33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, znovu, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, myslím si, že áno, že aj toto je, aspoň na to, na to pozretie prvé skutočne bezproblémový zákon a budem v podstate rýchly, dalo by sa to vyriešiť aj faktickou otázkou na pána ministra, ale rozprava by nebola, takže, takže musím, musím vystúpiť, preto, preto viac-menej vystupujem.
Sme v prvom čítaní a ani tak sa nejdem venovať úplne tým ustanoveniam zákona, ale trošku by som chcel využiť, keď tu máme prítomnosť pána ministra, a teda, bohužiaľ, aktuálne žijeme tým, že americký prezident Donald Trump podpísal ten výnos, ktorý zavádza 25-percentné clá pre automobily, ktoré sú teda vyrábané mimo územia USA, čo sa, samozrejme, zásadne, zásadne týka Slovenska, hej, špeciálne naše dve automobilky, ktoré teda vyrábajú tie luxusné vozidlá, zásadne vyvážajú svoje produkty do, do USA. Sú rôzne prepočty, ale bez ohľadu na to, že čo sa z toho zrealizuje, či skutočne bude ohrozených 20-tisíc miest, a ohrozených znamená, že sa, ja neviem, zruší povedzme že štvrtá zmena, alebo či skutočne veľká časť z nich by o zamestnanie prišla. Toto je, chápem, že ešte priestor, a uvidíme, čo bude, ale ten fakt je reálny, že, samozrejme, určite to neprinesie zvýšenie vývozu do USA, práve naopak, tie vozidlá budú naše drahšie pre amerických spotrebiteľov a bude tam pokles, pokles dopytu po nich.
Ďalšia vec, nájsť porovnateľný trh, ako bol USA, taký na svete neexistuje, čiže dopady nejaké budú, clá, preto sa o tom bavím, hej, pri tomto zákone.
Čiže chcel by som sa spýtať pána ministra, že či už máme nejakú predstavu, že ako budeme na túto zmenenú situáciu reagovať, je vysoko pravdepodobné, že tie clá budú zavedené, ja teda pevne verím, že či už z úrovne EÚ, alebo aj akokoľvek inak sa bude ďalej rokovať, ale teda chcem sa spýtať pána ministra, že či máme pripravené nejakú reakciu, a viac-menej skôr sa teda pýtam aj do tej roviny vlastne akože rozpočtu, pretože všetko to, čo sa teda udeje, bude mať v tom konečnom dôsledku určite dopad na zníženie príjmov štátneho rozpočtu, a teda či na to akože chce ministerstvo financií nejak reagovať, alebo teda aké má pripravené nejaké nástroje.
Plus teda ďalšia vec ešte, už keď mám slovo, a nejaký čas ešte, tak by som chcel povedať vlastne, že to, že fakt svet stojí na začiatku alebo na pokraji nejakej obchodnej vojny, je fakt že veľmi zlé, a tak chcem trošku varovať, ono to, samozrejme, nie je ani tak, že Slovensko, ale skôr, samozrejme, Európska únia, že aby sme sa nepustili do tej vojny, hej, nepustili sa do systému odvetných ciel, a teda ukazovať USA, že aj my máme ramená.
Akákoľvek colná vojna, alebo teda obchodná vojna, samozrejme, prináša negatíva na – vo finále – všetkých stranách, a ale európska ekonomika je výrazne proexportnejšia, asi 50 % HDP je export, hej, mimo, mimo Únie, kdežto americká ekonomika len 11 % ich HDP. Čiže akúkoľvek takúto colnú vojnu vo finále my ako Európska únia môžme len prehrať, čiže vlastne treba robiť všetko pre to, aby sa tie clá nezvyšovali, aby sa rokovalo, a ja by som tu chcel ešte ako taký ten systémový, nech len nekritizujem, nech aj nejaké návrhy dávam, požiadať pána ministra, aby sme ako pozíciu Slovenska mali, tá cesta je presne opačná. Treba znížiť clá a normálne tá reakcia vôbec aj na tie rokovania a vôbec akože na celé tie clá by mala byť zmena paradigmy.
Aj Európska únia, aj dnes, uplatňuje nejaké clá na americké vozidlá – ja by som ich zrušil. Normálne ich zrušiť, práve opačne hľadať cestu, aby sa ten voľný obchod podporoval, a potom, potom si pýtať nejakú reciprocitu z USA. Takže toto by možno bolo dobré, kde by ministerstvo financií mohlo byť z pozície Slovenska takým tým hnacím motorom, aby sme teda sa nepúšťali do obchodnej vojny, práve naopak, aby sme prišli so zmenou paradigmy, aby sme prišli s tým, že poďme tie clá znižovať. To je to, čo vo finále pomôže zasa ekonomike ako takej, jej konkurencieschopnosti, jej pružnosti a všetkým týmto parametrom, ktoré potrebujeme.
A úplne posledné slovo, verím, ale rád by som to aj počul proste zo, zo slov pána ministra, že veľmi dôsledne počúvajú, a verím, že teda komunikujú so Združením automobilového priemyslu, keďže skoro 130-tisíc, desatina zamestnancov Slovenska, pracuje práve v automobilovom priemysle, ktorý čelí veľkej, zásadnej, vážnej výzve týchto, týmto americkým clám.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ja len krátko zareagujem na tú výzvu pána poslanca Viskupiča.
Samozrejme, že registrujeme, je to vážna vec, netreba si nad tým zakrývať oči, my sme už mali v podstate nejaké revízie, aj čo sa týka HDP, rastu HDP nadol, ktoré, samozrejme, vždy sa prejavia aj v rozpočtoch, o to, to sa bavíme o konsolidácii, to znamená, že ak teda to bude mať nejaké vplyvy, tak sa musí dodatočne potom na tom spraviť vyššia miera konsolidácie.
Čo sa týka tých samotných cieľov, samozrejme ja teda pevne verím, že tak, že Európska komisia bude ďalej komunikovať s tým, že tak ako, verím, že prezident Trump vie zaviesť rýchlo clá, vie, vie niektoré veci aj upraviť vzhľadom na vyjednávacie pozície, uvidíme teda, čo sa udeje.
Ja vnímam viacero problémov, za ktoré si môže Európa sama, hej. Čiže to nie je o tom, že za niečo všetko môžeme my, lebo my tu máme síce automobilky, ale sú to automobilky zo západných krajín, väčšinou z Nemecka, samozrejme, Volkswagen, vidíte, aké má obrovské problémy, a to sú zlé rozhodnutia, ktoré sa tu udiali za posledné roky. Tvrdím, že vláda aj vzhľadom na to, že toľko kritizovaná baterkáreň, ja si stále myslím, že je to, je to cesta správnym smerom pre rozvoj automobilizmu, aby sme boli schopní konkurovať, to je prvá vec.
Myslím si, že druhá vec, súhlasím s jedným, vojna, vojna zabije Európu z hľadiska toho, že poďme bojovať, neviem, až do posledného Ukrajinca. Toto bude ekonomická samovražda. Považujem za ekonomickú samovraždu. Presný opak je pravda. Mala by sa skľudniť celková situácia, zamýšľať sa nad dôsledkami našej nekonkurencieschopnosti. Hovorím o tom, tak jak povedal aj premiér Fico, ja súhlasím s tým, že sankcie nám škodia, a keď tu teda hovoríme o tom, že potrebujeme nižšie ceny energií na to, aby sme boli konkurencieschopní, a za tým si stojím, mne je jedno, skade tie energie prídu, či prídu z Ruska, či prídu, neviem odkiaľ. Ale povedzte mi, odkiaľ majú prísť tie náhradné zdroje. O tom sa veľa mudruje, že tu diverzifikujeme a podobne.
Ja keď som počul nemeckého ministra financií, ktorý mi hovoril, že my chceme z Alžírska plyn, ale to je, tam je určitá kapacita, ktorá je predaná, vybavené. Nikto nám nič nedodá. Nórsko – rovnaká kapacita. Pozrite si celkový objem plynu, ktorý Európa dostala a dostáva, je menší o tú časť, ktorú dostávala z Ruska. Nikde inde sa to nenahradilo.
LNG je presný opak toho, čo môže spôsobovať nižšie ceny, tie tankery sa otáčajú kdekoľvek a zvyšuje sa stále cena. Toto nie je cesta pre to, aby, aby sme tu prežili, nechcem tu zahlcovať tuto, je to, je to téma asi veľmi, veľmi veľká. Samozrejme, vláda, my budeme, my budeme monitorovať situáciu. My na jednej strane aj, samozrejme, robíme určité prepočty, aký to bude mať dosah. Náš export do Spojených štátov je asi 5,7 % toho exportu, 1,2 % je dovoz, neni to málo, ale neni to až, až tak zase veľa, ale treba určite sa nad tým zamyslieť, že, že ako by mohla reagovať Európa.
Ja si tiež nemyslím, že, že vojna pomôže obchodu, vojna, myslím, obchodná vojna, tá vždy, ten obchod a prosperitu nejakým spôsobom zadúšala, tlmila, čiže presný opak by mali pravdu.
Teraz očakávam, že čo teda celkovo Európska komisia urobí. My máme zatiaľ ten ekonomický rast, aj keď teda NBS-ka dala nižší odhad z 2,3 na 1,9 %, hlavne sa v podstate dostali do toho, do toho odhadu, ktorý majú všetky, väčšina ostatných inštitúcií, čiže bavíme sa o raste niekde okolo 1,9 %, keď si to porovnáte s eurozónou, tak tam je rast okolo 1 % a v Nemecku je to 0,3 %. To je problém. My sme otvorená ekonomika, ktorá exportuje, a toto nám môže veľmi poškodiť.
Samozrejme, ten dopad závisí potom od toho, že či teda napríklad Nemci, keď už majú problémy a chcú zatvárať fabriky, tak nezatvárajú tie slovenské aj vďaka tomu, že máme ešte kvalitnú aj, samozrejme, o niečo lacnejšiu pracovnú silu, máme moderné fabriky, ktoré boli postavené na základe, báze najnovších technológií, čo je zatiaľ výhoda, ale to súhlasím, že toto nám ani, ak budú veľké, veľké problémy, nemusí stačiť. Hej čiže tam potom sa budeme musieť zamýšľať, že čo urobíme, ale ja si myslím, že treba najmä sa rozhodnúť ukončiť vojnu, to je prvá vec, a myslím si, že škodia nám, škodia nám sankcie, a keď teda hovoríme o sankciách, nemáme ich vykompenzované.
Energie, energie, energie – to je základ konkurencieschopnosti Európy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Opäť jedna, poviem, nekontroverzná, technická novela. Ide o implementáciu európskeho nariadenia a transpozície smerníc.
Stanovuje sa tu jasné... jasnejšie pravidlá pre globálny systém vo významnej finančnej inštitúcii, ich pobočky v tretích krajinách pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, tzv. MREL, v prípade riešenia krízových situácií harmonizujú sa, zefektívňuje sa tu rámec pre riešenie krízových situácií zavedením nového pojmu likvidačný subjekt, zapracovávajú sa tu legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe.
Ďakujem za pozornosť a chcel by som vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, áno, myslím si, že zasa po jednej stránke, že absolútne bezproblémový zákon, ktorý teda prenáša, prenáša európske nariadenia na... ku nám, takže áno, okej, a teda nariadenia a smernice ku nám, okej. K tomuto zasa nič.
Zasa využijem, že teda, keď sa neprihlásim, nebude žiadna diskusia, tak zasa sa chcem len spýtať pána ministra. No, začnem úplne tým pozitívnym, a len teda si chcem si to zasa potvrdiť, či to vnímam správne. No pamätáme si ešte roky 2009, ’10, ’11, hej, veľkú finančnú krízu, kde to vo finále celé zaplatili daňoví poplatníci z veľkej miery, a čo nasledovalo, to si vlastne žijeme ešte dneska celé to, keď peniaze potom nakoniec už nemali cenu, ale to, dobre, to je už niekde inde. Čiže chápem správne zasa, že toto by malo znamenať, že vlastne najbližšiu takúto krízu si budú ďaleko viacej platiť banky samotné zo svojich proste nejakých týchto nástrojov, ktoré musia držať, a teda ďaleko menej to bude platiť daňový poplatník, ktorý teda, samozrejme, na to dosah nemá? Čiže toto považujem, ak to správne vnímam, za teda to asi najpozitívnejšie z toho množstva prenášaných nariadení a smerníc, takže toto sa dá len pochváliť, ak to teda tak skutočne je, poprosím pána ministra to potvrdiť.
No a druhá vec je ale tá taká, zasa tá všeobecnejšia, že no veď kto si to pozriete, proste, áno, je to množstvo smerníc, množstvo nariadení, množstvo skratiek, množstvo regulácie, množstvo toho, čo zväzuje skutočne celý ten finančný sektor Európy. To je proste, toto je inak že klasický príklad toho, čo nás ako Európu robí proste tou, tou skostnatelou byrokratickou a... inštitúciou, alebo teda spoločenstvom, ktoré jednoducho stráca tú schopnosť vlastne konkurovať ostatným rozvíjajúcim sa celkom, nielen teda USA, ale, samozrejme, Čína, samozrejme, India alebo všeobecne, alebo potom, samozrejme, juhovýchodná Ázia celkovo.
Čiže také na takéto zamyslenie, že, že proste, že možno aj tu by to chcelo nejakú tú zmenu paradigmy, aby sme, aby sme ako Európa dokázali obstáť vo týchto výzvach, lebo fakt špeciálne aj keď sa pozrieme na bankový sektor, alebo ešte lepšie na sektor vôbec akoby akciový a dlhopisový a toto všetko, proste zaostávame, zaostávame. Sme tak preregulovaní, že, že to proste jednoducho nám zväzuje ruky.
Ja len taká básnická otázka alebo rečnícka otázka na pána ministra, že koľko vzniklo nejakých nových bánk v európskom priestore za posledné obdobie, lebo tie pravidlá sú také, že aby tu vznikla nová banka, ktorá by rozčerila tie, tie proste vlny alebo tú, tú pôdu tých starých, však dobre, možno fungujúcich, ale bánk, ktoré sú viacej konzervatívne, proste to je takmer nemožné, ten, ten sektor je tak preregulovaný, že jednoducho chýba nám, chýba nám ten zdravý, čerstvý vietor, chýba nám schopnosť, aby, aby nám, teraz to hovorím o tom finančnom sektore, ale to platí vlastne pre celú európsku ekonomiku, my sme veľmi slabí v tých startupoch, vo vzniku nových firiem.
A keď si pozrieme, je taká zaujímavá štatistika, že firmy, ktoré vznikli v posledných rokoch, hej, a ich, hodnota firiem proste je v Európe výrazne, výrazne nižšia. Proste Európa je veľmi zlá v tom, že nám chýbajú tie, tie nové firmy. To, čo poznáme proste z USA, proste, ja neviem, Google a, a proste Facebook a všetky, všetky tieto, tieto veľké nové firmy veľmi hodnotné, všetky vznikli a pôsobia mimo Európskej únie a sú to, samozrejme, toto nám chýba. Áno, Európa, sme stále dobrí, máme nejaké tradičné veľké fungujúce firmy, aby som teda bol vyvážený, ale táto skostnatenosť, táto byrokracia týchto to množstvo, množstvo nariadení, smerníc, všetkého spôsobuje to, že nevzniká nám tá budúcnosť. Takto by som to povedal.
Ďakujem pekne za pozornosť a poprosím pána ministra o pár slov, pár odpovedí.
Ďakujem pekne.

Ja by som chcel v krátkosti, pán Viskupič, že vlastne bolo také, bol taký ten, taký jeden rozhovor s pani Christine Lagard pred asi pár mesiacmi, kde vlastne sa vyjadrili, kde vlastne sa vyjadrila k tomu, že, pýtal sa redaktor, že čo si myslíte o fungovaní Európy ako takej do budúcna, a ona povedala, že, že Európa je ako taká pekná záhrada s tým, že vlastne už len keď samotní, samotní ľudia na čele, dovolím si tvrdiť, aj Európskej centrálnej banky majú také názory, že vlastne my sme tu len ako miesto, kde budú chodiť čínski dôchodcovia a podobné, podobné aktivity sa tu budú diať, že tu budeme ako skanzen, tak treba sa zamyslieť aj celkovo nad fungovaním Európy ako takej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne pánovi kolegovi Lučanskému za, za faktickú.
No áno, proste nesmieme sa stať európskym skanzenom. Proste musíme, musíme robiť všetko preto, aby sme boli aj produkčná oblasť sveta, áno, aby sme sa starali aj o prírodu, aj, aj o to, aby ku nám chodili turisti, ale jednoducho Európa, ak, ak chceme prežiť, ak chceme hrať prvé husle v budúcnosti, tak musíme veľa, veľa zmeniť, musíme, musíme znížiť množstvo byrokracie, musíme, musíme fakt byť schopnejší aj v tom, v tom priemysle proste a koniec koncov aj v tej, aby sme neodišli úplne od témy, aj v tých finančných, finančných oblastiach.
Jednoducho musíme makať proste. Nesmieme byť konzervatívni, nesmieme byť skanzen, musíme robiť všetko preto, aby sme aj v budúcnosti ako Európska únia, ako Európa hrali v tej prvej lige.
Ďakujem pekne.

Krátko zareagujem.
Áno, čo sa týka samotného rozsahu zodpovednosti, tak ten Berlín sa posilňuje, aby tie škody potom platili tí, ktorí ich aj spôsobovali. To je prvá vec.
Druhá vec. To, čo ste povedali, ja súhlasím, súhlasím plne s tým, že potrebuje Európa aj rizikovejší kapitál, potrebuje – únia kapitálových trhov, o ktorej sa rozpráva, odkedy som, ja si pamätám ešte ako prvýkrát, keď som bol minister. Bohužiaľ, Európa je veľmi skostnatená, čo sa týka rýchlosti rozhodovania, nastavovania. Tam niekto, proste všetci vieme, že aj by nám to pomohlo, a poviem príklad, sú krajiny, nechcem menovať, ktoré držia veľké kapitálové fondy, ktorí na tomto záujem nemajú, aj sú s tým proste problémy.
Samozrejme, zjednodušovanie odbyrokratizovania absolútne podporujem a ja to kritizujem na každom Ecofine. Samozrejme veľa sa rozpráva a bolo by treba množstvo tých vecí v tých smerniciach, ktoré tu teraz aj vlastne transponujeme, aby to odbúrali a nevyrábali ďalšie, ďalšie problémy. Áno, v Európe ďalší priestor na banky sa veľmi zúžil a beriem to, áno, potrebujeme tie šťuky do toho rybníka, a to súvisí s tým, aby bola tá byrokratizácia znížená, ale opakujem, Európe najviac pomôžu nízke ceny energií.
Všetky tieto veci treba robiť popri tom, potrebujeme robiť ďalšie opatrenia, aby sme vôbec prežili v tom konkurenčnom boji, v ktorom, v ktorom sa celá Európa nachádza.

Ďakujem pekne.
Možno toto bude aj súvisieť trošku aj s tým, aby ten prehľad o tých kapitálových trhoch bol vyšší. Je tu transpozícia smernice, ktorá rieši tzv. jednotné európske miesto prístupu, tzv. ESAP, ktorý by mala spravovať Národná banka Slovenska, ide v podstate o nejaký informačný kanál, ktorým by sa každý investor na Slovensku dozvedel maximum o tom, ako funguje finančný trh na Slovensku, a, samozrejme, platí to aj pre ostatné krajiny. Ministerstvo ako orgán zberu údajov pre sprístupnenie dokumentov je určené zo zákona o účtovníctve. Ustanovuje sa Národná banka, ktorá zabezpečí plnenie niektorých úloh vyplývajúcich z nariadenia aj pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky, napr. aplikačné programovacie rozhranie pre ESMA, ktoré prevádzkuje ESAP.
Ďakujem pekne za pozornosť a poprosím vás o podporu tohto zákona.