33. schôdza

Ďakujem za slovo. Zareagujem na všetkých troch kolegov, pani kolegyňu a kolegov. Jednoducho predkladáme návrh zákona, ktorý je nielen motivovaný, teda pozmeňujúci návrh, ktorý nielen motivovaný celosvetovým trendom, že ich začleniť zdravotnej znevýhodnených športovcov do bežných zväzov, ale aj praxou zdola. Je veľmi efektívne, keď zdieľajú športoviská, keď majú prienik v tom, čo potrebujú pre svoju činnosť, keď môžu koexistovať vedľa seba, vzájomne sa inšpirovať a podporovať. Vidíme to aj v iných oblastiach, nielen v oblastiach športu, že to prináša úžitok. Nerobíme to nasilu, iba vytvárame podmienky, aby to tak bolo. Samozrejme ako opoziční poslanci, teraz reagujem na kolegu, pána poslanca Pročka, nemáme v rukách väčšinu a môžeme len ako konštruktívna opozícia robiť svoju právu, to znamená prispievať k zlepšovaniu kvality, legislatívy, ale najmä života našich občanov, v tomto prípade športovcov. Týmto návrhom aj posúvame peniaze od štruktúr smerom k jednotlivým športovcom, v tomto prípade zdravotne znevýhodneným, z dôvodov, ktoré som predtým podrobnejšie popísal. Ďakujem za vaše reakcie a nájdem sa, že tento pozmeňujúci návrh môže byť prijatý. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, znovu aj k tomuto zákonu, ktorý ste prečítali aj podľa číselného vyjadrenia
======

(Prosím, vymazať rámček.)

(Prosím, vymazať rámček.)

(Prosím, vymazať rámček.)

(Prosím, vymazať rámček.)
===== Ďakujem pekne pán predsedajúci. Znovu aj k tomuto zákonu, ktorý ste prečítali, aj podľa číselného vyjadrenia vás poprosím otvoriť rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne pán predseda. Kolegovia, volá sa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu, keď máme dneska tú diskusiu o športovcov tak mi dovoľte, aby som vám odôvodnil prečo k tejto úprave prichádza. Navrhovaná zmena v bode 2 pozmeňujúceho návrhu úpravou navrhovanou v pozmeňovacom návrhu sa ruší špecifické prerozdelenie príspevku zo štátneho rozpočtu uvedené vo vládnom návrhu zákona podľa jednotlivých športov a účelov a dochádza k návratu k účinnej právnej úprave použitia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu podľa ktorej je Fond povinný použiť najmenej 85 % týchto prostriedkov na podporu výstavby, modernizácie a rekonštrukcie športovej infraštruktúry národného významu a športovej infraštruktúry. Navrhovaná zmena v bode 1 pozmeňujúceho návrh, pozmeňujúcim návrhu sa znižuje limit finančných prostriedkov, ktoré môže Fond použiť na vlastnú prevádzku Fondu z 5 % na 2,5 % a to z dôvodu navýšenia finančného príspevku do fondu zo strany ministerstva z 20 mil. eur na 60 mil. eur.
Ďalej tu máme navrhovanú zmenu v bode 4 až 6 pozmeňujúceho návrhu. V dôsledku okolností, ktoré spôsobili predĺženie legislatívneho procesu zmarené hlasovanie bolo potrebné pristúpiť k posunutiu dátumu nadobudnutia účinnosti návrh z pôvodného 1. januára na 1. júl 2025.
Tak isto, čo sa týka účinnosti, je navrhovaná zmena v bode 5 pozmeňujúceho návrhu.
Pán predsedajúci, prednesiem pozmeňujúci návrh, poprosím o zastavenie času. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši Richard, predseda NR SR
Samozrejme, poprosím o zastavenie času. Nech sa páči, pán poslanec, predneste pozmeňujúci návrh.

Malatinec, Roman, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Malatinca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 520).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I bod 36 znie:
"36. V 21 ods. 7 sa slová "5 %” nahrádzajú slovami "2,5 %” a na konci sa pripája táto veta: "Finančné prostriedky, ktoré fond nepoužije na vlastnú prevádzku, je povinný použiť' podľa 1 ods. I písm. b).".".
2. V čl. I sa vypúšťa bod 37.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bode 38 sa číslo „12” nahrádza číslom „11”.
4. V čl. I bode 40 v § 27 sa slová „1. januára 2025” nahrádzajú slovami „1. júla 2025”, slová „31. januára 2025” sa nahrádzajú slovami „31. júla 2025” a slová „31. decembra 2024” sa nahrádzajú slovami „30. júna 2025”.
5. V čl. I bode 40 v § 27 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Poskytovanie príspevku na projekt na základe výzvy vyhlásenej do 30. júna 2025 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2025.”.
Doterajšie odseky sa primerane preznačia.
6. V čl. II sa slová „1. januára 2025” nahrádzajú slovami „1. júla 2025”.
V súvislosti s predloženým návrhom žiadam vyňať bod 4 spoločnej správy výborov na samostatné hlasovanie.
Ďakujem pán predseda, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem teda pokračovať v tom mojom vystúpení. Skončil som pri tom, že som hovoril, že ako sme to teda predkladali my a ako sme to zamýšľali realizovať my. A začal som tým, že snažili sme sa to urobiť tak, navrhli sme to tak, že sme oslovili teda všetkých tých 400 samospráv v Slovenskej republike. Svedomito a precízne sme premietli všetkých požiadavky, samozrejme po dôkladnom zvážený všetkých tých rizík ktoré môžu vyplývať z určitých tých návrhov. A dali sme dokopy návrh, ktorý teda bol podľa mojej mienky v tom omnoho lepší ako ten váš, ale teda aby som bol úplne konkrétny, tak skúsim popísať tie konkrétne zlepšováky ktoré sme dali do toho nášho pôvodného návrhu na začiatku novembra.
Po prvé, explicitne sme navrhli rozšíriť možnosti využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na stavebné úpravy, opravy, rekonštrukciu a obnovu už existujúcich stavieb slúžiacich na účel definovaný v príslušnom ustanovení. Je totiž jasné, že niekedy, býva to veľmi často nie je nevyhnutné a ani rozumné postaviť niečo úplne nové, ale stačí modernizovať to čo už je postavené. Aj na to by mal, podľa nášho názoru poplatok za rozvoj slúžiť. Tu sa na chvíľočku prizastavím, lebo vznikali tu aj v minulosti také nejednoznačné interpretácie toho, že či vlastne sa toto môže robiť takýmto spôsobom, teda obnovou už jestvujúcich nejakých infraštruktúrnych záležitostí, nejakej tej občianskej vybavenosti, ktorá spadala pod ten poplatok za rozvoj. A keďže to nebolo dlhé roky, prakticky takmer desaťročie úplne jasné tak sme to tam teda natvrdo sa snažili napísať. Lebo fungovalo to tak, že tí starostovia a starostky, primátori, primátorky, sa jeden po jednom pýtali a nemali to úplne jasné. Čiže snažili sme sa to aj legislatívne technicky spresniť tú dikciu, aby to bolo úplne jasné aj do budúcna.
Po druhé, rozšírili sme účel na ktorý je možné použiť výnos z poplatku za rozvoj a to o cintoríny, krematóriá, infraštruktúru v mestskej či obecnej polície, ako aj na budovy obecných a mestských úradov, budovy stavebných úradov a klientské centrá. Tieto budovy občianskej vybavenosti, ako aj budovy alebo zariadenia, ktoré som spomenul na začiatku cintoríny, krematóriá, nám vypadli v rámci toho nášho nejakého dotazníkového prieskumu ako potrebné aby sme ich tam doplnili, tak sme to tam doplnili aj o tieto účely.
Po tretie, rozšírili sme možnosti využitia výnosu z miestneho poplatku za rozvoj aj na úhradu kapitálových výdavkov, na kúpu nehnuteľného majetku z prozaického dôvodu. Ak niekde developer postaví napríklad nový škôlku, materskú školu, alebo aj základnú alebo akúkoľvek, nestáva sa to často, ale aj máme také príklady. Upozorňoval na ne napríklad Najvyšší kontrolný úrad v minulosti, že sa tu udialo napríklad, ak sa nemýlim v obci Miloslavov, okres Senec, tak obec jednoducho bude môcť kúpiť z výnosu z poplatku za miestny rozvoj aj práve takúto infraštruktúru. Či už napríklad teda tú materskú školu, samozrejme za dodržania iných legislatívnych pravidiel, ktoré obchádzať nemožno, ktoré musia platiť. To znamená, aj za prítomnosti akéhosi dajme tomu znaleckého posudku a všetkých tých ostatných legislatívnych dôležitých vecí, ktoré tam musia byť dodržané.
Po štvrté, upravovali sme, alebo navrhovali sme upraviť hornú hranicu sadzby poplatku za rozvoj z 35 na 50 eur za meter štvorcový. Táto zmena podľa nás zohľadnila nárast indexu cien komodít. Presnejšie ako tá vaša, ale to už naozaj že vec nejakého, nejakej dohody a nejakého kompromisu. Zohľadňovali sme tam najmä nárast cien stavebných materiálov ako aj mieru inflácie, ktorá od legislatívneho prijatia v podstate tohto poplatku ešte v roku 2015 zohľadnená nebola. Na konci dňa prinesie samozrejme táto zmena viac peňazí do obecnej kasy. Niekde to potrebné je, naopak niekde to môže tú extenzívnu až agresívnu výstavbu upokojiť a utlmiť. A tu sa na chvíľočku tiež prizastavím, lebo toto je veľmi dôležitý rozmer toho poplatku za rozvoj. My nemôžme zabudnúť na to, že v niektorých a v mnohých samosprávach, najmä v satelitoch takzvaných, v bezprostrednej blízkosti hlavného mesta, bol poplatok za rozvoj prijímaný za účelom utlmenia tej extenzívnej výstavby ktorá sa tam diala. Dialo sa to napríklad aj u nás vo Hviezdoslavove, kde som starostoval, kde tento poplatok slúžil aj na také jemné alebo drobné odradenie istých neželaných možno investičných zámerov, ktoré boli mimoriadne extenzívnym spôsobom až takým, ak by som povedal, naozaj že neprimerane akcelerujúcim a veľmi rýchlou snahou zaplniť ten územný plán nešťastný z minulosti. Čiže práve aj na toto mal slúžiť ten poplatok za rozvoj na také utlmenie tej mimoriadne naozaj extenzívnej výstavy. Čiže mnohé roky a mnohé mesiace v mnohých samosprávach slúžil práve aj na toto a mal ten taký odstrašujúci účinok.
Po piate, stanovili sme tam, že povinnou prílohou zmluvy, o tom som už hovoril, na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníka stavby, na ktorú bol poplatok za rozvoj obcou vyrubený, musí byť potvrdenie obce o úhrade vyrubeného poplatku za rozvoj. Týmto sme sa snažili zvýšiť vymožiteľnosť pohľadávok.

...stanovili sme tam, že povinnou prílohou zmluvy, o tom som už hovoril, na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníka stavby, na ktorú bol poplatok za rozvoj obcou vyrúbený, musí byť potvrdenie obce o úhrade vyrúbeného poplatku za rozvoj. Týmto sme sa snažili zvýšiť vymožiteľnosť pohľadávok na PZR zo strany samospráv, aby nám v úvodzovkách takí tí šikovní developeri, ktorých poznáme po predaji domu nevedeli sa vypariť tak ľahko a tak rýchlo, ako sa to, žiaľ, stáva dnes. Tu teda sa mi nezdá úplne to najrozumnejšie riešenie, ktoré ste navrhli vy, to znamená, že doklad o zaplatení PZR by mal byť prílohou ku kolaudácii. Jednak tam otvárate stavebný zákon a tam sa možno aj obávam trochu, že či tam v druhom čítaní v rámci tohto návrhu zákona nebude snaha prilepiť ešte čosi iné, pretože žiaľ, aj s týmto máme skúsenosti. V prípade, že tam nebude takáto snaha prilepiť ešte niečo iné, tak odporúčam sa možno zamyslieť nad tou, kým nie je neskoro, nad tou našou možnosťou, pretože pri tej vašej možnosti sa môže jednoducho, veľmi ľahko stať to, že tento poplatok nevymôžete, akurát vám pribudne jednoducho nejaká stavba, ktorá nebude môcť byť skolaudovaná, čiže veľmi tomu starostovi alebo starostke nepomôžete. No a navrhovali sme účinnosť od 1. januára o tom som už hovoril, takže toľko asi taká moja nejaká úvodná analýza toho zákona vášho v porovnaní s tým našim, v prvom čítaní, pripomínam ešte raz, opäť, že neuplynulo šesť mesiacov nevyhnutných a potrebných od podania nášho návrhu v tejto istej veci, ktorým sme upravovali tie isté ustanovenia čo vy, niektoré, nie všetky, ale niektoré, čiže časť jednoducho neviem, je to na posúdenie samozrejme legislatívneho možno odboru a tak ďalej. Pripomínam teda ešte raz, neuplynulo šesť mesiacov, žiaľ, keď sme my chceli alebo keď Progresívne Slovensko chceli, chcelo rušiť ešte nie tak dávno, pár dní dozadu, nešťastnú transakčnú daň, tak takíto benevolentní ste pri tom neboli, tu naopak nemáte problém s tým, že sa tu môžu predkladať takéto návrhy, ktoré sú na mnohých miestach úplne identické. Napriek tomu, že neuplynula požadovaná lehota šiestich mesiacov. Ďakujem veľmi pekne, skončil som.