22. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, ďakujem za tento pomerne podrobný výklad toho, o čom tento návrh je a z čoho vychádza. Aj na úvod svojho vystúpenia ste sa vlastne poďakovali pánovi ministrovi, respektíve ste ho pochválili za tento návrh zákona a vaša pochvala súvisela s tým, že jeho návrh zákona vychádza zo smernice, ktorej cieľom je dosiahnuť rodovú rovnosť.
Asi sa zhodneme, že otázka rodovej rovnosti je typická agenda aj Progresívneho Slovenska, aj teda progresívnych politických strán. Inými slovami, minister spravodlivosti predkladá niečo, čo je plne v súlade s politickou agendou, ktorú reprezentuje aj Progresívne Slovensko. Považujem za dôležité to povedať preto, lebo politici vládnej koalície aj politickej strany, ktorá nominovala pána ministra spravodlivosti, sa často tvária ako najväčší bojovníci proti progresivizmu. Stačí si spomenúť na kampaň pred prezidentskými voľbami alebo parlamentnými voľbami, nebolo väčších bojovníkov proti progresivizmu, ako boli politici vládnej koalície aj strany SMER, ktorá pána ministra nominovala. Takže teraz už máme po kampaniach a vidíme, aké sú skutky, aké boli slová, a teda že minister spravodlivosti predkladá zákon, ktorý je typickou agendou progresívnych politických strán. Považoval som to za dôležité povedať.
Vy ste sa za to poďakovali svojím spôsobom, ja som to len takto podčiarkol a vysvetlil, ako ste to možno mysleli.

Ďakujem.
Ďalšia v poradí, pani poslankyňa Plaváková, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja sa tiež teším, že tu máme tento návrh zákona, ktorý dokonca teda prichádza od vlády, a ja by som sa tu nehrala na nejaké nálepky, že progresivizmus, neprogresivizmus. Myslím si, že to je plne v súlade aj s jednou z kľúčových ústavných hodnôt, ktorou je rovnosť, a sa teším, že teda sa aj tejto dôležitej hodnote tu venujeme a že teda konečne tu má šancu nejaký návrh, ktorý k rovnosti prispieva, aj prejsť. Ja by som si teda želala, keby sme to vedeli robiť aj bez toho, že nás k tomu motivuje smernica alebo iný právny akt Európskej únie či nejaké rozhodnutie súdu, či už Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo Súdneho dvora Európskej únie, keby sme vedeli naozaj k tomu pristupovať takým spôsobom, že nám všetkým záleží na tom, aby sme prispievali k tomu, aby hodnota rovnosti bola zabezpečená aj na Slovensku.
A spomenula si v tvojom príspevku aj taký apel možno smerom k ministrovi spravodlivosti, či by sme nevedeli sa pozrieť aj na štátne podniky, ako ony majú zabezpečené zastúpenie v rozhodovacích funkciách, a myslím si, že naozaj by bolo pekné, keby štát vedel ísť príkladom a inšpirovať aj iné spoločnosti, ktoré na Slovensku pôsobia. Takže to je možno taká výzva smerom k ministrovi, aby sa zamyslel nad tým, že akým spôsobom vieme k tomu prispieť aj v širšom merítku. V každom prípade som rada, že tu tento návrh máme, a chcela by som tiež poprosiť o podporu nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý naozaj odstraňuje len nejaké nedostatky týkajúce sa transpozície.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Ďalší v poradí, pán poslanec Čaučík, máte slovo.

Ďakujem. Vážená pani kolegyňa Jurík, rád by som reagoval na váš príspevok najskôr tým, že v KDH si veľmi vážime ženy. Radi ich vidíme v riadiacich funkciách. Domnievam sa ale, že možno pravdou a voľbou pre kariérny rast žien môže byť aj skutočnosť, že ženy sa samé rozhodnú pre iný spôsob alebo cieľ svojej kariéry, napríklad vyučovanie detí doma, v škole alebo v mimovládnom sektore. Jednoducho chcú možno časť svojej kariéry dobrovoľne obetovať pre rozvoj svojej rodiny, a to je v poriadku. Myšlienka povinných kvót na obsadzovanie riadiacich pozícií sa mi preto zdá ako snaha, ktorá im nemusí vôbec pomôcť. Rodová rovnosť ako rovnosť príležitostí pre ženy aj mužov áno, zákonné ustanovenia na dosiahnutie cieľov vyváženosti pod sankciami neviem.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
V reakcii ešte pani poslankyňa Jurík. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za faktické poznámky kolegom a kolegyni.
Ja v prvom rade by som chcela odpovedať pánovi poslancovi Grendelovi a aj tak ma trošku prekvapil, lebo sme zvyknutí, si myslím, uňho na taký konštruktívnejší prístup a toto, čo ste povedali, tak bolo nefér či už teda ku mne, alebo aj k pánovi ministrovi, pretože tu sa skutočne nejedná o žiadnu progresívnu agendu a myslím si, že dôkazom toho je aj to, že to, aby táto smernica dnes, aby sme ju mohli mať na stole, tak sa o to zaslúžila Ursula von der Leyen, ktorá si myslím, že je teda predsedníčkou Európskej komisie, ktorá pochádza z EPP, a vy ste ešte do minulých európskych volieb boli súčasťou tejto frakcie konzervatívcov, takže rozhodne toto nie je žiadna progresívna agenda, to je niečo, na čom sa zhodli členské štáty vrátane tých, ktoré možno majú aj konzervatívnejšie vlády, pretože snáď mi nechcete povedať, že teda všetky členské štáty EÚ sú liberálne, progresívne a že sa snažia o zavedenie progresívnej agendy. Čiže toto bolo skutočne nefér aj voči pánovi ministrovi, aj voči mne, pretože ste deformovali to, čo som ja povedala. Ja som pochválila pána ministra za transpozíciu, pretože to jednoducho musíme urobiť, ale urobili ju dobre až na pár detailov, ktoré teda my aj pozmeňujúcim návrhom opravujeme a ku ktorým aj vyzývam teda pána ministra, aby zase zo svojej strany niečo opravil.
Tak, prosím vás, nestrašte tu a dúfam teda, že som pánovi ministrovi nespravila medvediu službu tým, že som ho pochválila a že teraz koalícia sa zľakne a zhodí progresívnu agendu vlastného ministra zo stola, pretože skutočne to tak nie je.
Pán poslanec Čaučík, ja by som vás len chcela poprosiť, že nehovorme za ženy, nehovorme za ne, že či si vyberajú také, alebo také oblasti, a nehovorme ani to, že chcú zlaďovať svoj pracovný a profesionálny život a venujú sa viac teda tomu osobnému, však... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Druhým a posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Štefunko. Máte slovo.

Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci.
Milé plénum, vážené dámy, vážení páni, myslím si, že je veľmi zložité rozviesť ešte viac do podrobností to, čo povedali moje kolegyne Beáta Jurík alebo Lucia Plaváková, preto nepôjdem do detailov v odôvodnení, prečo sa niečo udialo v Európskej únii a prečo ostatné veľmi moderné a napredujúce krajiny sa tejto výzvy chytili a implementovali smernicu. Ja by som sa skôr zameral na to, že akým spôsobom táto smernica môže ukázať príklad Slovensku a akým spôsobom Slovensko môže sa posunúť dopredu.
Pripomeniem len jednu vec, že, a spomenula to aj kolegyňa Bea Jurík, že v parlamente častokrát – aj teraz – Progresívne Slovensko zastupuje väčšinu žien, ktoré sú v parlamente, lebo síce pán Čaučík povie, že nehovorme za ženy, ale má tu len jednu ženu v parlamente a ostatné, teda neviem, nemôžu sa vyjadrovať a zato, preto za nich rozprávaš, rozprávaš ty. Takže myslím si, že je veľmi dobré, keď o ženských záležitostiach rozprávajú ženy samotné z vlastných skúseností a vedia definovať to, že či vedia zvládať život, občiansky život aj popri deťoch, aj popri manželoch, aj popri inej občia... pri inom občianskom pôsobení.
Teda ako som povedal, my sme ponúkli rodovo vyváženú kandidátku a zároveň naši voliči sa rozhodli rodovo vyvážený poslanecký klub podporiť a je to, je to... a my sme im nič nenanútili, keby chceli byť, mať len čisto Progresívne Slovensko, no tak by sme tu sedeli samí muži, ale nie sedíme tu pol na pol, to znamená, že voliči, ktorí tu chcú žiť, ktorí majú radi túto krajinu, poslali veľmi kvalitné poslankyne, aj poslancov teda, musím sa priznať, do Národnej rady.
Ale ja tu nebudem rozprávať ako teda ideológ, ako človek, ktorý tu chce poučovať a ukazovať, že poďme si brať príklad z Európskej únie, skúsim to povedať takisto aj ako syn úspešnej matky, ktorá bola vždy brzdená tým, že bola žena, napriek tomu, že bola dobrá matka, Marián, napriek tomu, že ma strašne veľa naučila o svete, mala veľmi dobrú kariéru, ale mala ten pomyselný sklenený strop, lebo chlapi pri borovičke si povedali, však Elena to porobí, ale my budeme rozhodovať. Tak to bolo a to by sme mali kvôli našim dcéram alebo kvôli našim spolupracovníčkam a kolegyniam proste odstrániť. Proste ide tu o vec čistej spravodlivosti. A to, že si to ženy vedia zmanažovať, ako si to aj my vieme zmanažovať, lebo povedzme, sme slabší, žijeme kratšie a tak ďalej, tak myslím si, že by sme to mali nechať na každé pohlavie, nech si to vyrieši samé a po svojom.
Znova ale teda sa pripomeniem, že budem hovoriť z mojej aj osobnej skúsenosti. Ja som pôsobil v desiatkach spoločností, resp. som investoval do desiatok spoločností a priznám sa, že tie, ktoré boli úspešné, boli tie, kde mali ženy zastúpenie vo vedení alebo ich dokonca aj viedli. A je to aj preto, lebo keď nejaké kolégium, v tomto prípade predstavenstvo alebo dozorná rada, alebo valné zhromaždenie rozhoduje o spoločnosti, tak má rôzne iné príklady z obchodného života, zo správania klientov, ale aj zo spotrebiteľského života, ako majú len tí chlapi. Však my vlastne nemáme také isté, podobné skúsenosti alebo zážitky, ako majú ženy. Nemáme také isté vnímanie, však my nie sme rovnakí, každý je iný, a práve preto tá skúsenosť obchodných spoločností by toto mala odzrkadľovať, a tým pádom si myslím, že keď chceme mať konkurencieschopnejšie Slovensko a keď chceme mať lepšiu ekonomiku, aby vyrábala na vaše rozdávačky, tak proste by sme mali mať proste ženy v orgánoch spoločností. A teraz nehovorím, nehovorím len o tých, ktoré v nás, v úvodzovkách, donucuje Európska únia, teda Tatry mountain resorts a Tatra banku, ktoré si to aj tak dávno poriešia samé a urobili to dávno predtým proste, lebo vedia, že chcú mať ako dobré obchodné rozhodovanie, ale proste mali by sme to presunúť aj na ďalšie spoločnosti. Spomenula to moja kolegyňa Lucia Plaváková, a teda ja vám poviem, že Slovensko má teda pol na pol ženy a mužov v obyvateľstve, možno tu je dokonca viac aj žien, a slovenské, slovenské podniky, ktoré sú vlastnené 100 % štátom, resp. riadené ministerstvami, majú nasledovné, nasledovné rodové vyváženie.
Slovenská rozvojová banka – nula žien v predstavenstve, jedna žena z deviatich v dozornej rade.
Eximbanka – nula žien v rade banky, v dozornej rade dve ženy zo siedmich členov.
Máme tu, teda v tomto pléne jednu dámu, ktorá pôsobí na ekonomickej univerzite, myslím, že bola aj dekanka. Chcem sa jej spýtať, teda ona vlastne nevie vychovať schopné manažérky? Lebo ten večný argument je, že keď nájdeme takú istú kvalitnú ženu ako muža, tak tým pádom proste ju tam budeme menovať. Tak buď proste hlasáci, smeráci, esenesáci nevedia tie ženy nájsť, lebo sedia v krčmách len medzi sebou, alebo proste majú inú predstavu o kapacitách žien.
Transpetrol – jedna žena z piatich v predstavenstve, ropný priemysel je veľmi, veľmi progresívny, tri ženy z deviatich.
ZSSK, ak by ste vedeli, to sú železnice naše slávne, nula žien v predstavenstve, nula žien v dozornej rade, len chlapi cestujú! A len chlapi poskytujú, teda chlapom poskytujeme túto verejnú službu, ktorú aj dotujeme z našich spoločných daní.
VšZP, zdravotníctvo – nula žien v predstavenstve, jedna žena zo siedmich v dozornej rade.
Paráda! Tak vlastne len chlapi vedia, ako riadiť to zdravotníctvo. Je to, je to proste neuveriteľné, že teda buď si to smeráci a hlasáci a esenesáci rozdávajú znova kamarátom pri cigare a pri koňaku, alebo teda naozaj vyberajú tých kvalitných ľudí a ak potrebujete, tak my vám ich predstavíme, tie kvalitné ženy, s ktorými sa asi nestretávate.
ŽSR – nula žien v správnej rade, jedna námestníčka zo štyroch námestníkov generálneho riaditeľa.
SPP – nula žien v predstavenstve, dve z ôsmich žien v dozornej rade.
Slovenská pošta – progresívna inštitúcia, tri ženy z piatich v predstavenstve a štyri ženy zo siedmich v dozornej rade. To je jediná pozitívna inštitúcia v našej ekonomickej sfére riadenej štátom a treba ju za to pochváliť. Dúfam, že ich nepovyhadzujete, a tak ďalej.
Teda vrátim sa naspäť aj sa teda pripojím ku kolegyni Plavákovej, že nerobme len to, čo nám prikážu z Bruselu, lebo to teraz robíte, normálne od slova do slova transponujete smernicu proste, čo vám ako kebyže prikazuje naše členstvo v Európskej únii, ale mali by sme začať od seba, aby sme boli pozitívnym príkladom potom pre tie firmy, ktorým to nevieme ani nechceme prikazovať, ale aby videli, že tie úspešné manažérky tých štátnych podnikov to veľmi dobre zvládli a ekonomické riadenie štátnych podnikov sa zlepšilo.
Viete, ja som bol jeden z tých, ktorý som vždy veril, že Zuzana Čaputová sa môže stať prezidentkou v Slovenskej republike, a myslím si, že na Slovensku sa dovtedy hrali dievčatá na princezny alebo, ja neviem, na speváčky a tak ďalej, ale konečne ja som videl dievčatá, ktoré povedali: Ja chcem byť prezidentkou. Ale povedzme si, že nech aj kariérny postup ženy bude, že ja chcem byť manažérkou, alebo ja chcem byť úspešnou rozhodovateľkou v oblasti ekonomiky a správy veci verejných.
To znamená, že prosím vás, porozmýšľajte o tom a začnite v tomto kontexte od seba.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec, v reakcii na vás dve faktické poznámky.
Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči.