33. schôdza

Tak ďakujem veľmi pekne.
My sme v KHD ku návrhu, ktorý podávame, si aj rozdelili svoje úlohy. A ja sa budem venovať konkrétne surogačnému materstvu a pohľadu na toto. A zároveň zareagujem aj na viaceré veci, ktoré tu doteraz odzneli a naozaj ma zaujali. Takže zaujali v tom, že sa ukazuje stále viac, ako to dobre pomenovala pani Kolíková, že my tu vlastne naozaj nemáme dialóg o týchto vážnych veciach, a preto to dospelo až do, teda určitý vývoj spoločnosti dospel až do toho bodu, že sa vlastne tu dva tábory ľudí nejakým spôsobom len ostreľujú z tej svojej bubliny a nedokážu ten dialóg viesť. Potom on, on neexistuje a nastáva naozaj len také bojovanie medzi sebou navzájom.
No a to je stav, ktorý nie je dobrý. No, lenže potom skupina ľudí, ktorí sa hlásia ku nejakému označeniu, ako si hovoria, že LGB... a ix všelijakých písmen, tak fakticky robia všelijaké činnosti ako mimovládky alebo nejaké skupiny a snažia sa to nejakým spôsobom prenikať alebo pertraktovať svoje názory do spoločnosti, alebo dokonca do škôl, ale nelegitímnym spôsobom, alebo chcú, aby sa o ich pohľadoch na život, na sexualitu alebo na proste spôsoby poňatia čo je rodina, aby sa vyučovalo spôsobom, ktorý oni chcú. A tak nastáva aj zmätenie v spoločnosti, a preto aj mnohí reagujú zase z konzervatívneho tábora, takže odmietajú tieto pohľady alebo názory a vlastne si navzájom začína... proste tu nastáva boj a ten je zlý.
A ja poukážem na to, že ten dialóg tu nie je, pretože sa tu stali vypuklé veci voči LGBT komunite alebo tomu, že oni sa tak rady označujú. A následne ani po tej, zoberme ako taký významný moment, míľnik tú vraždu na Zámockej. A to, čo to vyvolalo znovu nebol dialóg, ale útočenie. Táto skupina zrazu mala taký pocit, že teraz máme právo na to, aby sa presadili registrované partnerstvá, a SaS ich tu hneď priniesli a vôbec sa tu nehovorilo o tom, to nevyťahujte tieto rozdeľujúce otázky, tak nerobte to takýmto spôsobom, presne tak ako to tu kolega Vašečka pred chvíľou ten argument použil. No tak zrazu prečo sa to nepoužije ten argument – však to nás nerozdeľujte, tieto otázky, to sú úplne okrajové veci, ani ich tu nevyťahujme, však máme úplne iné veci v spoločnosti. Ja s tým ale nesúhlasím, ja s tým nesúhlasím. Ja si myslím, že tu sa má viesť tento dialóg, ale nevedie sa.
Takže o rok tu bolo akože výročie tej vraždy na Zámockej a čo sa stalo? Pani učiteľka v Trenčíne urobila takú výzvu, že pripomeňme si tento, túto smutnú udalosť tým, že prídete do školy, vyzvala študentov, prídete do školy poobliekaní do dúhových farieb. No ja si myslím, že pani učiteľka urobila úplne zásadný významový omyl, pretože to, čo sa malo pripomenúť v ten deň, nemalo byť dúhovosť tých dvoch zavraždených, pretože to je len púha okolnosť ich života. Vlastne nechápem, prečo tu tieto skupiny vyťahujú na svetlo sveta takú hlbokú intímnu vec. Však nech sa inými vecami prezentujú v spoločnosti, a nie tým, že ja mám nejakú inú než hetero orientáciu. Ale ona mala zdôrazniť, že pripomínať si bude v tejto deň, ako sa bojuje proti extrémizmu, ako sa bojuje proti zmanipulovanej výchove, prečo ten mladý človek takto nezmyselne reagoval a prejavil nenávisť.
A pozor, vôbec nie na prvom mieste voči homosexuálom! On chcel najprv zabiť Židov, priatelia, preto išiel na Židovskú ulicu, teda na Zámockú, kde neďaleko je Židovská, a dúfal, že tam tých Židov stretne. A potom dúfal, že nenávideného politika nejakého zabije, a to chcel teda zabiť vtedajšieho premiéra Hegera. No predstavte si, že by to bol urobil, tak čo by sme zdôrazňovali o rok? Takže keby zabil Židov, tak vyzvala by pani učiteľka, teraz modelujem len teoreticky príklad, nevzťahujme to ňu osobne, ale vyzvala by ľudí, aby židovských ľudí, aby sa poobliekali do židovských symbolov? Vyzvala by ich tak? Pán Dubéci hovorí, že asi áno.
Len, len pripomeniem pre kameru, lebo to, nebude by to na zázname, ale všetci z PS odtiaľto odišli, takže dialóg nevedú, lebo nediskutujeme tu. Budeme zase len hovoriť zo svojho tábora dve pohľady a nebudeme viesť dialóg. Takže vyzvala by tých ľudí, keby boli zabití Židia, aby sa deti poobliekali do židovských symbolov?
A keby bol zavraždený politik a premiér Heger, vyzvala by deti, študentov, aby sa poobliekali do nejakých politických symbolov?
Alebo keďže o ňom vieme, že on bol kresťan, boli by vyzvaní sa poobliekať do kresťanských symbolov?
Ona úplne mylne a následne to pán primátor Rybníček zopakoval, vyzýval ľudí, áno, ideme zdôrazňovať tú dúhovosť, veď to je tá inklúzia, to je to rešpektovanie mnohorakosti.
No ale nie, priatelia, zdôrazniť sa malo, že budeme ten deň diskutovať o tom, ako sa bude brániť v tejto spoločnosti extrémizmu, a nedovolíme, aby ten mladý človek, ktorý bol v chybnom rodinnom prostredí vychovaný, ktorý mal prístup ku zbraniam, ostrým strelným zbraniam, toto sa malo zdôrazňovať v ten deň.
Ale poďme teraz späť konkrétnejšie ku surogačnému materstvu. KDH navrhuje, aby toto bolo na Slovensku ošetrené legislatívne najvyšším spôsobom, najvyšším typom zákona a aby bolo doslova zakázané. A prečo? Ja teraz budem trochu hovoriť o podstate surogácie.
A, žiaľ, aj pani kolegyňa poslankyňa Plaváková to vytiahla ako osobný príklad a urobila taký politický nedobrý krok, lebo keď niekto sa osobne k tomu teda vyzve, že použije svoje meno, tak potom naňho budú osobne reagovať. Ale pozor, nie útočením, ale chcem použiť argument.
Takže surogácia je čo vlastne? Komerčné náhradné usporiadanie zrodenia dieťaťa, čiže náhradnej matke je zaplatené akoby za výkon alebo náhrada trov, že bola ochotná nosiť cudzie, nie svoje dieťa. Potom sú tu nejakí zamýšľaní rodičia, to znamená táto asistovaná ľudská reprodukcia. Človek má byť rodičom, ktorý sa narodí z tej umelej asistenčnej reprodukcie.
No, toto všetko umožňuje súčasná veda a súčasná veda dáva možnosť až takej veci, až k extrémom ideme, pretože my sa musíme zamýšľať nad správnosťou týchto vecí. A správnosť týchto vecí sa teraz, poukážem na jednu vec, existuje tzv. posmrtné, posmrtná asistovaná reprodukcia. To znamená, že z mŕtvych ľudí budú použité semená alebo vajíčka, aby bol vytvorený nový človek. Priatelia, zdá sa vám to oukej len preto, že to veda umožňuje? Áno, nám veda umožňuje všeličo, ale aby sme toto robili, tak vám budem citovať príklad, ktorý dnes už existuje.
Asi 60-ročná matka, 58-ročná vynosila zo spermií svojho mŕtveho syna dieťa. A radovala sa z toho a bolo to oslavované ako veľký výdobytok, že takáto úžasná vec. Priatelia, toto sa už objavuje v našej histórii, žena, mama si dala zamraziť spermie svojho syna, ktorý zosnul, a z týchto spermií si dala vyrobiť dieťa, vynosila ho to... a to dieťa žije.
Ďalej v roku 2008 transgenderový muž, vraj takéto niečo existuje, ale je to žena, pretože DNA človeka sa nedá zmeniť, zmenil sa len navonok svojimi, svojim zoženením alebo zeženení... No jak sa to povie? Výzorom. Sa správal ako muž, v skutočnosti je to žena, zachoval si rozmnožovacie pohlavné orgány a porodil dieťa za použitia donorskej spermie, čiže niekto mu daroval spermiu tej žene, ktorá sa tvárila ako muž.
Áno, nové techniky vedia vytvoriť takéto možnosti a toto vyprodukovalo celý priemysel náhradného materstva, ktorý je ilegálny. Len niektoré krajiny majú určité úpravy právne, že takéto niečo uznávajú, ale len do určitej miery: Belgicko, Dánsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Portugalsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo. Ale zdôrazňuje sa, že len tzv. darcovským spôsobom, čiže tzv. altruisticky, že iba keď je to pre neplodnosť iného páru, tak sa môže pomôcť nejakou inou ženou, ktorá im vynosí to ich dieťa. Ale štáty ďalšie nemajú tie úpravy, ako je: Česko, Bulharsko, Fínsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko a Slovensko. A potom ďalšie štáty to natvrdo zakazujú a dokonca majú trestné sankcie, to sú: Francúzsko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko a ešte niektoré ďalšie štáty, kde to nie je dovolené. A v Spojených štátoch sú veľmi individuálne tie úpravy v jednotlivých štátoch.
Čo sa stalo v tejto oblasti surogátneho materstva? Tá tradičná surogácia, že to je vlastné vajíčko, spermia darcu je odniekiaľ inakiaľ, z banky, buď to urobia umelým oplodnením, alebo priamym prirodzeným koitom, ale začne sa vyvíjať dieťa teda v tele inej matky. Potom je to počaté dieťa, môže byť v skúmavke, ale vložené do tela ženy a tá ho vynosí a potom to, za toto sa platí, čiže to je tá komerčná surogácia, alebo ten altruistický typ, kedy matka vynosí dieťa, odovzdá ho bez nároku na honorár, ale len za výdaje s tým spojené.
No a sme v bode, kedy sa ukázalo za roky praxe, že toto je priam priemysel vykorisťovania žien, pretože drvivou väčšinou sa to deje buď v Indii, v našich podmienkach stredoeurópskych na Ukrajine, kedy chudobné ženy sú nalákané na takého výkony, dostávajú okolo 10-12-tisíc eur za to, napríklad teraz Ukrajinky, preukázalo sa, že v Čechách sa takto narodilo, lebo ony odídu z Ukrajiny, nájde sa teda ten pár, ktorý má o to záujem, nájdu sa spermie, alebo teda všetko a to zakúpi a odídu do Čiech, kde musia byť ošetrené, lebo tam je dobrá zdravotná starostlivosť, a tam porodia dieťa pre niekoho ďalšieho. Samozrejme, všetko pod rúškom legálnych krokov, to sa všetko deje akoby náhodou. V skutočnosti je za tým dohoda a obchod. Za toto je poriadne platené. Až okolo 50-60-tisíc eur je výroba jedného dieťaťa.
Doslova dochádza k výrobe takýchto detí, táto komerčná surogácia a spôsobuje to tak vážne problémy, že krajiny s tým majú také vážne námietky, že to musia zakázať. Prečo? Pri takejto surogácii, tak za prvé, že dochádza k úplnému odcudzeniu medzi tým vzniknutým dieťaťom a matkou. Už dopredu sa predpokladá, že tá matka, tá žena sa toho dieťaťa musí vzdať, lebo sa ho vzdá v prospech tých ľudí, ktorí si ho objednali. Vzniká tu právny problém. Na takéto dieťa má nárok právny až šesť ľudí. To znamená, za prvé pôvodca spermie, ktorý by inak mal byť registrovaný, tá spermia by mala byť registrovaná v nejakej banke, ani to nie je na Slovensku ošetrené. Prečo je to dôležité? Pretože identita toho pôvodcu musí byť známa tomu budúcemu dieťaťu, aby ono mohlo vedieť o biologických dispozíciách toho svojho otca alebo mamy.
Za druhé ten ďalší legálny nárok je pôvodca vajíčka, čiže žena, z ktorej pochádza to vajíčko, aj to je kúpené z nejakej banky. To si kúpite na internete.
Tretí človek, ktorý má právny nárok na to dieťa, je surogátna matka, to je jeho biologická matka fakticky a aj naše rodinné právo to takto uznáva. Čiže tá, ktorá ho vynosila, to je jeho biologická matka, ktorá deväť mesiacov ho mala pod srdcom a vytvorila si s ním vnútorný vzťah. Dopredu je prinútená táto žena podpísať, že sa ho vzdá, a je, sú tam aj sankcie alebo zábezpeka, aby ho musela odovzdať.
V mnohých krajinách sveta aj štvrtý človek má nárok právne na to dieťa a to je manžel tej biologickej ženy, tej nosičky, ktorá ho nosí, to tak je proste právne stanovené, že aj ten na to má právo.
A potom sú tu dvaja ďalší, tí objednávatelia. A to môže byť gay pár alebo hetero pár, alebo lesbický pár. Takže tu je šesť ľudí, ktorý má právny nárok na to dieťa, priatelia, preto to štáty zakazujú, pretože toto je ohromný problém.
Ale predovšetkým... Počúvate, čo tu hovorím? Že my tu robíme z človeka tovar, zo ženy výrobňu, prenajímame maternicu a celé je to obyčajná komerčná hnusoba, ktorá dehonestuje človeka. A depersonalizuje jak ženu, tak to dieťa a robí z nich tovar. Toto je útok na ľudskú dôstojnosť a je porušením množstva medzinárodne chránených ľudskoprávnych štandardov ohľadne zaobchádzania s ľuďmi.
A už tušíte, čo poviem ďalej, že toto je obchod s človekom. Toto je obchod s ľuďmi, priatelia. Novodobé otrokárstvo, ktoré nie je dovolené.
A voči tomuto sme už dávno vytvorili etické a morálne pravidlá, že takéto niečo sa robiť nesmie.
Všetky ľudské bytosti sa rodia rovné v dôstojnosti a právach. A už takéto surogátne vytvorenie dieťaťa potenciálne bráni aj právo na scelenie rodiny, na scelenie rodiny. Tuto je množstvo právnych problémov. Vôbec nie je také krásne, ako to tu niektorí kolegovia z Progresívneho Slovenska rozprávajú, že ako sú vlastne poškodzovaní ľudia, ktorým nie je bránené. Alebo sa tu hovorí o takých tých krásnych emočných veciach, ako im máme dopriať deti, aby mali deti.
No keď pôjdeme hlbšie do tej debaty, o ktorej tu hovorí pani Kolíková, a ktorá veľmi správne dala na to VTP, nabáda alebo vyzýva, tak potom toto nech sa otvorí v týchto debatách medzi zástancami tých registrovaných partnerstiev a surogátnych... surogátnych materstiev, surogátneho materstva a tými, ktorí s tým nesúhlasia. Ale tá debata tu neexistuje.
Keď som tu rozprával pred chvíľou o tom celom incidente spred, spred pár mesiacov, ako by to ročné výročie vraždy na Zámockej, tak aká nastala diskusia, dialóg v našej spoločnosti, priatelia? Úplne žiadna. Pani Tódová, redaktorka, si pozvala do diskusie pána Samotného, Romana Samotného, ktorý je známy teda prevádzkovaním tamtoho bývalého baru, a pána Strižinca, ktorý tiež sa hlási ku homosexuálnej skupine. No a koho si pozvali tretieho do dialógu? No nikoho. Čiže to neni dialóg. To je rozprávanie sa vo vlastnej bubline.
Ja som pred týždňom sa zúčastnil konferencie, ktorá sa volám Kríza identity muža a ženy, pretože na svete existujú státisíce ľudí, ktorí sa zaoberajú tým, čo sa to deje a prečo toľko detí stráca svoju identitu a nevie jasne si povedať, či sme chlapec, alebo dievča, a prečo sa hlásia k tomu, že ja vlastne nie som v tej identite, v ktorej som sa narodil. Pretože to sú obrovské problémy s identitou mladých ľudí v tejto spoločnosti, ktorá je pretechnizovaná, plná sociálnych sietí a tak ďalej a tak ďalej a oni naozaj strácajú svoju istotu v tom, plus častokrát rozpad rodín, alebo keď to nie je rozpad rodín, je to chýbajúci, poriadne chýbajúci otec alebo mama a takíto mladí ľudia sú zmätení. A mnohí sa stávajú, buď začínajú žiť homosexuálny životný štýl, alebo rôznym štýlom žijú. A následne sa stane, že po rokoch pochopia, že konali zle, rozhodnú sa prestať takto žiť. Mnohým sa to podarí. Dokonca sú ľudia, tam som stretol priamo na tej konferencii ľudí, ktorí sa tzv. tranzíciovali, to znamená, nechali sa preoperovať na opačné pohlavie, pochopili, že urobili zle, detranzíciovali sa a začali písať na túto tému knihy, založili na to portály na sociálnych sieťach, a čo sa im stalo? LGBT komunita na nich útočí, zakazuje ich, bráni im, poškodzuje ich, vypínajú im weby, bránia im predávať literatúru, poškodzujú ich rádiové vysielanie. No prečo? No prečo, prosím vás? Toto je ten dialóg? My tu len povieme, že s niečím nesúhlasíme, už sme označení za nenávistných ľudí. A to je nenávisť, prosím vás? Že chceme teda viesť dialóg alebo mám iný názor? Tak mať iný názor naša spoločnosť označuje za nenávisť.
Problém surogácie je, že je zhola hlboko neetická. Je to proste genetická manipulácia a nové deti nebudú mať možnosť stretnúť sa so svojimi biologickými rodičmi, lenže oni ich budú chcieť, pretože dieťa, ktoré sa vyvíja v tele matky, v tej svojej biologickej matke, má s ním aj vnútorný, duševný vzťah. A to nie je žiadna prchavá vec alebo nejaká nerealistická vec. Naopak. Surogácia zabezpečuje len napĺňanie, častokrát povyšuje túžby a rozmary dospelých ľudí nad záujem dieťaťa.
A v celej tejto debate my vôbec nehovoríme ešte o tom, že tu vzniká tretí človek, dieťa, ktoré má svoje práva, svoje nároky a bude si žiadať to, čo mu tí rodičia nechcú dovoliť. Známe prípady z Čiech o tom, ako si ľudia, teda v Čechách sú odhalené tieto prípady, nechali vyrobiť tieto deti v Čechách. Napríklad starší manželia, 55-ročný a 65-ročná, myslím, že partneri si dali vyrobiť dieťa. Prečo? Viete, prečo povedali? Lebo sú nespokojní so svojimi biologickými deťmi, ako sa zle správajú, a pán manžel by chcel odovzdať svoj biznis nikomu lepšie vychovanému. A tak si dali vyrobiť dieťa. Alebo tam prišli gay páry, ale keď napr. sa deti narodili postihnuté alebo sa im nepáčili dostatočne, tak ich zavrhli a povedali, že takéto sme si neobjednali.
A mohol by som pokračovať. (Potlesk.)