33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Návrh zákona o pomoci osobám zažívajúcim násilie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej iba zákon o pomoci osobám zažívajúcim násilie, predkladám spoločne s kolegyňami Luciou Plavákovou a Zuzanou Števulovou.
Cieľom tejto navrhovanej úpravy je zabezpečiť právny rámec, ktorý efektívne chráni osoby pre rôznymi formami rodovo podmieneného násilia a dopomôže vytvoriť bezpečné prostredie offline aj online a zároveň zabezpečí spravodlivosť pre osoby, ktoré násilie zažili alebo zažívajú.
Ďakujem, skončila som a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Tak opätovne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja vás už nebudem trápiť nejakými dlhými prejavmi, iba by som chcela vašu pozornosť upriamiť na našu dôvodovú správu k tomu zákonu, ktorá má skutočne desiatky strán a v ktorej nájdete podrobné dáta, ktoré teda potvrdzujú, či už to, čo som hovorila predtým, alebo aj to, prečo musíme prijať tento návrh zákona. Ako sme sa bavili aj pred chvíľou, tak ak má niekto väčšiu pečiatku, tak kľudne, ale v tej dôvodovej správe nájdete teda dáta, rozhodnutia súdov, či už slovenských, alebo európskych, a potrebné definície, takže ak má niekto pocit, že to, čo momentálne veľmi rýchlo zhrniem a čo potom aj viac rozvedie pani kolegyňa predkladateľka tiež toho zákona Lucia Plaváková, a myslím, že potom aj ďalšia predkladateľka Zuzana Števulová, tak vám skutočne odporúčam prečítať si túto rozsiahlu dôvodovú správu, pretože v nej nájdete všetky potrebné informácie aj k tým jednotlivým právnym pojmom, ktoré zavádzame do Trestného zákona.
Ja by som ale veľmi rýchlo chcela prebehnúť tými základnými zmenami, ktoré navrhujeme, aby som vám ich teda ozrejmila, ak ste tento zákon, návrh zákona nečítali. Jednou zo zmien, ktorú navrhujeme, je, že v Trestnom zákone, konkrétne v § 25, ktorý teda hovorí o nutnej obrane, tak dopĺňame okolnosti vylučujúce protiprávnosť trestného činu o situáciu, keď je osoba odvracajúca útok a teda, keď sa bráni, obeťou týrania alebo inej formy rodovo podmieneného násilia, pretože to doteraz zákon neobsahoval.
Zároveň navrhujeme úpravu skutkovej podstaty trestného činu podnecovania k nenávisti, ktorú teda rozširujeme príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o sexuálnu orientáciu, pohlavie, rodovú identitu, pretože momentálne náš Trestný zákon tieto pojmy neobsahuje, a pritom vieme, že napríklad v antidiskriminačnom zákone to tak je, ale tomu sa, myslím, bude venovať bližšie Lucia Plaváková. Zároveň navrhujeme zrušenie premlčacej doby. A dozaista si pamätáte tie diskusie, ktoré sme tu mali pri novele Trestného zákona, ja som sa toho dotkla aj v predchádzajúcom vystúpení, že ak chceme zvýšiť počet nahlásených prípadov znásilnenia alebo ďalších sexuálnych činov, tak jednoducho najlepším spôsobom je práve zrušenie tej premlčacej doby, a teda ponechanie skutočne dlhého toho najpotrebnejšieho času pre všetky tie obete a preživšie a skutočne toto je efektívny nástroj, a nie skracovanie. My tie obete neprinútime nahlásiť, my ich môžme iba motivovať k nahláseniu, a to práve tak, že im dáme všetok ten potrebný čas.
Ďalšou z úprav je doplnenie osobitného motívu z nenávisti o motív rodová identita. Toto je, samozrejme, v súlade s európskymi alebo medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi a zabezpečilo by to teda kompatibilitu medzi tou slovenskou úpravou, ktorá je nedostatočná, a práve tými medzinárodnými dohovormi, ku ktorým sme sa dobrovoľne ako Slovenská republika prihlásili. Toto napríklad, že teda rodová identita sa nenachádza medzi, medzi tými motívmi nám vyčíta napríklad aj Správa Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii, ECRI, ktorá bola zriadená Radou Európy a konkrétne teda šiesty monitorovací cyklus. Opäť to nájdete aj v tej dôvodovej správe, aj v ďalších dokumentoch.
Navrhujeme tiež zavedenie nového trestného činu do Trestného zákona a taktiež sme sa v tom predchádzajúcom vystúpení o tom rozprávali, a síce femicida, vražda ženy. Momentálne náš Trestný zákon tento konkrétny pojem neobsahuje, a teda všetky trestné činy, ktoré sú namierené voči ženám, pretože sú ženy a ktoré to teda vyúsťujú do smrti tej ženy, tak momentálne sa počítajú, počítajú, keď teda hovorím o dátach, pod vraždu, úkladnú vraždu a zabitie. A aj práve preto, že my nemáme tento pojem v Trestnom zákone, tak nie sme schopní zbierať dáta a nie sme schopní nastaviť efektívny nástroj na prevenciu týchto činov. Nehovoriac teda o tom, že, ako som už spomínala, tak aj zavedenie samotného pojmu do Trestného zákona, pôsobí preventívne a o tom sú taktiež dáta z krajín, ktoré tak urobili.
Ďalšia zmena je zmena súčasnej definície znásilnenia, pretože súčasná aktuálna forma jednoducho nie je moderná, nie je efektívna. Hovorili sme tu o teda rozdieloch alebo aj o tom, že násilie môžu zažívať rovnako ženy, ako aj muži a viete napríklad, že náš Trestný zákon momentálne muža nepovažuje za obeť znásilnenia, pretože znásilnená podľa nášho Trestného zákona súčasnej aktuálnej formy môže byť iba žena. Tak my tam dopĺňame aj to, že znásilnená môže byť akákoľvek osoba, no a, samozrejme, že staviame celú túto definíciu znásilnenia na absencii súhlasu, a teda nerámcujeme to iba ako aktuálne znenie na situácie, v ktorých bolo použité násilie, pretože k znásilneniu dochádza aj bez použitia násilia.
My zároveň navrhujeme, aby trestné sadzby v prípade tohto trestného činu boli odstupňované podľa teda toho, že v akej situácii sme. Zároveň navrhujeme do Trestného zákona zadefinovanie novej samostatnej skutkovej podstaty, a síce prečinu sexuálneho obťažovania, pretože na rozdiel od nášho antidiskriminačného zákona, Trestný zákon tento pojem nepozná, a pritom sa s ním aj v trestných konaniach stretávame.
Ďalším z takých bodov, na ktoré by som rada upriamila vašu pozornosť, je zavedenie samostatnej skutkovej podstaty trestného činu domáceho a partnerského násilia, pretože ten taktiež absentuje z nášho Trestného zákona, hoci teda trestné právo sa veľmi často stretáva s domácim a partnerským násilím a zaoberá sa ním teda v teórii aj v praxi, ale, žiaľ, momentálne, a to opäť, verím, že aj pán predseda parlamentu by som mnou súhlasil, ani orgány činné v trestnom konaní nemajú vždy dostatočný nástroj aj kvôli teda tejto absencii na to, aby sa riadne vysporiadali s tými situáciami domáceho a partnerského násilia, a aj preto je potrebná táto zmena, a síce zavedenie tej definície do nášho Trestného zákona. My tam doposiaľ máme iba týranie blízkej osoby a vlastne všetky tie situácie domáceho násilia jednoducho pod toto nemôžme zahrnúť, nespadajú pod to. Tá definícia toho týrania jednoducho nedovoľuje, aby všetky situácie domáceho násilia boli riadne vyšetrené, a teda aby sa obetiam aj dostalo potrebnej pomoci a aj spravodlivosti.
Takže aj preto navrhujeme, aby domáce aj partnerské násilie bolo v Trestnom zákone.
Zároveň ešte stále pri domácom a partnerskom násilí by som upriamila vašu pozornosť aj na to, že okrem teda tej definície, ktorú zavádzame, tak navrhujeme, aby bolo prísnejšie trestané v prítomnosti dieťaťa, a myslím, že na tom, to je opäť vec, na ktorej sa môžeme zhodnúť, že v tých rodinách často, ak dochádza k domácemu a partnerskému násiliu, tak často aj nepriamymi obeťami sú deti, ale o to vážnejší čin to je a mal by sa teda prísnejšie trestať. Verím, že na tomto sa vieme zhodnúť.
Potom ďalej tam navrhujeme rôzne úpravy takých zastaralých definícií, ktoré znemožňujú obetiam, napr. čo sa týka nebezpečného prenasledovania alebo aj modernejšej formy násilia, a síce elektronického obťažovania, domôcť sa spravodlivosti. Čo sa týka toho elektronického obťažovania, tak tam možno pre zaujímavosť spomeniem aj všetky tie hromadné útoky napr. na ženy, ktoré sú aktívne vo verejnom priestore, či už teda političky, novinárky, ženy aktivistky, alebo ďalšie osoby, ktoré teda často znášajú taký ten hromadný nápor násilia kvôli tomu, že niekto tú vlnu voči nim vyvolá, a aj by som dala nejaký príklad, ale myslím, že všetci poznáte.
Zároveň teda upravujeme ďalšie skutkové podstaty trestných činov hanobenia národa a rasy a presvedčenia, ale aj podnecovanie k národnej... národnostnej, pardon, rasovej a etnickej nenávisti. A v druhej časti zákona, a o tom sme sa u taktiež pred chvíľou rozprávali, hovoríme o tom, a tam upravujeme síce iný zákon, ale tak tento náš zákon je taký komplexný, že zahŕňa úpravu viacerých zákonov, a síce konkrétne je to financovanie, a teda zaväzujeme štát k tomu, aby riadne financoval podporné služby. Takže toľko odo mňa veľmi rýchlo k tým bodom, ktoré tam sú.
Opäť, nie je tam žiadna pasca, nie je tam žiadna ideológia, nie je tam nič, čo nemôžte podporiť, práve naopak. Všetky navrhované úpravy sú v súlade, či už teda s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi, alebo s tým, čo už dávno a efektívne funguje v iných krajinách, tak ja skutočne nevidím dôvod na to, prečo by u nás na Slovensku mali byť ženy, alebo vôbec osoby zažívajú násilie, menej chránené ako inde.
A tu by som doplnila ešte poslednú vetu, lebo mi to napadlo pri tom, čo hovorím, ženy a osoby. Pán poslanec Dostál hovoril o tom, že aj muži môžu byť obeťami násilia, a ak teda vám táto informácia unikla, tak najčastejšie sú muži obeťami násilia nie zo strany žien – a teraz som čakala aj nejaké prekvapené výrazy na tvárach koaličných poslancov, ale nič sa neudialo, žiadna emócia –, ale sú obeťami násilia zo strany rodinných príslušníkov mužov. Čiže napr. násilie otca na synovi alebo bratov, alebo synovi na otcovi, čiže opäť páchateľmi sú najčastejšie muži bez ohľadu na to, že či obeťami sú ženy, alebo iní muži.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, plénum sa už tak dosť vyprázdnilo, už aj ubudlo aj na koaličnej strane, tak už tu naozaj sme v takom veľmi okresanom počte, čo je teda smutné, keďže sa venujeme takej dôležitej téme, ako je násilie na ženách, a konkrétne zmeny Trestného zákona, ale aj financovania pomoci a podpory pre ženy zažívajúce násilie, ako to už priblížila moja kolegyňa Beáta Jurík, ktorá bod po bode v podstate prešla obsah nášho zákona, nášho návrhu. Obete čakajú už roky zmeny a, žiaľ, teda musím povedať, že ani súčasná koalícia nerobí nič preto, aby sme sa k týmto zmenám dopracovali, čo je teda veľmi smutné, ale napriek tomu, že teda majú, mali niekoľko vyjadrení, v ktorých vlastne sa prihlásili aj k boju proti násiliu na ženách, len teda nevidíme žiadne reálne kroky. Ja by som práve na tie vyjadrenia nadviazala.
Ja už som tu jedno spomínala, to bolo vyjadrenia Borisa Suska ako ministra spravodlivosti z 25. 11. 2024, teda Medzinárodného dňa eliminácie násilia na ženách, ktorý teda nás, a vlastne apeloval na nás všetkých, aby sme boli maximálne všímaví, odmietli akékoľvek prejavy fyzického, psychického, sexuálneho a ekonomického násilia a adekvátne na neho reagovali. No jedným zo spôsobov, ako adekvátne reagovať je práve ten komplexný návrh zákona, ktorý sme do tohto parlamentu priniesli, čiže máte priestor ho podporiť, a teda tým aj v podstate naplniť slová samotného ministra spravodlivosti.
Ďalej by som sa venovala vyjadreniam štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Kataríny Roskoványi z 26. júna 2024, ktorá povedala:
„Domáce násilie ničí životy, môže zničiť život nielen bezprostrednej obeti, ale aj deťom a ostatným členom rodiny, presne ako tu už pomenovala kolegyňa Beáta Jurík, na dnešnom zasadnutí výboru pre rodovú rovnosť som ubezpečila prítomných, že ministerstvo spravodlivosti zabezpečí dôkladnú transpozíciu smernice o boji proti násiliu páchanému na ženách. Je nepochybné, že násilie páchané na ženách a dievčatách je porušovaním ľudských práv a jeho okamžité a dlhodobé fyzické, sexuálne a psychické dôsledky pre ženy a dievčatá môžu byť zničujúce vrátane smrti. Násilie negatívne ovplyvňuje celkovú pohodu žien a bráni im v plnohodnotnej účasti na živote spoločnosti. Ministerstvo spravodlivosti bude napomáhať v boji proti násiliu na ženách všetkými dostupnými prostriedkami.“
To je teda vyjadrenie vyjadrenie štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti z 26. júna 2024 a ja s ňou teda absolútne súhlasím, že násilie na ženách je teda porušovaním ľudských práv, ako sme tu o tom už diskutovali v posledných dvoch hodinách, či koľko to bolo, a že je teda potrebné v boji násiliu na ženách napomáhať všetkými dostupnými prostriedkami, len teda škoda, že za toho 1,5 roka pôsobenia ministra Borisa Suska, ale aj štátnej tajomníčky Kataríny Roskoványi nespravili absolútne nič na pomoc ženám zažívajúcim násilie, takže ja neviem, ako si teda predstavujú na ministerstve spravodlivosti tie všetky dostupné prostriedky, ktoré musíme využiť na boj s násilím na ženách, lebo teda nevidím nieže všetky dostupné, ale že žiadne.
A pani štátna tajomníčka tiež uisťovala výbor pre rodovú rovnosť, že ministerstvo spravodlivosti zabezpečí dôkladnú transpozíciu smernice o boji proti násiliu páchanému na ženách. No od tohto jej vyhlásenia prešlo deväť mesiacov – a nič. Nič sa nedeje, žiadna transpozícia smernice. Ja som dokonca apelovala aj na účasť v pracovnej skupine, to som adresovala žiadosť ministrovi spravodlivosti, ale teda odpovede som sa nedočkala, a takže predpokladám, že ani pracovná skupina, ja neviem, ani tá dokonca asi neexistuje, čiže za deväť mesiacov od tohto jasného vyhlásenia štátnej tajomníčky sme sa nikam neposunuli.
Ale teda náš návrh prináša aj túto transpozíciu smernice, ktorej sa teda ministerstvo spravodlivosti nevenuje, čiže apelujem slovami štátnej tajomníčky na vás kolegov a kolegyne, obzvlášť v koalícii, aby sme v boji proti násiliu na ženách napomáhali všetkými dostupnými prostriedkami – a takýmto prostriedkom je práve aj náš návrh zákona. Keď už teda ministerstvo spravodlivosti nekoná, tak môžme konať my tu priamo v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďalej pani štátna tajomníka 26. novembra 2024 povedala:
„V súvislosti s násilím na ženách a deťoch považujem za dôležité aj prispôsobenie Trestného zákona aj Trestného poriadku, potrebám súčasnosti, kedy, žiaľ, verbálne, fyzické i psychické násilie sa stáva bežnou súčasťou života. Je nemysliteľné, aby páchatelia takýchto trestných činov odchádzali z pojednávaní s úškrnom a podmienkou.“
Ja absolútne súhlasím s týmito slovami, a preto sme predložili aj tento náš návrh zákona, a preto navrhujeme aj preddefiníciu znásilnenia, zavedenie nového trestného činu sexuálneho obťažovania, nového trestného činu femicídy, ako aj nového trestného činu domáceho a partnerského násilia, aby sa presne nestávali tieto situácie, že tí páchatelia odchádzajú s tým úškrnom, ako správne pomenovala pani štátna tajomníčka.
Ďalej 25. 11., teda na Medzinárodný deň eliminácie násilia na ženách pani štátna tajomníčka dala taký status, ktorým reagovala práve na tento deň, kde teda píše:
„Ženy sú magické stvorenia, ktoré si zaslúžia lásku, rešpekt a porozumenie. 25. novembra je Medzinárodný deň odstránenia násilia páchaného na ženách, ktorým začína až 16-dňová kampaň zameraná proti násiliu na ženách a dievčatách a trvá do 10. decembra, Dňa ľudských práv. Milé ženy a dievčatá, násilie nie je prejavom lásky. Žiadna z vás si násilie nezaslúži. Vyjsť zo začarovaného bolestivého kruhu je ťažké, no pre každú z vás svieti svetielko nádeje. Ak nemáte nikoho, kto by vás chytil na ruku, neváhajte a pokojne napíšte aj mne. Existuje ale mnoho prístavov nádeje pre vás v podobe nádejí v podobe poradní, intervenčných centier a bezpečných domovov a anjelov v ľudskom tele, ktorí vám pomôžu sa opäť slobodne nadýchnuť. Sledujte ma a v priebehu týchto dní a možno vám niektorá rada pomôže.“
No, je to také trošku také ezoterické, ale skúsim vytiahnuť podstatu. Pani štátna tajomníčka poukazuje na dôležitosť poradní, intervenčných centier a bezpečných domov a presne aj ich podpora a zabezpečenie dlhodobého a stabilného financovania je súčasťou aj nášho návrhu zákona. Čiže ešte reagujeme aj na tieto jej slová.
Ale zároveň v tejto súvislosti by som chcela povedať, že, žiaľ, teda ministerstvo spravodlivosti, alebo celá vláda a koalícia robia kroky, ktoré nabúravajú práve činnosť všetkých týchto centier, bezpečných domov a poradní, ktoré sú, ktoré vlastne často sú realizované občianskymi združeniami, mimovládnymi organizáciami, ktoré naozaj zabezpečujú tú pomoc ženám zažívajúcim násilie, a to sú práve tie organizácie tiež jedny z nich, na ktoré táto súčasná koalícia útočí. A teda keď už nerobíte kroky v prospech toho, aby sa tá podpora zastabilizovala a naozaj, aby, aby sa tá situácia zlepšila, tak aspoň nebráňte tým, ktorí tú pomoc poskytujú a ktorí ženy zažívajúce násilie podporujú, aspoň tak málo by mohlo stačiť.
Ale úplne najlepšie by bolo, keby ste sa rozhodli tento náš návrh zákona podporiť, alebo aspoň si to osvojiť, predložiť toto ako vlastný návrh, kľudne pani poslankyňa Plevíková napríklad a alebo nejako pomknúť ministra spravodlivosti, že teda či by už nemohli konať namiesto týchto vzletných slov, ktoré vysielajú cez sociálne siete, lebo tie žiadnej žene nepomôžu.
Ďakujem veľmi pekne.

Aha, dobre, ďakujem. Ja len tiež veľmi v stručnosti by som ešte chcela upriamiť pozornosť na jeden aspekt nášho návrhu, ako už aj Lucia, aj Bea povedali, naozaj nám ide aj do veľkej miery o skoršiu a včasnejšiu transpozíciu smernice Európskej únie, a to hlavne preto, že si myslíme, že naozaj ženy na Slovensku nemajú prečo čakať až do roku 2027, keď tá lepšia právna úprava, ktorá by nám umožnila lepšie a efektívnejšie trestanie vlastne všetkých foriem prejavov násilia voči ženám by tu mohla byť dostupná už aj v priebehu najbližších mesiacov alebo týždňov, a preto napríklad je súčasťou tohto navrhovaného zákona aj spresnenie definície nebezpečného elektronického obťažovania a takisto aj ten aspekt podnecovania k rodovej nenávisti.
A tam si musíme uvedomiť, že na Slovensku už v súčasnosti zisťujeme, že teda sa nás týka rovnako ako celosvetovo v podstate ten nárast mizogýnie a online prejavov nenávisti a násilia na ženách, voči čomu nemáme nielenže dostatočnú právnu úpravu, ale ani nerobíme dostatočné preventívne opatrenia, ktoré by ako keby upriamili aj pozornosť širšej verejnosti, aj rodičov, aj učiteľov, aj trebárs štátnej školskej inšpekcie a podobne práve na tú oblasť onlinu, kde nielen naše deti, ale aj mladí ľudia, ale aj dospievajúci aj dospelí ľudia dnes už bežne pôsobia, a naozaj vidíme to, že práve tá online agresivita, ktorá je veľmi často spojená práve s tými mizogýnnymi hnutiami, hnutiami incelov a podobne, ktoré síce možno majú svoj pôvod v zahraničí, majú už reálny dosah a reálne obete na Slovensku, či už ide napríklad o nejakú online šikanu, ale až teda ten extrém, ktorý sme v súčasnosti videli pri tej strašnej tragédii v Spišskej Starej Vsi, kde tiež môžeme pozorovať tie prvky práve tej nenávisti voči ženám.
Preto si myslíme, že by sa aj nielen orgány činné v trestnom konaní, ale aj celá spoločnosť mali začať naozaj veľmi podrobne zaoberať nielen teda tými trestnými činmi, ktoré sú v online priestore ako napríklad sú to rôzne fejkové videá, zverejňovanie vlastne citlivých fotografických alebo iných materiálov žien ako akt pomsty a podobne, čo musí byť naozaj prísne trestané, aby tí potenciálni páchatelia, alebo teda páchatelia, ktorí to chcú spraviť, lebo to vnímajú, že na to majú právo, aby, aby teda jednak pôsobilo to voči nim odrádzajúco, ale zároveň, aby boli aj za takéto konanie trestaní, ale zároveň považujeme za dôležité, aby bolo práve upravené aj to podnecovanie k tej rodovej nenávisti, a to najmä aj preto, aby sa vlastne aj tieto trestné činy, kde sa podnecuje aj nenávisť voči ženám, alebo teda rodovo podmienená nenávisť, aby sa to zvýraznilo, aby spoločnosť naozaj začala robiť výrazné kroky na elimináciu tohto nebezpečného a negatívneho celosvetového, nechcem to nazvať hnutím (povedané so smiechom), ale prosto celosvetového javu, ktorý veľmi, veľmi negatívnym spôsobom začína ovplyvňovať životy, bezpečie a slobodu žien a dievčat na svete.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže predkladáme, dnes myslím, že už druhé uznesenie. Prijatie predloženého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky navrhujeme v reakcii na zverejnenie správy Najvyššieho kontrolného úradu o výsledku kontroly 2024 s názvom Kontrola vo vybraných vodárenských spoločnostiach.
Zistenia z tejto správy sú natoľko alarmujúce, že považujeme toto uznesenie za nevyhnutné, aby na ne Národná rada teda adekvátne reagovala. Kontrola bola zameraná na to, ako štyri vodárenské spoločnosti svojím hospodárením zabezpečujú obnovu verejných vodovodov a verejných kanalizácií vo svojej pôsobnosti, a to v rokoch 2021 až 2023. Viac vám už povie môj kolega Michal Sabo v rozprave a potom následne by som ešte reagovala ja.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Budem to brať tak, že to pán Raši tu robil takú disrupciu zase s mojím menom, Stohlová, ale žiaden problém. Dobre.
Informácia o výsledku prerokovania... Teda, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 662 z 11. decembra 2024 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na prerokovanie návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej a Michala Saba na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k problematike stavu, rozvoja a obnovy kritickej infraštruktúry vodárenstva Slovenskej republiky a ochrany zdrojov pitnej vody, tlač 640, s lehotou na prerokovanie do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia dňa 4. februára 2025. Výbor k predloženému návrhu na prijatie uznesenia neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda, a aj kolegyniam za, za úvod.
Ako moja spolupredkladateľka tohto návrhu uznesenia uviedla, tak tou motiváciou, prečo návrh tohto uznesenia predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky... Respektíve takto. Predložili sme ho na tú neexistujúcu zrušenú schôdzu, hej, čiže sa nám to tu vlastne stretlo aj so zákonom o vodárenstve, ktorý predložilo ministerstvo životného prostredia, ku ktorému si povieme neskôr, keď to bude aktuálne, ale o to viac je dôležité, že venujeme priestor tak dôležitej téme, ako je stav kritickej infraštruktúry, pretože my sme v podstate v takej politickej každodennosti a vo virvare sociálnych sietí si nejako zvykli, že tí ľudia, ktorí majú v gescii kritickú infraštruktúru, či už teda vodovody, alebo kanalizácie, s nejakou pravidelnosťou, keď buď nemajú čo povedať, alebo keď je napríklad Svetový deň vody, ako bol minulý týždeň v sobotu, si publikujú na sociálnej sieti nejaký ľúbivý status alebo video, kde teda rozprávajú o tom svojim sledovateľom a sledovateľkám, že ako im záleží na vode, ako voda je naše zlato a ako si ju musíme chrániť.
No a potom vlastne sledujeme situáciu napríklad so znečistením podzemných vôd na Žitnom ostrove a s ideálne ešte teda akože s alarmujúcimi nápadmi budovať tam rôzne možné škodlivé zariadenia alebo sledujeme situáciu, kedy nám vysychajú studne v lete na Záhorí napríklad alebo keď nám do slova a do písmena na východnom Slovensku v lete explodujú potrubia a tri týždne sú niektoré obce odstrihnuté od dodávky pitnej vody, pretože vodárenská spoločnosť nevie nájsť zdroj toho problému. A to je v absolútnom protiklade oproti tým politickým stanoviskám, teda ako teda si strážime vodu.
Ale hlavne že teda vodu máme v ústave, ale my nevidíme historicky nejaký rapídny nárast politickej snahy a investícií nielen teda finančných alebo aj energických investícií a odborných kapacít do toho, aby situácia s kritickou infraštruktúrou na Slovensku napredovala, aby sa riešila. A to teda musíme povedať, že to nie je len technický problém alebo finančný problém, ono je to problém aj sociálny. Ak teda chceme rozvíjať regióny, tak bez vody to nejde. Predkladáme teda návrh uznesenia, ktoré reaguje na zverejnenú správu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý kontroloval vybrané vodárenské spoločnosti. Táto správa bola zverejnená v auguste 2024. A prečo je toto naše uznesenie aj také akútne, alebo teda že má ešte taký aj akútny podtón, je, že táto správa bola do Národnej rady Slovenskej republiky doručená konkrétne výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo v auguste minulého roka a do dnešného dňa nebola táto správa prerokovaná samotným výborom, nieto ešte v tomto pléne.
Čiže na jednej strane sledujeme politikov, aj aktuálne nového ministra investícií, sledujeme ministra životného prostredia alebo mnohých ďalších, samozrejme, ako rozprávajú o tom aká je voda dôležitá a ako sme mali Svetový deň vody a podobne, ale na druhej strane máme tu tak dôležitý a alarmujúci materiál, ktorý leží na výbore pre životné prostredie a pôdohospodárstvo odložený v šuflíku alebo v poličke a padá naň prach, a pritom o tom by sme sa tu mali rozprávať. Aby som teda, lebo tú vecnú časť potrebujem zhrnúť, prejsť, aby sme sa potom dostali aj do toho situačného čomu čelíme, o tom bude rozprávať kolegyňa Hanuliaková. Tak spomínaná kontrola bola zameraná na to, ako štyri slovenské vodárenské spoločnosti, konkrétne teda Bratislavská vodárenská spoločnosť, Podtatranská vodárenská spoločnosť, Východoslovenská vodárenská spoločnosť a Západoslovenská vodárenská spoločnosť hospodária.
Ako isto viete, vodárenské spoločnosti pôsobia ako akciové spoločnosti a ich akcionármi sú obce a hlavnou činnosťou je prevádzka verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Toto sleduje pravidelne a veľmi systematicky Najvyšší kontrolný úrad, ktorý sa naozaj podrobne venuje problematike, lebo ono je to problém, hospodárenie vodárenských spoločností. No a tieto zistené poznatky zo spomínanej kontroly sú natoľko závažné, že potrebujeme ich adresovať. Cítime tu nutkavú potrebu adresovať, pretože tie zistenia, keby ste si prečítali všetci tú správu v celom znení a v plnej hĺbke, tak by ste boli tiež rovnako zdesení ako sme my s kolegyňou Hanuliakovou.
Pôvodná, prvá správa NKÚ poukázala na ekonomické a finančné dôsledky tej, toho prenesenia prevádzkových činností na súkromnú spoločnosť a druhá poukázala na vysoký investičný dlh v oblasti rozvoja a obnovy vodárenskej infraštruktúry vo významných spoločnostiach.
Ja len v skratke prečo je dôležité adresovať investičný dlh, lebo investičný dlh aktuálne v kritickej infraštruktúre je vo výške 10 mld. eur. Tu sa nerozprávame o nejakých drobných alebo o tom, že tuná musíme niečo dobudovať, tuto musíme niečo poprepájať. Ale my naozaj máme ako štátny investičný dlh v kritickej infraštruktúre na úrovni 10 mld. eur. A my sme o tejto téme vlastne rozprávali aj v prípade konsolidácie, že keby sme viacej sa venovali v niektorých oblastiach prevencii toho, aby sme zbytočne nepúšťali peniaze hore luftom, tak by sme možno mali aj peniaze na to, aby sme sa postarali o našich občanov a o naše občianky a dopriali in ten – v úvodzovkách – luxus dôstojného života v 21. storočí, navyše v krajine, členskej krajine Európskej únie.
Vodárenské spoločnosti majú tvoriť a majú aj realizovať plány obnovy verejných vodovodov a kanalizácie. Ony to majú ako povinnosť zo zákona. A nielen obnovy, ale aj rozvoja. A tieto vypracované plány obnovy v kontrolovaných spoločnostiach, o ktorých je teda tento materiál, o ktorom rozprávame, neplnia tú úlohu, ktorá sa od nich očakáva, najmä teda realizácia plánov výrazne zaostávajú za cieľmi, ktoré si tie plány predsavzali.
Kontrolované subjekty mali v zmysle svojich plánov za roky ’21 až ’23 investovať do obnovy 470 mil. eur, no skutočnosť bola na úrovni, ktorá jemne prevyšovala 78 mil. eur. Čiže 470 mil. eur ako plán, 78 mil. eur vo veľkom nepomere ako realita. Čiže keď to dáme do percent, iba 17 % z celkového plánu bol realizovaný. Napriek tomu, že regulátor svojou vyhláškou z roku 2022 zaviedol nové ustanovenie, ktoré sa týka podpory investovania vodárenských spoločností do obnovy, z výsledkov kontroly je zreteľné, že tieto opatrenia jednoducho nedokážu vytvoriť dostatok finančných prostriedkov na to, aby boli vodárenské siete obnovované v takej miere, ako je žiaduce.
V roku 2023 iba dve spoločnosti použili primeraný zisk na plnenie plánu obnovy, pričom problémy sú nielen pri plnení plánu, ale aj pri tvorbe a pri použití rezervy, ktorá sa stala zákonnou povinnosťou spoločnosti aj na základe legislatívnej iniciatívy Najvyššieho kontrolného úradu.
Čiže dosiahnutá miera potrebnej obnovy nie je výsledkom aktivity manažmentu vodárenských spoločností a regulátora iba v kontrolovanom období, ale v mnohých prípadoch je výsledkom dlhodobo nesystémovej práce v oblasti obnovy a používania zdrojov, ktoré sú určené na obnovu a na rozvojové aktivity.
Vzhľadom na charakter vodárenských spoločností a vzhľadom na úlohy, ktoré majú akcionári pri tom, aby ich zabezpečovali, potreby vody pre svojich občanov a pre občianky, je teda výsledkom tejto správy, že by mali vodárenské spoločnosti naozaj dôslednejšie zvažovať, na čo budú prostriedky, ktorými disponujú, na čo budú využívať, do čoho budú investovať, aby priniesli väčší spoločenský úžitok, pretože dnes tam, kde pri vodárenských spoločnostiach nevidíme investície do potrubí ako takých, alebo do ich obnovy, či už teda do kladenia nových potrubí a obnovy tých, ktoré sú zastaralé, niektoré aj desiatky rokov po svojej životnosti, tak na druhej strane vidíme, ako vodárenské spoločnosti veľmi masívne investujú peniaze do rôznych propagačných aktivít. Budujú v obciach namiesto toho, aby budovali nové potrubia, vodovody a kanalizácie, tak budujú detské ihriská a to nie je primárne ich zodpovednosť. Je to milé, ale budovať ihriská vodárenské spoločnosti majú až v momente, keď majú vybudované všetky kanalizácie a vodovody.
Záver tejto správy, o ktorej teda rozprávame a z ktorej by sme chceli mať diskusiu aj napriek tomu, teda keď sa pozriem na koaličnú časť, tak asi nebudeme diskutovať (povedané so smiechom), ale aspoň vieme, teda na čom sme v piatok popoludní. Vo viacerých prípadoch pri kontrole vodárenských spoločností, to je ten odkaz tejto správy, boli zistené porušenia legislatívy, aktuálne platnej legislatívy vodárenstva, ale aj infozákona, tiež zákona o tvorbe právnych predpisov, ale aj Obchodného zákonníka.
Považujeme tento záver správy o kontrole činnosti vodárenských spoločností za natoľko alarmujúci, že by sme chceli teda požiadať toto ctené plénum, ale aj vedenie samotného spomínaného výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo, aby tejto správe, tomuto materiálu, lebo ak hádam máme nejaký rešpekt k základným inštitúciám tejto republiky, tak verím, že rešpektujeme NKÚ, aby na túto správu táto inštitúcia jednoducho adekvátne reflektovala.
Toľko odo mňa a môžeme ísť teda na situačnú časť.

Tak ďakujem veľmi pekne. No tak vážna téma a tak prázdne plénum, zvykajme si.
Čiže, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spoločne s kolegom Michalom Sabom teda prinášame na túto schôdzu uznesenie, ktoré sa venuje téme kritickej infraštruktúry.
V Progresívnom Slovensku sa posledné roky v rámci iniciatívy Voda pre všetkých venujeme tejto tému a upozorňujeme na nedostupnosť a zlú kvalitu našej vody, ale aj na stav našich vodovodov a kanalizácii.
Počas Matovičovej vlády sme opakovane vyzývali ministerku Remišovú aj ministra Budaja, aby konali. Dnes vyzývame súčasné ministerstva, pretože situácia absolútne nezlepšila. Naopak, dostali sme sa do bodu, kedy investičný dlh, ako aj povedal kolega, dosiahol 10 mld. eur a na Slovensku máme stále cez 1 700 obcí bez kanalizácie a viac ako 400 obcí bez vodovodu. Ja mám, žiaľ, niekedy pocit, že to, čo nevidíme, čo je zakopané v zemi, nás jednoducho nezaujíma. No ak nezačneme konať, v budúcnosti nebude schopní sanovať všetky poruchy na potrubiach.
Minulé vlády Roberta Fica, žiaľ, túto tému absolútne podcenili. Tak ako, žiaľ, aj mnohé iné témy. Vodárenské spoločnosti na jednej strane potrebujú lepšie nastavenie fungovania a kontroly, na druhej strane sa vážne potrebujeme zaoberať ako je finančne pokrytá obnova a budovanie kritickej infraštruktúry. Spolu s kolegom Michalom Sabom sme za posledné roky navštívili naozaj veľké množstvo obcí po celom Slovensku. Rozprávali sme sa s desiatkami starostov a starostiek, ale komunikujeme teda intenzívne s Najvyšším kontrolným úradom, ktorý k stavu vodárenstva vydal viaceré správy, o ktorých už teda hovoril Michal. Neustále upozorňujeme zodpovedných ministrov na naliehavosť riešenia tejto situácie.
Nerozumiem tomu, ako je možné, že Slovensko malo k dispozícii stovky miliónov eur, no napriek tomu sme nesplnili ani tie ciele, ktoré sme si sami zadefinovali v plánoch rozvoja kritickej infraštruktúry. Už v roku 2015 sme mali mať odkanalizovanú väčšinu Slovensku, a teda o vodovodoch ani nehovoriac. Aj aktuálny Plán rozvoja verejných vodovodov aj verejných kanalizácii na roku 2021 až 2027 po prvé nemá finančné krytie a po druhé jeho plnenie aktuálne je na úrovni približne 5 %, a to sme teda už za polovicou rokov jeho plnenia.
Naozaj mám pocit, že opakujeme stále tie isté chyby. Ministri a štátni tajomníci a mnohí aj koaliční poslanci pritom niekedy skutočne až afektovane opakujú, že voda je život. Nevidíme však žiadne kroky aby situáciu riešili, akoby sami neboli súčasťou tejto vlády. Preto sme predložili aj toto uznesenie, ktoré reaguje na alarmujúce zistenia Najvyššieho kontrolného úradu v oblasti hospodárenia vodárenských spoločností, o ktorých teda už hovoril kolega.
Potrebujeme naozaj veľmi serióznu diskusiu o tak zásadnej téme, akou je pitná voda, akou je stav a budovanie kritickej infraštruktúry, lebo v roku 2025 je nemysliteľné – opakujem to a zdôrazňujem –, že viac ako 500-tisíc ľudí na Slovensku nemá bezpečný prístup k pitnej vode. To je teda približne 10 % obyvateľov naprieč celou krajinou od západu na východ, od severu na juh. A až 1,5 mil. – takisto zdôrazňujem – nemá dobudovanú kanalizáciu. Splašky z domov teda často končia v našich riekach, potokoch a na poliach. A čo to spôsobuje? Asi vieme všetci – zhoršujúci sa stav kvality pitnej vody.
Budovania obnova verejných vodovodov a kanalizácii na Slovensku sa podľa nás robí absolútne nekoncepčne. Nemôže sa predsa, stať aby obec, ktorá má sto metrov od hranice zablendované potrubie s pitnou vodou, viac ako osem rokov žiadala o finančné prostriedky na dobudovanie vodovodu. Ľudia v tejto obci majú každý rok v obdobiach sucha problémy s vodou, v studniach jej kvalitou, večer sa naozaj musia rozhodovať, či si spláchnu záchod, alebo sa osprchujú. Nehovoriac, že pre pitnú vodu si musia chodiť do obchodu. Neviem, kto z vás, kto tu sedíme, ale aj tí, čo tu teda aktuálne nie sú prítomní, si vie predstaviť, že by musel čeliť takýmto životným podmienkam.
Prieskum, ktorý sme realizovali medzi dotknutými obcami na Slovensku, nám ukázal nasledovné. Oslovili sme teda všetky obce, ktorých sa tento problém s vodou týka.
Súčasné verejné výzvy nereflektujú na skutočné problémy a potreby obcí. Situáciu komplikuje nevyhovujúca výška alokovaných finančných prostriedkov, napájanie na verejné vodovody a kanalizácie je bez koncepcie, ako som aj uviedla príklad obce tuná neďaleko na Záhorí. Obce sú nútené aj opakovane plytvať finančnými prostriedkami na projektové dokumentácie, ktoré nie sú v konečnom dôsledku podporené. Malé obce nemajú finančné prostriedky ani len na samotné projektové dokumentácie. Aglomerácie pod 2-tisíc obyvateľov sú často aj systémovo diskriminované, aj keď toto sa medzičasom teda zlepšilo. Predkladanie projektov je administratívne náročné a podmienky prípravy projektov nie sú konštantné.
A v neposlednom rade to, čo stále presadzujeme, odkedy sme aj spustili túto našu iniciatívu Voda pre všetkých nájdete aj všetky informácie na rovnakej stránke, Voda pre všetkých.sk. Stále hovoríme, že právo na vodu nemôže byť súťažou. Bezpečná pitná voda a trvalo udržateľné hospodárenie s ňou je základným predpokladom pre ekonomický a sociálny rozvoj, zatiaľ čo funkčný kanalizačný systém je neoddeliteľnou súčasťou ochrany vodných zdrojov.
Dovolím si uviesť ešte niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré sme navnímali pri našich cestách po Slovensku a cez ktoré možno lepšie pochopiť, v akom katastrofálnom stave sa dnes nachádzame. Cez leto sme napríklad navštívili obec Tuhár, kde budovanie vodovodu trvalo 12 rokov, čiže 12 rokov to bol podľa starostu a jeho slov boj s úradmi, s byrokraciou, naháňanie peňazí. Čo bolo cieľom? Len aby sa zvýšila kvalita života ľudí – teda o to, o čo ide nám všetkým, ktorí tu dnes sme –, aby vôbec táto obec udržala v dedine aspoň to množstvo obyvateľov, ktoré tam má. A neviete si naozaj predstaviť tú radosť ľudí, s ktorými sme sa rozprávali čo to pre nich znamenalo, že keď im zrazu z kohútika v domoch tiekla pitná voda po 12 rokoch, odkedy teda starosta začal riešiť vodovod a položil prvé potrubie v obci. Ďalším príkladom je Obec Geča. Je to obec, ktorá je vzdialená približne 15 km od mesta Košice. Ide o novú výstavbu rodinných domov. Na začiatku výstavby bolo ľuďom prisľúbené, že najneskôr do dvoch rokov budú mať dobudovaný vodovod aj kanalizáciu. Dnes je to už viac ako päť rokov, situácia je tam aktuálne taká, že ľudia nemajú pitnú vodu, dokonca voda v studniach je zdravotne závadná. Malé deti sa nemôžu s touto vodou ani sprchovať, pretože majú kožné problémy. Pri odvoze odpadových vôd zase majú ľudia problémy s tým, aby vôbec mal kto tieto vody odviesť. Doslova musia kalkulovať, koľko vody míňajú, aby nezaplnili žumpu skôr, ako bude môcť prísť vozidlo, ktoré im teda tú žumpu odvezie. A ďalším obrovským problémom je cena, ktoré, vieme, že doslova z mesiaca na mesiac tieto ceny odvozov žúmp rastú. A opäť sa pýtam, či si niekto vie predstaviť takto fungovať.
Grinava je ďalší príklad, je to časť mesta Pezinok, kde ľudia nemajú kanalizáciu. Čiže tu približne 1 600 obyvateľov. Už takmer tri desaťročia čakajú ľudia na dobudovanie verejnej kanalizácie. Zodpovednosť za dobudovanie v tomto prípade zmluvou prevzala Bratislavská vodárenská spoločnosť. Tá však odkazuje ľudí na ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia odkazuje ľudí na Bratislavskú vodárenskú spoločnosť. Jediné, čo sa udialo, je, že sa dobudovala jedna hlavná sieť na hlavnej ulici, a teda ostatní ľudia už čakajú cez 30 rokov. Ľudia sú doslova rukojemníci tejto situácie. A to hovoríme o okresnom meste a hovoríme o meste, ktoré leží neďaleko hlavného mesta.
Ročné náklady štvorčlennej rodiny, ktorá je pripojená na kanalizáciu v tejto časti Pezinka sú približne 160 eur. A rovnako veľká rodina, ktorá je odkázaná na odvoz žumpy, zaplatí ročne 900 euro. Čiže to je veľmi veľký rozdiel. Obyvatelia naozaj sú zúfalí, my s nimi aktívne komunikujeme, dokonca sa s nimi máme aj budúci týždeň stretnúť a aj touto cestou naozaj na mňa apelovali a prosili, aby, aby sa konečne zažalo v tejto veci a v tomto probléme ich konať. Problémom je, že veľa ľudí aj tu v časti Grinava nemá peniaze na to, aby proste realizovalo si vývoz, a opäť končia splašky, vieme kde, čiže v poliach, v potokoch a v studniach.
Ďalším príkladom, zase ktorý ilustruje inú situáciu, je Obec Poproč, v ktorej sme boli tiež cez leto. A v tejto obci neďaleko Košíc zase bol problém, že na potrubiach sa neustále opakovali poruchy, čiže obyvatelia v čase najväčších horúčav nemali dostupnú pitnú vodu cez potrubie, ale museli si chodiť pre vodu s nádobami do cisterny. Vodárenská spoločnosť keď aj opravu urobila, natlakovala potrubie, tak stalo sa to, že prasklo zase na inom mieste, a toto sa vlastne opakovalo približne tri týždne. A v takomto stave máme na Slovensku obrovské množstvo potrubí, ktoré sú po životnosti.
Investičný dlh, spomínal to tiež už aj kolega, máme dnes na úrovni 10 mld. eur. Pýtam sa, čo s tým.
Posledný príklad, ktorý uvediem, je, nedávno teda sme navštívili v rámci nášho výjazdového rokovania okres Rimavská Sobota. Obce v okrese Rimavská Sobota majú problém s kvalitou pitnej vody, tá predstavuje naozaj, kde to konštatoval aj úrad zodpovedný, zdravotné riziko. Ide o 37 obcí v okrese. Vláda im počas výjazdového rokovania prisľúbila pomoc. My sme teraz teda boli na tom výjazde, pýtali sme sa starostov, že čo sa odvtedy zmenilo, a asi vás neprekvapím, keď poviem, že nič. Pritom tento stav ohrozuje fungovanie základných a materských škôl, sociálnych zariadení, podnikania, ale aj bytovej výstavby.
Keby toľko energie, koľko dáva táto vláda do riešenia osobných sporov a ambícií jednotlivcov za posledné tri mesiace, čoho sme boli svedkami, venuje napríklad riešeniu problémov ľudí na Slovensku s dostupnosťou kvalitou vody a jej ochranou, tak verím tomu, že by sme sa nemuseli nachádzať v tomto stave, v akom sa dnes nachádzame.
A ja už teda iba na záver vás poprosím o podporu tohto uznesenia. Naozaj je to veľmi vážna téma. Verím tomu, že aj koaliční poslanci a poslankyne, možno sami ste tu niektorí z obcí, ktorých sa aj tento problém týka, a naozaj by som bola veľmi rada, keby apelujete na kompetentných mini... na zodpovedných ministrov, a aby sa tento problém začal riešiť, pretože naozaj je to obrovský problém, a ak sa riešiť nebude, tak nás čakajú veľmi zlé situácie, ktoré, budeme prekvapení, že keď nám tu začnú strieľať jedno potrubie po druhom, že bude problém tieto, tieto problémy na Slovensku riešiť.
Ďakujem veľmi pekne a to je všetko na záver.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja to teda zhrniem, pani kolegyňa, že teda náš Najvyšší kontrolný úrad hovorí, že v deravých potrubiach sa na Slovensku stráca tretina pitnej vody. To je samé o sebe úžasné, že tento štát tu je schopný strácať ešte aj vlastnú pitnú vodu. Tu nám pán Andrassy ako predseda NKÚ v správe napísal, že, citujem:
„Ak by vodárne premrhané kubíky vrátili ľuďom, mohli by dodávať vodu až miliónu domácností bezplatne.“ (Krátka pauza.) Veď niektoré tie zistenia sú naozaj desivé.
1. Na obnovu vodovodov malo ísť podľa strategického plánu na roky ’21 až ’27 až 3,4 mld. eur.
2. Štyri vodárenské spoločnosti si teda samy naplánovali na tento účel 470 mil., no minuli len 78.
– So stratou vody má najväčší problém Podtatranská vodárenská, ako si poznamenala, až takmer 33 %.
– Miera opotrebenia majetku je najvyššia vo Východoslovenskej vodárenskej, a to až 54 %.
To sú naozaj neuveriteľné čísla. Ale napriek týmto naozaj alarmujúcim výsledkom tak tieto, tejto spoločnosti kontrolóri vyčítajú aj vysoké výdavky na reklamu a sponzoring.
To sa teda pýtam, že my tu máme deravé potrubia, na 100 % nemáme odkanalizované ani len hlavné mesto Bratislavu a slovenské vodárne posielajú peniaze na nejaký sponzoring a reklamu? Je toto ešte normálne? Ročné úniky sa tu šplhajú na 51 mil. kubíkov spracovanej pitnej vody. Veď to je naozaj že desivé! Des a hrôza naozaj.
Ďakujem pekne.