 300 ľudí, ktoré, ktoré skončili neúspešne. Ale už ste nikde nepovedali, že idete rušiť rodičovské dôchodky, a takisto ste nikde nepovedali, že idete rušiť dôchodok po 40 odpracovaných rokoch. Tuná 19.10 h sa podal pozmeňovák, čo už dávno mala byť schôdza skončená, a v tichosti ste zrušili alebo zmenili podmienky na trinásty, pardon, zmenili podmienky na to, že by po 40 rokoch odpracovaných ľudia nemohli ísť do dôchodku. V tichosti. Však to povedzte, že na to nemáme, že to musíme rušiť. Prečo, prečo to robíte v tichosti? Ale keď idete rozdávať 13. dôchodok, na ktorý tiež nemáme, hej, tak to robíte s veľkou slávou.
Všetci vieme, že samosprávy sú v kríze, že nemajú peniaze. Vieme, prečo nemajú peniaze, lebo z podielových daní sa, podielové dane sa znížili vďaka benefitom v daniach pre fyzické osoby, ale na to, že plánujete zrušiť rodičovské dôchodky, ste si vymysleli, ako že nahradíte to 2 % dane pre otca, 2 % dane pre matku. To zase oberáte samosprávy o peniaze. Tá cifra pre tých rodičov bude malá, ale pre samosprávy dosť výrazná, aby si to všimli.
Národná banka konštatovala, že celá kampaň na skokové zvýšenie úrokov hypoték bolo falošné strašenie, lebo nárast splátky o viac ako 15 % príjmu sa týka len 4 % úverov. Len 7 % poberateľov hypoték využíva túto pomoc. A viete, pre mňa, pre mňa to bolo paradoxné, už keď sa to prijímalo, že my ideme 15 % najbohatším ľuďom, ktorí si môžu dovoliť hypotéky, prispievať na úroky a robíme to ako sociálnu pomoc. Nevedel som si predstaviť, jak tí ľudia, ktorí sú naozaj vyťažení, pracujú alebo keďže majú hypotéku, musia ju splácať a tie príjmy majú, majú dostatočné, sa posadia na úrad práce a budú žiadať o podporu štátu ako sociálnu pomoc.
Najvyšší kontrolný úrad kritizuje dohodárov a kontroly, ktoré prebehli, hovoria o tom, že dohodári takisto sú problémom našej spoločnosti. A treba si uvedomiť, že dohodári nie sú platení z mzdových prostriedkov, ale z bežných výdavkov, to znamená, tie ministerstvá nemajú až taký problém, alebo úrady nemajú až taký problém si tých dohodárov zaplatiť a nejakým spôsobom ich obmedzovať. Hoci mzda je vyplatená, v mnohých prípadoch nevedia tí zamestnávatelia povedať, čo ten dohodár robil. A dohodár by mal mať svoju prácu zdokumentovanú a ministerstvo musí vedieť preukázať, za čo dohodár peniaze dostal. No vo väčšine prípadov, a to ešte raz zdôrazňujem, vo väčšine prípadov toto nebolo možné. To znamená, dohodár sa zamestnal a pri kontrole ministerstvo nevedelo vo väčšine prípadov povedať, na čom ten dohodár pracoval.
A nakoniec by som ešte odcitoval predsedu NKÚ, ktorý povedal: "Vo viac ako polovici prípadov nemali výkazy prác, nevedeli sme posúdiť, či človek, ktorý si mesačne zarobil päťsto, tisíc alebo dvetisíc eur, aj reálne nejakú prácu vykonal, alebo to bola fiktívna mŕtva duša, ktorá dostala peniaze, lebo na ministerstve pracoval jeho kamarát." To sú slová predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Tak tak my si tu teda gazdujeme.
Ďakujem.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, začnem takto. Vláda sa rozhodla, že za dôsledky krízy potrestá radových ľudí. Je to jedno zmätočné rozhodnutie za druhým. Ako povedal môj jeden kolega, táto vláda by sa dala nazvať aj vládou jednodňových rozhodnutí, pretože to, čo platí dnes, už neplatí zajtra. Je to vláda chaosu a zdražovania.
Pre tých kolegov, ktorých zvykne iritovať, keď ich kritizujú ženy, len dodám, že toto sú slová najtalentovanejšieho politika v histórii Slovenskej republiky Roberta Fica. Takto označil vládu Ivety Radičovej, keď sa chystali zvýšiť DPH z 19 na 20 %. Vtedy Robert Fico tiež povedal, že tento krok možno označiť za najhoršie pravicové riešenie, ktorým koaličné strany porušujú predvolebné sľuby, keďže sľubovali dane nezvyšovať. Možno vám to znie povedome, ešte v apríli tohto roku sám Robert Fico toto garantoval. Ak by Robert Fico nestál na čele tejto vlády, myslím si, že tieto slová by sa nebál použiť znova, pretože nič lepšie nevystihuje jeho štvrtú vládu ako tento jeho výrok. Každý deň tu vidíme zmenu v sadzbách DPH, sadzby DPH lietajú od 5 do 23 %. Andrej Danko cez víkend vyhlásil, že sa bude snažiť hľadať kompromisy, aby konsolidácia bola. Minister Kamenický včera sa posťažoval plénu Národnej rady, aké je ťažké byť ministrom v tejto vláde a tvoriť kompromisy, ktoré chce vládna koalícia. A do toho všetkého, aby sme nemali málo a konsolidovali poriadne, Tibor Gašpar a Andrej Danko na dva dni zabavia plénum Národnej rady a konsolidujú nálepky na počítačoch poslankýň Národnej rady.
Robert Fico to nemohol vystihnúť lepšie. Toto je vláda chaosu a zdražovania.
Ja som sa včera, včera som si pozorne vypočula ministra Kamenického a naozaj som sa snažila pochopiť, čo táto vláda touto konsolidáciou zamýšľa. Ale nedozvedela som sa od neho nič, len historický prehľad toho, ako vznikal náš dlh, kto za to môže, kto za to nemôže, prečo musia konsolidovať takto, ako konsolidujú, prečo konsolidujete takto, ako konsolidujete, a posťažoval sa, že opozícia mu nepriniesla dobré návrhy a dobré riešenia. No, pán minister, možno vám poviem novinku, ale my nevládneme spolu, vládna koalícia sa síce rozrastá delením... (Reakcia ministra financií.) Poviete mi to potom vo faktickej. Vládna koalícia sa síce rozrastá delením, ale nie o opozíciu. Tak ak neviete vládnuť, ak to neviete urobiť poriadne, tak to nerobte, to je jednoduché.
A ja by som sa rada možno vyjadrila aj k dopadom tejto konsolidácie a túto diskusiu viedla trochu hlbšie a odborne, ale z toho, čo sme sa dozvedeli včera, z toho, čo povedal minister Kamenický, a z toho, čo zaznelo vo verejnom éteri cez víkend, ani ja, ani vy, ani minister Kamenický nevie, ako bude konsolidácia na konci dňa vyzerať. A to už sme v druhom čítaní! To isté sa dialo pri konsolidácii... novele trestných... to isté sa dialo pri novele trestných kódexov. Expresne rýchlo ste schválili zmeny v trestných kódexoch. My sme vás vtedy upozorňovali na to, že robíte to rýchlo, robíte to zbesilo a nikto nevie predpokladať, čo to prinesie. A čo to prinieslo v kontexte konsolidácie? Prinieslo to to, že nezaplatenie dane do 20-tisíc eur nebude trestným činom.
Takto ste pomohli konsolidovať verejné financie? A robíte to znova a znova vás upozorňujeme na to, že neviete, aké následky napácha takýto rýchly a zbesilý postup v legislatívnej praxi. Traja ministri financií vás varujú, aké to bude mať dopady na spoločnosť, že neprinášate nič. Neprinášate rast, neprinášate prosperitu, len ochudobňujete ľudí a zvyšujete ich životné náklady. Minister Kamenický sa tu chválil, že znižujete DPH na základné potraviny. Na základné potraviny. To je všetko? To je všetko, čo prináša štvrtá vláda Roberta Fica po štyritisíc siedmich dňoch, po trinástich rokoch vlády, že vy ľuďom garantujete základné potraviny na prežitie? Žiadnu nádej do budúcna? Hlavne že ste zvýšili svoje platy, postarali ste sa o to, aby ste boli zabezpečení vy, aby každý v tejto koalícii dostal to, čo potrebuje, aby nejakým spôsobom prežila. A ľuďom garantujete základné prežitie. Po trinástich rokoch vlády! Na toto ste mandát nedostali, kolegovia a kolegyne.
A toto nie je len finančná otázka. Toto je ďalší krok k neslobode. Pretože tým, že zaťažíte rodiny ďalšími výdavkami, ktoré budú musieť zniesť, pretože ste neboli schopní za rok konštruktívne pristúpiť k tomu, aby ste našli vhodné riešenia, ktoré nebudú len hrubou záplatou, ale prinesú riešenie, ktoré bude civilizované a ktoré sa spravodlivo a ktoré prinesie spravodlivé rozdelenie záťaže pre spoločnosť, priniesli ste opäť raz hrubú záplatu, ktorá zaťaží rodiny, ktoré sa budú musieť zaoberať len tým, ako prežijú, ako znesú tieto výdavky, a neostane im čas ani energia na to, aby sa mohli zaoberať svojimi vyššími potrebami. Neostane im čas na to, aby sa mohli zaoberať tým, čo v tejto krajine stvárate, ako im kradnete ich slobodu, ako ničíte túto krajinu nielen v otázke základného prežitia, ale v otázke všetkých verejných služieb. Toto je hanba! Toto je hanba, na ktorú ste mandát nedostali. Zložili ste sľub nie vládnej koalícii, ale ľuďom tejto krajiny, že budete konať v ich prospech. Tak ho začnite napĺňať, alebo choďte od toho!
Ďakujem. (Potlesk.)

Takto ste pomohli konsolidovať verejné financie? A robíte to znova a znova vás upozorňujeme na to, že neviete, aké následky napácha takýto rýchly a zbesilý postup v legislatívnej praxi. Traja ministri financií vás varujú, aké to bude mať dopady na spoločnosť, že neprinášate nič. Neprinášate rast, neprinášate prosperitu, len ochudobňujete ľudí a zvyšujete ich životné náklady. Minister Kamenický sa tu chválil, že znižujete DPH na základné potraviny. Na základné potraviny. To je všetko? To je všetko, čo prináša štvrtá vláda Roberta Fica po štyritisíc siedmich dňoch, po trinástich rokoch vlády, že vy ľuďom garantujete základné potraviny na prežitie? Žiadnu nádej do budúcna? Hlavne že ste zvýšili svoje platy, postarali ste sa o to, aby ste boli zabezpečení vy, aby každý v tejto koalícii dostal to, čo potrebuje, aby nejakým spôsobom prežila. A ľuďom garantujete základné prežitie. Po trinástich rokoch vlády! Na toto ste mandát nedostali, kolegovia a kolegyne.
A toto nie je len finančná otázka. Toto je ďalší krok k neslobode. Pretože tým, že zaťažíte rodiny ďalšími výdavkami, ktoré budú musieť zniesť, pretože ste neboli schopní za rok konštruktívne pristúpiť k tomu, aby ste našli vhodné riešenia, ktoré nebudú len hrubou záplatou, ale prinesú riešenie, ktoré bude civilizované a ktoré sa spravodlivo a ktoré prinesie spravodlivé rozdelenie záťaže pre spoločnosť, priniesli ste opäť raz hrubú záplatu, ktorá zaťaží rodiny, ktoré sa budú musieť zaoberať len tým, ako prežijú, ako znesú tieto výdavky, a neostane im čas ani energia na to, aby sa mohli zaoberať svojimi vyššími potrebami. Neostane im čas na to, aby sa mohli zaoberať tým, čo v tejto krajine stvárate, ako im kradnete ich slobodu, ako ničíte túto krajinu nielen v otázke základného prežitia, ale v otázke všetkých verejných služieb. Toto je hanba! Toto je hanba, na ktorú ste mandát nedostali. Zložili ste sľub nie vládnej koalícii, ale ľuďom tejto krajiny, že budete konať v ich prospech. Tak ho začnite napĺňať, alebo choďte od toho!
Ďakujem. (Potlesk.)

Dobrý deň vám všetkým prajem, vážený pán minister, milí kolegovia, milé kolegyne, ja dnes vo svojej rozprave chcem upozorňovať hlavne na to, že takáto diskusia, aká sa tu vedie v tomto parlamente, v konečnom dôsledku nikomu nepomáha. My z PS prichádzame s veľmi konkrétnou kritikou zlých opatrení, zlých konsolidačných opatrení a ponúkame návody, kde a ako ušetriť, aby to ľudí až tak nebolelo, aby konsolidácia neutlmila ekonomický rast, aby sme sa z konsolidácie mohli otriasť a vyjsť z nej ako štát so zdravou ekonomikou, ktorý dokáže prosperovať a znova konkurovať ostatným krajinám. O tom by mala byť diskusia v tomto pléne.
Konkrétne kritiky konsolidácie tu padli od mnohých mojich predrečníkov, ako aj návrhy, čo by sa dalo urobiť lepšie, a ja nevidím zmysel to opakovať. Čo však musím zdôrazniť, je to, že my v Progresívnom Slovensku netvrdíme, že sa konsolidácia nemusí robiť. My netvrdíme ani to, že sa nedotkne ľudí. My netvrdíme, že sa to dá bez dopadu na ľudí. My veľmi dobre však vieme, že konsolidácia je nevyhnutná a nie je bezbolestná. Ale keď sociálnodemokratická vláda robí opatrenia, ktoré najviac zabolia tých najzraniteľnejších a najslabších, uznajte, že niečo nie je v poriadku. Miesto toho, aby sociálni demokrati šetrili na sebe, tak siahajú do vrecák hlavne tým najzraniteľnejším. Preto na nich dopadne tá konsolidácia najťažšie.
Veď sa pozrite, čo sa deje. Zdravotní odborári varujú, že v nemocniciach nebude mať kto pracovať, už dnes neviete dostať termín na operáciu a čo sa stane vlastne potom?
Únia zamestnávateľov upozorňuje, že do budúcnosti sa s predstavenými opatreniami oberáme o hrubý domáci produkt, oberáme sa o budúce príjmy a znižujeme príťažlivosť našej krajiny pre investorov. Už dlhodobo neprichádzajú k nám žiadne investície, ktoré by mali väčšiu, vyššiu pridanú hodnotu, okrem firiem, výrobných firiem, kde za pásom, musíme dovážať za pásy ľudí zo zahraničia, aby tam mal kto pracovať. A takéto firmy dostávajú našu investičnú pomoc. Takúto budúcnosť chceme pre našu krajinu? A tak by som mohla menovať mnohé konkrétne výhrady odborných a odborových organizácií a ich konkrétnu kritiku.
Pán minister, vy však vôbec nerozmýšľate nad tým, či kritika je odôvodnená, že možno sa dajú veci robiť aj inak. Pre vás, pán minister, je kritika ako červené súkno a neviete reagovať nijako inak, len že za to všetko môžu predchádzajúce vlády z rokov 2020 až 2023, samozrejme, nie tie vaše.
Pán minister, včera ste vo svojej odpovedi na moju faktickú poznámku pre mňa dosť nepochopiteľne zdôraznili a zvýraznili, že som žena a že som členka finančného výboru. Tak, pán minister, som žena a som členka finančného výboru. Nie som však domýšľavá žena a nebudem si domýšľať, čo ste tým mysleli alebo sledovali a možno radšej nedopovedali. V podstate ma to pobavilo, pretože ja naozaj dobre viem, že som žena a že som členka finančného výboru. Pre mňa však bolo oveľa dôležitejšie, čo ste povedali potom, že táram a klamem, ak si dovolím kritizovať čísla o výške dlhu v súvislosti, a v súvislosti s výškou dlhu, ktoré ste vy povedali. A ja k tomu, pán minister, sa vrátim, pretože ak takto vyzerá práca s číslami na ministerstve, tak si plne stojím za tým, čo som povedala, že ak by takto pracovala s číslami akákoľvek firma a takto pristupovala k finančnej analýze a takto by posudzovala svoje finančné zdravie, tak skrachuje.
Pán minister, čísla, ktoré ste odprezentovali... (rečníčka sa obrátila dozadu na predsedajúceho), neviem, či ma pán minister počúva, asi nie, ale budem rada, keď mi na to odpovie a bude ma počúvať.
Pán minister, ja reagujem na vás, ja by som bola veľmi rada, keby ste teraz počúvali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníčkou.) Dobre, čítajte ďalej, pani poslankyňa.

Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) ... lebo to sú odborné veci, na ktorých sa nevieme zhodnúť.
Takže ešte raz. Pán minister, čísla, ktoré ste odprezentovali, pokiaľ ide o výšku dlhu pri odovzdaní vašej vlády a znova pri jej prevzatí, tie boli správne. To sú jednoduché čísla, ktoré si nájde každý človek na internete, a s tým som naozaj nemala žiaden problém, nemala som k týmto číslam žiadne výhrady a, prepáčte, naozaj si ich nemusím doštudovať. Ale som veľmi rada, že ste v reakcii na moju faktickú poznámku zopakovali vašu interpretáciu porovnania výšky dlhu a vývoja dlhu v čase. A keď je to naozaj... i keď je to naozaj smutné a zároveň nebezpečné, že takáto interpretácia čísiel, taká zavádzajúca a nepresná interpretácia vychádza z úst ministra financií.
Pán minister, ja by som veľmi zvážila, že či analytik, ktorý vám podsunul takéto niečo a niečo takéto vypočítal, má čo robiť na ministerstve financií. Zopakujem, o akej interpretácii čísiel hovorím. Povedali ste opakovane, že za tri či štyri roky minulé vlády, teda od roku 2020 až 2023, sa vyrobila 50-percentná výška dlhu z toho dlhu, ktorý vznikol medzi rokmi 1993 až 2019, teda za 26 rokov. Ja nepochybujem dokonca ani o tom, že matematicky to máte správne, nekontrolovala som to, lebo to je matematika II. stupňa základnej školy. Na ekonomickej univerzite sa však vyučuje trocha ťažšia matematika a hlavne sa čísla posudzujú v súvislostiach. Faktor času pri takejto interpretácii je kľúčový, a vy ste ho absolútne nebrali do úvahy. To myslíte vážne porovnávať nárast dlhu v čase od roku 1993 do roku 2019 s rokmi 2020 až 2023? Viete vy, pán minister, aká bola výška HDP v roku 1993? Bola štrnásťtisíc... (Reakcia ministra.) Výborne! Takže sa zhodneme. Zhodneme sa, takže budete musieť uznať aj to, že hovorím k veci.
Odhad pre tento rok, pre tých, čo nevedia, je 130-tisíc miliárd. Štrnásťtisíc miliárd a 130-tisíc miliárd. Čistý dlh, alebo o dlhu už nebudem hovoriť, to už by bolo príliš veľa čísel, ale preložím to do ľudskej reči, že vy porovnávate výšku dlhu, keď ľudia si za 30 eur, vlastne za 30 korún slovenských vedeli urobiť v potravinách nákup. Čo dnes kúpite za jedno euro? Takže takto sa porovnávajú a miešajú jablká s hruškami. Ak mi však poviete, že ste to počítali v starých cenách a prepočítali ste to na súčasnú hodnotu, tak poďme hľadať chybu, kde sa tam v matematike chyba stala. Ale ak ste to počítali v bežných cenách, tak to je naozaj miešanie jabĺk s hruškami.
Ja nepreceňujem vzdelanie, pán minister, a vážim si skúsenosti, ale robila som dizertačnú prácu práve z finančnej analýzy a mám dlhoročné skúsenosti s posudzovaním finančného zdravia podnikov. Takže, pán minister, ja netáram. Ja stále budem tvrdiť, že ak by firmy počítali s číslami rovnako ako vy a s nimi takto narábali, tak nemajú budúcnosť. A práve preto mám obavy z prispôsobovania si reality a jej podsúvania verejnosti. Mám strach z klamstiev, ktoré šírite a obviňujete z nich iných.
Moja faktická poznámka včera bola o tom, že si prispôsobujete čísla, ako chcete, bola o tom, že krivíte serióznu štatistiku, čo svedčí buď o úplnom diletanstve, alebo účelovom klamstve. A ja naozaj neviem, čo je horšie. (Reakcia ministra.) Ja som slovo "klamem" nepovedala. Pán minister, môžme si to prehrať, ale dobre... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníčkou.) Poprosím, poprosím, poprosím, poprosím kľud v sále.

Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) ... môžte reagovať po mojej rozprave. Ďakujem.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pokračujte, pani poslankyňa.

Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR
Myslím si, že, pán minister, tu zvádzate úplne zbytočné boje, pretože vy by ste mali bojovať za ekonomický rast, za všeobecný blahobyt, mali by ste strážiť výdavky štátu, aby ste tento cieľ a túžbu každého ministra financií v normálnom štáte dosiahli. Ak by ste toľko času, ako venujete výhovorkám, venovali tomu, čo som spomínala, určite by sme sa mali na Slovensku lepšie. Moje obavy z takýchto počtov, takého zjednodušovania reality naozaj vedú k tomu, že sa bojím ďalších dopadov, ktoré ste nedomysleli. Dopadov na životy ľudí, na osud firiem, ktoré dávajú ľuďom prácu a mzdu, dopadov vládnutia vašej vlády na osud tejto krajiny.
Ja sa v podstate teším na vašu, na vašu reakciu, pán minister. Ja žijem, živím v sebe takú nádej, že možno bude vaša odpoveď konštruktívna, že možno pripustíte, že pre zložitosť situácie, v akej sa Slovensko nachádza, a krátkosť času musíte niektoré opatrenia urobiť inak a pozrieť sa na ne z inej perspektívy. Z perspektívy budúcnosti našej spoločnej krajiny.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dobré ráno, dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, počul som opakovane pri tejto diskusii v tomto pléne, že veď prineste nejaké riešenia, tak urobím svoje maximum, aby nejaké riešenia na inšpiráciu boli, aj keď teda ťažko predpokladať, že či tie inšpirácie od opozície tu niekto berie vážne, seriózne a či vôbec načítavate, a ťažko je predpokladať, že vlastne čo budeme zajtra schvaľovať a ktoré budeme schvaľovať, lebo to sa mení z minúty na minútu, celá táto konsolidačná záležitosť a je to akože jazda, že spustíme sa z kopca a uvidíme, kde pristaneme. Ale každopádne, aby som bol vecný, tak okrem tých všetkých dôvodov, ktoré už uviedol napríklad kolega Kišš a iní moji kolegovia a kolegyne, si dovolím spomenúť ešte ďalší dôležitý veľký dôvod, pre ktorý navrhovanú konsolidáciu ja osobne teda nepovažujem za dobre pripravenú.
Pohľad a prístup ministerstva financií k rozpočtu, ku konsolidácii, k ekonomike, sa za vyše pätnásť rokov hádam neposunul ani o kúsok, ani o nanometer. Znova a znova a znova vidíme rovnaký prístup, skostnatelý, bez inovácie, bez kreativity, bez akejkoľvek zmeny, hoci na Slovensku ešte stále je možné, a nielen na Slovensku, vlastne aj v tomto pléne, v tomto parlamente, čo je absolútne hanebné, stretnúť ľudí, ktorí nieže neveria, ale popierajú, že existuje nejaká klimatická kríza alebo zmena, tak v zahraničí sledujeme, ja teda intenzívne, s veľkým nadšením a pozorne zodpovedné vlády, ktoré konajú, a nieže konajú tu a teraz, ony konajú už desaťročia a konajú na základe faktov, dát, čísel a vedeckého poznania. A tu nejde len o transformáciu energetiky, výroby či spotrebiteľského správania, ponuky. Ide o prístup k vode, k pôde, vzduchu, ale ide, samozrejme, a to je vlastne na programe dnešného dňa, aj o zásadnú zmenu v ekonomickom prístupe.
Vojtěch Pecka, môj obľúbený sociológ, možno poznáte, možno nie, on sa venuje práve štúdiu sociologického aspektu klimatickej zmeny. Žije, aj napriek tomu teda, že je z Českej republiky, tak žije na východe Slovenska a ja mám veľmi rád jeho príspevok a veľmi často sa k nemu vraciam, v ktorom rozpráva o tom, že aj napriek tomu, že teda Prešov je okresné mesto, tak on musí vlakom, keď cestuje domov, prestupovať v Kysaku. A keď zisťoval medzi miestnymi, že prečo nejazdia vlaky priamo do Prešova, tak podľa rozprávania miestnych je to preto, že v čase rozvoja železnice bolo v Prešove silné tovarišstvo furmanov a tí si presadili, že do Prešova teda nepôjde priame spojenie a furmani síce napokon museli ustúpiť pokroku, no, žiaľ, tá základná škoda sa už stala a nič sa nezmenilo do dnešného dňa, lebo keď idete, tak ten Kysak tam stále je.
A prečo o tom rozprávam? Rozprávam o tom preto, lebo neschopnosť správne reagovať na zmeny okolo nás a vo svete nás už teraz veľa stojí a bude nás stáť čoraz viac. Ak nebudeme flexibilní, ak nebudeme reagovať, ak nedokážeme byť tými, ktorí inovácie prinášajú, tak mali by sme si minimálne trošku pootvoriť, ak nie maximálne otvoriť myseľ na posúdenie užitočnosti byť rýchlejší, flexibilnejší v adaptácii a v implementácii, nebyť skostnatení, nebyť apatickí, reakcionárski, nelipnúť pri všetkej úcte na sedliackom rozume, keď máme k dispozícii vedu a dáta. A tu sa dostávame ku klimatickej kríze, ktorá, ktorej vplyvom sa už dnes vo svete v moderných spoločnostiach mení priemysel a mení sa poľnohospodárstvo, a presne takto by na nové postupy malo reagovať aj ministerstvo financií, pretože snažiť sa vtesnať súčasnosť a aktuálnu situáciu do nejakých zastaraných tabuliek a vzorcov je absolútne nemožné. A preto chcem vo svojom vystúpení položiť pár otázok na zamyslenie.
Tá prvá, zásadná je, že pri všetkom tom vedomí, že prečo stále Slovenská republika dotuje fosílne palivá a prečo sú naše environmentálne dane stále jedny z najnižších v Európskej únie, únii, pardon.
Opriem sa o dáta, keď o nich rozprávam, tak chcem ísť príkladom, Inštitút hospodárskych analýz predstavil v roku 2023 svoj iniciatívny materiál, volá sa Ako dotujeme fosílne palivá. Ten bol pripravený aj vypracovaný na základe požiadavky Štatistického úradu Slovenskej republiky. No a v procese prípravy tohto materiálu bolo v rokoch 2011 až 2022... Páni, prepáčte, páni, prepáčte, trošku ma vyrušujete. Ďakujem.
V procese prípravy materiálu bolo v rokoch 2011 až 2022 identifikovaných 30 konkrétnych opatrení, ktoré spĺňajú definíciu dotácie fosílnych palív v zmysle metodiky OSN. Výška týchto dotácií dosiahla priemernú hodnotu 307 mil. eur ročne plus, hej? Z toho 95 % predstavovala priama podpora a daňové úľavy a 5 % nepriama podpora. Z tejto celkovej sumy 307 mil. eur v dotáciách do fosílnych palív stále povedzme že značná časť dodnes ostáva v platnosti, a ja sa pýtam prečo, z akého dôvodu. Aký je ten konkrétny dôvod, že toľkoto verejných financií stále futruje táto krajina do škodlivého biznisu a do škodlivých riešení.
Na druhej strane máme nedostatočné príjmy z environmentálnych daní, v tomto prípade Inštitút pre stratégie a analýzy vo svojej správe uvádza, že, citujem, za poslednú dekádu podiel environmentálnych daní v daňovom mixe Slovenska každoročne klesal. V roku 2022 bol o 2,4 percentuálneho bodu nižší ako v roku 2013. V pomere k HDP je podiel príjmov z environmentálnych daní stabilnejší, hoci v roku 2022 medziročne klesol o 0,38 percentuálneho bodu a v absolútnom vyjadrení príjmy z environmentálnych daní klesali v roku 2022 medziročne o 160, 196 mil. eur na 2,2 mld. eur, čiže o 8 %. Najväčšiu časť príjmov z environmentálnych daní tvorí daň z energie, je to 89 %, čo je jedna z najvyšších hodnôt v Európskej únii. Podiel prímov z dane zo znečistenia, napríklad zo skládkovania odpadov a zo zdrojov, čiže napríklad z ťažby nerastných surovín, je menší ako jedno percento. A daň z dopravy, napríklad za registračné poplatky, tvorí 9 %, a to je výrazne menej, ako je priemer Európskej únie, ktorý je aj aktuálne na hranici 19 %, Maďarska, s ktorým sa tak často porovnávame, 28 %, či Rakúska 42 %, my sme na deviatich percentách.
Pre zvýšenie podielu environmentálnych daní na HDP a na daňovom mixe odporúča Európska komisia Slovenskej republike viac stimulovať ekologické inovácie a investície prostredníctvom rôznych grantov a daňových úľav, máme tam veľký priestor na zlepšenie.
Rovnako môžem spomenúť hodnotiacu správu OECD, o ktorej minister Taraba opakovane pri rôznych príležitostiach povedal, ale tak ten jeden záznam na tlačovej konferencii, že keby túto správu písal on sám, tak by nenapísal nič iné, hej, že napísal by to isté. Tak teda, keď je to správa, ktorú tak adoruje, rešpektuje minister Taraba, tak hádam je tam priestor, aby sme si z nej zobrali nejaké, v angličtine sa hovorí takeaways, tak táto správa hovorí o tom, že Slovensko by malo zásadne pokračovať v reforme zelených daní. Daňové zaťaženie sa podľa hodnotenia nepresunulo zo zaťaženia práce na zdanenie činnosti škodlivých pre životné prostredie, ako by bolo, samozrejme, žiaduce. Napríklad ceny uhlíka z cien povoleniek v rámci systému ETS a so spotrebných daní z palív sú v porovnaní s krajinami Európskej únie naďalej nízke. Podľa OECD neposkytujú konzistentné stimuly na znižovanie emisií skleníkových plynov v rôznych palivách a v odvetviach. Príjmy z daní z motorových vozidiel a zo znečistenia a zo zdrojov sú tiež pod európskym priemerom a napriek tomu, že tieto fakty sú známe už roky, poťažmo desaťročia, žiadna z vlád Roberta Fica s týmto nič doteraz neurobila.
V oblasti odpadového hospodárstva sa priam núka zvýšenie skládkovej dane tak, aby lepšie odrážala rôzne externé environmentálne náklady jednotlivých daňových základov. Toto by pomohlo podporiť aj odklon odpadu zo skládok a všetci vieme, že to je na Slovensku viac ako žiadané.
Ďalej, opäť odpadové hospodárstvo, doplnková daň zo spaľovania odpadu by pomohla motivovať predchádzaniu a vzniku odpadu, kompostovaniu, recyklácii materiálov.
Napokon je potrebné zásadne reformovať stimuly, ktoré poškodzujú biodiverzitu, máme s ňou veľký problém, s jej úbytkom. Určité rozpočtové podporné opatrenia a daňové zaobchádzanie napríklad v prípade syntetických hnojív, pesticídov, aby sa vytvorili silnejšie stimuly na ochranu a na udržateľnejšie využívanie biodiverzity. (Rečník sa pozrel na bočnú svetelnú tabuľu v sále.) Kontrolujem si, aby som stihol povedať všetko.
Štátna podpora škodlivá pre klímu... musím v čase a v priestore krátiť. Štátna podpora škodlivá pre klímu aj pre životné prostredie je dodnes deň poskytovaná v rámci niektorých programov, ktoré dotujú fosílny zemný plyn. Už som spomínal, že investujeme veľa do fosílnych palív, pri zemnom plyne je to naozaj mimoriadne. A to aj napriek odporúčaniam OECD či Európskej únie k výraznej zmene nás, nás tak stále sa snažia potlačiť k tomu, aby sme zmenili v tom systéme daňovom, jednoducho k zmene nedošlo. Dôvodom je, samozrejme, nerealizovanie úprav na zvýšenie rôznych environmentálnych daní a poplatkov a tiež chýbajúca indexácia daňových sadzieb. Áno, samozrejme, môžete povedať, že veď nie sme v tom ojedinelí. Nie, nie sme v tom ojedinelí, nie sme v tom osamote. Pochopiteľne, podobným výzvam v daňovom systéme čelia aj iné krajiny OECD, to je fakt. Napríklad aj boli tam Slovinsko či Estónsko, s ktorými sme sa v histórii tak často porovnávali. Tieto nás už predbehli, lebo aj Slovinsko, aj Estónsko už posilnili úlohu environmentálnych daní vo svojich systémoch a ich podiel sa medzi rokmi 2000 a 2016 viac ako strojnásobil.
No a vedela by o tom vláda Slovenskej republiky, keby s rešpektom a s úctou sledovala viacej svoje analytické útvary. No, ako sme svedkami, tak vlastne tuná si tie analytické útvary a analytické kapacity buď ignorujú, alebo obchádzajú, alebo sa okliešťujú, alebo devastujú.
Tak a takto by sme mohli pokračovať v rôznych ďalších opatreniach v životnom prostredí. Všetci vieme, že tú zmenu musíme podniknúť, že sa musí udiať, a aj napriek tomu dodnes deň všetky tieto, tieto výzvy, ku ktorým nás sa snažia pomknúť alebo inšpirovať svetové organizácie, my vieme, že ich musíme skôr či neskôr aplikovať, ale buď sa ich bojíme, alebo z nich robíme zbytočného strašiaka, presne tak ako strašiaka napríklad z ETS robil minister životného prostredia pred pár týždňami, keď bol predstavovať svoj zákon. Nerobme to, nešírme hoaxy, nestrašme ľudí nejakým zeleným bubulákom, nerobme z Green Dealu a zo zelenej transformácie strašiaka, čerpajme z nej, pretože je tam veľký priestor na to, aby sme, aby sme aj jednak získali finančné zdroje, ale aby sme aj túto krajinu menili k zdravšiemu, bezpečnejšiemu, udržateľnejšiemu a vitálnejšiemu prostrediu.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Vojtěch Pecka, môj obľúbený sociológ, možno poznáte, možno nie, on sa venuje práve štúdiu sociologického aspektu klimatickej zmeny. Žije, aj napriek tomu teda, že je z Českej republiky, tak žije na východe Slovenska a ja mám veľmi rád jeho príspevok a veľmi často sa k nemu vraciam, v ktorom rozpráva o tom, že aj napriek tomu, že teda Prešov je okresné mesto, tak on musí vlakom, keď cestuje domov, prestupovať v Kysaku. A keď zisťoval medzi miestnymi, že prečo nejazdia vlaky priamo do Prešova, tak podľa rozprávania miestnych je to preto, že v čase rozvoja železnice bolo v Prešove silné tovarišstvo furmanov a tí si presadili, že do Prešova teda nepôjde priame spojenie a furmani síce napokon museli ustúpiť pokroku, no, žiaľ, tá základná škoda sa už stala a nič sa nezmenilo do dnešného dňa, lebo keď idete, tak ten Kysak tam stále je.
A prečo o tom rozprávam? Rozprávam o tom preto, lebo neschopnosť správne reagovať na zmeny okolo nás a vo svete nás už teraz veľa stojí a bude nás stáť čoraz viac. Ak nebudeme flexibilní, ak nebudeme reagovať, ak nedokážeme byť tými, ktorí inovácie prinášajú, tak mali by sme si minimálne trošku pootvoriť, ak nie maximálne otvoriť myseľ na posúdenie užitočnosti byť rýchlejší, flexibilnejší v adaptácii a v implementácii, nebyť skostnatení, nebyť apatickí, reakcionárski, nelipnúť pri všetkej úcte na sedliackom rozume, keď máme k dispozícii vedu a dáta. A tu sa dostávame ku klimatickej kríze, ktorá, ktorej vplyvom sa už dnes vo svete v moderných spoločnostiach mení priemysel a mení sa poľnohospodárstvo, a presne takto by na nové postupy malo reagovať aj ministerstvo financií, pretože snažiť sa vtesnať súčasnosť a aktuálnu situáciu do nejakých zastaraných tabuliek a vzorcov je absolútne nemožné. A preto chcem vo svojom vystúpení položiť pár otázok na zamyslenie.
Tá prvá, zásadná je, že pri všetkom tom vedomí, že prečo stále Slovenská republika dotuje fosílne palivá a prečo sú naše environmentálne dane stále jedny z najnižších v Európskej únie, únii, pardon.
Opriem sa o dáta, keď o nich rozprávam, tak chcem ísť príkladom, Inštitút hospodárskych analýz predstavil v roku 2023 svoj iniciatívny materiál, volá sa Ako dotujeme fosílne palivá. Ten bol pripravený aj vypracovaný na základe požiadavky Štatistického úradu Slovenskej republiky. No a v procese prípravy tohto materiálu bolo v rokoch 2011 až 2022... Páni, prepáčte, páni, prepáčte, trošku ma vyrušujete. Ďakujem.
V procese prípravy materiálu bolo v rokoch 2011 až 2022 identifikovaných 30 konkrétnych opatrení, ktoré spĺňajú definíciu dotácie fosílnych palív v zmysle metodiky OSN. Výška týchto dotácií dosiahla priemernú hodnotu 307 mil. eur ročne plus, hej? Z toho 95 % predstavovala priama podpora a daňové úľavy a 5 % nepriama podpora. Z tejto celkovej sumy 307 mil. eur v dotáciách do fosílnych palív stále povedzme že značná časť dodnes ostáva v platnosti, a ja sa pýtam prečo, z akého dôvodu. Aký je ten konkrétny dôvod, že toľkoto verejných financií stále futruje táto krajina do škodlivého biznisu a do škodlivých riešení.
Na druhej strane máme nedostatočné príjmy z environmentálnych daní, v tomto prípade Inštitút pre stratégie a analýzy vo svojej správe uvádza, že, citujem, za poslednú dekádu podiel environmentálnych daní v daňovom mixe Slovenska každoročne klesal. V roku 2022 bol o 2,4 percentuálneho bodu nižší ako v roku 2013. V pomere k HDP je podiel príjmov z environmentálnych daní stabilnejší, hoci v roku 2022 medziročne klesol o 0,38 percentuálneho bodu a v absolútnom vyjadrení príjmy z environmentálnych daní klesali v roku 2022 medziročne o 160, 196 mil. eur na 2,2 mld. eur, čiže o 8 %. Najväčšiu časť príjmov z environmentálnych daní tvorí daň z energie, je to 89 %, čo je jedna z najvyšších hodnôt v Európskej únii. Podiel prímov z dane zo znečistenia, napríklad zo skládkovania odpadov a zo zdrojov, čiže napríklad z ťažby nerastných surovín, je menší ako jedno percento. A daň z dopravy, napríklad za registračné poplatky, tvorí 9 %, a to je výrazne menej, ako je priemer Európskej únie, ktorý je aj aktuálne na hranici 19 %, Maďarska, s ktorým sa tak často porovnávame, 28 %, či Rakúska 42 %, my sme na deviatich percentách.
Pre zvýšenie podielu environmentálnych daní na HDP a na daňovom mixe odporúča Európska komisia Slovenskej republike viac stimulovať ekologické inovácie a investície prostredníctvom rôznych grantov a daňových úľav, máme tam veľký priestor na zlepšenie.
Rovnako môžem spomenúť hodnotiacu správu OECD, o ktorej minister Taraba opakovane pri rôznych príležitostiach povedal, ale tak ten jeden záznam na tlačovej konferencii, že keby túto správu písal on sám, tak by nenapísal nič iné, hej, že napísal by to isté. Tak teda, keď je to správa, ktorú tak adoruje, rešpektuje minister Taraba, tak hádam je tam priestor, aby sme si z nej zobrali nejaké, v angličtine sa hovorí takeaways, tak táto správa hovorí o tom, že Slovensko by malo zásadne pokračovať v reforme zelených daní. Daňové zaťaženie sa podľa hodnotenia nepresunulo zo zaťaženia práce na zdanenie činnosti škodlivých pre životné prostredie, ako by bolo, samozrejme, žiaduce. Napríklad ceny uhlíka z cien povoleniek v rámci systému ETS a so spotrebných daní z palív sú v porovnaní s krajinami Európskej únie naďalej nízke. Podľa OECD neposkytujú konzistentné stimuly na znižovanie emisií skleníkových plynov v rôznych palivách a v odvetviach. Príjmy z daní z motorových vozidiel a zo znečistenia a zo zdrojov sú tiež pod európskym priemerom a napriek tomu, že tieto fakty sú známe už roky, poťažmo desaťročia, žiadna z vlád Roberta Fica s týmto nič doteraz neurobila.
V oblasti odpadového hospodárstva sa priam núka zvýšenie skládkovej dane tak, aby lepšie odrážala rôzne externé environmentálne náklady jednotlivých daňových základov. Toto by pomohlo podporiť aj odklon odpadu zo skládok a všetci vieme, že to je na Slovensku viac ako žiadané.
Ďalej, opäť odpadové hospodárstvo, doplnková daň zo spaľovania odpadu by pomohla motivovať predchádzaniu a vzniku odpadu, kompostovaniu, recyklácii materiálov.
Napokon je potrebné zásadne reformovať stimuly, ktoré poškodzujú biodiverzitu, máme s ňou veľký problém, s jej úbytkom. Určité rozpočtové podporné opatrenia a daňové zaobchádzanie napríklad v prípade syntetických hnojív, pesticídov, aby sa vytvorili silnejšie stimuly na ochranu a na udržateľnejšie využívanie biodiverzity. (Rečník sa pozrel na bočnú svetelnú tabuľu v sále.) Kontrolujem si, aby som stihol povedať všetko.
Štátna podpora škodlivá pre klímu... musím v čase a v priestore krátiť. Štátna podpora škodlivá pre klímu aj pre životné prostredie je dodnes deň poskytovaná v rámci niektorých programov, ktoré dotujú fosílny zemný plyn. Už som spomínal, že investujeme veľa do fosílnych palív, pri zemnom plyne je to naozaj mimoriadne. A to aj napriek odporúčaniam OECD či Európskej únie k výraznej zmene nás, nás tak stále sa snažia potlačiť k tomu, aby sme zmenili v tom systéme daňovom, jednoducho k zmene nedošlo. Dôvodom je, samozrejme, nerealizovanie úprav na zvýšenie rôznych environmentálnych daní a poplatkov a tiež chýbajúca indexácia daňových sadzieb. Áno, samozrejme, môžete povedať, že veď nie sme v tom ojedinelí. Nie, nie sme v tom ojedinelí, nie sme v tom osamote. Pochopiteľne, podobným výzvam v daňovom systéme čelia aj iné krajiny OECD, to je fakt. Napríklad aj boli tam Slovinsko či Estónsko, s ktorými sme sa v histórii tak často porovnávali. Tieto nás už predbehli, lebo aj Slovinsko, aj Estónsko už posilnili úlohu environmentálnych daní vo svojich systémoch a ich podiel sa medzi rokmi 2000 a 2016 viac ako strojnásobil.
No a vedela by o tom vláda Slovenskej republiky, keby s rešpektom a s úctou sledovala viacej svoje analytické útvary. No, ako sme svedkami, tak vlastne tuná si tie analytické útvary a analytické kapacity buď ignorujú, alebo obchádzajú, alebo sa okliešťujú, alebo devastujú.
Tak a takto by sme mohli pokračovať v rôznych ďalších opatreniach v životnom prostredí. Všetci vieme, že tú zmenu musíme podniknúť, že sa musí udiať, a aj napriek tomu dodnes deň všetky tieto, tieto výzvy, ku ktorým nás sa snažia pomknúť alebo inšpirovať svetové organizácie, my vieme, že ich musíme skôr či neskôr aplikovať, ale buď sa ich bojíme, alebo z nich robíme zbytočného strašiaka, presne tak ako strašiaka napríklad z ETS robil minister životného prostredia pred pár týždňami, keď bol predstavovať svoj zákon. Nerobme to, nešírme hoaxy, nestrašme ľudí nejakým zeleným bubulákom, nerobme z Green Dealu a zo zelenej transformácie strašiaka, čerpajme z nej, pretože je tam veľký priestor na to, aby sme, aby sme aj jednak získali finančné zdroje, ale aby sme aj túto krajinu menili k zdravšiemu, bezpečnejšiemu, udržateľnejšiemu a vitálnejšiemu prostrediu.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Ja sa chcem poďakovať za ten príklad s Prešovom, lebo myslím si, že to je taký krásny modelový príklad toho, čo spôsobí zle politické rozhodnutie pre budúcnosť. A áno, my dvesto rokov chodíme do Kysaku kvôli tomu, že niekto pred tými dvesto rokmi rozhodol, že železnica je niečo zlé a mu tam netreba nič, hej, aby obchádzali. A mám pocit, že za tých 30 rokov, odkedy žijeme v slobodnej krajine, tak sme prijali možno tisícky ďalších takýchto zlých rozhodnutí, ktorých konečné dôsledky budú pociťovať ešte naši vnuci a pravnuci, ale je potrebné na to upozorňovať. A ja verím, že kolegovia, ktorí dnes majú moc v rukách, pozorne počúvajú a aj keď opozičné návrhy neprijímajú a nehlasujú za nich, tak verím, že si niektoré osvoja a predložia ich vlastné, ako svoje vlastné, a ja veľmi rada takéto návrhy potom podporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec Sabo, za vaše vystúpenie. S veľa vecami, čo ste hovorili, sa dá súhlasiť. Myslím si, že táto vláda okrem toho, že pomáha zločincom, pomáha oligarchom, pomáha svojim kamarátom, pomáha jednoducho znižovať tresty za korupciu, pomáha znižovať tresty za ekonomickú trestnú činnosť, vôbec nemyslí na rozvoj, vôbec nemyslí na životné prostredie, vôbec nemyslí na vedu, výskum, na to, aby sa tá krajina niekde pohla, aby sme boli konkurencieschopní. No a potom si spomenú, že zrazu ľudia nechcú platiť dane, potom zrazu zistia, že keď sa urobí nejaká razia v nejakom bare, ako to urobil pán minister Kamenický, že sa nevydávajú bločky, potom oni sú zhrození z toho, že čo sa tu vlastne deje. Tak na jednej strane znižujú tresty, robia všetko pre to, aby ľudia neplatili dane, aby sa tomu vyhýbali, aby jednoducho si povedali, však čo, keď nebudeme vydávať bločky, nič sa nám nestane. A potom je pán Kamenický zhrozený, že niekto nevydáva bločky. Dobré ráno, pán minister!
Čiže treba si naliať čistého vína, treba si povedať, čo ste tu rok robili. Treba si povedať, akú sekeru ste zaťali v roku 2023, keď ste prišli k moci, 1,6 mld., pán minister Kamenický, môžete ukazovať prstom, koľko chcete, vaším prštekom. Oklamali ste ľudí pred voľbami, sľubovali ste svetlejšie zajtrajšky, stop zdražovaniu, znížené ceny energií, že nebudete brať žiadne sociálne štandardy, a teraz idete ľudí okradnúť, ožobráčiť o 2,7 mld. eur, pán minister. 2,7 miliardy idete ľuďom zobrať. Hanba!

Ďakujem veľmi pekne.
No, Michal Sabo, ty si človek, ktorého poznám strašne dlho, a musím povedať, že toto, čo si teraz povedal, je niečo, čo každému normálnemu človeku, ktorý má rád svoju krajinu, svoju, svoju prírodu, životné prostredie, to takého človeka to určite nenechá spávať, pretože Ladislav Kamenický a celá tá skupina kšeftárov okolo neho naozaj týmto, touto konsolidáciou, ktorú nazvem ožobračovanie aj ja, jednoducho uškodí aj životnému prostrediu, lebo peniaze, ktoré by mohli ísť do projektov, ktoré pomôžu, ktoré urobia zo Slovenska a z nás, z nášho životného prostredia krajšie, krajšiu krajinu, tak jednoducho sa stratia vo vreckách tých, ktorí tu roky rabovali, a na normálne veci tu nebude peňazí.
Mišo, ďakujem veľmi pekne.