22. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k správe o činnosti komisára pre deti za rok 2023, tlač 1920.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 267 z 5. apríla 2024 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, ktorý podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Oba určené výbory odporúčali uzneseniami Národnej rady Slovenskej republiky predmetnú správu zobrať na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o činnosti komisára pre deti za rok 2023, tlač 192.
Správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 24 zo dňa 23. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som uviedol správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto správy.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán komisár pre deti, kolegyne, kolegovia, Nelson Mandela, veľký obhajca ľudských práv, povedal, že charakter spoločnosti poznáme podľa toho, ako sa správa k deťom a ja by som k tomu dodal, že to, ako sa správame k deťom, rozhoduje nielen o našom charaktere, rozhoduje to aj o našej budúcnosti. A keď dnes preberáme správu komisára pre deti, tak vlastne hovoríme o tom, ako sa staviame k našej budúcnosti. Vo svojom vystúpení chcem najprv hovoriť o niektorých pozitívnych aspektoch, ako ich vnímam v správe za rok ´23, a potom sa budem venovať niektorým veciam, ktoré mi tam chýbajú alebo ktoré považujem za nedostatočné.
Ako prvé chcem oceniť, že správa venuje obsiahlu časť novej kompetencii úradu v Národnom preventívnom mechanizme. Pred malou chvíľočkou sme tu prerokúvali historicky prvú správu Národného preventívneho mechanizmu, pán verejný ochranca práv hovoril aj o tom, ako je rozdelená táto kompetencia a v nej má svoju úlohu aj Úrad komisára pre deti. Keďže ide o nový nástroj, je dôležité, aby dotknuté subjekty hneď na začiatku vo svojej činnosti vytvorili priestor pre úlohy vyplývajúce z tohto mechanizmu a aby správne nastavili procesy, ktoré z tohoto mechanizmu vyplývajú, tak, aby tento mechanizmus bol prínosom pre situáciu v Slovenskej republike.
Oceňujem, že Úrad komisára pre deti vytvoril na tento účel špeciálny tím a stanovil aj priority svojej činnosti na rok 2024. Za dôležité považujem aj sústredenie sa na prevenciu neľudského správania v reedukačných centrách, ktoré sa v poslednej dobe ukázali ako zariadenia, v ktorých dochádza k početnému porušovaniu práv dieťaťa.
Považujem však za dôležité, aby úrad komisára v súvislosti s plnením úloh Národného preventívneho mechanizmu nespúšťal zo zreteľa celú šírku zariadení v jeho kompetencii. Žiaľ, neľudské, ponižujúce a kruté zaobchádzanie a trestanie je veľkým problémom najmä v uzavretých prostrediach a inštitúciách, v ktorých sa často ocitajú práve aj deti.
Ďalej chcem oceniť, že sa úrad venuje problematike duševného zdravia detí prostredníctvom početných aktivít v rôznych formách. Zhoršujúca sa situácia v oblasti duševného zdravia detí je alarmujúca, ako pán komisár aj uviedol vo svojom predstavení správy. Áno, na poplach bijú odborníci aj rodičia. Pandémia, vojna na Ukrajine, environmentálne a energetické krízy, ako aj silná polarizácia spoločnosti, to chcem zdôrazniť, to všetko sú faktory, ktoré prispievajú k zhoršujúcemu sa stavu psychického zdravia celej populácie a, žiaľ, aj detí a mladých ľudí. Je skutočne najvyšší čas, aby štát v tejto oblasti urobil svoju, alebo aby v tejto oblasti urobil svoju prioritu v sociálnej, zdravotnej a tiež v ľudskoprávnej politike a prestal starostlivosť o duševné zdravie detí a mladých ľudí presúvať len na mimovládne organizácie, ktoré mimochodom teraz viacerými krokmi táto vláda stigmatizuje a hádže im polená pod nohy, najnovšie aj v podobe transakčnej dane, ktorá vážne zasahuje do hospodárenia ziskových organizácií. Ak chceme, aby sme sa pohli ďalej v tejto problematike duševného zdravia detí a mladých ľudí, mali by sme prestať s takýmto stigmatizovaním mimovládnych organizácií, ktoré robia záslužnú prácu v tejto oblasti.
Ďalej oceňujem, že úrad sa venuje problematike inklúzie ukrajinských detí na Slovensku. Aj tu ide o zvlášť aktuálnu a naliehavú ľudskoprávnu otázku. Je zrejmé, že prítomnosť detí a mladých ľudí na Slovensku nezostala len vecou niekoľkých mesiacov. Začlenenie detí a mladých ľudí z Ukrajiny je vážnou výzvou pre celú našu spoločnosť. Konanie v najlepšom záujme dieťaťa v tejto špecifickej otázke je obzvlášť náročné, pretože na jednej strane vyžaduje také kroky, ktoré umožnia deťom a mladým ľuďom plnohodnotné začlenenie v našej spoločnosti na Slovensku. Zároveň však vyžaduje aj také kroky, ktoré umožnia deťom a mladým ľuďom plnohodnotný návrat na Ukrajinu, v prípade, že po skončení vojnového konfliktu sa takto rozhodnú. Kvalifikovanú podporu a vedenie v tejto oblasti potrebujú školy obce a vôbec všetky inštitúcie, ktoré prichádzajú do kontaktu s deťmi a mladými z Ukrajiny. Ide o veľmi dôležitú skúšku, v ktorej môžeme získať potrebné zručnosti pre inklúziu detí a mladých ľudí aj v budúcnosti v prípade iných konfliktov, ktoré generujú utečencov.
Oceňujem tiež, že úrad komisára rozvíja tému detskej participácie. Konkrétnym výsledkom je napr. aj vyhlásenie európskej siete ombudsmanom pre deti a stanovisko k ochrane a podpore práv detí v náhradnej starostlivosti, ktoré bolo prijaté teraz nedávno na 28. valnom zhromaždení spomínanej siete ENOC 20. septembra 2024 v Helsinkách. Jedným z kľúčových bodov tohto vyhlásenia je práve zvýšenie participácie detí na rozhodovaní v procesoch, ktoré sa ich týkajú. Úrad komisára sa aktívne zapojil aj do tejto iniciatívy. Deti a mladí ľudia majú vedieť, že ich hlas a ich problémy táto spoločnosť berie vážne. Je to jedno z práv, ktoré im garantuje Dohovor o právach dieťaťa. Je dôležité, aby Slovensko bolo krajinou, ktorá deti a mladých ľudí čo najviac zapája do rozhodnutí o ich živote. V posledných rokoch sú to práve deti a mladí ľudia, kto napr. voči klimatickým zmenám burcuje politikov, aby konali. Ale aj v téme tolerancie k rastúcej rozmanitosti našej spoločnosti sú to práve deti a mladí ľudia, kto citlivo vníma každú nespravodlivosť a vytláčanie na okraj našej spoločnosti, preto je veľmi dôležité, aby aj v týchto oblastiach spoločnosť zabezpečovala dostatočnú participáciu detí.
Teraz sa budem venovať oblastiam, ktoré v správe komisára hodnotím kriticky.
V správe chýba zásadnejšie spracovanie novoprijatej vládnej stratégie s názvom Detstvo bez násilia. Spomína sa v celej správe len okrajovo v dvoch zmienkach, pritom násilie na deťoch je stále vážnym problémom našej spoločnosti. Je čas, aby sme konečne začali zodpovednú a kvalifikovanú celospoločenskú diskusiu o nebezpečne vysokej tolerancii voči telesným trestom ako primeranému výchovnému prostriedku v domácom, rodinnom prostredí. Najmä v rodinnej výchove sa stretávame ešte stále s neprijateľne vysokou mierou akceptácie miernych telesných trestov. Pre mnohých rodičov je to primeraný výchovný prostriedok, ako zvyknú o tom hovoriť, na ktorý majú právo a toto právo si za žiadnu cenu nechcú nechať vziať. Pravdou však je, že násilie plodí násilie a každý, kto fyzické tresty obhajuje ako súčasť výchovných prostriedkov, sa podieľa na ponižovaní ľudských bytostí a tým tiež zasieva do duše detí náklonnosť k násiliu, ktorá sa potom často prejavuje v ich dospelom živote.
Pokiaľ ide o sexuálne a sexualizované násilie na deťoch, správa ho síce spomína ako zistenia vo viacerých zariadeniach. Úrad komisára pre deti však v správe neprichádza s účinnými návrhmi na riešenie tohto problému, pritom sa v spoločnosti stále stretávame s odporom práve konzervatívnych kruhov voči modernej sexuálnej a vzťahovej výchove. Je najvyšší čas, aby sme vytvorili také postupy oznamovania a vyšetrovania sexuálneho zneužívania detí, aby obete nemuseli sa obávať stigmatizácie a ponižujúcich spôsobov vypočúvania. Aby sa obete nemuseli pozerať, ako páchateľov kryjú ich nadriadení, ako unikajú spravodlivosti, aby nemuseli žiť s trýznivým pocitom, že hovoriť o sexuálnom zneužívaní a oznamovať páchateľov je zbytočné. Je najvyšší čas, aby Úrad komisára pre deti prispel k tomu, aby mladí ľudia a deti mali prístup k včasnej sexuálnej a vzťahovej výchove, ktorá ich naučí rozpoznať predátorské správanie v ich prostredí.
Za nedostatok v správe považujem aj skutočnosť, že konzekventne používa stigmatizujúce označenie neúplná rodina namiesto jednorodičovská rodina. Zo správy tiež vyplýva, že úrad preferuje tzv. striedavku a intenzívne spolupracuje s organizáciami presadzujúcimi striedavú starostlivosť. V správe absentuje uznanie situácií, keď striedavá starostlivosť nie je v najlepšom záujme dieťaťa.
Za nedostatok považujem tiež to, že správa sa vôbec nezmieňuje o riešení medializovaného prípadu z augusta 2023, pri ktorom zverenci a zverenkyne z Centra pre deti a rodiny v Trnave boli násilím nútení k rôznym náboženským úkonom. V zariadení, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti verejnej sféry, teda nešlo o cirkevné zariadenie, je takéto konanie neprípustné a je v rozpore s ústavným princípom, podľa ktorého sa Slovenská republika neviaže na žiadne náboženstvo. Neprípustnosť tohto konania potvrdila aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, keď zasiahla proti vynucovaniu náboženského vyznania a viery u detí v Centre pre deti a rodiny v Trnave. Okrem iného sa zistilo, že plnenie povinností vyplývajúcich z programu sa od detí vynucovalo aj pod hrozbou trestu a bez ohľadu na ich vôľu. Program uplatňovaný v Centre pre deti a rodiny Trnava zároveň nemá oporu v zákone a podľa Generálnej prokuratúry neprípustným spôsobom zasahoval do slobody náboženského vyznania a viery. Je nanajvýš zaujímavé, prečo o takomto závažnom porušení zákona a práv dieťaťa správa komisára pre deti mlčí. Chcem veriť, že komisár túto skutočnosť verejnosti čím skôr vysvetlí.
Napriek uvedeným výhradám chcem v závere povedať, že správu o činnosti Úradu komisára pre deti za klub Progresívne Slovensko v hlasovaní zoberieme na vedomie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Na úvod taká krátka poznámka, vždy keď sa v tomto pléne, a nie je to zriedkavo, debatuje o právach nenarodených detí, tak je tu plno a je tu búrlivá diskusia a keď hovoríme o právach narodených detí, tak je tu pomerne prázdno a diskusia prebieha zatiaľ medzi poslaneckým klubom Progresívne Slovensko.
Komisár pre deti Jozef Mikloško nám predložil na rokovanie svoju správu o činnosti za minulý rok. Len pre pripomenutie, správu máme v parlamente predloženú už od 27. marca tohto roka a k jej prerokovaniu sa dostávame až po siedmich mesiacoch. Priority koalície sú jasné a práva detí k nim zjavne nepatria. Správu koalícia presúvala zo schôdze na schôdzu, raz tuto boli všetko ľudskoprávne správy úplne násilne ukončené, prehodené na ďalšiu schôdzu a tak sa to tu gúľalo, lebo však ide len o ľudskoprávne správy, o práva detí, a to asi nie je teda veľmi prioritou koalície. My sme správu komisára pre deti prerokovali na ľudskoprávnom výbore ešte 22. apríla , t. j. pred pol rokom. Veľa dôležitého, teraz už prejdem k samotnej správe a k činnosti pána komisára, veľa už v rozprave uviedol môj kolega Ondrej Prostredník a bolo to, pomerne aj veľa pozitívneho odznelo, ale adresoval aj niektoré nedostatky. Ja teda pridám zopár z môjho pohľadu.
Na ľudskoprávnom výbore sme teda 22. apríla túto správu prerokovali a po vystúpení pána komisára som potrebovala pár dní na vstrebanie toho, čo tam odznelo, lebo mi z jeho vystúpenia bolo aj trochu smutno a ten pocit som mala kvôli všetkým deťom, ktoré zjavne v osobe Jozefa Mikloška nemôžu očakávať rešpektujúcu autoritu, nájsť v ňom osobu, ktorej by mohli dôverovať a ktorá bude bez predsudkov sa venovať aj ich problémom. Prečo? V rámci odpovedí na moje otázky opakovane označoval rodiny párov rovnakého pohlavia za nevhodné pre ich výchovu, okrem toho, že je to stigmatizujúce a ubližujúce pre tisícky detí, ktoré v takýchto rodinách na Slovensku vyrastajú, napr. pre moju dcéru, je to aj v rozpore s odborným konsenzom, tomu sa budem teda venovať.
Potvrdzuje tento odborný konsenzus už takmer stovka výskumov, verím, že komisár pre deti by mal svoju prácu vykonávať naozaj na základe odborného konsenzu a nie pod nejakým ideologickým dojmom, a preto som teda, pán komisár, vám pripravila a zhromaždila aj všetky tieto výskumy a doručím vám ich na úrad, a vypichla by som teda niekoľko z nich, napr. z roku 2016, výskum univerzity v Amsterdame, kde Annie Bosová a jej tím publikovali výskum, podľa ktorého netrpia deti, ktoré vychovávajú dve mamy, žiadnym deficitom, čo sa týka správania, zdravia, alebo emocionálneho prežívania. Darí sa im rovnako ako deťom, ktoré vychovávajú heterosexuálne páry. Štúdia bola uverejnená aj v časopise Journal of Developmental & Behavioral Pediatrics.
Ďalej americká psychologická asociácia vo svojom oficiálnom stanovisku píše, že neexistuje žiaden vedecký dôkaz, že by schopnosť rodiča vychovávať dieťa bola spojená s jeho sexuálnou orientáciou, to znamená, že rodičia, ktorí sú gayovia a lesby, môžu poskytnúť zdravé prostredie a podporu pre svoje deti tak, ako heterosexuálni rodičia. Ďalej, americký výskum zverejnený v roku 2018 uzavrel, že rozdiel vo výchove detí v klasických rodinách a zväzkoch osôb rovnakého pohlavia neexistuje a realizovali teda výskum, ktorý trval 26 rokov, deti vychovávané pármi rovnakého pohlavia sa podľa nich nijako nelíšia od svojich rovesníkov, ktorí vyrastali s matkou a otcom. V rámci dlhodobej štúdie vedci hodnotili rôzne stránky takejto výchovy, vzťahy, vzdelanie, pracovné úspechy, emocionálne a mentálne úspechy.
Aby sme sa teda priblížili aj do našich končín, toto boli skôr americké výskumy, tak spomeniem závery zo spoločného stanoviska českých odborníkov a odborníčok z odboru psychológie, psychiatrie, pediatrie, sociálnej práce či sociológie. Citujem: „Obavy o nedostatok mužských a ženských vzorov sú neopodstatnené, variantov výchovy detí je už dnes mnoho a žiadny z modelov nevedie automaticky dieťa k patologickému vývoju alebo k akejkoľvek disfunkcii. Kľúčové pre zdravý vývoj dieťaťa je, aby malo rodičov, ktorí ho milujú, venujú sa mu a zároveň dokážu riešiť problémy a sú si vzájomne oporou." Ďalej citujem z ich záverov: „Výskumy detí s dvomi otcami či matkami ukázali, že vo vývoji a zdraví týchto jedincov neexistujú rozdiely v porovnaní s tými z rodín heterosexuálnych. Renomované svetové asociácie psychológov, psychiatrov či pediatrov, Americká asociácia psychológov, Americká asociácia psychiatrov, Kanadská asociácia psychológov, Americká asociácia pediatrov, Austrálska asociácia psychológov a mnohé ďalšie vydali už pred časom v tomto ohľade jasné stanovisko." Českí odborníci a odborníčky na záver uviedli: „Na základe odborných poznatkov by sme tak na záver radi zhrnuli, že obavy o dobro detí vyrastajúcich s dvoma matkami alebo otcami sú neopodstatnené."
Odborníci a odborníčky sa teda zhodujú v tom, že deťom v rodinách párov rovnakého pohlavia sa darí rovnako dobre ako deťom, ktoré majú otca a mamu. Obdobnými výrokmi ste, pán komisár, známy aj z minulosti, ako som spomínala teda to, čo odznelo na výbore, tak krátko po svojom zvolení ste tiež vyhlásili, že je pre dieťa extrémne dôležité, aby malo kontakt s obidvomi pohlaviami. Samozrejme, ak je rodina s jedným rodičom, tak je potrebné, aby bolo to druhé pohlavie vyvážené druhými osobami, ktoré sú okolo dieťaťa, keď žena žije sama s dieťaťom, tak by mal vstúpiť do života dieťaťa nejaký iný muž, napríklad učiteľ, tréner, starý rodič. Z tohto hľadiska som presvedčený, že dieťa nemôže naplno rozvinúť svoj potenciál v zväzku homosexuálneho páru.
To som teda vysvetlila, že odborný konsenzus je iný a podstatné je, že takýmito slovami, samozrejme, stigmatizujete aj deti z jednorodičovských domácností, ktorým podsúvate, že ak žijú napríklad len s mamou, žijú v nejakom závadnom prostredí, ktorému niečo chýba a je potrebné to napraviť nejakým mužom. To je, samozrejme, mimoriadne škodlivé, keďže deťom takéto postoje môžu vniesť do ich života pocit hanby či menejcennosti. A že to vychádza teda práve z úst komisára pre deti je o to horšie a to je mi naozaj ľúto. V tomto celom vašom vyjadrení som ale nepochopila celkom, prečo zároveň takýto muž, učiteľ, tréner či starý rodič, nemôže plniť túto vami požadovanú rolu muža v prípade párov rovnakého pohlavia, lebo teda napríklad moja dcéra má dnes prázdniny a ja a jej druhá mama sme v práci a ona je teda namiesto toho teda so svojimi starými rodičmi, so starkou, žena, a s dedom, muž. Čiže neviem. Takže to je presne to isté, ako ste vlastne uvádzali v prípade jednorodičov. Čiže aj ten záver by mal byť rovnaký.
V každom prípade ja si myslím, že by bolo podstatné sa zamerať hlavne na to, že aké tie vzory sú a nie to, že či je to muž alebo žena, pretože mohla by som tu aj hodiny rozprávať o tom, koľko mužov nie je zrovna najlepším príkladom pre svoje deti. To, samozrejme, platí rovnako rovnako aj pre ženy, aby nikto sa tu nenadurdil, že teda hovorím len o zlých vzoroch mužov. Nie je to tak. Podstatné je teda to, že aký vzor tým deťom tie osoby dávajú a nie to, akého sú pohlavia.
Chcela by som tiež pripomenúť, že zákon o rodine vo svojich základných zásadách zakotvuje, že spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni a na to by sme mali naozaj dbať aj my tu v pléne, ale hlavne aj komisár pre deti. Bolo by teda nielen pekné, ale od komisára pre deti aj žiaduce, keby ho zaujímalo predovšetkým to, či vo svojej rodine majú deti zabezpečenú lásku a bezpečie a nie to, koľko má členov, ktorá rodina a kto má aké pohlavné orgány. Lebo na jednom sa dúfam zhodneme aj my tu všetci v tomto pléne, že deti majú mať vo svojich rodinách zabezpečený pocit bezpečia, prijatia a lásky.
Slovenské rodiny a deti, ktoré v nich vyrastajú však čelia, samozrejme, mnohým problémom, ktoré ich trápia. Tie sú však úplne iné. Niektoré z ich tu už boli aj spomenuté. Je to napríklad alkoholizmus, fyzické násilie či finančné problémy rodičov alebo celková sociálna situácia. A prečo o tomto všetkom hovorím tu, v tomto pléne? Lebo podľa mňa teda komisár pre deti by tu mal byť naozaj pre všetky deti a vzhľadom na tie stigmatizujúce a ubližujúce vyjadrenia, ktoré som uviedla, žiaľ, musím povedať, že teda nie je tu pre všetky deti. A to je to isté, ako keby komisár pre deti mal nejaké antirómske vyjadrenia, tak asi nám je všetkým jasné, že nebude tu pre rómske deti.
A netýka sa to len samotných detí párov rovnakého pohlavia, ale týka sa to týka aj detí, ktoré samé patria do LGBTI menšiny, a spomínali ste tu napríklad aj samovraždy a celkovo duševné zdravie a je celkom zrejmé a je to teda známy fakt, že negatívne na duševné zdravie týchto detí, ktoré patria do LGBTI menšiny, vplýva homofóbia a transfóbia v našej spoločnosti a to horšie je to, keď to vychádza aj z úst komisára a, samozrejme, má to dopad aj na riziko samovrážd.
Na tomto istom aprílovom výbore, kde sme rozoberali správu komisára, som teda musela spracovať aj ďalšie tvrdenie komisára. Možno nám to nejako objasní ešte, ale diskutovali sme tam o telesných trestoch, ako už spomínal aj môj kolega. A ja som to teda tak pochopila, že tá reakcia bola, že teda rodičia musia vedieť nastaviť nejako hranice svojim ratolestiam. A to bola teda reakcia na otázku týkajúcu sa telesných trestov. A ja teda celkom som tomu možno neporozumela dobre, že či teda to nejakým spôsobom do nejakej miery schvaľujete alebo nie. Lebo teda, samozrejme, bolo by skvelé, keby sme všetci vychádzali z rešpektujúceho rodičovstva, ktoré je dôležité na to, aby deti sa mohli zdravo vyvíjať a akokoľvek používať násilie či zásah do fyzickej integrity druhej osoby je jednoducho neprípustné. A obzvlášť by nám to malo jasné byť, ak sa to týka detí. Je faktom, že na Slovensku máme dlhodobo problém s tolerovaním telesných trestov a rovnako ho máme aj s násilím celkovo v našej v spoločnosti. A tá logická súvislosť tu je asi zjavná. Preto by sme sa naozaj všetci mali dôsledne venovať aj tomu, aby sme násilie, ktoré sa aj v našej spoločnosti denne deje na deťoch, z nej odstránili.
Na záver by som už len pripomenula, že pán komisár sa minulý rok zviditeľnil aj tým, že prijal zástupcu politického hnutia, ktoré sa netají svojimi fašistickými sklonmi, a s úsmevom na tvári si s nimi potriasol ruku a odfotil sa, čo teda mňa naozaj veľmi zamrzelo. Asi si tu nemusíme v pléne tohto parlamentu pripomínať, aké zverstvá páchali predchodcovia týchto ľudí počas druhej svetovej vojny na deťoch, práve na deťoch. A za tento hanebný počin vás vtedy 21 mimovládnych organizácií vyzvalo aj na odstúpenie. Propagovať totiž spoluprácu s týmto hnutím považovali za závažné porušenie sľubu, že budete obhajovať všetky deti. A ja pevne verím, že teda takéto niečo sa už nezopakuje.
Uviedli ste tu na úvod vášho vystúpenia, že teda by sme sa mali spojiť pre deti a ja s týmto mimoriadne súhlasím a bola by som veľmi rada, keby sme z toho žiadne deti nevynechávali.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pani Plaváková, krásny úvod, prvé, že keď sme sa tu bavili o práve na zabíjanie detí, to znamená práve na potrat, to je iba inak povedané právo na zabitie iného človeka, že si ho chceme strčiť do Charty základných ľudských práv, tak že vraj tu bola búrlivá debata a teraz sa tu bavíte iba ľudia z PS o deťoch už narodených. Tak nie je to pravda, len som ešte neprišiel na radu a sedíme tu viacerí a zaujíma nás táto téma. Veľmi neobjektívne, čo ste povedali.
Potom ste tu vysvetľovali, ako je to okej pre deti, že sú vychovávané v rodinách v jednopohlavných, teda v rodinách s rovnako pohlavnými rodičmi a potom ste uvádzali nejaké odborné štúdie. No tak keby sme my boli na túto debatu pripravení presne týmto štýlom, tak zase vám, máme kopec odborných štúdií o tom, aké dôležité to je pre deti, aby mali ten normálny, zdravý vzor pred očami a pozerali sa na to, že doma majú aj mužský, aj ženský vzor. Zároveň ste si dovolili kritizovať názor ombudsmana pre deti, že on sa vyjadril takýmto spôsobom, že je to správne, keď sú, že to je najsprávnejšie prostredie. No však to je naozaj známy odborný názor a je dobré, že sú deti vychovávané v rodinách, kde sú aj mužské, aj ženské vzory, to je totižto základ tej jadrovej, prirodzenej, nukleárnej rodiny. A to je úplne v poriadku, aby komisár takýto názor vyjadril.
Hovoríte, že stigmatizoval iné deti. Prepáčte, ktoré deti počúvajú pána komisára? To som nepochopil. S ním sa stretávajú dospelé osoby v parlamentnom prostredí, na výbore, čo ja viem, ústavnoprávnom alebo ľudskoprávnom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Lucia, ja by som ťa chcela touto faktickou poznámkou osobitne podporiť za to, že do tohto parlamentu vnášaš tak potrebný pohľad na to, že dnešné deti, a nielen dnešné, ale aj v minulosti, samozrejme, len sa o tom toľko nehovorilo, vyrastajú v rôznych typoch rodín. Áno, niektoré deti vyrastajú v rodine s matkou a otcom, niektoré deti vyrastajú v rodine len s matkou alebo len s otcom a niektoré deti vyrastajú v rodine s dvomi matkami alebo s dvomi otcami, niektoré deti nemajú rodičov vôbec. A myslím si to isté čo ty, že najdôležitejšie je, aby tieto deti bez ohľadu na to, v akej rodine vyrastajú, mali pocit bezpečia a istoty a to, aby sme sa my ako poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky naozaj zamysleli nad tým, že či v tejto Národnej rade sa zodpovedne zaoberáme práve tým bezpečím, istotou a najlepším záujmom každého jedného dieťaťa v tejto krajine, ktoré sa tu nachádza a ktoré tu vyrastá.
A ja ťa chcem ešte raz osobitne podporiť za to, že prinášaš tento pohľad v situácii, kedy práve táto Národná rada je ústami mnohých ľudí, aj tých, ktorí tu dnes vedú schôdzu, voči tebe veľmi, veľmi diskriminačne nastavené a často si práve terčom rôznych nevyberaných útokov. O to viac si myslím, že aj tvoj dnešný prejav, aj to, že akým spôsobom ukazuješ tú rôznorodosť detí, ktorí vyrastajú v rôznych rodinách, je obdivuhodné a chcem sa ti za to poďakovať.

Pani poslankyňa Plaváková, myslím, že si teda veľmi dobre zhrnula tie výhrady, ktoré možno mať voči možno nie správe, ale činnosti komisára pre deti pána Mikloška, a upozornila si na veci, ktoré sú závažné. Podobne ako pán poslanec Škripek si myslím, že pre deti je dobrý, normálny, zdravý vzor, ale ani s ním, ani s pánom komisárom Mikloškom sa asi nezhodneme v tom, že čo je to normálny, zdravý vzor pre deti. Lebo ja ten normálny, zdravý vzpor pre deti vidím presne v tých istých vlastnostiach, hodnotách a správaní, o ktorých si hovorila ty. Pre deti, aby vyrastali v zdravom prostredí, nie je podstatné, či je to otec a mama, alebo otec a otec, alebo mama a mama, alebo je to jednorodičovská domácnosť, ktorá tiež má aj nejakú širšiu rodinu, ale je dôležité, ako sa rodičia správajú k deťom, ako rodičia sa správajú k sebe navzájom, aký vzor im svojím správaním dávajú. A deti majú mať vo svojich rodinách pocit bezpečia, prijatia a lásky, ako si povedala, to je dôležité, nie to, aké je pohlavie, aká je sexuálna orientácia ich rodičov. Dôležitá je tá láska, bezpečie a prijatie. A samozrejme, že stigmatizácia detí nespočíva v tom, že by deti počúvali vystúpenie pána komisára vo výbore alebo v pléne Národnej rady, ale to jeho vystupovanie prispieva k atmosfére v spoločnosti, ktorá je nenávistná, ktorá sa prejavuje nechutnými útokmi aj tu v parlamente, ale ktorá sa prejavuje útokmi aj v spoločnosti. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky aj za podporné slová.
Zareagujem krátko na pána Škripeka. Teda ja neviem, ako si vy predstavujete alebo ako to máte vo vzťahu k svojim deťom, že či oni majú nejaký zamedzený prístup k informáciám, ale deti rôzneho veku sa dostávajú úplne bežne k informáciám, ktoré sú v našej spoločnosti prítomné. Jednak aj priamo, aj k slovám komisára pre deti sa pokojne môžu dostať a, samozrejme, aj k ich dopadom na spoločnosť ako takú a to, čo nám v spoločnosti buble a aké názory sa tu šíria. Veď deti nežijú v nejakej uzavretej krabici, do ktorej nemajú prístup k informáciám, to neviem, ako teda ste to mysleli. Ale teda neviem, ako to máte, ale ja si myslím, že bežne deti majú prístup k informáciám, ktoré sú v spoločnosti prítomné. A myslím, že ani nechceme asi brániť tomu, aby sa k informáciám dostávali, pretože je to aj pre ich budúci vývoj dôležité.
Toľko k tomu, ďakujem.

Takže ďakujem za slovo aj za možnosť, aj keď sme tu mali tu rozopru teraz, že som sa neskoro prihlásil. Ja chcem vyjadriť pánovi detskému ombudsmanovi Jobovi Mikloškovi aj poďakovanie za veľa práce, tá tvoja práca je v prospech detí za mnoho rokov známa a od roku 2022 si vstúpil do tohto ďalšieho úradu, kde máš možnosť rozvíjať svoju prácu a venovať sa pomoci deťom. Možno je treba hádam povedať toľko, že možno je to trošku nie celkom dôstojné alebo príjemné, že počúvame túto správu ešte z roku 2023 aj v VOP tu vystúpili už dávnejšie, stále sme to odsúvali, teraz je október ´24 a nechcel by som, aby to bol taký náš postoj k ľudskoprávnym témam alebo aj ľuďom, ktorí sa tomuto venujú, ale trošku neskoro sa s tým zaoberáme. Každopádne dobre, že sme tu teraz.
A zároveň chcem sa pozrieť na tú obsiahlu správu. ktorú si priniesol, má až 172 strán, teda, pán komisár, podal si širokú správu o činnosti komisára pre deti za rok 2023. Zároveň som si pozeral tvoj taký, jak to povedať, nie osvetový, ale všetky zverejnené príspevky o tvojej činnosti a videl som veľmi veľa aktivít, čo ja viem, diskusií, organizuješ rôzne stretnutia, stretávaš sa s veľa ľuďmi, aj s veľa politikmi, vystupuješ na rôznych fórach, diskusie a tak ďalej. Len trošinku sa mi zdalo ako keby si bol viac taký osvetový pracovník a človek, ktorý, hovorím, robí takú tú verejnú činnosť a popularizuješ takú tú prácu s deťmi. No táto správa tiež pôsobí povedzme celkom pozitívne. Aj si tu spomenul, teda spomenul si až 1 600 článkov a plus ešte 600 iných článkov, kde sa spomína Úrad komisára pre deti. Ale zároveň som si vypočul v tomto parlamente správu aj pani ombudsmanky pre ľudí so znevýhodnením, pani Stavrovská tu bola, a ona nám priniesla aj taký zoznam alebo pohľad na to, koľko podnetov dostala, a boli ich stovky, a tiež koľko ich riešila a koľko ich vyriešila. No a ja si myslím, že toto je jadro tej práce, že to je veľmi dôležité. Pretože presne na to ťa ľudia majú a na to teba potrebujú tie deti, aby sa mali kam obrátiť, keď sú nejakým spôsobom ony vytesňované, alebo ony cítia, že sú nejakým spôsobom znevýhodnené alebo ich práva nie sú dodržiavané. A ja som takýto zoznam nenašiel v tej správe a chýba mi tam. Chcel by som vedieť, koľko podnetov bolo daných na riešenie a koľko doriešila tvoja kancelária, tvoj úrad. Čiže koľko bolo konštatovaných porušení práv dieťaťa, koľké boli pripomienkované, aké ďalšie kroky boli spravené k náprave. Takáto je moja otázka.
Potom, koľko zamestnancov sa venuje tejto podnetovej agende, pretože myslím si, že nielen ja, ale aj iní poslanci opakovane dostávajú podnety od rodičov, ktorí sa cítia poškodení aj v tom možnom svojom kontakte s deťmi, a veľakrát sú tak vytesnení alebo úplne vytlačení, dokonca jedna skupina sa nazýva vymazanými rodičmi, že im je znemožnení kontakt s deťmi úplne, po všemožných sťažnostiach na rôznych úradoch. Či sa sťažovali na polícii, alebo na sociálnych úradoch, na ministerstve, či sa sťažovali verejnému ochrancovi práv a zároveň sa veľakrát sťažovali ľudia na tie úrady samotné. Čiže tie podnety sa týkajú aj úradov práce, ústredia úradov práce a nedostávali odpovede a veľakrát sú istým spôsobom je im znemožňované, nie istým spôsobom, ale konkrétnym spôsobom je im znemožňované mať kontakt s deťmi. A presne na to oni potrebujú teba, tvoj úrad, aby takéto veci mohli byť vyriešené. To sa týka aj tých rodičov, ale týka sa to aj tých konkrétnych detí, ktoré sa niekedy sťažujú na to, že nie je s nimi správne zaobchádzané.
No a ja si myslím, že toto je veľmi dôležité, aby takáto možnosť niečo dobre vyriešiť deťom daná bola. Takže ďakujem za tieto dobré veci, ktoré si uvádzal. Tematika duševného zdravia, digitálne technológie že si povedal, že to je ako digitálny heroín, čo všetko škodí deťom, syntetické drogy, chudoba, jednorodičovské rodiny, že tu je 30-tisíc ukrajinských detí, ale konkrétne tá možnosť vyriešenia najhorších prípadov, kedy je rodičom bránené styku s deťmi. A ja dostávam do uší a zastrašuje ma to, že tu sa jedná o tisíce takýchto detí. Tak to ma prekvapuje a bolo by veľmi zlé, keby to riešené nebolo. A, žiaľ, teda, už som niekedy počul také srdcervúce prípady, že si hovorím, že ako je možné, aby takéto niečo sa dialo.
No a zároveň chcem vyjadriť, že keď zaznievajú aj názory na to, že ako je fajn, že deti majú hlavne vyrastať v bezpečnom prostredí a je jedno, aké vzory majú pred očami, tak ja si myslím, že to je veľmi rozporné s tým, čo nakoniec takéto deti svedčia vo svojich životoch, pretože nie deti sa budú sťažovať na to, že nie sú vychovávané vo vyváženej rodine ohľadne pohlaví, že nie sú vychovávané v rodine ženy a muža, matky a otca, ale dospelí ľudia. A ja musím povedať, že čítam takéto prípady, kedy dospelé ženy a dospelí muži hovoria po mnohých rokoch a vyjadrujú, že sú skutočne s tým rozčarovaní, že sú skutočne tým poškodení, že sa im to nepáči, že sa ich rodičia rozhodli vychovávať ich takýmto spôsobom a že im zabránili v tom, aby mali pred sebou ten normálny, základný jadrový vzor muža a ženy. Konkrétne svedectvo ženy, ktorá takto vyrástla, hovorila o tom, že jej to skutočne vadí. A spätne pri pohľade na svoje detstvo povedala, že síce ju tie dve ženy, jej mama a tá druhá partnerka jej matky, nevedela jej dať ani meno, nevedela ani povedať o tej žene, ako ju má nazvať, hoci tušila, že aj tá osoba ju mala rada, že jej chcela dobre, ale v konečnom dôsledku ako dospelá žena musela svedčiť o tom, že toto nebolo správne a jej to neurobilo dobre. Takže vytvárať takýto emocionálny zmätok v tých ľuďoch nie je dobré.
A zároveň som sa tu dopočul v tejto sále, že ak my budeme hovoriť, že, a teraz my vyjadrujeme názor, a to znamená každý má na názor právo, pán Dostál, pán kolega, ale teraz sa musím vyjadrovať ku komisárovi, takže keď povieme, že hovoriť o tom, že je správne mať otca a mamu, tak zároveň tým hneď ľudia iného názorového tábora povedia, že my tým vyjadrujeme nenávisť a my tým roznecujeme nenávisť v spoločnosti. Tak toto je úplne základný omyl, aby sme sa takto pozerali na to, čo je to diskusia, vyjadrovanie názorov, pohľad na slobodu názorov. Takže vyjadrovať niečo iné než si druhá skupiny ľudí myslí, že tak je to správne, ako si to oni myslia, tak to je podľa nich nenávisť. Ja si myslím, že toto je hlboký omyl a uplatniť svoje názory na to, ako má vyzerať ten správny model výchovy detí, a povedať, že to má byť muž a žena, ktoré deti vychovávajú, nie je nenávisť len preto, že je to iný názor. (Potlesk.)

Pán poslanec Škripek, no je zaujímavé, že teda našli ste jeden prípad ženy, ktorú vychovávali dve ženy, ktorá je s tým nespokojná, že je vychovávali dve ženy a chcela, aby to bolo inak. Takýchto jednotlivých prípadov, keď sú napríklad deti nespokojné s tým, kto ich vychovával, myslím si, že nájdete aj v pároch rôzneho pohlavia plno. Napríklad deti, ktoré vychovávajú, ktoré žijú v rodine, kde je páchané násilie, kde napríklad ten muž bije a psychicky týra ich mamu, tak tie tiež nie sú spokojné s tým, kto ich vychovával a že vyrastali v takej rodine a má to na nich následky, vážne následky to môže mať na nich. Čiže hovoriť o nejakých jednotlivých prípadoch a z toho odvodzovať, že teda nie je vhodné, ak niekto vychováva, teda ak deti vyrastajú v rodine, ktorú tvorí pár rovnakého pohlavia a deti, to nie je žiadny dôkaz, hej. Lebo nájdete iks iných prípadov a, ako som hovoril, dôležité je to, ako sa tí rodičia chovajú k svojim deťom, aký vzor im poskytujú, ako sa chovajú k sebe navzájom. To je dôležité. A ja som nehovoril, že vyjadrenie nejakého názoru automaticky znamená šírenie nenávisti. Ale to, čo zažívame aj tu v parlamente, tie vulgárne výroky pána Huliaka, tá starosť o nálepky a zrovna o dúhové nálepky pána Danka, áno, to je prejav nejakých homofóbnych predsudkov a prispieva to k atmosfére v spoločnosti. Prispieva to k tomu, že potom ľudia vulgárne sa vyjadrujú, urážajú, nadávajú, posielajú nenávistné odkazy ľuďom, o ktorých to vedia, a niekedy sú tým zasiahnuté aj tie deti.

Ďakujem za slovo.
Ja sa chcem tiež pridať k tebe, Braňo, aj k tvojmu oceneniu voči práci pána komisára. Ja som ho stretol na rôznych fórach, so zaujatosťou som ho počúval. Chcem oceniť jeho rovnaký prístup ku všetkým deťom, odbornú starostlivosť, ktorú prejavuje, to vidno aj v správe, v jej rozsiahlosti. Ja sa chcem pridať a prihlásiť aj k tej myšlienke toho rešpektujúceho rodičovstva. Ja viem, že pán komisár má v tomto zdravý pohľad. Nikde som ja osobne nezaznamenal absolútne žiaden nejaký taký pohľad, ktorý by z tohto vybočoval v zmysle, že, proste treba takto povedať, že sú dve strany veci. Jedna je mať normálny pohľad a zdravý na výchovu detí a potom je druhý, keď môžte ideologicky prichádzať a snažiť sa okolo toho filozofovať a tuto treba, v tej rozprave je vidno podľa mňa si rozdeliť, že kto, aký pohľad háji. Tiež treba povedať, že pokiaľ ide o odbornosť, tak bezpochyby pán komisár je odborníkom na svojom mieste, čo, ako som už povedal, vidno aj zo správy, aj z rôznych podujatí alebo z rôznych iniciatív, ktoré robia z toho, akým spôsobom pristupuje aj jeho úrad ku problematike, ktorú má na starosti.
Takže to chcem oceniť a chcem povedať ešte potom takú vec, ktorá tu zaznela, že tu niekto rieši nejaké, nejaké nálepky a je to nejaká vulgarizácia alebo nejaké prejavy násilné, áno, toto treba odsúdiť, toto treba odsúdiť a treba sa tomu vyhnúť a tiež som za to, aby sa takýmto spôsobom sme sa tu nerozprávali.