33. schôdza

Ďakujem navrhovateľovi.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Veslárovej, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 672.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 692 z 20. januára 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že sa písomne do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Pán poslanec Sabo, vy ste žiadal o vystúpenie, že?
Takže dávam slovo navrhovateľovi pánovi poslancovi Sabovi.

Ďakujem veľmi pekne. Ako som vo svojom úvodnom slove pri predstavovaní tohto návrhu zákona, ktorý predkladáme s kolegyňou Beátou Jurík a s Luciou Plavákovou, hovoril, tak cieľom tohto návrhu je zavedenie novej adresnej, štátnej, sociálnej dávky, ale zároveň pre potreby tohto zákona, ale aj pre potrebu samotnej legislatívy, pretože zatiaľ Slovenská republika nemá energetickú chudobu ukotvenú legislatívne. Chceme teda zaviesť do zákonov aj definíciu energetickej chudoby.
Prečo je to dôležité? Dôležité je to preto, lebo energetická chudoba je vážny spoločenský problém. Povieme si k tomu aj pár dát. A najčastejšie v odbornej literatúre je definovaná ako stav, keď domácnosť nemá finančné prostriedky na úhradu výdavkov za energie alebo keď príjmy domácnosti nedostatočne pokrývajú výdavky samotnej domácnosti, výdavky na energie, čo znamená že po úhrade nákladov za energie by jej ostalo nedostatočné množstvo finančných prostriedkov na pokrytie základných životných potrieb. Taká je odborná citácia.
My na to máme ale aj slovenské čísla a dáta zo slovenskej reálie. Napríklad veľmi podrobne sa problematike energetickej chudoby venovala hĺbková štúdia od Prognostického ústavu – Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a tá zistila, že v celoeurópskom porovnaní dá obyvateľstvo Slovenskej republiky spolu s obyvateľstvom Českej republiky na energie najväčšiu časť svojich príjmov. K rovnakým zisteniam prišli okrem tejto konkrétnej štúdie aj ďalšie štúdie, ktoré v rámci Európy identifikovali Slovenskú republika ako tretiu najohrozenejšiu krajinu energetickou chudobou domácností.
Medzi tie kľúčové dôvody patria jednak výška príjmov samotnej domácnosti, ale aj nedostatočná energetická efektívnosť obydlí. To, že máme veľa budov, ktoré sú buď za hranicou životnosti, alebo máme nie dostatočne zateplené, bez výmeny okien, s problematickou strechou a tak ďalej. A, samozrejme, dôležitá je aj skutočnosť, že náš bytový fond je, ako som spomínal, tvorený zväčša staršími a nedostatočne zrekonštruovanými budovami, ktoré sú o to viac energeticky náročné, a tam je kritická teda nielen, to chcem podotknúť, len tá bytová časť, ale aj verejné budovy. V roku 2021 bolo u nás celkovo 12 % obyvateľstva ohrozených príjmovou chudobou, no v dôsledku pandémie miera rizika chudoby vzrástla v porovnaní s predošlým rokom o 0,9 %. No a po období pomalého a pozitívneho trendu sa situáciu opäť zhoršuje a zhoršuje sa až do dnešných dní. V júni 2023 tento počet stúpol a ohrozených príjmovou chudobou bolo podľa posledných známych údajov štatistického úradu 735-tisíc ľudí. Čiže 13,7 % obyvateľstva. A ako som spomínal, tá situácia sa kontinuálne zhoršuje aj vplyvom rôznych svetových, teda globálnych kríz a cenovo nedostupné bývanie životnú situáciu nášho obyvateľstva iba zhoršuje.
No a v tejto situácii je fakt, že nie všetky zraniteľné skupiny obyvateľstva dnes majú nárok na príspevok na bývanie, tak ako je definovaný v zákone č. 417/2013 Z. z. Tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov definuje príspevok ako príspevok, ktorý je stále výlučne viazaný na stav hmotnej núdze, a teda na situáciu, keď príjem osoby nedosahuje sumu životného minima.
Preto prichádzame s týmto návrhom a máme trošku, ako som spomínal, adresnejší cieľ a cieľom je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácnosti. Povedzme si, čo to znamená v číslach, aby sme mali predstavu. V praxi to znamená, že osoba v dôchodkovom veku, ktorá nedisponuje vysokým dôchodkom a žije napríklad vo vlastnej nehnuteľnosti, by pri výške dôchodku 440 eur a mesačnými nákladmi na bývanie 200 eur, poberala príspevok vo výške 68 eur. Modelová situácia rodiny s dvomi deťmi, ktoré čistý príjem predstavuje 620 eur, a teda približne jednu minimálnu mzdu by pri mesačných nákladoch na bývanie 400 eur poberala príspevok na úhradu nákladov na bývanie vo výške 214 eur. Modelová jednorodičovská domácnosť, nadviažem na kolegyňu Šrobovú v téme, modelová jednorodičovská domácnosť s jedným dieťaťom žijúca v prenajatom jednoizbovom byte, ktorej sa náklady na bývanie sa šplhajú do výšky 500 eur by pri čistom príjme 930 eur mala nárok na príspevok na bývanie vo výške 80 eur. No a takto koncipovaný príspevok, keď sme to prerátali, by na Slovensku odhadom poberalo cez 0,5 mil. ľudí, ktorí sú v núdzi, a z toho 300-tisíc ľudí, ktorí sú pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, pričom z tých prepočtov, ktoré mám k dispozícii, miera rizika chudoby by klesla o 0,5 percentuálneho bodu z 13,7 na 13,2 % a miera rizika chudoby detí by klesla o 0,9 percentuálneho bodu zo 17,6 na 16,7.
V kontraste k tomuto nášmu návrhu je neadresná aktuálna politika vlády, alebo teda vládneho kabinetu, ktorá, veď to dosť často zaznieva v tomto pléne, neadresná pomoc vo forme plošného dotovania. Ja tomu hovorím spaľovanie verejných financií v kotloch. Môžeme to nazvať hocijako chceme, ale je to jednoducho plošné helikoptérové rozhadzovanie peňazí. Iba v roku 2025 nás vyjde nás ako krajinu podľa odhadov približne na 235 mil. eur, slovom 235 mil. eur. A to sú všetko peniaze, ktoré sú určené pre všetkých. Aj pre tých, ktorí tieto peniaze, túto pomoc štátu nepotrebujú. (V sále zaznelo zvonenie mobilného telefónu.) Šťastné a veselé. Znelo to vianočne.
No a zároveň ten problematický moment tej plošnej pomoci je v tom, že nielenže je určená pre všetkých bez rozdielu, a viacej pre tých, ktorí tie peniaze nepotrebujú, ale ten základný problém v súvislosti so spomínanou energetickou efektivitou, resp. neefektivitou je, že táto pomoc, táto štátna helikoptérová plošná pomoc nemotivuje domácnosti šetriť energiami. Práve naopak ich posmeľuje v tom, že veď dáme vám, zaplatíme vám to a pokojne bude neefektívny aj naďalej. Sme toho názoru ako predkladateľ a predkladateľky, že v súčasnej situácii toho zlého stavu verejných financií a tej nutnej konsolidácie, ktorá prebieha, bude ešte ďalej prebiehať, by naozaj vláda Slovenskej republiky mala pomáhať adresne práve tým, ktorí tu pomoc štátu naozaj potrebujú, a neprispievať tak, ako sme toho svedkami aktuálne na vykurovanie víriviek, bazénov či garáži, aby ľudia s luxusnými autami suchou nohou nastupovali do vykúreného auta ráno, keď idú... kamkoľvek idú, ale aby sme investovali do ľudí, ktorí naozaj tú pomoc nutne adresne potrebujú.
Ďakujem za vašu pozornosť a verím, že tento náš návrh adresnej pomoci získa čo najväčšiu podporu v tomto pléne a že ho realizujeme. Vďaka.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Prvá, poslankyňa Plaváková, nech sa páči.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo.
No k tomuto nášmu návrhu príspevku adresného už v tomto pléne čo-to odznelo, keďže sme ho už predkladali. Ale robíme to teda znovu, lebo však aj samotná vláda v programovom vyhlásení sa zaviazala, že zadefinuje príspevok na bývanie ako samostatnú dávku pre širší okruh poberateľov. To som citovala. Ale teda zatiaľ sa nič nedeje a tie domácnosti teda by tú pomoc naozaj ocenili, a presne ako kolega Sabo zdôrazňoval, ide o adresnú pomoc, ktorá by nám pomohla aj v situácii, keď dochádza napríklad k nejakým výkyvom na energetických trhoch a podobne. Keď sa mení nejako situácia, ktorá nie je ovplyvnená aj s tými samotnými domácnosťami, pretože tým, že ako je tam nastavený ten vzorec, tak by potom do toho napríklad spadli nejaké iné domácnosti, keď dochádza k zvýšeniu nákladov. To znamená, že je to mechanizmus, ktorý je funkčný, funguje v mnohých krajinách. Naozaj to odporúčajú všetci, ktorí sa aj venujú bývaniu, a napríklad aj prevencii straty bývania, pretože je to dôležitý nástroj, ako zabezpečiť to, aby ľudia aj o bývanie neprichádzali, a účinný nástroj ako pomôcť adresne konkrétnym domácnostiam. A bola by som teda rada, keby sme sa už konečne pohli, pretože my už vlastne túto tému prinášame roky, a napriek tomu, teda že vláda sa k tomu zaviazala v programovom vyhlásení, tak ani to nikam neviedlo, pretože boli iné priority na stole. Nebudeme ich tu asi menovať. Ale teda bolo by fajn, keby už sme sa dopracovali aj k tomu, že začneme reálne prinášať riešenia, ktoré pomôžu konkrétnym ľuďom na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Ďalej pani poslankyňa Šrobová.

Ďakujem, Michal, že spolu aj s kolegyňami Luciou Plavákovou a Beátou Jurík opäť prinášate tento návrh zákona. Naozaj adresná pomoc, adresný príspevok na bývanie je to, čo by pomohlo jednorodičovským rodinám urgentne. A nemuseli by sme tu teraz riešiť a vymýšľať to, že nemáme, že nám chýbajú sociálne nájomné byty, že túto otázku tu nemáme dlhodobo riešenú. Tento návrh zákona by vyriešil naozaj túto situáciu ihneď a adresne, pretože je to pomoc s vysokými cenami energií, ale tie sa pretavujú aj do tých cien nájmov, komerčných nájmov, ktoré tu zväčša musia ľudia platiť, ak sú v nájomnom bývaní.
Takže ďakujem veľmi pekne za to a verím, že to sa stretne s podporou.

Ďakujem.
Reagovať bude pán poslanec Sabo.

Ďakujem vám za vaše faktické.
Ja som si vlastne teraz spomenul, že my sme sa o tejto adresnej dávke rozprávali, alebo teda sme ju navrhovali už v úplných začiatkoch tohto zloženia parlamentu, keď sa na jeseň ’23, keď sa rozprávalo o lex konsolidácia, tak vtedy som sa vlastne aj pýtal pani ministerky Sakovej, že veď máme tento návrh. Tak keď sa vieme rozprávať o tom, ale ona ho tak akože aj pozitívne zhodnotila, že je to dobrý návrh, vieme sa o ňom rozprávať, že veď si ho osvojte, keď teda tuto máte. Môžete si ho adoptovať tu a teraz. Slobodno. A potom vlastne to skončilo tak, že veď pripravíme nejaký návrh, tak čakali sme dva roky a vlastne teraz ideme len s nejakou adresnou pomocou zbierať dáta, to je akože jeden taký moment na zamyslenie a zároveň odpoveďou na tú našu iniciatívu bola aj od ministerstva životného prostredia, resp. od teda samotného ministra Tarabu, že veď máme Obnov dom. To je super program, ktorý funguje. No tak to vidíme ako funguje, že tie práve najviac zasiahnuté domácnosti energetickou chudobou nemajú peniaze na to, aby mohli spolufinancovať práve opatrenie, ktoré sú cez Obnov dom alebo Obnov dom mini, a toho príkladom je napríklad aj situácia v Jelšave, kde samospráva pripravovala cez dva roky situáciu, alebo teda program na to, program, ktorým by vyriešili tú alarmujúcu smogovú situáciu v Jelšave, a potom prišiel pán minister Taraba, ktorý ten dva roky pripravovaný program nepodporil a tiež povedal, že veď máte Obnov dom mini. Tak kde margenelizované rómske komunity môžu mať spolufinancovanie na Obnov dom mini? To je jednoducho hlúpe odporúčanie od človeka, ktorý naozaj nepozná situáciu v regiónoch a píše statusy na facebooku jeden za druhým. Takže to len tak na to, aby sme sa kde v rámci vlády, že a ministrov a ministeriek, kde sa nachádzame v reflexii na problematiku energetickej chudoby.