23. schôdza

Pani poslankyňa Kleinert, spomenula si aj tie čistky, ktoré ministerka kultúry, na ktoré zneužíva údajnú potrebu šetrenia, vyhadzovanie ľudí ako z ministerstva, tak z podriadených rozpočtových a príspevkových organizácií.
A áno, potreba konsolidácie, potreba znižovania stavov existuje. Len tak ako sa na úrovni štátu nepristupuje povedzme k znižovaniu personálnych nákladov systémovo, že by, že by sa posúdilo, ktoré činnosti má štát vykonávať, ktoré nie a teda tie činnosti, ktoré nie je nevyhnutné, aby vykonával štát, tak je možné potom pristúpiť aj k redukcii počtu zamestnancov, ale adresne, nie plošne, tak aj tu sa to častokrát robí a bude robiť plošne.
Navyše to je, asi to nie je špecifikum iba kultúry, lebo teda ja mám informácie aj z iných rezortov, že sa tak deje, že pod zámienkou potreby šetrenia sú vyhadzovaní odborníci, dejú sa čistky. Však najnovšie sa hovorí o tých čistkách alebo teda o čistkách v rezorte zahraničia, kde to dosiahlo naozaj masívne rozmery a kde to pôsobenie ministra Blanára má potenciál úplne rozvrátiť zahraničnú, zahraničnú službu.
A ešte jednu vec by som chcel povedať v tejto súvislosti, že keď sa hovorí o štátnom rozpočte ako o zákone roka, tak sa očakáva, že bude rozobratý z viacerých strán a včera tu také jízlivé poznámky zo strany predsedajúceho, myslím to bol pán podpredseda Žiga, zazneli, že ako málo je tu opozičných poslancov. No tak koaliční poslanci sa ešte podstatne menej zapájajú do tej debaty a do tej debaty by sa mali zapájať aj členovia vlády, aj pani ministerka kultúry, aj premiér, aj ostatní.

Ďakujem. Ja sa obávam, že pani ministerka kultúry by sa nemala úplne ako do toho zapojiť, pretože ona, si myslím, že to naozaj ani nevie, a zároveň sa toho asi aj dosť bojí, lebo je si toho vedomá. Nechodí ani na naše výbory pre kultúru a médiá, takže je to taký smutný obraz vedenia ministerstva kultúry. Ja by som ešte k tým, k tej konsolidácii, áno, ona vlastne tá konsolidácia na ministerstve kultúry nie je ani vôbec konsolidáciou, pretože tí vyhodení ľudia, im musia byť aj vyplatené určité sumy a to všetko stojí hrozné peniaze, a zároveň to nie je, že tam zostane prázdne miesto, SNS si tam proste dosadzuje svojich ľudí, a to ešte aj nekompetentných, čiže to nás všetko stojí peniaze, energiu, čas a je to vlastne hrozne smutný obraz.
Ale ja by som tu chcela aj apelovať na pána ministra financií, že dokedy si necháte zo sebou takýmto spôsobom zametať nejakou jednou ministerkou kultúry alebo pánom Machalom, ktorý teda je štátny úradník, ale teda správa sa úplne politicky. Oni vám tu napíšu, narozpočtujú rozpočet, kde sú položky, ktoré sa volajú inak, majú iné sumy, ako budú mať. Konsolidácia nie je konsolidáciou, lebo sa tam len presunú položky pod, pod centrálu, čiže ministerstvo kultúry. Takže mňa by zaujímalo, že dokedy toto chcete? Vy ste povedali a dali ste príkaz a teda chcete, aby jednotlivé úseky konsolidovali. Ale oni to nerobia, vykašlali sa na to. Pozrime sa na ten rozpočet, tam to uvidíte. A ešte vás aj zavádzajú v konkrétnych názvoch daných položiek.
Takže ja by som teda akože naozaj odporučila aj tejto vláde, aj vám, aby ste trošku sa porozprávali s ministerkou kultúry, lebo je už naozaj vrchol arogancie, čo ona vyvádza v tejto krajine. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem sa vyjadrovať k rozpočtu z pohľadu poľnohospodárstva a skúsim aj zodpovedať veľké tajomstvo, že kde zobrať peniaze, keď chýbajú. My tu aj z tej diskusie, čo som mal možnosť si vypočuť, tak dosť sa tu boríme s tým, alebo teda boríme s tým, že skade zobrať ale aj že kto je vlastne víťazom tohto rozpočtu a ja si myslím, môj názor je, že víťazom tohto rozpočtu sú dodávatelia IT-riešení. Všimnite si, že proste jak je ticho. Dodávajú, dodávajú, dodávajú, teraz trošku kleslo, ale dodávajú a dodávajú strašne veľa. Ja to teda pokúsim sa vysvetliť na tom pôdohospodárstve, že čo sme to my tu vlastne za krajinu, že či toľko tých IT-riešení vlastne potrebujeme, koľko platíme. Že naozaj tie sumy sú enormné, to nedáva prísne vzaté žiadnu logiku, že prečo vlastne. Minulý, tento rok je tam myslím 700 mil., to sú dodávky IT- riešení, ten rozpočtovaný rok, neviem, či som si dobre zapamätal, niečo cez 500, 550 a pán Hargaš hovoril, že určite to narastie. A teraz si predstavte, že odkedy sa tu teda boríme s tým IT, hej, že koľko tých miliárd tam už šlo.
A teraz si to zoberte z pohľadu či domácností, alebo z podnikateľského, že koľko tých IT-riešení vy vlastne do toho domu naložíte? Veď vám to musí z okna trčať. Viete, že keby ste tak neustále tých 30 rokov tie IT riešenia a tie softvéry, hardvéry nakupovali, no tak už to nemáte kde dávať, lebo nestačíte vyhadzovať. To proste nedáva absolútne žiadnu logiku. Ale oni sú tichučko ako pena, lebo je to super biznis. Dakedy sa kradlo na cemente, tí čo vedia, vedia. Proste len to bol problém, lebo potom vznikli také niečo ako súdni znalci a súdni znalci to prísne vzaté vedeli zmerať, že koľko asi približne rozpadá sa, nerozpadá. Samozrejme, boli aj také odbočky z toho, keď sa to lialo do Gabčíkova. Tam to nevedel nikto zmerať, tam sa to robilo dobre. Dobre sa to robí aj v tuneloch. Tam už súdny znalec nevlezie do toho tunelu, hej? Čiže malo to svoje nuansy, ale potom sa prišlo na rádovo lepší biznis a rádovo lepší biznis sú dodávky softvéru, ani nie tak hardvéru, ale softvéru, lebo to neviete nanormovať.
Tam si viete oceniť tú, ten kumšt a tam už je vlastne, na to neexistuje podľa mňa ani súdny znalec. Ak nejaký existuje, tak nemôže to zmerať. Čiže áno, tam sa presunulo a však to sme boli aj svedkami, nie, však tu IT-riešenia dodával Brhel. Mám pocit, že aj Široký bol dodávateľ nejakých IT-riešení, že náš Bill Gates bol naozaj aj z týchto, z týchto kruhov. Takže áno, vytvorila sa tu sféra, cez ktorú to celkom, to šlo a ide. A stále ide.
Pán minister, ak hľadáte nejaké peniaze, tak tam sú. Na tom rozpočte pôdohospodárstva to skúsim, skúsim povedať. Zoberte si, že pri bežných výdavkoch podkapitole tovary a služby má ministerstvo rozpočtované na budúci rok niekde na úrovni 66 miliónov, z toho ide 12 miliónov na IT. To znamená 20 %, 20 % z bežných výdavkov na tovary a služby ide na IT. Teraz mi povedzte, výrobný podnik alebo nejaký podnikateľský žiadny si nedá 20 %, hej a teraz aj z pohľadu nejakej možnej komparácie zo svetom, hej, že ktorá štátna inštitúcia, ktoré ministerstvo dlhodobo, lebo to je dlhodobo, to dokážem, dlhodobo dáva z bežných výdavkov 20 % na IT-čka. Ono to krkolomne znie. Ja som si to tu poznačil. Viete, že čím krkolomnejšie to znie, tým menej ľudí sa pýta, že čo to vlastne je, hej? Lebo nechce byť teda akože za takých, že nerozumejú, hej?
Viete, tak vás ako keby dostanú pod taký tlak, že vlastne nepýtaj sa, hej, ale keby som mal čas, čo nemám, tak by som si aj prečítal. Kto chce, nech si prečíta. Naozaj sú to krkolomné názvy dodávky tých IT-riešení v rámci týchto 12 mil. Všelijaké konfigurácie, inštalácie, neviem, čo všetko možné tam je, len aby sa nikto nepýtal. A viete, čo je ešte zaujímavé, lebo však tu nastreľujeme aj tie ďalšie rozpočty, a že prísne vzaté to isté aj spolu s kapitálkami je aj ten ďalší rok. Čiže viete a teraz sa pýtam, veď keď niečo dodáte, niečo opravíte, to má, to po roku zhnije ten počítač alebo ten softvér po roku zhnije, alebo viete, že prečo sa to každý rok opakuje, hej, že prečo sú tie výdaje také isté aj na rok, aj na ten ďalší rok? To by ma tiež prísne vzaté zaujímalo. Je to zlatá baňa, zlatá baňa, nekradne sa na cemente, kradne sa na softvéri. Ja nehovorím, že netreba softvér, treba. Len už nebláznime, lebo ja mám pocit, že to, začo my platíme podiel na výdavkoch, či už bežných, alebo kapitálových, viete, čo, firmy v Palo Alto nemajú taký podiel. NASA nemá podľa mňa taká podiel na bežných výdavkoch a kapitálových výdavkoch, ako máme my, lebo na bežných výdajoch máme 20 %. A viete, aký máme na kapitálových? Kapitálové výdavky ministerstva pôdohospodárstva na budúci rok sú, kde som si to tu značil, 8,5 mil. Viete, koľko z toho ide na IT-čko? 4, 50% kapitálových výdajov rozpočtu ministerstva ide na IT-čka, na softvérové, na dodávky, somariny, somariny, táraniny. Povedzte mi, kto si 50 %, ktorá krajina, ktorej, ministerstvo ktorej krajiny, ja neviem, naozaj ani NASA nemá taký podiel na kapitálkach, ako máme my. Ani v Palo Alto, ani Facebook nemá, ani, ja neviem, kto to tam je všetko, nemá taký podiel dodávky softvérových riešení na kapitálových výdavkoch. Ale tuto ministerstvo pôdohospodárstva, gazdovia, farmári máme proste podiel a čo to s tým robíme, čo to kŕmime tie kravy s tými USB-čkami? Čo im púšťame internet v maštali? Viete, že načo to my vlastne tam potrebujeme, z toho sa naozaj kravy nenažerú.
Plus ešte aby toho nebolo málo, čiže nielen bežné výdaje, nielen kapitálky, ešte aj z fondov, pán Hargaš to tu spomínal, vďačné to fondy Európskej únie a áno, neboli by to poľnohospodári, keby sa aj oni nevrhli na softvérové riešenia, lebo to naozaj kravy potrebujú a pripravuje sa, chystá sa, ešte bude podľa mňa veľká sláva, softvérové riešenie Farmár, odhadovaný náklad 19 mil., prevádzka za 10 rokov nejakých 5-6. No zázračná zasľúbená krajina. Čo na tom, že Útvar hodnoty za peniaze povedal, keby mohol, čo nemohol, lebo nemôžte, štátny orgán nemôže inému štátnemu orgánu napísať, že je to somarina, museli to na siedmich stranách rozpísať, že to je neekonomické, neefektívne, že to nedáva zmysel. Presne toto urobili, ale vám garantujem, že to ministerstvo pôdohospodárstva kúpi, lebo to bude teda najpotrebnejšia vec teraz na svete. Poľnohospodári, farmári majú milión problémov, milión starostí v kontexte vlády, v kontexte klímy, v kontexte všetkého, ale najmenší problém majú s nejakým softvérovým riešením. Videli ste niekedy nejakého poľnohospodára či s traktorom, alebo bez štrajkovať za softvér, že chce softvér? Videli ste niekde nejakého farmára, že sa domáhal softvéru? Dajte mi už konečne softvér, videli ste niekde niekoho? Ale ministerstvo dodáva softvér za 20 mil., a to je akože iný výdavok, a ešte vlastne z kapitálových výdavkov a z bežných výdavkov dáva takéto obrovské percento na to, na IT-riešenia. Kde sa to tratí, kde to mizne a neni vám trošku hanby? Neni tým ľuďom trošku hanby, dokedy to chcete takto kradnúť? Veď tie kravy sa naozaj nenažerú z tých USB-čiek, oni sa nenažerú z toho softvéru, to sa naozaj nedá, nemá kto pri nich robiť. Tie kravy budú bučať, budú bučať od hladu, budú bučať od toho, že nemá kto pri nich robiť. Nemôžte im potom softvérom zaslať, kravy buďte ticho, vám garantujem, že krava neuposlúchne, bude bučať aj tak. Môžete mať IT riešenia neviem za koľko desiatok mil.
Takže, pán minister, pokúšal som sa vám nájsť nejakú dieru v rozpočte, ale aj apel urobil, jeden apel nebol povolený. Ja by som aj urobil apel na ľudí, ktorí sa tým živia. Živte sa softvérovými a hardvérovými dodávkami, tým sa živte, ale nepodieľajte sa na tom lupe, lebo to už je lup. Keby to niekto vypočítal, koľko sa dodalo hardvéru a softvéru pre štát, tak hovorím, to z tých ministerstiev musí trčať, to musí trčať z okien, lebo to nemáte kde popratať za tie peniaze. Naozaj už nekradnite, už to nerobte a špeciálne v tomto sektore pôdohospodárstva. Tam naozaj máme čo robiť. Tam nás čakajú obrovské problémy, obrovské problémy, nebude na to. Keď dávame, prosím vás, máme 9 mil. na kapitálové výdavky, z toho dávame 50 % na IT-čka a viete, koľko dávame na národné programy podpory? Nestihnem to prečítať. Tiež deväť mil., čiže na národné programy podpory koní, chovateľov, všetkých tých organizácií, neviem čoho, deväť. Čiže aký je to pomer, rozumiete, že nie je trošku niekomu z toho blbo.
Takže, ak sa dá, čo ja si myslím teda, že sa dá, len otázka je, či sa chce, prestaňte už kradnúť na tom.
Ďakujem pekne.

Poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo, ďakujem, kolega Alojz Hlina za tvoje vystúpenie, že si zase upozornil na ďalšie veľké množstvo problémov. No, výdavky pre rok 2026, 2027, no to vláda zrátať vie. Tá výdavková časť tých budúcoročných rozpočtov, čo je teda súčasťou aktuálneho materiálu, samozrejme, je, ale aj sú tam teda všetky dané. Nedajbože, keby tam náhodou neboli vypočítané, by si niekto mohol uvedomiť, že by sa niekde dalo ušetriť, že by možno tie softvéry zrovna neboli potrebné alebo že by sa nepokazili, ako si teda v úvodzovkách povedal.
No ale na opačnej strane to už vôbec nefunguje. Vláda teda v rozpočte prezentuje rozpočtový cieľ, hej, 4,72 % deficitu pre budúci rok a potom teda o percento menej, 3,7 v 2026 a 3 % v 2027.
No ale ako by sa k takýmto číslam teda dokázali dosiahnuť, proste to tam nie je, tam nie je ani čiarka, hej? A napríklad aj rozpočtová rada, teda tieto dva roky rozpočtového horizontu ´26 a ´27 jednoznačne hodnotí ako nerealistické. No a mňa, hovorím, teda úplne fascinuje, že to, čo si, na čo si práve poukázal, že to ministerstvo presne vie, koľko bude treba a kde bude musieť minúť o dva roky, ale proste nemá ani tucha, ako teda zabezpečiť pri takých výdavkoch tie rozpočtové ciele a potom vôbec tie zdroje. No alebo obávam sa, že možnože to vláda aj tuší, a že sa bude pokúšať o tom isté, čo tohto roku, že teda kompletne celú konsolidáciu zaplatia len a len ľudia, firmy, živnostníci, SZČO, proste ľudia bez akéhokoľvek šetrenia na strane vlády.
Ďakujem pekne.

Že prečo tá suma je taká? To sú prakticky od začiatku, kto ten systém zavádzal a dneska ho spravuje, takže to sú tie náklady. Tak ako som ja mal v sociálnej poisťovni 40 systémov a nevedel som s tým nič spraviť, ani zrušiť, tak aj tieto systémy sú tam, či na platobné agentúry alebo tie peniaze, ktoré sú proste pokiaľ sa týka pozemkového fondu. Čakám niečo iné, čo je v poľnohospodárstve ďaleko zložitejšie, ako toto, čo ste teraz povedali, ale to je všetko proste kritika. Dobre, berem ju. Len som nepočul od vás, že prečo po dvadsiatich rokoch, keď sme vstúpili do Európskej únie, nie sú priame platby vyrovnané. Tam je hlavný problém, páni.
Ďalšie vstupy, ktoré poľnohospodári majú riešiť, to je na energiách, všetko majú, či je to nafta, benzín, alebo akékoľvek vstupy sú ďaleko vyššie, čiže nemajú tú rentabilitu, ktorú mali. My sme mali predsa výborné poľnohospodárstvo, jediný možno z poslednej alebo kto sa z toho dostal, to sú Česi, ktorí proste využili.
Ale čo dojednal náš pán komisár Figeľ, keď sme vstupovali do Európskej únie. Veď my máme aj ten problém, že zahraničné firmy môžu u nás kupovať pozemky, strategicky a všetky ostatné veci. Maďari to majú? Nemajú a ďalšie. Takže musíme sa zamyslieť celkove nad slovenským poľnohospodárstvom kde je pes zakopaný, ale berem, že máš aj určitú pravdu, že možno v tých to je. Ale my nemáme prakticky scelené pozemky ešte od Rakúska-Uhorska, mohol by som ich vymenovať, tie problémy, ktoré sú tam ďaleko väčšie, ako si ich pomenoval.

Pán poslanec Hlina, je úplne namieste, keď opozičný poslanec kritizuje vládnu politiku a upozorňuje na problémy. Také veľmi zaujímavé je, keď to robí koaličný poslanec a ešte k tomu člen strany, ktorá tu vládne už štvrté volebné obdobie, a teda nesie hlavnú zodpovednosť za to, čo, v akom stave sa krajina nachádza, kam sa posunula alebo neposunula. A k tomu, o čom si hovoril, teda financovanie tých IT projektov v rezorte pôdohospodárstva, by som si dovolil takú všeobecnejšiu poznámku, že samé osebe to nemusí byť problém, lebo informatizácia, digitalizácia verejnej správy, nejaké softvérové riešenia môžu byť veľmi užitočné a určite môžu byť užitočné v každom rezorte vrátane pôdohospodárstva, keď sa robia tak, aby štát lepšie fungoval. Keď sú veci nastavené tak, že užívatelia, či už občania, verejnosť, alebo firmy, ktoré, a organizácie, ktoré prichádzajú do kontaktu so štátom, sa im ľahšie komunikuje, jednoduchšie si vybavujú veci alebo štát poskytuje v danom sektore lepšie služby, ktoré sú efektívnejšie, ktoré sú kvalitnejšie a v konečnom dôsledku to môže byť aj lacnejšie, že štát ušetrí, keď robí veci cez informačné technológie miesto toho, aby to robil mechanicky, papierovo, s väčšími personálnymi nákladmi. Ale to, samozrejme, predpokladá, že sa robia veci transparentne, že je jasne zdôvodnené, na čo sa ktoré riešenie použije a je tam zachovaný princíp hodnota za peniaze, o čom v prípade tejto vlády možno pochybovať.

No, softvér kravy nenakŕmi a to bolo vlastne zmyslom, aj to som chcel povedať. Áno, ja, nechcel by som vyznieť ako niekto, kto tu bojuje za stredovek, hej, a teda, ale viete, my sme to zase prekrútili. Na začiatku to je dobré a má to význam. Samozrejme, ja sa do toho vôbec nechcem dostávať, len kde sme sa dopracovali. Dopracovali sme sa k tomu, že 20 % z bežných výdavkov na tovary a služby tvorí v rezorte pôdohospodárstva IT systém. Dopracovali sme sa k tomu, že 50 % z kapitálových výdavkov ministerstva pôdohospodárstva tvoria IT systémy. A ja sa pýtam tých farmárov, tých gazdov, tých roľníkov, tých lesníkov a to vás naučí, to vás čo má učiť ten softvér? Ako sa má kŕmiť a kedy kŕmiť krava? To potrebujete softvér na to? Viete, že mala by tam byť nejaká proporcionalita toho, že koľko toho IT-čka my vlastne v tom poľnohospodárstve potrebujeme, že či ho už náhodou za tie peniaze tam nie je aj dosť. Lebo stále ku tej krave musí niekto prísť. Môže mať softvér z NASA, môže za to zaplatiť miliardu, ale stále niekto musí ku tej krave ísť a na ten cecok jej to nasadiť. A toto presne chcem povedať, lebo už choďte inde, choďte preč z poľnohospodárstva. Nemôže tvoriť dodávka IT systémov v pôdohospodárstve 50 % kapitáloviek a 20 % bežných výdavkov, lebo potom nemôže fungovať ten rezort. Je to len čistá a čistá zlodejina.
A dôkazom toho je ten softvér Farmár. To je absolútnym dôkazom, nikto ho nechcel, nikto ho nepotreboval, nikto ho nedopytoval, ale všetci vedia, koľko bude stáť a že bude. A ja sa pýtam načo a komu bude taký softvér, keď sám Útvar hodnoty za peniaze povedal, že to, čo ponúka, je bežne dostupné pri softvéroch, ktoré stoja od 150 do 300 eur ročne? Tak sa pýtam, nemá už náhodou niekto pána Boha pri sebe, že toto je už naozaj že priveľa? Ďakujem.

vymazať

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte najskôr pár slov k zdravotníctvu, mám iba desať minút a budem mať aj dva pozmeňujúce návrhy, takže bude trošku letieť.
Rozpočet zdravotníctva by mal zohľadňovať reálny odraz diania v samotnom sektore a práve aj na túto, by som povedal, problematiku sa má myslieť v programovej vyhláške, ktorú robí ministerstvo zdravotníctva. Tá programová vyhláška, ona v podstate by mala po nejakom rokovaní práve s ministerstvom financií, ale, samozrejme, aj s jednotlivými stakeholdermi v celom systéme narozpočtovať, naprogramovať do jednotlivých sektorov zdravotnej starostlivosti dostatok financií. Tá má byť potom, samozrejme, zverejnená k 15. 1. 2025 a keď sa tak nestane, tak poisťovne s tým majú obrovské problémy a oprávnene sa potom sťažujú, že nedokážu nasmerovať tie toky tak, ako majú, a potom máme obrovský problém s peniazmi v zdravotníctve, ktoré nám všelikde možno utekajú, tak ako by nemali.
Takže ja len upozorňujem a predpokladám, že táto programová vyhláška totiž nebola včas urobená ani pri ministerke Dolinkovej a obávam sa, že to nebude ani s týmto pánom ministrom, ale určitým spôsobom sa preto obávam, pretože ja nevidím v tomto návrhu rozpočtu práve určité toky financií, ktoré v tej programovej vyhláške by sa mali zohľadniť, ktoré riešia základné problémy ľudí, ktoré v zdravotníctve majú.
Prvý problém je ambulantný sektor. Pán minister, však určite viete, že momentálne sa vyberajú živelné poplatky v jednotlivých ambulanciách, neregulované, naozaj človek netuší, prečo ten, ktorý si vyberá taký poplatok, ktorý si vyberá, a doplácajú na to najmä pacienti, ktorí nemajú dostatok financií, pretože tie poplatky niekedy sú aj závratne vysoké. Tento problém má riešiť katalóg výkonov, ktorý je už k dispozícii. Začal sa robiť už pred pár rokmi ešte za mojej éry, my sme to odštartovali. Čo mám informáciu, je k dispozícii katalóg výkonov, avšak momentálny návrh rozpočtu nezrkadlí financie tak, aby tento katalóg výkonov mohol byť pretavený do praxe. Čo znamená, že znova ambulantní lekári, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti budú niektorí, lebo to sa naozaj týka nie kompletne celého ambulantného bloku, ale v niektorých, najmä v špecializovaných ambulanciách nebudú mať dostatočné zdroje zo zdravotných poisťovní a následne budú nútení vyberať od pacientov poplatky.
Tento poriadok, pán minister, vás pekne prosím, treba určite na to myslieť a treba to aj do budúcna na toto sa zamerať práve pri rokovaniach s ministerstvom zdravotníctva. A ja mám teraz naozaj, ja vás nekritizujem za to, koľko peňazí do zdravotníctva ide, ja mám pocit, že za posledné obdobia do toho zdravotníctva sme dali relatívne veľa peňazí, ale určite asi budete so mnou súhlasiť, že ich treba dobre nasmerovať. A toto treba robiť práve v súlade s ministerstvom zdravotníctva cez tú programovú vyhlášku a obávam sa, že sa to ani budúci rok nebude diať.
Ďalší problém je, ktorý majú pacienti, sú v nemocniciach. Veľmi dobre viete, že mala začať už od 1. 1. tohto roku platiť, platiť zákon a vyhláška, ktorá definuje maximálne čakacie lehoty na niektoré zákroky. Týmto tým pádom sa definuje naozaj nárok pacientov, ktorý definujú odborníci na základe Ústavy Slovenskej republiky na zdravotnú starostlivosť. Táto vyhláška bola odložená pani ministerkou a ja som predpokladal, že v návrhu rozpočtu budeme vidieť to, aby poisťovne mali dostatočné financie zakontrahované na to, aby mohli pacientom tento nárok aj plniť.
A ja to tam nevidím, pán minister. Takže tuná sa opäť obávam toho, že ktovie, ako to začne od budúceho roku fungovať a potom budú poisťovne pravdepodobne plakať, že sa tam nedalo dosť peňazí pre ľudí, ktorých majú liečiť. A oni majú potom, samozrejme, povinnosť tých pacientov liečiť aj v zahraničí alebo nezmluvných poskytovateľov, pokiaľ sa dostatočne nepripravili na tieto veci.
Prvý pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predložiť, navrhuje zvýšiť kapitolu všeobecnej pokladničnej správy o takmer 72 mil. eur. Vláda Slovenskej republiky totiž porušila sociálny zmier, keď bez diskusie so sociálnymi partnermi siahla na spôsob odmeňovania zdravotníckych pracovníkov a v Národnej rade Slovenskej republiky presadila zníženie mzdových koeficientov všetkých zdravotníckych pracovníkov v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, hospicoch, kúpeľoch, ambulanciách záchrannej zdravotnej služby. Výsledkom tohto kroku je hroziaci kolaps plánovanej, ale aj neodkladnej ústavnej zdravotnej starostlivosti od 1. januára 2025. Napriek čiastočnej úprave spôsobu odmeňovania pre niektoré zdravotnícke profesie, ktoré budú naďalej odmeňované podľa pôvodne platných platových koeficientov, ostáva v systéme druhá diskriminovaná skupina zdravotníckych profesií so zníženými koeficientami v budúcom roku. Aby bola táto nespravodlivosť odstránená, znížilo sa napätie medzi zdravotníckymi pracovníkmi a bola zabezpečená dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, je nevyhnutné odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov vyňať z konsolidácie verejných financií a následne vrátiť všetky platové koeficienty na pôvodnú úroveň už od 1. januára ´25.
Všetky vyššie uvedené zmeny sa premietnu do úpravy rozpočtu verejnej správy na rok ´25 až ´27 a rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia rozpočtovaná na sumu 421 485 700 eur sa navrhuje znížiť o 71 781 120 eur a použiť ich na mzdový balík zdravotníckych pracovníkov, načo je potrebná príslušná legislatívna zmena.
Pán minister, tu by som chcel ale upozorniť na jeden, na jednu diskrepanciu. V návrhu rozpočtu je uvedená suma, ktorá bola alokovaná, alebo teda mala sa ušetriť zo zníženia týchto platových koeficientov lekárov, teda zdravotníkov na budúci rok, na sumu 219 mil. eur. Po ďalších zmenách, ale aj po tom, ako minister Šaško údajne vybojoval 112 mil. eur, by bolo teda celkom logické, že malo by dôjsť k úspore asi 107 mil. eur podľa našich, podľa našich výpočtov. Avšak pri skrátenom legislatívnom konaní v dôvodovej správe sa uvádza suma 72 mil. eur. Ja si dovolím poukázať na to, že keďže trošku aj mám prehľady, koľko je tých zdravotníkov v jednotlivých odvetviach, že tieto sumy sú asi dosť veľké hausnumerá. V každom prípade pokiaľ by zostala platná legislatíva aj tak, ako je teraz nastavená, tak keď presuniete do verejného zdravotného poistenia len tých 112 mil. eur, tak to, ako sú teraz nastavené koeficienty, nebude na to dostatok financií. Avšak to je len akože na margo veci, pretože nakoniec hovoria to vaše vlastné dokumenty, ktoré posielate buď na ministerstvo zdravotníctva, alebo neviem, či to robia priamo ich analytici, ale predpokladám, že s analytikmi z ministerstva financií, tam skrátka nesedí úplne základná matematika, tam skrátka nesedí, nesedia tie počty, keď spočítavame a odčítavame jednotlivé sumy, ktoré uvádzate.
Takže ja, samozrejme, navrhnem práve kvôli sociálnemu zmieru a kvôli tomu, že si myslím, že iná cesta nevedie, ako tých 72 mil. ešte tým zdravotníkom na budúci rok dať, navrhnem to, aby sa táto suma už teraz alokovala v štátnom rozpočte práve na upravenie tých mzdových koeficientov na budúci rok pre zdravotníckych pracovníkov, tak ako to mali pôvodne sľúbené ešte predchádzajúcimi vládami.
Potom budem mať druhý pozmeňujúci návrh. Ten druhý pozmeňujúci návrh, chceme vyjadriť znepokojenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý je nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky, ktorá vo svojej analýze uviedla, že legislatívne zmeny zamerané na rodiny s deťmi platné od 1. januára ´23 zvýšili ich priemerný ročný disponibilný príjem o 1 285 eur v dnešných cenách. Išlo o zvýšenie prídavku na dieťa a daňového bonusu. Rovnako legislatívne zmeny v dôchodkovej politike prijaté od roku 2022 zvýšili ročný disponibilný príjem rodín starobných dôchodcov o 912 eur, z toho zavedenie rodičovského dôchodku spôsobilo nárast priemerne o 351 eur a zvýšenie trinásteho dôchodku od roku 2024 o ďalších 562 eur. Navrhovaná zmena rodičovského dôchodku v doterajšej forme od roku 2025 ukrojí z disponibilného príjmu rodín dôchodcov 351 eur a ostatné opatrenia navrhovaných legislatívnych zmien najmä zvýšenie DPH znížia príjem rodín o ďalších 99 eur. Z toho je zrejmé, a to nehovoríme my, že prorodinné opatrenia a prosociálne opatrenia, ktoré priniesli predchádzajúce vlády, priniesli zvýšené príjmy domácností s deťmi, ale aj seniorom, poberateľom starobných dôchodkov.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň hodnotila dopady konsolidačných opatrení na rodiny. Z nich je zrejmé, že rodiny budú na budúci rok nútené na rozdiel od vlády utiahnuť si opasky, a to nie o zanedbateľnú sumu. Jeden rodič, jedno dieťa o 240 eur za rok, jeden rodič, dve deti 279 eur za rok, dvaja rodičia, jedno dieťa 498 eur za rok, dvaja rodičia, dve deti 617 eur za rok a dvaja rodičia, tri deti a viac detí 531 eur za rok, k tomu budem čítať druhý pozmeňujúci návrh. Teraz by som ich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)