33. schôdza

Ďakujem. Pán kolega, nedalo mi nezareagovať na tú vašu poznámku, teda na tvoju, Oskar, že dnes ráno bol fajn výbor. No ja neviem, možno sme sedeli na inom, ale ten celý výbor sa skĺzol do nejakých politických argumentov, floskúl, kde sme počuli pána bývalého ministra Krajčího, ako povedal, že vlastne on mal pripravené a za jeho éry bola pripravená táto podpora aj v rámci obnovy pre záchranky, čo sa týka nemocníc a tak. Len, bohužiaľ, kolegovia zo SaS takúto ideu nezdieľajú a ľahli si na zem, a tak to neprešlo. Potom sme zas počuli o tom, že ako ešte za čias pána Zajaca sa riešila presne táto rovina záchranných bodov a ako doslova nám bolo povedané, že pán minister vtedy v tej vládnej menšine ponúkal tieto záchranné body, a dokonca ani Fero Majerský sa nedostal k tým svojim vecným argumentom. Čiže ten ranný výbor bol vyslovene o takom politikárčení, ktoré nám jasne ukázalo, že, drahí kolegovia, hovoríte nám o tom, ako by ste to všetko robili úplne ideálne, len, bohužiaľ, tá opozícia aj na to výbore sa vlastne nevedela ani zhodnúť na tom, ako by túto situáciu riešila. Ja môžem otvorene povedať, že tento zákon alebo respektíve túto novelu, ktorú sme predložili, je určitým riešením kompromisu, kde aj ten verejný sektor, aj ten štátny sektor je zastúpený a vy ako opozícia ste sa nedokázali, bohužiaľ, zhodnúť na nejakom konštruktívnom riešení. Ďakujem.

Oskar, ty si otvoril dobrú tému, tá kritická infraštruktúra. Ja chcem len pripomenúť, keďže som bol za túto časť zodpovedný, že sme počas druhej vlny pandémie prevážali pacientov medzi nemocnicami a tých prevozov bolo vyše 3-tisíc, neviem, koľko z nich bolo presne ventilovaných, ale to sú obrovské čísla. Už sme na všetky veci zabudli, ale gro týchto prevozov, samozrejme, že bola to spolupráca aj s vojskom, s ministerstvom obrany, ale gro týchto prevozov robili práve záchranári, práve košická a bratislavská záchranná služba, ktorá patrila pod subjekty hospodárskej mobilizácie. A tam sa práve ukázalo, prečo je záchranná zdravotná služba súčasťou, alebo má byť súčasťou kritickej infraštruktúry štátu. A my tu teraz ideme urobiť niečo, kde nemáme ani zadefinované aspoň niektoré body, že kde táto kritická infraštruktúra štátu musí byť.
Takže je to z môjho pohľadu smutné, že pri takejto obsiahlej reforme, ktorá sa pripravovala niekoľko rokov, tak tieto argumenty vôbec ani nezaznievali a všetko sa to nieslo v úplne inej rovine. Časť bola, samozrejme, odborná, ale druhá časť bola už len potom čisto o tom, aby sa nejakým spôsobom zásadne nezmenil spôsob výberu záchranných bodov. Toľko k tomu.

Ďakujem, kolegovia, za reakcie. Tak ku kolegovi teda Slyškovi sa vyjadrím, že to je práve smutné na fungovaní tohto parlamentu a tej vašej koalície, že ja už mám tu latku toho, že kedy hodnotím, že výbor je kvalitný tak nízko, že aj už som rád za to, že mi vôbec umožníte nejakú vôbec diskusiu na tom výbore. To už je normálne že výnimočné, to už je na tom to absurdné, že keď vôbec nejaká diskusia prebehne, tak ja som rád a hodnotím to kvalitne.
No a zároveň ale je nutné povedať, že na tom výbore teda sme nemali dostatok času, ponáhľali sme sa, aby sme sem išli do pléna. Nemohli sme to naozaj rozsiahlo rozdiskutovať, my sme tam mali viacero otázok. A je úplne v poriadku, viete, koalíciu si vy vyberáte, my si opozíciu nevyberáme, a preto sa možno aj nezhodneme vo veľa veciach, ale je to úplne v poriadku a táto diskusia musí prebehnúť. Či si myslíme že, ja neviem, tá kritická infraštruktúra by tam mala byť alebo nemala byť. Však tá diskusia nech prebehne, diskutujme o tom. Toto je práve ako keby že, toto je to fórum, kde to má prebiehať a takto by to malo prebiehať. A ja vás chcem ako keby že, však ja som na tom výbore aj dokonca viac niekedy súhlasil s koaličnými poslancami, čo ste vy hovorili argumenty, ako možno s kolegom Szalayom. Ale v inej debate som zase viac súhlasil s kolegom Szalayom a naopak. Však o tomto to je, tá diskusia má prebiehať. Ja sa, veľmi vás prosím do budúcnosti, nehodnoťte to nejak negatívne, ten dnešný výbor, ja ho hodnotím veľmi pozitívne. Takúto diskusiu by sme mali mať a dúfam, že aj do budúcnosti bude a ja sa na ňu teda teším.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, stretávame sa tu opäť, je to druhé čítanie, tento rýchly turboproces pokračuje. Potrebujeme to schváliť, potrebujeme vyberať záchranky, tak ako sme tu počuli.
Ja sa pokúsim opäť byť na úvod vecný, ale, samozrejme, to politické hľadisko tuná nemôžem opomenúť. Ja ešte raz zopakujem k tej vecnej rovine, kde sú tie hlavné výhrady. Tá prvá výhrada je a zopakujem to aj pre všetkých, možno mám trochu šťastie, že sa tuná začínajú zhromažďovať aj všetci poslanci, pretože bude možno hlasovanie, ak teda ešte bude o čom hlasovať, tak chcem ešte raz spomenúť, že dopravná zdravotná služba je tuná nadivoko a tento zákon, táto novela, ktorá hovorí, že to je obsiahla novela, ktorá sa pripravovala niekoľko rokov, dopravnú zdravotnú službu vôbec nerieši a prichádza len s akýmsi konštruktom takzvaných ambulancií špeciálnej prepravy, čo nikto celkom nevie, že či ju vôbec treba a ako bude naozaj v skutočnosti vyzerať. Čiže za mňa toto je veľmi negatívny bod celej tejto reformy. Hovorili sme aj o tom, s čím ja mám možno aj trošku dissens aj s mojím kolegom Majerským, že ako lekár mi nedá pripomenúť, že ak sa teda chceme priblížiť alebo ísť smerom paramedic systému, to znamená, aby sme kompletne vytesnili lekárov alebo teda vo veľmi veľkej miere vytesnili lekárov z tejto urgentnej zdravotnej starostlivosti, prednemocničnej zdravotnej starostlivosti, tak to môže na niektorých miestach spôsobovať problémy. Spomeniem konkrétne, teraz nehovorím o nejakých veľkých mestách, kde je dojazd do najbližšej nemocnice rýchly, že zoberiete pacienta, ktorý je vo veľmi kritickom stave a prinesiete ho na urgentný príjem, ktorý dúfam funguje. Mimochodom, aj celá tá reforma, ktorá tuná vznikla, čo sa týka záchraniek, ktorú spustil, samozrejme, pán Zajac, spôsobila z môjho pohľadu, tak ako boli nastavené platby, veľmi, veľmi tak nabubnalo podľa mňa tie záchranné zdravotné služby, že sme sa niekedy dostali do situácie, že Mercedes, ako tá záchranka, prinesie kritického pacienta do šopy, pretože tie urgentné príjmy nefungujú. Tie nemocnice nám padajú na hlavu, tie nemocnice vyzerajú hrozne. Čiže aj tu vidíme ten nepomer, akým spôsobom sa rozdeľujú peniaze v zdravotníctve. Je to veľmi nehomogénne, niečo preferujeme, niečo dokážeme lepšie zaplatiť a na niečo už potom tie peniaze nie sú.
Ja ešte raz poprosím aj kolegov, aj myslím s Tomášom Szalayom tuto máme rozpor. Jednoducho my nemôžeme vnímať selektívne nákladové strediská v rámci zdravotnej starostlivosti. My nemôžeme teraz povedať, že no a to by bola hrôza, že zo záchranky, ak sa vygeneruje nejaký zisk a použije sa na niečo iné, že to nebude na záchranku, tak je to strašné. No práveže preto my máme problém, že tuná niekto, a zase poviem, že to bol pán Zajac, ktorý to začal, ale potom aj sociálne vlády, ktoré s tým nič neurobili napriek tomu, že majú vo svojom názve sociálna demokracia, tak jednoducho tu práve toto vyberanie hrozienok nechali a umožnili to, že napríklad na záchranku dávame viac zdrojov, dokonca nechávame vyberať tieto peniaze cez dividendy súkromným firmám no a potom nemáme na to, aby urgentný príjem vyzeral slušne, aby tam boli dostatočné zdroje.
Čiže hrať sa na to, viete, v tom zdravotníctve budú vždy oblasti, ktoré budú viac profitujúce a oblasti, ktoré sú menej profitujúce. A je podľa mňa nefér, že my vlastne tuto nespravodlivo rozdistribuovávame zdroje, ktoré tuná máme. Čiže nehrajme sa na to, že teda kardiológia musí byť super zaplatená na úkor ostatných, alebo záchranky majú byť lepšie zaplatené na úkor ostatných. No práve preto tu máme tento hromadný problém. Takže toto je jeden aspekt toho problému. Tak ako sú tu nastavované kroky, ja v tom čítam, že ideme cestou paramedic systému, čiže postupného vytesňovania tých lekárov. A spomínam ešte raz miesta, nie tie veľké mestá, ale niekde na periférii, kde je dostupnosť do najbližšej nemocnice možno desiatky minút, tak tu si myslím, že je dôležité mať aj kolegu lekára, ktorý preberie zodpovednosť, ak napríklad pacienta nechá doma, alebo ak pacienta porieši vlastne v tomto odľahlom priestore, pretože kým príde do nemocnice, tak sa môže úplne zdekompenzovať alebo zomrieť. Čiže za mňa tu by som očakával opatrnosť a dúfam teda, že tá reforma neprinesie to, že teda tu už lekári nebudú na záchrankách vôbec.
Čo sa týka tej siete, to sme už spomínali kolegom, že zatiaľ tá sieť nie je verejne dostupná. Dozvieme sa ju v krátkom čase, ale už bude schválený zákon, takže my už k tomu ani veľmi čo povedať nebudeme môcť.
Takže to sú možno také ešte raz aspekty tie odbornejšie, kde mám ja osobne s týmto nejakú výtku. Ale, samozrejme, to, čo tu odznievalo, je tu veľa dobrých vecí. Ešte raz spomeniem stošestnástku, stosedemnástku, ešte raz spomeniem rendez-vous systém a ďalšie veci.
Teraz by som prešiel ešte ku tým pozmeňujúcim návrhom, lebo to je teraz podstatné. Mali sme zdravotnícky výbor, ja ho, naopak, hodnotím pozitívne. Ja si nemyslím, že diskusia hoci aj ohnivá a plamenistá, je na škodu veci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Príjemný dobrý deň prajem, ctení páni podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, dovoľte mi v prvom rade sa vám všetkým, ktorí ma podporili vo voľbe predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, poďakovať. Vnímam každý jeden hlas ako prejav vašej ochoty rešpektovať vzájomné dohody a spoločný pokus o akýsi reštart v našej práci, ktorú, na ktorú nám ľudia dali mandát vo voľbách a na návrat k plnohodnotnej práci pre ľudí.
Chcem sa poďakovať aj dočasne predsedajúcemu Petrovi Žigovi za to, že naozaj bezchybne takmer rok viedol túto inštitúciu, veľmi pekne ďakujem, Peter. So všetkou pokorou vnímam túto voľbu ako výzvu pre seba samého, pretože moje meno ste označili na hlasovacom lístku a aby som k spomínanému reštartu výrazne prispel. Môžem vám sľúbiť, že budem presadzovať hodnoty, ktoré sú jasne napísané v Ústave Slovenskej republiky a v zákonoch. Zároveň urobím všetko pre to, aby v tejto sále, urobím pre to všetko, čo budem môcť, zavládla slušnosť, vecná a odborná diskusia založená na argumentoch a faktoch a nie na osobných útokoch. Nebudem dnes hovoriť dlho, pretože som presvedčený, že náš čas i pozornosť si zaslúžia predovšetkým zákony, ktorými chceme zlepšiť život ľudí na Slovensku. Riadne obsadzovanie ústavných a ďalších pozícií je, samozrejme, pre chod štátu veľmi dôležité, ale to najdôležitejšie je, aby štát plnil svoje funkcie voči občanom, aby im dával pocit bezpečia, budoval spoločnosť založenú na práve a vzájomnom rešpekte a aby poskytoval ľuďom konkrétnu pomoc v ťažkých životných situáciách a nenechával ich v boji s nepriazňou osudu osamotených. A preto sa dnes len krátko prihovorím poslancom vládnej koalície, poslancom opozície a napokon všetkým občanom Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci z vládnej koalície, som vďačný, že ste svojím hlasovaním prispeli k stabilizácii politických pomerov na Slovensku a že naša vlasť má po takmer roku riadne zvoleného druhého najvyššieho ústavného činiteľa. Som presvedčený, že všetci dobre chápeme podstatu týchto slov. Nejde o Richarda Rašiho, nejde o žiadnu inú konkrétnu osobu, ale o symbol nášho zákonodarného zboru, ktorý má kľúčovú úlohu v našom demokratickom zriadení. Ide o vážny signál dovnútra, ale aj navonok, že sme stabilnou a štandardnou demokraciou a k takýmto usporiadaným pomerom nevyhnutne patrí aj osoba primus inter pares, prvého medzi rovnými, ktorého, ktorému sa dostali, dostalo tej cti reprezentovať všetkých 150 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. No dnešná, teda resp. včerajšia voľba, má zásadný odkaz nielen voči občanom, či zahraničným partnerom, ale aj voči samotnej vládnej koalícii. Včerajšou voľbou sme usporiadali politické pomery podľa platnej koaličnej zmluvy, pretože sme zažívali časy, ktoré nikomu vo vládnej koalícii neprospeli, naopak, priniesli nám nie ideálne vzájomné vzťahy a menej sústredenia sa na plnohodnotnú prácu pre ľudí. Ako minister regionálneho rozvoja som za 17 mesiacov prešiel takmer celé Slovensko a z úst väčšiny nielen komunálnych lídrov, ale aj občanov som počúval, aby sme si naozaj tieto naše domáce koaličné problémy vyriešili čím skôr. A preto vás ako novozvolený predseda parlamentu všetkých prosím, aby sme sa z toho poučili a neopakovali chyby. Základom akejkoľvek efektívnej spolupráce je vzájomná úcta a rešpekt k dodržiavaniu dohodnutých pravidiel.
A teraz k vám, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci z opozície, musím priznať, že na jednej strane ma mrzí spôsob, aký ste zvolili pri voľbe druhého najvyššieho ústavného činiteľa Slovenskej republiky, pretože sami viete, že ak by sa rovnako zachovali aj poslanci vládnej koalície, bolo by nemožné zvoliť akéhokoľvek opozičného predstaviteľa do ktorejkoľvek parlamentnej funkcie. Na druhej, na druhej strane (Výkriky z pléna. Potlesk.), na druhej strane rozumiem, na druhej strane rozumiem, že takéto hlasovanie uprostred volebného obdobia je z politických dôvodov iné ako na začiatku, no napriek tomu, že ste sa na voľbe predsedu Národnej rady nezúčastnili, budem sa ako novozvolený predseda Národnej rady uchádzať aj o váš rešpekt. Nikdy som nemal ilúzie, že parlament má byť miestom všeobjímajúceho porozumenia medzi vládnymi stranami a opozíciou. Nebolo to tak nikdy v histórii žiadneho parlamentu s výnimkou dôležitých míľnikov či historických okamihov. K parlamentu jednoducho patrí konflikt a kto hľadá oázu pokoja, musí navštíviť iné miesta alebo inštitúcie. Lenže aj konflikt má rôzne podoby, konflikt na jednej strane posúva spoločnosť umožniť prežiť len tým najkvalitnejším a najlepšie obhájeným názorom a ponúka ľuďom široké spektrum riešení, ktoré potom sami môžu vo voľbách podporiť alebo zamietnuť. Hovorím o hodnotovom konflikte a nebojím sa na základe mojich dlhoročných skúseností povedať, že takýto konflikt je aj žiadúci, ale aby spoločnosti bol tento konflikt prospešný musí obsahovať viac hodnôt ako konfliktu. Sporme sa o tom, či chceme mať silný štát, ktorý sa o ľudí dokáže postarať, alebo, naopak, štát slabý, ktorý zabezpečuje len nevyhnutné funkcie a v boji o prežitie necháva víťaziť najsilnejšie individuality. Sporme sa o tom, či zdravotníctvo a školstvo majú byť štátom poskytovanými kvalitnými službami s víziou, že v týchto oblastiach nemôže byť ústrednou témou hospodársky zisk, alebo či sú zdravie a vzdelanie tovarom, ktorý si úplne prirodzene môžu viac dovoliť tí bohatí ako odmenu za svoj ekonomický úspech. Sporme sa o tom, či budeme presadzovať solidaritu ako kľúčovú hodnotu spoločenskej súdržnosti a či budeme aj mladé generácie učiť medzigeneračnej solidarite so staršími, alebo či dravá a mladá energia má za každú cenu dostať prednosť pred šedinami. Každý z nás vrátane mňa si z týchto možností nepochybne vyberie tú svoju a bude ju obhajovať z tohto miesta pred svojimi poslaneckými kolegami aj pred svojimi voličmi. To je druh konfliktu, ktorý nás posúva vpred. Ale potom tu, žiaľ, máme konflikt v podobe, v akej ho poznáme aj z niektorých rokovaní v tejto snemovni, výkriky, urážky, vulgarizmy. Sú to útoky nie na idey, ale na hlavy, v ktorých sa tieto idey zrodil,i a to je konflikt, ktorý zasieva do slovenskej spoločnosti trvalú nenávisť, rozdeľuje ju a robí ju čoraz menej tolerantnou k inému názoru. Preto budem veľmi rád, ak by sme tohto druhu konfliktu ponúkali ľuďom čo najmenej.
A napokon si dovolím pár slov priamo k vám, vážení občania Slovenskej republiky, plne rozumiem možno až vášmu znechuteniu, keď sa niekedy pozeráte na prenosy z tejto sály a verte mi, že aj ja som bol neraz sklamaný, aké elementárne hranice politickej kultúry a základnej ľudskej slušnosti sa tu dokážu prekračovať. Plne rozumiem aj vášmu sklamaniu, keď ste niekedy svedkami hádok medzi tými stranami, ktoré sľubovali súdržnosť či jednotu, ale verte mi, že budem robiť všetko pre to, aby sme maximum času a energie venovali skvalitňovaniu výsledkov našej práce, ktorými sú schvaľované zákony a nemíňali energiu na spory, ktoré sa majú vyriešiť rýchlo a za zatvorenými dverami a plne rozumiem aj nespokojnosti, ktorú mi niekedy tlmočíte aj počas mojich výjazdov do regiónov a mnohí neveríte, že sa to môže zmeniť. A možno ste aj nad parlamentom mávli rukou, ale tu si dovolím pripomenúť aj môj osobný pohľad, ktorý je v tomto možno iný, ako mnohých z vás. Som pôvodným lekárom, som pôvodným povolaním lekár a lekár z môjho pohľadu bojuje o život a zdravie pacienta všetkými silami, a za každej situácie, a vždy až do konca. Nikdy sa nepozerá na to, že niektorý prípad je zdanlivo beznádejný, pretože všetky krásne a úžasné príbehy vyliečení sa z ťažkých, dokonca smrteľných diagnóz by sme ináč nikdy nepoznali.
A tak sa v duchu tohto prístupu budem snažiť všetkými silami o to, aby sme zmenili aj zdravie nášho politického života, vrátili doň viac rešpektu, rešpektu k faktom, rešpektu k inému názoru, ale predovšetkým rešpektu k vám slovenským občanom, pretože vy ste tí, pre ktorých lepší život sme povinní pracovať a túto povinnosť budem svojim kolegom tu v parlamente každú jednu schôdzu pripomínať.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
=====

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Chcel by som vás poprosiť o dve veci vzhľadom na to, že doteraz ste boli vo vláde a teraz ste už tu v Národnej rade, aby ste brali ohľad na nasledovné okolnosti. Počas tohto volebného obdobia boli účelovo odvolaní opoziční predsedovia dvoch výborov a opozičný podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Ak to, čo ste povedali, myslíte úprimne, prosím, zasaďte sa o to, aby sa títo ľudia mohli vrátiť tam, odkiaľ boli účelovo a čisto z politicko-mocenskej pomsty odvolaní.
A druhá vec, ak to myslíte úprimne, to, čo ste povedali vo svojom úvodnom prejave, zasaďte sa, prosím, aj o to, že opozičným poslancom nebude toto plénum zatvárať ústa skracovaním rozpráv pri nepríjemných zákonoch, kde sa koaličnej väčšine niektoré veci ťažko počúvajú. Ďakujem. (Potlesk.)