33. schôdza

Ďakujem.
Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce sa vyjadriť navrhovateľ?

Ja len krátko zareagujem na tú výzvu pána poslanca Viskupiča.
Samozrejme, že registrujeme, je to vážna vec, netreba si nad tým zakrývať oči, my sme už mali v podstate nejaké revízie, aj čo sa týka HDP, rastu HDP nadol, ktoré, samozrejme, vždy sa prejavia aj v rozpočtoch, o to, to sa bavíme o konsolidácii, to znamená, že ak teda to bude mať nejaké vplyvy, tak sa musí dodatočne potom na tom spraviť vyššia miera konsolidácie.
Čo sa týka tých samotných cieľov, samozrejme ja teda pevne verím, že tak, že Európska komisia bude ďalej komunikovať s tým, že tak ako, verím, že prezident Trump vie zaviesť rýchlo clá, vie, vie niektoré veci aj upraviť vzhľadom na vyjednávacie pozície, uvidíme teda, čo sa udeje.
Ja vnímam viacero problémov, za ktoré si môže Európa sama, hej. Čiže to nie je o tom, že za niečo všetko môžeme my, lebo my tu máme síce automobilky, ale sú to automobilky zo západných krajín, väčšinou z Nemecka, samozrejme, Volkswagen, vidíte, aké má obrovské problémy, a to sú zlé rozhodnutia, ktoré sa tu udiali za posledné roky. Tvrdím, že vláda aj vzhľadom na to, že toľko kritizovaná baterkáreň, ja si stále myslím, že je to, je to cesta správnym smerom pre rozvoj automobilizmu, aby sme boli schopní konkurovať, to je prvá vec.
Myslím si, že druhá vec, súhlasím s jedným, vojna, vojna zabije Európu z hľadiska toho, že poďme bojovať, neviem, až do posledného Ukrajinca. Toto bude ekonomická samovražda. Považujem za ekonomickú samovraždu. Presný opak je pravda. Mala by sa skľudniť celková situácia, zamýšľať sa nad dôsledkami našej nekonkurencieschopnosti. Hovorím o tom, tak jak povedal aj premiér Fico, ja súhlasím s tým, že sankcie nám škodia, a keď tu teda hovoríme o tom, že potrebujeme nižšie ceny energií na to, aby sme boli konkurencieschopní, a za tým si stojím, mne je jedno, skade tie energie prídu, či prídu z Ruska, či prídu, neviem odkiaľ. Ale povedzte mi, odkiaľ majú prísť tie náhradné zdroje. O tom sa veľa mudruje, že tu diverzifikujeme a podobne.
Ja keď som počul nemeckého ministra financií, ktorý mi hovoril, že my chceme z Alžírska plyn, ale to je, tam je určitá kapacita, ktorá je predaná, vybavené. Nikto nám nič nedodá. Nórsko – rovnaká kapacita. Pozrite si celkový objem plynu, ktorý Európa dostala a dostáva, je menší o tú časť, ktorú dostávala z Ruska. Nikde inde sa to nenahradilo.
LNG je presný opak toho, čo môže spôsobovať nižšie ceny, tie tankery sa otáčajú kdekoľvek a zvyšuje sa stále cena. Toto nie je cesta pre to, aby, aby sme tu prežili, nechcem tu zahlcovať tuto, je to, je to téma asi veľmi, veľmi veľká. Samozrejme, vláda, my budeme, my budeme monitorovať situáciu. My na jednej strane aj, samozrejme, robíme určité prepočty, aký to bude mať dosah. Náš export do Spojených štátov je asi 5,7 % toho exportu, 1,2 % je dovoz, neni to málo, ale neni to až, až tak zase veľa, ale treba určite sa nad tým zamyslieť, že, že ako by mohla reagovať Európa.
Ja si tiež nemyslím, že, že vojna pomôže obchodu, vojna, myslím, obchodná vojna, tá vždy, ten obchod a prosperitu nejakým spôsobom zadúšala, tlmila, čiže presný opak by mali pravdu.
Teraz očakávam, že čo teda celkovo Európska komisia urobí. My máme zatiaľ ten ekonomický rast, aj keď teda NBS-ka dala nižší odhad z 2,3 na 1,9 %, hlavne sa v podstate dostali do toho, do toho odhadu, ktorý majú všetky, väčšina ostatných inštitúcií, čiže bavíme sa o raste niekde okolo 1,9 %, keď si to porovnáte s eurozónou, tak tam je rast okolo 1 % a v Nemecku je to 0,3 %. To je problém. My sme otvorená ekonomika, ktorá exportuje, a toto nám môže veľmi poškodiť.
Samozrejme, ten dopad závisí potom od toho, že či teda napríklad Nemci, keď už majú problémy a chcú zatvárať fabriky, tak nezatvárajú tie slovenské aj vďaka tomu, že máme ešte kvalitnú aj, samozrejme, o niečo lacnejšiu pracovnú silu, máme moderné fabriky, ktoré boli postavené na základe, báze najnovších technológií, čo je zatiaľ výhoda, ale to súhlasím, že toto nám ani, ak budú veľké, veľké problémy, nemusí stačiť. Hej čiže tam potom sa budeme musieť zamýšľať, že čo urobíme, ale ja si myslím, že treba najmä sa rozhodnúť ukončiť vojnu, to je prvá vec, a myslím si, že škodia nám, škodia nám sankcie, a keď teda hovoríme o sankciách, nemáme ich vykompenzované.
Energie, energie, energie – to je základ konkurencieschopnosti Európy.
Ďakujem pekne.

Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 729, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 766.
Pán minister Kamenický, prosím, ujmite sa slova a uveďte vládny návrh zákona.


(Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 729.)

Ďakujem pekne.
Opäť jedna, poviem, nekontroverzná, technická novela. Ide o implementáciu európskeho nariadenia a transpozície smerníc.
Stanovuje sa tu jasné... jasnejšie pravidlá pre globálny systém vo významnej finančnej inštitúcii, ich pobočky v tretích krajinách pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, tzv. MREL, v prípade riešenia krízových situácií harmonizujú sa, zefektívňuje sa tu rámec pre riešenie krízových situácií zavedením nového pojmu likvidačný subjekt, zapracovávajú sa tu legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe.
Ďakujem za pozornosť a chcel by som vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Válekovi.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.
Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne.
Pán poslanec Viskupič. Uzatváram možnosť prihlásenia.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, áno, myslím si, že zasa po jednej stránke, že absolútne bezproblémový zákon, ktorý teda prenáša, prenáša európske nariadenia na... ku nám, takže áno, okej, a teda nariadenia a smernice ku nám, okej. K tomuto zasa nič.
Zasa využijem, že teda, keď sa neprihlásim, nebude žiadna diskusia, tak zasa sa chcem len spýtať pána ministra. No, začnem úplne tým pozitívnym, a len teda si chcem si to zasa potvrdiť, či to vnímam správne. No pamätáme si ešte roky 2009, ’10, ’11, hej, veľkú finančnú krízu, kde to vo finále celé zaplatili daňoví poplatníci z veľkej miery, a čo nasledovalo, to si vlastne žijeme ešte dneska celé to, keď peniaze potom nakoniec už nemali cenu, ale to, dobre, to je už niekde inde. Čiže chápem správne zasa, že toto by malo znamenať, že vlastne najbližšiu takúto krízu si budú ďaleko viacej platiť banky samotné zo svojich proste nejakých týchto nástrojov, ktoré musia držať, a teda ďaleko menej to bude platiť daňový poplatník, ktorý teda, samozrejme, na to dosah nemá? Čiže toto považujem, ak to správne vnímam, za teda to asi najpozitívnejšie z toho množstva prenášaných nariadení a smerníc, takže toto sa dá len pochváliť, ak to teda tak skutočne je, poprosím pána ministra to potvrdiť.
No a druhá vec je ale tá taká, zasa tá všeobecnejšia, že no veď kto si to pozriete, proste, áno, je to množstvo smerníc, množstvo nariadení, množstvo skratiek, množstvo regulácie, množstvo toho, čo zväzuje skutočne celý ten finančný sektor Európy. To je proste, toto je inak že klasický príklad toho, čo nás ako Európu robí proste tou, tou skostnatelou byrokratickou a... inštitúciou, alebo teda spoločenstvom, ktoré jednoducho stráca tú schopnosť vlastne konkurovať ostatným rozvíjajúcim sa celkom, nielen teda USA, ale, samozrejme, Čína, samozrejme, India alebo všeobecne, alebo potom, samozrejme, juhovýchodná Ázia celkovo.
Čiže také na takéto zamyslenie, že, že proste, že možno aj tu by to chcelo nejakú tú zmenu paradigmy, aby sme, aby sme ako Európa dokázali obstáť vo týchto výzvach, lebo fakt špeciálne aj keď sa pozrieme na bankový sektor, alebo ešte lepšie na sektor vôbec akoby akciový a dlhopisový a toto všetko, proste zaostávame, zaostávame. Sme tak preregulovaní, že, že to proste jednoducho nám zväzuje ruky.
Ja len taká básnická otázka alebo rečnícka otázka na pána ministra, že koľko vzniklo nejakých nových bánk v európskom priestore za posledné obdobie, lebo tie pravidlá sú také, že aby tu vznikla nová banka, ktorá by rozčerila tie, tie proste vlny alebo tú, tú pôdu tých starých, však dobre, možno fungujúcich, ale bánk, ktoré sú viacej konzervatívne, proste to je takmer nemožné, ten, ten sektor je tak preregulovaný, že jednoducho chýba nám, chýba nám ten zdravý, čerstvý vietor, chýba nám schopnosť, aby, aby nám, teraz to hovorím o tom finančnom sektore, ale to platí vlastne pre celú európsku ekonomiku, my sme veľmi slabí v tých startupoch, vo vzniku nových firiem.
A keď si pozrieme, je taká zaujímavá štatistika, že firmy, ktoré vznikli v posledných rokoch, hej, a ich, hodnota firiem proste je v Európe výrazne, výrazne nižšia. Proste Európa je veľmi zlá v tom, že nám chýbajú tie, tie nové firmy. To, čo poznáme proste z USA, proste, ja neviem, Google a, a proste Facebook a všetky, všetky tieto, tieto veľké nové firmy veľmi hodnotné, všetky vznikli a pôsobia mimo Európskej únie a sú to, samozrejme, toto nám chýba. Áno, Európa, sme stále dobrí, máme nejaké tradičné veľké fungujúce firmy, aby som teda bol vyvážený, ale táto skostnatenosť, táto byrokracia týchto to množstvo, množstvo nariadení, smerníc, všetkého spôsobuje to, že nevzniká nám tá budúcnosť. Takto by som to povedal.
Ďakujem pekne za pozornosť a poprosím pána ministra o pár slov, pár odpovedí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Jedna faktická.
Poslanec Lučanský.

Ja by som chcel v krátkosti, pán Viskupič, že vlastne bolo také, bol taký ten, taký jeden rozhovor s pani Christine Lagard pred asi pár mesiacmi, kde vlastne sa vyjadrili, kde vlastne sa vyjadrila k tomu, že, pýtal sa redaktor, že čo si myslíte o fungovaní Európy ako takej do budúcna, a ona povedala, že, že Európa je ako taká pekná záhrada s tým, že vlastne už len keď samotní, samotní ľudia na čele, dovolím si tvrdiť, aj Európskej centrálnej banky majú také názory, že vlastne my sme tu len ako miesto, kde budú chodiť čínski dôchodcovia a podobné, podobné aktivity sa tu budú diať, že tu budeme ako skanzen, tak treba sa zamyslieť aj celkovo nad fungovaním Európy ako takej.
Ďakujem.