33. schôdza

Pani poslankyňa Petrík.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj vám, pani Kolíková, za tento veľmi dobrý prejav a otvorenie vôbec toho dialógu a tej, tej debaty o ľudskej dôstojnosti, lebo hovorili ste, že sa naozaj na množstve vecí v tejto téme nezhodneme, ale že všetci by sme sa mali zhodnúť na tom a že všetci chceme, mali by sme chcieť, aby sa tu všetci ľudia cítili dôstojne.
Lenže ja o tom pochybujem. Ja pochybujem aj o tom, že sa na tomto zhodneme, čo je úplne najväčšie, najviac smutné z celej tejto debaty, že my sa ani na tomto nevieme zhodnúť, pretože keď otvárajú sa témy návrhov zákonov v rámci toho, že sa chce ochrániť ľudská dôstojnosť, tak to ako keby ste hovorili, že všetci ľudia, ktorí nesedia do vášho heterosexuálneho vzorca, žijú nedôstojne v podstate a narušujú ľudskú dôstojnosť. Ak je to tak... Ja sa pýtam, je to naozaj tak? Toto je to, kvôli čomu predkladáte túto novelu, že máte pocit, že ľudia, ktorí nesedia do heterosexuálneho vzorca, nežijú dôstojne a narušujú ľudskú dôstojnosť? Lebo, ak je to tak, tak potom skutočne každý chápeme dôstojnosť nejak úplne inak. A ako môžme chcieť, aby sa títo ľudia cítili v spoločnosti dôstojne, keď hovoríme, že, že chceme, aby normy platili len pre nich, a pritom je to aktuálne presne naopak? Tie normy platia iba pre tých, ktorí vám sedia do vášho vzorca, a my chceme, aby tie normy platili nielen pre nich, ale pre nás všetkých, ako hovorila pani Kolíková. Čiže je to presne naopak, ako hovoril pán Majerský.
A ďalšia vec. Ako sa môžu títo ľudia cítiť u nás dôstojne, keď tvrdíme, že biologické fakty, že oni nie sú biologický fakt? Čo sú oni potom? Ako je možné, že môžme hovoriť o nejakých normách a biologických faktoch a nezaradiť do toho aj ľudí, ktorí sú menšiny, akékoľvek menšiny, napríklad aj sexuálne menšiny.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Plaváková.

Ďakujem za slovo.
Mária, som rada, že si spomenula aj tie dotácie na podporu a poskytovanie pomoci obetiam trestných činov, lebo ako, myslím si, že toto bol už taký vrchol nevkusnosti, totálne nemorálne dno, ktoré predviedol minister spravodlivosti práve vo vzťahu k tomu, že v podstate hovorí, že LGBT ľudia si nezaslúžia podporu, ani keď sa stanú obeťami trestných činov.
Čiže napríklad Radka, ktorá prežila útok na Zámockej, ona si nezaslúži podporu právnu v jej konaní, pretože patrí do LGBTI menšiny. Veď fakt zamyslite sa nad sebou, to je absolútne nechutné. Že nemáte hanby!

Ďalšia v poradí pani poslankyňa Plevíková.

Opäť a zase nebolo, nebola by vaša rozprava, pani poslankyňa Kolíková, bez spomínanej novely Trestného zákona. Opäť ste spomínali, ako poslankyňa Plaváková, že Robert Fico zrazu urobil tlačovú besedu a urobil z toho nejakú tému. Opakujem, MPK-čkom to prešlo, stále sme o tom hovorili pred voľbami, ako sme nastúpili do vlády, neviem, či dokonca aj v programovom vyhlásení vlády to nemáme a ako v prípade pani poslankyne Plavákovej ste išli v jej šľapajach, tu tvrdíte niečo o tom, že si minister spravodlivosti nevšíma ani toho trinásťročného chlapca alebo tí, čo boli zabití na Zámockej.
Viete, ja si to pamätám, keď to počujem ohľadne tej Zámockej už asi minimálne piatykrát, ohľadne tej ohavnej vraždy a je určite každému ľúto, že sa takáto tragická vražda odohrala, ale pamätám si to, ako prezidentka Zuzana Čaputová vtedy extrémne zneužila túto tému na svoju politiku. Extrémne. Ja si pamätám, že vtedy som cestovala do Bruselu a mala som nervy asi tristo. Takže my sme vôbec z opozície, z pohľadu opozície nešli na ani pani prezidentku, ani na vtedajšiu vládu, že oni môžu za túto vraždu.
A ešte básnická otázka, keď tu vlastne moralizujete, že čo by sme mali všetko riešiť ohľadne týchto otázok. Neboli ste náhodou aj vy ministerka spravodlivosti, keď vtedy sa stala tá tragédia na Zámockej? A prosím, ľudské dôstojnosti a tak ďalej, radšej by som na vašom mieste pomlčala, pretože tu spomeniem Lučanského, Krivočenka a iných aj vykopávanie dverí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďalší, pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Pani poslankyňa Kolíková, tak ja si myslím, že je dôležité hovoriť o ľudskej dôstojnosti, o rešpekte k menšinám, o rešpekte k inakosti, rešpekte k iným ľuďom, lebo to sú veci, o ktoré, o ktoré údajne teda ide aj predkladateľom, teda najmä pokiaľ ide o to tú, o tú dôstojnosť.
A, bohužiaľ, tá nenávistná atmosféra, ktorú vytvárajú niektorí politici alebo nevraživosť, alebo také to pohŕdanie a podceňovanie a spochybňovanie tých iných ľudí prispieva k tomu, aká je atmosféra v spoločnosti. Niekto robí politicky účelovo, lebo chce z toho vytrieskať politické body, prekryť iné témy, sústrediť verejnú debatu na niečo, čo bude rozdeľovať spoločnosť spôsobom, ktorý mu vyhovuje, alebo rozdeľovať, rozdeľovať opozíciu, ale nielen táto účelovosť na prekrývanie iných tém, ale aj, aj necitlivosť vo vyjadreniach je problém, ilustračne povedať o celej skupine ľudí, že nie je schopná viesť dialóg, je necitlivé, hoci je to možno myslené úprimne, nie je to žiadne prekrývanie, ale je to nepravdivé a je to necitlivé.
A keď je niekto napadnutý a zbitý, pretože hovorí po maďarsky, ako sa to stalo Hedvige Malinovej v roku 2006 alebo skupine mladých ľudí na Šafárikovom námestí celkom nedávno v Bratislave, tak nestačí hovoriť o tom, že odsudzujeme akékoľvek násilie a napadnutie. Áno, veď odsudzujeme, ale treba pomenovať aj tie dôvody. A keď sú tie dôvody, že, že to boli Maďari alebo ľudia hovoriaci po maďarsky, tak treba o tom hovoriť. A rovnako treba hovoriť o tom, keď boli v Teplárni zavraždení dvaja mladí ľudia z dôvodu, že vrah nenávidel LGBTI, tak je úplne logické a legitímne, že sa, že sa o tom hovorí.

Ďakujem.
Ďalší pán poslanec Prostredník.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem pani kolegyni Kolíkovej za to, že upriamila vo svojom príspevku našu pozornosť na, na ľudskú dôstojnosť. Je to vlastne paradox. Aj predkladatelia hovoria o ľudskej dôstojnosti, ale v skutočnosti, ak by tieto návrhy, jeden či druhý, sa presadili, tak sú útokom na ľudskú dôstojnosť, nie jej obhajobou.
A čo sa vlastne zmení? Čo sa zmení, ak by to bol ukotvené? Pre predkladateľov sa nezmení nič, pretože život pôjde ďalej. Ľudia, ktorí patria k LGBTI komunite, tu budú ďalej, transľudia tu budú ďalej, surogačné materstvo tu bude ďalej. A chcem vám povedať jeden, jeden príklad, príbeh z Biblie to je. Surogačné materstvo je staré ako ľudstvo samo. Je to biblický príbeh o Sáre a Hagar a Abrahámovi. (Reakcia z pléna.) Ale, ale je to, je to súčasť ľudstva, to sa deje, to, to nemôžte zakázať tým, že to zapíšete do ústavy. Zoberte si... (Reakcia z pléna.) Prosím, nerušiť!
Zoberte si to, že samotný biblický text explicitne hovorí, že „dieťa, ktoré sa narodí Hagar, bude synom Sáry.“ Takto je to zapísané v texte. Sára hovorí Abrahámovi: „Pozri, Hospodin mi zabránil rodiť, vojdi teda k mojej slúžke, možno z nej dostanem syna.“ Hej, teda on bude jej synom. To, čo sme tu hovorili, že aj právne to vlastne dneska tak funguje, takže nič tento zásah do ústavy nezmení.
Zmení iba to, že siahne na dôstojnosť ľudí, ktorí nebudú pokrytí tým, čo vy nechc... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)