22. schôdza

Ďakujem spoločnému spravodajcovi. Otváram rozpravu a konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku a to pán poslanec Hlina, takže mu udeľujem slovo.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, toto všetko teraz prečítam (Rečník ukázal zväzok papierov v ruke.). Som vás vystrašil, čo? (Povedané s pobavením.) Nie.
Považujem za dôležité vystúpiť aj v druhom čítaní, naozaj v kontexte aktuálnej doby a času, v ktorej žijeme, a teda len pre pamäť miesta a času a prípadne ľudí, ktorí to pozerajú, že či by to nestálo za takú miernu úvahu, že či robíme dobre. Lebo by sme mali mať ambíciu, že robiť dobre, robiť správne a prípadne len dám takého, komu vložím, tomu vložím, chrobáka do hlavy, že či naozaj zrovna toto je, čo Slovensko teraz potrebuje.
Ja som sa to snažil v prvom čítaní, niektoré veci, samozrejme, však sa tam nič dokopy nezmenilo, takže len pre pamäť toho času a miesta len zopakujem a osviežim to tým teda aj aktuálnym, medzitým čo sa udialo. My naozaj zisťujeme, že je zle, je problém, veci nezvládame, maslo rastie. Ja som z masla neurobil politickú tému, ale keď už maslo je politickou témou, tak ku maslu treba povedať, že jeho cena stúpa aj preto, že sme vytĺkli kravy, hej, a kravy sme nevytĺkli za Matoviča a Hegera, ale kravy sme vytĺkli veľmi-veľmi dávno. My teraz dojíme nejakých 112-tisíc kráv, niekedy sa dojilo pol milióna kráv. Keď nemáte mlieko, nemáte maslo. Ono to je dosť jednoduché. Keď nemáte svoje mlieko a svoje maslo, no tak ho musíte kupovať, tým pádom ste v područí.
Čiže máme veľa-veľa chýb, veľa vecí nám ušlo, uchádza nám teraz, ale zdá sa, že to tu nikoho nezaujíma, médiá o tom nerozprávajú, však banka je veľmi dobrý reklamný zadávateľ, čiže to, čo som hovoril, že máte, vytvárate predpolie bankám, aby si prišli k miliarde cez transakčnú daň. Včera som tu hovoril o tom, že dokonca Sociálna poisťovňa už nebude platiť dôchodky, invalidné dôchodky, ale aj bankám. Hej, čiže Sociálna poisťovňa platí dôchodcom, invalidným dôchodcom a bankám. Neviem, zdá sa, že ticho. Čiže veľa vecí je, ktoré hovoria o tom, že vieme o tom, že ide byť problém, ľuďom sa ide život zdražovať, vrátim sa späť k tomu maslu, peniaze sa rozhadzujú, dávajú tým, ktorým netreba, a ešte je tu aj pán minister Keketi, ktorý vlastne tu doniesol návrh, ktorý je podľa mňa až nemiestny.
Hej, znova, pán minister, nič osobné, ja nemám fakt, neberte to osobne, to je politika, a je až nemiestny tento návrh, hej, že vlastne sem v kontexte doby prídete, od ľudí očakávate, že majú teda rešpektovať to, že budú veci drahé, a vy sem prídete a donesiete, že proste idete zriadiť nejaký fond a ten fond bude stáť len na prevádzke cirka milión ročne. Len na prevádzke. To už nehovorím o tom, že koľko stojí to vaše ministerstvo, hej, že to ministerstvo, minule som to tu počítal, hej, niekde na úrovni 20 mil. ročne. A sedíte, kolega Maroš Viskupič to veľmi často hovorí a treba to hovoriť, lebo treba veci opakovať, hej, to je, opakovanie je matka múdrosti, že pre to ministerstvo, teda tie náklady, že prečo to toľko stojí, aj preto, že ste potrebovali si prenajať najdrahšie kancelárie v Bratislave, nie v Bratislave, vo V4. Ja si v určitom momente dovolím tvrdiť, že neviem, či vo V4 sú tak drahé kancelárske priestory, ako ste si vy potrebovali prenajať. Váš predseda mi kontroval, alebo aj či vy ste to povedali, že potrebujete prijímať nejakých hostí, nuž sa pýtam a koho takého ste prijali v tých drahých kanceláriách, že aká významná návšteva poctila ministerstvo, čo tam bol nejaký kráľ? Bol tam, Karol tam bol tretí? Alebo kto, kto, kto vás poctil návštevou, aby ste aspoň milimeter sedelo to, tá argumentačná obrana, že potrebujete reprezentatívne priestory, lebo však keď príde návšteva. Tak sa pýtam, už to je, ja neviem, koľko ste vytvorení, už nejaký čas to je, aké návštevy na akej úrovni ste na tom ministerstve prijali. Kľudne mi, pán minister, poprosím vás, odpovedzte. Keď nebudete mať tú odvahu, alebo nebudete vedieť, možno to ani nemusíte vedieť, tak budem interpelovať. Budem chcieť vedieť hej, že... Pán Michelko, môžem?
Chcem vedieť, že teda že keď už sme si tak draho prenajali, lebo my na to máme. (Povedané so smiechom.) Viete to jak tí, si dali vymaľovať od Tintoretta, chudobní jak kostolné myši. My na to máme. Máme najdrahšie kancelárie. Nuž, tak povedzte, koho ste tam prijali.
Mňa by aj zaujímalo a teraz, pán minister, že keď už nás to toľko stojí, keď už to ministerstvo toľko stojí, 50-tisíc denne plus-mínus na prevádzke, koľko ľudí tam dneska robí. Koľko ľudí tam v tých zatopených, smradľavých kanceláriách, lebo dole ich zatopilo, hej, dole ich zatopilo, ja som tam bol, keď to čerpali. Možno ste im dali, čo ste im dali, home office, kým to vyčistia? Teraz to treba vymaľovať, predpokladám, že štát či vy? Ale dobre, koľko ľudí dnes robí na ministerstve športu a cestovného ruchu? Koľko ľudí tam dneska je? A čo robia, toto je dôležité. Ja privádzam mojich chlapov do zúrivosti s tým, že keď už niekedy mám pochybnosť, že čo vlastne robia, tak im hovorím, viete čo, nestíham to sledovať, píšte mi, napíšte mi vždycky večer, čo ste robili. Toho sa najviac boja. Najviac sa boja napísať večer, že čo celý deň robili. Tak radšej sa všetci kývajú, aby som si znova raz za pol roka na to nespomenul. Tak, pán minister, tak mi povedzte, ak vám tam dneska robí nejakých ja neviem koľko ľudí, tak dajte im a napíšte mi večer a predložte mi to na týždennej báze, že čo ste v ten deň robili.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, skúste sa držať prerokovanej veci, dobre?

Hlina Alojz, poslanec NR SR
Ja sa držím, ja sa držím fondu...

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
No neni to celkom tak, ja som benevolentný, len skúste sa vrátiť k téme. Ďakujem.

Hlina Alojz, poslanec NR SR
Dobre, idem oblúkom, ale idem k téme. Čiže naozaj, to je pre potreby ochrany verejných financií. To neni nejaká moja zádrapčivosť, možno to niekto tak bude posudzovať, ale viete, aké sú očakávania od zvoleného poslanca, hej, že sa bude správať zodpovedne, bude vytvárať udržateľne, bude mať záujem, bude sa správať hospodárne. Áno, ja si myslím, že toto je nehospodárna vec. To, čo vy robíte, ako robíte, tak, prosím vás, už len chcem vedieť, že nakoľko veľmi je to nehospodárne. Tak znova, možno ak mi neodpoviete, budem interpelovať.
Vrátim sa k tomu fondu. Čiže okrem iného, že nevieme, koho ste tam prijali, akú vzácnu návštevu v tých drahých priestoroch, nevieme, koľko ľudí teraz robí. Plus-mínus asi by sme to zistili podľa toho, že koľko ľudí sa bude štrádovať cez obednú prestávku po tom nábreží, lebo to je príjemné, hej, tak ešte zriaďujete fond na podporu... lebo tu máte aj šport, aj k tomu chcem vystúpiť, toto je fond, samé fondy, toto je Fond na podporu cestovného ruchu. Ešte sme taký nemali, už máme a ten fond nás bude stáť milión ročne na prevádzke. Budete tam mať deväť ľudí v správnej rade, ktorí budú brať jedenapolnásobok priemernej mzdy, 2 200 mesačne. Ja sa pýtam, koľkokrát zasadne taký Fond na podporu cestovného ruchu, keď bude rozdeľovať nejakých 20 mil. euro. Koľko? Tam myslím, že neviem, pri športe som to videl, že minimálne desaťkrát ročne, čiže raz za mesiac. Čiže to je dosť slušné, to by som šiel možno aj ja, ale že ísť si raz za mesiac niekde sadnúť, tváriť sa, že niečo robím, a dostanem za to 2 200. A otázka stojí, je legitímna, alebo neni legitímna? Máme na to? Je to to, čo teraz zrovna potrebujeme? Je ten podiel tých výdajov na správu takéhoto fondu primeraný aj k tej sume, aj k tomu, čo žijeme?
Minule som sa vám to snažil povedať. Ak vytvárate takýto orgán, tam by mali byť ľudia, ktorí, prísne vzaté, možno aj niečo v tom cestovnom ruchu dokázali. Ak by som rozmýšľal nad takýchto ľuďoch, ktorí v tom cestovnom ruchu aj niečo dokázali, tak si ja zrovna nemyslím, že oni by tam šli preto, že budú mať tých 2 200 plat. Či koho tam chcete dať? Koho tam chcete dať? Koho tam chcete upratať? Kto bude v tom fonde sa tváriť, že rozumie cestovnému ruchu? Lebo ja si dovolím tvrdiť, že keby tam šiel Rattaj, mne nevadí Rattaj, mne vadí Rattajov človek. Keby tam šiel Rattaj, Igor Rattaj, niečo urobil pre cestovný ruch, mne by tam nevadil. Neverím tomu, že by si vybral 2 200. Keby ste tam dali Nora Franka, starého pána Nora Franka, legendu slovenského, by som povedal, že gastronómie a vôbec aj cestovného ruchu, tak aj ten možno, možno by, aby to nebolo že zadarmo, najdrahšie, nejaký že cestu tým ľuďom preplatiť, že na to zasadnutie, ale ani Norbert Frank by si nepýtal za to, že bude sedieť v tej správnej rade. A takto by som vám tu načítal deväť ľudí, ktorí by viete prečo išli to robiť? Lebo by si to považovali a by chceli tomu pomôcť, tomu cestovnému ruchu, aby tie rozhodnutia toho fondu boli správne, aby peniaze išli tam, kde majú ísť. Vy však tu vytvárate nejaký fond, veľmi dôležité, jedenapolnásobok priemernej mzdy. To sú len tí členovia správnej rady, potom sú tam členovia dozornej rady, tí majú, myslím, vo výške jedna k jednej, že vo výške priemernej mzdy. Pýtam sa legitímne: máme na to? Neni ten milión, ktorý to bude stáť, nebolo by lepšie... alebo ináč sa spýtam, Grüne Woche ste už objednali? Grüne Woche. To je niekedy po decembri v Nemecku, v Berlíne výstava. Polka Berlína sa tam ide pozrieť, povedzme si pravdu, aj najesť, ale polka tých Berlínčanov, aj niečo zjedia a keď im zachutí, možno prídu. Ja si myslím, že možno tá expozícia celá cakom prásk vyjde 200-tisíc. To sú dobre vynaložené peniaze, pán minister. A to je len jedna z výstav, čo som vám spomenul, ja vám tých výstav môžem spomenúť iks. Ak máte ten milión, dajte na to. To sú dôležité veci, to sú dôležité veci. To, že budú mať deväť ľudí, nejaká správna rada, budú brať po 2 200, ja im to nezávidím, ale mi to príde hrozne nefér. Tak podvyživené, do akej doby my ideme a my tu vytvárame kolektívny orgán, kde upracete deväť ľudí a budete im platiť 2 200, mi príde nemiestne, neslušné, nefér, zlé! Nemáme peniaze, nebudeme mať peniaze, lebo nevieme vyrobiť toľko, čo ste vy tu nasľubovali, ale z toho, čo ešte možno máme, jak ten Ford povedal, z posledných piatich tri dám do reklamy. Tak prosím vás pekne, že ak už sú, tak dajte tie peniaze do reklamy. Dajte ich do reklamy! Dajte ich do nejakej prezentácie, do nejakej promócie, do niečoho, ale nedávajte ich utopiť spotrebe nejakých deviatich ľudí, o ktorých nevieme, kto to je! Ja neviem, kto to je? Už viete, kto to bude? Kto, Tabák tomu bude šéfovať? Že kto bude... trošku cestovnému ruchu si dovolím tvrdiť, že rozumiem. Nedostal som ani jedno, ani jedno prachmizerné euro som od štátu nedostal, napriek tomu som dokázal niečo vybudovať pre tento štát a keď niekto príde do Bratislavy, tak ich pošlú buď do jednej, alebo do druhej prevádzky, ktorú som vybudoval. Bez toho, aby som si jedno euro od niekoho vypýtal, trošku tomu rozumiem. Tak som zvedavý, som zvedavý, že kto sa ide podujať na to, že ide rozhodovať o tých, o tých financiách. Čo to budú za mená ľudí, ktorí v cestovnom ruchu na Slovensku niečo urobili a ešte si za to vyberú 2 200 euro mesačne. Pozriem, chcem sa pozrieť, normálne sa pôjdem pozrieť na nich, kto to bude.
Pán minister, nemiestne, neslušné, celé také, žiaľ, SNS-ácke, hej, že teda, že taký, ako ste, s takým návrhom ste sem prišli. Ja neviem, či to tu môžem dať, alebo či to tak môžem povedať, stiahnite to, prerobte to, tie mzdové veci prerobte, dajte tam ľudí, ktorí cestovnému ruchu rozumejú, niečo preň urobili, a príďte sem opäť. Ak idete za toto tu ešte sa biť do hrude, jak to treba, a tuná kolegovia z koalície vám idú za to zahlasovať, viete čo, nehnevajte sa, ale zlé, zlé, zlé!
Ďakujem pekne.

Ďakujem pánovi poslancovi. Na jeho vystúpenie evidujem päť faktických poznámok.
Začína pán Ledecký. Máte slovo, pán poslanec.

Ďakujem. Ďakujem ti za vystúpenie a musím povedať jednu vec, že ja celkom nerozumiem, možnože naozaj tu tí ľudia majú hrošiu kožu, ale my tu predkladáme, najprv rokujeme o tom, že treba konsolidáciu urobiť, a prídeme na druhý deň do parlamentu a tu sa idú rozhadzovať peniaze. Panebože, však to je také, také neuveriteľné, že na jednej strane hovoríme, že nemáme, štát skolabuje a tak ďalej, zvyšujeme dane, a druhý deň tu predložíme, že vzniká ďalší fond, ktorých máme, máme niekoľko.
A taká falošná predstava, že však cestovný ruch musíme rozvíjať, cestovný ruch musí dostať peniaze, no ja žijem v regióne UNESCO a musím povedať, že ja som postavil v obci jak starosta ešte kúpalisko, dostal som príspevok na to 50-tisíc a nebol fond cestovného ruchu. UNESCO v Levoči dostáva, alebo na Spišskom hrade dostáva peniaze na rozvoj cestovného ruchu a tiež nebol fond cestovného ruchu, a dokonca aj okolo nás sú lyžiarske strediská, ktoré dostali peniaze, a nebol fond cestovného ruchu. My len ten fond cestovného ruchu naozaj vytvárame preto, lebo to každá jedna strana, každý jeden predseda strany musí mať nejaký balík peňazí, ktorý rozdelí svojim. Tak urobíme fond cestovného ruchu, budeme mať vyššie výdavky, však potom to skasneme na daniach v rámci konsolidácie.

Ďalší v poradí, pán poslanec Muňko, nech sa páči, máte slovo.

Pán poslanec Hlina, vieš, podnikáš v cestovnom ruchu, ale nerozumiem ti hneď od prvej chvíle, že prečo vzniklo ministerstvo cestovného ruchu, preto aj prečo vznikol fond. To vzniklo preto, aby niekto korigoval veci, ktoré sa, ak má sa rozvíjať cestovný ruch, tak tu musí byť rezort, ktorý bude korigovať veci so samosprávami, s vúckami a s ďalšími vecami, pretože jednoducho tie jednoduché strediská, ktoré tu sú, sa musia dobudovať. Tak ako proste... a poviem klasický prípad. Ako predpokladám, že môže sa dobudovať tunel z Podbanská do Zakopaného. Je to strategická záležitosť. To isté, pokiaľ sa týka fondu. Predsa fond tu bol, len bol z niečoho iného. Tí ľudia dostávali, hlavne dostali regióny, ale dostali aj súkromné firmy proste. Dneska objavujete Ameriku, pričom nechajte, nech začnú robiť, a potom začnite kritizovať, jak sa míňajú peniaze, čo je. Ja som presvedčený, že ak máme niekde na Slovensku možnosť riešiť ekonomiku a kde nám to môže priniesť do rozpočtu, tak je to cestovný ruch, kúpeľníctvo a tie veci, ktoré treba rozvíjať.
A darmo budete hovoriť aj tu, keď hovoril o Rattajovi. Keď zoberiete to, čo investovalo J&T do cestovného ruchu v Tatrách, ale či to je vo Vysokých, alebo Nízkych, som presvedčený, lebo to poznám, robím v tej celej brandži, nedostane za ďalších 20 rokov naspäť. Takže by som vás poprosil, majme toleranciu, slušnosť a nie vybíjame tu energiu nad hlúposťami, ktoré tu trieskaš, pán Hlina.

Ďakujem.
Ďalší v poradí, pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, kolega Hlina, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. No, v prvom rade presne, slovom roka je konsolidácia. Potrebujeme šetriť a tu sa teda našlo 20 miliónov, z ktorých jeden milión, to znamená 5 %, sa minie len na správu. Ja potom poviem tiež bližšie vo vystúpení. Jednoducho, to je neefektívne. Áno, dá sa nájsť aj horšie, teraz čo sa pomáha s hypotékami, tak tam to bolo 50 na 50, tam náklady na vytvorenie tej pomoci boli vyššie než na pomoc samotnú. Ale to sú len ďalšie a ďalšie veci, ktoré ukazujú na tú neefektívnosť.
Cestovnému ruchu sa zásadne pomohlo tým, že bude 5-percentná DPH, to veľmi pomôže. Ak mu chcete pomôcť ďalej, tak fakt toto stiahnite a namiesto fondu zabezpečte, aby sa stiahla transakčná daň, pretože tak ako nízka DPH bude robiť, aby bola šedá ekonomika nižšia, tak transakčná daň zase len bude robiť všetko pre to, aby tá šedá ekonomika v cestovnom ruchu bola väčšia a tým sa vlastne zneguje aj to dobré, čo sa spravilo. Čiže skutočne, treba tie peniaze reálne šetriť, efektívne využívať a ja poviem bližšie, ako to vyzerá s tou transparentnosťou a efektívnosťou v tomto fonde.
Ďakujem pekne ešte raz kolegovi za jeho vystúpenie. (Ruch v sále.)