35. schôdza

Trošku neskoro, prepáčte, pán podpredseda, ja som najprv nechcela reagovať, ale keďže ma pán Habánik priamo oslovil, tak veľmi rada mu odpoviem.
Možno to nezaznelo úplne dobre explicitne, ale myslím, že som to v tej rozprave povedala, že počas vlád Roberta Fica dochádzalo aj k normálnej valorizácii, to je pravda, ale zároveň som zdôraznila aj to, že nikdy táto valorizácia nebola na takej úrovni, aby ten deficit tej výške platu oproti ostatným zamestnancom, buď vysokoškolským alebo v zahraničí, učiteľom v zahraničí, aby tento rozdiel bol vyrovnaný. Preto napríklad aj v roku 2016 požadovali učitelia štrajkom tak vysoké navýšenie okolo 25 % a zamerala som sa iba teda na vlády Roberta Fica, ale máte pravdu, aj v roku ´21 – ´23 predsa boli štrajky a museli si vynútiť navýšenie platov. A toto je ten najväčší problém, že my naozaj 20 rokov ignorujeme učiteľov a reagujeme na ich požiadavky len vtedy, keď hrozia štrajkom. A to ukazuje na to, ako si vážime, respektíve nevážime učiteľské povolanie. Takto by to nemalo byť. Súhlasím s vami, že je naozaj nevyhnutné, aby vznikol nejaký systém pravidelného navyšovania, aby sa učitelia už nemuseli dopytovať, a ja dúfam, že sa teda k tomu vyjadrí nejakým spôsobom aj pán minister a že nám v dohľadnej dobe predstaví nejaký typ tohto systému, buď automat alebo čokoľvek iné.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené dámy a páni, dnes som už k tomuto návrhu zákona vystupoval, ale vtedy som sa držal iba okolnosti skráteného legislatívneho konania a kontextu, v ktorom prichádza tento vládny návrh zákona. Teraz sa chcem venovať meritu veci a pôjdem naozaj do konkrétností a ustanovení zákona aj praxe, ktorú chcem konfrontovať s týmto návrhom.
Už som dnes spomínal, že ako pozitívum vnímame zvyšovanie platov, hoci ad hoc bolo popisované, že to je trošku improvizácia, nesystémové riešenie, dával som to do súvislosti s 800-eurovými odmenami, so stiahnutím financovania pre supervízorov a pre, regionálnych príplatkov, ale budiž. Čo však chcem, na čo chcem upozorniť, čo považujem za pozoruhodné, je, že sedem najväčších stavovských organizácií školských, ktoré reprezentujú najväčšiu masu zamestnancov v školstve, majú problém s týmto vládnym návrhom zákona. A to je na učiteľoch, poviem, typické, aspoň na tých aktívnych a tých, ktorí budujú túto krajinu, že nejdú iba prvoplánovo po svojom prospechu. Tento návrh zákona dvíha ich platy, napriek tomu s tým majú problém, pretože chcú kvalitné podmienky, chcú kvalitný systém aj hodnotenia, aj odmeňovania, a poďme na tie konkrétnosti.
Ale ešte predtým, ak dovolíte, aby bolo jasné, o čom sa rozprávame, keď hovoríme o zvyšovaní platov, tak tento vládny návrh zákona uvádza v päť päť trojke v prílohe tabuľky tarifných platov pre pedagogických zamestnancov, nepedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov. Nuž, upozorňujem na to, že čisto zmena taríf, zvýšenie tarifných platov, platových stupňov v týchto tabuľkách automaticky neznamená, že na školy príde viacej peňazí a učitelia dostanú väčšie odmeny. Zažil som to ako učiteľ opakovane, musím povedať, že pri vládach SMER-u. Jednoducho boli zdvihnuté platové tarify a ja ako riaditeľ školy som zrazu bol konfrontovaný so zákonnou povinnosťou vyplatiť mzdy podľa výšky taríf. Tak som to teda, samozrejme, urobil. Ale na to, aby som to mohol naozaj spraviť, keďže riaditeľ školy ani zriaďovateľ, ani samospráva nemá nejakú emisnú banku, nemá možnosť si požičať, tak ako to robí štát na platy, na prejedanie, tak ja som musel znížiť osobné ohodnotenia svojich kolegov a presunul som im to do tarifných platov. Prečo? Pretože adekvátne zvýšením tarifných miezd neprišlo k navýšeniu mzdového normatívu alebo jednotkového koeficientu a nápočtu do podielových daní pre kolegyne a kolegov, ktorí boli financovaní v rámci originálnych kompetencií. Preto v dobrej viere, že toto sa nestane, pán minister, tak apelujem na to, aby sme neostali pri zvýšených tabuľkách, lebo až reálne peniaze, reálne zvýšený mzdový normatív adekvátne tomuto navýšeniu bude znamenať väčšiu odmenu pre učiteľov.
Teraz poďme k dvojpercentnému príplatku za kvalitu, ktorý obsahuje tento vládny návrh zákona. Nuž, toto je súčasť variabilnej mzdy, avšak v každej odbornej literatúre, ale aj v praxi sa za motivačnú hranicu pre odmeňovanie v rámci kvality vykonanej práce považuje aspoň 10- až 15-percentná úroveň variabilnej mzdy. Nie 2 %. Ak ostanem pri zemi, čo je v prípade slovenského školstva realita, že až nieže pri zemi, až na dne desiatky rokov, tak skúsme hovoriť aspoň o 6 % variabilnej zložky mzdy, čo je teda polovica z toho optima, ale je to trojnásobok navrhovaného rozpätia v rámci vládneho návrhu zákona.
Ďalej chcem zdôrazniť, že školy naozaj nepotrebujú ďalšie administratívne usmernenie. Školy nepotrebujú administrovať jednotlivé hodnotiace stupne, k tomu naviazané odmeny vypočítavať na úrovni 20 až 30 eur. To, čo by vyriešilo zvýšenie atraktivity učiteľského povolania a zabezpečenia, aby sme mali kvalifikovaných učiteľov alebo aspoň nejakých učiteľov, by bolo, keby sme doručili do škôl viacej peňazí. Pretože jednoducho keď chceme dobehnúť, nepoviem, že najvyspelejšie krajiny západnej Európy, ale ak chceme dobehnúť susedné krajiny, ktorí boli naši súputníci v bývalom režime pred ´89, Poliakov, Čechov, tak nemôžeme bežať pomalšie ako oni, keď ich chceme dobehnúť. Ich náklady z DHP na vzdelávanie, alebo teda investícia štátu na vzdelávanie činí 5,1 %, 5,2 % HDP. V prípade Slovenska je to 4,5 %.
My sme sa dnes už trochu sporili s pánom ministrom v dobrom, že aké dáta uvažujeme alebo teda uvádzame, keď hovoríme o porovnaní toho, čo si učiteľ za svoj plat môže dovoliť. Ja som si teda tie svoje dáta overil a pozrel, sú to dáta z Eurostatu z Eurydice, a hovoríme v ňom o plate začínajúceho učiteľa štandardnej kúpnej sily. Štandard kúpnej sily je prepočet na akoby fiktívnu menu v rámci krajín Európy, ktorá zohľadňuje menové rozdiely aj nákladovosť v jednotlivých krajinách. No tak v tejto prepočítanej mene tak slovenský učiteľ za rok dostane 11 800 jednotiek, nech je to eur. Albánsky učiteľ 11 400 eur, to znamená, sme na tej istej úrovni, teda učiteľ na Slovensku má v štandarde kúpnej sily to isté, čo Albánec. A v Česku je to takmer 19-tisíc eur. Teda nie je to tak, že by v štandarde kúpnej sily začínajúci učiteľ, a o toho ide, pokiaľ sa budeme rozprávať o atraktivite a o budúcnosti školstva predovšetkým, že by boli na rovnakej úrovni.
Návrh zákona zavádza päť kvalitatívnych stupňov hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov. Nechcem to znižovať, ale naozaj to učiteľskej verejnosti pripomína sumatívne známkovanie od 1 do 5. Učitelia dnes aspoň na školách, ktoré to myslia vážne s kurikulárnou reformou, prechádzajú k formatívnemu hodnoteniu. To znamená, deťom dávajú slovné hodnotenie, ktoré reflektuje viacero dimenzií ich práce, ktoré im hovorí, v čom sú dobrí, v čom sa posunuli, čo by im odporúčali na to, aby ešte lepšie prosperovali, toto je formatívne hodnotenie. Ja si neviem predstaviť žiadnu učebnicu manažmentu, líderstva, kaučingu, mentoringu, kde by ten, kto formuje svojich zamestnancov, zverených ľudí, ich známkoval 1 až 5, namiesto toho, aby im dal kvalitnú formu hodnotenia formatívneho, samozrejme, v slovnej podobe s veľa dimenziami. V realite teda chceme dnes od učiteľov už na základnej škole, aby deťom dávali kvalitnejšie hodnotenia než majú dávať vedenie škôl svojim učiteľom, a to sa, prosím, bavíme o ľuďoch, ktorí majú byť majstri v hodnotení v spätnej väzbe, v známkovaní, ak dovolíte.
Dovoľte mi ešte popísať z vlastnej skúsenosti, ale aj zo skúsenosti mnoho iných škôl, ako to vyzerá pri hodnotení na školách, ktoré to naozaj vedia robiť, ktoré sa posúvajú k organizáciám, o ktorých sa dá povedať, že sú to samoučiace sa organizácie. Bolo by mi trápne vám vypisovať to šťastie, ktoré som mal, na akých školách som bol a aké moji študenti a tieto školy dosiahli až na svetovej úrovni medzinárodné úspechy. Proste si to môžte pozrieť v mojom profesnom životopise. Preto naozaj nehovorím o nejakom fiktívnom prípade, ale o niečom, čo som zažil.
Nuž, tak aj na školách, ktoré nemusia byť niekde úspešné v medzinárodnom porovnaní, ale na naozaj dobrých školách, ktoré sú nositeľom know-how aj v personálnom manažmente, aj v práci s učiteľmi, aj s formovaním učiteľského stavu a získavaním, regrutovaním dobrých, kvalitných učiteľov, tak to býva často takto. Špecifikum učiteľskej práce je, že vy nemáte na škole zamestnancov, ktorí by sa vo veľkej miere venovali samoobslužnej činnosti pre tú školu. Jednoduchšie, učiteľka je tá, ktorá sa stará o svoj kabinet, o jeho výbavu. Učiteľky, učitelia sú tí, ktorí sa starajú o knižnicu, zbierky pomôcok, informatiku, didaktickú techniku a tak ďalej. Proste my na škole musíme mať dobre sofistikovanú deľbu práce. Súčasťou hodnotenia a odmeňovania teda sú aj tieto podiely na službách, ktoré škola musí robiť. Zato na dobre vedenej škole v rámci interného mzdového predpisu alebo iného dokumentu sú jasne stanovené pravidlá, koľko, za čo ten učiteľ dostane príspevok. A potom sú tam dimenzie kvality vykonávanej práce, lebo to, že niekto je vedúci PK, ktorá môže mať troch členov alebo dvanásť členov, takže niekde sú rozpätia, ešte nehovorí o tom, ako kvalitne tú prácu robí, len, že robí niečo, čo tá škola robiť musí. A teraz keď pôjdem do kvality, tak tá kvalita, samozrejme, má tiež mnoho dimenzií, spolupráca s kolegyňami, inovatívnom, presadzovanie nového kurikula, schopnosť získať si deti pre to, výsledky tých detí, porovnanie, vstupné, výstupné hodnoty týchto detí, spolupráca na vízii školy, dochvíľnosť, presnosť, vedenie administratívy vedeckej dokumentácie a mnoho ďalších vecí. Toto sú kritériá, ktoré na dobrej škole sú rozpracované veľmi detailne. A keď teraz pôjdeme do hodnotenia 1 až 5, tak, samozrejme, sme sa o tom aj rozprávali, tak môžu tie školy, ktoré to robia takto perfektne alebo teda oveľa lepšie, mávnuť rukou nad tým, že ministerstvo prichádza s takýmto hrubým vorschriftom 1 až 5. Ale ja nechcem, aby školy, osobitne školy, ktoré sú lídrami, na ktoré spoliehame, že potiahnu celé vzdelávanie na Slovensku dohora, aby tieto školy mávali rukou nad ministerstvom školstva, aby zaujali postoj, nejako sa s tým popasujeme, nejako to natiahneme na tento náš kvalitný systém. Ja by som si veľmi želal, aby ministerstvo školstva bolo lídrom, lokomotívou a keď už nie lokomotívou, tak tendrom v tom, ako potiahne vzdelávanie a túto republiku dopredu. Nie, aby povedali, nejak sa s tým vysporiadam. Nie, aby mávali nad ministerstvom školstva rukou, že to nejako natiahneme.
Dobre, môžete mať skúsenosť s tým, že sú riaditelia, ktorí nevedia túto úlohu, ktorá je elementárnou úlohou pre manažéra, hodnotiť a odmeňovať svojich ľudí, vykonávať na tej úrovni, na akej by sme si to želali. Tak potom poďme riešiť toto, ale neurobme pre všetky školy na Slovensku, pre všetky vedenia jeden zjednodušený predpis a ešte takýto hrubozrnný. Poďme sa pozrieť pravde do očí. Ako povedzme, že aké sú to tie cisárove nové šaty a pozrime sa na to, kto robí tých manažérov a poďme toto riešiť. Nie to, že budeme z ministerskej pozície im dávať návod na to, čo má vedieť každý jeden manažér. Ja si neviem predstaviť, že by niekto prišiel, ja neviem, minister hospodárstva a ponúkol by Volkswagenu alebo Kii takýto návod na hodnotenie, odmeňovanie zamestnancov, tam, kde sa vyrábajú blatníky alebo svetlá do áut. Práca s deťmi je oveľa sofistikovanejšia, náročnejšia a ľudia, ktorí sú v priemysle, nemusia byť majstri na kaučing, mentoring, leadership a na manažment. Ale ľudia v školstve by mali excelovať v tomto, ak nie, tak poďme riešiť príčiny a nie symptómy toho stavu a neliečme to symptomaticky. Liečme tam, kde to vzniká. Kto nám ide za riaditeľa, kto nám ide za učiteľa, akú má pozíciu?
Dovoľte ešte jedno porovnanie. Od júla 2024 je v účinnosti novela zákona č. 55/2017 o štátnej službe, v ktorej je z ustanovenia § 142 vypustený ods. 2 v znení, počúvajte, prosím: „Štátny zamestnanec, ktorý v služobnom hodnotení za kalendárny rok dosiahol vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky, má nárok na jednorazovú odmenu." To je ako copy paste z tohoto návrhu zákona, ktorý tu teraz máme pre školstvo. Tiež v štátnej službe je päť stupňov hodnotenia, tiež prvý a druhý stupeň dostával, mal dostávať odmeny podľa tohto paragrafu ods. 2. No tento, a tento odsek bol v účinnosti sedem rokov. Štátne orgány však na tieto zákonom pridelené odmeny nedostávali prostriedky, viem to aj z vlastnej skúsenosti. Tak ako vždy dávali teda odmeny iba z prostriedkov, ktoré na odmeny počas roka ušetrili. Ten odsek bol vypustený, to, čo nefungovalo v štátnej správe, ideme teraz zaviesť do školstva? To myslíte vážne? Systém, ktorý nefungoval nikdy? Aj podľa stavovských organizácií je najväčšou chybou tohto návrhu zákona naviazanie príplatku za kvalitu a pracovný výkon vo výške 2 % na prvé dve úrovne z týchto piatich hodnotiacich stupňov. Nuž, deformuje to systémy hodnotenia, pretože na školách majú rôznu politiku odmeňovania a hodnotenia. Sú to tri prvky, ktoré skúsim zjednodušene popísať. Je to, sú to osobné príplatky, potom sú to odmeny, niekde je to dvakrát do roka, niekde raz do roka a niekde je to tak, že, a na školách veľmi často, že málokto dostane že nič, lebo vy ste radi, keď máte vôbec niekde vo veľkých mestách aj nekvalifikovaného učiteľa k deťom, ku ktorým musíte niekoho postaviť. A takého človeka, ktorého naozaj že na tej škole nechcete, tak ten má nulu v tej variabilnej zložke. Viete, čo nám toto môže spôsobiť? To mávnutie rukou bude vyzerať tak, že budú dávať do jednotky, dvojky skoro všetkých, aby dostali aspoň niečo. Ale to predsa nie je pravda, nie je pravda, že skoro všetci alebo všetci na tej škole dosahujú tie mimoriadne dobré výsledky alebo veľmi dobré výsledky. Proste toto môže viesť k takej, znovu kreatívnemu manažmentu v takom negatívnom slova zmysle.
No, preto považujem návrh zákona za plošný, uniformujúci. Dovolím si aj povedať, že v nejakom zmysle, aj keď neverím, že to bol váš úmysel, pán minister, za prejav nedôvery voči školám aj vedeniu, že dokážu urobiť túto prácu poriadne. Doslova za spiatočnícky voči školám, ktorí toto vedia robiť výborne a u ktorých by sme mohli hľadať návody dobrej praxe. Školy naozaj nepotrebujú ďalšie usmernenia, nepotrebujú regulácie, ďalšiu administráciu, viacej byrokracie, jednoducho potrebujú viacej peňazí a keď, tak metodickú podporu, nech sú tieto zručnosti alebo elementárna výbava pre budúcich riaditeľov alebo súčasných riaditeľov súčasťou inovačných, aktualizačných vzdelávaní, samozrejme, funkčných vzdelávaní a, samozrejme, prípravy poslucháčov, našich budúcich kolegov na vysokých školách. Poďme ich to učiť! Poďme ich to učiť podľa tých, ktorí to vedia robiť najlepšie, a nie podľa vzoru v štátnej službe, kde sa to nikdy neosvedčilo.
A ešte dovoľte, v zákone mi chýba vo všeobecnosti naozaj väčšia variabilita v odmeňovaní. Znovu sa zopakujem, nie som idealista, nie som Don Kichot, aj keď v školstve musíte byť často Don Kichot, ak chcete niečo dosiahnuť. Ale preto aj viem, že niektorí ľudia zlyhávajú, školstvo to je obrovská armáda ľudí, 80- až 160-tisíc podľa toho, či tam beriete aj samosprávne školy, zariadenia, vysokoškolských zamestnancov. A preto viem, že medzi nimi je mnoho zlyhaní, aj čo sa týka odmeňovania, aj čo sa týka hodnotenia. Avšak, to už opakujem, nemôže to znamenať, že teraz to urobíme za nich a takto povrchne, takto nekvalitne. Poďme ich riešiť.
Teda čo tým myslím, keď poviem, že mi v zákone chýba väčšia variabilita v odmeňovaní. Trošku to odráža smutnú realitu, že na Slovensku je vnímanie vzdelávania, osobitne vedy, na najnižšej možnej úrovni. Nehovorím to ja, hovoria to špičkoví až, dovolím si povedať, svetoví odborníci na vedu a výskum. Totiž keď si pozriete mená Slovákov, ktorí dosahujú vysoký Hirschov index, Hirschov index sa používa v scientometrii a bibliometrii, teda v meraní prínosu vedeckej, výskumnej práce a v citačnom kvantitatívnom ohlase, tak keď si pozriete teda Slovákov, ktorí majú vysoký Hirschov index, tak dve tretiny z nich žijú a pracujú v zahraničí. Iba jedna tretina pracuje a žije na Slovensku. Prečo to tak asi je? Pretože napr. profesori na popredných slovenských univerzitách zarábajú polovicu toho, čo český profesor na českých univerzitách. A tri- až päťkrát menej tretinu, pätinu toho, čo zarábajú na univerzitách v Európskej únii. No a môžte vedieť, že mobilita profesorov, takýchto úspešných ľudí na vysokých školách je vysoká, oni si ľahšie nájdu tú pozíciu v zahraničí ako niekto iný.
No, vrátim sa ešte k tým združeniam a teda k tým stavovským organizáciám, aby bolo jasné, že konkrétne ktoré majú problém s týmto návrhom zákona. Je to Asociácia evanjelických škôl Slovenska, asociácia riaditeľov štátnych gymnázií, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení, Asociácia stredných odborných škôl Slovenska. Potom Zväz školských asociácií a združení Slovenskej republiky, Združenie katolíckych škôl Slovenska a Združenie základných škôl Slovenska. Všetci títo ľudia, vrátane každého učiteľa, vrátane mňa, pán minister, vám ďakujú za dobrú vôľu zvyšovať atraktivitu a odmeňovanie v školstve. Opakujem, neprijímam rétoriku, ktorá, alebo naratív, ktorý sa objavuje v médiách, že sa stále zvyšuje práve týmto ľuďom. Za rok 2025 je ten nárast miezd 3 až 4 %, lebo počul som ten prepočet aj u predchádzajúcich rečníkov. Pretože ak je to o 7 % od 1. septembra, a ja som k tomu pripočítal aj 800 euro, ktoré nedostal každý, tak mne to vyšlo 3 až 4 %, čo je blízke úrovni inflácie. Čiže naozaj hovoríme skôr o tej valorizácii. Verím vám, že chcete uspieť a robíte, čo môžete, aj ja chcem tomu pomôcť. Preto hovorím aj tieto kritické slová.
No, myslím si, že najlepšie by bolo, kedy ste tento návrh zákona v časti hodnotenie a odmeňovanie za kvalitu výkonu práce stiahli a dali prepracovať, aby nešiel v SLK, aby sme mali naň viac času, aby sme mohli na ňom pracovať aj ponad politické tábory, spektrá. Ale keďže to nepredpokladám, že sa tak stane, tak v ďalšom vystúpení v druhom čítaní chcem ponúknuť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by mohol byť kompromisom, mohol by opraviť tú najväčšiu vadu tohto návrhu zákona, tak ako to vnímajú aj tie stavovské organizácie v školstve. Dúfam, že si to aspoň pozorne vypočujete a budete s tým návrhom pracovať.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja som, pán kolega, pán poslanec Horecký, veľmi pozorne počúval vaše vystúpenie a vychádza mi z toho jedna vec. V rámci variability, ktorú ste spomínal, jedinou potom možnosťou je akýsi odklon od platovej tabuľky, áno, ktorú poznáme dnes, podľa ktorej sa riadime či už v regionálnom školstve, vysokom školstve. Tak pretože vždy bude musieť dochádzať k nejakej valorizácii a budeme hovoriť, či je dostatočná alebo nedostatočná, či vykrýva alebo nevykrýva, alebo menej vykrýva potreby zamestnancov škôl. Súhlasím tiež s tým, že v prípade nepedagogických zamestnancov by to mohlo byť rýchlejšie, pretože tam naozaj tie platové tabuľky sú pod úrovňou častokrát aj minimálnej mzdy v národnom hospodárstve, takže tam by sme to mohli valorizovať aj rýchlejším tempom.
Tak teraz sa chcem spýtať jednu takú vec, že teda aký je návrh, ak postupovať podľa týchto platových tabuliek nie je úplne optimálne z vášho pohľadu. Uvedomujeme si, školstvo heterogénne, štruktúra zložitá, zriaďovatelia rôzni, že ako teda postupovať, keď nie podľa platovej tabuľky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za otázku. Pán kolega, pán rektor Habánik, naozaj si stojím za tým slovom, že ponúkneme ako konštruktívna opozícia riešenie. Máte pravdu, že tie tabuľky osobitne, teda nie osobitne, ale nepedagogických zamestnancov začínali hlboko pod minimálnou mzdou, aj teraz táto tabuľka, pretože minimálna mzda už nie je 750, ale 816 eur a chce ísť na 850. Teraz nejdem komentovať logiku stanovenia minimálnej mzdy na Slovensku, beriem ju teraz ako fakt a hovorím, že tá tabuľka by nemala tak začínať. Samozrejme, rozumiem tomu, že tam je nejaká potom nadväznosť tých vyšších taríf a stupňov a celkový náklad, ktorý to vygeneruje. Ja si nemyslím, že by sme vždy mali čakať na ministra, ktorý presadí toto zvýšenie tabuliek. Samému sa mi to podarilo, bola to moja podmienka vstupu do vlády, o 10 a 12, dokopy o 23 % v roku 2023, ale takto by to nemalo byť, riešiť to ad hoc, riešiť to v nejakých vyjednávaniach s odborármi a vždy po nejakom skoku.
Čiže KDH hovorí aj v našom programe o systémovom nastavení, ako to urobiť, a máte moje slovo, že prinesieme taký návrh, budeme s vami o tom rokovať, nechceme vás prekvapiť, len tu v tejto sále, keď ho budeme prednášať, budeme o tom hovoriť. Verím, že nájdeme lepšie riešenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto bude v niečom taká variácia na to, čo sme už počuli, a niečo bude úplne originálne, to si nechám na záver. Faktom je, že vzdelávací systém našej krajiny je v kríze. To nemôže poprieť nikto, kto sa aspoň trochu pohybuje v prostredí škôl. Tuná samotný pán minister školstva označil výsledky v medzinárodnom testovaní PISA za náročnú, náročnú, aj náročnú, ale aj národnú tragédiu. Ja veľmi dobre rozumiem, prečo tak urobil a súhlasím s ním. Toto meranie totiž odráža výkonnosť vzdelávacieho systému pre dôležitú vekovú skupinu pätnásťročných, ktorí majú časť vzdelávania už za sebou, a medzinárodné meranie ukázalo vážne nedostatky v ich kompetenciách. A zároveň táto populácia má časť vzdelávacej cesty aj pred sebou a výsledky tohto merania naznačujú aj kvalitu budúcej pracovnej sily. A je nesporné, že kontext tohoto, o čom hovorím, s úrovňou ekonomického života krajiny je zrejmý. A teraz, prečo to hovorím? Lebo jedným z faktorov, ktorý toto ovplyvňuje, je kvalita a dostatok tých, ktorí vzdelávajú, a mám na mysli učiteľov. A budem hovoriť predovšetkým o nich, aj keď zákon sa týka aj iných kategórií zamestnancov ako pedagogických a teda aj iných kategórií ako učiteľov.
Najprv pár viet k nedostatku učiteľov a čiastočne aj k tomu, prečo nie všetci, ktorí v školách pôsobia, majú potenciál byť kvalitnými učiteľmi. Ide o paradoxný vzťah medzi prestížou učiteľského povolania a atraktivitou učiteľského povolania. Hovorím to preto, lebo značná časť ľudí považuje tieto dva termíny za synonymné a pritom nie sú. Podľa výskumov povolanie učiteľa patrí k tým prestížnym spolu s lekármi a spolu s vedcami. Prestíž totiž odráža spoločenskú dôležitosť toho povolania a nikto na Slovensku hádam si nedovolí povedať, že vzdelanie nie je všeobecne uznávaná hodnota. Problém je ale s atraktivitou učiteľského povolania, teda v príťažlivosti pracovať ako učiteľ. Treba povedať, že miera atraktivity je ovplyvnená mnohými faktormi ako kvalita pracovného prostredia, možnosť kariérneho rastu, ale najmä mzdami. A toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo máme nedostatok učiteľov a nedostatok kvalitných učiteľov. Záver tejto časti je teda taký, že povolanie učiteľa je síce prestížne, ale neatraktívne. A na odľahčenie si dovolím uviesť ešte jednu časť z tohoto výskumu, z ktorého vyplýva, že k najmenej prestížnym povolaniam patrí povolanie alebo práca poslanca národného parlamentu, ale zároveň je aj veľmi atraktívne. Tu je ten pomer obrátený.
A teraz späť k téme. K súčasnému mzdovému ohodnoteniu učiteľov mám iba pár poznámok, lebo už tu mnohé podstatné veci odzneli. Z asymetrického vzťahu pomedzi prestížou a atraktivitou vyplýva jediné. Kým platy učiteľov nenarastú skokovo do tej miery, aby boli príťažlivé pre viac uchádzačov o prácu v školách, než je ich skutočná potreba, tak národná tragédia, ja to tak vidím, bude mať ďalšie dejstvá.
Dobrým príkladom je Poľsko, kde sa pred mnohými rokmi uskutočnila reforma vzdelávania v regionálnom školstve a jej súčasťou v tom čase bolo výrazné navýšenie platov, čo spôsobilo prílev kvalitných zamestnancov do škôl a tlak na zvýšenie tých učiteľov, ktorí už v školách boli a ktorí mali potenciál sa rozvíjať. Lebo v opačnom prípade by dopadli ako veľká časť tých, ktorí boli zo škôl vytlačení. A u nás o personálnej konkurencii nemôže byť ani reči. Školy sú v mnohých prípadoch nútené zamestnať aj uchádzača, pri ktorom je už v prijímacom pohovore zrejmé, že nie je nositeľom kvalitného riadenia vzdelávania na úrovni žiaka a triedy. A napokon musím poznamenať, že ani o post riaditeľov nie je dostatočný záujem.
Výberových konaní sa často zúčastňuje jeden uchádzač a sú prípady, kedy sa ho nezúčastní nikto. A je to nepochybne preto, lebo ak si niekto zváži vzťah medzi náročnosťou práce učiteľa na jednej strane a benefitom na strane druhej, tak to rozhodnutie je jednoznačné. A budem to ilustrovať tohoročnou analýzou portálu platy.sk. Priemerný ponúkaný plat v profesiách, ktoré si vyžadujú vysokoškolské vzdelanie a sú vhodné pre absolventov, čiže hovorím o začínajúcich, je tento rok 1 940 eur. Mladí pedagógovia nastupujú do škôl s tabuľkovým platom 1 161 eur, čo je o 800 eur menej než priemer ponúkaný absolventom s rovnakým vzdelaním. Priznávam úplne otvorene, že toto porovnanie nie je korektné podľa môjho názoru preto, lebo nemožno ani v rámci absolventov vysokých škôl porovnávať neporovnateľné, napríklad komerčnú a verejnú sféru, technické, netechnické odbory, ale tie ďalšie údaje, ktoré poviem, sú trochu zdvihnutým prstom.
Pedagógovia sa musia uspokojiť s platom porovnateľným s profesiami ako cukrár, chyžná či kontrolór kvality. Paradoxne aj záhradníci, robotníci, sekretárky či pracovníci pneuservisu môžu očakávať lepšie finančné ohodnotenie. A povedzte mi, prečo by niekto mal za týchto okolností niesť zodpovednosť za bezpečnosť detí, za ich výchovu a vzdelávanie, za plnenie požiadaviek na neustále vzdelávanie sa, za to, že nie je pánom svojho času, za to, že je pod tlakom vedenia školy, že je pod tlakom rodičov, že je pod tlakom žiakov a mať honorár ako chyžná. Tak to je naozaj zdvihnutý prst. Otázka v kontexte toho, o čom sa teraz rokuje, znie, či zvýšenie v tomto roku o 800 eur, čo je teda mimoriadna odmena, a 7 % od septembra, teda na štyri mesiace, a v budúcom roku o 5 plus 2 % niečo na veci zmení. No ja som presvedčená, že nezmení. Bavili sme sa o tom na stretnutí s reprezentáciou učiteľských asociácií a na otázku, ako vnímajú výsledok dohody odborov s vládou, tam nepadali výroky plné hnevu alebo sklamania. Zo slov prítomných bolo cítiť pocit hanby, poníženia, dokonca rezignácie, že sú každoročne nedôstojným predmetom alebo objektom handrkovania o drobné, ktoré v konečnom dôsledku ich situáciu zásadným spôsobom nezmenia. Čiže takto to je.
No a teraz to, čomu sa chcem venovať ako poslednej veci. Budem hovoriť o vplyve hodnotenia pedagogického zamestnanca na jeho funkčný plat. Je fakt, že vedúci pedagogickí zamestnanci majú už pomerne dávno povinnosť každoročne hodnotiť svojich pedagogických aj odborných zamestnancov. Podľa zákona 138/2019, to je o tých pedagogických odborných zamestnancoch, okrem iného mal výsledok slúžiť ako podklad pre odmeňovanie. Doposiaľ však malá časť škôl výsledok hodnotenia reflektovala buď v osobnom príplatku, možno ešte menšia časť v odmene a veľká časť v ničom, lebo nemali na to zdroje. Návrh zákona, o ktorom dnes rokujeme, výsledok hodnotenia, ak sú dosiahnuté prvé dve úrovne, premieta do nejakej obligatórnej časti funkčného platu v nejakom rozpätí. Samostatný komentár si zaslúži naozaj podľa mňa nie veľmi racionálny nápad odvodiť výšku príplatku za hodnotenie od príslušného platového, od príslušnej platovej triedy a platového stupňa pedagogického zamestnanca. Ako tu už bolo povedané, pán kolega Horecký hovoril, že zrejme sa autori inšpirovali zákonom o štátnej službe a ten bol trochu ešte rozumnejší v tom, že sa zamestnancovi poskytovala jednorazová odmena bez ohľadu na jeho zaradenie do platovej triedy a bez ohľadu na jeho služobnú prax. Čiže v podstate dvaja zamestnanci v rôznych platových triedach, s rôznou dĺžkou služobnej praxe mohli sa dopracovať k tomu istému výsledku. Tuná to tak úplne nie je.
Nechcem komentovať, či 2 % sú dostatočné, už to tu odznelo, na to, aby teda bolo motiváciou. Samozrejme, že okrem výške tejto sumy problém spočíva aj v objeme finančných prostriedkov, ktoré majú školy k dispozícii na osobné príplatky. Treba povedať, že tie sa v značnej miere priznávajú, alebo môžu priznať podľa tých istých kritérií, ktoré sa používajú pri hodnotení pedagogického zamestnanca. Z toho, čo som teraz povedala, jasne vyplýva, v čom vidím problém. Ja osobne nie som proti tomu, aby sa výkon zamestnanca odrazil v jeho plate. Stotožňujem sa s kľúčovou časťou obsahu výroku Miltona Friedmana, ktorý povedal, časť z neho musím odkomentovať, povedal toto: „S úctou k platom učiteľov, hlavný problém nespočíva v tom, že by v priemere boli príliš nízke," s tým sa nestotožňujem, to je iná realita ako slovenská, „ale v ich prílišnej uniformite a strnulosti. Zlí učitelia sú značne preplácaní a dobrí učitelia sú značne nedoplácaní. Platové tabuľky majú sklon byť uniformné a určované podstatne viac vekom, získanými titulmi a certifikátmi než zásluhami." S týmto sa ja do bodky stotožňujem.
To potvrdili aj moje pracovné skúsenosti, kedy som zaznamenávala priepastné rozdiely v kvalite učiteľov nielen medzi školami, ale aj v rámci tej istej školy. Napriek tomu sa výsledky periodického hodnotenia pedagogických zamestnancov vo väčšine škôl u všetkých učiteľov viazali na najvyššie úrovne podľa odporúčania vzorového pracovného poriadku, teda na úroveň mimoriadne dobre a úroveň veľmi dobre. Hodnotitelia takto vysoko hodnotili všetkých možno preto, lebo za výsledok väčšinou nikto nedostal nič, tak čo by si tam robili nepriateľov. Ak by hodnotitelia hodnotili rovnako učiteľov aj po prijatí novely zákona, tak by to znamenalo, že každý dostane príplatok za hodnotenie na úrovni svojej platovej triedy a platového stupňa v tej minimálnej podobe, ktorá tam je.
Ak by to teda malo pokračovať tak, ako to dnes v mnohých školách chodí, tak sa očakávaný účinok nedostaví a rovnostársky systém odmeňovania ostane zachovaný. Ak by to malo byť inak, tak je potrebné školské prostredie pripraviť na zmenu. A koho konkrétne? No hodnotiteľov aj hodnotených. A nehovorím to len tak. V roku 2020/´21 som iniciovala prieskum v základných školách, cieľom ktorého bolo zistiť, ako vnímajú pedagogickí zamestnanci význam a kvalitu ročného hodnotenia ich činnosti a zároveň aj ich pripravenosť premietnuť do ich odmeňovania výsledky hodnotenia a nahradiť tak príplatok za profesijný rozvoj, lebo to raz skončí. Napriek tomu, že prerušenie prezenčného vzdelávania v dôsledku covidu neumožnilo získať plánovanú vzorku, čiastkové výsledky zberu viedli k týmto záverom.
Iba 43 % respondentov by súhlasilo s tým, keby príplatok za profesijný rozvoj bol nahradený príplatkom, ktorý bude odrážať mieru rozvíjania kompetencie žiakov, teda kvalitu ich výchovnovzdelávacej práce. 78 % respondentov by dôverovalo, ten kondicionál podčiarkujem, by dôverovalo výsledkom hodnotenia, keby hodnotenie uskutočňovali ľudia, ktorí pristupujú k svojim kolegom bez predpojatosti. A 65 % respondentov by dôverovalo výsledkom hodnotenia, keby hodnotenie uskutočňovali ľudia, ktorí absolvovali dôslednú prípravu v oblasti hodnotenia ľudských zdrojov a získali tak schopnosť zvládať objektívne hodnotiace procesy. A po tomto všetkom na záver v tom dotazníku 74 % respondentov sa stotožnila s nasledovným výrokom: „Nech by sa akýmkoľvek spôsobom zdokonalil systém hodnotenia pedagogických zamestnancov, prajem si, aby príplatok za profesionálny rozvoj zohrával tú istú úlohu v odmeňovaní ako v súčasnosti."
Čo teda tieto zistenia znamenajú? Po prvé, učitelia nedôverujú hodnotiteľom ako ľuďom a ani ako profesionálom, ktorí vedia hodnotiť. A, po druhé, učitelia nechcú byť hodnotení za to, ako vedia zužitkovať v triedach to, čo sa naučili v rámci aktivít spojených s ich profesionálnym rozvojom, ale prajú si odmeňovanie odvodené od získaných vzdelávacích certifikátov. Jednoducho je to presne tak, ako to povedal Milton Friedman. Ale chcem povedať, že im to nemám za zlé, lebo majú svoje skúsenosti. A čo sa malo stať, aby bola šanca na stotožnenie sa so systémom odmeňovania založeného na výsledkoch hodnotenia? Nemusí to byť také, ako je teraz v našich predstavách podľa vzorového pracovného poriadku, lebo každá škola si môže ten systém kritérií upraviť, ako len chce. Ale čo sa malo stať? Možno by bolo dobré, keby školy získali nejaký vzorový prepracovaný systém hodnotenia, ktorý by si upravili na svoj obraz. Po druhé, ministerstvo možno malo zabezpečiť, aby všetci hodnotitelia získali potrebné kompetencie na to, aby vedeli objektívne, s nadhľadom hodnotiť všetky prvky toho zložitého pracovného systému, v ktorom sa učitelia pohybujú. Možno ministerstvo malo pilotne nechať zbehnúť jeden až dva roky hodnotenia a potom zaviesť príplatok. Ale najmä je treba urobiť osvetu, v rámci ktorej sa dosiahne stav, kedy sa zmenia nálady a názory učiteľov v tejto veci.
A na záver chcem povedať, že to nie je prvý raz, kedy ministerstvo prijíma zmeny, ktoré sú vo svojej podstate alebo z istého uhla pohľadu racionálne a možno to aj dobre myslí, ale nedomýšľa dôsledky, lebo o nich nerozmýšľa, respektíve nepozná aktuálny stav v danej oblasti. A potom sa akýkoľvek dobrý zámer minie účinku a tak je to aj v tomto prípade.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Teraz ľutujem, že faktická má dve minúty. Tak poďme.
Nuž, je to pravda, že nepomôže učiteľom alebo riaditeľom príkaz, pretože aj v predchádzajúcom príspevku pani Kalmárovej, aj v tom, ktorý som hovoril ja, je priznaný problém, že nie všetci riaditelia, nie všetci vedúci zamestnanci sú vybavení tou elementárnou schopnosťou vedieť hodnotiť, vedieť odmeňovať. Preto som hovoril o tom, že to treba na všetkých úrovniach posilniť funkčné, inovatívne, aktualizačné a pregraduálne vzdelávanie tak, aby sme pomohli. Medzitým môže prísť metodická podpora, návod, best practice, nejaká syntéza tých, ktorí to vedia robiť perfektne. Školy si takto pomáhajú samé. Školy si organizujú konferencie, kde toto know-how odovzdávajú, a preto by som chcel keby ministerstvo bolo súčasťou tohto hnutia k vyššej kvalite a nie, že príde s príkazom, takto to robte. Tak to je jedna vec.
Druhá vec je, nuž, elementárne stredoškolské učebnice v manažmente ekonomike hovoria, že vy potrebujete aspoň hodinový nerušený rozhovor na začiatku hodnotiaceho obdobia a na konci. Medzitým nejaké checkpointy, sprevádzanie, ktorý riaditeľ toto môže robiť? Im treba rozviazať ruky, preto supervízori, preto stredný manažment, preto deľba práce. To sú systémové zmeny, ktoré musíme robiť na všetkých úrovniach a potom sa dočkáme vyššej kvality hodnotenia a, samozrejme, aj výsledkov vzdelávania.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Milá Vierka, na tvoj text sa v mnohých veciach dá reagovať, ale keď som ťa počúvala, tak ma napadlo, že ja mám pocit, že my žijeme v krajine, kde sa robia zákony nie preto, aby sme systém menili k lepšiemu, ale len kvôli tomu, aby dobre vyzerali navonok. A aj tieto návrh a takisto aj školská legislatíva mi často pripadajú skôr ako marketing a viac ako marketing než ako nejaký premyslený rozvoj. Ako keby sa tu zákony robili pre, fakt aby zazneli a dobre vyzerali v médiách, aby sme mohli, alebo respektíve aby ministri mohli uznať svoje výsledky práce, ale chýba im podstata a dôslednosť a predovšetkým také to prepojenie s realitou v našich školách. Celkom ma inšpirovalo to, čo si povedala, že v iných krajinách napríklad sa reformy robia, alebo kurikulárne reformy sa robia aj s tým, že sa ohodnotia tí zamestnanci. U nás to robíme presne naopak. My tu máme nové kurikulum, majú nové kompetencie tí vyučujúci. Je na nich vyvíjaný tlak na to, aby reagovali na zmeny a pritom my veľmi dobre vieme, že často už balansujú aj na hranici vyhorenia, ale neoceníme ich. Takže ja mám niekedy pocit, že sa nemôžme čudovať, že sa títo ľudia cítia osamelí, prehliadaní, unavení, pretože často už ani nemajú z čoho dávať a len majú pocit, že na nich stále vyvíjame väčší a väčší tlak. Ako ich chceme v takomto prostredí motivovať, keď si horko-ťažko musia vybojovať nejakých 5 plus 2 %. A ja sa pýtam, ako im tých 26 eur na hodnotenie ich kvality pomôže k tomu, aby sa cítili motivovanejší. Akože asi by sme sa mali nad tým naozaj zamyslieť a prestať robiť legislatívu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ja som, pani poslankyňa, nadobudol pocit, že napriek istým výhradám k systému odmeňovania v školstve, a vy ste ich pomenovala naozaj zoširoka a komplexne, cítim, že máte záujem podporiť tento návrh zákona, ktorým sa valorizujú tarifné platy pedagogických odborných zamestnancov, ale aj nepedagogických zamestnancov v školstve od septembra a od januára budúceho roka. S mnohými vecami, ktoré ste spomínali vo svojom slove, sa dá súhlasiť, ktoré sa teda dotýkajú systému odmeňovania. Je to určite na hlbšiu, odbornejšiu diskusiu, debatu. Naopak, s niektorými vecami by som trošku polemizoval, nebičoval by som sa až tak hlboko, že školstvo je úplne alebo v totálnej kríze. Ja tu vidím, že školstvo sa hýbe dopredu. Sú tu naozaj aj pozitívne zmeny. Áno, možno že neprinášajú okamžité ovocie, tá úroda nie je dnes, zajtra a nebude ani pozajtra, ale v tom dlhodobejšom alebo strednodobejšom horizonte určite prinesie toto ovocie a budeme všetci radi, že tieto pozitívne zmeny sa tu udejú. Určite by som nebol až taký kritický k stavu školstva bez ohľadu na to, aká vláda je pri moci.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické poznámky, špeciálne by som reagovala na pána poslanca Habánika.
Keď som hovorila o tom, že školstvo je v kríze, tak som tento výrok podporila citátom pána ministra. Takže nejakým spôsobom v istej oblasti ten názor sporu spolu zdieľame. Keby školstvo nebolo v kríze, nebolo by treba robiť urýchlene kurikulárne reformy a všetky zásadné zmeny. Čiže tá kríza tu je, ale beriem to ako fakt.
Pýtali ste sa ma, alebo zrejme ste vyjadrili nejaké očakávanie, že či zákon podporíme. Áno, my sme deklarovali že ho podporíme. Považujem to za minimum toho, čo môžeme v tejto chvíli pre učiteľov urobiť. Ale to neznamená, že k nemu nemáme nejaký súbor výhrad, tie tu komunikujeme v tejto rozprave. Neznamená to určite to, že keď sa nám niečo nepáči, že nechceme pomôcť učiteľom alebo deťom, ako sa vyjadril v predchádzajúcej rozprave pán minister. Ja som presvedčená, že pán minister mnohé veci myslí dobre, ale my ich myslíme dobre tiež, len máme rozličné názory na cestu, ako sa k dobrému cieľu dopracovať. A ja si myslím, že to nie je žiadna chyba, lebo v konfrontácii nejakých názorov a návrhov sa môže zrodiť lepšia kvalita. Ja to takto vnímam. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi, aby som na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 13 z 15. januára bola poverená uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 435 o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v neskorších predpisoch.
Cieľom vládneho návrhu zákona je prijatie úprav v oblasti priemyselnoprávnej ochrany patentov, dodatkových ochranných osvedčení, ochranných známok dizajnov a úžitkových vzorov a v oblastiach poplatku za udržiavanie platnosti patentu a správnych poplatkov.
Obsahom vládneho návrhu zákona je zaviesť právnu úpravu náhrady trov konania, ktoré vznikajú účastníkom sporových konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva, zaviesť spoločné postupy vypracované v rámci konvergenčného projektu zmluvných štátov Európskej patentovej organizácie a zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe, implementácia spoločného postupu týkajúceho sa priznania práva, prednosti a spoločného postupu pri vydávaní a akceptovaní elektronických dokladov, o práve prednosti predstavujú tzv. dobrú prax a vykonávajú ju takmer všetky zmluvné štáty Európskej patentovej organizácie.
Odstraňujú sa zároveň, zároveň nedostatky právnej úpravy predovšetkým formulačného legislatívnotechnického charakteru. Zároveň novelizačné články 2 a 5 obsahujú revíziu sadzieb správnych poplatkov zahrnutých v sadzobníku správnych poplatkov v časti Priemyselné práva a revíziu sadzieb udržiavacích poplatkov za platnosť patentovať dodatkových ochranných osvedčení.
Návrh zákona predpokladá pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, na služby verejnej správy pre občana a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Nemá ani vplyv na limit verejných výdavkov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.