22. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže ešte raz, vážený pán predseda rozpočtovej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda pár slovami takisto zhodnotiť alebo teda povedať niečo o tejto správe. V prvom rade chcel by som poďakovať pánovi Tóthovi, pánovi predsedovi rozpočtovej rady za teda vypracovanie kvalitnej správy a myslím si, že také prvé, na čo by tá správa mohla slúžiť je, že teda častokrát sa tu doťahujeme opoziční, koaliční poslanci, kto vlastne môže za to, kde kto Slovensko je a vôbec, častokrát sa nevieme dohodnúť, kde to Slovensko vlastne je, aký je náš deficit, aký je náš dlh, aký je ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti. Čiže skutočne je to také smutné čítanie, ako pán predseda povedal, ale je to dobré čítanie v tom, aby sme si uvedomili, kde sme, kde sme boli ešte v minulosti a kam teda smerujeme. Takže ja si dovolím zopakovať pár tých základných parametrov z tej správy, skutočne sme teda na 6,2 % HDP ako hodnote ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti, čo znamená, že sme teda v tom najvyššom pásme, v najvyššom riziku. Takisto ten dlh teda ku koncu roka 2023 bol 56,1 % a tam sme takisto v najvyššom pásme dlhovej brzdy.
To, že kam to smeruje, takisto bolo povedané aj priamo v pléne pánom predsedom k takmer 67 % dlhu v ruku 2028, čo teda myslím si, že na tom sa asi zhodneme aj koalícia, aj opozícia, je dlhodobo neudržateľné.
Veľmi dôležité bolo a tiež tomu povenujem pár slov, bol demografický vývoj. Takisto pán predseda to už povedal, demografický vývoj jednoducho nemôže pre nás byť prekvapením. Proste tie čísla takto ukazovali proste na budúce problémy už pred 20 rokmi a takisto a často sa to hovorí, všetci, ktorí budú na naše dôchodky robiť, sa už narodili. Takže tu skutočne toto nie sú že nejaká predikcia vývoja, to sú normálne tvrdé fakty, ktorým by sme všetci mali prispôsobovať naše dnešné konanie, aby sme sa na túto zásadnú zmenu v počte pracujúcich, v počte ľudí na dôchodku a v počte toho, kto bude nás nahrádzať, aby sme sa na ňu pripravili. Takže toto je jedna z najväčších výziev Slovenska do budúcnosti a dnes pán predseda sa snažil byť veľmi kulantný, veľmi politicky neutrálny a veľmi odborný a tak to má byť. Ale proste jasne, toto je jedna z vecí, ktorá je jasným problémom a bola jasne pomenovaná.
Čo sa týka konsolidácie, takisto myslím si, že bolo jasne povedané, že konsolidačný balíček pre tento rok bol teda tvorený hlavne krátkodobými alebo dočasnými konsolidačnými opatreniami. To by ešte bolo v podstate ešte relatívne okej, keby, bohužiaľ, na tej druhej strane neboli prijímané dlhodobé výdavkové opatrenia. Takže toto si treba uvedomiť, že ten vlastne tento rok sa aj z tohto dôvodu vlastne premrhal. Takto to, ja si to teda môžem dovoliť takto povedať a jednoducho tá šanca, ktorá aj pre tento rok bola, že nečelíme žiadnej aktuálnej kríze z hľadiska nejakej tej akútnej fázy, proste jednoducho premrhal sa jeden rok. A premrhal sa, bohužiaľ, nielen v tých opatreniach, ale premrhal sa vlastne v tom, čo je jedinečná šanca hlavne pri začiatku vládnutia a to je normálne, áno, poukázať, že predchádzajúca vláda spravila niečo zle. Ale nielen to povedať, ale všetky tie zlé, škodlivé opatrenia, na ktoré nemáme, aj zrušiť. Toto je to. Je málo, keď minister financií hovorí, že koľko 1,6 miliardy opatrení sa prijalo počas tej legislatívnej smršte, keď ten parlament sa ozaj odtrhol z reťaze a nemal ho kto kontrolovať a ani nemal ho kto chuť kontrolovať, keďže bola úradnícka vláda, tak jednoducho tá šanca bola premrhaná. Áno, kľudne s odôvodnením, že proste predchádzajúca vláda prijala niečo, na čo Slovensko nemá.
Nič z toho nebolo zrušené a dneska sa to, bohužiaľ, samozrejme, objavuje vo výdavkoch a robí nám to problémy. Toto sú veci, ktoré, to je šanca väčšinou raz za štyri roky a tá sa premrhala.
Čo sa týka konsolidačného balíčka pre tento rok, do nejakej miery ho zasa zhodnotil pán predseda rozpočtovej rady. Samozrejme, tu je zhoda asi všetkých aktérov, koaličných, opozičných, rozpočtovej rady, všetkých analytických útvarov, ale aj celej ekonomiky, proste jednoducho konsolidovať potrebujeme. To, v akej sme situácii s deficitom, s dlhom, s dlhodobou udržateľnosťou je jednoducho proste neudržateľné, konsolidovať treba. To vám tu povie aj koaličný poslanec, aj ja, aj šéf RRZ. No už ako sa to deje, je druhá vec. A že sa to nedeje správne, to veľmi hovorím, že kulantne, ale povedal to aj predseda rozpočtovej rady. Ja to poviem trošku viacej, no v prvom rade, že aké šetrenie. Ak výdavky budúcoročného rozpočtu, vychádzam z čísel schválených vládou, sa zvýšia oproti tohtoročnému rozpočtu o 12,2 %, tak sa vlastne v prvom rade nebavíme na vládnej strane o žiadnom šetrení.
Nie, bavíme sa o zásadnom raste výdavkov o 3,7 miliardy. Samozrejme, nejaká časť vlastne dodatočných príjmov, ktoré zasa, poviem to tu, pre budúci rok sa majú zvýšiť o takmer 5 miliárd, to je asi 18,7 % oproti tohto roku, pôjde na zníženie deficitu, tak ako to bolo definované, či už to bude spomínaných 1,7 miliardy, alebo možno trochu menej. Ale realita je tá, že vybrať od ľudí medziročne 5 miliárd viac a použiť 1,4 miliardy na zníženie deficitu a 3,7 miliardy na zvýšenie výdavkov, to jednoducho nie je nijakovsky konsolidácia.
Ja len porovnám, Česi tiež ešte nemajú teda v parlamente schválený rozpočet, ale podľa vládou schváleného rozpočtu im výdavky rastú o 6,2 % medziročne, hej? Okej, nejaký rast je prirodzený, ale 12,2 proste nie je niečo, čo je prirodzené a vôbec nie v čase, kedy samotná vládna koalícia považuje za slovo roka konsolidácia. Úplne to poviem jednoducho, povedať ľuďom, že sa majú vyzbierať o 5 miliárd viac ako vlani a rozprávať im, že tieto peniaze budú použité na zníženie dlhu, ktorý teda podľa slov koalície spôsobila výhradne bývalá vláda, je úplne že klamanie. To je čisté klamanie proste a som rád, že táto správa do toho trošku dáva aj svetla.
No každopádne tie nejaké opatrenia sú, aj sám predseda rady povedal, že teda áno, tentokrát sú to opatrenia, ktoré majú, sú dlhodobé, ktoré majú dlhodobý potenciál, no ale zároveň povedal, ako by to malo vyzerať a ja to trošku preložím proste, ako to, bohužiaľ, nevyzerá, ako ten konsolidačný balíček nevyzerá. V prvom rade by to mal byť kvalitný mix opatrení, hej, na príjmovej a výdavkovej strane. Ak by sme to zobrali so všetkými prižmúrenými očami, tak na výdavkovej strane vlády sa šetrí no možno 15 % a ľudia sa majú zložiť na 85 % konsolidácie. Použijem zasa Česko, oni išli 50 na 50, Francúzsko riešilo dve tretiny šetrenie vlády, tretina, bohužiaľ, príspevok občanov. To sú tie parametre, ako by to malo byť. Ale nie že vláda 15 %, a teda ľudia zvýšením svojich, proste zvýšením daní a všetkého proste 85 %. Tak nie. Čiže ten kvalitný mix opatrení jednoducho mal by byť, nie je.
Ďalej, mali by byť štrukturálne reformy. Jednoznačne, samozrejme, nedá sa nič iné, len súhlasiť. Bohužiaľ, v celom konsolidačnom balíčku nie je jediná štrukturálna reforma. Ani jedná, ani jediná. Takisto malo by tam byť zlepšovanie výberu daní a odvodov. To by malo byť že úplne to prvé, o čo sa každá jedna vláda má pokúšať. Bohužiaľ, tá realita je, nie že sa to nezlepšuje, ale už máme údaje za prvé dva štvrťroky, tak práve opačne. Napríklad pri proste dépeháčke efektívna sadzba daňová klesá. Za polroka to bolo už 200 miliónov stratených, nevybraných eur. Keby sme to porovnali s efektívnosťou, ktorú dokázala mať Finančná správa teda rok predtým. Takže nielenže teda nedochádza k zvyšovaniu efektívnosti výberu daní, alebo teda opačne k znižovaniu daňovej medzery, práve naopak, daňová medzera sa nám zvyšuje, efektívnosť sa znižuje a jednoducho štát tak prichádza o peniaze, ktoré mohol mať pri daných sadzbách bez toho, aby musel ľuďom zvyšovať dane, resp. odvody. Ono toto má ešte jednu konotáciu, to nie je len, že tie peniaze štát nevyberie, ale tie peniaze nejakému daňovému podvodníkovi zostanú a potom môžu slúžiť proste na kadečo, napríklad páchanie trestnej činnosti alebo jednoducho proste zmiznú odtiaľto. Čiže toto som rád, že to pán predseda rozpočtovej rady povedal, bohužiaľ, zatiaľ nevidíme žiadne zlepšovanie výberu daní a odvodov. Samozrejme, vie zásadne efektívne využívať európske peniaze, či už sú to eurofondy, alebo plán obnovy a odolnosti, takisto to bolo spomenuté. Úprimne zasa súhlasím so slovami pána predsedu, že akákoľvek konsolidácia je politicky náročný proces. Rozumiem, samozrejme, že to má koalícia ťažké. Každá konsolidácia proste bolí, určite áno, takže toto tiež bolo férovo povedané.
No boli tam ďalšie návrhy, ako by teda mala konsolidácia vyzerať. Pán predseda hovoril aj o tom, že, samozrejme, nás čakajú aj ďalšie, ďalšie roky, hej, pretože už vláda menej hovorí, že z tohtoročného deficitu absolútne neudržateľného 5,8, čo bude okolo možno 8 miliárd eur, sa dostaneme do deficitu o jeden percentuálny bod nižšieho, do nejakých 4,8 - 4,7, čo bude stále niečo vyše 6, možno 6,5 miliardy eur. Proste to sú stále neudržateľné čísla, to je stále ďalšie a ďalšie zadlžovanie a proste bude potrebná nejaká konsolidácia aj na ďalší rok.
A myslím si, že zasa aj kolegovia z koalície naprosto cítia, že okej, tohto roku si mohli trúfnuť zvýšiť DPH o tri percentuálne body a do rozpočtu si naplánovať, že oproti vlaňajšiemu rozpočtu vyberú o 1,8 miliardy eur viac, hej? Ani nie tá miliarda, čo bola spomínaná v balíčku, ale dokopy si vláda predsavzala vybrať na miesto 9,8 miliardy eur až 11,6 miliardy eur, čo teda ja som neni presvedčený, že je realizovateľné, ale budiž. Určite nebude možné pre ďalší rok urobiť konsolidáciu, že teraz zvyšovať DPH ďalej. Čiže ten priestor je tam vyčerpaný, a teda bude treba hľadať ďalšie opatrenia. Áno, bolo spomínané napríklad odstránenie zabudovaných neefektívnych výdavkov. Tam ten priestor je obrovský, pretože teda tohto roku vláda si nijak na svojich výdavkoch proste opasky neuťahovala, nijak ich neškrtala. Hovorím, práve naopak, výdavky sa zvyšovali, takže tam ten priestor nejaký je. Čiže to som rád, že tu sedia aspoň nejakí koaliční kolegovia. Čiže toto skutočne si tu dovolím zopakovať, odstránenie zabudovaných neefektívnych výdavkov.
A teraz sa trošku zasa vrátim že do absolútne dnešnej doby. Ak chceme konsolidovať, tak každý jeden minister jednoducho musí mať v sebe aspoň to, že nebudem vytvárať nové výdavky. Ako možno niekto povie, že sú to drobné. Koľko tak môže stáť nahratie novej verzie hymny? Ale jednoducho hymnu máme, hymna si myslím, že nám dobre slúžila 20 rokov a myslím si, že keby sme tú istú verziu počúvali teda zo všetkých tých oficiálnych kanálov aj ďalších 20 rokov, tak sa nič nestane, hej? Po ľuďoch chceme, aby platili vyššie odvody, vyššie dane a ministerka Šimkovičová si jednoducho za tieto vybraté peniaze proste objedná nahranie novej verzie hymny. Ako kto si nedokáže šetriť na drobnostiach, tak jednoducho v živote neušetrí na veľkých veciach. Takéto správanie jednoducho si nemôžme v dnešnej situácii dovoliť. To bol absolútne nepotrebný výdavok! Nepotrebný! Neviem, dvihnite ruky, kolegovia z koalície, ktorí ste považovali za nevyhnutne nutnú novú verziu hymny. Súhlas všeobecný, nevidím ani jednu ruku hore. No ďalšia vec, ďalšia vec, včera sme tu schvá... koalícia schválila fond na podporu športu. Áno, tam asi je nejaká vec, ten šport je dôležitý, samozrejme. Ale to je ďalších 20 miliónov nových výdavkov. Jednoducho, nemáme na to. Nemáme na to, keď proste sme v situácii, v akej sme, ja môžem zbytočne pozerať na dokonalý, kvalitný mercedes, ale keď naňho nemám, tak to správne riešenie je škodovka. Proste nemôžme takto vytvárať nové výdavky. Kór to, že z tých 20 miliónov je 5 %, milión použitých na správu fondu. Deväť, deväť ľudí bude, bude v správnej rade. Ďalší traja ľudia v dozornej rade. Dvadsať, dvadsaťčlenná bude, bude kancelária fondu. My dnes si nevieme, nevieme zaplatiť existujúcich zamestnancov štátnych. Tuto len týmto jedným fondom, len včera ste, koaliční kolegovia, vyrobili 30 nových zamestnancov štátu. A zaťažili ste ich miliónom na ich platoch a 19-timi miliónmi na ďalších teda výdavkoch, ešte raz, na ktoré nemáme. Takto by sa dalo pokračovať bod za bodom. Čiže aspoň to keby si dokázala vláda zobrať, že keď už teda nevieme šetriť, tak aspoň by sa nemali vytvárať nové výdavky, pretože inak potom je akékoľvek chcenie po ľuďoch, aby sa skladali na niečo, tak je to len, je to len skladanie sa fakt na to, aby vláde dobre bolo.
No, pán predseda rady chce držať palce poslancom, aby teda ochraňovali dlhodobú konkurencieschopnosť. No skutočne, aj ja sa k tomuto pridám a budem, budem teda dúfať a budem držať palce koaličným poslancom, aby aspoň možno pre ten budúci rok teda boli vymyslené už nejaké opatrenia, ktoré nepoškodia konkurencieschopnosť krajiny, ktoré, práve naopak, poškrtajú nejaké zabudované neefektívnosti a ktoré proste urobia nejaké systémové štrukturálne zmeny, a teda ten priestor tuto určite je, pretože doteraz, a to sa vlastne bavíme už, už o dvoch rozpočtoch aktuálnej novej vlády, proste nijak využitý nebol. Naprosto súhlasím takisto so slovami pána Tótha, že kultúra rozpočtovej zodpovednosti je, je veľmi, veľmi nízka a jednoducho chýba nám, skutočne nám chýba krížom úplne, chýba nám tá, tá skutočná úcta k tým rozpočtovým pravidlám, ku zákonu o rozpočtovej... ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. Proste je to tak.
Áno, to ako, ako vlastne ako predviedla, teraz už zasa sa vrátim k aktuálnej vláde, to zdôvodnenie výšky dlhu, a teda návrh opatrení na jeho zníženie, to zasa to pán predseda povedal, že veľmi, veľmi slušne, ale to bol prázdny dokument, kde nebolo nič. Kde proste bolo skonštatované, že áno, problém máme, ale tam nebolo, že absolútne nič, ako ten problém riešiť, ale že vôbec nič. A to, že proste za rok ´22 vôbec nebolo, nebol tento dokument vypracovaný a daný na schválenie, no to je akože ešte teda ďalšia vec.
No, formálne plnenie pravidiel, aj tie pravidlá, ktoré sa plnia, sa skutočne častokrát plnia len formálne a ja začnem tým, že áno, koalícia veľmi často hovorí, že teda za problémy Slovenska môže aj vláda Ódora, hej? Tak to je, samozrejme, absolútna hlúposť. Za tých 22 týždňov proste sa jednoducho, a bez možnosti podávať zákony sa nedalo nijak ublížiť verejným financiám. To je jeden fakt, hej? Ale zároveň vždy sa dá urobiť viac a tu súhlasím so slovami pána Tótha, že úradnícka vláda, áno, urobila vyrovnaný rozpočet, tak hovoril zákon a tak ho aj pripravili, ale skutočne to bolo, nazvime to, fakt že zjednodušene urobené a sama vláda o tom hovorila, že teda je to rozpočet, podľa ktorého sa nedá v budúcom roku ísť. A to je aj moja výhrada, aby som sa teda stále nezakrýval predsedom rozpočtovej rady, skutočne tuto sa dalo urobiť viac v tom, že mohla úradnícka vláda pripraviť aj realistickejšiu verziu rozpočtu pre tento rok a mohla. A ja poviem, že a práve toto sú také tie nevyužité príležitosti, lebo viete, ako sa hovorí, že je dočasné... nič nie je trvalejšie ako dočasné riešenie. A práve to, že keby bola pripravená nejaká zmysluplná verzia rozpočtu pre tento rok, no možno v tej rýchlosti toho celého, ako to bolo po voľbách a koľko bolo času na nový rozpočet, by sa dobré riešenia možno boli presadili pre tento rok len preto, že by nebol priestor na ich zničenie, hej? Nuž ale nebol žiadny rozpočet, tak musela vláda nejaký vyrobiť. Takže toto bola z môjho pohľadu taká že premrhaná príležitosť. Ale ešte raz, ak niekto z koalície hovorí, že teda verejné financie rozbil pán Ódor s jeho úradníckou vládou za tých 22 týždňov, čo tu boli, to je absolútna hlúposť.
No, zákon, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, áno, máme, máme dlhovú brzdu. Tá nám teda funguje od roku 2012, funguje, jak funguje. Tu by som si dovolil povedať, že takisto pán, pán predseda spomínal výdavkové limity, ktoré sa teda podarilo, podarilo po 11-tich rokoch presadiť počas minulej vlády, pričom samotný zákon s nimi rátal oveľa skôr, ale už dobre, tak podarili sa presadiť. No zasa, bohužiaľ, to hodnotenie nevie byť nijak iné, že nikdy, doteraz nikdy efektívne nedokázali plniť svoju funkciu z rôznych dôvodov, ale aj z tých dôvodov toho, že tá naša kultúra, teraz už hovorím úplne že všetkých, tá naša kultúra rozpočtovej zodpovednosti je, bohužiaľ, príliš slabá na to, aby sme ich akože plnili. Takže vždy sa našla nejaká výnimka. Pamätám si, ako sme tlačili ešte teda Igora Matoviča, aby výdavkové limity zapracoval do rozpočtu. To isté sa udialo aj už s novou vládou, tiež proste ich nechceli za ten svet zahrnúť do, do rozpočtu. Takže skutočne, bohužiaľ, toto je presne o tej kultúre a tú si tak nejak prenášame z jedného volebného obdobia na druhé a ačohentizmus je úplne a tí to robili, tak robme to aj my.
Veď ale však chceli sme to robiť, chceli ste to robiť lepšie. Takže máme skutočne aj v tomto veľké, veľké, veľké rezervy.
No, jednoznačne platí, jednoznačne platí, že teda fakt tá správa nie je príjemným čítaním. Hovorí o tom, že keď niečo neurobíme, keď niečo neurobí aktuálna koalícia a keď zásadné veci neurobí aj tá budúca vláda, tak proste Slovensko bude mať aleže veľké a veľké problémy. Máme, v podstate máme posledné dve šance, že, vážená koalícia, vy urobíte niečo so Slovenskom a ešte v tom ďalšom volebnom období sa dá zabrániť tomu najhoršiemu. Ale ak sa to do tých šesť, sedem rokov proste nestane, tak nás čaká veľmi, veľmi, veľmi čierna budúcnosť.
No, možno ešte spomeniem to, že takisto sa tu tiež doťahujeme, že kto tie financie zásadne zhoršil a áno, ešte v roku 2016 sme boli v nízkom riziku, to znamená, vtedy to ešte stále relatívne dobre fungovalo. Áno, boli dobré časy, možno sa dalo ešte aj viac, ale teda furt to bolo v nejakom rozumnom stave.
Ale k tomu zásadnému zhoršeniu, k tomu skoku ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti nad 5 % skutočne došlo v tom roku 2019, kolegovia. Skutočne že ešte za vlády, predchádzajúcej vlády strany SMER, a teda ešte pred všetkými týmito krízami. Áno, sedí aj to, že tie krízové roky, samozrejme, nijak nepomohli zdraviu verejných financií, práve naopak. Ale jednoducho tie problémy sa tam zabudovali už v tom roku 2019.
No čo povedať na záver. Zasa sa odvolám na slová pána predsedu, tento rok sa stratil z hľadiska nejakej tej šance nejakých štrukturálnych reforiem, a teda šance dlhodobo začať ozdravovať verejné financie, pretože tie dlhodobé opatrenia, ony sú častokrát dlhodobé aj preto, že ten ich efekt nastupuje neskôr. Takže tento rok sme už stratili. Hovorím o roku 2024. Bohužiaľ, na veľa, veľa percent je už stratený aj rok 2025, lebo veď teda všetky konsolidačné opatrenia už máme prijaté. Už vlastne bude túto snemovňu čakať viac-menej len prijatie celého rozpočtu ako takého a neobsahuje fakt žiadne prorastové opatrenia, neobsahuje žiadne štrukturálne reformy, neobsahuje vyradenie zabudovaných neefektívností na strane výdavkov. Čiže, bohužiaľ, vyzerá to, že aj ďalší rok je stratený.
Ciele sú ambiciózne aj pre rok ´25, ´26 aj ´27, to napísané v rozpočte máte, bohužiaľ, bez opatrení. Tak by som tu chcel apelovať, aby teda už s dostatkom času, už s tým rizikom, ako bude vidieť, ako tieto opatrenia, bohužiaľ, reálne nepomôžu a poškodia konkurencieschopnosti, aby sa pripravovali na ministerstvách nejaké ďalšie opatrenia aspoň pre rok ´26, aby dokázala, dokázalo sa Slovensko aspoň trošku vrátiť na nejakú pozitívnu trajektóriu.
No a rok ´27, ono sa to zdá strašne ďaleko, ale ciele, že sa bude konsolidovať, a teda znižovať deficit aj v roku ´27, čo bude volebný rok, no zatiaľ je tá realita, a teraz zasa poviem že na všetky vlády, idem kritizovať aj pravicové vlády, zatiaľ to vždy fungovalo tak, že vo volebnom roku fungovala politická ekonómia, a to znamená proste zvyšovanie výdavkov, kupovanie voličov a všetky tieto negatívne trendy, ktoré, samozrejme, neznamenajú nič iné, než zvyšovanie deficitu, a teda následne dlhu.
Takže, vážená koalícia, fakt skúste si toto prečítať. Proste je to výborná správa popisujúca realitu a skúsme teda, chcem byť pozitívny. Skúsme sa pozrieť na to, aby, aby aspoň tie budúce opatrenia spĺňali to, o čom tu pán predseda rozpočtovej rady hovoril. Ešte raz ďakujem pekne za predloženie správy.
Ďakujem za prednesenie a teším sa na ďalšiu rozpravu. Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
14:49
Vystúpenie 14:49
Tomáš DruckerVážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Katalóg podporných opatrení obsahuje celkovo 21 podporných opatrení, medzi ktoré patrí aj doučovanie. Ide o systém, v ktorom sa jednotlivé podporné opatrenia môžu vzájomne prepájať, dopĺňať, a to v rôznom zložení. To znamená, že ak dieťaťu so zrakovým postihnutím neposkytneme podporné opatrenie kompenzačné pomôckyalebo podporné...
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Katalóg podporných opatrení obsahuje celkovo 21 podporných opatrení, medzi ktoré patrí aj doučovanie. Ide o systém, v ktorom sa jednotlivé podporné opatrenia môžu vzájomne prepájať, dopĺňať, a to v rôznom zložení. To znamená, že ak dieťaťu so zrakovým postihnutím neposkytneme podporné opatrenie kompenzačné pomôckyalebo podporné opatrenie úprava formy vzdelávania, to sú konkrétne dve opatrenia, bude neúčelné mu poskytovať podporné opatreniedoučovanie. Vychádzajúc z uvedeného predchádzaniu či eliminovaniu zhoršenému prospechu môže okrem podporného opatrenia doučovanie vo výraznej miere prispieť aj iné podporné opatrenie, napríklad zabezpečenie činnosti na rozvoj emocionality a sociálnych zručností a tiež podpora prostredníctvom pedagogických a odborných zamestnancov školy. Títo zamestnanci môžu ako členovia školského podporného tímu poskytovaním intervencií účinne napomôcť tomu, aby u žiakov nedochádzalo k zhoršeniu prospechu, čo neraz vyústi do opakovania ročníka. Ministerstvo školstva preto v rámci svojich rozpočtových možností pristúpilo prioritne aj k financovaniu iných potrebných podporných opatrení, najmä poskytnutím príspevku na podporné opatrenie zabezpečenie pôsobenia pedagogického asistenta v triede a odborných a pedagogických zamestnancov, ktorí môžu byť členmi školského podporného tímu. Práve oni identifikujú poskytovanie podporného opatrenia doučovania nevynímajúc. Doučovanie bolo nastavené s tým úmyslom, aby sa najväčšia pomoc dostávala takým žiakom, ktorým hrozí v nasledujúcom školskom roku 2025/2026 opakovanie ročníka. Podotýkam, že sa jedná o jedno z viacerých kritérií, na základe ktorých môže škola požiadať o finančný príspevok na podporné opatrenie doučovanie. Pri revidovaní podporného opatrenia doučovanie muselo ministerstvo školstva brať do úvahy aj rozpočtové možnosti, ktorými disponujeme a ktoré boli schválené a legislatívne ustanovené v roku 2022. Rozpočet na príspevok na podporné opatrenia podľa zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v roku 2024 vo výške 74 585 000. Ide o finančné prostriedky rozpočtované na obdobie september až december roku 2024. Z týchto finančných prostriedkov sa v uvedenom období financuje približne deväťtisíc pedagogických asistentov, tisícpäťsto úväzkov školských podporných tímov, šesťsto úväzkov nepedagogických zamestnancov zabezpečujúcich sebaobslužné činnosti a ďalšie podporné opatrenia, ktoré si zakladajú nemalý finančný nárok. Vzhľadom na výšku disponibilných prostriedkov a konsolidačné opatrenia muselo ministerstvo školstva pristúpiť k postupnému zavádzaniu a prioritizovaniu jednotlivých podporných opatrení, tak aby boli čo najefektívnejšie využité.
Dovoľujem si však upozorniť, že právne predpisy sú aktuálne nastavené tak, že od roku 2026 budú podporné opatrenia z finančného hľadiska plne nárokovateľné. To znamená, že všetky oprávnené požiadavky musia byť kladne vybavené, teda aj odfinancovateľné. Školský zákon ustanovuje žiakovi zákonné právo na poskytnutie podporného opatrenia vrátane doučovania, pričom zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, o ktorom aktuálne rokujeme v druhom čítaní, uvádza, že do roku 2026 ministerstvo školstva môže prideliť príspevok na podporné opatrenia, teda nemusí tento príspevok priznať, a teda odfinancovať. Z uvedeného vyplýva, že do roku 2026 je potrebné nastaviť systém podporných opatrení spôsobom, aby sme takto nastavené kritériá dokázali pri súčasnej aj ekonomickej situácii financovať. Do úvahy je potrebné brať aj ďalšie súvislosti ako napríklad udržateľnosť doposiaľ podporených pracovných pozícií pedagogických asistentov a iných zamestnancov, ktorým sa bude musieť zabezpečiť pokračovanie financovania zo štátneho rozpočtu, pretože prechádzame aj z financovania európskych finančných prostriedkov z národného projektu POP III aj v ďalších školských rokoch.
Aj preto sme pri nastavovaní kritérií a cieľových skupín kombinovali a hľadali také možnosti, ktoré budú prínosom pre žiaka, a zároveň budú môcť byť aj reálne odfinancované. Revidovaný katalóg podporných opatrení stanovil maximálnu hranicu hodín vzhľadom k tomu, že v prvom vydaní katalógu podporných opatrení sa uvádza len odporúčaný rozsah. Tento umožňoval školám poskytovať viac ako 40 hodín doučovania na žiaka za kvalifikačné obdobie, čo výrazne prekračovalo možnosti financovania vzhľadom na spomenuté finančné alokované prostriedky. Ministerstvo školstva však sa daným podnetom a podnetmi podobného charakteru zaoberá.
Chcem ešte na záver upozorniť alebo dať do povedomia, že naozaj aj v rámci revízie výdavkov budú všetky podporné opatrenia revidované aj Útvarom hodnoty za peniaze.
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Katalóg podporných opatrení obsahuje celkovo 21 podporných opatrení, medzi ktoré patrí aj doučovanie. Ide o systém, v ktorom sa jednotlivé podporné opatrenia môžu vzájomne prepájať, dopĺňať, a to v rôznom zložení. To znamená, že ak dieťaťu so zrakovým postihnutím neposkytneme podporné opatrenie kompenzačné pomôckyalebo podporné opatrenie úprava formy vzdelávania, to sú konkrétne dve opatrenia, bude neúčelné mu poskytovať podporné opatreniedoučovanie. Vychádzajúc z uvedeného predchádzaniu či eliminovaniu zhoršenému prospechu môže okrem podporného opatrenia doučovanie vo výraznej miere prispieť aj iné podporné opatrenie, napríklad zabezpečenie činnosti na rozvoj emocionality a sociálnych zručností a tiež podpora prostredníctvom pedagogických a odborných zamestnancov školy. Títo zamestnanci môžu ako členovia školského podporného tímu poskytovaním intervencií účinne napomôcť tomu, aby u žiakov nedochádzalo k zhoršeniu prospechu, čo neraz vyústi do opakovania ročníka. Ministerstvo školstva preto v rámci svojich rozpočtových možností pristúpilo prioritne aj k financovaniu iných potrebných podporných opatrení, najmä poskytnutím príspevku na podporné opatrenie zabezpečenie pôsobenia pedagogického asistenta v triede a odborných a pedagogických zamestnancov, ktorí môžu byť členmi školského podporného tímu. Práve oni identifikujú poskytovanie podporného opatrenia doučovania nevynímajúc. Doučovanie bolo nastavené s tým úmyslom, aby sa najväčšia pomoc dostávala takým žiakom, ktorým hrozí v nasledujúcom školskom roku 2025/2026 opakovanie ročníka. Podotýkam, že sa jedná o jedno z viacerých kritérií, na základe ktorých môže škola požiadať o finančný príspevok na podporné opatrenie doučovanie. Pri revidovaní podporného opatrenia doučovanie muselo ministerstvo školstva brať do úvahy aj rozpočtové možnosti, ktorými disponujeme a ktoré boli schválené a legislatívne ustanovené v roku 2022. Rozpočet na príspevok na podporné opatrenia podľa zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v roku 2024 vo výške 74 585 000. Ide o finančné prostriedky rozpočtované na obdobie september až december roku 2024. Z týchto finančných prostriedkov sa v uvedenom období financuje približne deväťtisíc pedagogických asistentov, tisícpäťsto úväzkov školských podporných tímov, šesťsto úväzkov nepedagogických zamestnancov zabezpečujúcich sebaobslužné činnosti a ďalšie podporné opatrenia, ktoré si zakladajú nemalý finančný nárok. Vzhľadom na výšku disponibilných prostriedkov a konsolidačné opatrenia muselo ministerstvo školstva pristúpiť k postupnému zavádzaniu a prioritizovaniu jednotlivých podporných opatrení, tak aby boli čo najefektívnejšie využité.
Dovoľujem si však upozorniť, že právne predpisy sú aktuálne nastavené tak, že od roku 2026 budú podporné opatrenia z finančného hľadiska plne nárokovateľné. To znamená, že všetky oprávnené požiadavky musia byť kladne vybavené, teda aj odfinancovateľné. Školský zákon ustanovuje žiakovi zákonné právo na poskytnutie podporného opatrenia vrátane doučovania, pričom zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, o ktorom aktuálne rokujeme v druhom čítaní, uvádza, že do roku 2026 ministerstvo školstva môže prideliť príspevok na podporné opatrenia, teda nemusí tento príspevok priznať, a teda odfinancovať. Z uvedeného vyplýva, že do roku 2026 je potrebné nastaviť systém podporných opatrení spôsobom, aby sme takto nastavené kritériá dokázali pri súčasnej aj ekonomickej situácii financovať. Do úvahy je potrebné brať aj ďalšie súvislosti ako napríklad udržateľnosť doposiaľ podporených pracovných pozícií pedagogických asistentov a iných zamestnancov, ktorým sa bude musieť zabezpečiť pokračovanie financovania zo štátneho rozpočtu, pretože prechádzame aj z financovania európskych finančných prostriedkov z národného projektu POP III aj v ďalších školských rokoch.
Aj preto sme pri nastavovaní kritérií a cieľových skupín kombinovali a hľadali také možnosti, ktoré budú prínosom pre žiaka, a zároveň budú môcť byť aj reálne odfinancované. Revidovaný katalóg podporných opatrení stanovil maximálnu hranicu hodín vzhľadom k tomu, že v prvom vydaní katalógu podporných opatrení sa uvádza len odporúčaný rozsah. Tento umožňoval školám poskytovať viac ako 40 hodín doučovania na žiaka za kvalifikačné obdobie, čo výrazne prekračovalo možnosti financovania vzhľadom na spomenuté finančné alokované prostriedky. Ministerstvo školstva však sa daným podnetom a podnetmi podobného charakteru zaoberá.
Chcem ešte na záver upozorniť alebo dať do povedomia, že naozaj aj v rámci revízie výdavkov budú všetky podporné opatrenia revidované aj Útvarom hodnoty za peniaze.
Rozpracované
14:54
Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:54
Zora JaurováDoplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho
24.10.2024 o 14:54 hod.
Mgr. art.
Zora Jaurová
Videokanál poslanca
Okej, ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ja rozumiem tomu, že tá redukcia aj tých hodín, aj tých podporných opatrení je daná konsolidáciou a je daná finančnými možnosťami, len tá miera redukcie či už vlastne celkových hodín, alebo aj tých jednotlivých opatrení v tom katalógu je tak masívna, že moja otázka je, či ten systém včasného varovania, ktorý je aj súčasťou zákonov, o ktorých teraz rokujeme, potom má zmysel a či vôbec bude fungovať, pokiaľ vy takto zásadne zredukujete aj podporné opatrenia, aj počet tých hodín, ktorý je na nich vyčlenený. Ďakujem pekne.
Rozpracované
14:55
Vystúpenie 14:55
Tomáš DruckerV prvom rade chcem povedať, že konsolidácia sa vôbec nedotkla financií, ktoré smerujú na školstvo aj v oblasti podporných opatrení. To, o čom hovoríme, je, že v priebehu dvoch rokov ide viac ako 200 miliónov na podporné opatrenia a či už sú to asistenti učiteľov, či už je to školský podporný tím a sú to aj potom ďalej finančné prostriedky do budúcna na supervízorov. A od začiatku, ako som prišiel na ministerstvo, naozaj...
V prvom rade chcem povedať, že konsolidácia sa vôbec nedotkla financií, ktoré smerujú na školstvo aj v oblasti podporných opatrení. To, o čom hovoríme, je, že v priebehu dvoch rokov ide viac ako 200 miliónov na podporné opatrenia a či už sú to asistenti učiteľov, či už je to školský podporný tím a sú to aj potom ďalej finančné prostriedky do budúcna na supervízorov. A od začiatku, ako som prišiel na ministerstvo, naozaj nechceme znižovať latky na vzdelávanie. Chceme, naopak, udržať tú latku požiadaviek na deti a radšej im dať podporu aj prostredníctvom napríklad podporných opatrení. Ale je úplne legitímne sa pýtať, že každé jedno euro, ktoré smeruje do školstva, akú prináša hodnotu. A to, čo sa pýtam toho tímu napriek tomu, že pokračujeme stále s financovaním a my okrem navyšovania počtu napríklad asistentov učiteľov z 9-tisíc na 11-tisíc, teraz to je celkový objem, aj preklápame k tomu ešte aj ešifové peniaze. Sú to obrovské finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale ja sa pýtam, čo to prináša. To je legitímna otázka. Či to jedno euro, ktoré ide do podporného tímu, je viac, ako keď pôjde učiteľom na platy, zjednodušene povedané. My musíme mať úplne jasné kritériá, vedieť zmerať, že ak sme takéto podporné opatrenie nasadili u istej skupine žiakov na základe, samozrejme, diagnostiky, CPP a podobne, ktoré tu vznikajú, tak nám to prináša tento typ, v priemere nejaký, výsledku, ktorý meriame. Pretože ak mi niekto povie, že však vieme, že to je potrebné, tak ja hovorím, ak to vieme, tak mi to popíšte. Popíšte mi tú funkciu, ak poviem, že keď sem dám, toto mi to prinesie. Samozrejme, to neni úplne exaktná veda, ale toto musíme vedieť a sme tlačení z ministerstva financií úplne prirodzene a ja by som robil to isté. My vám dávame finančné prostriedky, povedzte, akú hodnotu to prináša. Takže nie, nešetrí sa v tom, ale kým prejdeme teda na tú nárokovateľnosť plnú, tak si naozaj dávame pozor a chceme urobiť všetko pre to, aby sme mali dobrú metodiku, ale aj dobré meranie v tom, čo s tými peniazmi dávame. Ja som aj navštívil mnohé školy. Necítim sa odborník, aby som hovoril, či štyria asistenti učiteľa v niektorých triedach sú potrební. Vidím, že napríklad v marginalizovaných rómskych komunitách špecificky, keď máte integrované triedy, tak proste je to potrebné. Deti, ktoré majú aj zdravotné postihnutie a podobne. Ale, ale musíme to vedieť zmerať.
Takže len som chcel spresniť ešte v úvode aj, čo som odmietol, nešetrí sa tu a konsolidácia sa nijakým spôsobom tejto oblasti nedotkla. Ale sú to obrovské finančné prostriedky a musíme na to vedieť aj povedať, že sú efektívne využívané. A doteraz na to neexistuje, neexistuje, opakujem, nejaká dobrá, presná metodika hodnotenia a vyhodnocovania a merania toho, čo to prináša.
Ďakujem.
V prvom rade chcem povedať, že konsolidácia sa vôbec nedotkla financií, ktoré smerujú na školstvo aj v oblasti podporných opatrení. To, o čom hovoríme, je, že v priebehu dvoch rokov ide viac ako 200 miliónov na podporné opatrenia a či už sú to asistenti učiteľov, či už je to školský podporný tím a sú to aj potom ďalej finančné prostriedky do budúcna na supervízorov. A od začiatku, ako som prišiel na ministerstvo, naozaj nechceme znižovať latky na vzdelávanie. Chceme, naopak, udržať tú latku požiadaviek na deti a radšej im dať podporu aj prostredníctvom napríklad podporných opatrení. Ale je úplne legitímne sa pýtať, že každé jedno euro, ktoré smeruje do školstva, akú prináša hodnotu. A to, čo sa pýtam toho tímu napriek tomu, že pokračujeme stále s financovaním a my okrem navyšovania počtu napríklad asistentov učiteľov z 9-tisíc na 11-tisíc, teraz to je celkový objem, aj preklápame k tomu ešte aj ešifové peniaze. Sú to obrovské finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale ja sa pýtam, čo to prináša. To je legitímna otázka. Či to jedno euro, ktoré ide do podporného tímu, je viac, ako keď pôjde učiteľom na platy, zjednodušene povedané. My musíme mať úplne jasné kritériá, vedieť zmerať, že ak sme takéto podporné opatrenie nasadili u istej skupine žiakov na základe, samozrejme, diagnostiky, CPP a podobne, ktoré tu vznikajú, tak nám to prináša tento typ, v priemere nejaký, výsledku, ktorý meriame. Pretože ak mi niekto povie, že však vieme, že to je potrebné, tak ja hovorím, ak to vieme, tak mi to popíšte. Popíšte mi tú funkciu, ak poviem, že keď sem dám, toto mi to prinesie. Samozrejme, to neni úplne exaktná veda, ale toto musíme vedieť a sme tlačení z ministerstva financií úplne prirodzene a ja by som robil to isté. My vám dávame finančné prostriedky, povedzte, akú hodnotu to prináša. Takže nie, nešetrí sa v tom, ale kým prejdeme teda na tú nárokovateľnosť plnú, tak si naozaj dávame pozor a chceme urobiť všetko pre to, aby sme mali dobrú metodiku, ale aj dobré meranie v tom, čo s tými peniazmi dávame. Ja som aj navštívil mnohé školy. Necítim sa odborník, aby som hovoril, či štyria asistenti učiteľa v niektorých triedach sú potrební. Vidím, že napríklad v marginalizovaných rómskych komunitách špecificky, keď máte integrované triedy, tak proste je to potrebné. Deti, ktoré majú aj zdravotné postihnutie a podobne. Ale, ale musíme to vedieť zmerať.
Takže len som chcel spresniť ešte v úvode aj, čo som odmietol, nešetrí sa tu a konsolidácia sa nijakým spôsobom tejto oblasti nedotkla. Ale sú to obrovské finančné prostriedky a musíme na to vedieť aj povedať, že sú efektívne využívané. A doteraz na to neexistuje, neexistuje, opakujem, nejaká dobrá, presná metodika hodnotenia a vyhodnocovania a merania toho, čo to prináša.
Rozpracované
14:59
Vystúpenie 14:59
Tomáš DruckerĎakujem za otázku. Ak dovolíte, prečítam odpoveď pána ministra vnútra.
Vážená pani poslankyňa, rezervačný systém Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre objednanie sa na pracoviská cudzineckej polície je funkčný, avšak mimoriadne vyťažený. V predošlých dňoch sme urobili opatrenia, na základe ktorých by už k výpadkom nemalo dochádzať a eliminuje sa tiež priestor na zneužívanie...
Ďakujem za otázku. Ak dovolíte, prečítam odpoveď pána ministra vnútra.
Vážená pani poslankyňa, rezervačný systém Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre objednanie sa na pracoviská cudzineckej polície je funkčný, avšak mimoriadne vyťažený. V predošlých dňoch sme urobili opatrenia, na základe ktorých by už k výpadkom nemalo dochádzať a eliminuje sa tiež priestor na zneužívanie rezervačného systému. Zároveň sme urobili viaceré technické úpravy, ktoré skvalitnia a zlepšia služby prideľovania termínov. Aj dnes boli nasadené ďalšie opatrenia technického charakteru, ktoré prispejú k skvalitneniu služby a zlepšeniu jej ochrany. Počty termínov na rezerváciu sú prispôsobené kapacitám pracovísk cudzineckej polície. Výrazná časť je vyhradená žiadateľom o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu za účelom zamestnania na Slovensku, a to z dôvodu aktuálnej situácie na trhu práce, čo sa po nasadení príslušných technických úprav aj prejavilo a termíny na uvedené tipy pobytov sú už k dispozícii na každom oddelení aj v súčasnej dobe. Vzhľadom na situáciu Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru monitoruje stav vyťaženosti jednotlivých pracovísk. Rezervačný systém reflektuje na potreby žiadateľov. V najbližších dňoch budú zavedené ďalšie úpravy systému, aby bol uspokojený čo najväčší počet žiadateľov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky do blízkej budúcnosti pripravuje ďalšie systémové opatrenia, na základe ktorých sa agenda cudzineckej polície výrazne zefektívni. Paradoxne napriek tomu, že cudzinci sa sťažujú na nedostatok termínov a na nemožnosť rezervovať si termín na nimi požadovanú dobu, v niektorých prípadov prepadne až 30 % rezervovaných termínov, na ktoré sa prihlásili a napriek tomu sa na ne nedostavili.
Ďakujem, skončil som.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem za otázku. Ak dovolíte, prečítam odpoveď pána ministra vnútra.
Vážená pani poslankyňa, rezervačný systém Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre objednanie sa na pracoviská cudzineckej polície je funkčný, avšak mimoriadne vyťažený. V predošlých dňoch sme urobili opatrenia, na základe ktorých by už k výpadkom nemalo dochádzať a eliminuje sa tiež priestor na zneužívanie rezervačného systému. Zároveň sme urobili viaceré technické úpravy, ktoré skvalitnia a zlepšia služby prideľovania termínov. Aj dnes boli nasadené ďalšie opatrenia technického charakteru, ktoré prispejú k skvalitneniu služby a zlepšeniu jej ochrany. Počty termínov na rezerváciu sú prispôsobené kapacitám pracovísk cudzineckej polície. Výrazná časť je vyhradená žiadateľom o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu za účelom zamestnania na Slovensku, a to z dôvodu aktuálnej situácie na trhu práce, čo sa po nasadení príslušných technických úprav aj prejavilo a termíny na uvedené tipy pobytov sú už k dispozícii na každom oddelení aj v súčasnej dobe. Vzhľadom na situáciu Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru monitoruje stav vyťaženosti jednotlivých pracovísk. Rezervačný systém reflektuje na potreby žiadateľov. V najbližších dňoch budú zavedené ďalšie úpravy systému, aby bol uspokojený čo najväčší počet žiadateľov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky do blízkej budúcnosti pripravuje ďalšie systémové opatrenia, na základe ktorých sa agenda cudzineckej polície výrazne zefektívni. Paradoxne napriek tomu, že cudzinci sa sťažujú na nedostatok termínov a na nemožnosť rezervovať si termín na nimi požadovanú dobu, v niektorých prípadov prepadne až 30 % rezervovaných termínov, na ktoré sa prihlásili a napriek tomu sa na ne nedostavili.
Ďakujem, skončil som.
Rozpracované
15:01
Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 15:01
Zuzana ŠtevulováČiže aby sme ako Slovenská republika urobili všetko pre to, aby tí cudzinci mohli a mali reálnu príležitosť na to, aby mohli včas naplniť svoje zákonné povinnosti podľa zákona o pobyte cudzincov, teda požiadať o to predĺženie, respektíve obnovenie povolenia na pobyt.
Ďakujem za prečítanie otázky.
Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho
24.10.2024 o 15:01 hod.
JUDr.
Zuzana Števulová
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán minister, za prečítanie, aj ústretovosť. Ak by tu bol pán minister Šutaj Eštok, tak by som sa určite aj spýtala na charakter tých technických opatrení, pretože toto je vážny problém, ktorý pretrváva už týždne, ak nie mesiace. Cudzinci reálne mnohí mi reportovali, že nemajú možnosť si včas obnoviť povolenie na pobyt. Nakoniec kritizoval to aj pán Peter Pellegrini, prezident Slovenskej republiky pri svojej terajšej nedávnej návšteve v Nitre. A ja považujem za mimoriadne dôležité, ak chceme, aby naša republika bola úspešná pri lákaní talentov a ľudí, ktorí k nám prichádzajú pracovať a podnikať, aby tie termíny na cudzineckej polícii boli prispôsobené kapacitám cudzineckej polície, ale reálnym počtom cudzincov, ktoré na Slovensku máme, čo je dnes viac ako 200-tisíc.
Čiže aby sme ako Slovenská republika urobili všetko pre to, aby tí cudzinci mohli a mali reálnu príležitosť na to, aby mohli včas naplniť svoje zákonné povinnosti podľa zákona o pobyte cudzincov, teda požiadať o to predĺženie, respektíve obnovenie povolenia na pobyt.
Ďakujem za prečítanie otázky.
Rozpracované
15:03
Vystúpenie 15:03
Boris SuskoVo vzťahu k žiadosti o zverejnenie znenia správy o výsledku vnútorného auditu za ministerstvo spravodlivosti odkazujem všetkých na opakované výroky, ktoré sme už viackrát zverejňovali, kde sme odkazovali na zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Nebýva zvykom, že sa takého správy zverejňujú. Každý, kto požiadal a požiada, podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám k tejto správe, tak ju dostane, aj ju dostal.
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem pekne za otázku. Vami spomínané uznesenie bolo prijaté na rokovaní rady vlády pre ľudské práva a bolo témou samotného rokovania rady. Ministerstvo spravodlivosti, samozrejme, rešpektuje názor časti členov rady vlády pre ľudské práva, avšak vyslovujeme nesúhlas s tým, že by sme zverejnili nepresnú tlačovú správu, ako to tvrdia zástupcovia mimovládnych organizácií. A tento svoj postoj sme na uvedenom rokovaní dôrazne prezentovali. Plne si stojíme za svojimi vyjadreniami týkajúcimi sa transparentnosti procesu prideľovania dotácií v schéme ľudských práv, a zároveň rázne odmietame akékoľvek nenávistné útoky vo vzťahu k jednotlivcom, respektíve organizáciám, o ktorých sme sa dozvedeli z vyjadrení členov rady pre ľudské práva.
Vo vzťahu k žiadosti o zverejnenie znenia správy o výsledku vnútorného auditu za ministerstvo spravodlivosti odkazujem všetkých na opakované výroky, ktoré sme už viackrát zverejňovali, kde sme odkazovali na zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Nebýva zvykom, že sa takého správy zverejňujú. Každý, kto požiadal a požiada, podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám k tejto správe, tak ju dostane, aj ju dostal.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:11
Vystúpenie 15:11
Ján TóthČl. 55a Ústavy Slovenskej republiky ukladá Slovenskej republike chrániť dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a...
Čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky ukladá Slovenskej republike chrániť dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Ústava ukladá Rade pre rozpočtovú zodpovednosť povinnosť prispievať podpore pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Spôsob, ako vieme napĺňať toto ústavné poslanie, spočíva v objektívnom hodnotení stavu udržateľnosti, ktorý sa opiera o nezávislosť rady a transparentné postupy našich hodnotení. Žiaľ, aj tentoraz práve konštatujeme, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti, ktorým sú udržateľné verejné financie, nebol v roku 2023 dosiahnutý. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol koncom minulého roka hodnotu 6,2 % HDP. Znamená to, že dlhodobá udržateľnosť sa posunula hlboko do pásma vysokého rizika. Ak máte pred sebou materiál, je to graf č. 1 na strane 6, vysoké riziko je od 5 % HDP.
Výška dlhu bola aj v roku 2023 v najvyššom piatom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Dlh na konci roku 2023 bol na základe revidovaných údajov z októbra 2024 na úrovni 56,1 % HDP, pričom hranica piateho sankčného pásma začínala od úrovne 54 % HDP.
V strednodobom horizonte RRZ odhadovala, že bez dodatočných konsolidačných opatrení by hrubý dlh kumulatívne vzrástol zo spomínaných približne 56 % HDP na konci roka v 2023 na úroveň 66,8 % HDP v roku 2028, teda o takmer 11 % HDP. Takéto smerovanie by bolo dlhodobo neudržateľné. A pritom už prebiehajúca demografická zmena si vyžiada vysoký nárast nákladov v dôchodkovom systéme a systémoch zdravotnej a sociálnej starostlivosti, a to zároveň v čase, keď dôjde k zníženiu podielu ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
To hovorili demografické projekcie spred 20-tich rokov, to hovoria aj dnešné odhady. Nemôžeme preto hovoriť, že sú prekvapením a voči tomuto trendu sme mali mať navyše v tomto roku podľa odhadov Európskej komisie druhý najvyšší deficit v rámci EÚ. Tento rok sme, bohužiaľ, nevyužili na trvalé ozdravovanie verejných financií, nakoľko veľa príjmových opatrení bolo dočasného charakteru a voči tomu sa prijímali nové trvalé výdavkové opatrenia. Verejné financie sú tak aj v tomto roku naďalej hlboko v pásme vysokého rizika a bezodkladne vyžadujú ozdravenie.
Minulý týždeň vláda schválila v návrhu rozpočtu ambiciózny objem nových opatrení podľa odhadov ministerstva financií v sume až 2,7 mld. eur a poslala ho do parlamentu. V porovnaní s opatreniami prijatými na rok 2024, kde podstatnú časť tvorili dočasné alebo postupne vyklesávajúce príjmové opatrenia, je balíček na budúci rok zložený predovšetkým z trvalých opatrení, ktoré by mali znamenať trvalé zlepšenie stavu verejných financií niekde bližšie k spodnej hranici vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti. Avšak vláda plánuje znížiť deficit len o 1,7 mld. eur. Deficit tak stále ostane výrazne vzdialený od maximálne povolených 3 % HDP podľa vládou schváleného návrhu rozpočtu na úrovni 4,7 % HDP. Keďže konsolidácia bude musieť pokračovať aj v ďalších rokoch smerom k znižovaniu deficitu pod 3 % HDP do konca volebného obdobia, bolo by vhodné využiť konsolidačné opatrenia v čo najväčšej miere na trvalé ozdravenie verejných financií a nie na nové trvalé výdavky. O to menej bolestivé potom budú musieť byť opatrenia prijímané v ďalších rokoch.
Väčšina schválených opatrení pre rok 2025 je totiž spomedzi možných opatrení skôr ľahšie dosiahnuteľná, napr. výraznejšie zvyšovanie základnej sadzby DPH, čo prirodzene limituje priestor využiť rovnaké opatrenia opakovane aj do budúcnosti. RRZ pripomína, že najlepší prístup ako dosahovať dlhodobú udržateľnosť a čo najviac sa vyhýbať bolestivým a nákladným konsolidáciám, je kvalitný mix konsolidačných opatrení čo najmenej znižujúci budúci rastový potenciál ekonomiky, štrukturálne reformy na dodatočné zvýšenie ekonomického rastu, prijímanie fiškálne zodpovedných opatrení v kľúčových oblastiach, ako sú dôchodky, zdravotná dlhodobá starostlivosť, zlepšovanie výberu daní a odvodov ako aj trvalá vysoká kultúra rozpočtovej zodpovednosti. Zároveň prvotné tlmiace efekty konsolidácie na ekonomiku by mali byť čo najviac vyvážené plným a efektívnym čerpaním európskych peňazí vrátane fondu obnovy. Takýto prístup ozdravovania verejných financií by nebol v rozpore, ale, naopak, v súlade s rozvíjaním sociálneho systému, zdravotníctva, školstva a infraštruktúry. Trvalá snaha o udržateľné verejné financie dlhodobo nejde na úkor krajiny a jej obyvateľov, naopak je stabilizujúcim prvkom, ktorý uľahčuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR Sr
Páni poslanci, poprosím vás kľud, lebo rušíte vystupujúceho. Prepáčte, ďakujem.
Tóth, Ján, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Trvalá snaha o udržateľné verejné financie dlhodobo nejde na úkor krajiny a jej obyvateľov, naopak, je stabilizujúcim prvkom, ktorý uľahčuje prechádzanie krízami a napomáha konzistentnej tvorbe potrebných politík. A v budúcnosti sa tak vyvarujeme konsolidačným šokom, ako sme ich mohli pozorovať napr. v Grécku. Objektívne ide o politicky náročný proces. Ideálne je plánovanú trvalú konsolidáciu vždy začať adresným odstránením identifikovaných neefektivít vo verejných výdavkoch na základe analýz napr. Hodnoty za peniaze. Samozrejme, úspory nemusia byť dostupné v požadovanom objeme ani nie hneď nasledujúci rok. Preto zvyšok treba doplniť ďalšími šetriacimi opatreniami na výdavkoch a zvyšovaním príjmov. Musíme držať palce poslancom Národnej rady, aby bol prijatý štátny rozpočet vhodnou liečbou, ktorá odštartuje niekoľkoročné ozdravenie verejných financií. Netreba pri tom však zabúdať na ochranu dlhodobej konkurencieschopnosti ekonomiky, aby sme sa nedostali do konsolidačnej pasce, kde by vybrané konsolidačné opatrenia tak znižovali budúci dlhodobý rast ekonomiky, že by z toho boli oslabené aj samotné verejné financie a situácia by si potom vyžadovala následne dodatočnú konsolidáciu.
Z pohľadu prisvojovania si kultúry rozpočtovej zodpovednosti máme veľké rezervy, ako to detailne ukazuje aj naša aktuálna správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti. Čisto formalistický prístup k dlhovej brzde nestačí, nutné je reálne plnenie zmodernizovaných pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Dovoľte mi uviesť zopár príkladov.
Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti mala realizácia opatrení vyplývajúcich z prekročenia sankčných pásiem dlhovej brzdy viesť k znižovaniu úrovne zadlženosti štátu na bezpečnú úroveň. Z dlhovej brzdy opakovane vyplývala pre vládu povinnosť predkladať dokument k zdôvodneniu výšky dlhu verejnej správy a návrhu opatrení na jeho zníženie. Na tento materiál už, no tento materiál už pravidelne neobsahuje postačujúce množstvo konkrétnych opatrení na zníženie dlhu, čím nedochádza k reálnemu plneniu cieľa sankcií, ktorým je zníženie dlhu verejnej správy pod sankčné pásma. Dokument, týkajúci sa dlhu za rok 2022 dokonca nebol vôbec predložený v minulom roku. Vláda ho predložila až v júli 2024 kumulatívne za roky 2022 a 2023, čo ústavný zákon neumožňuje a bol len formálne prerokovaný v pléne pred vyše mesiacom, keďže v sebe ešte neobsahoval konsolidačný balíček. Vláda v máji 2023 taktiež na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti viazala 3 % z výdavkov štátneho rozpočtu, avšak urobila tak na položkách, ktoré neznížili výsledný deficit verejnej správy. Opätovne išlo iba o formálne splnenie ustanovenia ústavného zákona bez vplyvu na zníženie dlhu verejnej správy. Vláda takisto formálne splnila predloženie vyrovnaného rozpočtu, ktorý však dosiahla zjednodušeným spôsobom, ktorý by podľa jej vlastných slov ohrozil fungovanie základných úloh štátu. Zároveň pre novú vládu následne nepripravila ani alternatívny rozpočet s realistickým plánom konsolidácie.
Toto sú príklady, ktoré dokumentujú, že k plneniu sankcií vyplývajúcich zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti dochádza len formálne. Vplyv dlhovej brzdy na zníženie dlhu bol tak minimálny. Aj preto vznikol už pred štyrmi rokmi návrh novely zákona, ktorý by zmodernizoval dlhovú brzdu, upravil ju podľa požiadaviek praxe, ako vyplynuli za dekádu jej účinnosti. Žiaľ, len z čisto politických dôvodov k prijatiu tejto zmeny stále neprišlo a úradnícka vláda hlasovanie o tejto novele v druhom čítaní len posunula do tohto volebného obdobia.
V našej správe dokumentujeme aj niektoré nedostatky pri dodržiavaní pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Spomeniem známy fakt, že rozpočet verejnej správy na tento rok nebol zostavený v súlade s rozpočtovými cieľmi.
V roku 2024 bol cieľ rozpočtu stanovený vládou naplnený len vďaka nesprávnemu zaznamenaniu financovania časti energopomoci zo zdrojov EÚ, čo však vzhľadom na načasovanie pomoci v roku 2023 bolo v rozpore s princípmi európskej metodiky ESA 2010, na čo sme dopredu aj upozorňovali. Príbehom, ktorý zapadá do tejto témy je aj osud výdavkových limitov. Spomínaný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti predpokladal od samého začiatku výdavkové limity ako hlavný operačný nástroj pre dosiahnutie zdravia verejných financií. K uzákoneniu limitu verejných výdavkov však došlo až po 11 rokoch od schválenia ústavného zákona. Limity sa s účinnosťou od 1. apríla 2022 stali hlavným rozpočtovým nástrojom na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, no v takejto podobe ostali platné len do 31. júla tohto roku. Počas ich dvojročnej účinnosti tak nedošlo k efektívnej aplikácii pravidla a k záväznému použitiu verejných výdavkov ako hlavného nástroja na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti. Zrušenie národných limitov tak bolo významným oslabením fiškálneho rámca. Bez národného limitu sa tak bude prihliadať len na nové európske pravidlá. RRZ však upozorňuje na riziká, či tieto pravidlá budú v praxi v budúcnosti lepšie fungovať ako doterajšie nie veľmi účinné európske pravidlá. Európske pravidlá sa vyznačujú zdĺhavým procesom korekcie v prípade ich nedodržiavania, menšou precíznosťou proti možnému obchádzaniu, ale aj vyššou rigiditou v prípade kríz. Ide o univerzálne pravidlá navrhované pre širokú skupinu krajín, pričom takmer všetky majú lepšiu dlhodobú udržateľnosť ako my, a zároveň menšiu demografickú krízu pred sebou. Zároveň tieto európske pravidlá nie sú priamo naviazané na dlhodobú udržateľnosť, ako to predpokladá zákon, ako to predpokladá ústavný zákon a z tohto dôvodu má rada obavu, že zrušenie pôvodných výdavkových limitov môže odporovať čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky a ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti za minulý rok vzhľadom na stav verejných financií nie je príjemným čítaním. Exaktne však odzrkadľuje situáciu, v ktorej sa nachádzame a perspektívu, ktorej čelíme. Čaká nás náročné a dlhodobé ozdravovanie verejných financií. Ako vidíte na našom hlavnom grafe č. 1 v správe, ešte v rokoch 2015 - 2016 sme mali nízke riziko dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Odklon od tohto vývoja nastal najmä od roku 2018, kedy RRZ, ale aj ministerstvo financií podľa európskych pravidiel skonštatovali, že verejné financie sa výrazne odchýlili od trajektórie smerujúcej k vyrovnanému rozpočtu. K náprave však už do prepuknutia pandémie, bohužiaľ, nedošlo. Najväčšie medziročné zhoršenie ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti tak nastalo v roku 2019, kedy okrem dekonsolidačnej rozpočtovej politiky sa prejavili najmä opatrenia podkopávajúce finančnú udržateľnosť dôchodkového systému. Už od začiatku roku 2020 sme tak prekročili zónu vysokého rizika udržateľnosti a Európska komisia nás na základe vtedajších zmien v dôchodkoch vyhodnotila ako jednu z krajín s dlhodobo najhoršími verejnými financiami. Navyše verejným financiám prirodzene neprospeli ani následné krízy, ani predvolebné a povolebné rozhodnutia, ktoré postupne zvyšovali deficit počas minulého roku. Už prijatím štátneho rozpočtu pre rok 2023 došlo k nárastu deficitu na 4,4 % HDP v máji. Následne po výmene vlády najmä pre zmeny prijaté predvolebným parlamentom sa tento deficit zvýšil na 4,8 % HDP. Povolebné opatrenia tento deficit ešte navýšili na výsledných 5,2 % HDP. Bohužiaľ, ani tento rok, hoci energokríza už takmer odznela, sa nevyužil na trvalé ozdravenie verejných financií a podľa našich odhadov aj ako podľa odhadov ministerstva financií sa tentoročný deficit má zvýšiť na 5,8 % HDP. Dostali sme sa tak na trestnú lavicu rozpočtových hriešnikov Európskej únie. Aj to je výsledkom dlhodobo podceňovanej kultúry zodpovednosti voči prijatým pravidlám rozpočtovej zodpovednosti. Je preto dôležité, že v súčasnosti celé politické spektrum chápe akútnu potrebu ozdravovania verejných financií.
Jedným z krokov zlepšovania tejto kultúry by bol aj široký politický konsenzus, ktorý by umožnil pristúpiť k modernizácii konceptu dlhovej brzdy, tak aby lepšie reflektovala potrebu efektívneho riadenia likvidity a najmä aby sa dlhová brzda spolu s výdavkovými limitmi stala efektívnym nástrojom zlepšovania dlhodobej udržateľnosti.
K tomu je potrebná aj zmena prístupu vlád a parlamentu, aby namiesto často len formálneho prístupu, ktorý neplní účel zákona, dochádzalo aj k reálnemu zlepšovaniu zdravia verejných financií. Bolo by preto veľmi vítané, keby na pôde Národnej rady Slovenskej republiky vzišla iniciatíva obnoviť túto myšlienku.
Ďakujem za pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som stručne uviedol správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti za minulý rok, ako to od nás vyžaduje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky ukladá Slovenskej republike chrániť dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Ústava ukladá Rade pre rozpočtovú zodpovednosť povinnosť prispievať podpore pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Spôsob, ako vieme napĺňať toto ústavné poslanie, spočíva v objektívnom hodnotení stavu udržateľnosti, ktorý sa opiera o nezávislosť rady a transparentné postupy našich hodnotení. Žiaľ, aj tentoraz práve konštatujeme, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti, ktorým sú udržateľné verejné financie, nebol v roku 2023 dosiahnutý. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol koncom minulého roka hodnotu 6,2 % HDP. Znamená to, že dlhodobá udržateľnosť sa posunula hlboko do pásma vysokého rizika. Ak máte pred sebou materiál, je to graf č. 1 na strane 6, vysoké riziko je od 5 % HDP.
Výška dlhu bola aj v roku 2023 v najvyššom piatom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Dlh na konci roku 2023 bol na základe revidovaných údajov z októbra 2024 na úrovni 56,1 % HDP, pričom hranica piateho sankčného pásma začínala od úrovne 54 % HDP.
V strednodobom horizonte RRZ odhadovala, že bez dodatočných konsolidačných opatrení by hrubý dlh kumulatívne vzrástol zo spomínaných približne 56 % HDP na konci roka v 2023 na úroveň 66,8 % HDP v roku 2028, teda o takmer 11 % HDP. Takéto smerovanie by bolo dlhodobo neudržateľné. A pritom už prebiehajúca demografická zmena si vyžiada vysoký nárast nákladov v dôchodkovom systéme a systémoch zdravotnej a sociálnej starostlivosti, a to zároveň v čase, keď dôjde k zníženiu podielu ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
To hovorili demografické projekcie spred 20-tich rokov, to hovoria aj dnešné odhady. Nemôžeme preto hovoriť, že sú prekvapením a voči tomuto trendu sme mali mať navyše v tomto roku podľa odhadov Európskej komisie druhý najvyšší deficit v rámci EÚ. Tento rok sme, bohužiaľ, nevyužili na trvalé ozdravovanie verejných financií, nakoľko veľa príjmových opatrení bolo dočasného charakteru a voči tomu sa prijímali nové trvalé výdavkové opatrenia. Verejné financie sú tak aj v tomto roku naďalej hlboko v pásme vysokého rizika a bezodkladne vyžadujú ozdravenie.
Minulý týždeň vláda schválila v návrhu rozpočtu ambiciózny objem nových opatrení podľa odhadov ministerstva financií v sume až 2,7 mld. eur a poslala ho do parlamentu. V porovnaní s opatreniami prijatými na rok 2024, kde podstatnú časť tvorili dočasné alebo postupne vyklesávajúce príjmové opatrenia, je balíček na budúci rok zložený predovšetkým z trvalých opatrení, ktoré by mali znamenať trvalé zlepšenie stavu verejných financií niekde bližšie k spodnej hranici vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti. Avšak vláda plánuje znížiť deficit len o 1,7 mld. eur. Deficit tak stále ostane výrazne vzdialený od maximálne povolených 3 % HDP podľa vládou schváleného návrhu rozpočtu na úrovni 4,7 % HDP. Keďže konsolidácia bude musieť pokračovať aj v ďalších rokoch smerom k znižovaniu deficitu pod 3 % HDP do konca volebného obdobia, bolo by vhodné využiť konsolidačné opatrenia v čo najväčšej miere na trvalé ozdravenie verejných financií a nie na nové trvalé výdavky. O to menej bolestivé potom budú musieť byť opatrenia prijímané v ďalších rokoch.
Väčšina schválených opatrení pre rok 2025 je totiž spomedzi možných opatrení skôr ľahšie dosiahnuteľná, napr. výraznejšie zvyšovanie základnej sadzby DPH, čo prirodzene limituje priestor využiť rovnaké opatrenia opakovane aj do budúcnosti. RRZ pripomína, že najlepší prístup ako dosahovať dlhodobú udržateľnosť a čo najviac sa vyhýbať bolestivým a nákladným konsolidáciám, je kvalitný mix konsolidačných opatrení čo najmenej znižujúci budúci rastový potenciál ekonomiky, štrukturálne reformy na dodatočné zvýšenie ekonomického rastu, prijímanie fiškálne zodpovedných opatrení v kľúčových oblastiach, ako sú dôchodky, zdravotná dlhodobá starostlivosť, zlepšovanie výberu daní a odvodov ako aj trvalá vysoká kultúra rozpočtovej zodpovednosti. Zároveň prvotné tlmiace efekty konsolidácie na ekonomiku by mali byť čo najviac vyvážené plným a efektívnym čerpaním európskych peňazí vrátane fondu obnovy. Takýto prístup ozdravovania verejných financií by nebol v rozpore, ale, naopak, v súlade s rozvíjaním sociálneho systému, zdravotníctva, školstva a infraštruktúry. Trvalá snaha o udržateľné verejné financie dlhodobo nejde na úkor krajiny a jej obyvateľov, naopak je stabilizujúcim prvkom, ktorý uľahčuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR Sr
Páni poslanci, poprosím vás kľud, lebo rušíte vystupujúceho. Prepáčte, ďakujem.
Tóth, Ján, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Trvalá snaha o udržateľné verejné financie dlhodobo nejde na úkor krajiny a jej obyvateľov, naopak, je stabilizujúcim prvkom, ktorý uľahčuje prechádzanie krízami a napomáha konzistentnej tvorbe potrebných politík. A v budúcnosti sa tak vyvarujeme konsolidačným šokom, ako sme ich mohli pozorovať napr. v Grécku. Objektívne ide o politicky náročný proces. Ideálne je plánovanú trvalú konsolidáciu vždy začať adresným odstránením identifikovaných neefektivít vo verejných výdavkoch na základe analýz napr. Hodnoty za peniaze. Samozrejme, úspory nemusia byť dostupné v požadovanom objeme ani nie hneď nasledujúci rok. Preto zvyšok treba doplniť ďalšími šetriacimi opatreniami na výdavkoch a zvyšovaním príjmov. Musíme držať palce poslancom Národnej rady, aby bol prijatý štátny rozpočet vhodnou liečbou, ktorá odštartuje niekoľkoročné ozdravenie verejných financií. Netreba pri tom však zabúdať na ochranu dlhodobej konkurencieschopnosti ekonomiky, aby sme sa nedostali do konsolidačnej pasce, kde by vybrané konsolidačné opatrenia tak znižovali budúci dlhodobý rast ekonomiky, že by z toho boli oslabené aj samotné verejné financie a situácia by si potom vyžadovala následne dodatočnú konsolidáciu.
Z pohľadu prisvojovania si kultúry rozpočtovej zodpovednosti máme veľké rezervy, ako to detailne ukazuje aj naša aktuálna správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti. Čisto formalistický prístup k dlhovej brzde nestačí, nutné je reálne plnenie zmodernizovaných pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Dovoľte mi uviesť zopár príkladov.
Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti mala realizácia opatrení vyplývajúcich z prekročenia sankčných pásiem dlhovej brzdy viesť k znižovaniu úrovne zadlženosti štátu na bezpečnú úroveň. Z dlhovej brzdy opakovane vyplývala pre vládu povinnosť predkladať dokument k zdôvodneniu výšky dlhu verejnej správy a návrhu opatrení na jeho zníženie. Na tento materiál už, no tento materiál už pravidelne neobsahuje postačujúce množstvo konkrétnych opatrení na zníženie dlhu, čím nedochádza k reálnemu plneniu cieľa sankcií, ktorým je zníženie dlhu verejnej správy pod sankčné pásma. Dokument, týkajúci sa dlhu za rok 2022 dokonca nebol vôbec predložený v minulom roku. Vláda ho predložila až v júli 2024 kumulatívne za roky 2022 a 2023, čo ústavný zákon neumožňuje a bol len formálne prerokovaný v pléne pred vyše mesiacom, keďže v sebe ešte neobsahoval konsolidačný balíček. Vláda v máji 2023 taktiež na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti viazala 3 % z výdavkov štátneho rozpočtu, avšak urobila tak na položkách, ktoré neznížili výsledný deficit verejnej správy. Opätovne išlo iba o formálne splnenie ustanovenia ústavného zákona bez vplyvu na zníženie dlhu verejnej správy. Vláda takisto formálne splnila predloženie vyrovnaného rozpočtu, ktorý však dosiahla zjednodušeným spôsobom, ktorý by podľa jej vlastných slov ohrozil fungovanie základných úloh štátu. Zároveň pre novú vládu následne nepripravila ani alternatívny rozpočet s realistickým plánom konsolidácie.
Toto sú príklady, ktoré dokumentujú, že k plneniu sankcií vyplývajúcich zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti dochádza len formálne. Vplyv dlhovej brzdy na zníženie dlhu bol tak minimálny. Aj preto vznikol už pred štyrmi rokmi návrh novely zákona, ktorý by zmodernizoval dlhovú brzdu, upravil ju podľa požiadaviek praxe, ako vyplynuli za dekádu jej účinnosti. Žiaľ, len z čisto politických dôvodov k prijatiu tejto zmeny stále neprišlo a úradnícka vláda hlasovanie o tejto novele v druhom čítaní len posunula do tohto volebného obdobia.
V našej správe dokumentujeme aj niektoré nedostatky pri dodržiavaní pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Spomeniem známy fakt, že rozpočet verejnej správy na tento rok nebol zostavený v súlade s rozpočtovými cieľmi.
V roku 2024 bol cieľ rozpočtu stanovený vládou naplnený len vďaka nesprávnemu zaznamenaniu financovania časti energopomoci zo zdrojov EÚ, čo však vzhľadom na načasovanie pomoci v roku 2023 bolo v rozpore s princípmi európskej metodiky ESA 2010, na čo sme dopredu aj upozorňovali. Príbehom, ktorý zapadá do tejto témy je aj osud výdavkových limitov. Spomínaný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti predpokladal od samého začiatku výdavkové limity ako hlavný operačný nástroj pre dosiahnutie zdravia verejných financií. K uzákoneniu limitu verejných výdavkov však došlo až po 11 rokoch od schválenia ústavného zákona. Limity sa s účinnosťou od 1. apríla 2022 stali hlavným rozpočtovým nástrojom na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, no v takejto podobe ostali platné len do 31. júla tohto roku. Počas ich dvojročnej účinnosti tak nedošlo k efektívnej aplikácii pravidla a k záväznému použitiu verejných výdavkov ako hlavného nástroja na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti. Zrušenie národných limitov tak bolo významným oslabením fiškálneho rámca. Bez národného limitu sa tak bude prihliadať len na nové európske pravidlá. RRZ však upozorňuje na riziká, či tieto pravidlá budú v praxi v budúcnosti lepšie fungovať ako doterajšie nie veľmi účinné európske pravidlá. Európske pravidlá sa vyznačujú zdĺhavým procesom korekcie v prípade ich nedodržiavania, menšou precíznosťou proti možnému obchádzaniu, ale aj vyššou rigiditou v prípade kríz. Ide o univerzálne pravidlá navrhované pre širokú skupinu krajín, pričom takmer všetky majú lepšiu dlhodobú udržateľnosť ako my, a zároveň menšiu demografickú krízu pred sebou. Zároveň tieto európske pravidlá nie sú priamo naviazané na dlhodobú udržateľnosť, ako to predpokladá zákon, ako to predpokladá ústavný zákon a z tohto dôvodu má rada obavu, že zrušenie pôvodných výdavkových limitov môže odporovať čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky a ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti za minulý rok vzhľadom na stav verejných financií nie je príjemným čítaním. Exaktne však odzrkadľuje situáciu, v ktorej sa nachádzame a perspektívu, ktorej čelíme. Čaká nás náročné a dlhodobé ozdravovanie verejných financií. Ako vidíte na našom hlavnom grafe č. 1 v správe, ešte v rokoch 2015 - 2016 sme mali nízke riziko dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Odklon od tohto vývoja nastal najmä od roku 2018, kedy RRZ, ale aj ministerstvo financií podľa európskych pravidiel skonštatovali, že verejné financie sa výrazne odchýlili od trajektórie smerujúcej k vyrovnanému rozpočtu. K náprave však už do prepuknutia pandémie, bohužiaľ, nedošlo. Najväčšie medziročné zhoršenie ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti tak nastalo v roku 2019, kedy okrem dekonsolidačnej rozpočtovej politiky sa prejavili najmä opatrenia podkopávajúce finančnú udržateľnosť dôchodkového systému. Už od začiatku roku 2020 sme tak prekročili zónu vysokého rizika udržateľnosti a Európska komisia nás na základe vtedajších zmien v dôchodkoch vyhodnotila ako jednu z krajín s dlhodobo najhoršími verejnými financiami. Navyše verejným financiám prirodzene neprospeli ani následné krízy, ani predvolebné a povolebné rozhodnutia, ktoré postupne zvyšovali deficit počas minulého roku. Už prijatím štátneho rozpočtu pre rok 2023 došlo k nárastu deficitu na 4,4 % HDP v máji. Následne po výmene vlády najmä pre zmeny prijaté predvolebným parlamentom sa tento deficit zvýšil na 4,8 % HDP. Povolebné opatrenia tento deficit ešte navýšili na výsledných 5,2 % HDP. Bohužiaľ, ani tento rok, hoci energokríza už takmer odznela, sa nevyužil na trvalé ozdravenie verejných financií a podľa našich odhadov aj ako podľa odhadov ministerstva financií sa tentoročný deficit má zvýšiť na 5,8 % HDP. Dostali sme sa tak na trestnú lavicu rozpočtových hriešnikov Európskej únie. Aj to je výsledkom dlhodobo podceňovanej kultúry zodpovednosti voči prijatým pravidlám rozpočtovej zodpovednosti. Je preto dôležité, že v súčasnosti celé politické spektrum chápe akútnu potrebu ozdravovania verejných financií.
Jedným z krokov zlepšovania tejto kultúry by bol aj široký politický konsenzus, ktorý by umožnil pristúpiť k modernizácii konceptu dlhovej brzdy, tak aby lepšie reflektovala potrebu efektívneho riadenia likvidity a najmä aby sa dlhová brzda spolu s výdavkovými limitmi stala efektívnym nástrojom zlepšovania dlhodobej udržateľnosti.
K tomu je potrebná aj zmena prístupu vlád a parlamentu, aby namiesto často len formálneho prístupu, ktorý neplní účel zákona, dochádzalo aj k reálnemu zlepšovaniu zdravia verejných financií. Bolo by preto veľmi vítané, keby na pôde Národnej rady Slovenskej republiky vzišla iniciatíva obnoviť túto myšlienku.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
15:28
Vystúpenie 15:28
Marián ViskupičVážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rozpočtovej rady, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, dovoľte mi teda prečítať spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023, tlač 385a.
Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rozpočtovej rady, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, dovoľte mi teda prečítať spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023, tlač 385a.
Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 485 zo dňa 2. septembra 2024 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet. Správa bola predložená podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) ústavného zákona č. 493/2021 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Výsledok rokovania vo výbore: uvedenú správu prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 113 zo dňa 6. septembra 2024. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky takisto vziať na vedomie. Zo strany výboru a ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 121 zo dňa 10. septembra 2024. Zároveň výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy. Zároveň ma výbor poveril, aby som teda o tomto informoval plénum. Ďakujem pekne, skončil som.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rozpočtovej rady, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, dovoľte mi teda prečítať spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023, tlač 385a.
Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2023 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 485 zo dňa 2. septembra 2024 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet. Správa bola predložená podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) ústavného zákona č. 493/2021 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Výsledok rokovania vo výbore: uvedenú správu prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 113 zo dňa 6. septembra 2024. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky takisto vziať na vedomie. Zo strany výboru a ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 121 zo dňa 10. septembra 2024. Zároveň výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy. Zároveň ma výbor poveril, aby som teda o tomto informoval plénum. Ďakujem pekne, skončil som.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:31
Takže ešte raz, vážený pán predseda rozpočtovej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda pár slovami takisto zhodnotiť alebo teda povedať niečo o tejto správe. V prvom rade chcel by som poďakovať pánovi Tóthovi, pánovi predsedovi rozpočtovej rady za teda vypracovanie kvalitnej správy a myslím si, že také prvé, na čo by tá správa mohla slúžiť je, že teda častokrát sa tu doťahujeme opoziční,...
Takže ešte raz, vážený pán predseda rozpočtovej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda pár slovami takisto zhodnotiť alebo teda povedať niečo o tejto správe. V prvom rade chcel by som poďakovať pánovi Tóthovi, pánovi predsedovi rozpočtovej rady za teda vypracovanie kvalitnej správy a myslím si, že také prvé, na čo by tá správa mohla slúžiť je, že teda častokrát sa tu doťahujeme opoziční, koaliční poslanci, kto vlastne môže za to, kde kto Slovensko je a vôbec, častokrát sa nevieme dohodnúť, kde to Slovensko vlastne je, aký je náš deficit, aký je náš dlh, aký je ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti. Čiže skutočne je to také smutné čítanie, ako pán predseda povedal, ale je to dobré čítanie v tom, aby sme si uvedomili, kde sme, kde sme boli ešte v minulosti a kam teda smerujeme. Takže ja si dovolím zopakovať pár tých základných parametrov z tej správy, skutočne sme teda na 6,2 % HDP ako hodnote ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti, čo znamená, že sme teda v tom najvyššom pásme, v najvyššom riziku. Takisto ten dlh teda ku koncu roka 2023 bol 56,1 % a tam sme takisto v najvyššom pásme dlhovej brzdy.
To, že kam to smeruje, takisto bolo povedané aj priamo v pléne pánom predsedom k takmer 67 % dlhu v ruku 2028, čo teda myslím si, že na tom sa asi zhodneme aj koalícia, aj opozícia, je dlhodobo neudržateľné.
Veľmi dôležité bolo a tiež tomu povenujem pár slov, bol demografický vývoj. Takisto pán predseda to už povedal, demografický vývoj jednoducho nemôže pre nás byť prekvapením. Proste tie čísla takto ukazovali proste na budúce problémy už pred 20 rokmi a takisto a často sa to hovorí, všetci, ktorí budú na naše dôchodky robiť, sa už narodili. Takže tu skutočne toto nie sú že nejaká predikcia vývoja, to sú normálne tvrdé fakty, ktorým by sme všetci mali prispôsobovať naše dnešné konanie, aby sme sa na túto zásadnú zmenu v počte pracujúcich, v počte ľudí na dôchodku a v počte toho, kto bude nás nahrádzať, aby sme sa na ňu pripravili. Takže toto je jedna z najväčších výziev Slovenska do budúcnosti a dnes pán predseda sa snažil byť veľmi kulantný, veľmi politicky neutrálny a veľmi odborný a tak to má byť. Ale proste jasne, toto je jedna z vecí, ktorá je jasným problémom a bola jasne pomenovaná.
Čo sa týka konsolidácie, takisto myslím si, že bolo jasne povedané, že konsolidačný balíček pre tento rok bol teda tvorený hlavne krátkodobými alebo dočasnými konsolidačnými opatreniami. To by ešte bolo v podstate ešte relatívne okej, keby, bohužiaľ, na tej druhej strane neboli prijímané dlhodobé výdavkové opatrenia. Takže toto si treba uvedomiť, že ten vlastne tento rok sa aj z tohto dôvodu vlastne premrhal. Takto to, ja si to teda môžem dovoliť takto povedať a jednoducho tá šanca, ktorá aj pre tento rok bola, že nečelíme žiadnej aktuálnej kríze z hľadiska nejakej tej akútnej fázy, proste jednoducho premrhal sa jeden rok. A premrhal sa, bohužiaľ, nielen v tých opatreniach, ale premrhal sa vlastne v tom, čo je jedinečná šanca hlavne pri začiatku vládnutia a to je normálne, áno, poukázať, že predchádzajúca vláda spravila niečo zle. Ale nielen to povedať, ale všetky tie zlé, škodlivé opatrenia, na ktoré nemáme, aj zrušiť. Toto je to. Je málo, keď minister financií hovorí, že koľko 1,6 miliardy opatrení sa prijalo počas tej legislatívnej smršte, keď ten parlament sa ozaj odtrhol z reťaze a nemal ho kto kontrolovať a ani nemal ho kto chuť kontrolovať, keďže bola úradnícka vláda, tak jednoducho tá šanca bola premrhaná. Áno, kľudne s odôvodnením, že proste predchádzajúca vláda prijala niečo, na čo Slovensko nemá.
Nič z toho nebolo zrušené a dneska sa to, bohužiaľ, samozrejme, objavuje vo výdavkoch a robí nám to problémy. Toto sú veci, ktoré, to je šanca väčšinou raz za štyri roky a tá sa premrhala.
Čo sa týka konsolidačného balíčka pre tento rok, do nejakej miery ho zasa zhodnotil pán predseda rozpočtovej rady. Samozrejme, tu je zhoda asi všetkých aktérov, koaličných, opozičných, rozpočtovej rady, všetkých analytických útvarov, ale aj celej ekonomiky, proste jednoducho konsolidovať potrebujeme. To, v akej sme situácii s deficitom, s dlhom, s dlhodobou udržateľnosťou je jednoducho proste neudržateľné, konsolidovať treba. To vám tu povie aj koaličný poslanec, aj ja, aj šéf RRZ. No už ako sa to deje, je druhá vec. A že sa to nedeje správne, to veľmi hovorím, že kulantne, ale povedal to aj predseda rozpočtovej rady. Ja to poviem trošku viacej, no v prvom rade, že aké šetrenie. Ak výdavky budúcoročného rozpočtu, vychádzam z čísel schválených vládou, sa zvýšia oproti tohtoročnému rozpočtu o 12,2 %, tak sa vlastne v prvom rade nebavíme na vládnej strane o žiadnom šetrení.
Nie, bavíme sa o zásadnom raste výdavkov o 3,7 miliardy. Samozrejme, nejaká časť vlastne dodatočných príjmov, ktoré zasa, poviem to tu, pre budúci rok sa majú zvýšiť o takmer 5 miliárd, to je asi 18,7 % oproti tohto roku, pôjde na zníženie deficitu, tak ako to bolo definované, či už to bude spomínaných 1,7 miliardy, alebo možno trochu menej. Ale realita je tá, že vybrať od ľudí medziročne 5 miliárd viac a použiť 1,4 miliardy na zníženie deficitu a 3,7 miliardy na zvýšenie výdavkov, to jednoducho nie je nijakovsky konsolidácia.
Ja len porovnám, Česi tiež ešte nemajú teda v parlamente schválený rozpočet, ale podľa vládou schváleného rozpočtu im výdavky rastú o 6,2 % medziročne, hej? Okej, nejaký rast je prirodzený, ale 12,2 proste nie je niečo, čo je prirodzené a vôbec nie v čase, kedy samotná vládna koalícia považuje za slovo roka konsolidácia. Úplne to poviem jednoducho, povedať ľuďom, že sa majú vyzbierať o 5 miliárd viac ako vlani a rozprávať im, že tieto peniaze budú použité na zníženie dlhu, ktorý teda podľa slov koalície spôsobila výhradne bývalá vláda, je úplne že klamanie. To je čisté klamanie proste a som rád, že táto správa do toho trošku dáva aj svetla.
No každopádne tie nejaké opatrenia sú, aj sám predseda rady povedal, že teda áno, tentokrát sú to opatrenia, ktoré majú, sú dlhodobé, ktoré majú dlhodobý potenciál, no ale zároveň povedal, ako by to malo vyzerať a ja to trošku preložím proste, ako to, bohužiaľ, nevyzerá, ako ten konsolidačný balíček nevyzerá. V prvom rade by to mal byť kvalitný mix opatrení, hej, na príjmovej a výdavkovej strane. Ak by sme to zobrali so všetkými prižmúrenými očami, tak na výdavkovej strane vlády sa šetrí no možno 15 % a ľudia sa majú zložiť na 85 % konsolidácie. Použijem zasa Česko, oni išli 50 na 50, Francúzsko riešilo dve tretiny šetrenie vlády, tretina, bohužiaľ, príspevok občanov. To sú tie parametre, ako by to malo byť. Ale nie že vláda 15 %, a teda ľudia zvýšením svojich, proste zvýšením daní a všetkého proste 85 %. Tak nie. Čiže ten kvalitný mix opatrení jednoducho mal by byť, nie je.
Ďalej, mali by byť štrukturálne reformy. Jednoznačne, samozrejme, nedá sa nič iné, len súhlasiť. Bohužiaľ, v celom konsolidačnom balíčku nie je jediná štrukturálna reforma. Ani jedná, ani jediná. Takisto malo by tam byť zlepšovanie výberu daní a odvodov. To by malo byť že úplne to prvé, o čo sa každá jedna vláda má pokúšať. Bohužiaľ, tá realita je, nie že sa to nezlepšuje, ale už máme údaje za prvé dva štvrťroky, tak práve opačne. Napríklad pri proste dépeháčke efektívna sadzba daňová klesá. Za polroka to bolo už 200 miliónov stratených, nevybraných eur. Keby sme to porovnali s efektívnosťou, ktorú dokázala mať Finančná správa teda rok predtým. Takže nielenže teda nedochádza k zvyšovaniu efektívnosti výberu daní, alebo teda opačne k znižovaniu daňovej medzery, práve naopak, daňová medzera sa nám zvyšuje, efektívnosť sa znižuje a jednoducho štát tak prichádza o peniaze, ktoré mohol mať pri daných sadzbách bez toho, aby musel ľuďom zvyšovať dane, resp. odvody. Ono toto má ešte jednu konotáciu, to nie je len, že tie peniaze štát nevyberie, ale tie peniaze nejakému daňovému podvodníkovi zostanú a potom môžu slúžiť proste na kadečo, napríklad páchanie trestnej činnosti alebo jednoducho proste zmiznú odtiaľto. Čiže toto som rád, že to pán predseda rozpočtovej rady povedal, bohužiaľ, zatiaľ nevidíme žiadne zlepšovanie výberu daní a odvodov. Samozrejme, vie zásadne efektívne využívať európske peniaze, či už sú to eurofondy, alebo plán obnovy a odolnosti, takisto to bolo spomenuté. Úprimne zasa súhlasím so slovami pána predsedu, že akákoľvek konsolidácia je politicky náročný proces. Rozumiem, samozrejme, že to má koalícia ťažké. Každá konsolidácia proste bolí, určite áno, takže toto tiež bolo férovo povedané.
No boli tam ďalšie návrhy, ako by teda mala konsolidácia vyzerať. Pán predseda hovoril aj o tom, že, samozrejme, nás čakajú aj ďalšie, ďalšie roky, hej, pretože už vláda menej hovorí, že z tohtoročného deficitu absolútne neudržateľného 5,8, čo bude okolo možno 8 miliárd eur, sa dostaneme do deficitu o jeden percentuálny bod nižšieho, do nejakých 4,8 - 4,7, čo bude stále niečo vyše 6, možno 6,5 miliardy eur. Proste to sú stále neudržateľné čísla, to je stále ďalšie a ďalšie zadlžovanie a proste bude potrebná nejaká konsolidácia aj na ďalší rok.
A myslím si, že zasa aj kolegovia z koalície naprosto cítia, že okej, tohto roku si mohli trúfnuť zvýšiť DPH o tri percentuálne body a do rozpočtu si naplánovať, že oproti vlaňajšiemu rozpočtu vyberú o 1,8 miliardy eur viac, hej? Ani nie tá miliarda, čo bola spomínaná v balíčku, ale dokopy si vláda predsavzala vybrať na miesto 9,8 miliardy eur až 11,6 miliardy eur, čo teda ja som neni presvedčený, že je realizovateľné, ale budiž. Určite nebude možné pre ďalší rok urobiť konsolidáciu, že teraz zvyšovať DPH ďalej. Čiže ten priestor je tam vyčerpaný, a teda bude treba hľadať ďalšie opatrenia. Áno, bolo spomínané napríklad odstránenie zabudovaných neefektívnych výdavkov. Tam ten priestor je obrovský, pretože teda tohto roku vláda si nijak na svojich výdavkoch proste opasky neuťahovala, nijak ich neškrtala. Hovorím, práve naopak, výdavky sa zvyšovali, takže tam ten priestor nejaký je. Čiže to som rád, že tu sedia aspoň nejakí koaliční kolegovia. Čiže toto skutočne si tu dovolím zopakovať, odstránenie zabudovaných neefektívnych výdavkov.
A teraz sa trošku zasa vrátim že do absolútne dnešnej doby. Ak chceme konsolidovať, tak každý jeden minister jednoducho musí mať v sebe aspoň to, že nebudem vytvárať nové výdavky. Ako možno niekto povie, že sú to drobné. Koľko tak môže stáť nahratie novej verzie hymny? Ale jednoducho hymnu máme, hymna si myslím, že nám dobre slúžila 20 rokov a myslím si, že keby sme tú istú verziu počúvali teda zo všetkých tých oficiálnych kanálov aj ďalších 20 rokov, tak sa nič nestane, hej? Po ľuďoch chceme, aby platili vyššie odvody, vyššie dane a ministerka Šimkovičová si jednoducho za tieto vybraté peniaze proste objedná nahranie novej verzie hymny. Ako kto si nedokáže šetriť na drobnostiach, tak jednoducho v živote neušetrí na veľkých veciach. Takéto správanie jednoducho si nemôžme v dnešnej situácii dovoliť. To bol absolútne nepotrebný výdavok! Nepotrebný! Neviem, dvihnite ruky, kolegovia z koalície, ktorí ste považovali za nevyhnutne nutnú novú verziu hymny. Súhlas všeobecný, nevidím ani jednu ruku hore. No ďalšia vec, ďalšia vec, včera sme tu schvá... koalícia schválila fond na podporu športu. Áno, tam asi je nejaká vec, ten šport je dôležitý, samozrejme. Ale to je ďalších 20 miliónov nových výdavkov. Jednoducho, nemáme na to. Nemáme na to, keď proste sme v situácii, v akej sme, ja môžem zbytočne pozerať na dokonalý, kvalitný mercedes, ale keď naňho nemám, tak to správne riešenie je škodovka. Proste nemôžme takto vytvárať nové výdavky. Kór to, že z tých 20 miliónov je 5 %, milión použitých na správu fondu. Deväť, deväť ľudí bude, bude v správnej rade. Ďalší traja ľudia v dozornej rade. Dvadsať, dvadsaťčlenná bude, bude kancelária fondu. My dnes si nevieme, nevieme zaplatiť existujúcich zamestnancov štátnych. Tuto len týmto jedným fondom, len včera ste, koaliční kolegovia, vyrobili 30 nových zamestnancov štátu. A zaťažili ste ich miliónom na ich platoch a 19-timi miliónmi na ďalších teda výdavkoch, ešte raz, na ktoré nemáme. Takto by sa dalo pokračovať bod za bodom. Čiže aspoň to keby si dokázala vláda zobrať, že keď už teda nevieme šetriť, tak aspoň by sa nemali vytvárať nové výdavky, pretože inak potom je akékoľvek chcenie po ľuďoch, aby sa skladali na niečo, tak je to len, je to len skladanie sa fakt na to, aby vláde dobre bolo.
No, pán predseda rady chce držať palce poslancom, aby teda ochraňovali dlhodobú konkurencieschopnosť. No skutočne, aj ja sa k tomuto pridám a budem, budem teda dúfať a budem držať palce koaličným poslancom, aby aspoň možno pre ten budúci rok teda boli vymyslené už nejaké opatrenia, ktoré nepoškodia konkurencieschopnosť krajiny, ktoré, práve naopak, poškrtajú nejaké zabudované neefektívnosti a ktoré proste urobia nejaké systémové štrukturálne zmeny, a teda ten priestor tuto určite je, pretože doteraz, a to sa vlastne bavíme už, už o dvoch rozpočtoch aktuálnej novej vlády, proste nijak využitý nebol. Naprosto súhlasím takisto so slovami pána Tótha, že kultúra rozpočtovej zodpovednosti je, je veľmi, veľmi nízka a jednoducho chýba nám, skutočne nám chýba krížom úplne, chýba nám tá, tá skutočná úcta k tým rozpočtovým pravidlám, ku zákonu o rozpočtovej... ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. Proste je to tak.
Áno, to ako, ako vlastne ako predviedla, teraz už zasa sa vrátim k aktuálnej vláde, to zdôvodnenie výšky dlhu, a teda návrh opatrení na jeho zníženie, to zasa to pán predseda povedal, že veľmi, veľmi slušne, ale to bol prázdny dokument, kde nebolo nič. Kde proste bolo skonštatované, že áno, problém máme, ale tam nebolo, že absolútne nič, ako ten problém riešiť, ale že vôbec nič. A to, že proste za rok ´22 vôbec nebolo, nebol tento dokument vypracovaný a daný na schválenie, no to je akože ešte teda ďalšia vec.
No, formálne plnenie pravidiel, aj tie pravidlá, ktoré sa plnia, sa skutočne častokrát plnia len formálne a ja začnem tým, že áno, koalícia veľmi často hovorí, že teda za problémy Slovenska môže aj vláda Ódora, hej? Tak to je, samozrejme, absolútna hlúposť. Za tých 22 týždňov proste sa jednoducho, a bez možnosti podávať zákony sa nedalo nijak ublížiť verejným financiám. To je jeden fakt, hej? Ale zároveň vždy sa dá urobiť viac a tu súhlasím so slovami pána Tótha, že úradnícka vláda, áno, urobila vyrovnaný rozpočet, tak hovoril zákon a tak ho aj pripravili, ale skutočne to bolo, nazvime to, fakt že zjednodušene urobené a sama vláda o tom hovorila, že teda je to rozpočet, podľa ktorého sa nedá v budúcom roku ísť. A to je aj moja výhrada, aby som sa teda stále nezakrýval predsedom rozpočtovej rady, skutočne tuto sa dalo urobiť viac v tom, že mohla úradnícka vláda pripraviť aj realistickejšiu verziu rozpočtu pre tento rok a mohla. A ja poviem, že a práve toto sú také tie nevyužité príležitosti, lebo viete, ako sa hovorí, že je dočasné... nič nie je trvalejšie ako dočasné riešenie. A práve to, že keby bola pripravená nejaká zmysluplná verzia rozpočtu pre tento rok, no možno v tej rýchlosti toho celého, ako to bolo po voľbách a koľko bolo času na nový rozpočet, by sa dobré riešenia možno boli presadili pre tento rok len preto, že by nebol priestor na ich zničenie, hej? Nuž ale nebol žiadny rozpočet, tak musela vláda nejaký vyrobiť. Takže toto bola z môjho pohľadu taká že premrhaná príležitosť. Ale ešte raz, ak niekto z koalície hovorí, že teda verejné financie rozbil pán Ódor s jeho úradníckou vládou za tých 22 týždňov, čo tu boli, to je absolútna hlúposť.
No, zákon, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, áno, máme, máme dlhovú brzdu. Tá nám teda funguje od roku 2012, funguje, jak funguje. Tu by som si dovolil povedať, že takisto pán, pán predseda spomínal výdavkové limity, ktoré sa teda podarilo, podarilo po 11-tich rokoch presadiť počas minulej vlády, pričom samotný zákon s nimi rátal oveľa skôr, ale už dobre, tak podarili sa presadiť. No zasa, bohužiaľ, to hodnotenie nevie byť nijak iné, že nikdy, doteraz nikdy efektívne nedokázali plniť svoju funkciu z rôznych dôvodov, ale aj z tých dôvodov toho, že tá naša kultúra, teraz už hovorím úplne že všetkých, tá naša kultúra rozpočtovej zodpovednosti je, bohužiaľ, príliš slabá na to, aby sme ich akože plnili. Takže vždy sa našla nejaká výnimka. Pamätám si, ako sme tlačili ešte teda Igora Matoviča, aby výdavkové limity zapracoval do rozpočtu. To isté sa udialo aj už s novou vládou, tiež proste ich nechceli za ten svet zahrnúť do, do rozpočtu. Takže skutočne, bohužiaľ, toto je presne o tej kultúre a tú si tak nejak prenášame z jedného volebného obdobia na druhé a ačohentizmus je úplne a tí to robili, tak robme to aj my.
Veď ale však chceli sme to robiť, chceli ste to robiť lepšie. Takže máme skutočne aj v tomto veľké, veľké, veľké rezervy.
No, jednoznačne platí, jednoznačne platí, že teda fakt tá správa nie je príjemným čítaním. Hovorí o tom, že keď niečo neurobíme, keď niečo neurobí aktuálna koalícia a keď zásadné veci neurobí aj tá budúca vláda, tak proste Slovensko bude mať aleže veľké a veľké problémy. Máme, v podstate máme posledné dve šance, že, vážená koalícia, vy urobíte niečo so Slovenskom a ešte v tom ďalšom volebnom období sa dá zabrániť tomu najhoršiemu. Ale ak sa to do tých šesť, sedem rokov proste nestane, tak nás čaká veľmi, veľmi, veľmi čierna budúcnosť.
No, možno ešte spomeniem to, že takisto sa tu tiež doťahujeme, že kto tie financie zásadne zhoršil a áno, ešte v roku 2016 sme boli v nízkom riziku, to znamená, vtedy to ešte stále relatívne dobre fungovalo. Áno, boli dobré časy, možno sa dalo ešte aj viac, ale teda furt to bolo v nejakom rozumnom stave.
Ale k tomu zásadnému zhoršeniu, k tomu skoku ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti nad 5 % skutočne došlo v tom roku 2019, kolegovia. Skutočne že ešte za vlády, predchádzajúcej vlády strany SMER, a teda ešte pred všetkými týmito krízami. Áno, sedí aj to, že tie krízové roky, samozrejme, nijak nepomohli zdraviu verejných financií, práve naopak. Ale jednoducho tie problémy sa tam zabudovali už v tom roku 2019.
No čo povedať na záver. Zasa sa odvolám na slová pána predsedu, tento rok sa stratil z hľadiska nejakej tej šance nejakých štrukturálnych reforiem, a teda šance dlhodobo začať ozdravovať verejné financie, pretože tie dlhodobé opatrenia, ony sú častokrát dlhodobé aj preto, že ten ich efekt nastupuje neskôr. Takže tento rok sme už stratili. Hovorím o roku 2024. Bohužiaľ, na veľa, veľa percent je už stratený aj rok 2025, lebo veď teda všetky konsolidačné opatrenia už máme prijaté. Už vlastne bude túto snemovňu čakať viac-menej len prijatie celého rozpočtu ako takého a neobsahuje fakt žiadne prorastové opatrenia, neobsahuje žiadne štrukturálne reformy, neobsahuje vyradenie zabudovaných neefektívností na strane výdavkov. Čiže, bohužiaľ, vyzerá to, že aj ďalší rok je stratený.
Ciele sú ambiciózne aj pre rok ´25, ´26 aj ´27, to napísané v rozpočte máte, bohužiaľ, bez opatrení. Tak by som tu chcel apelovať, aby teda už s dostatkom času, už s tým rizikom, ako bude vidieť, ako tieto opatrenia, bohužiaľ, reálne nepomôžu a poškodia konkurencieschopnosti, aby sa pripravovali na ministerstvách nejaké ďalšie opatrenia aspoň pre rok ´26, aby dokázala, dokázalo sa Slovensko aspoň trošku vrátiť na nejakú pozitívnu trajektóriu.
No a rok ´27, ono sa to zdá strašne ďaleko, ale ciele, že sa bude konsolidovať, a teda znižovať deficit aj v roku ´27, čo bude volebný rok, no zatiaľ je tá realita, a teraz zasa poviem že na všetky vlády, idem kritizovať aj pravicové vlády, zatiaľ to vždy fungovalo tak, že vo volebnom roku fungovala politická ekonómia, a to znamená proste zvyšovanie výdavkov, kupovanie voličov a všetky tieto negatívne trendy, ktoré, samozrejme, neznamenajú nič iné, než zvyšovanie deficitu, a teda následne dlhu.
Takže, vážená koalícia, fakt skúste si toto prečítať. Proste je to výborná správa popisujúca realitu a skúsme teda, chcem byť pozitívny. Skúsme sa pozrieť na to, aby, aby aspoň tie budúce opatrenia spĺňali to, o čom tu pán predseda rozpočtovej rady hovoril. Ešte raz ďakujem pekne za predloženie správy.
Ďakujem za prednesenie a teším sa na ďalšiu rozpravu. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže ešte raz, vážený pán predseda rozpočtovej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda pár slovami takisto zhodnotiť alebo teda povedať niečo o tejto správe. V prvom rade chcel by som poďakovať pánovi Tóthovi, pánovi predsedovi rozpočtovej rady za teda vypracovanie kvalitnej správy a myslím si, že také prvé, na čo by tá správa mohla slúžiť je, že teda častokrát sa tu doťahujeme opoziční, koaliční poslanci, kto vlastne môže za to, kde kto Slovensko je a vôbec, častokrát sa nevieme dohodnúť, kde to Slovensko vlastne je, aký je náš deficit, aký je náš dlh, aký je ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti. Čiže skutočne je to také smutné čítanie, ako pán predseda povedal, ale je to dobré čítanie v tom, aby sme si uvedomili, kde sme, kde sme boli ešte v minulosti a kam teda smerujeme. Takže ja si dovolím zopakovať pár tých základných parametrov z tej správy, skutočne sme teda na 6,2 % HDP ako hodnote ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti, čo znamená, že sme teda v tom najvyššom pásme, v najvyššom riziku. Takisto ten dlh teda ku koncu roka 2023 bol 56,1 % a tam sme takisto v najvyššom pásme dlhovej brzdy.
To, že kam to smeruje, takisto bolo povedané aj priamo v pléne pánom predsedom k takmer 67 % dlhu v ruku 2028, čo teda myslím si, že na tom sa asi zhodneme aj koalícia, aj opozícia, je dlhodobo neudržateľné.
Veľmi dôležité bolo a tiež tomu povenujem pár slov, bol demografický vývoj. Takisto pán predseda to už povedal, demografický vývoj jednoducho nemôže pre nás byť prekvapením. Proste tie čísla takto ukazovali proste na budúce problémy už pred 20 rokmi a takisto a často sa to hovorí, všetci, ktorí budú na naše dôchodky robiť, sa už narodili. Takže tu skutočne toto nie sú že nejaká predikcia vývoja, to sú normálne tvrdé fakty, ktorým by sme všetci mali prispôsobovať naše dnešné konanie, aby sme sa na túto zásadnú zmenu v počte pracujúcich, v počte ľudí na dôchodku a v počte toho, kto bude nás nahrádzať, aby sme sa na ňu pripravili. Takže toto je jedna z najväčších výziev Slovenska do budúcnosti a dnes pán predseda sa snažil byť veľmi kulantný, veľmi politicky neutrálny a veľmi odborný a tak to má byť. Ale proste jasne, toto je jedna z vecí, ktorá je jasným problémom a bola jasne pomenovaná.
Čo sa týka konsolidácie, takisto myslím si, že bolo jasne povedané, že konsolidačný balíček pre tento rok bol teda tvorený hlavne krátkodobými alebo dočasnými konsolidačnými opatreniami. To by ešte bolo v podstate ešte relatívne okej, keby, bohužiaľ, na tej druhej strane neboli prijímané dlhodobé výdavkové opatrenia. Takže toto si treba uvedomiť, že ten vlastne tento rok sa aj z tohto dôvodu vlastne premrhal. Takto to, ja si to teda môžem dovoliť takto povedať a jednoducho tá šanca, ktorá aj pre tento rok bola, že nečelíme žiadnej aktuálnej kríze z hľadiska nejakej tej akútnej fázy, proste jednoducho premrhal sa jeden rok. A premrhal sa, bohužiaľ, nielen v tých opatreniach, ale premrhal sa vlastne v tom, čo je jedinečná šanca hlavne pri začiatku vládnutia a to je normálne, áno, poukázať, že predchádzajúca vláda spravila niečo zle. Ale nielen to povedať, ale všetky tie zlé, škodlivé opatrenia, na ktoré nemáme, aj zrušiť. Toto je to. Je málo, keď minister financií hovorí, že koľko 1,6 miliardy opatrení sa prijalo počas tej legislatívnej smršte, keď ten parlament sa ozaj odtrhol z reťaze a nemal ho kto kontrolovať a ani nemal ho kto chuť kontrolovať, keďže bola úradnícka vláda, tak jednoducho tá šanca bola premrhaná. Áno, kľudne s odôvodnením, že proste predchádzajúca vláda prijala niečo, na čo Slovensko nemá.
Nič z toho nebolo zrušené a dneska sa to, bohužiaľ, samozrejme, objavuje vo výdavkoch a robí nám to problémy. Toto sú veci, ktoré, to je šanca väčšinou raz za štyri roky a tá sa premrhala.
Čo sa týka konsolidačného balíčka pre tento rok, do nejakej miery ho zasa zhodnotil pán predseda rozpočtovej rady. Samozrejme, tu je zhoda asi všetkých aktérov, koaličných, opozičných, rozpočtovej rady, všetkých analytických útvarov, ale aj celej ekonomiky, proste jednoducho konsolidovať potrebujeme. To, v akej sme situácii s deficitom, s dlhom, s dlhodobou udržateľnosťou je jednoducho proste neudržateľné, konsolidovať treba. To vám tu povie aj koaličný poslanec, aj ja, aj šéf RRZ. No už ako sa to deje, je druhá vec. A že sa to nedeje správne, to veľmi hovorím, že kulantne, ale povedal to aj predseda rozpočtovej rady. Ja to poviem trošku viacej, no v prvom rade, že aké šetrenie. Ak výdavky budúcoročného rozpočtu, vychádzam z čísel schválených vládou, sa zvýšia oproti tohtoročnému rozpočtu o 12,2 %, tak sa vlastne v prvom rade nebavíme na vládnej strane o žiadnom šetrení.
Nie, bavíme sa o zásadnom raste výdavkov o 3,7 miliardy. Samozrejme, nejaká časť vlastne dodatočných príjmov, ktoré zasa, poviem to tu, pre budúci rok sa majú zvýšiť o takmer 5 miliárd, to je asi 18,7 % oproti tohto roku, pôjde na zníženie deficitu, tak ako to bolo definované, či už to bude spomínaných 1,7 miliardy, alebo možno trochu menej. Ale realita je tá, že vybrať od ľudí medziročne 5 miliárd viac a použiť 1,4 miliardy na zníženie deficitu a 3,7 miliardy na zvýšenie výdavkov, to jednoducho nie je nijakovsky konsolidácia.
Ja len porovnám, Česi tiež ešte nemajú teda v parlamente schválený rozpočet, ale podľa vládou schváleného rozpočtu im výdavky rastú o 6,2 % medziročne, hej? Okej, nejaký rast je prirodzený, ale 12,2 proste nie je niečo, čo je prirodzené a vôbec nie v čase, kedy samotná vládna koalícia považuje za slovo roka konsolidácia. Úplne to poviem jednoducho, povedať ľuďom, že sa majú vyzbierať o 5 miliárd viac ako vlani a rozprávať im, že tieto peniaze budú použité na zníženie dlhu, ktorý teda podľa slov koalície spôsobila výhradne bývalá vláda, je úplne že klamanie. To je čisté klamanie proste a som rád, že táto správa do toho trošku dáva aj svetla.
No každopádne tie nejaké opatrenia sú, aj sám predseda rady povedal, že teda áno, tentokrát sú to opatrenia, ktoré majú, sú dlhodobé, ktoré majú dlhodobý potenciál, no ale zároveň povedal, ako by to malo vyzerať a ja to trošku preložím proste, ako to, bohužiaľ, nevyzerá, ako ten konsolidačný balíček nevyzerá. V prvom rade by to mal byť kvalitný mix opatrení, hej, na príjmovej a výdavkovej strane. Ak by sme to zobrali so všetkými prižmúrenými očami, tak na výdavkovej strane vlády sa šetrí no možno 15 % a ľudia sa majú zložiť na 85 % konsolidácie. Použijem zasa Česko, oni išli 50 na 50, Francúzsko riešilo dve tretiny šetrenie vlády, tretina, bohužiaľ, príspevok občanov. To sú tie parametre, ako by to malo byť. Ale nie že vláda 15 %, a teda ľudia zvýšením svojich, proste zvýšením daní a všetkého proste 85 %. Tak nie. Čiže ten kvalitný mix opatrení jednoducho mal by byť, nie je.
Ďalej, mali by byť štrukturálne reformy. Jednoznačne, samozrejme, nedá sa nič iné, len súhlasiť. Bohužiaľ, v celom konsolidačnom balíčku nie je jediná štrukturálna reforma. Ani jedná, ani jediná. Takisto malo by tam byť zlepšovanie výberu daní a odvodov. To by malo byť že úplne to prvé, o čo sa každá jedna vláda má pokúšať. Bohužiaľ, tá realita je, nie že sa to nezlepšuje, ale už máme údaje za prvé dva štvrťroky, tak práve opačne. Napríklad pri proste dépeháčke efektívna sadzba daňová klesá. Za polroka to bolo už 200 miliónov stratených, nevybraných eur. Keby sme to porovnali s efektívnosťou, ktorú dokázala mať Finančná správa teda rok predtým. Takže nielenže teda nedochádza k zvyšovaniu efektívnosti výberu daní, alebo teda opačne k znižovaniu daňovej medzery, práve naopak, daňová medzera sa nám zvyšuje, efektívnosť sa znižuje a jednoducho štát tak prichádza o peniaze, ktoré mohol mať pri daných sadzbách bez toho, aby musel ľuďom zvyšovať dane, resp. odvody. Ono toto má ešte jednu konotáciu, to nie je len, že tie peniaze štát nevyberie, ale tie peniaze nejakému daňovému podvodníkovi zostanú a potom môžu slúžiť proste na kadečo, napríklad páchanie trestnej činnosti alebo jednoducho proste zmiznú odtiaľto. Čiže toto som rád, že to pán predseda rozpočtovej rady povedal, bohužiaľ, zatiaľ nevidíme žiadne zlepšovanie výberu daní a odvodov. Samozrejme, vie zásadne efektívne využívať európske peniaze, či už sú to eurofondy, alebo plán obnovy a odolnosti, takisto to bolo spomenuté. Úprimne zasa súhlasím so slovami pána predsedu, že akákoľvek konsolidácia je politicky náročný proces. Rozumiem, samozrejme, že to má koalícia ťažké. Každá konsolidácia proste bolí, určite áno, takže toto tiež bolo férovo povedané.
No boli tam ďalšie návrhy, ako by teda mala konsolidácia vyzerať. Pán predseda hovoril aj o tom, že, samozrejme, nás čakajú aj ďalšie, ďalšie roky, hej, pretože už vláda menej hovorí, že z tohtoročného deficitu absolútne neudržateľného 5,8, čo bude okolo možno 8 miliárd eur, sa dostaneme do deficitu o jeden percentuálny bod nižšieho, do nejakých 4,8 - 4,7, čo bude stále niečo vyše 6, možno 6,5 miliardy eur. Proste to sú stále neudržateľné čísla, to je stále ďalšie a ďalšie zadlžovanie a proste bude potrebná nejaká konsolidácia aj na ďalší rok.
A myslím si, že zasa aj kolegovia z koalície naprosto cítia, že okej, tohto roku si mohli trúfnuť zvýšiť DPH o tri percentuálne body a do rozpočtu si naplánovať, že oproti vlaňajšiemu rozpočtu vyberú o 1,8 miliardy eur viac, hej? Ani nie tá miliarda, čo bola spomínaná v balíčku, ale dokopy si vláda predsavzala vybrať na miesto 9,8 miliardy eur až 11,6 miliardy eur, čo teda ja som neni presvedčený, že je realizovateľné, ale budiž. Určite nebude možné pre ďalší rok urobiť konsolidáciu, že teraz zvyšovať DPH ďalej. Čiže ten priestor je tam vyčerpaný, a teda bude treba hľadať ďalšie opatrenia. Áno, bolo spomínané napríklad odstránenie zabudovaných neefektívnych výdavkov. Tam ten priestor je obrovský, pretože teda tohto roku vláda si nijak na svojich výdavkoch proste opasky neuťahovala, nijak ich neškrtala. Hovorím, práve naopak, výdavky sa zvyšovali, takže tam ten priestor nejaký je. Čiže to som rád, že tu sedia aspoň nejakí koaliční kolegovia. Čiže toto skutočne si tu dovolím zopakovať, odstránenie zabudovaných neefektívnych výdavkov.
A teraz sa trošku zasa vrátim že do absolútne dnešnej doby. Ak chceme konsolidovať, tak každý jeden minister jednoducho musí mať v sebe aspoň to, že nebudem vytvárať nové výdavky. Ako možno niekto povie, že sú to drobné. Koľko tak môže stáť nahratie novej verzie hymny? Ale jednoducho hymnu máme, hymna si myslím, že nám dobre slúžila 20 rokov a myslím si, že keby sme tú istú verziu počúvali teda zo všetkých tých oficiálnych kanálov aj ďalších 20 rokov, tak sa nič nestane, hej? Po ľuďoch chceme, aby platili vyššie odvody, vyššie dane a ministerka Šimkovičová si jednoducho za tieto vybraté peniaze proste objedná nahranie novej verzie hymny. Ako kto si nedokáže šetriť na drobnostiach, tak jednoducho v živote neušetrí na veľkých veciach. Takéto správanie jednoducho si nemôžme v dnešnej situácii dovoliť. To bol absolútne nepotrebný výdavok! Nepotrebný! Neviem, dvihnite ruky, kolegovia z koalície, ktorí ste považovali za nevyhnutne nutnú novú verziu hymny. Súhlas všeobecný, nevidím ani jednu ruku hore. No ďalšia vec, ďalšia vec, včera sme tu schvá... koalícia schválila fond na podporu športu. Áno, tam asi je nejaká vec, ten šport je dôležitý, samozrejme. Ale to je ďalších 20 miliónov nových výdavkov. Jednoducho, nemáme na to. Nemáme na to, keď proste sme v situácii, v akej sme, ja môžem zbytočne pozerať na dokonalý, kvalitný mercedes, ale keď naňho nemám, tak to správne riešenie je škodovka. Proste nemôžme takto vytvárať nové výdavky. Kór to, že z tých 20 miliónov je 5 %, milión použitých na správu fondu. Deväť, deväť ľudí bude, bude v správnej rade. Ďalší traja ľudia v dozornej rade. Dvadsať, dvadsaťčlenná bude, bude kancelária fondu. My dnes si nevieme, nevieme zaplatiť existujúcich zamestnancov štátnych. Tuto len týmto jedným fondom, len včera ste, koaliční kolegovia, vyrobili 30 nových zamestnancov štátu. A zaťažili ste ich miliónom na ich platoch a 19-timi miliónmi na ďalších teda výdavkoch, ešte raz, na ktoré nemáme. Takto by sa dalo pokračovať bod za bodom. Čiže aspoň to keby si dokázala vláda zobrať, že keď už teda nevieme šetriť, tak aspoň by sa nemali vytvárať nové výdavky, pretože inak potom je akékoľvek chcenie po ľuďoch, aby sa skladali na niečo, tak je to len, je to len skladanie sa fakt na to, aby vláde dobre bolo.
No, pán predseda rady chce držať palce poslancom, aby teda ochraňovali dlhodobú konkurencieschopnosť. No skutočne, aj ja sa k tomuto pridám a budem, budem teda dúfať a budem držať palce koaličným poslancom, aby aspoň možno pre ten budúci rok teda boli vymyslené už nejaké opatrenia, ktoré nepoškodia konkurencieschopnosť krajiny, ktoré, práve naopak, poškrtajú nejaké zabudované neefektívnosti a ktoré proste urobia nejaké systémové štrukturálne zmeny, a teda ten priestor tuto určite je, pretože doteraz, a to sa vlastne bavíme už, už o dvoch rozpočtoch aktuálnej novej vlády, proste nijak využitý nebol. Naprosto súhlasím takisto so slovami pána Tótha, že kultúra rozpočtovej zodpovednosti je, je veľmi, veľmi nízka a jednoducho chýba nám, skutočne nám chýba krížom úplne, chýba nám tá, tá skutočná úcta k tým rozpočtovým pravidlám, ku zákonu o rozpočtovej... ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. Proste je to tak.
Áno, to ako, ako vlastne ako predviedla, teraz už zasa sa vrátim k aktuálnej vláde, to zdôvodnenie výšky dlhu, a teda návrh opatrení na jeho zníženie, to zasa to pán predseda povedal, že veľmi, veľmi slušne, ale to bol prázdny dokument, kde nebolo nič. Kde proste bolo skonštatované, že áno, problém máme, ale tam nebolo, že absolútne nič, ako ten problém riešiť, ale že vôbec nič. A to, že proste za rok ´22 vôbec nebolo, nebol tento dokument vypracovaný a daný na schválenie, no to je akože ešte teda ďalšia vec.
No, formálne plnenie pravidiel, aj tie pravidlá, ktoré sa plnia, sa skutočne častokrát plnia len formálne a ja začnem tým, že áno, koalícia veľmi často hovorí, že teda za problémy Slovenska môže aj vláda Ódora, hej? Tak to je, samozrejme, absolútna hlúposť. Za tých 22 týždňov proste sa jednoducho, a bez možnosti podávať zákony sa nedalo nijak ublížiť verejným financiám. To je jeden fakt, hej? Ale zároveň vždy sa dá urobiť viac a tu súhlasím so slovami pána Tótha, že úradnícka vláda, áno, urobila vyrovnaný rozpočet, tak hovoril zákon a tak ho aj pripravili, ale skutočne to bolo, nazvime to, fakt že zjednodušene urobené a sama vláda o tom hovorila, že teda je to rozpočet, podľa ktorého sa nedá v budúcom roku ísť. A to je aj moja výhrada, aby som sa teda stále nezakrýval predsedom rozpočtovej rady, skutočne tuto sa dalo urobiť viac v tom, že mohla úradnícka vláda pripraviť aj realistickejšiu verziu rozpočtu pre tento rok a mohla. A ja poviem, že a práve toto sú také tie nevyužité príležitosti, lebo viete, ako sa hovorí, že je dočasné... nič nie je trvalejšie ako dočasné riešenie. A práve to, že keby bola pripravená nejaká zmysluplná verzia rozpočtu pre tento rok, no možno v tej rýchlosti toho celého, ako to bolo po voľbách a koľko bolo času na nový rozpočet, by sa dobré riešenia možno boli presadili pre tento rok len preto, že by nebol priestor na ich zničenie, hej? Nuž ale nebol žiadny rozpočet, tak musela vláda nejaký vyrobiť. Takže toto bola z môjho pohľadu taká že premrhaná príležitosť. Ale ešte raz, ak niekto z koalície hovorí, že teda verejné financie rozbil pán Ódor s jeho úradníckou vládou za tých 22 týždňov, čo tu boli, to je absolútna hlúposť.
No, zákon, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, áno, máme, máme dlhovú brzdu. Tá nám teda funguje od roku 2012, funguje, jak funguje. Tu by som si dovolil povedať, že takisto pán, pán predseda spomínal výdavkové limity, ktoré sa teda podarilo, podarilo po 11-tich rokoch presadiť počas minulej vlády, pričom samotný zákon s nimi rátal oveľa skôr, ale už dobre, tak podarili sa presadiť. No zasa, bohužiaľ, to hodnotenie nevie byť nijak iné, že nikdy, doteraz nikdy efektívne nedokázali plniť svoju funkciu z rôznych dôvodov, ale aj z tých dôvodov toho, že tá naša kultúra, teraz už hovorím úplne že všetkých, tá naša kultúra rozpočtovej zodpovednosti je, bohužiaľ, príliš slabá na to, aby sme ich akože plnili. Takže vždy sa našla nejaká výnimka. Pamätám si, ako sme tlačili ešte teda Igora Matoviča, aby výdavkové limity zapracoval do rozpočtu. To isté sa udialo aj už s novou vládou, tiež proste ich nechceli za ten svet zahrnúť do, do rozpočtu. Takže skutočne, bohužiaľ, toto je presne o tej kultúre a tú si tak nejak prenášame z jedného volebného obdobia na druhé a ačohentizmus je úplne a tí to robili, tak robme to aj my.
Veď ale však chceli sme to robiť, chceli ste to robiť lepšie. Takže máme skutočne aj v tomto veľké, veľké, veľké rezervy.
No, jednoznačne platí, jednoznačne platí, že teda fakt tá správa nie je príjemným čítaním. Hovorí o tom, že keď niečo neurobíme, keď niečo neurobí aktuálna koalícia a keď zásadné veci neurobí aj tá budúca vláda, tak proste Slovensko bude mať aleže veľké a veľké problémy. Máme, v podstate máme posledné dve šance, že, vážená koalícia, vy urobíte niečo so Slovenskom a ešte v tom ďalšom volebnom období sa dá zabrániť tomu najhoršiemu. Ale ak sa to do tých šesť, sedem rokov proste nestane, tak nás čaká veľmi, veľmi, veľmi čierna budúcnosť.
No, možno ešte spomeniem to, že takisto sa tu tiež doťahujeme, že kto tie financie zásadne zhoršil a áno, ešte v roku 2016 sme boli v nízkom riziku, to znamená, vtedy to ešte stále relatívne dobre fungovalo. Áno, boli dobré časy, možno sa dalo ešte aj viac, ale teda furt to bolo v nejakom rozumnom stave.
Ale k tomu zásadnému zhoršeniu, k tomu skoku ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti nad 5 % skutočne došlo v tom roku 2019, kolegovia. Skutočne že ešte za vlády, predchádzajúcej vlády strany SMER, a teda ešte pred všetkými týmito krízami. Áno, sedí aj to, že tie krízové roky, samozrejme, nijak nepomohli zdraviu verejných financií, práve naopak. Ale jednoducho tie problémy sa tam zabudovali už v tom roku 2019.
No čo povedať na záver. Zasa sa odvolám na slová pána predsedu, tento rok sa stratil z hľadiska nejakej tej šance nejakých štrukturálnych reforiem, a teda šance dlhodobo začať ozdravovať verejné financie, pretože tie dlhodobé opatrenia, ony sú častokrát dlhodobé aj preto, že ten ich efekt nastupuje neskôr. Takže tento rok sme už stratili. Hovorím o roku 2024. Bohužiaľ, na veľa, veľa percent je už stratený aj rok 2025, lebo veď teda všetky konsolidačné opatrenia už máme prijaté. Už vlastne bude túto snemovňu čakať viac-menej len prijatie celého rozpočtu ako takého a neobsahuje fakt žiadne prorastové opatrenia, neobsahuje žiadne štrukturálne reformy, neobsahuje vyradenie zabudovaných neefektívností na strane výdavkov. Čiže, bohužiaľ, vyzerá to, že aj ďalší rok je stratený.
Ciele sú ambiciózne aj pre rok ´25, ´26 aj ´27, to napísané v rozpočte máte, bohužiaľ, bez opatrení. Tak by som tu chcel apelovať, aby teda už s dostatkom času, už s tým rizikom, ako bude vidieť, ako tieto opatrenia, bohužiaľ, reálne nepomôžu a poškodia konkurencieschopnosti, aby sa pripravovali na ministerstvách nejaké ďalšie opatrenia aspoň pre rok ´26, aby dokázala, dokázalo sa Slovensko aspoň trošku vrátiť na nejakú pozitívnu trajektóriu.
No a rok ´27, ono sa to zdá strašne ďaleko, ale ciele, že sa bude konsolidovať, a teda znižovať deficit aj v roku ´27, čo bude volebný rok, no zatiaľ je tá realita, a teraz zasa poviem že na všetky vlády, idem kritizovať aj pravicové vlády, zatiaľ to vždy fungovalo tak, že vo volebnom roku fungovala politická ekonómia, a to znamená proste zvyšovanie výdavkov, kupovanie voličov a všetky tieto negatívne trendy, ktoré, samozrejme, neznamenajú nič iné, než zvyšovanie deficitu, a teda následne dlhu.
Takže, vážená koalícia, fakt skúste si toto prečítať. Proste je to výborná správa popisujúca realitu a skúsme teda, chcem byť pozitívny. Skúsme sa pozrieť na to, aby, aby aspoň tie budúce opatrenia spĺňali to, o čom tu pán predseda rozpočtovej rady hovoril. Ešte raz ďakujem pekne za predloženie správy.
Ďakujem za prednesenie a teším sa na ďalšiu rozpravu. Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:44
Ondrej DostálTak sa pýtam, že či je dobré mať také pravidlo, keď ho reálne nevieme naplniť, alebo potom kde je problém? A druhá poznámka je, že som dosť skeptický k tomu, že by si štvrtá Ficova vláda osvojila čokoľvek z nejakého realistického, zodpovedného rozpočtu, ktorý by pripravila Ódorova vláda. Ako sa uvádza aj v správe rady, tak vláda nevyužila vhodné makroekonomické podmienky najmä od leta 2023 na postupnú a trvalú konsolidáciu verejných financií. Začiatok konsolidácie sa tak odkladá najskôr do roku 2025. Vláda evidentne nemala záujem konsolidovať v prvom roku svojej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2024 o 15:44 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Pán poslanec Viskupič, v časti svojho vystúpenia si hovoril o tom, že podľa tvojho názoru to, že vláda Ľudovíta Ódora nepripravila okrem toho vyrovnaného aj nejaký realistický rozpočet, návrh rozpočtu, bola premrhaná príležitosť, lebo je možné, že by si po nástupe tá Ficova vláda osvojila ten, ten realistický, lebo bolo teda zjavné, že, že ten návrh vyrovnaného rozpočtu nie je taký, že by podľa neho krajina mohla fungovať. No k tomu dve poznámky. Jedna je, je, že či je toto potom dobre nastavené v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, keď vlastne prvýkrát sme sa dostali do situácie, že vláda mala predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu, keď neplatila žiadna, žiadna z výnimiek a vláda, boli sme v situácii, keď sme mali úradnícku vládu bez dôvery, ale ani ona nedokázala pripraviť návrh, podľa ktorého by mohla krajina fungovať, keby bol vyrovnaný.
Tak sa pýtam, že či je dobré mať také pravidlo, keď ho reálne nevieme naplniť, alebo potom kde je problém? A druhá poznámka je, že som dosť skeptický k tomu, že by si štvrtá Ficova vláda osvojila čokoľvek z nejakého realistického, zodpovedného rozpočtu, ktorý by pripravila Ódorova vláda. Ako sa uvádza aj v správe rady, tak vláda nevyužila vhodné makroekonomické podmienky najmä od leta 2023 na postupnú a trvalú konsolidáciu verejných financií. Začiatok konsolidácie sa tak odkladá najskôr do roku 2025. Vláda evidentne nemala záujem konsolidovať v prvom roku svojej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované