35. schôdza

Kolegyne, kolegovia ja vám ďakujem za všetky vaše faktické poznámky. A začnem teda od konca. Pán poslanec Matovič ja vám ďakujem teda, že podporíte aj vy náš návrh, keď my teda podporujeme váš a zároveň vy ste nazvali ten váš, že slobodnejší, tak ja vám vrátim trošku tú, to že ste ten náš nazvali konzervatívnejším a poviem, že ten váš je progresívnejší. Tak dúfam, že to je rovnako ťažké pre vás teraz? Vy ste hovorili aj, že my týmto našim máme za cieľ tak vyskúšať mladých ľudí. Ale to nie je o tom, že my by sme im menej dôverovali alebo, že my chceme ukázať, že či ony sú schopní alebo nie. Práveže my si chceme vyskúšať samotných politikov a političky, ktoré o tomto majú rozhodnúť a tak povediac im vziať z rúk tú kartu, ktorou sa oháňajú, že to nebude fungovať, lebo mladí ľudia sa nezaujímajú a podobne. A práve preto sme to teda obmedzili a tu budem odpovedať aj pani poslankyni Marcinkovej, že teda prečo len na komunál a prečo si túto cestu zvolilo aj toľko členských štátov Európskej únie, že viete ja by som tiež chcela žiť v krajine, v ktorej sa veci menia tak, že takto luskneme a to moji kolegovia, kolegyne z PS-ka potvrdia, že ja som tá prvá, ktorú nazývajú aj radikálna, lebo by som bola veľmi rada, keby sa veci dali meniť hneď a tak akoby sme, už prišiel pán predseda klubu a potvrdzuje, že áno, že ja by som to chcela tak lusknutím prsta všetko zmeniť. Ale žiaľ tak sa to nedeje. A práve aj toto môže byť cesta ako teda sa priblížiť nejakému konsenzu aj tu v rámci pléna a aby sme teda minimálne o tom otvorili diskusiu a samozrejme v rámci tej spoločnosti. A nakoľko je to aj niečo čo si želejú aj samotní mladí ľudia, pretože práve aj z tých prieskumov, ktoré sú robené vyplýva jasne, že komunálne voľby sú tie, v ktorých si želajú to zníženie vekovej hranice primárne alebo prioritne, tak by sme mali aj počúvať teda mladých ľudí. A ďakujem pekne.
=====

Ďakujem pekne za slovo milé kolegyne, kolegovia. Ja som sa s touto otázkou stretol, to už bude asi aj 8 rokov dozadu, keď som prvý krát počul, že teda či od 16 rokov by som podľa môjho názoru umožnil voliť alebo nie. A musím sa priznať, že taký úplne prvý moment, ktorý som vtedy prežil bolo, že asi nie. Že, že nie sú ešte na to dosť mladí? Že asi nie. A potom čím ďalej som viacej nad tým rozmýšľal a som si tak pozeral na tie argumenty a na vlastne tú vývojovú fázu toho dospievajúceho človeka, tak som sa priklonil na tú stranu, že ale áno. Že myslím si, že mali by mať tú šancu. A celé by som to uvažovanie, ktoré som vtedy mal a dneska som poslanec Národnej rady tak to viem aj tu vysloviť. Ale dalo by sa aj zhrnúť do takej myšlienky, že nízke očakávania sú pascou, ktorá ničí potenciál. A myslím si, že také niečo prežívame alebo mnohí aj rodičia alebo mnohí ľudia, ktorí túto otázku ešte úplne nemajú v sebe vyriešenú, tak niečo také prežívajú voči ľuďom 16, 17 ročným. Skrátka im až tak nedôverujú a majú od nich nízke očakávania. Ale už tu povedal aj môj predrečník Igor Matovič a myslím si to aj ja, že títo ľudia dnes majú oveľa zodpovednejšiu rolu v spoločnosti napríklad, keď podnikajú, lebo môžu a v súvislosti s tým by mali a majú na starosti to, že majú podať daňové priznanie, že čo je pomerne zodpovedná vec a rola pričom vo voľbách sú tak to poviem odľahčene taký ten jeden z milióna. Človek milión, že prispeje k tomu spoločnému smerovaniu. A už, keď plní a má aj tú trestnoprávnu zodpovednosť, môže podnikať a už plní tieto role a umožňujeme mu to legislatívne tak prečo mu neumožniť aj kreovať alebo spoluvytvárať, spolu vyberať si tú budúcnosť, ktorú má pred sebou a do ktorej vlastne tým prechodom tej hranice áno aj tých 18 rokov postupne prejde a bude plnohodnotným a s plnými právami občanom Slovenska. Čiže nevidím problém z tohto pohľadu dať mladým ľuďom 16, 17 ročným ale nie len v komunále. Ja by som im tiež rád doprial teda už doplna to otvoriť tie dvere a nech sa rozhodujú či už o budúcnosti krajiny, o voľbe prezidenta, či je to aj napríklad referendum. Prečo nie aj v tejto otázke im neotvoriť cestu. Myslím si a my to aj navrhujeme, že áno je ten čas. Môžeme im to umožniť a môžu mať aj v národnom referende alebo aj v miestnom obecnom referende mať možnosť sa vyjadriť do toho priestoru, v ktorom žijú a ktorý by mal prirodzene mať o týchto ľuďoch už väčšie očakávania. Poviem tak úplne prakticky. Veď 16 ročný ľudia často krát sú už deviataci na základnej škole. Nie sú tam len 15 ročný. Niektorí sú tam už aj 16 ročný a už od deviatakov na základnej škole očakávame, že sa budú rozhodovať o svojej budúcnosti. Mnohí rodičia očakávajú, že sa nejakým spôsobom títo povedzme to tak, že mladí dospelí by sa dalo na nich pozerať, že sa rozhodnú o tom, že akú strednú školu si vyberú. Či sa budú venovať športu ak sa mu venujú alebo nejakému koníčku na plno tak, že postupne to budú z nich profesionálni športovci. Čiže ony sa už svojim spôsobom veľmi osobným a praktickým rozhodujú o svojej budúcnosti a má to veľmi jasný dopad na ich život a myslím si, že o nič menej by nemali mať ten priestor. Zvlášť, keď majú dnes možnosť mať dostatok informácií aj o národnej politike ale aj o tej miestnej samozrejme, kde žijú. Alebo o ľuďoch, ktorí sú v politike angažovaní. Majú mať a majú všetky možnosti na to, aby mali dostatok informácií a mohli sa rozhodnúť slobodne a vážne. Zásadné niečo sa stane? Keď tejto generácií umožníme sa rozhodovať? Ja som sa pozrel na čísla, že máme alebo mali sme v roku 2023 4 milióny 388 tisíc oprávnených voličov. A aký počet tých ľudí by k tomu pribudol? No okolo 112 tisíc. To je asi počet ľudí, ktorí sú v tej kategórii 16, 17 rokov. Čiže by sa nám zvýšil ten počet oprávnených voličov na 4 a pol milióna s nejakým malým presahom. Presne je to 4 mil. 501 tisíc 90 ľudí. No. Chcem tým inak povedať, že 2 a pol % ľudí by pribudlo. 2 a pol % ľudí, ktorí, keď sa nad tým zamyslíte aj z iného pohľadu, že ony často krát napríklad dnes sú 17 ročný, 18-tka ho čaká. Idú voľby pár dní zostáva. Nemôžu ísť voliť. Ale samozrejme už na strednej škole, býva na internáte, je samostatný, v podstate podniká. Množstvo takých príkladov môžeme nájsť. Jemu tie voľby ujdú ale v skutočnosti on už funguje, využíva služby štátu, rozbieha si vlastnú firmu a nemohol sa vyjadriť v tak vážnej veci ako je smerovanie Slovenska a vybratie si aj nejakej vízie pre krajinu. Nejaké alternatívy budúcnosti, ktorú by on sám chcel pre svoju, svoje podnikanie seba samého alebo svoju budúcu rodinu vidieť. Myslím si, že nie je problém dnes a vieme sa zhodnúť na tom, že ako títo ľudia jednak majú aj možnosť podnikať a sú trestnoprávne zodpovední tak nech sa aj spolupodieľajú svojim, svojim hlasom na tom, že kam krajina smeruje. To čo ma povzbudzuje a utvrdzuje v tom, že netreba podceňovať potenciál v mladých ľuďoch a mať na nich veľké očakávania. Je jedna knižka, ktorá, ktorú som si zapamätal. Je to jedna z mnohých kníh, ktorú som čítal ale pamätám si z nej celkom aj veľké podrobnosti, lebo ma naozaj oslovila. Bola to kniha bratov Herisovcov. Čítal som ju hodne dávno. Myslím, že som ju čítal bezprostredne potom čo vyšla. Ona vyšla v roku 2011. Ony hovoria presne o tom, že

... ktorú som si zapamätal, je to jedna z mnohých kníh, ktorú som čítal, ale pamätám si z nej celkom aj veľké podrobnosti, lebo ma naozaj oslovila, bola to kniha bratov Harrisovcov, čítal som ju hodne dávno, myslím, že som ju čítal bezprostredne potom čo vyšla, ona vyšla v roku 2011, a oni hovoria presne o tom, že dnes neni najväčšia frajerina alebo rebélia neposlušnosť, ale dnes je najodvážnejšia vec, ktorú mladí môžu urobiť a najväčšia frajerina, že prevezmú zodpovednosť. Ja som si našiel také praktické príklady mladých ľudí, ktorí prevzali zodpovednosť a dokázali úžasné veci bez toho, žeby mali alebo prekročili tú legislatívnu hranicu dospelosti. Lebo to neni nič iné, to je len legislatívna hranica tých 18 rokov. Je na nás, na nás, čo sme tu v tejto sále, kde ju dáme, kde ju posunieme. A teraz my len posúvame tú možnosť voliť. A poviem vám príklad, poviem zopár takých príkladov známych ľudí, ktorých aj vy môžete poznať, ktorých životný príbeh je pútavý a oslovujúci, a robili už vtedy vážne veci, prevzali zodpovednosť v oveľa vážnejších veciach častokrát ako len to, že by sa podieľali, teraz to „len to" je v úvodzovkách z mojej strany, na voľbách.
George Washington, ten bol vo veku 17 rokov už veliteľom. David Farragut, to je inak menej známy človek, ale poviem, že kto to bol. To bol človek, ktorý bol v americkom námorníctve kapitánom, velil lodi a mal vtedy 12 rokov. Samozrejme, je to príklad zo svojej doby, ale ukazuje to, že, ukazuje to vlastne na ten termín tínedžer, že kto sú to tínedžeri. Že to je pomerne inak aj mladý pojem alebo čerstvý, že v minulosti tento pojem neexistoval, zaviedol sa v 20. storočí a vtedy sa hovorilo len o buď deťoch, alebo mladých dospelých ľuďoch. Čiže toto prechodné štádium tých, to tínedžerstvo žijeme len v ostatnej dobe. Z môjho pohľadu, áno, zbavuje to mladých ľudí častokrát tej zodpovednosti, mohli by mať oveľa väčší potenciál, oveľa lepšie výsledky, keby sme zvýšili na nich tie očakávania.
Poviem iný príklad človeka, Clara Barton. Možnože poznáte, to ona sa stala neskôr zakladateľkou Červeného kríža v USA a ona už učila, bola učiteľka a mala vtedy 15 rokov. Thomas Edison. Toho určite pozná drvivá väčšina populácie, veľa sa hovorí o tom, aký bol vynálezca, ale už málo sa hovorí o tom, že on vo svojej mladosti, keď bol mladý, podnikal s cukrovinkami, rozdával noviny a čiže mal podnikateľského ducha už ako mladý človek, prezval zodpovednosť a robil, v úvodzovkách, ťažké veci.
Takže toto sú príklady ľudí, ktorí uchopili zodpovednosť a podieľali sa na veľkých veciach vo svojej krajine a aj bez toho, aby museli prejsť nejakú legislatívnu hranicu a myslím si, že dosiahli krásne výsledky a mali krásny osobný, vlastný príspevok do spoločnosti.
To sú také, by som povedal, filozofické také, by som povedal, moje osobné východiská a teraz vám poviem jeden taký úplne že praktický príklad, ktorý, na ktorý sa ja pozerám a nad ktorým rozmýšľam dlho a veľa som už aj rozprával o tejto téme v tejto sále a to je téma baterkárne v Šuranoch. Hej, je to veľmi špecifický príklad, ale pre tých z vás, ktorí ešte nemali možnosť o tom počuť, o čo ide. Vláda chce postaviť v Šuranoch veľkú baterkáreň, fabriku, zmenil sa územný plán, tí zastupitelia mesta, ktorí sú tam, alebo teda v tých jednotlivých samosprávach to odsúhlasili, ale teraz sa nám deje takovej nešvár (povedané s pobavením), že tá technická dokumentácia celá k tej baterkárni je veľmi, veľmi zle spracovaná, doslova uvádza, aj teraz už ako máme a ešte budem o tom oveľa viacej hovoriť v budúcnosti, ale má tam hodnoty, ktoré vyslovene prekračujú legislatívne hranice. Vyslovene je tam napísané, že postavia to tak, aby to porušovalo zákon. Zjednodušujem, ale doslova je to takto tam napísané, také čísla sú tam, hodnoty uvedené. A teraz čo majú tí ľudia robiť? Aj napríklad teraz s ohľadom špecificky na tých mladých ľudí, ktorí tam sú. Akým spôsobom by oni sa teraz mali ozvať? Akým spôsobom by oni mohli priložiť ruku k dielu k tomu, aby nejakým spôsobom ešte mohli zasiahnuť a ovplyvniť budúcnosť. No a práve preto som osobitne rád aj s ohľadom na takéto veci aj na mnohé iné príklady, ktoré sa dajú povedať, že máme možnosť aj nejakého referenda obecného alebo miestneho, a presne to chceme urobiť.
Chceme týmto ľuďom dať len nie nejakú parciálnu možnosť, ale celkovú možnosť na všetkých tých nástrojoch demokratických, ktoré máme, či už sú to komunálne voľby, ale aj referendum miestne alebo národné, alebo podieľať sa na voľbách do parlamentu, podieľať sa na voľbe prezidenta, do eurovolieb, toto všetko chceme týmto ľuďom otvoriť a dať im možnosť priložiť ruku k dielu. A informácie majú podľa Trestného poriadku aj podľa zákonov, ktoré sa týkajú podnikania, všetky dvere tam majú otvorené, otvorme im dvere aj v tejto oblasti.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja sa chcem vyjadriť osobitne k tej vašej časti hovoriť o možno nejakých konkrétnych návrhoch, kedy mladí ľudia prejavili svoju zrelosť. Ja si myslím, že nemusíme takto ísť ku konkrétnym návrhom, nakoniec už náš právny poriadok, či už je to o priestupkovej zodpovednosti, rozpráva o 15-ročnej hranici trestnej zodpovednosti, 14-ročnej hranici, to znamená, že zjavne už náš právny poriadok predpokladá, že jednoducho mladí ľudia sú zodpovední za svoje činy a je to len otázka, že ako sa k tomu postavíme ako zákonodarcovia a ústavodarcovia, že či vnímame túto zrelosť aj pri volebnom práve. My sme mali v programe našej strany Slobody a Solidarity vytvorenie priestoru pre mladých ľudí od 16 rokov pre komunálne voľby a aj pre voľby do Európskeho parlamentu. A vnímali sme to, že je to jednak konsenzus našej strany na tom, že toto sú tie voľby, ktoré môžu byť pre mladých ľudí blízke, o čom je volebné právo, o čom je spoluúčasť na rozhodovaní o veciach verejných, že s ohľadom na to, o čom je komunálna politika a tá európska politika, že to môžu vnímať naozaj mladí ľudia ako veľmi blízke, ako prvý krok k tomu, aby sme otvorili tento priestor mladým ľuďom, ale súčasne ja osobne som absolútne otvorená, aby sme ten priestor otvorili pre všetky voľby, či sú to prezidentské alebo či je to národný parlament, ale domnievam sa, že ak to budeme otvárať, je absolútne v poriadku povedať si, že najprv by to boli podľa môjho názoru a našej strany komunálne voľby a Európsky parlament, pretože to môže byť to, čo je najviac blízke mladým ľuďom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, Rasťo, za tvoju rozpravu, samozrejme podporujem tento návrh zákona, ktorý umožní 16-ročným voliť a je to také prirodzené. Dovoľme týmto ľuďom vlastne podieľať sa na všetkých tých rozhodnutiach, na opatreniach, ktoré vláda prijíma, lebo na konci dňa tie rozhodnutia ovplyvňujú ich budúcnosť. Tak prečo by nemali si tvoriť oni tiež tú vlastnú budúcnosť a preferovať tých, ktorí naozaj to myslia už s tými mladými dobre. Samozrejme, že môžme rozprávať o tom, že pri ktorých voľbách teda umožniť týmto ľuďom voliť, ja som za to, aby sme umožnili teda ľuďom od 16 rokov voliť pri každých voľbách, či už komunál, parlament, europarlament alebo potom prezidenta. Tak ako som povedal a stojím si za tým, že 16-roční, teda ak dostanú právo voliť, mali by sa podieľať na tých rozhodnutiach a voliť podľa toho, že kto im tú budúcnosť spestrí.
Ďakujem veľmi pekne, Rasťo.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Rasťo, že si sa dotkol vo svojej rozprave aj toho, že si hovoril o konkrétnych prípadoch a o tom, že naozaj mladí ľudia majú tú schopnosť a zodpovednosť a ja si myslím, že práve na Slovensku je dostatok mladých ľudí, ktorí, ktorí by chceli naozaj ovplyvniť aj to, čo sa deje na Slovensku, a vidíme to jasne vo vláde Roberta Fica, že si kupuje lojalitu hlavne tej staršej generácie, ktorá následne ovplyvňuje budúcnosť všetkých týchto mladých ľudí. A vidíme aj ten oprávnený strach vládnej koalície pri tomto návrhu zákona, pričom od 14 rokov mladí ľudia sú už zodpovední za všetky svoje trestné činy, pri 15 rokoch dostávajú občiansky preukaz a môžu sa zamestnať, zároveň s tým je spojené odvádzanie daní, kde už štát im dáva takúto povinnosť a teda nevidíme žiadnu prekážku v tom, aby mohli títo mladí ľudia od 16 rokov naozaj pristupovať k voľbám. Vidíme to v susednom Rakúsku, ale aj v iných členských štátoch Európskej únie, v Nemecku, Škótsku, Švédsko, Nórsko, Estónsko a to sú krajiny, ktoré, ktoré sú omnoho ďalej a môžme si od nich brať naozaj pozitívny vzor a teda nebojme sa toho a tak vyzývam všetkých aj v opozícii, aj v koalícii, aby sme naozaj tým mladým ľuďom, tejto generácii, ktorá má tiež právo ozvať sa a ktorá sa chce ozvať a ktorá chce budovať budúcnosť, svoju budúcnosť a budúcnosť Slovenska, aby sme im toto právo dali.

Ďakujem pekne, Rasťo, za tvoje vystúpenie a podporu tohto návrhu. Naozaj si myslím, že je správny a v správnej chvíli, lebo prísť s návrhom v čase, kedy mladí ľudia možno keď čítajú médiá alebo sledujú, aj keď sa možno snažia politiku nesledovať, lebo je taký moderný pohľad, áno, aj medzi mladými ľuďmi, že politiku nesledujem, lebo politika ma neovplyvňuje, ale napriek tomu tá politika sa im do tých feedov na sociálnych sieťach nejakým spôsobom dostáva a sa s ňou stretajú a postupne, samozrejme, že keď sa aj rozprávajú s ďalšími, tak si mnohí uvedomujú, že tá politika dennodenne ich život, samozrejme, ovplyvňuje, lebo to je asi tak, jak keď si niekto povie, že on vlastne dane neplatí, lebo teda neplatí daň z príjmu, ale zároveň akože ten Damoklov meč dépehá stretne pri každom jednom nákupe, takže vlastne každý z nás tú dépeháčku platíme. Takisto každého z nás tá politika ovplyvňuje a nech by si mladí ľudia chceli žiť svojimi vlastnými životmi a život ideálny bez politiky a vo večnom mieri a súzvuku, tak nakoniec s tou politikou sa stretnú. A v tejto dobe, keď oni potom s tou politikou sa stretnú a vidia, že dennodenne nejaké tri kauzičky, za ktoré máme, si môžme gratulovať, keď v ten daný deň nemáme nejakú kauzu, ktorá nám vyvoláva celosvetovú hanbu, tak oni podľa mňa dosť zásadne strácajú taký pozitívny vplyv alebo pozitívny vzťah k slovenskej republike a vlastne je to dosť problém potom, keď sú niekde na dovolenke a radšej sa nepriznávajú k tomu, že sú zo Slovenska, lebo vedia, že to je ten premiér, kde, ktorý bol na Červenom námestí v čase, kedy tam boli všetci možní diktátori a tyrani sveta. A preto týchto ľudí, ktorí sa hanbia úplne oprávnene veľakrát za republiku a ktorí chceme, aby tu zostali žiť, by sme mali ukázať, že si ich vážime a toto je návrh, ktorým to môžme spoločne dokázať.

Áno, ďakujem, ďakujem kolegom za faktické poznámky.
K pani Kolíkovej, mojím úmyslom, prečo som spomenul tie príklady, nebolo, nepovažujem to za tie hlavné argumenty, ale prihováral som sa aj mladým ľuďom a chcel som im ukázať inšpiratívne príklady, kedy mladí ľudia dokázali veľké veci a robili ťažké veci a nebolo dôležité, aký majú vtedy vek. Pretože ja mám taký pocit osobne, že čím je aj naša krajina, ale aj celý svet vyspelejší, rozvinutejší, čím sa rýchlejšie hýbeme dopredu, tým menej nárokov a menej zodpovednosti vyžadujeme od tých mladých, ktorí sú v tej dobe, a myslím si, že by sme to mali robiť opačne, že mali by sme od nich chcieť, aby sa podieľali, aby boli zodpovední, aby priložili ruku k dielu a aby mali vlastný názor. Takže ja som tú rozpravu smeroval viac-menej tak inšpiratívne a hovoril som o tom potenciály mladých ľudí, ten je pre mňa veľmi dôležitý. Áno, je čas, je čas, aby sa zapojili do rozhodovania aj o veci verejných, je čas, kedy majú dostatok informácií, je čas, kedy nevidím žiadnu prekážku, ktorá by mi v tom bránila, svoj úsudok používajú na veľmi vážne rozhodnutia ohľadom vlastného osudu, rovnako tak sa môžu podieľať na chode krajiny, vedia si zvážiť, vedia si vybrať, ten názor by mali mať možnosť aj vyjadriť v tom výbere.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem veľmi pekne.
Dať možnosť voliť šestnásťročným mladým ľuďom je správne. Pätnásťročným dávame občianske preukazy a dávame im možnosť sa rozhodovať, či budú študovať, či budú pracovať. Dávame im možnosť, aby so svojím občianskym preukazom sa preukázali, že sú občania Slovenskej republiky. Tým, že im dáme možnosť, že im dáme možnosť hlasovať vo voľbách parlamentných, vo voľbách do Európskeho parlamentu, v komunálnych voľbách, do VÚC, im len umožníme realizovať sa. Ja verím, že mi odpustia dôchodcovia, ale keď porovnám 80-ročného dôchodcu a 16-ročného mladého človeka, tak ako ja nevidím žiaden rozdiel. Keď môžeme dať 80-ročnému človeku, dať právo choďte voliť, babka a dedko, ktorí už niektorí vôbec nemajú záujem, len idú, splnia si povinnosť a dcéra povedala voľ toho a toho, prečo by sme nemohli dať toto právo mladým ľuďom? A prečo? No preto, že títo mladí ľudia, už ste to dnes počuli, sú úplne niekde inde svojimi vedomosťami, zručnosťami, tým, že naozaj majú obrovský prehľad.
Za mojich čias, za mojich čias som ja nevedel, čo to je internet, ani nebol. Teraz? Mladý človek si na rozdiel od toho, a opäť sa ospravedlňujem, 80-ročného voliča vie spraviť svoj názor. Jasné. Niekto povie, že sú to tínedžeri, ktorí ešte nie sú vyzretí, sú to mladí ľudia. Mentálne aj fyzicky sú títo ľudia úplne niekde inde, kde som, keď som ja bol v ich veku. Úplne niekde inde. A ten vývoj nezastavíme, či je to už technika, ktorou sa môžu naozaj dostať k informáciám, ale aj to, ako naozaj tí mladí ľudia dnes fyzicky vyzerajú, ale aj mentálne ako vyzerajú. Tie informácie, ktoré tí mladí ľudia dostávajú, zabezpečujú, že ten človek má obrovský prehľad. Obrovský prehľad. A je rozdiel medzi rakúskym 16-ročným tínedžerom a slovenským 16-ročným tínedžerom?! Je rozdiel medzi v Rimavskej Sobote študentami na gymnáziu alebo študentami v, v, niekde v Rakúsku?!
Pán Hazucha, odpoviete mi, či je rozdiel, čo si myslíte, že naši nie sú schopní? Ja si myslím, že pán Hazucha to podporí, pretože smeráci, a teraz som to aj videl, majú veľmi veľa mladých sociálnych demokratov. Obrovské množstvo. Tak umožnite týmto mladým sociálnym demokratom, nech volia. Dajme im právo, aby sa mohli oni tiež rozhodovať. Ako to povedal tuná predrečník Matovič, Igor, toto nie je zákon, v ktorom my získame hnutie SLOVENSKO, pani poslankyňa, hnutie SLOVENSKO, nič sa nestalo, tiež nehovorím, že ste pes, PS Spolu, ja nehovorím, že ste PS Spolu.
Čiže naozaj tento zákon získa vám. Ale napríklad aj tým sociálnym demokratom. Čiže naozaj my len chceme umožniť, aby tí mladí ľudia dostali možnosť sa realizovať. Nech sa realizujú. Alebo potom im zoberme občianske preukazy a až od osemnástich rokov im dávajme občianske preukazy a všetko možné môžete robiť od osemnástich rokov. Prečo môžu šoférovať sedemnásťroční mladí ľudia v prítomnosti dospelého človeka? Tak keď sme toto umožnili, že sedemnásťročný mladý človek môže šoférovať, tak prečo by sme nemohli umožniť sa realizovať?
Je tu jeden veľmi dôležitý aspekt, ktorý tu dnes ešte nezaznel, a to je to, že tí mladí ľudia vnímajú nielen školy, ale vnímajú aj svoje prostredie veľmi citlivo a svoje okolie. Veľmi citlivo. A tie informácie, ktoré vstrebajú vo svojom okolí, tiež nielenže majú možnosť sa realizovať na internete, ale títo mladí ľudia môžu a realizujú sa aj v domácom prostredí. A ja osobne poznám, ja som bol na dvoch diskusiách, kde som si to nepridával na Facebook ani na žiadnu, lebo som nechcel, aby títo mladí ľudia, aby niekto hovoril, že Pročko chodí a zneužíva mladých ľudí, ale títo mladí ľudia, a boli to študenti, a boli to druháci, raz tretiaci sedemnásťroční, ale to bolo, to boli vzdelaní ľudia. A to sú ľudia, ktorí, viete, tu do parlamentu môže ísť človek, ktorý nemá ani maturitu. Môžete ísť na kandidátku, nemáte maturitu, nemáte vzdelanie, kľudne môžete ísť. A dnes? Dnes v drvivej väčšine tí ľudia, mladí ľudia študujú. Sú to ľudia, ktorí sú na stredných školách alebo na gymnáziách. No nech sa páči, veď to, to sú, naša mládež nie je tupá. Naša mládež je naozaj vzdelaná. Žiaľbohu, naša mládež odchádza potom do zahraničia, pretože tu nemá svoju realizáciu, tak im ukážme, že pozrite sa, môžete sa podieľa na správe vecí verejných a tým, že vás, tým, že vám dáme toto právo, tak môžete zasahovať. Dajme im túto možnosť.
Viete, ja keď si predstavím naozaj, že niektoré strany, lebo tí mladí ľudia inklinujú k takej tej radikálnejšej sfére, niektorí, no tak ako my podporíme aj tie radikálnejšie (povedané so smiechom) strany, lebo tí mladí ľudia sú naozaj a priori proti.
Veď kto ste, kto ste vychovávali deti, viete, že vaše dieťa vieš, ty tomu nerozumieš a najmúdrejšie sú, ony sú ako tí, ktorí majú už svoj názor. Ale ten názor sa vie formovať. Ten názor sa vie veľmi dobre upraviť. Ja som hlboko presvedčený, že pán poslanec Radačovský bude za toto hlasovať. Že budete za to hlasovať? (Reakcia z pléna.) Áno, a vidíte, to je úžasný človek, od dvanásť rokov a pustíte potom holuba. (Reakcia z pléna.) Nie-nie. (Reakcia z pléna.) Výborne, pán Radačovský od dvanásť rokov (povedané so smiechom), ďakujem veľmi pekne, ale to reálne je od tých šestnástich rokov a ja veľmi pekne naozaj prosím, nie sú tu, lebo dneska sú preč kolegovia z opozí... teda z koalície, je tu pán Hazucha a pán Radačovský, keby naozaj sa zamysleli ako ľudia, pretože musia plniť svoje stranícke povinnosti a nemôžu predsa zahlasovať za zákon, ktorý nie je z koalície, ale ako tak, ako keby nad tým sa zamysleli a porozmýšľali, že či dať naozaj, veď v tej Rimavskej Sobote sú tí mladí ľudia veľmi, veď, mne sa strašne páči, keď tu koalícia zavolá mladých ľudí na balkón a im strašne tlieskajú, že sú tu mladí ľudia z Oravy! Sú tu mladí ľudia zo strednej školy! Bravó! A tlieskame vám! No netlieskajte im, dajte im právo, aby mohli hlasovať. Dajte im právo, aby títo mladí ľudia mohli rozhodovať tiež o sebe.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Takže, kolegovia a kolegyne, keďže medzičasom ja som vystupoval v tom úvodnom slove, kde sa nedalo reagovať, takže poprosím nejaké možno faktické prípadne teraz. Teda medzičasom aj vystúpila predkladateľka za politickú stranu Progresívne Slovensko pani Beáta Jurík a teda vlastne je tu trošku taký, ako nechcem povedať, že spor, ale nazvime to, že dilema, že ktorá je správna cesta, že či teda ísť cestou tou odvážnejšou, ja som ju nazval možno slobodnejšou, pani poslankyňa Jurík povedala, že progresívnejšie, ja by som povedal skorej pokrokovejšou, ale ten progresivizmus trošičku, viete, už má také hocijaké nálepky alebo šrámy, a vy hovoríte zase, ja sa trošku (povedané so smiechom), a zasa teda vy sa nehanbíte za to, keď ja nazvem ten váš postup taký konzervatívnejší. Áno, je to konzervatívnejší alebo konzervatívny, keďže navrhujete ísť len tou cestou, že odtiaľ-potiaľ, že dáme teda tú slobodu mladým ľuďom od 16 rokov a že preukážeme im dôveru len v komunálnych a VÚC voľbách.
Ja som naozaj, osobne som presvedčený, že mladí ľudia sú hodní dôvery aj, aj v tých prezidentských voľbách, aj v parlamentných voľbách, aj takisto v akomkoľvek referende, ktoré by prišlo a baví ma, priznám sa, že tento spor, keď ho tak nazvem, alebo teda tento zápas ideí teda, že ako teda otvoriť náruč voči mladým ľuďom, že teda či tou cestou, ktorou ide hnutie SLOVENSKO, ktoré hovorí, že poďme a dajme právo mladým ľuďom pri všetkých voľbách od šestnásť rokov, alebo teda tou opatrnejšou cestou, iný výraz, ktorú volí Progresívne Slovensko, a ísť len teda otvoriť náruč mladým ľuďom len pri komunálnych voľbách. Ja naozaj nevidím tam nejaký ten dôvod, aby sme vyčkávali. Hovorím, že máme tu, hlavne máme to, že za hranicami máme krajinu, ktorá osemnásť rokov skúšala, že či teda tým mladí ľudia, 16-, 17-roční nejakým spôsobom tej rakúskej demokracii ublížia, a zatiaľ na to neprišiel nikto, že by jej nejakým spôsobom ubližovali.
Vtiahnuť mladých ľudí do deja je naozaj super, aby nám títo mladí ľudia vtiahnutí do deja, ktorým povieme, že nám na nich záleží a pri tých práve, tam sa to aj tak láme, od tých 16, 17 rokov veľmi veľký podiel tých mladých ľudí už začína sa zaujímať aj o politiku, nám môžu pomôcť na takú tú kampaň aj v rámci rodín, v rámci komunít, v ktorých sa nachádzajú. A čo by bolo lepšie, ak by vlastne nakoniec svojich rodičov a najmä starých rodičov mladí ľudia naučili hľadať informácie, naučili veľakrát aj, áno, kritickému mysleniu v tom, v tej spleti klamstiev mafiánov, ktorí nám tu vládnu. Však to je paráda, ktorá by sa takýmto spôsobom, ktorá by nám výrazným spôsobom všetkým na Slovensku pomohla, ak by mladí ľudia robili v svojich rodinách kampaň za pravdu, keď to tak nazvem, lebo mafiáni, ktorí nám vládnu, tak tí sú schopní dennodenne klamstvami, hoaxami, výmyslami ľudí doslova ukŕkať v lži a spoliehajú sa presne tak, ako svojho času Goebbels, že tisíckrát opakovaná lož sa stane pravdou. To vidíte napríklad, že aj ja môžem hovoriť čokoľvek, oni dokázali tým svojím voličom, o ktorých teda tie videá, však oni sú, sú známe, a najmä tá jedna pani, ktorej sa pýtajú, alebo tam niečo sa jej pýtajú na tom mítingu SMER-u a kde ona hovorí, že ja milujem Fica a nezabudnite to dať. A prežíva pri tom doslova eufóriu, použil by som aj iné výrazy (povedané so smiechom), ale opäť by na mňa niekto dával trestné oznámenie, a jednoducho ona, ona sa v tom vyžíva (hovorené so smiechom), ako je naivná a ako v podstate dobromyseľne, ja si myslím, že naozaj ona to myslela úprimne, toleruje tie zlodejiny, klamstvá mafiánov, ktorí tu dvadsať rokov terorizujú Slovensko a ktorí doslova zničili život deťom a vnúčatám.
Slovensku, a nepreháňam, zvoní umieráčik. My si môžme myslieť však čo, nič sa nedeje, však vlastne my sme tak jak tie žaby v hrnci, ktorých priebežne nám tu tak pekne varia a môžme si myslieť, že však vlastne však neni to až také strašné. Ale vidíme. Po pätnástich rokoch, kedy tu Robert Fico je premiérom, sme na každom jednom rebríčku, sme na úrovni a veľakrát horšie ako Bulharsko a Rumunsko. Čo viacej chceme mať? Keď Fico začínal vládnuť, mzdy v Poľsku boli o tretinu nižšie. Inak povedané, na Slovensku Slováci zarábali o polovičku viac jako Poliaci. Keď Fico začínal vládnuť. Dnes Poliaci majú priemerný plat 2 100 eur a Slováci 1 512? Či 1 515? Takže šesťsto, to je čo? To je o 40 %, dobre som to vypočítal? Šesťsto eur z 1 500, áno, dnes (povedané so smiechom) majú Poliaci o 40 % vyššie platy ako Slováci. Po pätnástich rokoch budovania sociálneho štátu. Budovania sociálneho štátu pre mafiánske elity z rodiny Norberta Bödöra, alias z rodiny Tibora Gašpara, obžalovaného z toho, že vydal Policajný zbor do rúk mafie.
V takomto štáte my chceme, aby tu mladí ľudia zostali žiť, aby v takomto štáte išli na vysokú školu, aby v takomto štáte si založili rodinu, aby v takomto štáte nakoniec možno podnikali, možno teda boli zamestnaní a s radosťou platili dane a odvody. No jednoducho to nevychádza. Tí mladí ľudia nie sú hlúpi. Oni si nechcú pokaziť život. Áno, môže nám to všetkým byť ľúto, že odídu, že nám 20-30 % ľudí odchádza, mladých ľudí odchádza do zahraničia nenávratne, že tam zostávajú, ale dajme si ruku na srdce, že či si to, či im to môžme vyčítať. Nikto z nás im to vyčítať nemôže, lebo každý si je strojcom svojho šťastia a tí mladí ľudia si povedia, že za týchto podmienok, keď oni majú žiť v krajine, ktorá doslova sa stáva skanzenom v strede Európy, zhumpľovaná, zadlžená a rozkradnutá krajina, kde, hovorím ešte raz, že veľakrát sme na úrovni alebo horšie na tom ako Bulhari a Rumuni v porovnávacích rebríčkoch...
Povedia, že za týchto podmienok, keď oni majú žiť v krajine, ktorá doslova sa stáva skanzenom v strede Európy zhumplovaná, zadĺža, zadlžená, rozkradnutá krajina. Kde hovorím ešte raz, že veľakrát sme na úrovni alebo horšie na tom ako Bulhari a Rumuni v porovnávacích rebríčkoch, tak úplne logicky tí mladí ľudia hovoria, že tak ďakujem ti mama, oco, že ste ma porodili, vychovali, že ste ma šatili a živili, ale ja si určím, že kde si nájdem to šťastne, šťastné miesto na život. A v tejto situácii sme, že nám budú odchádzať húfy Husákových detí do dôchodku a zlomok detí nám bude prichádzať na pracovný trh, z ktorého zlomku ešte tretina nám odíde do zahraničia. Sme v bezvýchodiskovej situácii, kde do budúcna, keď my nezatiahneme ručnú brzdu a mafiánom nedáme definitívne po krížoch a neodstavíme ich od moci, áno, možno aj s pomocou mladých ľudí, tak nakoniec zo Slovenska bude skanzen. Skanzen, kde mladí ľudia budú niekde za oceánom v Anglicku, v Nemecku, hocikde rozlezení a paradoxne, možno v Maďarsku, možno v Poľsku, možno v Čechách a možno nakoniec za 10, 20 rokov zistíme, že aj na tej Ukrajine sa bude ľahšie a lepšie žiť ako na tom, na tom Slovensku. A na to Slovensko budú kedy-tedy zatelefonovať, skypovať, síce skype už neexistuje, jednoducho nejaké tie sociálne siete použijú, aby komunikovali so svojimi rodičmi. Takto môžeme dopadnúť, a touto cestou ideme. V rukách mafiánov, ktorí nám vládnu, inak Slovensko dopadnúť nemôže. Rozkradnutá, zadlžená krajina, ktorá má postavený úspech len na tom, že 20 rokov ohlupujú svojich voličov klamstvami s hlbokým presvedčením medzi vedením strany SMER, HLAS, REPUBLIKA, SNS, že ich voliči sú unblock hlupáci, že všetci sú hlúpi, že všetci, všetci seno žerú a všetky klamstvá tým pádom im neodhalia a môžu ich donekonečna klamať. Alebo urobíme silné gesto a nie jedno, lebo toto môže byť prvé v rade a ukážeme, že nám na tých mladých ľuďoch záleží, že ich zoberieme na palubu, a preto by som chcel aj trošku tak akože aj, aj pomknúť kolegov z Progresívneho Slovenska, že nie je čas vyčkávať a robiť nejaké také postupné testy, že dajme teraz tie komunále oskúšame, keď vidíme, že druhé krajiny to prežili. My nevyhnutne potrebujeme mladým ľuďom dať plnú dôveru, a preto som veľmi rád, že ste povedali, že aj podporíte náš návrh, ktorý je o tom, že dávame mladým ľuďom plnú dôveru vo všetkých voľbách bez ohľadu na to, či to je komunál, národné voľby, prezidentské alebo referendum, lebo Slovensko potrebuje rýchlu pomoc mladých ľudí. Mladí ľudia a v podstate voliči SMER-u, HLS-u a SNS, ktorí opätovne tak ako v roku 2020 pochopia, že sa nechali bohužiaľ podviesť ľuďmi, ktorí to s nimi nemysleli dobre, sú ľudia, ktorí Slovensko nakoniec môžu zachrániť. My ich potrebujeme dostať na palubu, preto tento návrh zákona predkladáme a potrebujeme, aby sa mladí ľudia od toho veku už začali naozaj veľmi aktívne o politiku zaujímať. Vieme automaticky, že keď dieťa, dobre, fajn alebo mladý človek má 16, 17 rokov, ale to volebné právo nemá, tak dobre, má nejaký názor, ale tým voľbám nemusí venovať nejakú veľkú pozornosť. Ale ak on zistí, že pozor, aj jeho hlas môže zavážiť, a že síce je to ten Jozef Mak, človek milión, ale kvapka kvapce a na konci môže byť dobrý výsledok volieb, tak nakoniec aj on sa začne zaujímať o tie voľby, o ten verejný život, o to, ako vlastne funguje štát. A keďže ten mladý človek nie je hlúpy, sa stane, doslova on získa imunitu, on sa zaočkuje proti blbostiam, ktoré roky rokúce tu tlačia súčasní vladári ľuďom do hlavy. Ak ten mladý človek sa zaočkuje práve tým, že bude vedieť ako štát funguje, on sa nikdy nedá oklamať Ficovi ani ostatným klamárom, že jednoducho dá sa donekonečna rozdávať, že keď teraz tu dám pred voľbami tri dni trináste dôchodky, tak to je samozrejmé a však vlastne to dobrý minister financií niekde v Národnej banke po nociach vytlačí tie bankovky. A jednoducho budú vedieť ako ten štát funguje, že keď niečo niekomu dáte, tak niekto to nakoniec zaplatiť musí. A buď teda zvýšite dane, to, čo robí súčasná vláda alebo klepnete po prstoch podvodníkov, to, čo sme robili my a potom ľuďom dane nemusíte zvyšovať. My sme len tým, že sme klepli po prstoch podvodníkom získali 700 miliónov eur pri lepšom výbere DPH. 700 miliónov. Tí, čo nám vládnu, od ľudí vytiahnu cez transakčnú daň. To je rovnakých 700 miliónov a to je rozdiel v tom prístupe. Ak chceme vedieť alebo chceme vidieť ľudí na Slovensku či už mladých, starších alebo najstarších, že budú rozmýšľať s kritickou hlavou, že budú rozmýšľať argumentami a budú posudzovať argumenty a hľadať fakty, tak poďme budovať ten záujem o štát o správu veci verejných čím skôr ako sa dá. Áno, tá hranica v rámci Európy nie je nižšia ako 16 rokov, preto prichádzame aj s týmto návrhom. Poďme odvážne na tých 16 rokov. A poviem to tvrdo a pravdivo. Ten priemerný 16-ročný študent, má omnoho viacej rozumu jako tá babička z toho známeho videa, ja milujem Fica, dajte to. Tej je úplne jedno, že Fico rozkradol republiku. Tej je úplne jedno, že Gašpar ako policajný prezident vydal Policajný zbor do rúk mafie, z čoho je aj obžalovaný pred súdom. Tá tomu nerozumie, bohužiaľ. Ale ten mladý človek, keď mu ukážeme, že máme záujem o jeho názor, že chceme, aby ho prejavil aj v tých voľbách, tak ten možno nakoniec tej babičke to vysvetlí, že baby, ty si volila roky mafiánov, ktorí mňa okrádali a robili všetko preto, aby som ja nakoniec z tohto Slovenska zdrhol a teba tu nechal opustenú. Nič lepšie sa Slovensku nemôže stať, ako dostať mladých ľudí na palubu, na palubu o záujem vecí verejných a nakoniec, aby títo mladí ľudia nám pomohli zvíťaziť nad mafiou, ktorá nám vládne.
Ďakujem pekne, že podporíte tento návrh zákona. Tak ako som povedal, od nás platí, aj keď teda ten návrh alebo máme iný názor a máme teda taký progresívnejší, ale si povedzme si pokrokovejší názor, že mladým ľuďom môžeme dať dôveru absolútnu od 16 rokov, že môžeme im dať, keď už teda od 14 rokov majú byť trestne zodpovední za svoje trestné činy, tak môžeme im dať dôveru vo všetkých druhoch voľby, volieb. Napriek tomu podporíme aj váš návrh Progresívneho Slovenska ten opatrnejší alebo božechráň, aby som povedal spiatocníčky, spiatočníckejší ten konzervatívnejší návrh zákona, ktorý teda hovoríte, že len by ste skusmo oskúšali tie komunálne voľby. Som rád tej vzájomnej podpore a bodaj by to bolo aj do budúcna takto, a aby sme sa tu nesporili o poviem, že o i tú základnú ideu, ale aby sme sa možno sporili len o nuansy. To môže byť aj do budúcna základ toho ako môže fungovať aj budúca vláda, a ja pevne verím, že vás to aj do budúcna prejde a pochopíte, že bez hnutia SLOVENSKO mafiu na Slovensku poraziť nemôžete. Môžete len vytvoriť alternatívu s časťou tej mafie, tak ako sa to rysovalo pred minulými voľbami a možno aj po nich, ale Slovensko potrebuje jednoznačnú alternatívu bez mafie, kde opätovne povieme mafii, že tam bude šúchať s nožičkami a čakať, kedy pre nich príde niekto z NAKY a kedy sa budú zodpovedať za rozkradnutie republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)