22. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky aj za podporné slová.
Zareagujem krátko na pána Škripeka. Teda ja neviem, ako si vy predstavujete alebo ako to máte vo vzťahu k svojim deťom, že či ony majú nejaký zamedzený prístup k informáciám, ale deti rôzneho veku sa dostávajú úplne bežne k informáciám, ktoré sú v našej spoločnosti prítomné. Jednak aj priamo, aj k slovám komisára pre deti sa pokojne môžu dostať a, samozrejme, aj k ich dopadom na spoločnosť ako takú a to, čo nám v spoločnosti buble a aké názory sa tu šíria. Veď deti nežijú v nejakej uzavretej krabici, do ktorej nemajú prístup k informáciám, to neviem, ako teda ste to mysleli. Ale teda neviem, ako to máte, ale ja si myslím, že bežne deti majú prístup k informáciám, ktoré sú v spoločnosti prítomné. A myslím, že ani nechceme asi brániť tomu, aby sa k informáciám dostávali, pretože je to aj pre ich budúci vývoj dôležité.
Toľko k tomu, ďakujem.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Konštatujem, že nik. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Pán Škripek, nehnevajte sa, akože kde ste boli prihlásený? (Reakcie z pléna.) Ja som, keď som pozeral na tabuľu, ste neboli prihlásený. Dobre, opakovane, už sa mi to s vami stalo, takže, prosím vás, sústreďte sa, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Dobre, dobre, mohol by som vám nedať slovo. Takže vraciame sa k tomu, pán Škripek teda, ak je všeobecný súhlas, stihol prihlásenie.
Nech sa páči, pán Škripek, môžte vystúpiť.

Takže ďakujem za slovo aj za možnosť, aj keď sme tu mali tú rozopru teraz, že som sa neskoro prihlásil. Ja chcem vyjadriť pánovi detskému ombudsmanovi Jobovi Mikloškovi aj poďakovanie za veľa práce, tá tvoja práca je v prospech detí za mnoho rokov známa a od roku 2022 si vstúpil do tohto ďalšieho úradu, kde máš možnosť rozvíjať svoju prácu a venovať sa pomoci deťom. Možno je treba hádam povedať toľko, že možno je to trošku nie celkom dôstojné alebo príjemné, že počúvame túto správu ešte z roku 2023 aj v VOP tu vystúpili už dávnejšie, stále sme to odsúvali, teraz je október ´24 a nechcel by som, aby to bol taký náš postoj k ľudskoprávnym témam alebo aj k ľuďom, ktorí sa tomuto venujú, ale trošku neskoro sa s tým zaoberáme. Každopádne dobre, že sme tu teraz.
A zároveň chcem sa pozrieť na tú obsiahlu správu, ktorú si priniesol, má až 172 strán, teda, pán komisár, podal si širokú správu o činnosti komisára pre deti za rok 2023. Zároveň som si pozeral tvoj taký, jak to povedať, nie osvetový, ale všetky zverejnené príspevky o tvojej činnosti a videl som veľmi veľa aktivít, čo ja viem, diskusií, organizuješ rôzne stretnutia, stretávaš sa s veľa ľuďmi, aj s veľa politikmi, vystupuješ na rôznych fórach, diskusie a tak ďalej. Len trošinku sa mi zdalo ako keby si bol viac taký osvetový pracovník a človek, ktorý, hovorím, robí takú tú verejnú činnosť a popularizuješ takú tú prácu s deťmi. No táto správa tiež pôsobí povedzme celkom pozitívne. Aj si tu spomenul, teda spomenul si až 1 600 článkov a plus ešte 600 iných článkov, kde sa spomína Úrad komisára pre deti. Ale zároveň som si vypočul v tomto parlamente správu aj pani ombudsmanky pre ľudí so znevýhodnením, pani Stavrovská tu bola, a ona nám priniesla aj taký zoznam alebo pohľad na to, koľko podnetov dostala, a boli ich stovky, a tiež koľko ich riešila a koľko ich vyriešila. No a ja si myslím, že toto je jadro tej práce, že to je veľmi dôležité. Pretože presne na to ťa ľudia majú a na to teba potrebujú tie deti, aby sa mali kam obrátiť, keď sú nejakým spôsobom ony vytesňované, alebo ony cítia, že sú nejakým spôsobom znevýhodnené alebo ich práva nie sú dodržiavané. A ja som takýto zoznam nenašiel v tej správe a chýba mi tam. Chcel by som vedieť, koľko podnetov bolo daných na riešenie a koľko doriešila tvoja kancelária, tvoj úrad. Čiže koľko bolo konštatovaných porušení práv dieťaťa, koľké boli pripomienkované, aké ďalšie kroky boli spravené k náprave. Takáto je moja otázka.
Potom, koľko zamestnancov sa venuje tejto podnetovej agende, pretože myslím si, že nielen ja, ale aj iní poslanci opakovane dostávajú podnety od rodičov, ktorí sa cítia poškodení aj v tom možnom svojom kontakte s deťmi a veľakrát sú tak vytesnení alebo úplne vytlačení, dokonca jedna skupina sa nazýva vymazanými rodičmi, že im je znemožnení kontakt s deťmi úplne, po všemožných sťažnostiach na rôznych úradoch, či sa sťažovali na polícii, alebo na sociálnych úradoch, na ministerstve, či sa sťažovali verejnému ochrancovi práv a zároveň sa veľakrát sťažovali ľudia na tie úrady samotné. Čiže tie podnety sa týkajú aj úradov práce, ústredia úradov práce a nedostávali odpovede a veľakrát sú, istým spôsobom je im znemožňované, nie istým spôsobom, ale konkrétnym spôsobom je im znemožňované mať kontakt s deťmi. A presne na to oni potrebujú teba, tvoj úrad, aby takéto veci mohli byť vyriešené. To sa týka aj tých rodičov, ale týka sa to aj tých konkrétnych detí, ktoré sa niekedy sťažujú na to, že nie je s nimi správne zaobchádzané.
No a ja si myslím, že toto je veľmi dôležité, aby takáto možnosť niečo dobre vyriešiť deťom daná bola. Takže ďakujem za tieto dobré veci, ktoré si uvádzal. Tematika duševného zdravia, digitálne technológie že si povedal, že to je ako digitálny heroín, čo všetko škodí deťom, syntetické drogy, chudoba, jednorodičovské rodiny, že tu je 30-tisíc ukrajinských detí, ale konkrétne tá možnosť vyriešenia najhorších prípadov, kedy je rodičom bránené styku s deťmi. A ja dostávam do uší a zastrašuje ma to, že tu sa jedná o tisíce takýchto detí. Tak to ma prekvapuje a bolo by veľmi zlé, keby to riešené nebolo. A, žiaľ, teda už som niekedy počul také srdcervúce prípady, že si hovorím, že ako je možné, aby takéto niečo sa dialo.
No a zároveň chcem vyjadriť, že keď zaznievajú aj názory na to, že ako je fajn, že deti majú hlavne vyrastať v bezpečnom prostredí a je jedno, aké vzory majú pred očami, tak ja si myslím, že to je veľmi rozporné s tým, čo nakoniec takéto deti svedčia vo svojich životoch, pretože nie deti sa budú sťažovať na to, že nie sú vychovávané vo vyváženej rodine ohľadne pohlaví, že nie sú vychovávané v rodine ženy a muža, matky a otca, ale dospelí ľudia. A ja musím povedať, že čítam takéto prípady, kedy dospelé ženy a dospelí muži hovoria po mnohých rokoch a vyjadrujú, že sú skutočne s tým rozčarovaní, že sú skutočne tým poškodení, že sa im to nepáči, že sa ich rodičia rozhodli vychovávať ich takýmto spôsobom a že im zabránili v tom, aby mali pred sebou ten normálny, základný, jadrový vzor muža a ženy. Konkrétne svedectvo ženy, ktorá takto vyrástla, hovorila o tom, že jej to skutočne vadí. A spätne pri pohľade na svoje detstvo povedala, že síce ju tie dve ženy, jej mama a tá druhá partnerka jej matky, nevedela jej dať ani meno, nevedela ani povedať o tej žene, ako ju má nazvať, hoci tušila, že aj tá osoba ju mala rada, že jej chcela dobre, ale v konečnom dôsledku ako dospelá žena musela svedčiť o tom, že toto nebolo správne a jej to neurobilo dobre. Takže vytvárať takýto emocionálny zmätok v tých ľuďoch nie je dobré.
A zároveň som sa tu dopočul v tejto sále, že ak my budeme hovoriť, že, a teraz my vyjadrujeme názor, a to znamená každý má na názor právo, pán Dostál, pán kolega, ale teraz sa musím vyjadrovať ku komisárovi, takže keď povieme, že hovoriť o tom, že je správne mať otca a mamu, tak zároveň tým hneď ľudia iného názorového tábora povedia, že my tým vyjadrujeme nenávisť a my tým roznecujeme nenávisť v spoločnosti, tak toto je úplne základný omyl, aby sme sa takto pozerali na to, čo je to diskusia, vyjadrovanie názorov, pohľad na slobodu názorov. Takže vyjadrovať niečo iné než si druhá skupina ľudí myslí, že tak je to správne, ako si to oni myslia, tak to je podľa nich nenávisť. Ja si myslím, že toto je hlboký omyl a uplatniť svoje názory na to, ako má vyzerať ten správny model výchovy detí, a povedať, že to má byť muž a žena, ktoré deti vychovávajú, nie je nenávisť len preto, že je to iný názor. (Potlesk.)

Poslanec Dostál.

Pán poslanec Škripek, no je zaujímavé, že teda našli ste jeden prípad ženy, ktorú vychovávali dve ženy, ktorá je s tým nespokojná, že ju vychovávali dve ženy a chcela, aby to bolo inak. Takýchto jednotlivých prípadov, keď sú napríklad deti nespokojné s tým, kto ich vychovával, myslím si, že nájdete aj v pároch rôzneho pohlavia plno. Napríklad deti, ktoré vychovávajú, ktoré žijú v rodine, kde je páchané násilie, kde napríklad ten muž bije a psychicky týra ich mamu, tak tie tiež nie sú spokojné s tým, kto ich vychovával a že vyrastali v takej rodine a má to na nich následky, vážne následky to môže mať na nich. Čiže hovoriť o nejakých jednotlivých prípadoch a z toho odvodzovať, že teda nie je vhodné, ak niekto vychováva, teda ak deti vyrastajú v rodine, ktorú tvorí pár rovnakého pohlavia a deti, to nie je žiadny dôkaz, hej. Lebo nájdete iks iných prípadov a, ako som hovoril, dôležité je to, ako sa tí rodičia chovajú k svojim deťom, aký vzor im poskytujú, ako sa chovajú k sebe navzájom. To je dôležité. A ja som nehovoril, že vyjadrenie nejakého názoru automaticky znamená šírenie nenávisti. Ale to, čo zažívame aj tu v parlamente, tie vulgárne výroky pána Huliaka, tá starosť o nálepky a zrovna o dúhové nálepky pána Danka, áno, to je prejav nejakých homofóbnych predsudkov a prispieva to k atmosfére v spoločnosti. Prispieva to k tomu, že potom ľudia vulgárne sa vyjadrujú, urážajú, nadávajú, posielajú nenávistné odkazy ľuďom, o ktorých to vedia, a niekedy sú tým zasiahnuté aj tie deti.

Poslanec Krátky.

Ďakujem za slovo.
Ja sa chcem tiež pridať k tebe, Braňo, aj k tvojmu oceneniu voči práci pána komisára. Ja som ho stretol na rôznych fórach, so zaujatosťou som ho počúval. Chcem oceniť jeho rovnaký prístup ku všetkým deťom, odbornú starostlivosť, ktorú prejavuje, to vidno aj v správe, v jej rozsiahlosti. Ja sa chcem pridať a prihlásiť aj k tej myšlienke toho rešpektujúceho rodičovstva. Ja viem, že pán komisár má v tomto zdravý pohľad. Nikde som ja osobne nezaznamenal absolútne žiaden nejaký taký pohľad, ktorý by z tohto vybočoval v zmysle, že, proste treba takto povedať, že sú dve strany veci. Jedna je mať normálny pohľad a zdravý na výchovu detí a potom je druhý, keď môžte ideologicky prichádzať a snažiť sa okolo toho filozofovať a tuto treba, v tej rozprave je vidno podľa mňa si rozdeliť, že kto aký pohľad háji. Tiež treba povedať, že pokiaľ ide o odbornosť, tak bezpochyby pán komisár je odborníkom na svojom mieste, čo, ako som už povedal, vidno aj zo správy, aj z rôznych podujatí alebo z rôznych iniciatív, ktoré robia z toho, akým spôsobom pristupuje aj jeho úrad ku problematike, ktorú má na starosti.
Takže to chcem oceniť a chcem povedať ešte potom takú vec, ktorá tu zaznela, že tu niekto rieši nejaké, nejaké nálepky a je to nejaká vulgarizácia alebo nejaké prejavy násilné. Áno, toto treba odsúdiť, toto treba odsúdiť a treba sa tomu vyhnúť a tiež som za to, aby takýmto spôsobom sme sa tu nerozprávali.

Pán poslanec Škripek.

Ďakujem.
Pán Dostál, omyl, nehovorím o jednom prípade, takých je veľa, tak ja neviem, to je tak smiešne zareagovať, že spomínam jeden prípad. Takisto uvádzate už takú ošúchanú pesničku, že keď je otec v rodine alkoholik, aké to je hrozné, tak radšej nech ich vychovávajú aj dve ženy alebo dvaja muži. No nie je to pravda. To je proste, toto je len taký pingpong, my sa nevieme normálne na túto tému rozprávať, tak si hádžeme len také argumenty, ty nemáš pravdu – ty nemáš pravdu.
Zároveň, priatelia, ešte sa neotvorila téma násilia v homosexuálnych pároch. Aj tí robia násilie na deťoch, ba dokonca sa ich snažia získať preto, aby ich opakovane zneužívali. No tak toto kedy budeme rozoberať, že takéto niečo tiež nemá byť. A tiež poviem, že vy vyvolávate nenávisť v spoločnosti, lebo takéto vôbec niečo hovoríte. Ale to nie je pravda, pán Dostál. Zároveň ste dobre poukázal, že pani Plaváková poukázala na činnosť komisára a nie na jeho správu, ktorú predkladá. Však my sa o tej tu chceme baviť.
Takže nejak sa nám to prenieslo na to, že od tej jeho správy sme sa preniesli na to, že aký je správny spôsob a model vychovávania detí. No a my keď budeme tu hovoriť a sme z toho tábora, že hovoríme, že je správne a najsprávnejšie vychovávať deti v rodinách, kde sú aj, kde je otec a mama a deti, a že to je tá správna rodina. Toto nie je vyjadrenie nenávisti, že čokoľvek iné je už proste nenávisť, keď povieme, že rovnakopohlavné páry nie správnym spôsobom majú vplyv na rozvoj detí. To nie je nenávisť, to je názor a je dobré, keď to takto povieme. Zároveň my nemáme vyvolávať žiadnu nenávisť, samozrejme. A my musíme rešpektovať ľudí, ktorí chcú žiť spôsobom, aký si v živote vybrali, lenže povedať, že mám iný názor, nie je nenávisť. A stále sa to tu posúva do tejto roviny. To je proste nesprávne.

Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ?
Nech sa páči.