23. schôdza

Pokračujeme v rozprave.
Pán poslanec Hlina. Pripraví sa poslanec Krajčí.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem sa vyjadrovať k rozpočtu z pohľadu poľnohospodárstva a skúsim aj zodpovedať veľké tajomstvo, že kde zobrať peniaze, keď chýbajú. My tu aj z tej diskusie, čo som mal možnosť si vypočuť, tak dosť sa tu boríme s tým, alebo teda boríme s tým, že skade zobrať ale aj že kto je vlastne víťazom tohto rozpočtu a ja si myslím, môj názor je, že víťazom tohto rozpočtu sú dodávatelia IT-riešení. Všimnite si, že proste jak je ticho. Dodávajú, dodávajú, dodávajú, teraz trošku kleslo, ale dodávajú a dodávajú strašne veľa. Ja to teda pokúsim sa vysvetliť na tom pôdohospodárstve, že čo sme to my tu vlastne za krajinu, že či toľko tých IT-riešení vlastne potrebujeme, koľko platíme. Že naozaj tie sumy sú enormné, to nedáva prísne vzaté žiadnu logiku, že prečo vlastne. Minulý, tento rok je tam myslím 700 mil., to sú dodávky IT- riešení, ten rozpočtovaný rok, neviem, či som si dobre zapamätal, niečo cez 500, 550 a pán Hargaš hovoril, že určite to narastie. A teraz si predstavte, že odkedy sa tu teda boríme s tým IT, hej, že koľko tých miliárd tam už šlo.
A teraz si to zoberte z pohľadu či domácností, alebo z podnikateľského, že koľko tých IT-riešení vy vlastne do toho domu naložíte? Veď vám to musí z okna trčať. Viete, že keby ste tak neustále tých 30 rokov tie IT riešenia a tie softvéry, hardvéry nakupovali, no tak už to nemáte kde dávať, lebo nestačíte vyhadzovať. To proste nedáva absolútne žiadnu logiku. Ale oni sú tichučko ako pena, lebo je to super biznis. Dakedy sa kradlo na cemente, tí čo vedia, vedia. Proste len to bol problém, lebo potom vznikli také niečo ako súdni znalci a súdni znalci to prísne vzaté vedeli zmerať, že koľko asi približne rozpadá sa, nerozpadá. Samozrejme, boli aj také odbočky z toho, keď sa to lialo do Gabčíkova. Tam to nevedel nikto zmerať, tam sa to robilo dobre. Dobre sa to robí aj v tuneloch. Tam už súdny znalec nevlezie do toho tunelu, hej? Čiže malo to svoje nuansy, ale potom sa prišlo na rádovo lepší biznis a rádovo lepší biznis sú dodávky softvéru, ani nie tak hardvéru, ale softvéru, lebo to neviete nanormovať.
Tam si viete oceniť tú, ten kumšt a tam už je vlastne, na to neexistuje podľa mňa ani súdny znalec. Ak nejaký existuje, tak nemôže to zmerať. Čiže áno, tam sa presunulo a však to sme boli aj svedkami, nie, však tu IT-riešenia dodával Brhel. Mám pocit, že aj Široký bol dodávateľ nejakých IT-riešení, že náš Bill Gates bol naozaj aj z týchto, z týchto kruhov. Takže áno, vytvorila sa tu sféra, cez ktorú to celkom, to šlo a ide. A stále ide.
Pán minister, ak hľadáte nejaké peniaze, tak tam sú. Na tom rozpočte pôdohospodárstva to skúsim, skúsim povedať. Zoberte si, že pri bežných výdavkoch podkapitole tovary a služby má ministerstvo rozpočtované na budúci rok niekde na úrovni 66 miliónov, z toho ide 12 miliónov na IT. To znamená 20 %, 20 % z bežných výdavkov na tovary a služby ide na IT. Teraz mi povedzte, výrobný podnik alebo nejaký podnikateľský žiadny si nedá 20 %, hej a teraz aj z pohľadu nejakej možnej komparácie zo svetom, hej, že ktorá štátna inštitúcia, ktoré ministerstvo dlhodobo, lebo to je dlhodobo, to dokážem, dlhodobo dáva z bežných výdavkov 20 % na IT-čka. Ono to krkolomne znie. Ja som si to tu poznačil. Viete, že čím krkolomnejšie to znie, tým menej ľudí sa pýta, že čo to vlastne je, hej? Lebo nechce byť teda akože za takých, že nerozumejú, hej?
Viete, tak vás ako keby dostanú pod taký tlak, že vlastne nepýtaj sa, hej, ale keby som mal čas, čo nemám, tak by som si aj prečítal. Kto chce, nech si prečíta. Naozaj sú to krkolomné názvy dodávky tých IT-riešení v rámci týchto 12 mil. Všelijaké konfigurácie, inštalácie, neviem, čo všetko možné tam je, len aby sa nikto nepýtal. A viete, čo je ešte zaujímavé, lebo však tu nastreľujeme aj tie ďalšie rozpočty, a že prísne vzaté to isté aj spolu s kapitálkami je aj ten ďalší rok. Čiže viete a teraz sa pýtam, veď keď niečo dodáte, niečo opravíte, to má, to po roku zhnije ten počítač alebo ten softvér po roku zhnije, alebo viete, že prečo sa to každý rok opakuje, hej, že prečo sú tie výdaje také isté aj na rok, aj na ten ďalší rok? To by ma tiež prísne vzaté zaujímalo. Je to zlatá baňa, zlatá baňa, nekradne sa na cemente, kradne sa na softvéri. Ja nehovorím, že netreba softvér, treba. Len už nebláznime, lebo ja mám pocit, že to, začo my platíme podiel na výdavkoch, či už bežných, alebo kapitálových, viete, čo, firmy v Palo Alto nemajú taký podiel. NASA nemá podľa mňa taká podiel na bežných výdavkoch a kapitálových výdavkoch, ako máme my, lebo na bežných výdajoch máme 20 %. A viete, aký máme na kapitálových? Kapitálové výdavky ministerstva pôdohospodárstva na budúci rok sú, kde som si to tu značil, 8,5 mil. Viete, koľko z toho ide na IT-čko? 4, 50% kapitálových výdajov rozpočtu ministerstva ide na IT-čka, na softvérové, na dodávky, somariny, somariny, táraniny. Povedzte mi, kto si 50 %, ktorá krajina, ktorej, ministerstvo ktorej krajiny, ja neviem, naozaj ani NASA nemá taký podiel na kapitálkach, ako máme my. Ani v Palo Alto, ani Facebook nemá, ani, ja neviem, kto to tam je všetko, nemá taký podiel dodávky softvérových riešení na kapitálových výdavkoch. Ale tuto ministerstvo pôdohospodárstva, gazdovia, farmári máme proste podiel a čo to s tým robíme, čo to kŕmime tie kravy s tými USB-čkami? Čo im púšťame internet v maštali? Viete, že načo to my vlastne tam potrebujeme, z toho sa naozaj kravy nenažerú.
Plus ešte aby toho nebolo málo, čiže nielen bežné výdaje, nielen kapitálky, ešte aj z fondov, pán Hargaš to tu spomínal, vďačné to fondy Európskej únie a áno, neboli by to poľnohospodári, keby sa aj oni nevrhli na softvérové riešenia, lebo to naozaj kravy potrebujú a pripravuje sa, chystá sa, ešte bude podľa mňa veľká sláva, softvérové riešenie Farmár, odhadovaný náklad 19 mil., prevádzka za 10 rokov nejakých 5-6. No zázračná zasľúbená krajina. Čo na tom, že Útvar hodnoty za peniaze povedal, keby mohol, čo nemohol, lebo nemôžte, štátny orgán nemôže inému štátnemu orgánu napísať, že je to somarina, museli to na siedmich stranách rozpísať, že to je neekonomické, neefektívne, že to nedáva zmysel. Presne toto urobili, ale vám garantujem, že to ministerstvo pôdohospodárstva kúpi, lebo to bude teda najpotrebnejšia vec teraz na svete. Poľnohospodári, farmári majú milión problémov, milión starostí v kontexte vlády, v kontexte klímy, v kontexte všetkého, ale najmenší problém majú s nejakým softvérovým riešením. Videli ste niekedy nejakého poľnohospodára či s traktorom, alebo bez štrajkovať za softvér, že chce softvér? Videli ste niekde nejakého farmára, že sa domáhal softvéru? Dajte mi už konečne softvér, videli ste niekde niekoho? Ale ministerstvo dodáva softvér za 20 mil., a to je akože iný výdavok, a ešte vlastne z kapitálových výdavkov a z bežných výdavkov dáva takéto obrovské percento na to, na IT-riešenia. Kde sa to tratí, kde to mizne a neni vám trošku hanby? Neni tým ľuďom trošku hanby, dokedy to chcete takto kradnúť? Veď tie kravy sa naozaj nenažerú z tých USB-čiek, oni sa nenažerú z toho softvéru, to sa naozaj nedá, nemá kto pri nich robiť. Tie kravy budú bučať, budú bučať od hladu, budú bučať od toho, že nemá kto pri nich robiť. Nemôžte im potom softvérom zaslať, kravy buďte ticho, vám garantujem, že krava neuposlúchne, bude bučať aj tak. Môžete mať IT riešenia neviem za koľko desiatok mil.
Takže, pán minister, pokúšal som sa vám nájsť nejakú dieru v rozpočte, ale aj apel urobil, jeden apel nebol povolený. Ja by som aj urobil apel na ľudí, ktorí sa tým živia. Živte sa softvérovými a hardvérovými dodávkami, tým sa živte, ale nepodieľajte sa na tom lupe, lebo to už je lup. Keby to niekto vypočítal, koľko sa dodalo hardvéru a softvéru pre štát, tak hovorím, to z tých ministerstiev musí trčať, to musí trčať z okien, lebo to nemáte kde popratať za tie peniaze. Naozaj už nekradnite, už to nerobte a špeciálne v tomto sektore pôdohospodárstva. Tam naozaj máme čo robiť. Tam nás čakajú obrovské problémy, obrovské problémy, nebude na to. Keď dávame, prosím vás, máme 9 mil. na kapitálové výdavky, z toho dávame 50 % na IT-čka a viete, koľko dávame na národné programy podpory? Nestihnem to prečítať. Tiež deväť mil., čiže na národné programy podpory koní, chovateľov, všetkých tých organizácií, neviem čoho, deväť. Čiže aký je to pomer, rozumiete, že nie je trošku niekomu z toho blbo.
Takže, ak sa dá, čo ja si myslím teda, že sa dá, len otázka je, či sa chce, prestaňte už kradnúť na tom.
Ďakujem pekne.

Poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo, ďakujem, kolega Alojz Hlina za tvoje vystúpenie, že si zase upozornil na ďalšie veľké množstvo problémov. No, výdavky pre rok 2026, 2027, no to vláda zrátať vie. Tá výdavková časť tých budúcoročných rozpočtov, čo je teda súčasťou aktuálneho materiálu, samozrejme, je, ale aj sú tam teda všetky dané. Nedajbože, keby tam náhodou neboli vypočítané, by si niekto mohol uvedomiť, že by sa niekde dalo ušetriť, že by možno tie softvéry zrovna neboli potrebné alebo že by sa nepokazili, ako si teda v úvodzovkách povedal.
No ale na opačnej strane to už vôbec nefunguje. Vláda teda v rozpočte prezentuje rozpočtový cieľ, hej, 4,72 % deficitu pre budúci rok a potom teda o percento menej, 3,7 v 2026 a 3 % v 2027.
No ale ako by sa k takýmto číslam teda dokázali dosiahnuť, proste to tam nie je, tam nie je ani čiarka, hej? A napríklad aj rozpočtová rada, teda tieto dva roky rozpočtového horizontu ´26 a ´27 jednoznačne hodnotí ako nerealistické. No a mňa, hovorím, teda úplne fascinuje, že to, čo si, na čo si práve poukázal, že to ministerstvo presne vie, koľko bude treba a kde bude musieť minúť o dva roky, ale proste nemá ani tucha, ako teda zabezpečiť pri takých výdavkoch tie rozpočtové ciele a potom vôbec tie zdroje. No alebo obávam sa, že možnože to vláda aj tuší, a že sa bude pokúšať o tom isté, čo tohto roku, že teda kompletne celú konsolidáciu zaplatia len a len ľudia, firmy, živnostníci, SZČO, proste ľudia bez akéhokoľvek šetrenia na strane vlády.
Ďakujem pekne.

Poslanec Muňko, pripraví sa poslanec Dostál.

Že prečo tá suma je taká? To sú prakticky od začiatku, kto ten systém zavádzal a dneska ho spravuje, takže to sú tie náklady. Tak ako som ja mal v sociálnej poisťovni 40 systémov a nevedel som s tým nič spraviť, ani zrušiť, tak aj tieto systémy sú tam, či na platobné agentúry alebo tie peniaze, ktoré sú proste pokiaľ sa týka pozemkového fondu. Čakám niečo iné, čo je v poľnohospodárstve ďaleko zložitejšie, ako toto, čo ste teraz povedali, ale to je všetko proste kritika. Dobre, berem ju. Len som nepočul od vás, že prečo po dvadsiatich rokoch, keď sme vstúpili do Európskej únie, nie sú priame platby vyrovnané. Tam je hlavný problém, páni.
Ďalšie vstupy, ktoré poľnohospodári majú riešiť, to je na energiách, všetko majú, či je to nafta, benzín, alebo akékoľvek vstupy sú ďaleko vyššie, čiže nemajú tú rentabilitu, ktorú mali. My sme mali predsa výborné poľnohospodárstvo, jediný možno z poslednej alebo kto sa z toho dostal, to sú Česi, ktorí proste využili.
Ale čo dojednal náš pán komisár Figeľ, keď sme vstupovali do Európskej únie. Veď my máme aj ten problém, že zahraničné firmy môžu u nás kupovať pozemky, strategicky a všetky ostatné veci. Maďari to majú? Nemajú a ďalšie. Takže musíme sa zamyslieť celkove nad slovenským poľnohospodárstvom kde je pes zakopaný, ale berem, že máš aj určitú pravdu, že možno v tých to je. Ale my nemáme prakticky scelené pozemky ešte od Rakúska-Uhorska, mohol by som ich vymenovať, tie problémy, ktoré sú tam ďaleko väčšie, ako si ich pomenoval.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Hlina, je úplne namieste, keď opozičný poslanec kritizuje vládnu politiku a upozorňuje na problémy. Také veľmi zaujímavé je, keď to robí koaličný poslanec a ešte k tomu člen strany, ktorá tu vládne už štvrté volebné obdobie, a teda nesie hlavnú zodpovednosť za to, čo, v akom stave sa krajina nachádza, kam sa posunula alebo neposunula. A k tomu, o čom si hovoril, teda financovanie tých IT projektov v rezorte pôdohospodárstva, by som si dovolil takú všeobecnejšiu poznámku, že samé osebe to nemusí byť problém, lebo informatizácia, digitalizácia verejnej správy, nejaké softvérové riešenia môžu byť veľmi užitočné a určite môžu byť užitočné v každom rezorte vrátane pôdohospodárstva, keď sa robia tak, aby štát lepšie fungoval. Keď sú veci nastavené tak, že užívatelia, či už občania, verejnosť, alebo firmy, ktoré, a organizácie, ktoré prichádzajú do kontaktu so štátom, sa im ľahšie komunikuje, jednoduchšie si vybavujú veci alebo štát poskytuje v danom sektore lepšie služby, ktoré sú efektívnejšie, ktoré sú kvalitnejšie a v konečnom dôsledku to môže byť aj lacnejšie, že štát ušetrí, keď robí veci cez informačné technológie miesto toho, aby to robil mechanicky, papierovo, s väčšími personálnymi nákladmi. Ale to, samozrejme, predpokladá, že sa robia veci transparentne, že je jasne zdôvodnené, na čo sa ktoré riešenie použije a je tam zachovaný princíp hodnota za peniaze, o čom v prípade tejto vlády možno pochybovať.

Pán poslanec Hlina.

No, softvér kravy nenakŕmi a to bolo vlastne zmyslom, aj to som chcel povedať. Áno, ja, nechcel by som vyznieť ako niekto, kto tu bojuje za stredovek, hej, a teda, ale viete, my sme to zase prekrútili. Na začiatku to je dobré a má to význam. Samozrejme, ja sa do toho vôbec nechcem dostávať, len kde sme sa dopracovali. Dopracovali sme sa k tomu, že 20 % z bežných výdavkov na tovary a služby tvorí v rezorte pôdohospodárstva IT systém. Dopracovali sme sa k tomu, že 50 % z kapitálových výdavkov ministerstva pôdohospodárstva tvoria IT systémy. A ja sa pýtam tých farmárov, tých gazdov, tých roľníkov, tých lesníkov a to vás naučí, to vás čo má učiť ten softvér? Ako sa má kŕmiť a kedy kŕmiť krava? To potrebujete softvér na to? Viete, že mala by tam byť nejaká proporcionalita toho, že koľko toho IT-čka my vlastne v tom poľnohospodárstve potrebujeme, že či ho už náhodou za tie peniaze tam nie je aj dosť. Lebo stále ku tej krave musí niekto prísť. Môže mať softvér z NASA, môže za to zaplatiť miliardu, ale stále niekto musí ku tej krave ísť a na ten cecok jej to nasadiť. A toto presne chcem povedať, lebo už choďte inde, choďte preč z poľnohospodárstva. Nemôže tvoriť dodávka IT systémov v pôdohospodárstve 50 % kapitáloviek a 20 % bežných výdavkov, lebo potom nemôže fungovať ten rezort. Je to len čistá a čistá zlodejina.
A dôkazom toho je ten softvér Farmár. To je absolútnym dôkazom, nikto ho nechcel, nikto ho nepotreboval, nikto ho nedopytoval, ale všetci vedia, koľko bude stáť a že bude. A ja sa pýtam načo a komu bude taký softvér, keď sám Útvar hodnoty za peniaze povedal, že to, čo ponúka, je bežne dostupné pri softvéroch, ktoré stoja od 150 do 300 eur ročne? Tak sa pýtam, nemá už náhodou niekto pána Boha pri sebe, že toto je už naozaj že priveľa? Ďakujem.