23. schôdza

Poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo, ďakujem, kolega Alojz Hlina za tvoje vystúpenie, že si zase upozornil na ďalšie veľké množstvo problémov. No, výdavky pre rok 2026, 2027, no to vláda zrátať vie. Tá výdavková časť tých budúcoročných rozpočtov, čo je teda súčasťou aktuálneho materiálu, samozrejme, je, ale aj sú tam teda všetky dané. Nedajbože, keby tam náhodou neboli vypočítané, by si niekto mohol uvedomiť, že by sa niekde dalo ušetriť, že by možno tie softvéry zrovna neboli potrebné alebo že by sa nepokazili, ako si teda v úvodzovkách povedal.
No ale na opačnej strane to už vôbec nefunguje. Vláda teda v rozpočte prezentuje rozpočtový cieľ, hej, 4,72 % deficitu pre budúci rok a potom teda o percento menej, 3,7 v 2026 a 3 % v 2027.
No ale ako by sa k takýmto číslam teda dokázali dosiahnuť, proste to tam nie je, tam nie je ani čiarka, hej? A napríklad aj rozpočtová rada, teda tieto dva roky rozpočtového horizontu ´26 a ´27 jednoznačne hodnotí ako nerealistické. No a mňa, hovorím, teda úplne fascinuje, že to, čo si, na čo si práve poukázal, že to ministerstvo presne vie, koľko bude treba a kde bude musieť minúť o dva roky, ale proste nemá ani tucha, ako teda zabezpečiť pri takých výdavkoch tie rozpočtové ciele a potom vôbec tie zdroje. No alebo obávam sa, že možnože to vláda aj tuší, a že sa bude pokúšať o tom isté, čo tohto roku, že teda kompletne celú konsolidáciu zaplatia len a len ľudia, firmy, živnostníci, SZČO, proste ľudia bez akéhokoľvek šetrenia na strane vlády.
Ďakujem pekne.

Že prečo tá suma je taká? To sú prakticky od začiatku, kto ten systém zavádzal a dneska ho spravuje, takže to sú tie náklady. Tak ako som ja mal v sociálnej poisťovni 40 systémov a nevedel som s tým nič spraviť, ani zrušiť, tak aj tieto systémy sú tam, či na platobné agentúry alebo tie peniaze, ktoré sú proste pokiaľ sa týka pozemkového fondu. Čakám niečo iné, čo je v poľnohospodárstve ďaleko zložitejšie, ako toto, čo ste teraz povedali, ale to je všetko proste kritika. Dobre, berem ju. Len som nepočul od vás, že prečo po dvadsiatich rokoch, keď sme vstúpili do Európskej únie, nie sú priame platby vyrovnané. Tam je hlavný problém, páni.
Ďalšie vstupy, ktoré poľnohospodári majú riešiť, to je na energiách, všetko majú, či je to nafta, benzín, alebo akékoľvek vstupy sú ďaleko vyššie, čiže nemajú tú rentabilitu, ktorú mali. My sme mali predsa výborné poľnohospodárstvo, jediný možno z poslednej alebo kto sa z toho dostal, to sú Česi, ktorí proste využili.
Ale čo dojednal náš pán komisár Figeľ, keď sme vstupovali do Európskej únie. Veď my máme aj ten problém, že zahraničné firmy môžu u nás kupovať pozemky, strategicky a všetky ostatné veci. Maďari to majú? Nemajú a ďalšie. Takže musíme sa zamyslieť celkove nad slovenským poľnohospodárstvom kde je pes zakopaný, ale berem, že máš aj určitú pravdu, že možno v tých to je. Ale my nemáme prakticky scelené pozemky ešte od Rakúska-Uhorska, mohol by som ich vymenovať, tie problémy, ktoré sú tam ďaleko väčšie, ako si ich pomenoval.

Pán poslanec Hlina, je úplne namieste, keď opozičný poslanec kritizuje vládnu politiku a upozorňuje na problémy. Také veľmi zaujímavé je, keď to robí koaličný poslanec a ešte k tomu člen strany, ktorá tu vládne už štvrté volebné obdobie, a teda nesie hlavnú zodpovednosť za to, čo, v akom stave sa krajina nachádza, kam sa posunula alebo neposunula. A k tomu, o čom si hovoril, teda financovanie tých IT projektov v rezorte pôdohospodárstva, by som si dovolil takú všeobecnejšiu poznámku, že samé osebe to nemusí byť problém, lebo informatizácia, digitalizácia verejnej správy, nejaké softvérové riešenia môžu byť veľmi užitočné a určite môžu byť užitočné v každom rezorte vrátane pôdohospodárstva, keď sa robia tak, aby štát lepšie fungoval. Keď sú veci nastavené tak, že užívatelia, či už občania, verejnosť, alebo firmy, ktoré, a organizácie, ktoré prichádzajú do kontaktu so štátom, sa im ľahšie komunikuje, jednoduchšie si vybavujú veci alebo štát poskytuje v danom sektore lepšie služby, ktoré sú efektívnejšie, ktoré sú kvalitnejšie a v konečnom dôsledku to môže byť aj lacnejšie, že štát ušetrí, keď robí veci cez informačné technológie miesto toho, aby to robil mechanicky, papierovo, s väčšími personálnymi nákladmi. Ale to, samozrejme, predpokladá, že sa robia veci transparentne, že je jasne zdôvodnené, na čo sa ktoré riešenie použije a je tam zachovaný princíp hodnota za peniaze, o čom v prípade tejto vlády možno pochybovať.

No, softvér kravy nenakŕmi a to bolo vlastne zmyslom, aj to som chcel povedať. Áno, ja, nechcel by som vyznieť ako niekto, kto tu bojuje za stredovek, hej, a teda, ale viete, my sme to zase prekrútili. Na začiatku to je dobré a má to význam. Samozrejme, ja sa do toho vôbec nechcem dostávať, len kde sme sa dopracovali. Dopracovali sme sa k tomu, že 20 % z bežných výdavkov na tovary a služby tvorí v rezorte pôdohospodárstva IT systém. Dopracovali sme sa k tomu, že 50 % z kapitálových výdavkov ministerstva pôdohospodárstva tvoria IT systémy. A ja sa pýtam tých farmárov, tých gazdov, tých roľníkov, tých lesníkov a to vás naučí, to vás čo má učiť ten softvér? Ako sa má kŕmiť a kedy kŕmiť krava? To potrebujete softvér na to? Viete, že mala by tam byť nejaká proporcionalita toho, že koľko toho IT-čka my vlastne v tom poľnohospodárstve potrebujeme, že či ho už náhodou za tie peniaze tam nie je aj dosť. Lebo stále ku tej krave musí niekto prísť. Môže mať softvér z NASA, môže za to zaplatiť miliardu, ale stále niekto musí ku tej krave ísť a na ten cecok jej to nasadiť. A toto presne chcem povedať, lebo už choďte inde, choďte preč z poľnohospodárstva. Nemôže tvoriť dodávka IT systémov v pôdohospodárstve 50 % kapitáloviek a 20 % bežných výdavkov, lebo potom nemôže fungovať ten rezort. Je to len čistá a čistá zlodejina.
A dôkazom toho je ten softvér Farmár. To je absolútnym dôkazom, nikto ho nechcel, nikto ho nepotreboval, nikto ho nedopytoval, ale všetci vedia, koľko bude stáť a že bude. A ja sa pýtam načo a komu bude taký softvér, keď sám Útvar hodnoty za peniaze povedal, že to, čo ponúka, je bežne dostupné pri softvéroch, ktoré stoja od 150 do 300 eur ročne? Tak sa pýtam, nemá už náhodou niekto pána Boha pri sebe, že toto je už naozaj že priveľa? Ďakujem.

vymazať

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte najskôr pár slov k zdravotníctvu, mám iba desať minút a budem mať aj dva pozmeňujúce návrhy, takže bude trošku letieť.
Rozpočet zdravotníctva by mal zohľadňovať reálny odraz diania v samotnom sektore a práve aj na túto, by som povedal, problematiku sa má myslieť v programovej vyhláške, ktorú robí ministerstvo zdravotníctva. Tá programová vyhláška, ona v podstate by mala po nejakom rokovaní práve s ministerstvom financií, ale, samozrejme, aj s jednotlivými stakeholdermi v celom systéme narozpočtovať, naprogramovať do jednotlivých sektorov zdravotnej starostlivosti dostatok financií. Tá má byť potom, samozrejme, zverejnená k 15. 1. 2025 a keď sa tak nestane, tak poisťovne s tým majú obrovské problémy a oprávnene sa potom sťažujú, že nedokážu nasmerovať tie toky tak, ako majú, a potom máme obrovský problém s peniazmi v zdravotníctve, ktoré nám všelikde možno utekajú, tak ako by nemali.
Takže ja len upozorňujem a predpokladám, že táto programová vyhláška totiž nebola včas urobená ani pri ministerke Dolinkovej a obávam sa, že to nebude ani s týmto pánom ministrom, ale určitým spôsobom sa preto obávam, pretože ja nevidím v tomto návrhu rozpočtu práve určité toky financií, ktoré v tej programovej vyhláške by sa mali zohľadniť, ktoré riešia základné problémy ľudí, ktoré v zdravotníctve majú.
Prvý problém je ambulantný sektor. Pán minister, však určite viete, že momentálne sa vyberajú živelné poplatky v jednotlivých ambulanciách, neregulované, naozaj človek netuší, prečo ten, ktorý si vyberá taký poplatok, ktorý si vyberá, a doplácajú na to najmä pacienti, ktorí nemajú dostatok financií, pretože tie poplatky niekedy sú aj závratne vysoké. Tento problém má riešiť katalóg výkonov, ktorý je už k dispozícii. Začal sa robiť už pred pár rokmi ešte za mojej éry, my sme to odštartovali. Čo mám informáciu, je k dispozícii katalóg výkonov, avšak momentálny návrh rozpočtu nezrkadlí financie tak, aby tento katalóg výkonov mohol byť pretavený do praxe. Čo znamená, že znova ambulantní lekári, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti budú niektorí, lebo to sa naozaj týka nie kompletne celého ambulantného bloku, ale v niektorých, najmä v špecializovaných ambulanciách nebudú mať dostatočné zdroje zo zdravotných poisťovní a následne budú nútení vyberať od pacientov poplatky.
Tento poriadok, pán minister, vás pekne prosím, treba určite na to myslieť a treba to aj do budúcna na toto sa zamerať práve pri rokovaniach s ministerstvom zdravotníctva. A ja mám teraz naozaj, ja vás nekritizujem za to, koľko peňazí do zdravotníctva ide, ja mám pocit, že za posledné obdobia do toho zdravotníctva sme dali relatívne veľa peňazí, ale určite asi budete so mnou súhlasiť, že ich treba dobre nasmerovať. A toto treba robiť práve v súlade s ministerstvom zdravotníctva cez tú programovú vyhlášku a obávam sa, že sa to ani budúci rok nebude diať.
Ďalší problém je, ktorý majú pacienti, sú v nemocniciach. Veľmi dobre viete, že mala začať už od 1. 1. tohto roku platiť, platiť zákon a vyhláška, ktorá definuje maximálne čakacie lehoty na niektoré zákroky. Týmto tým pádom sa definuje naozaj nárok pacientov, ktorý definujú odborníci na základe Ústavy Slovenskej republiky na zdravotnú starostlivosť. Táto vyhláška bola odložená pani ministerkou a ja som predpokladal, že v návrhu rozpočtu budeme vidieť to, aby poisťovne mali dostatočné financie zakontrahované na to, aby mohli pacientom tento nárok aj plniť.
A ja to tam nevidím, pán minister. Takže tuná sa opäť obávam toho, že ktovie, ako to začne od budúceho roku fungovať a potom budú poisťovne pravdepodobne plakať, že sa tam nedalo dosť peňazí pre ľudí, ktorých majú liečiť. A oni majú potom, samozrejme, povinnosť tých pacientov liečiť aj v zahraničí alebo nezmluvných poskytovateľov, pokiaľ sa dostatočne nepripravili na tieto veci.
Prvý pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predložiť, navrhuje zvýšiť kapitolu všeobecnej pokladničnej správy o takmer 72 mil. eur. Vláda Slovenskej republiky totiž porušila sociálny zmier, keď bez diskusie so sociálnymi partnermi siahla na spôsob odmeňovania zdravotníckych pracovníkov a v Národnej rade Slovenskej republiky presadila zníženie mzdových koeficientov všetkých zdravotníckych pracovníkov v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, hospicoch, kúpeľoch, ambulanciách záchrannej zdravotnej služby. Výsledkom tohto kroku je hroziaci kolaps plánovanej, ale aj neodkladnej ústavnej zdravotnej starostlivosti od 1. januára 2025. Napriek čiastočnej úprave spôsobu odmeňovania pre niektoré zdravotnícke profesie, ktoré budú naďalej odmeňované podľa pôvodne platných platových koeficientov, ostáva v systéme druhá diskriminovaná skupina zdravotníckych profesií so zníženými koeficientami v budúcom roku. Aby bola táto nespravodlivosť odstránená, znížilo sa napätie medzi zdravotníckymi pracovníkmi a bola zabezpečená dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, je nevyhnutné odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov vyňať z konsolidácie verejných financií a následne vrátiť všetky platové koeficienty na pôvodnú úroveň už od 1. januára ´25.
Všetky vyššie uvedené zmeny sa premietnu do úpravy rozpočtu verejnej správy na rok ´25 až ´27 a rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia rozpočtovaná na sumu 421 485 700 eur sa navrhuje znížiť o 71 781 120 eur a použiť ich na mzdový balík zdravotníckych pracovníkov, načo je potrebná príslušná legislatívna zmena.
Pán minister, tu by som chcel ale upozorniť na jeden, na jednu diskrepanciu. V návrhu rozpočtu je uvedená suma, ktorá bola alokovaná, alebo teda mala sa ušetriť zo zníženia týchto platových koeficientov lekárov, teda zdravotníkov na budúci rok, na sumu 219 mil. eur. Po ďalších zmenách, ale aj po tom, ako minister Šaško údajne vybojoval 112 mil. eur, by bolo teda celkom logické, že malo by dôjsť k úspore asi 107 mil. eur podľa našich, podľa našich výpočtov. Avšak pri skrátenom legislatívnom konaní v dôvodovej správe sa uvádza suma 72 mil. eur. Ja si dovolím poukázať na to, že keďže trošku aj mám prehľady, koľko je tých zdravotníkov v jednotlivých odvetviach, že tieto sumy sú asi dosť veľké hausnumerá. V každom prípade pokiaľ by zostala platná legislatíva aj tak, ako je teraz nastavená, tak keď presuniete do verejného zdravotného poistenia len tých 112 mil. eur, tak to, ako sú teraz nastavené koeficienty, nebude na to dostatok financií. Avšak to je len akože na margo veci, pretože nakoniec hovoria to vaše vlastné dokumenty, ktoré posielate buď na ministerstvo zdravotníctva, alebo neviem, či to robia priamo ich analytici, ale predpokladám, že s analytikmi z ministerstva financií, tam skrátka nesedí úplne základná matematika, tam skrátka nesedí, nesedia tie počty, keď spočítavame a odčítavame jednotlivé sumy, ktoré uvádzate.
Takže ja, samozrejme, navrhnem práve kvôli sociálnemu zmieru a kvôli tomu, že si myslím, že iná cesta nevedie, ako tých 72 mil. ešte tým zdravotníkom na budúci rok dať, navrhnem to, aby sa táto suma už teraz alokovala v štátnom rozpočte práve na upravenie tých mzdových koeficientov na budúci rok pre zdravotníckych pracovníkov, tak ako to mali pôvodne sľúbené ešte predchádzajúcimi vládami.
Potom budem mať druhý pozmeňujúci návrh. Ten druhý pozmeňujúci návrh, chceme vyjadriť znepokojenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý je nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky, ktorá vo svojej analýze uviedla, že legislatívne zmeny zamerané na rodiny s deťmi platné od 1. januára ´23 zvýšili ich priemerný ročný disponibilný príjem o 1 285 eur v dnešných cenách. Išlo o zvýšenie prídavku na dieťa a daňového bonusu. Rovnako legislatívne zmeny v dôchodkovej politike prijaté od roku 2022 zvýšili ročný disponibilný príjem rodín starobných dôchodcov o 912 eur, z toho zavedenie rodičovského dôchodku spôsobilo nárast priemerne o 351 eur a zvýšenie trinásteho dôchodku od roku 2024 o ďalších 562 eur. Navrhovaná zmena rodičovského dôchodku v doterajšej forme od roku 2025 ukrojí z disponibilného príjmu rodín dôchodcov 351 eur a ostatné opatrenia navrhovaných legislatívnych zmien najmä zvýšenie DPH znížia príjem rodín o ďalších 99 eur. Z toho je zrejmé, a to nehovoríme my, že prorodinné opatrenia a prosociálne opatrenia, ktoré priniesli predchádzajúce vlády, priniesli zvýšené príjmy domácností s deťmi, ale aj seniorom, poberateľom starobných dôchodkov.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň hodnotila dopady konsolidačných opatrení na rodiny. Z nich je zrejmé, že rodiny budú na budúci rok nútené na rozdiel od vlády utiahnuť si opasky, a to nie o zanedbateľnú sumu. Jeden rodič, jedno dieťa o 240 eur za rok, jeden rodič, dve deti 279 eur za rok, dvaja rodičia, jedno dieťa 498 eur za rok, dvaja rodičia, dve deti 617 eur za rok a dvaja rodičia, tri deti a viac detí 531 eur za rok, k tomu budem čítať druhý pozmeňujúci návrh. Teraz by som ich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

vymazať 133.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Mareka Krajčího, Romana Mikulca a Júliusa Jakaba k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025, tlač 497.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 sa mení a dopĺňa takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo obrany SR sa suma výdavkov spolu "2 775 719 654” znižuje o sumu 587 000 000 eur, suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti "2 775 673 034” sa znižuje o sumu 587 000 000 eur a suma kapitálových výdavkov (bez prostr. na spolufinancovanie) "1 017 336 536” sa znižuje o sumu 587 000 000 eur, v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu "7 846 009 276” zvyšuje o sumu 587 000 000 eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti "7 846 009 276” sa zvyšuje o sumu 587 000 000 eur.
2. V prílohe č. 4 v kapitole 11 - Ministerstvo obrany SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu "2 775 719 654” znižuje o sumu 587 000 000 eur a vypúšťa sa suma výdavkov na program 095 Rozvoj obrany "941 138 922” a suma výdavkov na program 096 Obrana "1 726 163 323”, a v kapitole 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu „7 846 009 276” zvyšuje o sumu 587 000 000 eur, suma výdavkov na program 0HW Organizácia Všeobecná pokladničná správa "6 188 050 618” sa zvyšuje o sumu 587 000 000 eur a za program "0HW0I0I - Rezerva vlády” sa vkladá nový program, ktorý znie:
"0HW0103 - Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien s obnovením pôvodnej výšky daňového bonusu a rodičovského dôchodku 587 000 000” .
3. V prílohe č. 6 sa za riadok Rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia vkladá nový riadok, ktorý znie:

Ďakujem, pán predsedajúci, ja ešte jedno slovo teda k tomu ukončeniu vystúpenia pána poslanca, že toto si asi fakt nerobme, o sekundu, že by ste mu nedovolili to prečítať. Takže chcem pochváliť, pán predsedajúci, že ste sa dali teda presvedčiť a že mohol prečítať pozmeňujúce návrhy.
No ale, samozrejme, ku zdravotníctvu. No, zdravotníctvo je vždy problém v každej krajine, v každom rozpočte, to, že je to vlastne taký ten nepomer medzi obmedzenými zdrojmi, a to skutočne aj najbohatšia krajina na svete má obmedzené rozpočtové zdroje, a prakticky nekonečnými potrebami zdravotníctva. To nie sme jediná krajina, ktorá proste tu hľadá tú rovnováhu medzi tým. No zároveň častokrát sa fakt riešia tie množstvo zložitých problémov, ktoré v tom zdravotníctve je. Ale ja niekedy akože teda laik zdravotnícky vidím skôr to, že my namiesto toho, aby skutočne fungovali nejaké objednávkové systémy a kľudne aj za nejakých férových podmienok, nech to aj niečo stojí a nech to teda je skutočne nejak možno štátom regulované, nie cez druhú, tretiu, štvrtú stranu, ako sa to deje dnes. A teda nielen preto, že by človek vedel, kedy ide na to svoje vyšetrenie, ale preto, že to, že čo sa deje dnes, že si človek v robote vypýta to péčko, opustenie práce na celý deň a ide sa posadiť ráno častokrát už o šiestej ráno do ambulancie, aby si teda o pol ôsmej vytiahol lístoček a o, ja neviem, o trištvrte na jednu poobede sa teda dostal na radu. A vlastne celý deň v práci chýbal, čo, samozrejme, potom tie vytvorené hodnoty nie sú, tak toto by sa vlastne veľmi jednoducho vyriešilo.
A druhá vec je potom tá, že to, ako to isté by ušetrilo aj v tom zdravotníctve nejaké peniaze. Ale keď by ste išli do akejkoľvek polikliniky poobede, tam už nie je nikto. Už teda potom už ani pacienti, ani lekári. Čo tiež proste ani neumožňuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán podpredseda, tá formulácia v rokovacom poriadku je, že poslanec prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním. Takže podľa môjho názoru toto sa pokojne dá interpretovať aj tak, že odôvodní to a potom aj keď je po čase, tak prečíta a naozaj by som... Tam účelom toho je, aby nedokázalo k zbytočnému teda naťahovaniu toho odôvodnenia cez ten stanovený čas, ktorý práve pán vtedy predseda Národnej rady Danko presadil, že sa tu vôbec zaviedli nejaké limity na čas, lebo dovtedy neboli.
No ale k tomu vystúpeniu pána poslanca Krajčího, ktoré sa týkalo financovania zdravotníctva, tak ja by som chcel doplniť, že aj strana SaS mala dnes tlačovú besedu práve k situácii v zdravotníctve, ktorá súvisí aj teraz so schvaľovaným rozpočtom.
A k tým protestom lekárov, vystúpil tam predseda strany pán Gröhling a náš zdravotnícky expert poslanec Tomáš Szalay. A teda je to smutné, že zdravotníctvo nie je premiérska téma. A nielenže nie je premiérska téma, ale premiér explicitne hovoril, že to nie je premiérska téma. Keby iba sa k tomu nevyjadril a neprihlásil, ale on akoby dával to preč a hádzal zodpovednosť iba na stranu HLAS. Pripomenuli tam kolegovia, že aj pán prezident Peter Pellegrini, keď podpisoval konsolidačný balíček a odvolával Zuzanu Dolinkovú, tak sľuboval, že s novým ministrom sa situácia rapídne zlepší a zatiaľ sa teda nezlepšuje.
A teda to, na čo by som sa chcel spýtať, je transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, s ktorou vláda prišla ako s konsolidačným opatrením. Ministerstvo financií bolo za áno a teraz vyzerá, že z toho nič nebude.