22. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky aj za podporné slová.
Zareagujem krátko na pána Škripeka. Teda ja neviem, ako si vy predstavujete alebo ako to máte vo vzťahu k svojim deťom, že či ony majú nejaký zamedzený prístup k informáciám, ale deti rôzneho veku sa dostávajú úplne bežne k informáciám, ktoré sú v našej spoločnosti prítomné. Jednak aj priamo, aj k slovám komisára pre deti sa pokojne môžu dostať a, samozrejme, aj k ich dopadom na spoločnosť ako takú a to, čo nám v spoločnosti buble a aké názory sa tu šíria. Veď deti nežijú v nejakej uzavretej krabici, do ktorej nemajú prístup k informáciám, to neviem, ako teda ste to mysleli. Ale teda neviem, ako to máte, ale ja si myslím, že bežne deti majú prístup k informáciám, ktoré sú v spoločnosti prítomné. A myslím, že ani nechceme asi brániť tomu, aby sa k informáciám dostávali, pretože je to aj pre ich budúci vývoj dôležité.
Toľko k tomu, ďakujem.

Takže ďakujem za slovo aj za možnosť, aj keď sme tu mali tú rozopru teraz, že som sa neskoro prihlásil. Ja chcem vyjadriť pánovi detskému ombudsmanovi Jobovi Mikloškovi aj poďakovanie za veľa práce, tá tvoja práca je v prospech detí za mnoho rokov známa a od roku 2022 si vstúpil do tohto ďalšieho úradu, kde máš možnosť rozvíjať svoju prácu a venovať sa pomoci deťom. Možno je treba hádam povedať toľko, že možno je to trošku nie celkom dôstojné alebo príjemné, že počúvame túto správu ešte z roku 2023 aj v VOP tu vystúpili už dávnejšie, stále sme to odsúvali, teraz je október ´24 a nechcel by som, aby to bol taký náš postoj k ľudskoprávnym témam alebo aj k ľuďom, ktorí sa tomuto venujú, ale trošku neskoro sa s tým zaoberáme. Každopádne dobre, že sme tu teraz.
A zároveň chcem sa pozrieť na tú obsiahlu správu, ktorú si priniesol, má až 172 strán, teda, pán komisár, podal si širokú správu o činnosti komisára pre deti za rok 2023. Zároveň som si pozeral tvoj taký, jak to povedať, nie osvetový, ale všetky zverejnené príspevky o tvojej činnosti a videl som veľmi veľa aktivít, čo ja viem, diskusií, organizuješ rôzne stretnutia, stretávaš sa s veľa ľuďmi, aj s veľa politikmi, vystupuješ na rôznych fórach, diskusie a tak ďalej. Len trošinku sa mi zdalo ako keby si bol viac taký osvetový pracovník a človek, ktorý, hovorím, robí takú tú verejnú činnosť a popularizuješ takú tú prácu s deťmi. No táto správa tiež pôsobí povedzme celkom pozitívne. Aj si tu spomenul, teda spomenul si až 1 600 článkov a plus ešte 600 iných článkov, kde sa spomína Úrad komisára pre deti. Ale zároveň som si vypočul v tomto parlamente správu aj pani ombudsmanky pre ľudí so znevýhodnením, pani Stavrovská tu bola, a ona nám priniesla aj taký zoznam alebo pohľad na to, koľko podnetov dostala, a boli ich stovky, a tiež koľko ich riešila a koľko ich vyriešila. No a ja si myslím, že toto je jadro tej práce, že to je veľmi dôležité. Pretože presne na to ťa ľudia majú a na to teba potrebujú tie deti, aby sa mali kam obrátiť, keď sú nejakým spôsobom ony vytesňované, alebo ony cítia, že sú nejakým spôsobom znevýhodnené alebo ich práva nie sú dodržiavané. A ja som takýto zoznam nenašiel v tej správe a chýba mi tam. Chcel by som vedieť, koľko podnetov bolo daných na riešenie a koľko doriešila tvoja kancelária, tvoj úrad. Čiže koľko bolo konštatovaných porušení práv dieťaťa, koľké boli pripomienkované, aké ďalšie kroky boli spravené k náprave. Takáto je moja otázka.
Potom, koľko zamestnancov sa venuje tejto podnetovej agende, pretože myslím si, že nielen ja, ale aj iní poslanci opakovane dostávajú podnety od rodičov, ktorí sa cítia poškodení aj v tom možnom svojom kontakte s deťmi a veľakrát sú tak vytesnení alebo úplne vytlačení, dokonca jedna skupina sa nazýva vymazanými rodičmi, že im je znemožnení kontakt s deťmi úplne, po všemožných sťažnostiach na rôznych úradoch, či sa sťažovali na polícii, alebo na sociálnych úradoch, na ministerstve, či sa sťažovali verejnému ochrancovi práv a zároveň sa veľakrát sťažovali ľudia na tie úrady samotné. Čiže tie podnety sa týkajú aj úradov práce, ústredia úradov práce a nedostávali odpovede a veľakrát sú, istým spôsobom je im znemožňované, nie istým spôsobom, ale konkrétnym spôsobom je im znemožňované mať kontakt s deťmi. A presne na to oni potrebujú teba, tvoj úrad, aby takéto veci mohli byť vyriešené. To sa týka aj tých rodičov, ale týka sa to aj tých konkrétnych detí, ktoré sa niekedy sťažujú na to, že nie je s nimi správne zaobchádzané.
No a ja si myslím, že toto je veľmi dôležité, aby takáto možnosť niečo dobre vyriešiť deťom daná bola. Takže ďakujem za tieto dobré veci, ktoré si uvádzal. Tematika duševného zdravia, digitálne technológie že si povedal, že to je ako digitálny heroín, čo všetko škodí deťom, syntetické drogy, chudoba, jednorodičovské rodiny, že tu je 30-tisíc ukrajinských detí, ale konkrétne tá možnosť vyriešenia najhorších prípadov, kedy je rodičom bránené styku s deťmi. A ja dostávam do uší a zastrašuje ma to, že tu sa jedná o tisíce takýchto detí. Tak to ma prekvapuje a bolo by veľmi zlé, keby to riešené nebolo. A, žiaľ, teda už som niekedy počul také srdcervúce prípady, že si hovorím, že ako je možné, aby takéto niečo sa dialo.
No a zároveň chcem vyjadriť, že keď zaznievajú aj názory na to, že ako je fajn, že deti majú hlavne vyrastať v bezpečnom prostredí a je jedno, aké vzory majú pred očami, tak ja si myslím, že to je veľmi rozporné s tým, čo nakoniec takéto deti svedčia vo svojich životoch, pretože nie deti sa budú sťažovať na to, že nie sú vychovávané vo vyváženej rodine ohľadne pohlaví, že nie sú vychovávané v rodine ženy a muža, matky a otca, ale dospelí ľudia. A ja musím povedať, že čítam takéto prípady, kedy dospelé ženy a dospelí muži hovoria po mnohých rokoch a vyjadrujú, že sú skutočne s tým rozčarovaní, že sú skutočne tým poškodení, že sa im to nepáči, že sa ich rodičia rozhodli vychovávať ich takýmto spôsobom a že im zabránili v tom, aby mali pred sebou ten normálny, základný, jadrový vzor muža a ženy. Konkrétne svedectvo ženy, ktorá takto vyrástla, hovorila o tom, že jej to skutočne vadí. A spätne pri pohľade na svoje detstvo povedala, že síce ju tie dve ženy, jej mama a tá druhá partnerka jej matky, nevedela jej dať ani meno, nevedela ani povedať o tej žene, ako ju má nazvať, hoci tušila, že aj tá osoba ju mala rada, že jej chcela dobre, ale v konečnom dôsledku ako dospelá žena musela svedčiť o tom, že toto nebolo správne a jej to neurobilo dobre. Takže vytvárať takýto emocionálny zmätok v tých ľuďoch nie je dobré.
A zároveň som sa tu dopočul v tejto sále, že ak my budeme hovoriť, že, a teraz my vyjadrujeme názor, a to znamená každý má na názor právo, pán Dostál, pán kolega, ale teraz sa musím vyjadrovať ku komisárovi, takže keď povieme, že hovoriť o tom, že je správne mať otca a mamu, tak zároveň tým hneď ľudia iného názorového tábora povedia, že my tým vyjadrujeme nenávisť a my tým roznecujeme nenávisť v spoločnosti, tak toto je úplne základný omyl, aby sme sa takto pozerali na to, čo je to diskusia, vyjadrovanie názorov, pohľad na slobodu názorov. Takže vyjadrovať niečo iné než si druhá skupina ľudí myslí, že tak je to správne, ako si to oni myslia, tak to je podľa nich nenávisť. Ja si myslím, že toto je hlboký omyl a uplatniť svoje názory na to, ako má vyzerať ten správny model výchovy detí, a povedať, že to má byť muž a žena, ktoré deti vychovávajú, nie je nenávisť len preto, že je to iný názor. (Potlesk.)

Pán poslanec Škripek, no je zaujímavé, že teda našli ste jeden prípad ženy, ktorú vychovávali dve ženy, ktorá je s tým nespokojná, že ju vychovávali dve ženy a chcela, aby to bolo inak. Takýchto jednotlivých prípadov, keď sú napríklad deti nespokojné s tým, kto ich vychovával, myslím si, že nájdete aj v pároch rôzneho pohlavia plno. Napríklad deti, ktoré vychovávajú, ktoré žijú v rodine, kde je páchané násilie, kde napríklad ten muž bije a psychicky týra ich mamu, tak tie tiež nie sú spokojné s tým, kto ich vychovával a že vyrastali v takej rodine a má to na nich následky, vážne následky to môže mať na nich. Čiže hovoriť o nejakých jednotlivých prípadoch a z toho odvodzovať, že teda nie je vhodné, ak niekto vychováva, teda ak deti vyrastajú v rodine, ktorú tvorí pár rovnakého pohlavia a deti, to nie je žiadny dôkaz, hej. Lebo nájdete iks iných prípadov a, ako som hovoril, dôležité je to, ako sa tí rodičia chovajú k svojim deťom, aký vzor im poskytujú, ako sa chovajú k sebe navzájom. To je dôležité. A ja som nehovoril, že vyjadrenie nejakého názoru automaticky znamená šírenie nenávisti. Ale to, čo zažívame aj tu v parlamente, tie vulgárne výroky pána Huliaka, tá starosť o nálepky a zrovna o dúhové nálepky pána Danka, áno, to je prejav nejakých homofóbnych predsudkov a prispieva to k atmosfére v spoločnosti. Prispieva to k tomu, že potom ľudia vulgárne sa vyjadrujú, urážajú, nadávajú, posielajú nenávistné odkazy ľuďom, o ktorých to vedia, a niekedy sú tým zasiahnuté aj tie deti.

Ďakujem za slovo.
Ja sa chcem tiež pridať k tebe, Braňo, aj k tvojmu oceneniu voči práci pána komisára. Ja som ho stretol na rôznych fórach, so zaujatosťou som ho počúval. Chcem oceniť jeho rovnaký prístup ku všetkým deťom, odbornú starostlivosť, ktorú prejavuje, to vidno aj v správe, v jej rozsiahlosti. Ja sa chcem pridať a prihlásiť aj k tej myšlienke toho rešpektujúceho rodičovstva. Ja viem, že pán komisár má v tomto zdravý pohľad. Nikde som ja osobne nezaznamenal absolútne žiaden nejaký taký pohľad, ktorý by z tohto vybočoval v zmysle, že, proste treba takto povedať, že sú dve strany veci. Jedna je mať normálny pohľad a zdravý na výchovu detí a potom je druhý, keď môžte ideologicky prichádzať a snažiť sa okolo toho filozofovať a tuto treba, v tej rozprave je vidno podľa mňa si rozdeliť, že kto aký pohľad háji. Tiež treba povedať, že pokiaľ ide o odbornosť, tak bezpochyby pán komisár je odborníkom na svojom mieste, čo, ako som už povedal, vidno aj zo správy, aj z rôznych podujatí alebo z rôznych iniciatív, ktoré robia z toho, akým spôsobom pristupuje aj jeho úrad ku problematike, ktorú má na starosti.
Takže to chcem oceniť a chcem povedať ešte potom takú vec, ktorá tu zaznela, že tu niekto rieši nejaké, nejaké nálepky a je to nejaká vulgarizácia alebo nejaké prejavy násilné. Áno, toto treba odsúdiť, toto treba odsúdiť a treba sa tomu vyhnúť a tiež som za to, aby takýmto spôsobom sme sa tu nerozprávali.

Ďakujem.
Pán Dostál, omyl, nehovorím o jednom prípade, takých je veľa, tak ja neviem, to je tak smiešne zareagovať, že spomínam jeden prípad. Takisto uvádzate už takú ošúchanú pesničku, že keď je otec v rodine alkoholik, aké to je hrozné, tak radšej nech ich vychovávajú aj dve ženy alebo dvaja muži. No nie je to pravda. To je proste, toto je len taký pingpong, my sa nevieme normálne na túto tému rozprávať, tak si hádžeme len také argumenty, ty nemáš pravdu – ty nemáš pravdu.
Zároveň, priatelia, ešte sa neotvorila téma násilia v homosexuálnych pároch. Aj tí robia násilie na deťoch, ba dokonca sa ich snažia získať preto, aby ich opakovane zneužívali. No tak toto kedy budeme rozoberať, že takéto niečo tiež nemá byť. A tiež poviem, že vy vyvolávate nenávisť v spoločnosti, lebo takéto vôbec niečo hovoríte. Ale to nie je pravda, pán Dostál. Zároveň ste dobre poukázal, že pani Plaváková poukázala na činnosť komisára a nie na jeho správu, ktorú predkladá. Však my sa o tej tu chceme baviť.
Takže nejak sa nám to prenieslo na to, že od tej jeho správy sme sa preniesli na to, že aký je správny spôsob a model vychovávania detí. No a my keď budeme tu hovoriť a sme z toho tábora, že hovoríme, že je správne a najsprávnejšie vychovávať deti v rodinách, kde sú aj, kde je otec a mama a deti, a že to je tá správna rodina. Toto nie je vyjadrenie nenávisti, že čokoľvek iné je už proste nenávisť, keď povieme, že rovnakopohlavné páry nie správnym spôsobom majú vplyv na rozvoj detí. To nie je nenávisť, to je názor a je dobré, keď to takto povieme. Zároveň my nemáme vyvolávať žiadnu nenávisť, samozrejme. A my musíme rešpektovať ľudí, ktorí chcú žiť spôsobom, aký si v živote vybrali, lenže povedať, že mám iný názor, nie je nenávisť. A stále sa to tu posúva do tejto roviny. To je proste nesprávne.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, ja ďakujem pekne za túto diskusiu, veľmi podnetnú, aj za moje ocenenie činnosti, aj za kritické, ktoré tiež nás posúva dopredu, takže ďakujem pekne za všetko. Možno pár reakcií, lebo, samozrejme, tu nie je možné na všetko reagovať, potom poprosím sprostredkovať to pani poslankyni Plavákovej, ktorá tu už nie je.
Čo chcem povedať, že jednak na Slovensku je milión detí, ako som spomínal, to znamená, všetky problémy sa nás nejakým spôsobom týkajú. Čiže úmerne dvadsiatich zamestnancov sme schopní reagovať na všetky problémy, ktoré sú, ako naozaj veríme, že budeme raz rozšírení, snažíme rozličným spôsobom získavať možnosti, aby sme naozaj mohli byť rozšírení, pretože naozaj riešiť problematiku milión detí s dvadsiatimi ľuďmi je náročné a nie je možné obsiahnuť celú tú tematiku.
Druhá vec je, čo chcem povedať, že samozrejme moja funkcia sa striktne riadi zákonmi, ktoré sú tu, čiže ja sa ku každej reakcii vyjadrujem ako zákonne, čo sú naozaj zákonne možné legislatívne a, samozrejme, poviem k tomu aj svoj názor, ktorý už nesúvisí so zákonom, súvisí teraz s mojím názorom napríklad na mnohé iné veci, hej?
Tretia vec je, zákony a dohovory, samozrejme. Čo hovorí dohovor, je pre nás písmo sväté, to s tým reagujeme, samozrejme, národný prevenčný mechanizmus. Ďalšiu vec, čo chcem povedať, je, že my máme striktnú hranicu. My máme taký, napríklad základ našej akcie sú posudzovanie, monitorovanie, podporovanie, presadzovanie, spolupráca. My napríklad vôbec nemáme právo ani možnosť riešiť trestnoprávne veci. To chcem zdôrazniť, že akonáhle vec je trestnoprávna, sa posúva na políciu a na orgány činné v trestnom konaní, na prokuratúru, my do toho nijako nezasahujeme, hej, naozaj na to si dávame veľký pozor v tej chvíli a čakáme na výsledky vyšetrovania, čiže to je napríklad aj v prípade Trnava, ktorý tu bol spomenutý, pretože tam ešte nie je uzatvorené vyšetrovanie, preto sa k tomu prípadu ani nevyjadrujeme. Viem, že tam je problém, pripadá mi naozaj tá situácia, ktorá nebola správna. Na druhej strane, keďže tam beží vyšetrovanie stále, tak čakáme na závery vyšetrovania.
Ale možno tak konkrétnejšie k jednotlivým tým veciam. Chcem naozaj zdôrazniť, že obhajujem všetky deti, naozaj akékoľvek. To, že niektoré neobhajujem, to je naozaj, tridsať rokov práce s deťmi naozaj obetujem, naozaj obhajujem aj deti LGBTI. Poznám ich veľmi veľa, sú mi naozaj mnohé veľmi blízke, veľmi často s nimi, chodia na naše parlamenty, otvorene s nimi diskutujeme, čiže v tomto smere naozaj môj záujem je záujem dieťaťa, hej? A obhajujem všetky deti, naozaj na tom trvám a na tom si stojím že v tomto smere. Samozrejme, my obhajujeme záujem dieťaťa a to je aj v mnohých prípadoch, keď dôjde dospelý a povie, že obhajujte môj záujem, nie, my obhajujeme záujem dieťaťa. To je zásadná vec pre nás.
Čiže v tomto, týmto, samozrejme, ponúknem aj svoje názory, ktoré nesúvisia často s mojou funkciou, ale len čo chcem povedať k týmto témam, možno len tak bez poradia dôležitosti, k tým osvetovým verziám, k tým podnetom, čo hovoril pán poslanec Škripek, chcem zdôrazniť jednu vec. Áno, robíme veľa osvety. Snažíme sa to robiť, pretože to je dôležité, máme to priamo zo zákona dané, hej, hovoriť o detských právach, hovoriť o našom úrade. A naozaj aby sa vôbec vedelo. Je pravdou, že náš úrad veľmi veľa ľudí nevedelo, že vôbec existuje, veľmi veľa detí, množstvo detí naozaj, dneska napríklad zamýšľame, ako náš úrad viac dostať do detí v marginalizovaných rómskych komunitách, kde už vôbec nevedia, že takýto úrad existuje, hej? To je, toto spôsobila, to ja som spomínal tie čísla, podnety sme riešili 406, 310 nových, 96 priebežných, zhruba 80 % z nich sme uzatvárali, uzatvárame. To znamená, naozaj tie podnety sú kľúčové, dôležité. Je to otázka určitého akcentu. Je zaujímavé napríklad, európski ombudsmani detskí majú veľmi rozličný pohľad na túto tému. Napríklad severskí ombudsmani vôbec neriešia konkrétne podnety, oni riešia len systémové, sú ombudsmani, ktorí riešia. My sme tak nejak uprostred toho. Riešime aj podnety a riešime systémové veci, aj sa snažíme robiť osvetu, aby sa naozaj tieto veci systematicky posúvali. Čiže tie prípady riešime, je ich veľa.
Už keď si spomenul naozaj tú tematiku rozvodových a rozchodových podnetov, je to vážna téma, veľmi ťažká téma. Áno, priznávam, niekedy sme aj my bezmocní v obhajobe práva dieťaťa, pretože keď sa raz dvaja hádajú a zaseknú sa trestnoprávne veci, súdy, naozaj s týmto nevie pohnúť, naozaj v tejto chvíli je to naozaj veľmi vážny problém. Sú naozaj rodičia, a ja ich poznám, je mi nekonečne ľúto, hej, ktorí, naozaj riešime tú tematiku, ktorí nevideli desať rokov svoje dieťa, obštrukcie, toto, všetko možné, bežia, samozrejme, my v rámci svojich možností hájime, monitorujeme, konštatujeme, všetko, nemôžeme zasahovať do právomocí súdov, vôbec nie, môžme naozaj, ani to nemôžme hodnotiť, ani do právomocí úradov, tu máme jasne vymedzené zákonne naše kompetencie. Čiže my riešime obhajobu dieťaťa. Nezaujíma ma postup dospelého, to, samozrejme, zaujíma ale dieťa, to znamená, ako dieťa naozaj v princípe má právo na styk s obidvoma dospelými, s obidvoma rodičmi, hej, teda s otcom aj s mamou, aby som to dostal do tejto miery.
To znamená, tu naozaj chcem zdôrazniť, že sú tu naozaj veci, ktoré sú, preto sa to snažím riešiť systémovo, pretože tie konkrétne prípady naozaj musím konštatovať, často je to v patovej situácii naozaj. Máme prípady, desaťročné, dvanásťročné rozvody, je to naťahujúce sa, obštrukcie, taký, hentaký advokát, takéto posudky a tak ďalej, sa to naťahuje a naozaj sa s tým, je veľmi ťažká, naozaj deti na to doplácajú a hovoria nám to samy v našich parlamentoch, to veľmi otvorene konštatujem, hej. Podnetom sa venuje cca osem zamestnancov, ale tým, že robíme aj systémové veci, aj podnetové, niektorí to majú ako naozaj popremiešavané, hej?
K tým ďalším lekciám, čo sa týka Detstvo bez násilia, absolútne sa stotožňujem. Naozaj dieťa, nenásilná spoločnosť, násilie spôsobuje veľmi vážne následky. Opäť citujúc náš zákon si myslím naozaj zákonne, deti sú chránené nezávisle. Potom riešenie konkrétnych prípadov a toto, čo ste riešili vy, pán poslanec, tu je naozaj tematika, ako pomôcť rodičom, aby deti chránili pred násilím, ale, a tu chcem zdôrazniť, zároveň nezobrať možnosť stanovovať hranice. Sú štáty, u nás to tak nie je, legislatíva, preto to tak ani neriešime, kde naozaj sú úplne zakázané telesné tresty, hej? A toto prinieslo, a to musím konštatovať, sú to hlavne severské štáty, ktoré momentálne majú veľmi vážne problémy vo veľmi veľa veciach, napríklad zvýšime vynímanie, zvýšime psychické tresty, to prinieslo, pretože viacero výskumov som videl, že tie telesné a fyzické tresty alebo sú spojené nádoby a mnohí ľudia, ktorí, ja nehovorím, fyzické tresty, naozaj fyzické tresty, s tým nesúhlasím, deti nebijem a tak ďalej, aj keď dostali dvakrát po zadku (povedané so smiechom) a ja to pokladám za úplne v poriadku, hej, čo chcem povedať naozaj, lebo sme stanovovali hranice. Rozlišujme tresty, ktoré nerobme, a rozlišujme stanovovanie hraníc. Stanovovanie hraníc. A tuto by som naozaj veľmi nechal rodičovskú autonómiu, pretože kým, samozrejme, neprekročí zákon. Pretože rodič naozaj má nájsť spôsob, pretože to je, dneska sa ukazuje, keď sa robila veľká štúdia Gallup Institute, 6 610 rodičov robilo štúdiu, koľko, ktoré deti sú najviac chránené pred duševným zdravím, hovoríme, vyšlo to, rodičia, ktorí, samozrejme, milujú svoje deti bezpodmienečne, to je základná podmienka, s tým sa naozaj, s tým absolútne súhlasím, naozaj ma to veľmi, rodičia bezpodmienečne milovali svoje deti, na druhej strane, teda pravá ruka, aby im dali jasné hranice. Jasná hranica je najväčšia ochrana pred mnohými duševnými problémami, napríklad aj pred závislosťami v budúcnosti, pretože jeden pracovník so závislosťami povedal, že naozaj deti, ktoré nemajú určené hranice, sú veľmi rizikové napríklad.
Čiže v tomto smere určite nie som naozaj za absolútny zákaz telesných trestov, a to hovorím veľmi otvorene, pretože v tej chvíli berieme rodičom nástroje, ktoré naozaj ich konkrétnej rodine nemusia naozaj ubližovať vôbec dieťaťu. Akonáhle, si naozaj si myslím, že jedno po zadku, a to, že naozaj, a to sa stále ukázalo mnohokrát, kde to zakázali, veľké psychické kričania a tak ďalej sú pre deti oveľa ohrozujúcejšie. Čiže možno k tomuto je to dobrá otvorená diskusia, môžme otvoriť, som veľmi pripravený naozaj diskutovať na tú tému odbornými linkami, ale zdôrazňujem jednu vec, áno, dieťa má byť absolútne chránené pred násilím, ale neberme rodičom stanovovať možnosť hranice podľa uvážení, ktoré oni cítia, ktoré je v poriadku podľa zákona, hej?
Čo sa týka problematiky homosexuálnych manželstiev a homosexuálnej adopcie, tu som naozaj jasne povedal, tu je základný náš zákon, hej, to znamená, ktorý, zákon o rodine, tuším, § 4 hovorí jasne: Ideálne prostredie pre dieťa je harmonická rodina tvorená otcom a matkou dieťaťa. Tam je to jasne napísané. Toto je náš zákonný rámec, ktorého sa ja držím, ktorý je, ktorý je správny, ústava je zväzok muža a ženy, čiže myslím, že tam sú tieto veci definované, to je z hľadiska legislatívy. Z hľadiska môjho názoru, keďže hájim deti a naozaj tu si zdôrazním, toto je známe a tieto názory ja si držím od začiatku. Ja som prvý raz kandidoval na ombudsmana ešte v roku 2016, vtedy som pri tých prvotných, či jak sa to hovorí, tieto pohovory, hovoril jasne svoj názor už vtedy a odvtedy si držím stále naozaj, pre dieťa nie je vhodné prostredie naozaj ideálne, aby vyrastalo v takýchto situáciách. Nehovorím, že neexistujú výnimky, ale naozaj jednopohlavné rodiny alebo jednopohlavné zväzky, pretože som nemyslel, to je otázka definície rodiny, to by som naozaj veľmi polemizoval v tomto smere, jednopohlavné zväzky nie sú naozaj ideálne pre výchovu dieťaťa a naozaj nie je to vhodné, aby tam dieťa vyrastalo. To na tom si stojím. Má to veľmi veľa výskumov, názorov, svedectiev detí a tak ďalej a tak ďalej. Je to tiež dobrý názor na odbornú polemiku. Naozaj ja som aj pozval pani poslankyňu Plevákovú (správne Plavákovú, pozn. red.), že by došla ku nám a môžme o tom diskutovať. Naozaj môžme o tom diskutovať, hľadať to riešenie, ale naozaj za tým si, keďže základný princíp je to, a to naozaj ja som, sa cítim odborne na teóriu vzťahovej väzby, to, že to riešim s tou, naozaj veľký, a okrem prípadov, štúdií, vedeckých vecí, robili sme veľký výskum na toto, naozaj dieťa potrebuje mužský vzor, ženský vzor a naozaj tieto dve komplementarity týchto dvoch dáva dokopy dieťaťu to, čo potrebuje naozaj.
Samozrejme, a tu chcem ešte jednu vec spomenúť, pojem neúplná rodina je pojem sociologický. Áno, ja sa mu vyhýbam, ale naozaj to môže stigmatizovať, ale je to sociologický pojem, ktorý naozaj viacerí autori uvádzajú, či nie je nevhodné aj tento pojem použiť, aj keď súhlasím, že môže pôsobiť stigmatizujúco, preto ja radšej tiež používam jednorodičovské rodiny. A veľa komunikujem naozaj s organizáciou jednorodič, kde naozaj sú tieto tematiky a tiež naozaj počúvam ich názory a hájim veľmi konkrétne aj tieto deti a ostatné deti. Čiže toto som, možno ešte pozerám, čo som nespomenul, akú ešte tému, ale myslím, že to bolo asi všetko.
Tých nenarodených detí, je naozaj zaujímavé, že aj v dohovore v preambule je napísané, deti pre svoju zraniteľnosť vyžadujú primeranú právnu ochranu pred aj po narodení, naozaj. Aj pred narodením sú deti spomenuté v dohovore, treba sa venovať ich ochrane, s tým absolútne súhlasím. Ale to je asi všetko, čo som, myslím, ak som, myslím, že už na nič nezabudol z týchto tém.
Ale ešte raz chcem poďakovať za vaše vypočutie, aj za to, že som mal možnosť hovoriť, aj za podnetné, ale aj za kritické poznámky, ktoré nás tiež počúvajú dopredu, pozorne počúvajú, posúvajú dopredu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh novely zákona 577 ohľadom preventívnych prehliadok, ktorý predkladáme spolu s kolegom Majerským o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Poviem v krátkosti, čoho sa týka tento náš návrh a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy.
Týmto návrhom chceme zmeniť frekvenciu preventívnych prehliadok. Ak to skrátim, tak do prvého roku života je momentálne z povinného zdravotného poistenia hradených deväť preventívnych prehliadok, my navrhujeme, aby sme zredukovali tento počet na šesť. Ďalej u osôb medzi 18. a 35. rokom života navrhujeme, aby sa frekvencia preventívnych prehliadok hradených z povinného zdravotného poistenia upravila zo súčasných dvoch rokov na šesť a u osôb starších ako 35 rokov navrhujeme, aby sa frekvencia upravila zo súčasných dvoch rokov na tri. Zároveň meníme aj mierne obsah preventívnych prehliadok v detskom veku a viac poviem potom v rozprave, do ktorej sa, ako som spomínal, hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, je uvedený pod tlačou 549.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Tak teraz mi dovoľte povedať k tejto, k tomuto návrhu odôvodnenie, prečo prichádzame s takýmto návrhom. Dovolím si na začiatok povedať možno vec, ktorá sa dotýka teda nielen nášho návrhu, ale možno všeobecne aj opozičných a koaličných návrhov. Viete, mám pocit, a už som nejaký ten mesiac v parlamente, že tá politická parlamentná práca, predkladanie návrhov zákonov, hlavne z tej opozičnej strany, ale aj z koaličnej strany, sa akýmsi spôsobom trošku obmedzuje na to, že koľko politických bodov mi to prinesie, dáva to vôbec zmysel predkladať nejaký návrh, ktorý, ktorý je možno dobrý, o ktorom som presvedčený, že je správny, ale ak sa, ak sa pustím do určitého boja, ktorý neviem, neviem, neviem vyhrať alebo neprinesie mi to politické body, či to dáva naozaj zmysel. A ja mám taký trochu pocit, že aj tento návrh, ktorý predkladáme s kolegom Majerským, je niečím takým, kde by sme sa mohli zamyslieť, že prečo vlastne opozičná strana prichádza s nejakým návrhom, ktorý je určitým spôsobom kontroverzný, ktorý potrebuje veľmi veľkú, veľmi veľké vysvetľovanie v rámci spoločnosti, že čo tým vlastne myslíme, veď nakoniec žijeme v spoločnosti, ktorá, ktorá žije tým, že prevencia je krásna, prevenciu treba, prevenciu robiť musíme, veď to je to najdôležitejšie, čo je, a takýmto spôsobom budeme všetci zdraví, krásni, múdri a dobrí a budeme žiť veľmi dlho.
Myslím si, a v tomto si vážim aj Kresťanskodemokratické hnutie ako stranu, že dáva priestor práve aj takýmto odvážnym návrhom a riešeniam, že sa nebojíme komunikácie, nebojíme sa ísť do určitých kontroverzií aj s odbornou verejnosťou aj s laickou verejnosťou a možno, priznávam, niekedy nám to uberie niektoré politické body, ale ideme do toho úprimne a s presvedčením, že je to dôležité pre Slovensko, je to dôležité pre nás, je to dôležité pre zdravotnícky systém a nebojíme sa konštruktívnej diskusie a debát.
Dovoľte mi povedať, prečo vlastne prichádzame s takouto, s takýmto riešením, že chceme siahnuť na preventívky. Prečo chceme zmeniť ten zaužívaný stereotyp, ktorý tuná máme na Slovensku, a je to z viacerých dôvodov. To, čo sa aj popísalo v rámci, v rámci médií, že Kresťanskodemokratické hnutie chce zrušiť preventívky alebo obmedziť, alebo rozhasiť ten systém, ktorý máme dobre nastavený, nie je jednoducho pravda. My nechceme tie preventívky zrušiť, my ich chceme len zoptimalizovať, nastaviť lepšie, chceme počúvať, aké sú, aké sú evidencie v rámci, v rámci sveta. Chceme, aby ten systém, ktorý máme, zdravotníctva začal efektívnejšie pracovať a aby sme robili v prvom rade zmysluplné veci. Viete, ak by sme tuná mali prebytok lekárov, prebytok zdrojov, ak by sme tu mali prebytok času, napr. v ambulanciách, tak robme si rôzne veci, veď nakoniec môžme si robiť preventívku aj každých šesť mesiacov, prečo nie, aj každý mesiac. Možno by sme si boli istejší, že nebudeme mať žiadne ochorenie, ale my tu nežijeme v takomto rozprávkovom, v ideálnom svete. My tu máme určité limitácie a tie limitácie sa, bohužiaľ, budú ešte zhoršovať. My tuná máme stále viac a viac starnúcu populáciu. Keď si všimnete, ja to opakujem pravidelne v tých svojich príspevkoch, ale je to fakt a my ako politici musíme vychovávať našu verejnosť, že to tak naozaj je, že situácia, ktorá sa na nás valí tou demografickou zmenou, bude mnoho vecí zásadným spôsobom meniť. A práve preto, že tá situácia je tu naozaj taká, že je tu zásadná demografická zmena, práve preto, že máme nedostatok lekárov, nedostatok zdravotníkov, nedostatok sestier, ale nie sme v tom sami, pretože aj iné krajiny majú obrovské problémy, tak musíme sa v prvom rade zamýšľať nad tým, ktoré veci v našom zdravotnom systéme sú možno tie, ktoré vieme najskôr oželieť. Ktoré veci dokážeme určitým spôsobom limitovať, ale nie preto, aby sme niekoho poškodili alebo postihli, ale preto, aby sme umožnili sa koncentrovať na dôležitejšie veci, a to je aj zámer nášho návrhu zákona, koncentrovať sa na dôležitejšie veci. My nechceme, my nechceme teda preventívky zrušiť, my len chceme, aby tieto preventívky boli robené cielene, aby boli robené kvalitne a aby boli robené individuálne.
Na začiatok chcem ešte povedať, že nie je preventívna prehliadka ako preventívna prehliadka. Tá prevencia, ktorá v našej spoločnosti rezonuje, je rôznych druhov. Máme tzv. primárnu prevenciu, teda základnú prevenciu, ktorá sa dotýka mladých, väčšinou alebo teda zdravých osôb, plne zdravých osôb, to znamená nemáme ani príznaky, sme v plnom zdraví, neberieme žiadne lieky, cítime sa úplne fit, chodíme na Kriváň alebo vyvážame veľké, veľké batohy na hory. Toto je primárna prevencia, že takýto zdravý človek sa ide dať skontrolovať k lekárovi, zoberie mu krv, porozpráva sa s ním, urobí mu nejakú anamnézu, toto je tá primárna prevencia. Sekundárna prevencia znamená, že osoba má určitý symptóm, ktorý sa ešte nemanifestuje ako nejaké ochorenie, napr. vysoký krvný tlak. Máte vysoký krvný tlak, ale ešte sa môžete cítiť celkom fit a celkom zdravo, ale tento vysoký krvný tlak môže spôsobiť v budúcnosti určité problémy. A na to, aby sa tieto problémy ďalej nemanifestovali do nejakého ochorenia, je dôležité, aby sa tento vysoký krvný tlak určitým spôsobom monitoroval a aby sa určitým spôsobom v určitých intervaloch kontroloval, lepšie nastavoval. To je tá sekundárna prevencia.
Čo sa týka terciárnej prevencie, tak terciárna prevencia znamená, že už nastalo nejaké ochorenie, napr. ochorenie srdca, ochorenie pečene, ale je určitým spôsobom stabilizované a na to, aby sa nezhoršovalo alebo neprechádzalo do ďalších štádií, tak je opäť dôležité pravidelne ho monitorovať, kontrolovať, aby sa nezhoršovalo, to je tá terciárna prevencia. No a potom prevencia, ktorá sa u nás stále rozvíja a dúfam, že sa bude rozvíjať stále viac, je paliatívna starostlivosť. To je starostlivosť o ťažko chorých, umierajúcich pacientov, ktorí sú na konci života, ktorí majú častokrát, prežívajú utrpenie, aby to utrpenie bolo znesiteľné, aby mali určitú kvalitu života, tak je potrebná napr. symptomatická liečba alebo zásah tzv. kvartérnej prevencie.
To, o čo ide Kresťanskodemokratickému hnutiu, o čo nám ide v tomto návrhu, hovoríme o primárnej prevencii. My hovoríme o zdravých ľuďoch, hovoríme o ľuďoch, ktorí nemajú žiadne ochorenie, nemajú žiadne symptómy a práve takíto ľudia sú u nás pozývaní na pravidelné preventívne prehliadky a my ako spoločnosť tým pravidelným preventívnym prehliadkam veríme. Veríme im, že jednoducho túto našu predstavu a očakávanie, že ostaneme zdraví, naplní práve odber krvi alebo to, že sa urobí napr. do 40 rokov statické EKG, proste veríme tomu, že takýmto spôsobom dokážeme zdravie ľudí zastabilizovať. Ale to najpodstatnejšie, čo znamená, keď chceme ostať zdraví, nie je to, aby sme si každé dva roky išli zobrať krv, alebo aby sme si dali urobiť statické EKG v kľude, to najdôležitejšie je zabezpečiť, aby sme si vedeli, aby sme vedeli zdravo žiť, upraviť životosprávu, aby sme sa vedeli hýbať, aby sme nepodliehali závislostiam, nikotínu, alkoholu, rôznym iným záležitostiam. Toto sú zásadné veci, aby sme sa vyhýbali stresu. Takýmto spôsobom dokážeme žiť zdravý a plnohodnotný život. To, že budeme chodiť každé dva roky na preventívnu prehliadku, zvlášť keď sme mladí a zdraví a nič nám nie je, tak nám toto zdravie nezaručí.
A opäť dovolím si taký malý bonmot, že stáva sa to často, že dokonca existujú aj tzv. príznaky, ak mladý, zdravý človek ide na preventívnu prehliadku a dostane od lekára potvrdenie, že je zdravý, nič mu nie je, tak si myslí, že môže ďalej fajčiť, môže ďalej piť, môže ďalej jesť rôzne nezdravé produkty a v podstate veď je zdravý. Rovnako, paradoxne sa aj v literatúre popisuje, že niekedy po preventívnej prehliadke niektorí mladí, zdraví ľudia prehliadajú niektoré symptómy, ktoré môžu byť rizikové a nebezpečné, pretože keď som bol pred dvoma mesiacmi na preventívnej prehliadke a pán doktor mi povedal, že mi nič nie je, no tak to pichanie v boku asi nič nebude, veď som zdravý a môže sa prehliadnuť nejaká závažná choroba. Rovnako falošne pozitívne neexistuje, poznáte tú anekdotu, neexistuje zdravý pacient, len nedostatočne vyšetrený a veľakrát to tak skutočne je, že ak prídete k lekárovi, tak on vám vždy niečo nájde, lebo čím hlbšie bude hľadať, niečo vám nájde, ale nie všetko je nevyhnutné na to, aby sme to začali okamžite riešiť. Dochádza aj k spontánnej limitácii niektorých zmien, ktoré sa nachádzajú v našom organizme. Pokiaľ budeme intenzívne bádať a hľadať, že či zdravý človek je naozaj zdravý a budeme to robiť veľmi, veľmi často, tak sa nevyhneme tomu, že niektoré výkony budú otáznikmi a potom budeme posúvať týchto pacientov na ďalšie vyšetrenia pre istotu, lebo boli tu hraničné hodnoty, no tak pre istotu si to dajme ešte skontrolovať, pre istotu ťa pošlem ešte tam, pre istotu ťa pošlem ešte hentam. Toto sú riziká toho, ak budeme robiť veľmi často primárnu prevenciu zdravých ľudí, že takéto veci sa môžu diať.
Táto, a táto diskusia tu v našej spoločnosti vôbec neprebieha, tu sa všetci utešujeme tým, že primárna prevencia je niečo krásne, dobré a nevyhnutné a patrí k takému modernému zdravotnému štýlu, každé dva roky prísť k lekárovi dať sa skontrolovať. Ak sa pozrieme, ak sa pozrieme na detaily, čo nám hovorí literatúra v zahraničí, tak paradoxne nenájdete žiadnu štúdiu, a to som si prezeral naozaj metaanalýzy veľmi kvalitných štúdií, nenašiel som nikde nejakú významnú pridanú hodnotu, ktorá by hovorila o tom, že sa zásadným spôsobom zmenila morbidita alebo mortalita. To znamená, že zásah do nejakého, do úmrtnosti alebo do chorobnosti spoločnosti. To je veľmi zaujímavé, veľmi zaujímavé zistenie, že teda tie prevencie, ktoré sa dejú, nemajú zjavne nejaký zásadný dopad na spoločnosť. A keď si čítate tie štúdie, že prečo, tak sú tam aj odôvodnenia, prečo asi to tak je a mnoho týchto štúdií hovorí o tom, že pravdepodobne je to preto, že na tie preventívne prehliadky chodia väčšinou ľudia, ktorí sa aj tak o svoje zdravie starajú. Ak sa starám o svoje zdravie, chodím pravidelne behať, chodím, dodržujem životosprávu, chodím pravidelne spať, vyhýbam sa stresu a tak ďalej, tak jednoducho ak mám túto možnosť, ktorú mi hradí povinné zdravotné poistenie, no tak idem ešte aj na tú preventívnu prehliadku. Ale toto nie je tá riziková skupina, ktorá by pravdepodobne z preventívnych prehliadok najviac benefitovala. Najviac by benefitovali práve ľudia, ktorí, ktorí sa nesprávajú celkom zdravo, ktorí majú určité rizikové parametre, či už čo sa týka svojej rodinnej anamnézy alebo čo sa týka svojho životného štýlu. Práve títo ľudia by mali chodiť na preventívne prehliadky, ale, žiaľ, pravdepodobne nechodia. A potom je to dôvod, prečo tie preventívne prehliadky pravdepodobne neprinášajú významný benefit pre spoločnosť.
Opäť, počuli ste takúto, takúto diskusiu v rámci našej spoločnosti? Táto diskusia vôbec neprebieha. My tuná robíme obrovské množstvo preventívnych prehliadok a chceme ich robiť ešte viac, naväzujeme ich na rôzne benefity, veď nedávno boli naväzované preventívne prehliadky na zubné benefity, čiže ak ste chceli získať 150 eur navyše, no tak ste museli prísť na preventívnu prehliadku. Takisto sú viazané preventívne prehliadky u zubárov a opäť, ak si neumývam pravidelne zuby, nerobím hygienu úst, tak mi nepomôže, že raz za rok alebo dvakrát za rok si urobím preventívnu prehliadku u zubára. No nepomôže mi to, pretože to je podstatné, aby som na tej preventívnej prehliadke dostal aj poučenie, aby som sa správal inak. To je to rozhodujúce.
Čo tým chceme dosiahnuť? Keď si pozrieme, že koľko, koľko ľudí chodí na preventívne prehliadky, tak je to zaujímavé. V oblasti detského veku tie preventívne prehliadky sa dejú pomerne často. Napríklad do jedného roku je až 90 % ľudí, ktorí majú na to nárok, alebo malých detičiek s mamami, ktorí prichádzajú ku pediatrom a chodia na tieto pravidelné prehliadky, ktoré sú v podstate povinné. Je ich u nás deväť. Deväť. A prečo je tých preventívnych prehliadok tak veľa, lebo prirodzene ten psychomotorický vývin dieťaťa v prvom roku života je obrovský, to je veľmi vysoký, veľmi rýchly psychomotorický vývin a potrebujeme ho určitým spôsobom sledovať. Čiže je nevyhnutné, aby sa tieto preventívne prehliadky diali, aby sa diali v určitých intervaloch, ale paradoxne keď sme sa pozerali na to, že ako často sa robia tieto preventívne prehliadky v prvom roku života, tak sme našli väčšinu krajín, kde sa preventívne prehliadky robili zhruba každý druhý mesiac, to znamená šesť preventívnych prehliadok v prvom roku života. Paradoxne na Slovensku ich máme deväť. Máme deväť, to znamená, že takmer každý mesiac voláme mamičku s malým dieťaťom, aby sa prišla ukázať, pozrieť, aby sa na ňu pozrel pediater. My tuná plačeme už niekoľko rokov, že máme nedostatok pediatrov, že tu máme obrovský problém, nemá kto robiť APS-ky, zatvárame APS-ky, robíme tu naozaj, máme s tým problém, ale z druhej strany robíme preventívne prehliadky, ktoré tvoria mimochodom zhruba šesť miliónov vyšetrení, ktoré robia pediatri na Slovensku ročne, je zhruba takmer jeden milión preventívnych prehliadok. Čiže 15 % všetkých výkonov, ktoré robia naši pediatri, sú preventívne prehliadky zdravých ľudí. To znamená, že toto je cesta k tomu, aby sme možno odbremenili našich pediatrov, aby sme zredukovali ten počet, počet vyšetrení, ktoré nie sú nevyhnutné.
My keď sme pripravovali tento návrh, tak sme sa veľmi citlivo pozerali aj na to, kedy je napríklad nevyhnutné očkovať dieťa. Pretože tie preventívne prehliadky v tom detskom veku do jedného roku sú naviazané aj na povinné očkovacie schémy a pripravili sme to ale tak, aby do toho nebolo zasiahnuté. Aby aj očkovanie napríklad bolo dodržané. Ale počul som rôzne, rôzne vyjadrenia rôznych kolegov, ktorí hovoria, že ale proste u nás ten psychomotorický vývin treba sledovať. Pýtali sa mamičiek, mamičky povedali áno, my sme spokojní, my keď máme nejaké otázky, tak sa môžeme dostať aspoň k pediatrovi. No ale keby ste sa ich spýtali, že dobre, vy máte nejakú otázku, je to nevyhnutné, aby ste sa pýtali lekára? Nemôže to robiť sestra? Nemôže to robiť nejaký iný pracovník? Nemôžete sa pýtať niekde inde? Ale tým, že vy chodíte na preventívnu prehliadku, tak možno keď budete mať akútny problém s dieťaťom, tak sa k tomu pediatrovi nedostanete, lebo práve bude robiť preventívnu prehliadku. Toto sú veci, ktoré, ktoré by sme sa mali zaujímať, ako to nastaviť lepšie. Ako urobiť ten systém transparentnejším, lepším, aby sme robili veci, ktoré sú nevyhnutné, a ja ešte raz zopakujem, preventívne prehliadky sú nevyhnutné, ale v určitom zmysluplnom rámci. A ten rámec potrebujeme lepšie nastaviť a tu je náš návrh, aby sme v prvom roku zmenili tú frekvenciu z deviatich na šesť.
V tom mladom veku, keď sa pozriete, prečo sme presvedčení o tom, že nie je nevyhnutné, aby sa robili preventívne prehliadky každé dva roky od 18 rokov, pretože ten problém je, ten problém je naozaj taký, že sa nám tu kumulujú rôzne preventívne prehliadky. Mladí ľudia nastupujú do práce a majú vstupnú pracovnú prehliadku. Potom majú možno každý rok ďalšiu pracovnú prehliadku a popritom ešte každé dva roky si ich volá všeobecný lekár na ďalšiu prehliadku, ktorá v podstate kopíruje tú pracovnú prehliadku. Čiže u mladých ľudí máme tuná pomerne kumuláciu týchto preventívnych prehliadok. No a potom sú praxe, ktoré majú napríklad polovicu svojich ordinačných hodín vyhradených pre preventívne prehliadky. A keď sa potrebujete s akútnym problémom dostať ku lekárovi, tak musíte si cez esemesku objednať termín a ten vám, ten príde možno o tri-štyri dni. Čiže lekár robí od ôsmej do jedenástej preventívne prehliadky, píše, že neberie nových poistencov, lebo už má naplnený stav, ale keď máte akútny stav, horúčku 40, tak musíte počkať a prídete na rad o tri-štyri dni. Zdá sa vám tento systém normálny? Mne sa tento systém normálny nezdá a okrem iného my nemáme dáta, že to pomáha. Všetky preventabilné ochorenia, ja som sa pozrel napríklad na cukrovku, keď sa hovorí, že teda ale veď chceme odhaliť nejaké ochorenie, napríklad cukrovku, tak keď si pozriete, ako vyzerajú dáta, tak do 35 rokov to množstvo pacientov, ktorí majú diabetes mellitus 2. typu, to znamená ten, ktorý je preventabilný, je veľmi nízke. Je to okolo 6- až 7-tisíc pacientov na Slovensku. A ročný záchyt, ročný záchyt v skupine od 20 do 35 rokov ľudí s diabetom je okolo 700. Za celý rok na celom území Slovenska v tejto mladej skupine. Nad 35 rokov tento záchyt je výrazne vyšší, je až 21-tisíc. Čiže tu dáva jasný význam robiť tie preventívne prehliadky častejšie u starších ľudí, kde tie chronické ochorenia sú prirodzene oveľa častejšie, tam ten význam preventívnych prehliadok určite je. Či sa majú robiť každé dva roky alebo každé tri roky, nevieme, ale sú opäť krajiny, ktoré to robia každé tri roky a majú lepšie výsledky ako má Slovensko. Čiže opäť, nechceme robiť žiadnu partizánčinu, nechceme robiť niečo, čo nie je reálne platné vo svete, ale chceme to nastaviť opäť na nižšiu frekvenciu a umožniť našim všeobecným lekárom, aby sa mohli venovať napríklad akútnym pacientom, chronickým pacientom a tak ďalej.
No a ešte poslednú vec, ktorú musím povedať, je, že hoci tie preventívne prehliadky robíme, nemeriame ich. Čiže robia sa, ale keď sa opýtate, že čo z toho, či a aký bol záchyt, tak ten záchyt jednoducho neprichádza, pretože tieto dáta nezbierame, my nevieme, koľko z tých preventívnych prehliadok, ktoré urobil všeobecný lekár, smerovali k tomu, že našiel nejaké preventabilné ochorenie a začal sa mu venovať.
Takže toto sú naše dôvody, prečo prichádzame s týmto návrhom. Ospravedlňujem sa, že som vás asi tu trošku dlho držal, ale je to dôležitá téma, aby sme ju snáď niektorí pochopili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Stachura, vystihol si podstatu toho, čo sa naozaj už len posledné roky rozprávame, že nám treba naozaj optimalizovať primárnu, primárnu sféru. Hovoríme, že nám chýbajú ambulantní detskí, dospelí lekári a s ambulantnou sférou nič nerobíme. Nenahrádzame, lebo nových lekárov nevieme získať do systému hneď a bude to trvať roky, ak noví lekári nahradia starších a nedá sa to urobiť naozaj zo dňa na deň. Čo ale vieme zmeniť je systém práce v ambulanciách primárnej sféry, detskej, dospelej, a vieme nastaviť, aby niektoré veci fungovali inak. Touto novelou zákona chceme otvoriť diskusiu, aby sme naozaj začali rozprávať o tom, ako zefektívniť primárnu sféru, ktorá je kľúčová, aby nám nezahlcovala nielen záchrannú zdravotnú službu, ale aj ústavnú zdravotnú starostlivosť. Lebo je kľúčová preto, aby naozaj pacient mal svojho lekára, aby sa naozaj dostal k nemu, keď to potrebuje, a to je naozaj v primárnej sfére to kľúčové, na čo má slúžiť primárna sféra.
Ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Verím, že koalícia ak si aj tento návrh neosvojí, tak niektoré veci bude upravovať v ďalšej novele a pomôže to zlepšiť primárnu sféru.
Ďakujem.