33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, plénum sa už tak dosť vyprázdnilo, už aj ubudlo aj na koaličnej strane, tak už tu naozaj sme v takom veľmi okresanom počte, čo je teda smutné, keďže sa venujeme takej dôležitej téme, ako je násilie na ženách, a konkrétne zmeny Trestného zákona, ale aj financovania pomoci a podpory pre ženy zažívajúce násilie, ako to už priblížila moja kolegyňa Beáta Jurík, ktorá bod po bode v podstate prešla obsah nášho zákona, nášho návrhu. Obete čakajú už roky zmeny a, žiaľ, teda musím povedať, že ani súčasná koalícia nerobí nič preto, aby sme sa k týmto zmenám dopracovali, čo je teda veľmi smutné, ale napriek tomu, že teda majú, mali niekoľko vyjadrení, v ktorých vlastne sa prihlásili aj k boju proti násiliu na ženách, len teda nevidíme žiadne reálne kroky. Ja by som práve na tie vyjadrenia nadviazala.
Ja už som tu jedno spomínala, to bolo vyjadrenia Borisa Suska ako ministra spravodlivosti z 25. 11. 2024, teda Medzinárodného dňa eliminácie násilia na ženách, ktorý teda nás, a vlastne apeloval na nás všetkých, aby sme boli maximálne všímaví, odmietli akékoľvek prejavy fyzického, psychického, sexuálneho a ekonomického násilia a adekvátne na neho reagovali. No jedným zo spôsobov, ako adekvátne reagovať je práve ten komplexný návrh zákona, ktorý sme do tohto parlamentu priniesli, čiže máte priestor ho podporiť, a teda tým aj v podstate naplniť slová samotného ministra spravodlivosti.
Ďalej by som sa venovala vyjadreniam štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Kataríny Roskoványi z 26. júna 2024, ktorá povedala:
„Domáce násilie ničí životy, môže zničiť život nielen bezprostrednej obeti, ale aj deťom a ostatným členom rodiny, presne ako tu už pomenovala kolegyňa Beáta Jurík, na dnešnom zasadnutí výboru pre rodovú rovnosť som ubezpečila prítomných, že ministerstvo spravodlivosti zabezpečí dôkladnú transpozíciu smernice o boji proti násiliu páchanému na ženách. Je nepochybné, že násilie páchané na ženách a dievčatách je porušovaním ľudských práv a jeho okamžité a dlhodobé fyzické, sexuálne a psychické dôsledky pre ženy a dievčatá môžu byť zničujúce vrátane smrti. Násilie negatívne ovplyvňuje celkovú pohodu žien a bráni im v plnohodnotnej účasti na živote spoločnosti. Ministerstvo spravodlivosti bude napomáhať v boji proti násiliu na ženách všetkými dostupnými prostriedkami.“
To je teda vyjadrenie vyjadrenie štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti z 26. júna 2024 a ja s ňou teda absolútne súhlasím, že násilie na ženách je teda porušovaním ľudských práv, ako sme tu o tom už diskutovali v posledných dvoch hodinách, či koľko to bolo, a že je teda potrebné v boji násiliu na ženách napomáhať všetkými dostupnými prostriedkami, len teda škoda, že za toho 1,5 roka pôsobenia ministra Borisa Suska, ale aj štátnej tajomníčky Kataríny Roskoványi nespravili absolútne nič na pomoc ženám zažívajúcim násilie, takže ja neviem, ako si teda predstavujú na ministerstve spravodlivosti tie všetky dostupné prostriedky, ktoré musíme využiť na boj s násilím na ženách, lebo teda nevidím nieže všetky dostupné, ale že žiadne.
A pani štátna tajomníčka tiež uisťovala výbor pre rodovú rovnosť, že ministerstvo spravodlivosti zabezpečí dôkladnú transpozíciu smernice o boji proti násiliu páchanému na ženách. No od tohto jej vyhlásenia prešlo deväť mesiacov – a nič. Nič sa nedeje, žiadna transpozícia smernice. Ja som dokonca apelovala aj na účasť v pracovnej skupine, to som adresovala žiadosť ministrovi spravodlivosti, ale teda odpovede som sa nedočkala, a takže predpokladám, že ani pracovná skupina, ja neviem, ani tá dokonca asi neexistuje, čiže za deväť mesiacov od tohto jasného vyhlásenia štátnej tajomníčky sme sa nikam neposunuli.
Ale teda náš návrh prináša aj túto transpozíciu smernice, ktorej sa teda ministerstvo spravodlivosti nevenuje, čiže apelujem slovami štátnej tajomníčky na vás kolegov a kolegyne, obzvlášť v koalícii, aby sme v boji proti násiliu na ženách napomáhali všetkými dostupnými prostriedkami – a takýmto prostriedkom je práve aj náš návrh zákona. Keď už teda ministerstvo spravodlivosti nekoná, tak môžme konať my tu priamo v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďalej pani štátna tajomníka 26. novembra 2024 povedala:
„V súvislosti s násilím na ženách a deťoch považujem za dôležité aj prispôsobenie Trestného zákona aj Trestného poriadku, potrebám súčasnosti, kedy, žiaľ, verbálne, fyzické i psychické násilie sa stáva bežnou súčasťou života. Je nemysliteľné, aby páchatelia takýchto trestných činov odchádzali z pojednávaní s úškrnom a podmienkou.“
Ja absolútne súhlasím s týmito slovami, a preto sme predložili aj tento náš návrh zákona, a preto navrhujeme aj preddefiníciu znásilnenia, zavedenie nového trestného činu sexuálneho obťažovania, nového trestného činu femicídy, ako aj nového trestného činu domáceho a partnerského násilia, aby sa presne nestávali tieto situácie, že tí páchatelia odchádzajú s tým úškrnom, ako správne pomenovala pani štátna tajomníčka.
Ďalej 25. 11., teda na Medzinárodný deň eliminácie násilia na ženách pani štátna tajomníčka dala taký status, ktorým reagovala práve na tento deň, kde teda píše:
„Ženy sú magické stvorenia, ktoré si zaslúžia lásku, rešpekt a porozumenie. 25. novembra je Medzinárodný deň odstránenia násilia páchaného na ženách, ktorým začína až 16-dňová kampaň zameraná proti násiliu na ženách a dievčatách a trvá do 10. decembra, Dňa ľudských práv. Milé ženy a dievčatá, násilie nie je prejavom lásky. Žiadna z vás si násilie nezaslúži. Vyjsť zo začarovaného bolestivého kruhu je ťažké, no pre každú z vás svieti svetielko nádeje. Ak nemáte nikoho, kto by vás chytil na ruku, neváhajte a pokojne napíšte aj mne. Existuje ale mnoho prístavov nádeje pre vás v podobe nádejí v podobe poradní, intervenčných centier a bezpečných domovov a anjelov v ľudskom tele, ktorí vám pomôžu sa opäť slobodne nadýchnuť. Sledujte ma a v priebehu týchto dní a možno vám niektorá rada pomôže.“
No, je to také trošku také ezoterické, ale skúsim vytiahnuť podstatu. Pani štátna tajomníčka poukazuje na dôležitosť poradní, intervenčných centier a bezpečných domov a presne aj ich podpora a zabezpečenie dlhodobého a stabilného financovania je súčasťou aj nášho návrhu zákona. Čiže ešte reagujeme aj na tieto jej slová.
Ale zároveň v tejto súvislosti by som chcela povedať, že, žiaľ, teda ministerstvo spravodlivosti, alebo celá vláda a koalícia robia kroky, ktoré nabúravajú práve činnosť všetkých týchto centier, bezpečných domov a poradní, ktoré sú, ktoré vlastne často sú realizované občianskymi združeniami, mimovládnymi organizáciami, ktoré naozaj zabezpečujú tú pomoc ženám zažívajúcim násilie, a to sú práve tie organizácie tiež jedny z nich, na ktoré táto súčasná koalícia útočí. A teda keď už nerobíte kroky v prospech toho, aby sa tá podpora zastabilizovala a naozaj, aby, aby sa tá situácia zlepšila, tak aspoň nebráňte tým, ktorí tú pomoc poskytujú a ktorí ženy zažívajúce násilie podporujú, aspoň tak málo by mohlo stačiť.
Ale úplne najlepšie by bolo, keby ste sa rozhodli tento náš návrh zákona podporiť, alebo aspoň si to osvojiť, predložiť toto ako vlastný návrh, kľudne pani poslankyňa Plevíková napríklad a alebo nejako pomknúť ministra spravodlivosti, že teda či by už nemohli konať namiesto týchto vzletných slov, ktoré vysielajú cez sociálne siete, lebo tie žiadnej žene nepomôžu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa. Žiadna faktická poznámka na vaše vystúpenie.
Pýtam sa, teda či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Chce vystúpiť navrhovateľka, pani...? (Reakcie z pléna.) Ako ústne.
Nech sa páči.

Aha, dobre, ďakujem. Ja len tiež veľmi v stručnosti by som ešte chcela upriamiť pozornosť na jeden aspekt nášho návrhu, ako už aj Lucia, aj Bea povedali, naozaj nám ide aj do veľkej miery o skoršiu a včasnejšiu transpozíciu smernice Európskej únie, a to hlavne preto, že si myslíme, že naozaj ženy na Slovensku nemajú prečo čakať až do roku 2027, keď tá lepšia právna úprava, ktorá by nám umožnila lepšie a efektívnejšie trestanie vlastne všetkých foriem prejavov násilia voči ženám by tu mohla byť dostupná už aj v priebehu najbližších mesiacov alebo týždňov, a preto napríklad je súčasťou tohto navrhovaného zákona aj spresnenie definície nebezpečného elektronického obťažovania a takisto aj ten aspekt podnecovania k rodovej nenávisti.
A tam si musíme uvedomiť, že na Slovensku už v súčasnosti zisťujeme, že teda sa nás týka rovnako ako celosvetovo v podstate ten nárast mizogýnie a online prejavov nenávisti a násilia na ženách, voči čomu nemáme nielenže dostatočnú právnu úpravu, ale ani nerobíme dostatočné preventívne opatrenia, ktoré by ako keby upriamili aj pozornosť širšej verejnosti, aj rodičov, aj učiteľov, aj trebárs štátnej školskej inšpekcie a podobne práve na tú oblasť onlinu, kde nielen naše deti, ale aj mladí ľudia, ale aj dospievajúci aj dospelí ľudia dnes už bežne pôsobia, a naozaj vidíme to, že práve tá online agresivita, ktorá je veľmi často spojená práve s tými mizogýnnymi hnutiami, hnutiami incelov a podobne, ktoré síce možno majú svoj pôvod v zahraničí, majú už reálny dosah a reálne obete na Slovensku, či už ide napríklad o nejakú online šikanu, ale až teda ten extrém, ktorý sme v súčasnosti videli pri tej strašnej tragédii v Spišskej Starej Vsi, kde tiež môžeme pozorovať tie prvky práve tej nenávisti voči ženám.
Preto si myslíme, že by sa aj nielen orgány činné v trestnom konaní, ale aj celá spoločnosť mali začať naozaj veľmi podrobne zaoberať nielen teda tými trestnými činmi, ktoré sú v online priestore ako napríklad sú to rôzne fejkové videá, zverejňovanie vlastne citlivých fotografických alebo iných materiálov žien ako akt pomsty a podobne, čo musí byť naozaj prísne trestané, aby tí potenciálni páchatelia, alebo teda páchatelia, ktorí to chcú spraviť, lebo to vnímajú, že na to majú právo, aby, aby teda jednak pôsobilo to voči nim odrádzajúco, ale zároveň, aby boli aj za takéto konanie trestaní, ale zároveň považujeme za dôležité, aby bolo práve upravené aj to podnecovanie k tej rodovej nenávisti, a to najmä aj preto, aby sa vlastne aj tieto trestné činy, kde sa podnecuje aj nenávisť voči ženám, alebo teda rodovo podmienená nenávisť, aby sa to zvýraznilo, aby spoločnosť naozaj začala robiť výrazné kroky na elimináciu tohto nebezpečného a negatívneho celosvetového, nechcem to nazvať hnutím (povedané so smiechom), ale prosto celosvetového javu, ktorý veľmi, veľmi negatívnym spôsobom začína ovplyvňovať životy, bezpečie a slobodu žien a dievčat na svete.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Ale mala by to byť pani poslankyňa Jurík. Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Pán Vančo, chcete sa vyjadriť k rozprave? (Reakcia z pléna.) Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je návrh poslancov Jany Hanuliakovej a Michala Saba na prijatie uznesenia Národnej rady k problematike stavu, rozvoja a obnovy kritickej infraštruktúry vodárenstva Slovenskej republiky a ochrany zdrojov pitnej vody.
Návrh má parlamentnú tlač 640.
Dávam slovo poslankyni Jane Hanuliakovej, aby návrh uviedla.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej a Michala Saba na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k problematike stavu, rozvoja a obnovy kritickej infraštruktúry, vodárenstva Slovenskej republiky a ochrany zdrojov pitnej vody, tlač 640.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže predkladáme, dnes myslím, že už druhé uznesenie. Prijatie predloženého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky navrhujeme v reakcii na zverejnenie správy Najvyššieho kontrolného úradu o výsledku kontroly 2024 s názvom Kontrola vo vybraných vodárenských spoločnostiach.
Zistenia z tejto správy sú natoľko alarmujúce, že považujeme toto uznesenie za nevyhnutné, aby na ne Národná rada teda adekvátne reagovala. Kontrola bola zameraná na to, ako štyri vodárenské spoločnosti svojím hospodárením zabezpečujú obnovu verejných vodovodov a verejných kanalizácií vo svojej pôsobnosti, a to v rokoch 2021 až 2023. Viac vám už povie môj kolega Michal Sabo v rozprave a potom následne by som ešte reagovala ja.
Ďakujem.

Ďakujem.
Prosím poverenú členku Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyňu Tamaru Što... Stohlovú... (Vyslovené ako „Stolovú“. Reakcie z pléna.) Š? (Reakcie z pléna.) Š, pardon. ... aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a predložila návrh uznesenia Národnej rady.
Prepáčte.

Ďakujem pekne. Budem to brať tak, že to pán Raši tu robil takú disrupciu zase s mojím menom, Stohlová, ale žiaden problém. Dobre.
Informácia o výsledku prerokovania... Teda, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 662 z 11. decembra 2024 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na prerokovanie návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej a Michala Saba na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k problematike stavu, rozvoja a obnovy kritickej infraštruktúry vodárenstva Slovenskej republiky a ochrany zdrojov pitnej vody, tlač 640, s lehotou na prerokovanie do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia dňa 4. februára 2025. Výbor k predloženému návrhu na prijatie uznesenia neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, za klub Progresívne Slovensko pán poslanec Sabo a potom je tu síce prihlásená pani poslankyňa Hanuliaková, ale to už je na vás, či vystúpite ako navrhovateľ alebo ako prihlásený poslanec.
Odovzdávam slovo pánovi poslancovi Sabovi.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda, a aj kolegyniam za, za úvod.
Ako moja spolupredkladateľka tohto návrhu uznesenia uviedla, tak tou motiváciou, prečo návrh tohto uznesenia predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky... Respektíve takto. Predložili sme ho na tú neexistujúcu zrušenú schôdzu, hej, čiže sa nám to tu vlastne stretlo aj so zákonom o vodárenstve, ktorý predložilo ministerstvo životného prostredia, ku ktorému si povieme neskôr, keď to bude aktuálne, ale o to viac je dôležité, že venujeme priestor tak dôležitej téme, ako je stav kritickej infraštruktúry, pretože my sme v podstate v takej politickej každodennosti a vo virvare sociálnych sietí si nejako zvykli, že tí ľudia, ktorí majú v gescii kritickú infraštruktúru, či už teda vodovody, alebo kanalizácie, s nejakou pravidelnosťou, keď buď nemajú čo povedať, alebo keď je napríklad Svetový deň vody, ako bol minulý týždeň v sobotu, si publikujú na sociálnej sieti nejaký ľúbivý status alebo video, kde teda rozprávajú o tom svojim sledovateľom a sledovateľkám, že ako im záleží na vode, ako voda je naše zlato a ako si ju musíme chrániť.
No a potom vlastne sledujeme situáciu napríklad so znečistením podzemných vôd na Žitnom ostrove a s ideálne ešte teda akože s alarmujúcimi nápadmi budovať tam rôzne možné škodlivé zariadenia alebo sledujeme situáciu, kedy nám vysychajú studne v lete na Záhorí napríklad alebo keď nám do slova a do písmena na východnom Slovensku v lete explodujú potrubia a tri týždne sú niektoré obce odstrihnuté od dodávky pitnej vody, pretože vodárenská spoločnosť nevie nájsť zdroj toho problému. A to je v absolútnom protiklade oproti tým politickým stanoviskám, teda ako teda si strážime vodu.
Ale hlavne že teda vodu máme v ústave, ale my nevidíme historicky nejaký rapídny nárast politickej snahy a investícií nielen teda finančných alebo aj energických investícií a odborných kapacít do toho, aby situácia s kritickou infraštruktúrou na Slovensku napredovala, aby sa riešila. A to teda musíme povedať, že to nie je len technický problém alebo finančný problém, ono je to problém aj sociálny. Ak teda chceme rozvíjať regióny, tak bez vody to nejde. Predkladáme teda návrh uznesenia, ktoré reaguje na zverejnenú správu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý kontroloval vybrané vodárenské spoločnosti. Táto správa bola zverejnená v auguste 2024. A prečo je toto naše uznesenie aj také akútne, alebo teda že má ešte taký aj akútny podtón, je, že táto správa bola do Národnej rady Slovenskej republiky doručená konkrétne výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo v auguste minulého roka a do dnešného dňa nebola táto správa prerokovaná samotným výborom, nieto ešte v tomto pléne.
Čiže na jednej strane sledujeme politikov, aj aktuálne nového ministra investícií, sledujeme ministra životného prostredia alebo mnohých ďalších, samozrejme, ako rozprávajú o tom aká je voda dôležitá a ako sme mali Svetový deň vody a podobne, ale na druhej strane máme tu tak dôležitý a alarmujúci materiál, ktorý leží na výbore pre životné prostredie a pôdohospodárstvo odložený v šuflíku alebo v poličke a padá naň prach, a pritom o tom by sme sa tu mali rozprávať. Aby som teda, lebo tú vecnú časť potrebujem zhrnúť, prejsť, aby sme sa potom dostali aj do toho situačného čomu čelíme, o tom bude rozprávať kolegyňa Hanuliaková. Tak spomínaná kontrola bola zameraná na to, ako štyri slovenské vodárenské spoločnosti, konkrétne teda Bratislavská vodárenská spoločnosť, Podtatranská vodárenská spoločnosť, Východoslovenská vodárenská spoločnosť a Západoslovenská vodárenská spoločnosť hospodária.
Ako isto viete, vodárenské spoločnosti pôsobia ako akciové spoločnosti a ich akcionármi sú obce a hlavnou činnosťou je prevádzka verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Toto sleduje pravidelne a veľmi systematicky Najvyšší kontrolný úrad, ktorý sa naozaj podrobne venuje problematike, lebo ono je to problém, hospodárenie vodárenských spoločností. No a tieto zistené poznatky zo spomínanej kontroly sú natoľko závažné, že potrebujeme ich adresovať. Cítime tu nutkavú potrebu adresovať, pretože tie zistenia, keby ste si prečítali všetci tú správu v celom znení a v plnej hĺbke, tak by ste boli tiež rovnako zdesení ako sme my s kolegyňou Hanuliakovou.
Pôvodná, prvá správa NKÚ poukázala na ekonomické a finančné dôsledky tej, toho prenesenia prevádzkových činností na súkromnú spoločnosť a druhá poukázala na vysoký investičný dlh v oblasti rozvoja a obnovy vodárenskej infraštruktúry vo významných spoločnostiach.
Ja len v skratke prečo je dôležité adresovať investičný dlh, lebo investičný dlh aktuálne v kritickej infraštruktúre je vo výške 10 mld. eur. Tu sa nerozprávame o nejakých drobných alebo o tom, že tuná musíme niečo dobudovať, tuto musíme niečo poprepájať. Ale my naozaj máme ako štátny investičný dlh v kritickej infraštruktúre na úrovni 10 mld. eur. A my sme o tejto téme vlastne rozprávali aj v prípade konsolidácie, že keby sme viacej sa venovali v niektorých oblastiach prevencii toho, aby sme zbytočne nepúšťali peniaze hore luftom, tak by sme možno mali aj peniaze na to, aby sme sa postarali o našich občanov a o naše občianky a dopriali in ten – v úvodzovkách – luxus dôstojného života v 21. storočí, navyše v krajine, členskej krajine Európskej únie.
Vodárenské spoločnosti majú tvoriť a majú aj realizovať plány obnovy verejných vodovodov a kanalizácie. Ony to majú ako povinnosť zo zákona. A nielen obnovy, ale aj rozvoja. A tieto vypracované plány obnovy v kontrolovaných spoločnostiach, o ktorých je teda tento materiál, o ktorom rozprávame, neplnia tú úlohu, ktorá sa od nich očakáva, najmä teda realizácia plánov výrazne zaostávajú za cieľmi, ktoré si tie plány predsavzali.
Kontrolované subjekty mali v zmysle svojich plánov za roky ’21 až ’23 investovať do obnovy 470 mil. eur, no skutočnosť bola na úrovni, ktorá jemne prevyšovala 78 mil. eur. Čiže 470 mil. eur ako plán, 78 mil. eur vo veľkom nepomere ako realita. Čiže keď to dáme do percent, iba 17 % z celkového plánu bol realizovaný. Napriek tomu, že regulátor svojou vyhláškou z roku 2022 zaviedol nové ustanovenie, ktoré sa týka podpory investovania vodárenských spoločností do obnovy, z výsledkov kontroly je zreteľné, že tieto opatrenia jednoducho nedokážu vytvoriť dostatok finančných prostriedkov na to, aby boli vodárenské siete obnovované v takej miere, ako je žiaduce.
V roku 2023 iba dve spoločnosti použili primeraný zisk na plnenie plánu obnovy, pričom problémy sú nielen pri plnení plánu, ale aj pri tvorbe a pri použití rezervy, ktorá sa stala zákonnou povinnosťou spoločnosti aj na základe legislatívnej iniciatívy Najvyššieho kontrolného úradu.
Čiže dosiahnutá miera potrebnej obnovy nie je výsledkom aktivity manažmentu vodárenských spoločností a regulátora iba v kontrolovanom období, ale v mnohých prípadoch je výsledkom dlhodobo nesystémovej práce v oblasti obnovy a používania zdrojov, ktoré sú určené na obnovu a na rozvojové aktivity.
Vzhľadom na charakter vodárenských spoločností a vzhľadom na úlohy, ktoré majú akcionári pri tom, aby ich zabezpečovali, potreby vody pre svojich občanov a pre občianky, je teda výsledkom tejto správy, že by mali vodárenské spoločnosti naozaj dôslednejšie zvažovať, na čo budú prostriedky, ktorými disponujú, na čo budú využívať, do čoho budú investovať, aby priniesli väčší spoločenský úžitok, pretože dnes tam, kde pri vodárenských spoločnostiach nevidíme investície do potrubí ako takých, alebo do ich obnovy, či už teda do kladenia nových potrubí a obnovy tých, ktoré sú zastaralé, niektoré aj desiatky rokov po svojej životnosti, tak na druhej strane vidíme, ako vodárenské spoločnosti veľmi masívne investujú peniaze do rôznych propagačných aktivít. Budujú v obciach namiesto toho, aby budovali nové potrubia, vodovody a kanalizácie, tak budujú detské ihriská a to nie je primárne ich zodpovednosť. Je to milé, ale budovať ihriská vodárenské spoločnosti majú až v momente, keď majú vybudované všetky kanalizácie a vodovody.
Záver tejto správy, o ktorej teda rozprávame a z ktorej by sme chceli mať diskusiu aj napriek tomu, teda keď sa pozriem na koaličnú časť, tak asi nebudeme diskutovať (povedané so smiechom), ale aspoň vieme, teda na čom sme v piatok popoludní. Vo viacerých prípadoch pri kontrole vodárenských spoločností, to je ten odkaz tejto správy, boli zistené porušenia legislatívy, aktuálne platnej legislatívy vodárenstva, ale aj infozákona, tiež zákona o tvorbe právnych predpisov, ale aj Obchodného zákonníka.
Považujeme tento záver správy o kontrole činnosti vodárenských spoločností za natoľko alarmujúci, že by sme chceli teda požiadať toto ctené plénum, ale aj vedenie samotného spomínaného výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo, aby tejto správe, tomuto materiálu, lebo ak hádam máme nejaký rešpekt k základným inštitúciám tejto republiky, tak verím, že rešpektujeme NKÚ, aby na túto správu táto inštitúcia jednoducho adekvátne reflektovala.
Toľko odo mňa a môžeme ísť teda na situačnú časť.

Ďakujem pán poslanec. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú.
Teraz sa len musíme dohodnúť, či chcete vystúpiť ako poslanec, alebo ako navrhovateľ. Rozdiel je len v tom, že tu máte 10 minút a tam ste neobmedzená... či 20, pardon. Lebo ako navrhovateľ to má jednu požiadavku, pán Sabo si musí ísť sadnúť vedľa vás.
Takže máte slovo, pani poslankyňa, ako v rozprave písomne prihlásený poslanec.