33. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, k tomuto zákonu najprv kým poviem aj pripomienky, rád by som prečítal pripomienky podľa mňa veľmi dôležitých inštitúcií, ktoré mali v MPK a nie všetky boli zapracované alebo pokiaľ mám dobré informácie, tak v tejto podobe neboli zapracované vôbec.
Takže Národná banka má pripomienku, že chýba odhad, koľko ľudí stratí dávku v hmotnej núdzi, chýba vplyv na rozpočet ohľadom daní a odvodov a zároveň upozorňuje, že geografický nesúlad medzi tým, kde je najväčší počet nezamestnaných, a tým, kde sú neobsadené pracovné miesta, hlavne sa jedná, samozrejme, o rómske osady, kde, ktoré žijú v miestach, kde tie pracovné ponuky naozaj nie sú, a takisto upozorňuje na negatívne dopady spojené a hlavne upozorňuje na nárast kriminality v týchto miestach. Tu už bolo spomínané niekoľkokrát, že tresty za, sa výrazne znížili tresty za priestupky, v podstate nie sú efektívne a predpokladám, že keď sa to tu udeje, tak v týchto lokalitách nastane rapídny počet krádeží. Národná banka zároveň upozorňuje, že v zákone vzniká, zákon vzniká len na základe represívnych opatrení a nevyhodnocujú sa iné motivačné opatrenia, na ktoré zamestnávateľoch pri podobných opatreniach otázky, ak sú niektoré pracovné pozície dlhodobo neobsadené, adekvátnosť pracovných pozícií a tak ďalej. Ďalej Národná banka upozorňuje, že pozitívne ovplyvní všetky domácnosti v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, avšak nielen pozitívne, ale aj negatívne, a ten negatívny vplyv v texte nie je uvedený, nakoľko keď niekomu zoberieme sociálnu dávku, tak je jasné, že tú rodinu to ovplyvní negatívne.
Konfederácia odborových zväzov. Odborári v rozsiahlej pripomienke napádajú celú filozofiu návrhu zákona a upozorňujú na to, že 60 % k ľuďom, ktorí sú v hmotnej núdzi, sa hlási a chce pracovať a aktívne sa podieľajú na, pri hlasovaní a všetkých, všetkých aktivitách, ktoré sú organizované úradom práce.
Ministerstvo financií rovnako napáda filozofiu zákona.
Zaujímavé, že Konferencia biskupov to taktiež tú filozofiu napáda.
K tomu sa pridáva aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím.
Národná banka ešte definuje, že neni precízne definované, čo vlastne znamená vhodné zamestnanie.
A ministerstvo financií hovorí, že systém systém aktivizácie pomocou aktivačných prác v rámci aktívnych opatrení na trhu práce nie je pri dnešnom nastavení z hľadiska priameho vplyvu na znižovanie nezamestnanosti efektívny, s čím sa na 100 % stotožňujem.
A rovnako aj Generálna prokuratúra má námietky, že nie je vysvetlené, ako bude úrad zisťovať nespolupracujúce osoby v hmotnej núdzi s úradmi.
Takže, pán minister, keď budete v záverečnej reči rozprávať, čo sme tu my v rozprave rozprávali, tak to som len doteraz citoval z inštitúcií, ktoré v MPK mali pripomienky. (Reakcia navrhovateľa.) Myslím, že to je jasné.
Bývalý minister sociálnych vecí pán Krajniak prišiel s tým, že treba obmedziť aktivačné práce, lebo nakoľko máme ľudí, ktorých 25 rokov aktivujeme, a tí ľudia sú stále na úrade práce, prechádzajú z jedného paragrafu do druhého paragrafu s malými prestávkami, takže naozaj treba obmedziť, aby sme sústavne de facto nejak neaktivizovali tých istých ľudí, tak vlastne tie aktivačné práce sa nakoniec zmenili tak, že naozaj z toho jedného paragrafu do toho druhého sa až tak plynule prechádzať nedá.
Ja som si pozrel za minulý rok výdavky na aktivačné práce. Keď som si pozrel, že koľko ľudí bolo na aktivačných prácach, tak ten príspevok na aktivačný, aktivačný príspevok bol cca 12 miliónov a keď pripočítame približne rovnakú čiastku na tých ľudí, ktorí manažujú to aktivovanie na pracovné náradie a tak ďalej, tak nám vychádza, vychádza viac ako 20 miliónov. Treba povedať, že tým, že my všetkých ľudí chceme dostať do zamestnania a tí, čo nemôžu ísť do zamestnania, lebo tie pracovné miesta nemáme, tak ich potrebujeme dostať na aktivačné práce, tak ten príspevok sa rapídne zvýši, naozaj rapídne. Ja viem, že je to financované z európskych zdrojov, ale tie európske zdroje skôr či neskôr dôjdu a potom neviem, či sa to zo dňa na deň zruší, alebo aký, aký to má, aký to má mať efekt.
Ďalej upozorňujem, že aktivačný príspevok sa nám delí na tri skupiny, výrazne sa navyšuje. Samozrejme aktivačný príspevok budú mať tí, ktorí robia nejakú zmysluplnejšiu prácu, vyšší, len ja si neviem predstaviť, pokiaľ to bude zväčša organizovať obce, aký, akú zmysluplnejšiu prácu na tých obciach nájdu zvyčajne pre stovky, stovky tých ľudí, ktorí budú aktivizovaní, lebo teraz tie aktivačné práce zväčša spočívajú v tom, že sú to buď nejaké jarné upratovacie práce, alebo zberanie papierov, alebo naozaj tie posledné práce, ktoré sa na obciach robia a ja si neviem predstaviť, že by som niekoho pustil na úrad, aby mi triedil archív alebo, alebo niečo podobné, kto má, kto má základné vzdelanie. Ja viem, že sa nájdu aj takí ľudia, ale myslím si, že to bude v menšine. Skôr mám obavy, skôr mám obavy, že tí starostovia v niektorých obciach tým, čo budú chcieť pomôcť, tak umelo, umelo budú písať do tých zámerov také činnosti, aby tí ľudia naozaj mali to zaplatené a o to sa mi zdá, že to bude, o to sa mi zdá, že to bude neefektívnejšie.
Ja som teraz počas toho obdobia prešiel celý región, celý región Spiša a pýtal som sa starostov, hlavne tých, čo majú rómske komunity, že aký majú názor na tento váš projekt a na aktivačné práce. Tak tie odpovede sú také, že ja mám dvadsať aktivačných pracovníkov, a to sú obce, ktoré majú tisíc a viac Rómov z marginalizovaných rómskych skupín. Hovorí, dvadsať zvládnem, dvadsať sú efektívnych, zbytok nezvládnem ani viacej nechcem, hej? Druhá vec je, a to mám skúsenosť z vlastnej obce, človek, ktorý má manažovať aktivačné práce alebo ľudia, ktorí to mali manažovať pri väčšom počte, častokrát prišli za mnou a povedali, že odchádzajú preč, lebo proste to sa, s týmito ľuďmi sa to nedá. A keď som sa pýtal, či tento problém nemajú na týchto obciach, tak kde to nejak riešia, tak hovoria, že ten počet musí byť malý, musia byť to ľudia osvedčení, ktorí naozaj na tých aktivačných prácach aj chcú robiť, a tí manažéri sa striedajú, vždy je to niekto iný z úradu, lebo, lebo je to veľmi vyčerpávajúca práca.
Ďalší podnet, ktorý bol, bol taký, že obec má aktivačné práce, škola takisto zamestnávala na aktivačných prácach asi 60 ľudí a vraví ja mám obrovský problém, ten starosta, lebo v tej škole sa chodia, prídu, len zapíšu a idú preč. Čiže nikto nechce ísť ku mne na aktivačné práce, ale všetci sa tlačia do tej školy a ja naozaj neviem, ako ten riaditeľ manažuje, manažuje školu a kde má tých pracovníkov na aktivizáciu tých ľudí, keď ešte 60 ľudí v tej škole robí aktivačné práce.
Ďalší, ďalší problém je ten, že pokiaľ sú to ľudia, ktorí sa starajú o tých pracovníkov, ktorí sú na aktivačných prácach, pokiaľ sú z úradu práce, tak zvyčajne majú niekoľko obcí n a starosti a navštíviť štyri obce, to znamená, že oni tam nepracujú, oni sa chodia len tam zapisovať, lebo ten samotný úradník tam príde autom a ako môže v štyroch obciach manažovať tú prácu. Tak príde, zapíše, dá im nejakú prácu, oni ju, samozrejme, neurobia a už uteká do druhej obce.
Takže ja sa pýtam, že akú efektivitu to bude mať, pokiaľ naozaj tí, tých všetkých ľudí, ktorí sú na úrade práce, vyženieme na aktivačné práce?
Ďalej v zákone sa uvádza, že ľudia dostanú peniaze na dopravu, pokiaľ pôjdu do iných obcí. Áno, fajn, lenže my, čo sme robili s ľuďmi, ktorí sú dlhodobo v sociálnej núdzi, tak vieme, že minimálne ten prvý mesiac na ten autobus on mať nebude a buď si pôjde požičať od úžerníka, aby tú, aby tú dávku vôbec dostal, alebo, alebo jednoducho sa tam nedostaví. Alebo iná možnosť je, pokiaľ to nebude až tak ďaleko, tak ráno skôr vstane a pôjde, pôjde do práce. U nás bežne chodili do práce ľudia z rómskej lokality tri kilometre peši, a celý deň pracovali a potom tri kilometre by išli peši naspäť, lebo, lebo naozaj na ten autobus minimálne v tých prvých mesiacoch nemali, neskôr, samozrejme, už, už si na ten autobus odložili.
Ďalej si treba uvedomiť, že tí ľudia, ktorí sú evidovaní na tých úradoch práce, sú ľudia, ktorí majú aj zdravotný hendikep, sociálny hendikep, sú alkoholici alebo fetujú a pokiaľ urobíte aktivačné práce, je jasné, že tí ľudia sa vám tam prihlásia a pôjdu na, na tie aktivačné práce, ale...
=====

... ďalej si treba uvedomiť, že tí ľudia, ktorí sú evidovaní na tých úradoch práce, sú ľudia, ktorí majú aj zdravotný hendikep, sociálny hendikep, sú alkoholici alebo fetujú a pokiaľ urobíte aktivačné práce, je jasné, že tí ľudia sa vám tam prihlásia, pôjdu na tie aktivačné práce, ale ja sa pýtam potom, keď ten človek príde do práce a mal som človeka, ktorému som povedal, aby išiel na ihrisko pohrabať seno a on mi povedal, že on tam nedôjde. Jednoducho fyzicky tam nedôjde, je, ten človek mal problém s alkoholom a daj mi niečo okolo obecného úradu, ti tu pozbieram papiere alebo, alebo čo. Čiže on chce robiť, on je schopný robiť len naozaj minimálne na tých aktivačných prácach, ale v živote nikto nikde ho nezamestná. Tak sa pýtam, načo takého človeka máme aktivizovať? A tu naozaj ja si myslím, že je potrebné to zdravotné hľadisko brať do úvahy, lebo oni nie sú diagnostikovaní, oni nemajú nejaké, že sú, že sú hendikepovaní alebo nejaké papiere, že majú zníženú pracovnú schopnosť, ale naozaj pokiaľ by niekto ich dal, aby, aby navštívili lekára posudkového a aby, aby ten lekár ich nejak posúdil, tak naozaj by zistili, že, že ten človek nemôže pracovať a nieto ešte pracovať v normálnom pracovnom procese. Určite si pamätáte, určite si pamätáte na to, keď v jednej obci na Slovensku starosta zaplatil lietadlo z Anglicka, aby, aby ho prišli tí voliči z Anglicka, ktorí žili, podporiť a ja som sa pýtal, mňa to zaujímalo, ja som sa pýtal, tak som išiel do tej obce a ja som sa pýtal, že odkiaľ ten starosta má tie peniaze, lebo ten starostovský plat nie je až taký dobrý, aby, aby zaplatil tie lietadla z toho Anglicka a bolo mi povedané, no však na aktivačných prácach robia stovky pracovníkov a tam si to vieš poriešiť. No tak naozaj pokiaľ robia ľudia na aktivačných prácach a sa o nich nejaký manažér stará, ten to zneužije, že, že si pýta nejaké výpalné a ten človek môže ísť robiť niekde na čierno za ten čas, tak naozaj pri tých množstvách tých aktivačných pracovníkoch, pri tom počte mesiacov dvanásť v roku, keď si to napočítate, tak zistíte, že, že tí kreatívni starostovia alebo tí kreatívni pracovníci, ktorí sa o tých ľudí starajú, tak akože naskytajú sa im rôzne možnosti. Ja nemám obavy, naozaj nemám obavy, že to nejakým spôsobom postihne Rómov, ktorí žijú v rómskych osadách. Ja si osobne myslím, že všetci nastúpia na tú aktivačnú prácu, privítajú, lebo sa im zvýši príjem, budú mať väčšie sociálne dávky a na tie, na tie aktivačné budú nejakým spôsobom chodiť. Čo mám obavy, mám obavy o ľudí bez domova. To sú tí, ktorí žijú vo veľkých mestách, ktorí kde sú pracovné ponuky, reálne pracovné ponuky, a keď ten človek žije kdesi v parku alebo na lavičke, tak si neviem predstaviť, že mu ponúknu prácu, on samozrejme do tej práce pôjde a ale keď chcete normálne pracovať, nemôžte sa večer vrátiť na lavičku alebo do parku a keď týmto ľuďom bez domova sa zoberie, sa zoberie sociálna dávka, tak, tak vlastne viete ten následok toho viacej žobrákov, viacej ešte ľudí pod mostom a, a rôzne zlodejiny a krádeže. Čiže naozaj ja si myslím, že Rómom to finančne pomôže v marginalizovaných rómskych komunitách a ľuďom bez domova hlavne tam vo veľkých mestách, kde tá práca je, tak tým to môže ublížiť. Máme obrovský problém s čiernou prácou na Slovensku. Naozaj ja pravidelne chodím do tých komunít, pýtam sa, tí ľudia majú ku mne dôveru, kde pracujú a tak ďalej, chodia do zahraničia, naozaj starajú sa, z tých dávok sa vyžiť teraz už nedá nieto, že im ešte zoberieme a pokiaľ štát chce, mal by s tým niečo robiť a myslím si, že aktivačné práce tomu len prospejú tej čiernej práci, myslím si, že riešenia sú úplne iné, ja si neviem predstaviť, jak niekto si môže dovoliť, kto je na úrade práce, ísť na mesiac kdesi do zahraničia pracovať, že tie kontakty a tá kontrola na tých úradoch práce je asi, asi minimálna. Zákon o aktivačných prácach hovorí, že tí ľudia by sa mali naučiť nejaké zručnosti a mali by sa naučiť pracovné návyky. Tu treba povedať, že v tom zákone sa nič nehovorí o tom, čo by mali spraviť a tie obce alebo tí starostovia si vyberali ľudí, ktorí naozaj na tých aktivačných prácach niečo spravili a ten počet optimalizovali, aby naozaj ten nejaký efekt z toho bol. Ale pokiaľ vám keď striktne dodržujete zákon a naozaj vám na tom nezáleží, tak tí ľudia prídu, zapíšu sa, zoberú do ruky hrable alebo lopatu a, a jak odíde ten koordinačný pracovník, tak aj celá aktivizácia v ten deň, v ten deň končí. V tomto zákone treba k žiadosti doložiť aj zámer, čo vlastne budú robiť, ale ja si neviem predstaviť, ako ten zámer sa bude kontrolovať a pokiaľ sa, pokiaľ sa tá práca neurobí, či následne táto obec už nedostane aktivačných pracovníkov. To by ma veľmi zaujímalo, lebo poznáme množstvo reportáží z minulosti, množstvo reportáží, kde boli stovky aktivačných ľudí na, aktivovaných ľudí na aktivačných prácach a výsledok bol taký, že keď tam prišla televízia, tak v celej tej lokalite bol neporiadok a bordel a pokiaľ tam prišla opakovane, tak vlastne nikto nebol na aktivačných prácach a narýchlo sa tí ľudia hľadali. Takže toto bol nejaký, nejaký obraz tých masívnych aktivačných prác v minulosti a nevidím dôvod, prečo by to bolo teraz nejak inak. Mňa naozaj zaujíma, že ja viem, že je to z európskych fondov a tie európske fondy treba čerpať, ja už som si naozaj zvykol nielen na tomto ministerstve, ale naprieč ministerstvami, že cieľom už ani nie je efektívne tie peniaze minút a urobiť nejaký, nejaký dlhodobý, dlhodobý zámer, ktorý, ktorý by nám, keď tie peniaze skončia, nejak pomohol, ale že my už sa zameriavame len ten prvotný cieľ vyčerpať tie peniaze. Už to je úspech, vyčerpať tie peniaze. A preto sa pýtam, že čo sa zmení, keď skončia tie aktivačné práce, čo sa zmení. Tí ľudia budú mať prácu, no asi nebudú, lebo tie pracovné príležitosti v tom regióne nie sú hej, keď aj niečo urobia, tak, tak znova sa, znova sa urobí nejaký neporiadok, znova to zarastie trávou, kto to potom bude robiť a akým spôsobom, akým spôsobom to budeme riešiť, čo to prinesie. A je potrebné na plné ústa povedať, že práca namiesto dávok bude štát stáť výrazne, ale výrazne viac na tých dávkach, ktoré budeme platiť na aktivačné práce a tú prácu v skutočnosti, v skutočnosti tí ľudia reálnu nebudú mať. Čiže k prvému čítaniu je to asi z mojej strany všetko. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja budem len stručná a možno to viac smerovať priamo k pánovi ministrovi, ktorý to asi tiež vo vystúpení pána poslanca zachytil. Ak vám poslanec Národnej rady povie, že sa bojíme v kancelárii hroma, tak čo čakáte od tých aktivačných prác, že aké práce budú robiť? Hej hovorím to s nadsázkou a nadnesením, ale je to hej trochu výpovedné a k tomu teda, že, že ako to bude nákladné. Mne to je veľmi, veľmi ľúto. Ja som si pozerala, že Slovenská republika minie mesačne tisíc, myslím, že teraz je to už šesťsto eur. Na všetky služby a náklady spojené s jedným, jednou osobou vo výkone trestu odňatia slobody. Áno. 1 600 mesačne pre odsúdeného za zločin a my sa tu bavíme o tom, ako ideme hej niekoho nútiť aktivácie za to, že dostane poondiatych 80 euro. Čiže to je tak strašne smutné a tak strašne kruté, že ja naozaj verím v takú tú elementárnu hej empatiu aj na vašej strane, že toto vám nestojí za tie politické body. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som vás požiadať ako predkladateľ zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, aby sme o ňom hlasovali vo štvrtok, pretože sme sa zamysleli nad pozmeňujúcim návrhom pani kolegyne Marcinkovej a chceme dať preskúmať dopady, takže by som vás chcel požiadať, aby sme to presunuli vo štvrtok o 11.00.

Ďakujem pekne za slovo. Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

Raši Richard, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 132 bolo za, 0 proti, 11 sa zdržali v hlasovaní, 1 nehlasoval.
Tento návrh sme teda schválili a návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní a ďalej pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca.

Karas, Daniel, poslanec NR SR
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie, a to výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Prosím, dajte o ňom, o tomto návrhu hlasovať. Ďakujem.

Raši Richard, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 131 bolo za, 0 proti, 12 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.
Tento návrh sme schválili.
Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sme odhlasovali v prvom čítaní vládne návrhy zákonov, o ktorých rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu ich prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tieto vládne návrhy zákonov tlače 774 a 784 prerokovali zajtra, teda v stredu 2. apríla po bodoch ministra vnútra. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas? Ďakujem pekne.
Konštatujem teda, že sme určili termín prerokovania týchto návrhov zákonov a zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o vládnych návrhoch zákonov v druhom čítaní rokovať na schôdzi Národnej rady, tak ako sme si určili. Ďakujem a dávam slovo pánovi poslancovi Dubécimu, nech sa páči.

Dubéci, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda, prosím, keby ste vedeli povedali, že ako budú nasledovať body teraz po hlasovaniach, aby sme sa vedeli zariadiť, že máme tam termínované veci, ktoré dobiehajú, atď. Ďakujem pekne.

Raši Richard, predseda NR SR
Poviem za chvíľu. Nech sa páči, pán poslanec Puci.

Puci, Róbert, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Chcem oznámiť len členom výboru pre hospodárske záliežitosti, že výbor budeme mať zajtra ráno 8.20 v rokovacej miestnosti výboru. Ďakujem.

Raši Richard, predseda NR SR
Poprosím, pána predsedu Čellára, pána poslanca Čellára.

Čellár, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Chcel by som informovať členov ústavnoprávneho výboru, že zasadnutie bude o 8.05 v zasadačke.

Raši Richard, predseda NR SR
Pán predseda výboru.

Blcháč, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, ja chcem len pripomenúť členom výboru pre financie a rozpočet, bude zasadnutie zajtra ráno 8.30 v našej miestnosti.

Raši Richard, predseda NR SR
Ďakujem. Poprosím, ešte pán poslanec Igor Janckulík, nech sa páči.

Janckulík, Igor, poslanec NR SR
===

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, ctené poslankyne, vážení poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členským štátmi na jednej strane a vládou Malajzie na strane druhej. Rámcová dohoda posilňuje spoluprácu medzi Európskou úniou a Malajziou v širšej oblasti spoločného záujmu vrátane ľudských práv, nešírenia zbraní hromadného ničenia, boja proti terorizmu, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, životného prostredia a zmeny klímy a je ďalším krokom k intenzívnejšej politickej a hospodárskej prítomnosti Európskej únie v juhovýchodnej Ázii. Posilnenie spolupráce s juhovýchodnou Áziou je aj prioritou našej vlády, konkrétne v Malajzii tohto roku zriaďujeme nový zastupiteľský úrad. K dnešnému dňu bola schválená procedúra k tejto dohode a ukončená v 15 členských krajinách. Predkladaná dohoda je tzv. zmiešaná únijná zmluva ktorej zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a Malajzia na druhej strane. Dohoda podlieha v súlade s článkom 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody pánom prezidentom Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohodou a taktiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Skončil som. Ďakujem, pán predseda.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 734 z 30. januára 2025 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členským štátmi na jednej strane a vládou Malajzie na strane druhej, tlač 646, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru, Zahraničnému výboru a Výboru pre európske záležitosti. Zároveň určil, aby Výboru pre európske záležitosti ako gestorský výbor podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 265 z 20. marca 2025, Zahraničný výbor uznesením č. 38 z 12. marca 2025 a Výbor pre európske záležitosti uznesením č. 57 z 26. marca 2025 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s Rámcovou dohodou súhlas a rozhodnúť, že Rámcová dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor pre európske záležitosti rokoval ako gestorský výbor 26. marca 2025 a uznesením č. 59 schválil spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu. Na základe stanovísk výborov Výbor pre európske záležitosti odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s Rámcovou dohodou súhlas a rozhodnúť, že Rámcová dohoda má prednosť pred zákonmi. Zároveň ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podala správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na uzavretie Posilnenej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kirgizskou republikou na druhej strane. Dohoda predstavuje dôležitý krok smerom k posilneniu politickej a hospodárskej spolupráci Európskej únie so strednou Áziou. Posilnená dohoda upravuje spoluprácu v oblastiach ako sú obchod, energetika, vzdelávanie, veda, výskum, životné prostredie, zdravie, zamestnanosť, doprava i bezpečnostná spolupráca. Podpísanie dohody dňa 25. júna 2024 potvrdilo odhodlanie oboch strán posunúť vzťahy aj do nových prioritných oblastí spolupráce ako sú napríklad kritické suroviny a do rozvoja transkaspického dopravného koridoru. Aj vláda Slovenskej republiky posilňuje hospodársku spoluprácu s Kirgizskom. Minulý rok vzrástol slovenský vývoz do Kirgizska päť a pol násobne v porovnaní s rokom 2023. Na konci apríla budem na návšteve Kirgizska sprevádzaný slovenskou podnikateľskou misiou, ktorá sa zúčastní slovensko-kirgizského biznis fóra. Predkladaná dohoda je takzvanou zmiešanou únijnou zmluvou, ktorými zmluvnými stranami sú na jednej strane Európska únia a jej členské štáty a na druhej strane Kirgizsko. Dohoda podlieha v súlade s článkom 86 písm. d) Ústavy vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentom Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohodou a rovnako aj vyhlásila súhlas s dohodou, že je to medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Skončil som, pán predseda. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Predseda...
===== Ďakujem za slovo. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 802 z 20. marca 2025 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s posilnenou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kirgizskou republikou na strane druhej, tlač
705, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre európske záležitosti. Zároveň určil, aby výbor pre európske záležitosti, ako gestorský výbor, podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 275 z 25. marca 2025 a výbor pre európske záležitosti uznesením č. 58 z 26. marca 2025 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s Posilnenou dohodou súhlas a rozhodnúť, že Posilnená dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Výbor pre európske záležitosti rokoval ako gestorský výbor 26. marca 2025 a uznesením č. 60 schválil spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovene súhlasu s Posilnenou dohodou.
Na základe stanovísk výborov výbor pre európske záležitosti odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s Posilnenou dohodou súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Zároveň ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podala správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za informáciu. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predstavil materiál Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2024.
Týmto materiálom si vláda Slovenskej republiky plní povinnosť voči Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Materiál bo schválený na 76 schôdzi vlády Slovenskej republiky dňa 5. marca 2025.
Cieľom správy je zhrnúť najdôležitejšie udalosti v európskej agende za rok 2024 a poukázať na presadzovanie slovenský národnoštátnych záujmov v rámci jednotlivých politík Európskej únie, ako aj vo vzťahu k vonkajším partnerom únie.
Pokiaľ ide o členenie materiálu jeho prvá časť sa zaoberá hodnotením pôsobenia Slovenskej republike v Európskej únii z pohľadu napĺňania dôležitých a najdôležitejších politických priorít.
Druhá nosná časť správy je zostavená zo vstupov jednotlivých rezortov a podrobnejšie sa venuje operatívnej časti výkonu európskych politík. Popisuje spektrum vybraných tém o ktorých jednotlivé rezorty rokovali, vrátane slovenských pozícií k jednotlivých návrhom legislatívnych aktov.
Tretia časť výročnej správy je venovaná personálnemu zastúpeniu Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie, ktorá má dôležitý význam pre presadzovanie našich národnoštátnych záujmov. Správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2024 hneď po svojom úvode konštatuje nemeniteľný fakt a to, že Európska únia je naďalej a naďalej zostáva základným a nenahraditeľným životným priestorom Slovenskej republiky. Viac ako 51 strán tejto správy popisuje ako intenzívne a angažovanie sa rezorty naprieč celým spektrom tém venovali európskej agende. A doplním, že v súlade s našimi záväzkami, ktoré sme si dali v programovom vyhlásení vlády, bolo v hodnotenom roku hlavnou prioritou vlády Slovenskej republiky aktívne, konštruktívne a nezávislé pôsobenie na pôde európskych inštitúcií v rámci ktorého sme dôrazne presadzovali a obhajovali národnoštátne záujmy Slovenskej republiky a jej občanov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, určite viete, že dianie v Európskej únii bolo v uplynulom roku ovplyvnené prechodom do nového inštitucionálneho a legislatívneho cyklu na obdobie rokov 2024 až 2029. Vo voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2024 dosiahlo Slovensko historicky najvyššiu volebnú účasť od svojho vstupu do Európskej únie bolo to 34 % a zvolilo si po prvýkrát 15 europoslancov.
Slovenský kandidát na komisára Maroš Šefčovič získal opäť jedno z kľúčových portfólií a to portfólio obchodu a hospodárskej bezpečnosti, ako aj mandát v oblasti medziinštitucionálnych vzťahov.
Slovenská republika sa v rámci tohto prechodu do nového inštitucionálneho a legislatívneho cyklu aktívne podieľala na zadefinovaní politických priorít Európskej únie na najbližších päť rokov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, medzi kľúčové priority, ktoré Slovensko v tomto smere podporilo a bude presadzovať aj naďalej patria posilňovanie Európskej konkurencieschopnosti a nastavenie rovnováhy v európskej zelených politikách, ako aj dôraz na nenahraditeľnosť politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky a zachovanie ich významného rozpočtového postavenia aj do budúcnosti.
Podporili sme posilnenie ochrany vonkajších hraníc schengenského priestoru v kontexte boja proti nelegálnej migrácii. Nepodporili sme a naďalej nepodporujeme Pakt o migrácii a azyle, ktorý považujeme za dlhodobo neudržateľný nástroj neprinášajúci efektívne riešenia. Naopak, apelovali sme na hľadanie inovatívnych prístupov akými si exteritoriálne azylové centrá mimo Európskej únie, či návratové centrá v tretích krajinách.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Slovensko podporilo všetky všetky relevantné iniciatívy na dosiahnutie komplexného spravodlivého a trvalého mieru pre Ukrajinu. Aj v uplynulom roku sme pokračovali v poskytovaní všestrannej pomoci a podpory Ukrajiny s výnimkou dodávok vojenského vybavenia z vládnej úrovne.
Naša podpora Ukrajine sa koncentrovala predovšetkým na humanitárnu pomoc a energetiku predovšetkým pre obyvateľov Ukrajiny.
V súlade s dlhodobou pozíciou Slovenskej republiky sme sa aj naďalej zasadzovali za vyvážený prístup voči východným partnerom a krajinám západného Balkánu v kontexte rozširovania Európskej únie.
Podporili sme princíp aktívnejšieho prístupu Európskej únie v oblasti európskej bezpečnosti a obranyschopnosti. Osobitnú pozornosť sme venovali podpore automobilového priemyslu, vzhľadom na jeho významný nielen pre Slovensko významný, nielen pre Slovensko ale aj celoeurópsky hospodárstvo kde sme spolu s inými členskými štátmi prišli s výzvou na prehodnotenie prístupu Európskej únie k znižovaniu emisií a iným pôvodne vytýčeným cieľom v oblasti technologickej neutrality. V súlade s Programovým vyhlásením vlády sme na pôde Európskej únie pri všetkých relevantných príležitostiach dôrazne odmietali ďalšie obmedzovanie alebo dokonca prípadné rušenie práva veta členských štátov v rozhodovacích procesoch Európskej únie.
Veľmi proaktívne sme pristúpili k problematike dočasného pozastavenia tranzitu ropy od firmy Lukoil cez ukrajinské územie v lete roku 2024, ako aj celkového zastavenie tranzitu plynu cez ukrajinské územie ku koncu minulého roka. V oboch prípadoch sme apelovali na Európsku komisiu na nájdenie riešenia odvolávajúc sa na asociačnú dohodu Ukrajiny s Európskou úniu, ako aj potrebu zachovania energetickej bezpečnosti a ekonomickej konkurencieschopnosti Európskej únie.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky tak isto dôkladne posudzovala nové a existujúce sankčné návrhy tak, aby neboli ohrozené ekonomické a iné záujmy Slovenskej republiky. V tomto kontexte zdôrazňujem úspešné vyradenie slovenské občana zo sankčného zoznamu, ako aj vyrokovanie viacerých výnimiek pre energetický sektor v rámci nových balíkov sankcií.
Za vyvážený a objektívny prístup Európskej komisie sme sa postavili aj pri posudzovaní stavu právneho štátu v krajinách Európskej únie. Ostatnú správu o právnom štáte v Slovenskej republike považujeme za spolitizovanú a v tomto sme smere boli v Bruseli veľmi aktívny a podnikli sme príslušné kroky a iniciovali sme dialóg k metodike prípravy tejto správy.
Rád by som sa isto spomenul, že rok 2024 bol aj rokom 20. výročia nášho vstupu do Európskej únie. Toto významné výročie pripomínajúce jeden z najväčších míľnikov dejín novodobej Slovenskej republiky sme si intenzívne pripomínali prostredníctvom mnohých podujatí a aktivít počas celého roka. Vláda prijala s spomínanému výročiu vyhlásenie v ktorom vyjadrila presvedčenie, že ukotvenie v Európskej únii prinesie Slovensku aj v nadchádzajúcom období ekonomickú prosperitu, silnú bezpečnostnú ochranu, ako aj stabilné politické zázemie na medzinárodnej scéne.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, naše členstvo v Európskej únie je nielen celorezortnou, ale aj celoštátnou záležitosťou. Významnú úlohu na pôde Európskej únie a smerom k európskym politikám zohráva nielen vláda, ale aj Národná rada Slovenskej republiky, hlavne prostredníctvom výboru pre európske záležitosti. Preto mi na záver môjho vystúpenie k hodnoteniu nášho členstva v Európskej únii za rok 2024 chcel poďakovať vám poslankyniam a poslancom za váš konštruktívny a angažovaný prístup k tvorbe, posudzovaniu a zavádzaniu, alebo chcete implementácii európskej agendy v podmienkach Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tejto správy a ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Skončil som pán predseda.