33. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda, pán predsedajúci.
To, čo si povedala, Zuzi, ja musím oceniť, že s chladným hlasom, ale trefne. Ja som presvedčený, že aj keď prídu aj iné návrhy, iné škodlivé návrhy do tohto pléna, nezlomia tú vôľu či tých neziskových organizácií, alebo iných organizácií v budúcnosti robiť to väčšie dobro. Ale opäť by som sa vrátil k tomu, že ako si povedala, že máme tu oveľa vážnejšie problémy a oveľa závažnejšie problémy, ktoré vláda nerieši, je ozaj to prepúšťanie momentálne v krajine. Ja som za celú túto rozpravu a nielen za túto rozpravu, ale za tento mesiac, čo sme tu, ja som nepočul jeden jediný návrh, ktorý reálne môže pomôcť tým ľuďom. Lebo ako pomôcť tým ľuďom? My len dostávame tie informácie, že ako ste uškodili vy ako vláda vo vašich legislatívnych, vo vašich legislatívnych rozhodnutiach, ako ste poškodili Slovensku. Či ste poškodili samosprávam, ľuďom, firmám, poškodili ste každému. A určite, poviem to tak úprimne, od srdca, občania vám to v najbližších voľbách spočítajú.
Ďakujem.

.

Ja len veľmi krátko sa chcem poďakovať za faktické poznámky aj kolegom, ktorí už nemali teda tie minúty. Vážim si podporu a hlavne teda by som chcela reagovať na kolegyňu Luščíkovú, ktorá správne pripomenula tú správu NKÚ, podľa mňa by sme si ju všetci mali prečítať a o tom by tu mala byť kľudne rozprava aj do polnoci, lebo konštatovanie, že Slovensko smeruje do úpadku, by nás všetkých malo vydesiť a zároveň by nás malo nabudiť k tomu, aby sme riešili reálne problémy tejto krajiny namiesto takýchto tém.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja než som vstúpil do politiky, tak dosť výrazný čas mojich príjmov bolo z motivačných prednášok a dajakých motivačných školení a rozmýšľal som, že aj tento môj príspevok by vlastne mal byť o tom, aby presvedčil ľudí, čo to počúvajú, čo tu sedia, že prečo sú tie neziskové organizácie také dôležité, ale akože 22.17 h asi ťažko sa motivujú ľudia, ale pokúsim sa poňať môj príspevok troška odlišne, ako tu bola väčšina príspevkov.
Tak najprv, prečo sa vlastne ľudia združujú? Ľudia sa združujú, aby ochránili nejakú rastlinu alebo nejakého živočícha, rozvíjali kultúru, chránili demokraciu, upozorňovali na korupciu alebo poprípade pomáhali, pomáhali deťom, pomáhali starším, pomáhali chorým, pomáhali umierajúcim a preto vlastne aj tie neziskové organizácie vznikajú, aby sa mohli inštitucionalizovať a vlastne čerpať, čerpať na to peniaze. Ja veľmi rád čerpám z praxe, a preto vám poviem tri krátke príbehy, ako nám pomohli neziskové organizácie.
Pred tridsiatimi rokmi, kedy ešte neziskový sektor bol v plienkach a ja som prebral obec Spišský Hrhov, tak som sa veľmi zaujímal ako a čo máme robiť, aby to bolo nejaké zmysluplné, systematické a aby boli do toho zapojení aj občania, tak sme narazili na neziskovú organizáciu, ktorá bola platená zo zahraničia, ktorá nám vysvetlila, že existujú plány rozvoja vo vyspelom svete v rôznych komunitách a že ten plán rozvoja by sme mali urobiť tak, že veľkú časť komunity obce do toho zapojíme a že ony, ony sú nás schopní naučiť tieto plány rozvoja robiť a zároveň ten plán rozvoja, aby sme v tej našej obci urobili. Tak sme výraznú časť tej komunity zvolali, motivovali a vlastne v obci Spišský Hrhov vznikol prvý plán rozvoja v obci na Slovensku. Vtedy to ešte nebolo uzákonené, dneska už vieme, že tie plány rozvoja sú zo zákona v každej obci, v každom meste, v každom regióne, dokonca v štáte. A ten plán rozvoja ani nebol tak dôležitý, ten plán rozvoja ako tá, ako ten proces, do ktorého sa ľudia zapojili, a vlastne potom po skončení toho plánu rozvoja vzniklo v našej obci desať neziskových organizácií, lebo tí ľudia jednak dostali návod, ako si presadzovať svoje záujmy, boli motivovaní a sa im ako keby otvorili oči. A ja som, a ja som rád, že dneska tí ľudia, ktorí vlastne tam vtedy sa naučili ako plánovať, alebo to bol ten základ, ktorý dostali, tak neskôr plánovali plány rozvoja v rôznych miest, regiónov a dokonca aj na vízii a stratégii Slovenska 2030 sa podieľali a boli, a organizovali ľudia, ktorí, ktorí boli na začiatku pri tom procese.
Takže áno, neziskové organizácie, ktoré boli financované zo sveta, môžu za to, že na Slovensku máme systematický plán rozvoja, lebo stále to presadzujú, stále to robia, uzákonilo sa to a aj keď tie plány rozvoja moc nevyužívame, napriek tomu ešte vďakabohu, že sú a hlavne Európska únia tlačí na to, že každý projekt musí byť v súlade s tým plánom rozvoja.
Druhú takú aktivitu, ktorú si pamätám, že nám veľmi pomohli neziskové organizácie, sme mali školu, do ktorej chodili, spádovú školu, do ktorej chodili rôzne obce. Jedna obca mala výraznú rómsku komunitu a v tej rómskej komunite sa nedialo nič, proste nefungovala, celé to bolo zabité. Deti nechodili do materskej školy, nikto tam nepôsobil. A ony keď prišli do školy, tak miesto toho, aby, aby naozaj sa učili tie základné veci, tak neovládali jazyk, nevedeli záchod spláchnuť a tie základné veci sa, sme ich museli učiť a bol to obrovský problém. A ja som vtedy presvedčil organizáciu, neziskovú organizáciu Člověka v tísni, ktorým bola česká organizácia z Prahy, ktorí boli financovaní z rôznych zdrojov z celého sveta, aby prišli do tých Roškoviec, aby tam urobili komunitné centrum. My sme urobili materskú škôlku a ony začali ako jedny z prvých na Slovensku organizovať a viesť komunitné centrum v Roškovciach. Neskôr to rozšírili do ďalších desiatich obcí, kde vždy si tie zdroje vedeli zabezpečiť zo zahraničia a táto organizácia bola jedna z organizácií, ktorá dala základ tomu, že dneska hovoríme, že v každej obci musia mať komunitné centrum, financujeme to zo štátnych zdrojov, financujeme to z Európskej únie, financujeme tú celú činnosť, ale vlastne tie neziskové organizácie boli na začiatku, ktorí to naštartovali, ktorí to ukázali, ako sa to má robiť, a ktorí presvedčili našich vládnych predstaviteľov, a dneska už mi je jedno, ktorých, aby, že to má naozaj zmysel. A dovolím si tvrdiť, že bez nich by sme dneska robili úplne iné aktivity a nebolo by také efektívne.
A posledný príklad, posledný príklad. Prišiel raz za mnou jeden študent z vysokej školy záhradníckej z Ledníc od nás z dediny a mi hovorí, že či mi nevadí, že máme národnú pamiatku v Hrhove park 17-sektorový a ten je zanedbaný ako ho Csáky, keď ho nechal, tak odvtedy to zarastalo a nič sa s tým nedeje. Tak vravím, však ma to trápi, ale organizuje alebo, abo stará sa o ne o reedukačné centrum, ktoré je sto percent štátna organizácia, a proste a tým pádom, že nie je to v mojej moci, tak nejak sa nemôžem tomu venovať. Tak vraví, že on by sa chcel tomu venovať. Tak som mu vysvetlil, ako sa zakladá nezisková organizácia a som mu povedal, a presvedčím riaditeľa, aby ti nejaký kúsok toho parku dal, aby si sa tam mohol realizovať. Tak aj sa tak stalo. Ten kúsoček parku vyčistil a prišiel za nami, že na vysokej škole sa rozprával s profesorkami, že vie zohnať peniaze z neziskových organizácií, aby urobili akúsi pasportizáciu celého parku, ktoré stromy sú už vyschnuté a treba ich vyrezať, ktoré sú pôvodné, ktoré sú nepôvodné, lebo bez tej pasportizácie toho parku nedá sa v tom parku nič robiť a tí príslušní profesori alebo profesorky v tých Ledniciach mali príslušné pečiatky, ktoré to mohli všetko aj vypracovať, ten projekt aj posvätiť. Tak sa tak stalo. Keď sme mali tú pasportizáciu, tak prišiel ten študent za mnou a hovorí, že máme park, máme projekt obnovy hradov, pokiaľ pôjdeme na ministerstvo a presvedčíme ich, že tam dopíšu aj parkov, tak môžeme odtiaľ čerpať peniaze. Ja som mu povedal, že to síce také jednoduché nie je, ale išli sme to skúsiť na tom ministerstve a keďže vtedy na ministerstve kultúry neboli ľudia, ktorí verili v plochú Zem, ale naozaj verili, že Zem je guľatá, tak títo ľudia tam naozaj doplnili tých parkov a verte či neverte, v priebehu pár rokov ten park sa dostal do takej podoby, ako ho gróf Csáky nechal.
Čiže to sú tie tri príklady toho, ako tie neziskové organizácie nám pomáhali. A viete, prečo nám pomáhali? No pomáhali nám preto, že to bolo niekedy dávno a neboli ničím zviazané. Boli tie pravidlá voľné, ľudia sa združovali, hľadali spôsoby, pokiaľ by tie pravidlá boli komplikovanejšie, tak ja verím, že nie všetky by prekonali tie papierovačky a by sa na to asi vykašlali. Každá prekážka, každé skomplikovanie činnosti neziskového sektora je brzdou rozvoja. Naozaj keď chceme robiť rozvoj, je potrebné vytvárať príležitosti, aby sa ľudia stretávali. Vytvárať príležitosti, aby sa rozprávali a mohli plánovať spoločné projekty. To je participácia. Rušenie bariér, aby sa rušili bariéry, aby naozaj tí ľudia mohli spokojne, bez akýchkoľvek prekážok sa stretávať, rokovať, komunikovať a vytvárať spoločné projekty. Súdržnosť. Robíte presný opak. Vy rúcate súdržnosť. Bez súdržnosti nie je žiadny rozvoj, ani v obci, ani v regióne, ani v republike. Vy ste príkladom toho, ako tú súdržnosť zbúrate. Ako sa snažíte všetkými možnými spôsobmi rozbiť túto spoločnosť. Každý človek, ktorý sa venuje rozvoju, vám povie, že tí ľudia, čo vládnu, čo niečo chcú rozvíjať, bez tej súdržnosti to nepôjde. Tak dneska vládnete, tak nerozumiem, prečo, prečo rozbíjate stále tú súdržnosť. Lebo iniciatívni ľudia sú miazgou tejto spoločnosti. A keď nebudeme mať tých iniciatívnych ľudí, tak bude tu trvalý úpadok. Trvalý úpadok regiónov a trvalý úpadok nášho, nášho štátu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolegovia, kolegyne, tak je mi to ľúto, že pánovi, nech je to pre záznam večnosť, hej, inak mimochodom, že teda pánovi Mažgútovi tesne predtým, než o 22.26 h mal vystúpiť v pléne, mu odišiel hlas. Tak to je také, väčšinou sa to stáva inak vašim koaličným partnerom, že im odíde ten hlas, ale tak nevadí. Je to aj u vás.
Ja som inak, mám, niečo mi hovorí, niečo mi hovorí, kolegovia, že za ten piatok a za tú ústavu ste dostali pokarhanie. Ma napadli len zlé slová. Takže je tu lepšia účasť, ja sa za to veľmi teším, že ste tu teda prišli a nakoniec sme tu aj my v nejakom počte. Sami ste si dali vlastný gól, že ste si to dali teda do ukončenia bodu. Ten piatok bol predsa lepšie termínovaný, ale zas víkendy a tak ďalej. Ale sme tu. Tak ja v krátkosti, aby teda ostal čas aj pre kolegu, zopár rýchlych poznámok.
Ale z úcty aj k vám, že tu sme takto neskoro, tak ja začnem takým osobným vyznaním, ak dovolíte. Lebo aj tu pán predsedajúci mi tak ako často hovorí, keď začne spomínať Georga Sorosa, čo z nejakého dôvodu vždy pán predsedajúci robí, alebo pán predseda Glück, alebo začne z nejakého dôvodu spomínať rodinu Šimečkových, tak ja som nahnevaný. Ale ja som nahnevaný nie kvôli tej samotnej veci, lebo ako čo už, ako George Soros, čo už s ním, viete no, je miliardár americký. Ale, kolegovia, viete, že mňa ak jedna vec naozaj hnevá, ja som myslel, že sem do Národnej rady sme boli zvolení na to, aby sme riešili nejaké že reálne problémy. A budeme tu, vy ste tie voľby vyhrali, vy ste si vystavali svoju skvelú, stabilnú koalíciu, plus teda traja plus ešte tie nové subjekty, ktoré tam vznikajú, budiž. A vy teda budete prinášať programové vyhlásenie vlády, budete dávať nejaké riešenie, máte na to, teraz bez irónie, úplne ako legitímne právo. A my na tejto druhej strane miestnosti budeme to kritizovať, budeme viesť vecnú diskusiu. Vy máte odborníkov, my máme odborníkov, odborníčky, nech sa páči, o tomto tá bude, bude tá politika. A ja to normálne, mňa ide roztrhnúť, ja to takto poviem už večer, mňa ide roztrhnúť, keď aj sa normálne mám baviť o Georgovi Sorosovi. Prepáčte, akože je to normálne? Je to normálne v čase, kedy ako nám tu zúri obchodná vojna, každý deň počúvam príbehy o tom, že ide sa prepúšťať a ja viem, že ani vy sa z toho netešíte. O tom, že tu tá transakčná daň, ktorá už jedno, že už ako zaviedol, kto zaviedol, proste je to obrovský problém, treba ho riešiť. Tak ja nerozumiem tomu, že na konci schôdze, na konci schôdze po tomto všetkom, čím sa my ideme zaoberať, normálne že Georgom Sorosom. To tu padlo. To je legitímna vec. A je to podľa mňa že hanba a je to, ako nenapĺňame ani tým našu základnú úlohu, na ktorú sme tu prišli, že riešiť problémy ľudí a prinášať nejaké riešenia. Že toto je fiktívny problém, ktorý slúži len na to, lebo akože pán Gašpar asi tomu aj verí, ja mu to teda naozaj že nechám alebo, ja neviem, ja ho nebudem analyzovať. A potom je tu podľa mňa mnoho z vás, ktorí proste to, to považujú za to, aby si odpútali pozornosť. Takže prepáčte, priznám sa, vždy sa za toto nahnevám, lebo podľa mňa to je jedna z najnezodpovednejších, najhorších vecí, aké sa robí.
No ale teda v krátkosti, ja by som sa trom okruhom chcel teda venovať. Teda procesu tohto tu celého, obsahu toho zákona, ja sa, ak dovolíte, budem venovať najmä teda tomu zákonu, ktorý tu je predložený už rok a nám tu, mu rastie brada, ako som sa dozvedel, že je výborná parlamentná fráza, a teda potom k nejakému kontextu, ak mi ešte ostane čas, no.
No, na úvod teda, aby som povedal, že proces, to je vám teda, kolegovia, že veľká fantázia, to je teda super. Ja považujem normálne že najlepší metavtip, inak za dlhé obdobie, aké som počul, že predkladateľ zákona o transparentnosti nehovorí. To je normálne, že to je, to má takú ako až akože kvalitu humornú, že teda neviem, či pán Lučanský, či ste ho niekde videli, ja neviem, kde je, ak náhodou stratil hlas, neviem, ale keby ako pán Lučanský, ktorý už rok chodí a predkladá tento zákon, keby bol taký láskavý a prišiel medzi nás a povedal nám, že prečo ten zákon o tej transparentnosti, prečo ho chce predkladať. Normálne ako ja... kde je? Nie, neviem nič. Dobre. Takže to je len taká, aká, oceňujem teda túto kvalitu, ktorú ste do tohto priniesli. Potom teda, samozrejme, rok to visí v systéme, rok to visí v systéme, lebo sa neviete dohodnúť, lebo však tak fungujete a potom, potom príde pozmeňovák. Počúvajte, sluch máte, ja len, prepáčte, to sú silné emócie, pán Mažgút, kľudne inak si sadnite vyššie, je vás tam viacej, je to v poriadku. Pán Mažgút, tak mi len potom, tak, pán Mažgút, potom mi len vysvetlite, prosím, ako je možné, že predložíte pozmeňovák, 24, ani nebude 24 hodín na to a ja, opäť, ja sa neviem zastaviť, lebo to je, pán Mažgút, to je taká hlúposť a to je tak zlá legislatívna prax, že vám musia vyskočiť decibely. To je chyba vašich koaličných partnerov, opatrne, opatrne, lebo už máte dosť tých kríz, takže pán predseda, pán predseda Čellár, teda keby nám to povedal.
A pán Čellár mal teda fantastický nápad a čuduje sa, že ako je možné, že sektor sa hnevá, kedy regulácia, nejaká sektorová, príde len takto. My sme si tak akože už na to čakali, my sme boli že, a už ste videli niekto ten Čellárov pozmeňovák, to bolo také, že už, už proste, že to je niečo, na čo sa ľudia už tešili, tak sme boli zvedaví. A vy mi teda len povedzte, niekto tu z vás, ktorí napríklad že podnikáte alebo, pán Zahorčák, prepáčte, si vás vždy tak všimnem, ale mám rád Michalovce, prepáčte, je to tak proste, ja to mám tak, je to krásne mesto, Zemplínska šírava, tak, pán Zahorčák, keby vy ako primátor, vám 24 hodín predtým, než sa schváli nejaký zákon, príde nejaký pozmeňovák a urobí obrovský bordel, určite s tým nebudete súhlasiť. A toto je proste už len z princípu zlá legislatívna prax. Proste takto sa to nerobí a tí kolegovia, ktorí tu cez deň boli, teda nie pán Bombic, ale iní, tak tí teda napríklad teda im vadí aj to, že tu tieto pravidlá sa menia zo dňa deň, zo dňa na deň. A ja neviem, chápem, že lebo to už je pomaly smiešne, mám pocit, niekedy sa ľudia čudujú, že čo my to kritizujeme, ale tak neviem, možno prijímať zákony tak, aby sa na ne ľudia vedeli pripraviť, bola o nich riadna diskusia, no neviem, som ja asi nejaký šialený progresívec alebo niečo také.
Dobre, ďalší veľmi, by som povedal, že metavtip, metavtip veľmi kvalitný bol to, ako tu pán predsedajúci zhodou okolnosti sa hrozne hnevá na to, že my to voláme že ruský zákon, a potom navrhne 29a a obmedzí rozpravu. To je podľa mňa že super kvalitné. To bolo veľmi dobré, musím povedať, že to som bol aj taký, že fúú, keď som videl, že už pán, pán predseda Richter už to išiel tak prednášať a teda v mene troch poslaneckých klubov a ja že čo to bude, 29a, to nemyslia vážne, však oni hovoria, že to nie je náhubkový zákon a potom nám akože obmedzia rozpravu. Však to nedáva zmysel a tu sme. A dokonca, aby toho nebolo dosť, tak o tom diskutujeme o 22.33 h, lebo v duchu toho, že aká to je veľmi transparentná diskusia, ako to chceme systematicky viesť, tak sa budeme o tom tu baviť večer obmedzenou rozpravou, budú tu kolegovia, čo ma inak naozaj veľmi hnevá, kolegovia, ktorí by tu chceli vystúpiť, tu sú aj kolegovia z poslaneckého klubu SLOVENSKO, myslíte si, čo chcete, ale chceli vystúpiť a mohli vystúpiť, budú tu kolegovia z SaS, ktorí by chceli vystúpiť, nebudú môcť vystúpiť. No tak už odišli, lebo už im odišli, ten čas, pán, viete, na to, že nemáte hlas, pán kolega, ja vás počujem, pán Mažgút, takže tichšie, hej, ak dovolíte tichšie, pán Mažgút.
No, no, takže veľmi praktický vtip a teda nakoniec ešte mne bolo ľúto, že pán Gašpar teda po tom, čo tu vystúpil asi o siedmej, tak si to nevypočul, ale išiel do televízie, ak som tomu správne rozumel, tak dobre, tak mediálne povinnosti, neviem no, dobre. Ale však každopádne, kolegovia, ak si toto myslíte, že je správny spôsob, ako sa prijímajú zákony, tak ja neviem, príďte za mnou a povedzte mi to ako ešte normálne, ešte aj tak medzi, normálne ľudsky, lebo však takto sa to nerobí. Toto fakt, toto je hrozný proces. Však sami o tom hovoríte, ešte aj pán Gašpar, aj pán Richter, aj každý, s kým idem do diskusie, všetci povedia tak zalomia rukami, no vieme, že to neni dobré, no viem, no tak to vyšlo, koaličné dohody, nech sa páči, ale nejakí ľudia podľa toho zákona sa budú riadiť a budú mať z toho ako opletačky. No a tak neviem, ale vám je to asi úplne jedno. No, dobre.
K procesu. Obsah, obsah, zdá sa mi, zasa budem, a teraz ja tiež nejaké priznanie, ja mám politologické vzdelanie, hej, neviem, či áno, je to také, niekedy to vyvolá radosť, niekedy zdvihnuté pod... zamestnal som sa, som v odbore, takže je to asi v poriadku. No a teda viem, že je taká diskusia, ktorú ja tu vnímam medzi vami, a to myslím teda úplne vážne, že vlastne kto sa môže vyjadrovať k politike. Hej, tá otázka. Mne sa zdá, že na tejto strane vy máte presvedčenie, že vlastne jediný legitímny spôsob, ako niekto sa môže vyjadrovať k politike, je, že sa účastní straníckej politickej práce. Že vlastne jediný spôsob, ako človek keď chce mať nejaký názor, tak musí buď podporovať nejakú politickú stranu, alebo sa stať členom politickej strany, alebo rovno sa stať voleným funkcionárom nejakej politickej strany. No a mne sa zdá, že tak ako už je to taký možno názor, neviem, v 19. – 18. storočí, ale tak neskôr v 20. storočí, v 21. storočí sa celkom tak uchytil pojem že občianska spoločnosť. A ja si myslím, že aj ten November ´89 napríklad vo veľkej miere bol o tom, aby sa ako oslobodila tá občianska spoločnosť vo všetkej tej rôznorodosti, vo všetkých tých rôznych spolkoch a občianskych združeniach a napríklad odboroch, ktoré by ste mohli chápať a ktoré napríklad sú organizácie, ktoré nie sú politickými stranami a vyjadrujú sa k politike. Dokonca v nejakej zákonnej úprave ste ich ešte aj vyňali z toho z nejakého dôvodu, lebo to sú tí legitímni lobisti, to bol nejakej jednej z tých 80 verzií tohto zákona, to tam bolo.
Takže napríklad chápete, že odbory sa vyjadrujú k politike, chápete, že združenia zastupujúce zamestnávateľov sa vyjadrujú k politike, ale z nejakého dôvodu potom, potom príde na to, že už všetky ostatné občianske združenia, ktoré v nejakej forme sa vyjadrujú k politike, tak to je podľa vás z nejakého dôvodu nelegitímne a ja tomu nerozumiem. Je to absolútne normálne, že ľudia sa môžu združovať do spolkov. A tie spolky môžu mať nejaké hodnoty a môžu nejakým spôsobom ich prejavovať. Často si prejavujú nejaké komunitné práce, niekedy ich prejavujú v tom, že vplývajú na politickú sféru a je to absolútne normálne. Dokonca to môžu robiť aj jednotlivci, ešte aby sme na to nezabudli. Však aj človek jednotlivec môže byť sám ako aktívny, zvlášť v dnešnej dobe, kedy sociálne siete a ja neviem, čo všetko umožňujú, proste aktivizáciu sa, že nemusíte mať na to, na to teraz tisíce ľudí, aby ste ako vedeli nejakú myšlienku pretaviť.
Takže toto filozoficky mne sa zdá, že stále vravíte, nech idú do strany, keď chcú dačo robiť, ale to je podľa mňa už akože prekonané a dokonca hovorím, že ten november alebo organizácie, ktoré vy beriete ako absolútne prirodzené, odbory, jednotu dôchodcov, hocikoho, a proste tam vám to nevadí, ale potom organizácie, ktoré sú voči vám kritickejšie, tam zrazu to dávate na nejakú horšiu úroveň a to podľa mňa nedáva zmysel, ale fajn. To bol prvý krok, ale ja s vami súhlasím, že existuje, takto, môj prvý predpoklad je, že však my môžeme regulovať aj organizácie ako zákonodarci, ktorí nie sú súčasťou štátu, však to robíme, však firmy napríklad regulujeme. A je legitímna otázka, že prečo regulujeme napríklad tie spolky, a že ako do nich môžeme zasahovať a dávať im nejaké úlohy. A ja som tak rozmýšľal, že aké sú už dnes legitímne dôvody, prečo sa zasahuje teraz do občianskeho sektoru. Neberie, teraz firmy dajme bokom, vyslovene že občianska spoločnosť.
Tak napríklad ochrana darcov. Také nadácie už dnes, toto však ja neviem presne, teraz niekto múdrejší, právnik nech mi povie, už napríklad nadácie alebo organizácie, ktoré prijímajú väčší počet darcov od, nie od štátu, ale od iných fyzických osôb, majú nejaké povinnosti zverejňovania účtovných uzávierok a tak ďalej. Pri nadáciách, ktoré sú v tom ako najvýraznejšie, tam sa to deje. Je to legitímne, poďme sa o tom baviť, hej. Keď prijíma niekto verejné prostriedky napríklad, v tom by som s vami súhlasil, že potom by mal podliehať nejakej forme regulácie a nejakej verejnej kontroly a nejakých otázok, ale na to moja odpoveď je, že to sa deje už dnes. To sa deje už dnes. Vy ak uzavriete nejakú zmluvu s občianskym združením, medzi štátom a občiansky združením, či je to už aj na 30 eur, či ste fyzická alebo právnická osoba, v tom centrálnom registri, poznámka bokom, proti ktorému táto strana snemovne, myslím si, že už dosť bojovala a veľmi často mu hádže polená pod nohy, tak jednoducho tie veci musia byť zverejnené. Alebo, ako ja neviem, či vy poznáte nejakú grantovú schému alebo poznáte nejakú dotačnú schému štátu alebo Európskej únie, s ktorou nie sú spojené akože nekonečné byrokratické povinnosti a nekonečné proste otázky ohľadom toho, že koľko, koľko proste je s nimi spojenej administratívnej záťaže, tak mi povedzte, či takú schému poznáte, či existuje nejaká schéma štátna, normálne sa, prosím, prihláste s faktickou a povedzte mi, že na ministerstve financií prídete na pokladňu alebo na spravodlivosti dajú vám 15-tisíc, idete a nikto sa nič nepýta. Lebo však to, čo vy počúvate, a to je určite, som si stopercentne istý, že ak vám niekto, niečo hovoria z občianskej spoločnosti mimovládky alebo hocijaký prijímateľ, je to, že je spojená veľká administratívna záťaž s tým, ako sa berú prostriedky od štátu. Je to nekonečná téma. Nekončená téma a vy sa tu tvárite, že vlastne tej administratívnej záťaže je málo.
No a potom lobing, to je teda moje obľúbené a ja s tým úplne súhlasím, že ak sú akékoľvek entity, a to je pre mňa dôležité tu povedať, či je to občianska spoločnosť alebo súkromné firmy, dokonca firmy, ktoré sa vyslovene špecializujú na to, aby lobovali, alebo jednotlivci, tak to je predmetom nejakej verejnej kontroly alebo nejakej verejnej regulácie. No len o tomto ten zákon nie je. O tomto tento zákon mal byť, všetci ho tu sľubovali, všetci hovoria moju obľúbenú frázu, kedy viem, že ako to skončí, že ono to raz príde, raz tu bude zákon o lobingu. No tak bude tak ako etický kódex, ako kataster bude vyriešené, tak všetko sa vyrieši, to o tom potom. No ale teda, že ten lobing treba regulovať, no ale, kolegovia, jednak najprv ste ho chceli regulovať len pre jednu sadu aktérov a keď som to tu teda zhodou okolností s pánom, teda podpredsedom Gašparom v televíznej diskusii minulý štvrtok teda otvoril otázku, že ako je možné že teda chce pán Gašpar, aby tu reportovali mimovládky, kde sa s kým ako stretávajú, ale keď pán Bödör príde na úrad vlády, tak tam sme nejako skončili pri tom, že už pomaly trestné oznámenie ste mi spomínali, že na mňa pán Bödör podá. A teraz to naozaj nebolo ako konkrétne proti pánovi Bödörovi, ale proti tej absurdite tej právnej úpravy, ktorú ste tu predkladali ešte v tej verzii, neviem, sedem z desiatich, že síce mimovládky majú hovoriť, že s kým sa stretávajú, ako a čo, ale jednotlivci sa nemusia, alebo súkromné spoločnosti, dokonca firmy, ktoré sú registrované ako lobisti, teda tvrdia o sebe, že sú lobistické firmy, tak tie sa hlásiť nikam nebudú. No tak tá zákonná úprava, to, ako toto bolo vymyslené, je, bolo úplne hlúpe. Ono to celé vypadlo a celé je to preč, ale to proste nedáva zmysel, ale tá absurdnosť toho, že, ja len dúfam teda, nakoniec nech zakončím túto časť, ja len dúfam, že tá fantastická európska regulácia, ktorá sem príde, a to ja som naozaj aj otvorený sa o tom úprimne baviť, lebo ja som to aj vravel pri diskusii napríklad o rokovacom poriadku, že ak tu budeme mať zákon, ktorý povie, že keď príde mimovládka za predsedom vlády a bude si žiadať o podporu nejakého zákona, tak sa to niekam napíše. Keď príde lobistická firma, tak sa to niekde zapíše. Alebo keď príde pán Bödör za pánom premiérom a bude niečo obhajovať, tak sa to niekam zapíše. To som, dobre, uvidíme, tak ja budem teda veľmi rád a veľmi sa budem rád o tomto baviť a reálne potom o tom hľadajme podporu.
No, ale teda viete, kolegovia, toto nie je niečo, a to sa tak spýtam takto na koniec tejto časti tohto prejavu, že len mi vysvetlite, že ako je možné, že toto všetko tu nevravia tie zlé mimovládky, ktoré vy hovoríte, že ako vás neznášajú a sú proti vám, ale toto, napríklad v piatok mala o tomto tlačovú konferenciu že Asociácia hospicov a paliatívnej starostlivosti. A to som si už povedal, že fúha, už keď sa akože postaví asociácia paliatívnej starostlivosti, naozaj že bez srandy pozrite si to, nežartujem teraz, sa postaví pred Národnú radu a povie, že, počujte, vážení poslanci, nevymýšľajte nám chaotické, nepochopiteľné nejaké pravidlá, ktoré ani nevieme, aké sú, my máme už dosť práce teraz, my už máme dosť problém vyžiť, my už nepotrebujeme ďalšie regulačné nejaké bremeno, nejakú ďalšiu úlohu, ktorú nikto netuší, že čo nám z nej vyplýva a ako ju budeme robiť, prosím, nedávajte nám túto úlohu. Tak mne je to veľmi ľúto, ale potom keď mi pán Richter, zhodou okolností teda bývalý minister práce a sociálnych vecí, ktorý by možno najviac mohol obhajovať záujmy týchto skupín, mi v diskusii povie, že jaj, bože, tak už to nejakú polhodinu nejaké tlačivo zvládnu vyplniť. No, tak ja neviem, toto je tá kultúra, ktorú tu máme? Že si povieme, však to je nejaké ďalšie tlačivo, hlavne že sme im dali dobre, mimovládkarom. A to bude 10-tisíc ľudí, ktorí proste robia prácu, o ktorej mimochodom vy stále na úvod tých prejavov poviete, že ja si vážim teda všetky tie organizácie, ja len ten, tie zlé, zlé, čo sú to, zlé politické mimovládky, len im chcem robiť, ale všetkým to hodíte, akože všetkým to hodíte, akože všetkým to hodíte. Normálne en bloc, paliatívna starostlivosť, hocikto, záhradkári, neviem, jeden s druhým, tretím, proste budú to reportovať, lebo Tibor Gašpar a pánom Gedrom a neviem s kým, pánom Glückom si povedali, že ideme to teda dať, lebo tu to je jedno, tu sa reže, tu sa režú pravidlá ako proste, však je, o desiatej večer, takže čo, komu na tom záleží, že áno.
Tak si myslím, že, kolegovia, prosím, že keď budete mať poradu klubu a určite o tomto ešte budete intenzívne diskutovať a verím, že vám to nie je tak, u vás to nie je tak, že vám to nediktujú zvrchu a bez diskusie budete schváliť, tak sa zamyslite nad tým, prečo asociácia paliatívnej starostlivosti má problém s týmto zákonom, že či sú to tí progresívci alebo či ich platí Soros, alebo ich platí, ja neviem, kto každý, alebo možno, ten zákon, taká šokujúca, ako mňa tak napadlo, či to nie je možno blbosť ten zákon, hej, a či to naozaj nie je hlúposť a možno by sme ho nemuseli schvaľovať.
No a teda aby som to celé zakončil a čo teda ma aj hnevá, že, a to pánovi Gašparovi, inak tak to vyšlo, pán Gašpar, nejak osud nám takto to praje, že viete, vy, my to celý už, my už rok a pol chodíme do tých diskusií s pánom Gašparom a mi stále sľubuje, že on povie už ten dôkaz, ako to je, že všetko toto veľké odhalenie, myslím, že pán Gašpar hovoril vo svojom prejave niečo o tom, že päť mimovládok dostalo milión eur a také niečo tu padlo, že, dobre si to pamätám, že také číslo sem bolo, že fúha, ale akože to zas nie je úplne nejaká veľká bomba, ale však fajn. Aleže kde je to veľké odhalenie, ktoré nám sľubujete? Kde je to sprisahanie, ktoré tu voči vám tieto mimovládky vedú? Hovoríte, že to odhalíte, tak to odhaľte. Už sme mali utajené rokovanie, sme mali verejné rokovanie, ranné rokovanie, obedňajšie, večerné rokovanie, už nech to príde, prosím. Už nám povedzte, kedy tu bude tá, akože tá bomba a my to všetko pochopíme, ako to tu ľudia, ako proti vám toto kujú. Lebo, a tým aj budem končiť, ja mám jednu obavu, že vy tomu naozaj aj časť vás verí, že tá kritika, ktorá voči vám je, ona nie je preto, že ľudia sú objektívne nespokojní s tým, čo robíte. A teraz mohol by som aj povedať, že čo všetko sa vám nepodarilo, ale tak ľudia, proste chápete, sú ľudia, ktorým sa páči váš výkon, sú ľudia, ktorým sa vám nepáči. A vy namiesto toho, aby ste si z toho zobrali dačo a povedali si a zamysleli sa nad tým, tak vy na samých seba, a ja neviem, asi naozaj už aj presvedčíte o tom, že toto je komplot. Že toto je komplot proti vám, že vám sa hrozne darí, vy to robíte bombovo, vy by ste mali mať 89 %, jak Rusku proste, vám by mali všetci tlieskať. Ale ten Soros, tá TI-ska, Nadácia Zastavme korupciu, oni vám hádžu tie polená a ľudia nechápu to vaše veľké dielo, ktoré sa tu, ktoré tu bolo dokonané. A teda časť tomu verí a časť tomu, sú teda, by som povedal, veľmi populárne slovo dnes, perfídni politickí stratégovia, ktorí veľmi dobre vedia, že spôsob, kedy vám ľudia dávajú vyžrať transakčnú daň v momentoch, kedy štvorpercentná inflácia za mesiac marec, hej, štvorpercentná inflácia len za mesiac marec, alebo čo tu mám ešte, výborne, prepúšťanie každý deň, Honeywell alebo Ecco, proste v stovkách ľudí odchádza, tak chápem, že je lepšie diskutovať o nejakom fiktívnom, vymyslenom probléme.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

.

.

Ďakujem, našiel som stratený hlas.
Pán kolega, myslel som si, že aspoň na úvod trošku oceníte tú moju veľkorysosť, ale darmá moja. Koľko, 13 minút, či koľko ste to rečnili, tak som sa nedočkal ani v tom závere, keď už v úvode nie. Každopádne rád by som vám povedal tiež, keď už sa tu skloňuje to slovo perfídny, pardon, že ten váš príhovor bol perfektný, ale, bohužiaľ, keďže je to faktická poznámka, tak skúsim pár faktov.
Občianska spoločnosť, ktorú ste niekoľkokrát spomínal a ja som to niekoľkokrát spomínal vašim kolegom, že sú tri základné piliere, na ktorých stojí demokracia a občianska spoločnosť, nie je práve tá, ktorá by jeden z tých pilierov mala nahradiť. Ona ho môže tak maximálne dopĺňať, ale nie nahradiť. A keď už teda tie mimovládky alebo teda občianske združenia, tak ako tu bolo niekoľkokrát spomenuté, budú tu svoju činnosť tak či tak zanietene vykonávať, tak mi z toho potom vychádzajú dve veci. Buď ten zákon je úplne v pohode a ony sa s tým jednoducho zmieria a budú to vykonávať aj napriek tomuto, ako to vy veľmi šťavnato označujete, zákonu, alebo, a to by som sa vôbec nedivil, keďže to vy takým spôsobom promujete, si nájdu nejaké cestičky, aby to jednoducho obišli. Pretože tak ako už dnes bolo povedané a pýtal sa to aj pán Dostál, respektíve informoval o tom pán Dostál, veď sú rôzne registre, kde sa rôzne subjekty nahlasujú a zverejňujú všetky tie informácie. Koniec koncov, keby ste nevedeli, tak existuje takzvaný transparentný účet, ktorý sa využíva v rámci politickej kampane, a tam ktorýkoľvek donor, ktorý venuje čo i len jeden cent, tak musí byť jeho meno zverejnené. To znamená, že pokiaľ ja si dám, s prepáčením, cajch na čelo s tým, že tej strane venujem jeden cent, tak mi absolútne nebude vadiť, pokiaľ jeden cent alebo tisíc, alebo päťtisíc, alebo desaťtisíc eur venujem nejakému občianskemu združeniu.
A na záver už len taká drobná, drobná poznámočka, respektíve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No poďme k tej transparentnosti. Teraz v relácii pán Gedra mi povedal, že vlastne museli podať tento návrh zákona, aby zvýšili transparentnosť, lebo nejak pofidérne miznú milióny v rukách mimovládok. Povedal človek obvinený z toho, že zmizlo 29 mil. zo štátnych prostriedkov, hej. Obvinený, kde pán premiér kričal, že to je falošné obvinenie špeciálnej prokuratúry, ktorú ste stihli zlikvidovať, a potom to isté obvinenie potvrdila Generálna prokuratúra, táto Generálna prokuratúra. Tak nezmizlo obvinenie, možno zmizne generálny prokurátor, vezme rentu a odíde, aby sa to vyriešilo konečne. A vy sa čudujete, že my vám neveríme reči o transparentnosti? Keď tu sedí obžalovaný podpredseda Národnej rady, ktorému ani šesť novelizácií Trestného zákona nepomohlo, stále je obžalovaný, tak tam aká musí byť dôkazná situácia? A vy sa čudujete, že my vám neveríme, že vy chcete zlikvidovať občiansku spoločnosť? Veď v ktorom zdravom demokratickom systéme by vám toto prešlo? Jasné, že ho chcete zlikvidovať, tak už prestaňte.

Ďakujem pekne.
Pán Dubéci, vaše vystúpenie bolo podľa mňa rozporuplné z niekoľkých dôvodov, pretože vám prekáža meno George Soros asi tak ako Voldemort z Harryho Pottera. George Soros je narodený v Budapešti, takže určite vie, kde je Slovensko, čo v minulosti niekoľkí vaši opoziční kolegovia tvrdili, že pán Soros je starý pán, ktorý ani nevie, kde je Slovensko. Ale existuje také video pána Šimečku staršieho, ktorý priznáva, že sa považuje za blízkeho priateľa s pánom Sorosom, aj to, že jeho peniaze už v minulosti pomohli poraziť bývalého premiéra Mečiara. My sme si všimli, že vy obdivujte ľudí ako je pán Šimečka starší alebo Arpád Soltész, ktorých najväčšou radosťou je dourážať Slovensky a Slovákov ako národ zbabelcov. Vy sa verejne hlásite k človeku Georgovi Sorosovi, ktorý položil britskú libru, zarobil na tom neskutočné peniaze a váš pán predseda dnes predsa mohol prísť a povedať a najmä preukázať, že nepresadzujete ním platenú progresívnu politiku. Lenže to by nebola pravda, pretože aj vás pán Ódor, dnes europoslanec, dal 21 mil. Nadácii otvorenej spoločnosti.
A len na záver, áno, máte pravdu, že verejnosť patrí na balkón rokovacej sály. Tak ako tu bol dnes občan Dany Kollár, tak vy máte takú selektívnu slepotu, bol tu aj váš pán radca, tiež občan slovenskej republiky Juraj Rizman, ale aj pán bývalý splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, ktorý tiež pracoval v rôznych týchto spoločnostiach. Takže by ste mohli trošku objektívne hovoriť niektoré veci a nielen neustále urážať.
Ďakujem pekne.