33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som chcela využiť tento priestor toho nášho spoločného uznesenia a nadviazať aj na to, na ten Bein prejav a povedať možno o niektorých ďalších súvislostiach, ktoré nám možno unikajú, keď sa hovorí o boji proti násiliu na ženách a ďalších veciach, kde sa podľa mňa naozaj zhodneme, ako táto sála či už naľavo, napravo, v strede a podobne (povedané so smiechom) a pre ktoré by sme mohli chcieť takéto uznesenie podporiť.
A keďže mám len desať minút, tak chcem venovať vlastne tento príspevok tomu, že pred dvomi dňami expertná skupina Rady Európy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi zverejnila svoju pravidelnú monitorovaciu správu o tom, ako Slovensko pokročilo v boji proti obchodovaniu s ľuďmi.
A nemôžem, nedá mi nespomenúť, keďže mali sme tu na ústavnoprávnom výbore tento týždeň zaujímavú diskusiu, a ktorou súčasťou bolo aj to, že teda nám OSN poslalo cestou niektorých svojich splnomocnených expertov vážny list, kde teda pán za mnou sediaci podpredseda Národnej rady spochybňoval teda práve expertízu týchto špeciálnych spravodajcov. A už tam nebol, keď som teda sa k tomu ozvala, ale teda, pán Gašpar, chcem využiť túto príležitosť a povedať, že v prípade Rady Európy GRETA, táto skupina expertov, ktorí posudzujú každú členskú krajinu vlastne Rady Európy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, je to pätnásť expertov, naozaj dúfam, že v tomto sa obaja zhodneme, že tu nie je dôvod na spochybňovanie ich expertízy, sú to všetko renomované osobnosti, ktoré sa špecializujú na jednotlivé aspekty boja proti obchodovaniu s ľuďmi.
A ja dokonca verím, že by som sa s pánom Gašparom a s vami, aj s vami, mojimi kolegami a kolegyňami na oboch stranách sály zhodla v tom, že asi sme všetci proti boju... sme všetci proti obchodovaniu s ľuďmi, lebo všetci si uvedomujeme, že tento vážny medzinárodný zločin je niečo, čo porušuje právo na ľudskú dôstojnosť. Je to tak, že? Že, pán Hazucha? A viete, že väčšina tých obetí obchodovania s ľuďmi sú ženy a že teda boj proti obchodovaniu s ľuďmi je jedným z prejavov nášho záväzku, nielen toho, že si každého človeka vážime ako človeka, ktorý má nejakú ľudskú dôstojnosť, ale aj že vlastne si uvedomujeme, že práve to obchodovanie s ľuďmi častokrát má podmienené tie svoje príčiny práve v tom, ako nazeráme na ženy, že teda niektorí ľudia v tejto spoločnosti majú pocit, že môžu nakladať so ženou ako s tovarom a zotročiť ju najmä na účely sexuálneho vykorisťovania. Samozrejme, týka sa to aj mužov, aj detí, ale špeciálne v prípade Slovenska GRETA zdôraznila vlastne pred dvomi dňami, že za to posledné obdobie od roku 2020 do roku 2024 väčšina, každoročne sa odhalí približne 50 obetí obchodovania s ľuďmi, väčšina z nich sú ženy a tretina sú deti. Čiže keď sa bavíme o tom, že či chceme podporiť uznesenie o boji proti násiliu na ženách, tak tým my v tejto Národnej rade by sme povedali aj to, že budeme podporovať a zintenzívňovať náš boj proti obchodovaniu s ľuďmi, kde na Slovensku je väčšina obetí žien a tretina detí. Toto to tiež zahŕňa.
A ja verím, že vy všetci, čo tu sedíte, aj, pán Hazucha, aj vy, aj vy, aj moje kolegyne, že chcete bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi, že nechcete, aby tu ľudia, aby tu ženy a deti boli považované za tovar. Je to tak, nie? Čiže v podstate by sme nemali mať vôbec žiaden problém pri tom, aby sme toto uznesenie podporili.
Ale teda keby sme ho aj mali, tak by som chcela ešte načrtnúť v tých posledných pár minútach, čo mi ostávajú, že okrem podpory tohto uznesenia sa napríklad s cieľom zamedziť tie príčiny, prečo sa ľudia stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi, dá aj pri iných oblastiach, pri ktorých sa vlastne v rámci tejto Národnej rady ako politici a političky vyjadrujeme, hlasujeme a podobne.
Mali sme tu napríklad teda tú trestnú novelu, kde boli znížené viaceré tresty a znova sa obrátim na pána Gašpara, pretože pán Gašpar veľmi rád hovorí o kajúcnikoch, benefitoch a podobne, dohodách o vine a treste, a práve napríklad, a mňa to vždy zaráža, že on teda v podstate sa venuje len teda tým svojim kauzám v rámci koalície, vlastným kauzám a podobne, zoznam kajúcnikov. Ale viete, na čo napríklad poukazuje GRETA? Že, pán Gašpar, ja by som sa vás rada spýtala napríklad toto, že, GRETA hovorí, že jedným z problémov Slovenska v boji proti obchodovaniu s ľuďmi je napríklad to, že trestný čin boja proti obchodovaniu s ľuďmi sa často nestíha ako boj... ako obchodovanie s ľuďmi, pretože veľmi často sa napríklad uzavrú dohody o vine a treste s tými páchateľmi, kde oni sa radšej priznajú k nejakému menej závažnému trestu, napríklad kupliarstvo, a keďže je to pre tie orgány činné v trestnom konaní pohodlnejšie, lebo boj proti obchodovaniu s ľuďmi, obchodovanie s ľuďmi je medzinárodný zločin, museli by ste tam hľadať tie toky peňazí, je to veľmi spojené so cyber kriminalitou a podobne, tak radšej toho človeka vlastne odstíhajú, lebo sa prizná ku kupliarstvu, a nie za obchodovanie s ľuďmi. Tak napríklad keby ste toto v rámci teda toho vášho boja proti dohodám o vine a treste a kajúcnikom a benefitom a neviem čomu akože si zobrali popri tom ostatnom do merku, tak možno aj to by pomohlo aspoň v tejto oblasti, keď sa už teda tomu chcete takto intenzívne venovať.
Ale potom tu máme napríklad ďalší problém, ktorý je príčinou vlastne toho, že ľudia sa stávajú, a špeciálne teda tie ženy a deti, obeťami obchodníkov s ľuďmi. Sú to predovšetkým, GRETA poukazuje, že tento problém je veľmi, veľmi častý práve v rómskych komunitách. Môžme sa spýtať, čo vlády SMER-u, ktoré tu vládli najdlhšie, spravili preto, aby sa odstránila generačná chudoba, diskriminácia, stigmatizácia rómskych komunít. Čím viac sa zlepší ich život, tým menej ľudí bude vystavených práve tomu recruitmentu na obchodovanie s ľuďmi či už na účely sexuálneho, alebo pracovného vykorisťovania.
Takisto veľmi ohrozené sú deti, ktoré nie sú v rodičovskej starostlivosti, ktoré sú v ústavnej starostlivosti, alebo deti, ktoré k nám prichádzajú z cudziny bez rodičov, bez zákonných zástupcov. Tam sa tiež môžeme pýtať, čo ako republika robíme pre to, aby sme zlepšili ochranu a starostlivosť práve o tieto deti, ktoré sú v ústavnej starostlivosti.
Ďalšou skupinou, ktoré sú ohrozené týmto hyenistickým zločinom, sú ľudia bez domova, ľudia, ktorí sú v pozícii utečencov a migrantov. A tam by som poukázala na to, a pozerám sa na vás, pán Hazucha, lebo teraz som bola v Rimavskej Sobote a bavila som sa tam s asi piatimi Ukrajinkami, ktoré sú všetky matky troch detí, hovorili mi, ako veľmi negatívne na ne vplýva to, že ten príspevok na pomoc ľuďom z Ukrajiny bol vlastne minulý rok opakovane znižovaný. Platia nájomné napríklad 500 eur, ale ponúka sa im práca, keďže majú tri deti, môžu robiť iba na polovičný úväzok, maximálne za 400 eur, to sú tie ženy s deťmi z Ukrajiny, ktoré sú u nás najčastejšie utečenkami, odídenkami a starajú sa o malé deti. To, keď ich uvrhneme do chudoby, keď ako náš premiér povieme, že my môžme sa aj v prípade toho tranzitu plynu rozhodnúť, že ako Slovenská republika nebudeme už vôbec poskytovať žiadne benefity ukrajinským utečenkyniam, tak potom ich uvrhneme do chudoby a môžeme z nich spraviť obete práve sexuálneho vykorisťovania alebo pracovného vykorisťovania a obete obchodovania s ľuďmi.
Čiže nemám už veľa času, ale chcela by som vám ako keby naznačiť, že mnohé aspekty, veci, o ktorých tu rozhodujeme, o ktorých hovoríme v tej verejnej diskusii ako politici a političky, majú veľký vplyv a veľkú súvislosť práve s tým uznesením, ktoré sa tu s kolegyňami snažíme presadiť, a to je uznesenie o tom, aby sme sa vyjadrili, že sme ako kolektív, ako politici a političky proti násiliu páchanom na ženách. A keď už ho teda nepodporíte, alebo teda nenájde tú prevažujúcu podporu, tak naozaj na vás apelujem, že aj v iných oblastiach, ktoré možno z vášho pohľadu zdanlivo nesúvisia s násilím na ženách, ekonomickým, sexuálnym, pracovným, akýmkoľvek, fyzickým, tak zamyslite sa, či je to naozaj tak, pretože naše činy v rôznych oblastiach majú reálne dopady na to, aké životy ženy na Slovensku, či už slovenské, alebo iné, žijú.
S týmto končím. (Potlesk.)

Pani poslankyňa, tak trošku zneužívate situáciu, že som predsedajúci, že nemôžem reagovať, to dobre viete.
Jednu poznámku si ale dovolím povedať, že ja som vo svojom predchádzajúcom povolaní urobil ďaleko viac praktickejších opatrení ako jedno uznesenie na tie hodnotové témy, o ktorých hovoríme a v ktorých sa zhodneme.
Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene svojom aj v mene poslaneckého klubu SaS vyjadril podporu návrhu uznesenia, s ktorým prichádzajú kolegyne z Progresívneho Slovenska. A zároveň v tom vidím aj takú symboliku, že rokujeme o tomto návrhu až teraz, štyri mesiace po Medzinárodnom dni eliminácie násilia páchaného na ženách, bolo by fajn, keby bolo prijaté 25. novembra alebo niekedy, niekedy v tom čase, ale, a teraz nechcem rozoberať tie dôvody, ktoré k tomu viedli, že sa odsúvalo rokovanie o tom bode a že teda koalícia nebola schopná zabezpečiť normálne rokovanie parlamentu, to v tejto chvíli nie je dôležité, ale tá symbolika je taká výstižná, lebo Slovensko, mám pocit, že mešká nielen s prijatím jedného uznesenia, ale celkovo so svojím prístupom k téme násilia páchaného na ženách a rodovo podmieneného násilia.
Už tu spomínané odmietnutie tzv. Istanbulského dohovoru z čisto ideologických, keby ideologických, ale v podstate vyfabrikovaných, vymyslených, vyfabulovaných dôvodov na základe dezinterpretácie pojmu rod, ja som to tu zažíval, lebo bol som vtedy poslancom, poslancom parlamentu, a teda zvádzal som tu márne súboje s poslancami najmä Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany naše Slovensko. No, tak Národná rada to vtedy videla, videla inak. Ale, bohužiaľ, ten prístup je, je, to meškanie, ktoré symbolicky tu dnes máme možnosť zažiť, je viditeľné aj, aj na iných úrovniach. Je viditeľné na úrovni prístupu politikov a viacerých vyjadrení, vyjadrení politikov, je viditeľné ale aj na prístupe bežných ľudí a vnímania problému násilia páchaného na ženách. Keď sa hovorí, že áno, tak odsúďme násilie páchané na ženách, ale odsúďme všetko násilie, však, samozrejme, odsúďme všetko násilie, a teda aj v partnerských vzťahoch dochádza k násiliu v opačnom, v opačnom garde dochádza k násiliu aj vo vzťahoch osôb rovnakého pohlavia, a ak sa teda poukazuje na to, však, však nielen na ženách je páchané násilie, tak obvykle je to v lepšom prípade nepochopenie vážnosti toho problému, a v horšom prípade snaha odvádzať pozornosť od tohto problému, ktorý napríklad v rámci partnerského násilia je neporovnateľný aj čo do rozsahu, aj čo do intenzity s tým násilím, ktoré sa deje povedzme že v opačnom, v opačnom garde, garde.
A problém je ale, samozrejme, keď ten bagatelizujúci prístup majú napríklad orgány činné v trestnom konaní, policajti, ktorým sú takéto prípady oznámené, a policajti majú tendenciu buď teda vyhovoriť to oznamovateľke, že však veď je to otec vašich detí, a bagatelizovať, že naozaj ide o niečo, čo by malo byť predmetom trestného oznámenia, alebo zahrať to, že to nebol, nebol trestný čin, bol to priestupok. A opäť to môže niekedy byť vecou nevedomosti, neskúsenosti, ale ten prístup sa opakuje pomerne často, nechcem byť nespravodlivý, tá situácia sa mení, sa zlepšuje, už aj mnohí policajti sú, sú vyškolení, a teda majú informácie, majú informácie, ako majú reagovať, ale tá špecializácia a vzdelanie ešte stále nie je dostatočná a ešte stále sa tie prípady vyskytujú. Nevidím, za mnou ako sa teraz tvári predsedajúci, že či, či, či to bere, že sa mu prihováram, ale, ale teda nejdem ho, nejdem ho menovať, ale uznávam, že nastáva tam istý posun, ale ten posun je podľa môjho názoru nedostatočný.
A teda myslím si, že bude fajn, ak by bolo prijaté to uznesenie, ale po tých rokoch, čo som v parlamente, si nerobím nejaké ilúzie, že by koaliční poslanci len tak zahlasovali za návrh predložený opozičnými poslankyňami, ale zdá sa mi, že dôležitejšie ako to, čo, či zahlasujú, alebo teda či vyhovejú pani predkladateľke, a tento rok navrhnú podobné uznesenie oni, čo by teda nás mohlo potešiť, ale teda dôležitejšie budú tie praktické kroky, teda ako pristúpia k zmene legislatívy, lebo aj v legislatíve ešte stále je čo zlepšovať, však nasledujúci bod je tiež o tom, ktorý, ktorý predkladáte do parlamentu a ktorý sa týka už zmeny zákonov.
Je potrebné, aby sa pracovalo na tej zmene prístupu polície k partnerskému násiliu a násiliu páchanému na ženách, aby boli, aby aj tuto bola špecializácia, aby boli policajti a policajtky vzdelávaní, scitlivovaní na túto, na túto tému, aby, aby bola snaha, aby bol prístup všade, všade rovnaký, aby, aby sa prekonávali stereotypy, ktoré teda prežívajú aj v prístupe aj niektorých policajtov, aby sa odmietla tá bagatelizácia a odradzovanie obetí násilia páchaného na ženách od podávania trestných oznámení, aby sa vyvracali tie stereotypné predstavy napríklad o obeti, že obeť má mať nejaké typické vlastnosti, že, že keď sa žena bráni, no tak už nie je obeť, už je to konflikt, už, už to nie je, nie je násilie, lebo obeť v tej stereotypnej predstave je taká, ktorá iba ticho to znáša a trpí, hoci to vôbec nezodpovedá realite.
A je, je potom kopu parciálnych vecí, ktorým, ktorým treba venovať, venovať pozornosť, ako je napríklad kyberstalking, ktorý predstavuje špecifickú formu násilia, a teda rozrastá sa tým ako, ako sa rozšírili informačné technológie a sociálne, sociálne siete a, a je to niečo, na čo ani, ani z praktického hľadiska nie sú, povedzme, orgány činné v trestnom konaní dostatočne, dostatočne pripravené, alebo je napríklad potrebné, aby sa história násilia zohľadňovala v rozhodovaní súdov v poručenských veciach, aby teda ten opäť existujúci stereotyp, že však aj násilník môže byť dobrým rodičom, sa vyvrátil, lebo teda násilník nie je dobrým rodičom. Ak, ak partner bije svoju partnerku alebo pácha na nej iné násilie, tak nie je dobrým rodičom, lebo je to násilím aj na deťoch, najmä v situácii, ak sa to násilie deje, deje pred deťmi.
Čiže ja určite zahlasujem za, za tento návrh zákona a myslím si, že by nemalo nič brániť ani, ani parlamentnej väčšine, aby ho podporila, hoci, ako som povedal, ilúzie si nerobím, nerobím si ani ilúzie o tom, že nejaký podobný návrh predložia kolegovia alebo kolegyne z koalície tento rok, aby, aby bolo prijaté uznesenie, ale dôležitejšie je skôr to, ako sa budú stavať k tým praktickým nástrojom a k praktickým zmenám, a na to oni majú priestor či už v parlamente, kde disponujú väčšinou, alebo v tom praktickom výkone, kde môžu ovplyvňovať činnosť orgánov činných v trestnom konaní alebo, alebo, alebo úradov. Teraz nemyslím, ovplyvňovať v takom slova zmysle (povedané so smiechom), ktorý mi hneď napadol, ako som to, ako som to vyslovil. Zasa neviem, ako sa tvári predsedajúci, ale, ale ovplyvňovať v tom pozitívnom slova zmysle, aby, aby brali vážne problém násilia páchaného na ženách, partnerského násilia.
A teda ešte raz ďakujem, že ste s tým návrhom prišli.

Ďakujem, pán poslanec.
Požiadam technikov, aby nainštalovali také spätné zrkadlo na ten, nech... pultík kvôli môjmu predsedovaniu. Kratučko, niekedy vykopávame otvorené dvere, to vám musím povedať, ale to si povieme osobne.
Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankýň Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej na vydanie zákona o pomoci osobám zažívajúcim násilie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 624, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 708.
Dávam slovo pani poslankyni Beáte Jurík, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej na vydanie zákona o pomoci osobám zažívajúcim násilie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 624.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Návrh zákona o pomoci osobám zažívajúcim násilie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej iba zákon o pomoci osobám zažívajúcim násilie, predkladám spoločne s kolegyňami Luciou Plavákovou a Zuzanou Števulovou.
Cieľom tejto navrhovanej úpravy je zabezpečiť právny rámec, ktorý efektívne chráni osoby pre rôznymi formami rodovo podmieneného násilia a dopomôže vytvoriť bezpečné prostredie offline aj online a zároveň zabezpečí spravodlivosť pre osoby, ktoré násilie zažili alebo zažívajú.
Ďakujem, skončila som a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy.

Ďakujem navrhovateľke.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Vančovi.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy, konštatujem, že je jedna písomná prihláška od pani poslankyni Plavákovej, ale predtým sa už prihlásila navrhovateľka, takže najprv dostáva slovo pani poslankyňa Beáta Jurík.

Tak opätovne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja vás už nebudem trápiť nejakými dlhými prejavmi, iba by som chcela vašu pozornosť upriamiť na našu dôvodovú správu k tomu zákonu, ktorá má skutočne desiatky strán a v ktorej nájdete podrobné dáta, ktoré teda potvrdzujú, či už to, čo som hovorila predtým, alebo aj to, prečo musíme prijať tento návrh zákona. Ako sme sa bavili aj pred chvíľou, tak ak má niekto väčšiu pečiatku, tak kľudne, ale v tej dôvodovej správe nájdete teda dáta, rozhodnutia súdov, či už slovenských, alebo európskych, a potrebné definície, takže ak má niekto pocit, že to, čo momentálne veľmi rýchlo zhrniem a čo potom aj viac rozvedie pani kolegyňa predkladateľka tiež toho zákona Lucia Plaváková, a myslím, že potom aj ďalšia predkladateľka Zuzana Števulová, tak vám skutočne odporúčam prečítať si túto rozsiahlu dôvodovú správu, pretože v nej nájdete všetky potrebné informácie aj k tým jednotlivým právnym pojmom, ktoré zavádzame do Trestného zákona.
Ja by som ale veľmi rýchlo chcela prebehnúť tými základnými zmenami, ktoré navrhujeme, aby som vám ich teda ozrejmila, ak ste tento zákon, návrh zákona nečítali. Jednou zo zmien, ktorú navrhujeme, je, že v Trestnom zákone, konkrétne v § 25, ktorý teda hovorí o nutnej obrane, tak dopĺňame okolnosti vylučujúce protiprávnosť trestného činu o situáciu, keď je osoba odvracajúca útok a teda, keď sa bráni, obeťou týrania alebo inej formy rodovo podmieneného násilia, pretože to doteraz zákon neobsahoval.
Zároveň navrhujeme úpravu skutkovej podstaty trestného činu podnecovania k nenávisti, ktorú teda rozširujeme príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o sexuálnu orientáciu, pohlavie, rodovú identitu, pretože momentálne náš Trestný zákon tieto pojmy neobsahuje, a pritom vieme, že napríklad v antidiskriminačnom zákone to tak je, ale tomu sa, myslím, bude venovať bližšie Lucia Plaváková. Zároveň navrhujeme zrušenie premlčacej doby. A dozaista si pamätáte tie diskusie, ktoré sme tu mali pri novele Trestného zákona, ja som sa toho dotkla aj v predchádzajúcom vystúpení, že ak chceme zvýšiť počet nahlásených prípadov znásilnenia alebo ďalších sexuálnych činov, tak jednoducho najlepším spôsobom je práve zrušenie tej premlčacej doby, a teda ponechanie skutočne dlhého toho najpotrebnejšieho času pre všetky tie obete a preživšie a skutočne toto je efektívny nástroj, a nie skracovanie. My tie obete neprinútime nahlásiť, my ich môžme iba motivovať k nahláseniu, a to práve tak, že im dáme všetok ten potrebný čas.
Ďalšou z úprav je doplnenie osobitného motívu z nenávisti o motív rodová identita. Toto je, samozrejme, v súlade s európskymi alebo medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi a zabezpečilo by to teda kompatibilitu medzi tou slovenskou úpravou, ktorá je nedostatočná, a práve tými medzinárodnými dohovormi, ku ktorým sme sa dobrovoľne ako Slovenská republika prihlásili. Toto napríklad, že teda rodová identita sa nenachádza medzi, medzi tými motívmi nám vyčíta napríklad aj Správa Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii, ECRI, ktorá bola zriadená Radou Európy a konkrétne teda šiesty monitorovací cyklus. Opäť to nájdete aj v tej dôvodovej správe, aj v ďalších dokumentoch.
Navrhujeme tiež zavedenie nového trestného činu do Trestného zákona a taktiež sme sa v tom predchádzajúcom vystúpení o tom rozprávali, a síce femicida, vražda ženy. Momentálne náš Trestný zákon tento konkrétny pojem neobsahuje, a teda všetky trestné činy, ktoré sú namierené voči ženám, pretože sú ženy a ktoré to teda vyúsťujú do smrti tej ženy, tak momentálne sa počítajú, počítajú, keď teda hovorím o dátach, pod vraždu, úkladnú vraždu a zabitie. A aj práve preto, že my nemáme tento pojem v Trestnom zákone, tak nie sme schopní zbierať dáta a nie sme schopní nastaviť efektívny nástroj na prevenciu týchto činov. Nehovoriac teda o tom, že, ako som už spomínala, tak aj zavedenie samotného pojmu do Trestného zákona, pôsobí preventívne a o tom sú taktiež dáta z krajín, ktoré tak urobili.
Ďalšia zmena je zmena súčasnej definície znásilnenia, pretože súčasná aktuálna forma jednoducho nie je moderná, nie je efektívna. Hovorili sme tu o teda rozdieloch alebo aj o tom, že násilie môžu zažívať rovnako ženy, ako aj muži a viete napríklad, že náš Trestný zákon momentálne muža nepovažuje za obeť znásilnenia, pretože znásilnená podľa nášho Trestného zákona súčasnej aktuálnej formy môže byť iba žena. Tak my tam dopĺňame aj to, že znásilnená môže byť akákoľvek osoba, no a, samozrejme, že staviame celú túto definíciu znásilnenia na absencii súhlasu, a teda nerámcujeme to iba ako aktuálne znenie na situácie, v ktorých bolo použité násilie, pretože k znásilneniu dochádza aj bez použitia násilia.
My zároveň navrhujeme, aby trestné sadzby v prípade tohto trestného činu boli odstupňované podľa teda toho, že v akej situácii sme. Zároveň navrhujeme do Trestného zákona zadefinovanie novej samostatnej skutkovej podstaty, a síce prečinu sexuálneho obťažovania, pretože na rozdiel od nášho antidiskriminačného zákona, Trestný zákon tento pojem nepozná, a pritom sa s ním aj v trestných konaniach stretávame.
Ďalším z takých bodov, na ktoré by som rada upriamila vašu pozornosť, je zavedenie samostatnej skutkovej podstaty trestného činu domáceho a partnerského násilia, pretože ten taktiež absentuje z nášho Trestného zákona, hoci teda trestné právo sa veľmi často stretáva s domácim a partnerským násilím a zaoberá sa ním teda v teórii aj v praxi, ale, žiaľ, momentálne, a to opäť, verím, že aj pán predseda parlamentu by som mnou súhlasil, ani orgány činné v trestnom konaní nemajú vždy dostatočný nástroj aj kvôli teda tejto absencii na to, aby sa riadne vysporiadali s tými situáciami domáceho a partnerského násilia, a aj preto je potrebná táto zmena, a síce zavedenie tej definície do nášho Trestného zákona. My tam doposiaľ máme iba týranie blízkej osoby a vlastne všetky tie situácie domáceho násilia jednoducho pod toto nemôžme zahrnúť, nespadajú pod to. Tá definícia toho týrania jednoducho nedovoľuje, aby všetky situácie domáceho násilia boli riadne vyšetrené, a teda aby sa obetiam aj dostalo potrebnej pomoci a aj spravodlivosti.
Takže aj preto navrhujeme, aby domáce aj partnerské násilie bolo v Trestnom zákone.
Zároveň ešte stále pri domácom a partnerskom násilí by som upriamila vašu pozornosť aj na to, že okrem teda tej definície, ktorú zavádzame, tak navrhujeme, aby bolo prísnejšie trestané v prítomnosti dieťaťa, a myslím, že na tom, to je opäť vec, na ktorej sa môžeme zhodnúť, že v tých rodinách často, ak dochádza k domácemu a partnerskému násiliu, tak často aj nepriamymi obeťami sú deti, ale o to vážnejší čin to je a mal by sa teda prísnejšie trestať. Verím, že na tomto sa vieme zhodnúť.
Potom ďalej tam navrhujeme rôzne úpravy takých zastaralých definícií, ktoré znemožňujú obetiam, napr. čo sa týka nebezpečného prenasledovania alebo aj modernejšej formy násilia, a síce elektronického obťažovania, domôcť sa spravodlivosti. Čo sa týka toho elektronického obťažovania, tak tam možno pre zaujímavosť spomeniem aj všetky tie hromadné útoky napr. na ženy, ktoré sú aktívne vo verejnom priestore, či už teda političky, novinárky, ženy aktivistky, alebo ďalšie osoby, ktoré teda často znášajú taký ten hromadný nápor násilia kvôli tomu, že niekto tú vlnu voči nim vyvolá, a aj by som dala nejaký príklad, ale myslím, že všetci poznáte.
Zároveň teda upravujeme ďalšie skutkové podstaty trestných činov hanobenia národa a rasy a presvedčenia, ale aj podnecovanie k národnej... národnostnej, pardon, rasovej a etnickej nenávisti. A v druhej časti zákona, a o tom sme sa u taktiež pred chvíľou rozprávali, hovoríme o tom, a tam upravujeme síce iný zákon, ale tak tento náš zákon je taký komplexný, že zahŕňa úpravu viacerých zákonov, a síce konkrétne je to financovanie, a teda zaväzujeme štát k tomu, aby riadne financoval podporné služby. Takže toľko odo mňa veľmi rýchlo k tým bodom, ktoré tam sú.
Opäť, nie je tam žiadna pasca, nie je tam žiadna ideológia, nie je tam nič, čo nemôžte podporiť, práve naopak. Všetky navrhované úpravy sú v súlade, či už teda s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi, alebo s tým, čo už dávno a efektívne funguje v iných krajinách, tak ja skutočne nevidím dôvod na to, prečo by u nás na Slovensku mali byť ženy, alebo vôbec osoby zažívajú násilie, menej chránené ako inde.
A tu by som doplnila ešte poslednú vetu, lebo mi to napadlo pri tom, čo hovorím, ženy a osoby. Pán poslanec Dostál hovoril o tom, že aj muži môžu byť obeťami násilia, a ak teda vám táto informácia unikla, tak najčastejšie sú muži obeťami násilia nie zo strany žien – a teraz som čakala aj nejaké prekvapené výrazy na tvárach koaličných poslancov, ale nič sa neudialo, žiadna emócia –, ale sú obeťami násilia zo strany rodinných príslušníkov mužov. Čiže napr. násilie otca na synovi alebo bratov, alebo synovi na otcovi, čiže opäť páchateľmi sú najčastejšie muži bez ohľadu na to, že či obeťami sú ženy, alebo iní muži.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za vaše vystúpenie.
Tak a teraz už má slovo pani poslankyňa Plaváková.