23. schôdza

Ďakujem za slovo.
Predkladáme do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa rušia plošné povinnosti na získavanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon epidemiologicky závažných činností pri gastrosektore. Po dohode s Úradom verejného zdravotníctva došlo ešte k jednej zmene a k tomu prečítam pozmeňujúci návrh.
Prosím, otvorte rozpravu. Ešte spravodajcu.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka a Romana Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona, tlač 453, prerokovali určené výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Výbory súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim návrhom, ktorý je obsiahnutý v časti IV spoločnej správy. Stanovisko vlády Slovenskej republiky návrh zákona podľa § 70 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebolo do konania schôdze gestorského výboru doručené.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka a Romana Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 453, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim návrhom.
Spoločná správa obsahuje jeden pozmeňujúci návrh, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 78 z 22. októbra 2024, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu.
Pán predsedajúci, skončil som, môžte otvoriť rozpravu.

Ďakujem za slovo. Bude podľa mňa jeden pozmeňujúci návrh, ktorým sa vlastne navrhovaná úprava reflektuje pripomienky vznesené počas pripomienkového konania a zosúladenia, zosúlaďuje znenie zákona s dôvodovou správou. Návrh špecifikuje, že povinnosť preukazovania odbornej spôsobilosti sa vzťahuje len na osoby priamo vykonávajúce činnosti, v § 15 ods. 2 písm. c) zákona vrátane podnikateľov a zamestnancov zodpovedných za odborné vykonávanie týchto činností v prevádzkarňach potravinárskych podnikov. Zároveň sa zavádza výnimka pre osoby vykonávajúce pomocné práce pri týchto činnostiach a pre osoby zamerané výlučne na prepravu balených potravín a pokrmov.
Teraz prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka a Romana Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač tlač 453.
V čl. 1 doterajší text novelizačného bodu znie:
„§ 16 sa dopĺňa odsekom 40, ktorý znie:
„(40) Odbornú spôsobilosť na činnosti uvedené v § 15 ods. 2 písm. c) preukazuje fyzická osoba - podnikateľ, ktorý vykonáva tieto činnosti samostatne, vedúci zamestnanec, ktorý je v prevádzkarni ^23a) potravinárskeho podniku^23b) zodpovedný za odborné vykonávanie týchto činností a zamestnanec, ktorý vykonáva činnosti uvedené v § 15 ods. 2 písm. c). Preukazovanie odbornej spôsobilosti podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na osobu, ktorá vykonáva pomocné práce pri činnostiach uvedených v § 15 ods. 2 písm. c). Odbornú spôsobilosť na činnosti uvedené v § 15 ods. 2 písm. c) nepreukazuje osoba vykonávajúca prepravu balených potravín a pokrmov."
Poznámky pod čiarou k odkazom 23a a 23b znejú:
„^23a) Čl. 2 ods.1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30. 4. 2004) v platnom znení.
^23b) Čl. 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 31, 1.2.2002) v platnom znení.".".
V súvislosti s navrhovanou zmenou sa primerane upraví aj názov zákona.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne.
Takže máme tú zákon roka, kolegovia, počul som, že je veľký záujem o rozpravu, takže budem sa tešiť na vaše príspevky.
Chcem na úvod povedať, že niekedy, teda keď prejdú a začnú sa už opakovať veci, tak by som potom vystúpil v rámci rozpravy, aby ste na mňa mohli potom reagovať, a, samozrejme, ja budem reagovať na vás, čo tu budete hovoriť.
Takže hlavnou charakteristikou návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2025 až ´27 je premietnutie nevyhnutnej konsolidácie verejných financií s cieľom stabilizácie dlhu do konca volebného obdobia. V dôsledku vysokých deficitov a dlhov predchádzajúcich vlád súčasná vláda realizuje v poradí už druhú zásadnú konsolidáciu, ktorej opatrenia boli zostavené tak, aby boli čo najviac sociálne vyvážené a neudusili rast ekonomiky.
Návrh rozpočtu verejnej správy bol pripravovaný v podmienkach implementácie nových fiškálnych pravidiel Európskej komisie, ktoré definujú maximálnu výdavkovú obálku a zároveň spolu s rozpočtom stanovujú limity verejných výdavkov. S ohľadom na uvedené pristúpila vláda zodpovedne k príprave návrhu rozpočtu verejnej správy so zohľadnením potrebnej konsolidácie požadovanej zo strany Európskej únie, ako aj napĺňania cieľov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 je pripravený v súlade s Národným strednodobým fiškálnym štrukturálnym plánom Slovenskej republiky na roky 2025 – 2028, ktorý teda nadväzuje na novú dohodu o fiškálnych pravidlách v rámci Európskej únie, k tomu sa ešte za chvíľu vyjadrím, kde sme si záväzne stanovili trajektóriu rastu čistých výdavkov na štyri roky, aby do konca volebného obdobia deficit klesol k 3 % HDP a verejný dlh sa stabilizoval. Chcem upozorniť, že mohli sme si vybrať aj sedemročný plán, ktorý, my sme si dobrovoľne vybrali štvorročný na to, aby sme splnili plán toho, že v roku ´27 sa nám otočí vývoj dlhu, ktorý nám do roku ´27 vzhľadom na obrovský deficit, ktorý sme tu zdedili na rok 2024, bude pretrvávať až do roku ´27.
S cieľom naplniť záväzok stabilizácie dlhu z programového vyhlásenia sa vláda rozhodla pripraviť štvorročný ozdravný plán s postupným znížením deficitu z úrovne 4,7 % HDP v roku 2025 na 3,7 % HDP v roku 2026 a na 3 % HDP v roku 2027. Táto stratégia podľa najnovších prognóz povedie k zastaveniu rastu zadlženia na konci volebného obdobia v roku 2027.
Z pohľadu makroekonomických predpokladov slovenská ekonomika v roku 2024 posilní o 2,3 %, a to najmä vplyvom domáceho dopytu. Reálne mzdy v roku ´24 vzrastú o 4 %, čo je najrýchlejšie za posledné štyri roky. Chcem pripomenúť pokles rastu reálnych miezd za posledné dva roky. Najviac, najväčší rast bude vo verejnom sektore, kde mzdy stúpnu o viac ako 8 %.
Napriek realizácii konsolidačných opatrení v roku 2025 HDP sa zvýši o 2,2 %, hlavne vďaka zdrojom z plánu obnovy a odolnosti investície porastú dvojciferným tempom.
Zamestnanosť v roku 2025 mierne vzrastie o 0,4 % a nezamestnanosť klesne na 5,3 % a na konci horizontu rozpočtu dosiahne historicky najnižšiu úroveň, teda 5 %.
Schválené konsolidačné opatrenia predstavujú objem 2,7 mld. eur na rok 2025.
Príjmy verejnej správy sa zvýšia o 1,4 % HDP. Medzi najväčšie opatrenia patrí zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 %, ktoré je kompenzované zníženými sadzbami najmä na potraviny, elektrinu, lieky, knihy, učebnice, služby spojené s podávaním nápojov a jedál v reštauračných zariadeniach, stravovacích zariadeniach, vstupné na športoviská, do fitnescentier, tovary a služby poskytované sociálnym podnikom a pre ubytovacie služby.
Ďalšie objemovo významné opatrenia predstavujú zavedenie dane z finančných transakcií pre podnikateľov a samostatne zárobkovo činné osoby či zavedenie, resp. zvýšenie sektorových daní.
Vláda zvyšuje aj spotrebné dane cez novú daň zo sladených nápojov a zdanením elektronických cigariet.
Zvýši sa daňové zaťaženie firiem s tržbami nad 5 mil. eur, čiže tých veľkých, poplatky za diaľničné známky a cestné mýto, ako aj odvodové zaťaženie vysokopríjmových zamestnancov.
Konsolidačné opatrenia na výdavkovej strane predstavujú 0,6 % HDP. Najväčšiu úsporu prináša zacielenie časti sociálnych transferov v podobe nahradenia rodičovského dôchodku možnosťou asignovať časť dane z príjmu rodičom a krátenie daňového bonusu s rastúcim príjmom. Rast výdavkov sa bude tlmiť aj opatreniami na mzdovej obálke, a to najmä pri vybraných štátnych zamestnancoch a zamestnancoch vo verejnej správe, ktoré sa znižuje o jednu desatinu.
Pri výdavkových politikách napriek zložitým podmienkam vo verejných financiách a pri zohľadnení potrebného konsolidačného úsilia návrh rozpočtu verejnej správy zachováva silný sociálny rozmer a naďalej počíta s výdavkami určenými na výplatu plného 13. dôchodku, ako aj zvýšenie opatrovateľského príspevku, zvýšenie príspevkov na osobnú asistenciu, či s nárastom výdavkov na finančný príspevok na poskytovanie sociálnych služieb.
Oblasť vzdelávania rovnako patrí medzi prioritné oblasti s pokračujúcim rastom výdavkov súvisiacich s novelou školského zákona na zabezpečenie podporných opatrení v školách, najmä školského podporného tímu, pedagogických asistentov, sociálnych pracovníkov a na iné pomáhajúce profesie. Štát na seba preberá zo samosprávy financovanie škôlok a zároveň zvyšuje objem zdrojov, ktoré bude prostredníctvom transferov poskytovať samospráve na predprimárne vzdelávanie. Rovnako rastú aj výdavky súvisiace s kompenzačným príspevkom na učiteľov. Zvýšené výdavky na vedu prostredníctvom Národnej stratégie pre vedu, výskum a inovácie vytvárajú pre vedu výrazne lepšie podmienky ako doteraz.
Zvyšujú sa výdavky Environmentálneho fondu, Modernizačného fondu, ktoré budú určené najmä na modernizáciu energetických systémov vrátane uskladňovania energie a zlepšenia energetickej efektívnosti, zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných a neverejných budov či výrobu tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie.
Na základe vyjednaných podmienok kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na roky 2025 až 2026 sú v rozpočte zabezpečené zdroje na vyplatenie odmeny v sume 800 eur na zamestnanca v roku 2025 a zároveň aj výdavky na valorizáciu platov od roku 2026 na úrovni 5 %. Samozrejme, tam zahrnieme aj sumu vyše 110 miliónov, ktorú vláda, ktorou vláda prispeje na valorizáciu miezd zdravotníkov a zdravotníckeho personálu.
Na záver by som sa chcel ešte vyjadriť k tomu, že dva dni dozadu Európska komisia vystavila tejto vláde aj vysvedčenie, čo sa týka samotného rozpočtu. Môžem po tom, ako minulý rok sme prebrali verejné financie v katastrofálnom stave, a po tom, ako sme vlastne nedostali na stôl žiadny návrh rozpočtu, len lego kocky, tak musím konštatovať, že minulý rok sme veľmi rýchlo pripravili rozpočet, behom jedného mesiaca, aj s mojimi kolegami. Samozrejme, to hodnotenie sme neočakávali, že bude nejaké, sme v podstate prešli hodnotením, aj keď teda v podstate s trojkou. Dnes môžem konštatovať, že sme sa, Slovensko sa dostalo medzi sedem najlepších krajín z hľadiska zostaveného rozpočtu. Tak to aj vyhodnotila Európska komisia.
Takisto Komisia pozitívne posúdila strednodobý fiškálny štrukturálny plán Slovenskej republiky a odporučila Rade prijať odporúčania stanovujúce v tomto a v ňom uvedené stropy rastu čistých výdavkov Slovenskej republiky.
Podľa jesennej prognózy Európskej komisie je rast čistých výdavkov Slovenskej republiky v roku ´25 v súlade s fiškálnymi pravidlami na rok 2025.
Takže asi toľko a budem sa tešiť na konštruktívnu debatu a budem potom reagovať aj na vaše vystúpenia.
Ďakujem pekne.

4.
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám v skratke uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu pre budúci rok a s vyhliadkou až do roku 2027.
Po oboznámení sa s návrhom rozpočtu konštatujeme, že pri jeho tvorbe boli dodržané národné a európske normy. Návrh vznikal v prostredí novelizovaných rozpočtových pravidiel, ktoré upravili najmä rozpočtovanie rezerv, kapitálové výdavky a taktiež boli zapracované limity verejných výdavkov. Vláda tiež priniesla nevyhnutné konsolidačné opatrenia, ktoré sú na úrovni necelých 2,7 mld. eur.
Pozitívom predloženého rozpočtu je fakt, že nastavuje výdavky podľa oblastí verejných politík, čomu tak v minulosti nebolo. Na druhej strane negatívom je skutočnosť, že hodnotenie jednotlivých cieľov politík nebudú môcť na niektorých rezortoch vykonávať analytické útvary, pretože boli zrušené, čo v konečnom dôsledku ohrozuje aj dodržanie rozpočtových pravidiel, ktoré počítajú s tým, že sa každý rok bude vykonávať revízia verejných výdavkov a v priebehu jedného volebného obdobia bude takto posúdených minimálne 50 % výdavkov štátu.
Podľa prognóz sa očakáva rast HDP na úrovni 2,2 % a bude o 0,1 percentuálneho bodu nižšie, ako sa predpokladá v tomto roku. Je to spôsobené okrem iného poklesom zahraničného dopytu po našich produktoch a tento trend môže byť dlhodobejším rizikom, ktorému bude musieť vláda venovať zvýšenú pozornosť. Akcelerátorom ekonomického rastu má byť plán obnovy a odolnosti či európske fondy, ale to len za predpokladu, že projektované investície sa aj bude dariť aj realizovať. Realizácia investícií, manažovanie projektov je z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu dlhodobo slabou stránkou štátnych inštitúcií.
Nezamestnanosť má v budúcom roku mierne klesnúť, a to na úroveň 5,3 %, čo je bezpochyby dobrá správa. Treba však povedať, že trh práce vyčerpal národné možnosti a čoraz viac bude potrebovať pracovnú silu zo zahraničia, pričom už dnes na Slovensku pracuje viac ako 113-tisíc cudzincov.
Dôležitý makroekonomický ukazovateľ, inflácia, bude po období poklesu opäť rásť a odhad sa blíži na úroveň 5,4 %, čo sa negatívne prejaví v spotrebe, teda v znížení spotreby.

Napriek zníženej DPH na vybrané potraviny a služby by mali disponibilné príjmy občanov poklesnúť približne o 180 eur, pričom najviac to pocítia rodiny s deťmi. Napríklad úplná rodina s jedným dieťaťom bude mať vo svojej peňaženke o 500 eur menej, ako mala v roku 2024. Poberatelia dôchodkov budú aj v budúcom roku skupinou, ktorej príjmy nebudú vďaka opatreniam vlády zasiahnuté vo významnejšej miere.
Príjmy štátneho, nie verejného, ale štátneho rozpočtu sú rozpočtované vo výške 27,6 mld., čo je o 4,9 mld. viac ako v tomto roku. Stúpať budú výdavky, a to o 3,7 mld. a dosiahnu úroveň 34 mld. Výsledkom tak bude schodok štátneho rozpočtu, ktorý však poklesne z aktuálnej výšky 5,87 % na 4,72 s vyhliadkou, že v roku 2027 by sme sa mali v tomto dôležitom ukazovateli dostať na úroveň 3 %, to, ako konkrétne, cez aké ďalšie konsolidačné opatrenia to chce vláda dosiahnuť, to v tomto návrhu rozpočtu detailne popísané nie je.
Mierne pozitívny trend v udržateľnosti verejných financií je vďaka vládnej konsolidácii, ktorá v roku 2025 vychádza primárne z opatrení na príjmovej strane rozpočtu, je to viac ako 80 % z celého konsolidačného balíka. Tieto opatrenia primárne zaťažia podnikateľský sektor, či už cez zvýšenie dane pre právnické osoby, cez transakčnú daň, alebo diaľničné známky, avšak tieto opatrenia sa dotknú i každého občana prostredníctvom zvýšenia dane z pridanej hodnoty.
Z pohľadu kontrolného úradu je významným rizikom v rámci komplexnej konsolidácie podporujúcej udržateľný rozvoj Slovenska dôchodková politika. Ide v nej okrem iného o rast počtu dôchodcov, štedré valorizácie dôchodkov či nesystémové legislatívne zmeny pri predčasných dôchodkoch. A to hovoríme aj v kontexte kritického nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily na domácom trhu práce. V tejto kľúčovej verejnej politike štátu je potrebné z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu aktívne hľadať konsolidačné, dlhodobo udržateľné konsolidačné opatrenia s ohľadom nielen na súčasné, ale aj budúce generácie. V roku 2025 bude rozpočet Sociálnej poisťovne zaťažený sumou viac ako 10 mld. eur, ak hovoríme o starobných dôchodkoch, ak hovoríme o trinástych, sme na sume 930 mil. eur a ak hovoríme o sume, ktorá je potrebná na vyplácanie predčasných dôchodkov, tak sme na štvornásobku toho, čo sme dávali v minulom roku, a to je suma až 560 mil. eur. Teda ak sa pozrieme na to, že štát bude musieť dofinancovať rozpočet Sociálnej poisťovne na úrovni 2,75 mld. a cez konsolidačné opatrenia má ušetriť 2,7 mld., tak len v tejto jednej verejnej politike pohltíme všetko to, čo dokážeme konsolidačnými opatreniami ušetriť.
Druhou verejnou politikou s vysokým rizikom dlhodobej udržateľnosti je zdravotníctvo. Neustály nárast dlhu v prípade koncových štátnych nemocníc prevýšil sumu 1 mld. a blížime sa k 1,3 mld. eur. Tento negatívny trend prebieha aj napriek tomu, že každoročne rastú výdavky na verejné zdravotníctvo a v budúcom roku sa dostaneme na historickú úroveň 9,6 mld., čo znamená, že sa medziročne príjmy a zdroje v zdravotníctve zvýšia o 7,8 %. NKÚ na základe kontrolnej činnosti upozorňuje, že najvýznamnejšie strategické ciele v tejto verejnej politike nebudú dosiahnuté a verejné zdroje nebudú použité efektívne. V ostatných štyroch rokoch klesá výkonnosť zdravotníckych zariadení, stále sme len na úrovni 80 % predcovidového času a od roku 2018 narástli výdavky na mzdový fond zo 48 % na 62. Verím, že je všeobecná zhoda na tom, že takýto stav nie je dlhodobo akceptovateľný, aby rozhodujúca časť nárastu peňazí do zdravotníctva smerovala len do miest a nie aj do zvyšovania kvality zdravotníckych služieb a do obnovy zdravotníckych zariadení.
Z pohľadu NKÚ a našej kontrolnej činnosti – a verím, že aj z pohľadu verejnosti – je významným rizikom dostupnosť zdravotníckych služieb v nemocniciach, ak hovoríme napríklad o čakacích dobách, o kvalite poskytovaných zdravotníckych služieb, ale aj v ambulantnej starostlivosti. Nejde len o miestnu nedostupnosť, ale ambulantná starostlivosť sa stáva finančne nedostupnou. Rastú nezákonné poplatky za ambulantné služby, ktoré sú na úrovni desiatok až stovák eur. Problémy zdravotníctva dosahujú takú mieru závažnosti, že ich je potrebné považovať nielen za problém vlády, ale taktiež parlamentu, pretože riziko ohrozenia jedného z hlavných ústavných práv – práva na dostupnú a bezplatnú starostlivosť – je veľmi vysoké.
Pri pohľadu na rozpočet smerujúci do vzdelávania, vedy a výskumu sa môže zdať, že je k tejto verejnej politike tento rozpočet štedrý, pretože je tu možné vidieť medziročný nárast až o 1,2 mld. eur. Ide však len o presun zdrojov z rozpočtov samospráv do štátneho rozpočtu a ten bude primárne slúžiť na platy zamestnancov v materských školách. Navrhovaný rozpočet nepočíta so žiadnym opatrením, ako zvýšiť atraktivitu učiteľského povolania, ako skvalitniť výchovu detí s rôznym znevýhodnením. Rozpočet nereflektuje ani na ciele programového vyhlásenia vlády, ktoré deklaruje, že každý rok bude rast miezd pedagogických a odborných zamestnancov, pričom už druhý rok za sebou nejde a nedochádza k valorizácii a to znamená, že v budúcom roku by reálne príjmy učiteľov, pedagogických, odborných zamestnancov školstva sa mali vrátiť na úroveň roku 2022, teda reálne príjmy by mali klesnúť približne o 5 %.
Riziká v napĺňaní jednotlivých strategických cieľov vidíme aj v oblasti životného prostredia a dopravy. Jedným z dôvodov je chýbajúca jasná prioritizácia strategických investičných projektov štátu. Viaceré projekty dopravnej infraštruktúry a zelenej agendy môžu naraziť na problém nedostatočnej a včasnej pripravenosti, ale aj na absorpčnú kapacitu slovenského stavebníctva realizovať v krátkom čase významný rozsah strategických investícií. Rezort životného prostredia bude musieť reagovať na výzvy spojené s niekoľkomiliardovým modernizačným dlhom vo vodárenstve na úpravu systému regulácie cien vodného a stočného, teda v tomto strategickom segmente fungovania štátu, ale aj na možné sankcie zo strany Európskej komisie za neplnenie si našich národných záväzkov pri odstraňovaní environmentálnych záťaží, skládok či odkanalizovaní aglomerácií s počtom obyvateľov nad dvetisíc.
Vzhľadom k dlhodobému nízkemu čerpaniu európskych zdrojov, či už hovoríme o EŠIF-och, alebo o pláne obnovy a odolnosti, je aj v navrhovanom rozpočte pre budúci rok významné riziko schopnosť aktívne a hlavne účelne čerpať európske financie vo výške bezmála 3,3 mld. eur. Do konca budúceho roka majú zodpovedné štátne inštitúcie vyčerpať z programu Slovensko viac ako 1,4 mld., pričom ku koncu septembra tohto roka sme boli v čerpaní len na úrovni 150 mil. eur, teda niečo nad 1 %. Z hľadiska zdynamizovania čerpania je kľúčovým miestom posudzovanie verejných obstarávaní zo strany sprostredkovateľského orgánu a práve snaha zefektívniť, zdynamizovať čerpanie sa premietla aj do toho, že sa vytvorilo jedno SORO (projekty technickej pomoci, pozn. red.), a tým je ÚVO, ktoré má posudzovať všetky otázky spojené s verejným obstarávaním. Myslíme si, že toto môže byť kritické a veľmi slabé miesto z hľadiska zdynamizovania a najmä z hľadiska reálneho čerpania európskej finančnej pomoci.
Najvyšší kontrolný úrad oceňuje snahu vlády o stabilizáciu verejných financií formou konsolidačných opatrení naviazaných na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. V predloženom rozpočte sme identifikovali rizikové oblasti, verejné politiky a viaceré makroekonomické ukazovatele môžu byť upravené nie z dôvodu interných, ale externých vplyvov či dopadov. Máme na mysli napríklad obchodnú vojnu medzi Európskou úniou a Čínou, politiku novej americkej alebo nemeckej administratívy, ktoré sa bezpochyby výrazne dotknú aj veľmi otvorenej slovenskej ekonomiky.
Plnenie rozpočtu môžu ovplyvniť taktiež opatrenia, ktorých dôsledky na podnikateľský sektor nie sú zatiaľ dostatočne známe. To všetko môže ovplyvniť makroekonomické východiská rozpočtu, o ktorých tu hovoril aj pán minister, najmä mieru hospodárskeho rastu, inflácie, zamestnanosti či taktiež daňových príjmov. Bude preto z nášho pohľadu veľmi dôležité, aby jednotlivé konsolidačné opatrenia boli zo strany zodpovedných ministerstiev priebežne monitorované, hodnotené a v priebehu potre... a v prípade potreby sa včas prijímali korekcie, ktoré pomôžu zámery tohto predloženého rozpočtu aj naplniť, pretože rozpočet je prognóza a to, ako sa ho podarí naplniť, ukáže až ďalších 12 mesiacov v roku 2025.
Panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister financií, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, dámy, páni, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesol informáciu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027, tlač 497a. (Rečník sa otočil dozadu.) Pán Dubéci, mohli by ste nerušiť?
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 584 z 21. októbra 2024 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na prerokovanie všetkým výborom okrem určených špecifických a osobitných výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady gestorskému výboru stanovisko o prerokovaní predmetného návrhu zákona podali. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2025, tlač 583.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 12 výborov a
b) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami vyjadril jeden výbor, a to gestorský.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II v bode 2 písm. a) a písm. b) spoločnej správy. Spoločná správa v časti III obsahuje spolu šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025, ako aj návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až ´27 s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť.
Spoločná správa obsahuje v časti IV aj odporúčanie a požiadavku celkovo 13 výborov Národnej rady, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2025 s odporúčaním gestorského výboru aj túto požiadavku schváliť.
Na záver konštatujem, že návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval a schválil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 179 na 36. schôdzi dňa 26. novembra 2024.
Výbor ma určil za spravodajcu výboru, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, v ktorej by som chcel ako spravodajca krátko na úvod vystúpiť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v úvode diskusie k najdôležitejšiemu zákonu roka krátko zhodnotil priebeh prerokúvania štátneho rozpočtu alebo návrhu štátneho rozpočtu vo výbore pre financie a rozpočet, teda v gestorskom výbore, ktorému predsedám.
Ale ešte predtým pripomeniem, že rozpočet pre rok 2025 musíme nazvať konsolidačným. Áno, musíme, či chceme, alebo nie. Ak nám poslancom Národnej rady Slovenskej republiky záleží na občanoch, ktorí nás sem poslali, ak nám záleží na ich deťoch, ak nám záleží na tejto krajine, na Slovenskej republike, tak musíme konsolidovať. Zhodujú sa na tom ekonomickí experti, zhoduje sa na tom koalícia s opozíciou a z rozhovorov, ktoré vediem s ľuďmi, mám pocit, že to uznávajú aj občania. O to viac ma mrzí, keď od niektorých kolegov či už na výbore, alebo tu v pléne počúvam kritiku za konsolidáciu a jej formu napriek tomu, že vina za dieru v štátnej kase je aj na ich rukách. Nezabudnime na to, že počas vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Richarda Sulíka a ďalších bola zaťatá sekera 24 miliónov eur (správne "24 miliárd eur", pozn. red.). Aj keď od jedného kolegu som sa už stretol s názorom, že už sám pán Matovič konsolidoval verejné financie. Chápem, bola kríza, covid, vojna. Tá je nakoniec aj teraz. Bolo potrebné vynaložiť zvýšené náklady, akurát že nevidím, kde tie náklady vynaložené boli. Lebo testovacie atómovky ani očkovacie lotérie a ani MOM-ky vtedajších štátnych tajomníkov blahobyt v podobe desiatok miliárd eur tejto krajine zjavne nepriniesli. Práve naopak. Ak by sme dnes nerobili tieto nepopulárne kroky, ak by sme dnes neotáčali ekonomické smerovanie našej vlasti späť do bezpečných vôd, tak by naša republika skrachovala. Neboli by sme schopní platiť svoje záväzky, neboli by sme schopní vyplácať dôchodky, sociálne príspevky, nevedeli by sme posielať platy policajtom, vojakom, lekárom, úradníkom a tak ďalej. Bol by to len ten najčernejší scenár, aký si len viete predstaviť.
Preto sa vám dnes prihováram, kolegyne, kolegovia, poslanci a poslankyne, pamätajte, že robíme nepopulárny krok. Dnes nás zaň málokto pochváli. Ale za niekoľko rokov, keď krajina naďalej bude žiť svojím životom a služby štátu budú naďalej funkčné, tak vy sa budete môcť pozrieť do zrkadla a povedať si, že to celé dávalo zmysel.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval tak samotný vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, ako aj príslušné rozpočtové kapitoly. Počas rokovania výboru prebehla rozsiahla odborná a vecná diskusia za účasti pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, pána predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale hlavne samotného pána ministra financií. Viacdňové rokovanie viedlo k prijatiu pozmeňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe. Tieto sú výsledkom zhodnotenia finančných dopadov schválených zákonov aj návrhov zákonov z dielne ministerstva financií aktuálne prerokúvaných na prebiehajúcej schôdzi. Z týchto návrhov by som spomenul napríklad úpravu sadzby dane z pridanej hodnoty na úroveň 5 % na bezlepkový chlieb a pečivo vhodné pre celiatikov, ktorých počet neustále rastie. Ide o ľudí, ktorí nemajú na výber a musia konzumovať len také pečivo, a teda určite išlo o dobrú a dôležitú správu.
Pri transakčnej dani napríklad dochádza k oslobodeniu celého spektra subjektov a organizácií, ktoré veľakrát plnia úlohy štátu. Slovenský Červený kríž, Spišská katolícka charita, rovnako tak vedecké, vzdelávacie a kultúrne ustanovizne ako Matica slovenská, Slovenská akadémia vied, vysoké školy a ďalšie organizácie budú od tejto dane uchránené.
Opakujem, nejde o populárne opatrenia, ale myslite na to, že zachraňujeme loď, na ktorej sedíme my všetci, naše deti, deti našich detí a ktorú naši predchodcovia nasmerovali na útesy.
Počas rokovania výboru pre financie a rozpočet došlo k vzneseniu výhrad pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu k rozpočtovému nastaveniu kapitoly tohto úradu. Ja osobne si veľmi vážim prácu tejto inštitúcie a so záujmom si čítam každú ich správu a hodnotenie. Preto sme na výbore prerušili konanie v tomto bode a vytvorili tak dostatočný priestor, časový priestor na prejednanie výhrady s pánom ministrom financií. Výsledkom dodatočných diskusií je schválenie uznesenia výboru, ktoré zaväzuje pána ministra financií, ako aj pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu do konca januára budúceho roku nájsť riešenie, ktoré zabezpečí pokračovanie nezávislej a efektívnej činnosti úradu.
V neposlednom rade by som sa chcel rovnako krátko venovať aj novému prvku v rámci rozpočtu verejnej správy, ktorým sú limity verejných výdavkov ako jeden z rozpočtových nástrojov na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Plénum Národnej rady prvý rok schvaľuje vládou navrhované limity, a to na každý rok volebného obdobia osobitne. Výdavkové limity by mali spolu s konsolidáciou verejných financií prispieť k postupnému ozdraveniu verejných financií, ku ktorému sa vláda zaviazala vo viacerých strategických dokumentoch. Zároveň limity verejných výdavkov sú prepojené aj s plánom obnovy a odolnosti Slovenska a ich schválenie bolo podmienkou na uvoľňovanie ďalšej platby, uvoľnenie ďalšej platby pre Slovensko.
Tu je nesmierne dôležité pripomenúť, že výdavkové limity sa v praxi počas predchádzajúcich rokov neuplatňovali, keďže sa uplatnila výnimka z dôvodu pandémie a energetickej krízy spôsobenej vojnou. S nadsázkou dodám, ľahko sa ministrovi pánovi Matovičovi a Hegerovi... ministrovalo pánovi Matovičovi a Hegerovi bez limitov, ale tak to aj dopadlo. Presne v rokoch 2020 až ´23 sa výrazne zhoršil stav verejných financií v oblasti deficitu aj štátneho dlhu.
To nie je politika, to sú fakty, kolegyne, kolegovia. Od roku 2024 však žiadna výnimka nie je a my musíme a aj budeme tí zodpovední. Naše výdavkové limity tak korešpondujú a budú korešpondovať s plánom postupného zníženia deficitu verejnej správy na úroveň pod 3 % HDP do roku 2027 a následným znižovaním dlhu Slovenskej republiky.
Na konsolidáciu a jednotlivé opatrenia môžeme mať všetci rôzny názor. Niekto by, niekto by pridal tam, ubral inde. Výsledok však musí byť rovnaký. Presne tie 3 % HDP, ktoré som spomenul pred chvíľou. Mohli by sme polemizovať, rozprávať celé dni a týždne a aj sme sa rozprávali a v tomto pléne sa aj ďalej budeme rozprávať. Tak to má byť. Výsledok však musí stále byť tie 3 % a musíme konať hneď, lebo tá viackrát skloňovaná loď sa potopí.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, želám vám konštruktívnu diskusiu so zreteľom na to, čo som v mojom príspevku viackrát opakoval.
Ďakujem vám.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, pán predseda výboru, ďakujem za vystúpenie. A mnoho vecí ste povedali pekne, trefne. Aj metafory viaceré sa mi páčili. Dobre. Jednu vec vypichnem ale vám. Nikto, možno v celej Národnej rade, trúfam si povedať, že určite nie v opozícii, nespochybňuje, že konsolidovať treba, o tomto debatu ani nemajme, ja som si to ani nedal do svojho vystúpenia, pretože to beriem ako samozrejmosť, sme v takej situácii, v akej sme, a musíme sa z nej nejakým spôsobom dostať. Čo namietame a budeme o tom hovoriť veľa dnes, možno aj zajtra, je spôsob, akým sa to robí jednak z hľadiska obsahu, teda že tie opatrenia sú škodlivé, aj z hľadiska procesu, bez diskusie, na hulváta a v komplikovanom a chaotickom procese. A to, čo budem vysvetľovať o chvíľu, to najpodstatnejšie je, že vy v skutočnosti nekonsolidujete. Za dva roky a štvrť teda, do konca budúceho roka sa deficit nezmení oproti tomu, ktorý ste prebrali v čase, keď ste prišli do vlády. Teda aj napriek dvom rokom uťahovania opaskov sa popri tom babráctve vlády vlastne deficit ani nezníži, dlh zvýši, akurát že to zaplatia ľudia. Ale o tom viac v mojom vystúpení.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán predseda výboru, takisto myslím si, že dobre, dobre si povedal, na potrebe konsolidácie sa zhodneme, o tom skutočne nie je, nie je ani debata, je to tak, konsolidovať treba. S tým teda absolútne súhlasím.
Už čo je teda, samozrejme, to, na čom sa nevieme zhodnúť, je jej forma, že ako konsolidovať, pretože nie je konsolidácia ako konsolidácia. Túto našu platia ľudia z takmer 90 %, takže ju platia vlastne takmer celú. To je to, čo mi na nej vadí, a to, čo vyčítam.
No dá sa pozrieť aj na iný príklad. Napríklad Malta, to inak bude krajina, ktorá bude konsolidovať v budúcom roku najviac, najrýchlejšie z celej, zo všetkých krajín Únie alebo eurozóny, no a jej kompletne celá konsolidácia je na výdavkovej strane, na strane šetrenia, škrtania vládnych výdavkov. Ide to aj tak. Takže Malta by bol ten príklad, ktorý by sa mne páčil ďaleko viacej.
Pán predseda, potom povedal si o zadlžení. No, povedal si 24 miliónov, to je, samozrejme, chyba v rozprávaní, áno, chcel si povedať 24 miliárd, ale tam už je potom chyba v čísle, pretože ak sa bavíme, a to je číslo, ktoré používa aj pán minister, to naše čisté zadlženie za tri roky sa zvýšilo o 18,6 miliardy, čo, samozrejme, nie je málo, ale teda bola doba, aká bola. No a teraz aj zajtra, pozajtra, možno v pondelok bude zasa plošná energopomoc predstavená a bude stáť zasa pol miliardy a budete hrdí, že ju idete dávať. Ale potom nemôžme kriti... nemôžte kritizovať vlastne, že tie dlhy vznikali, keď sa dali fakt že miliardy do energopomoci v čase, keď tie ceny energií boli tisícpercentné nárasty, ale aj napríklad sa platili ľuďom počas covidkrízy ich proste platy, hej? Takže potom toto si vlastne už odporuje, že to, čo vlastne idete uro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo aj za vaše vystúpenie.
Pán predseda finančného výboru, na finančnom výbore nikdy nepadlo ani zo strany opozície slovo o tom, že by konsolidácia nebola potrebná. My si veľmi uvedomujeme potrebu konsolidácie. Na druhej strane však treba povedať, že konsolidácia neponúka žiadne možnosti pre ekonomický rast, pre to, aby mohla rásť ekonomika, aby mohli podnikatelia rozvíjať svoje aktivity, a toto je naozaj premárnená príležitosť tejto konsolidácie.
Rovnako aj NKÚ sa vyjadrilo, že za veľké riziko považuje práve udržateľnosť ekonomického rastu. Musím povedať, že podnikatelia sú tí, ktorí budú porazení v tejto konsolidácii, a na to doplatia občania tejto republiky zvýšenými cenami, úpadkom ich životnej úrovne.
Ďakujem pekne.