35. schôdza

Ďakujem pekne za slovo ešte raz. A je to taká škoda, že sa nikto neprihlásil aspoň ústne, lebo by som čakala teda, že minimálne tí ľudia, ktorí riešia sociálne veci, takže by sa mohli k tomu vyjadriť, že či teda podporujú zámer alebo aj samotné podmienky. Vidím, že jeden pán poslanec z koalície krúti hlavou, ale tak je škoda, že o tom nediskutujeme a že je iba o tom, že si tu každý príde odprezentovať ten svoj návrh. Minule tu bol pán minister sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš a on hovoril, že on keď sedel na tej opačnej strane a že bol teda opozičným poslancom, takže mu prešlo veľa návrhov, pretože boli dobré tie návrhy a že sa mu to teda podarilo presadiť, pretože sa o nich diskutovalo, plus si to samozrejme obehal, tú podporu získal u koalície. Ja som sa vtedy tak chcela prihlásiť, že no ja síce o podporu som zatiaľ koalíciu nežiadala, ale že teda už sme tu mali nejeden dobrý návrh zo sociálnej oblasti. A je skutočne škoda, že si tu každý pozerá iba na to svoje politické tričko a nie na to, čo je dobré pre ľudí na Slovensku. Lebo tak si predstavujem aj tú novú politickú kultúru, ktorú nám tu už veľa ľudí sľubovalo a akosi sme sa k nej ešte nedostali. No, ale prejdem teda k tomu návrhu zákona a ja verím, že možno sa potom o ňom aspoň pobavíme a chcela by som veriť aj v tú podporu. Ja poviem aj takto na záznam, že pôjdem teda potom aj za pánom poslancom a predsedom poslaneckého klubu Richterom a opýtam sa ho, že teda, že čo si o tom myslí, lebo skutočne by som chcela minimálne teda poznať dôvody toho, okrem slávnej vety, že s opozíciou sa nehlasuje, že či by tento návrh podporili alebo nie, pretože si myslím, že je dobrý a mali by sme sa minimálne baviť teda o tom, že čo v ňom je a čo sa dá zmeniť, čo sa dá zlepšiť a čo sa dá urobiť aj pre mladých ľudí tu v pléne.
Časť mladých študujúcich ľudí je už teraz za svoju prácu aj riadne platená, pretože môžu vykonávať rôzne dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce. Napríklad dohodu o brigádnickej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Tieto formy dohôd však nemožno nejakým spôsobom porovnať alebo teda asimilovať s tým čo ja nazývam stážami. Pretože tieto dohody sú síce prácou, ale nepripravujú na výkon budúceho povolania. Ale to je taký ten základný rozdiel so stážami, že človek, ktorý ide na stáž, za ktorú by teda mal dostať zaplatené, tak sa pripravuje na výkon budúceho povolania. Napríklad niekto kto študuje ja neviem sociálne veci, tak sa pripravuje na to, že bude napríklad pracovať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. A keď robí stáž, ktorá v tejto oblasti, tak je to stáž a keď naopak pracuje napríklad ako brigádnik ja neviem, že vykladá tovar v nejakom hypermarkete, tak vtedy sa samozrejme nejedná o stáž ale brigáduje. Problémom je, že momentálne náš Zákonník práce neupravuje, pretože nepozná tento termín stáže a neupravuje vlastne ani všetky tie garancie, ktoré by sa mali spájať s tým, že je to stáž. Jednak samozrejme ten cieľ, že príprava na výkon budúceho povolania, ale napríklad aj to, čo by mala dohoda, pretože toto je niečo čo je veľmi potrebné pri takýchto stážach spísať skutočne aj dohodu medzi tým študentom, študentkou a zamestnávateľom a v nej by mali byť obsiahnuté garancie, ktoré ochránia toho študenta alebo študentku presne tak, ako je to v iných pracovnoprávnych zväzkoch. Na Slovensku skôr vidíme, že ak študenti a študentky majú nejaké stáže, tak často tam nie je ani spísaný žiadny dokument, ani nič, čo by vlastne atestovalo, že áno, tá stáž bola skutočne vykonaná alebo keď, tak sa jedná skutočne len o taký akýsi papier, ktorý to potvrdzuje, že ten človek tam na stáži bol, ale nehovorí nič iné. A dostanem sa teda k tomu, že čo by mala takáto dohoda aj obsahovať.
Hlavným zámerom stáže by malo byť pripraviť mladého človeka na trh práce a napríklad aj prehĺbiť tie teoretické vedomosti, ktoré získava počas štúdia a pretaviť ich do niečoho skutočne konkrétneho a samozrejme získať taký ten know how alebo teda skúsenosti v odbore na ktorého výkon sa pripravuje svojim štúdiom. Na Slovensku, ako som už povedala, absentuje potrebná právna úprava a mladí ľudia teda vstupujú aj na trh práce prostredníctvom, áno, flexibilných foriem zamestnania, ale neistých. A práve takáto úprava by im zabezpečila to, že budú mať nielen skúsenosti, ale aj všetky tie potrebné garancie. Zamestnávatelia tiež často siahajú po neplatených stážach a je to teda aj formou iných dohôd alebo teda iba takých nepísaných dohôd preto, aby nahradili iný pracovný pomer. Mňa napríklad, keď som predkladala tento zákon prvýkrát, tak ma kontaktovalo niekoľko budúcich lekárov a lekárok, ktorí mi hovorili, že počas ich štúdia, najmä v letných mesiacoch ich nemocnice využívajú práve na takéto "stáže", aby suplovali tie dovolenkové termíny lekárov a lekárok. A čudujte sa svete, aj na takéto veľmi dôležité povolanie akým samozrejme zdravotníci, zdravotníčky sú, tak oni počas tých mesiacov nie sú platení. A to si myslím, že je veľký problém, pretože a dostanem sa aj k tomu, nielen že sa prehlbujú tie sociálne rozdiely, ale zároveň tí ľudia potom si musia nejako zabezpečiť tie mesiace, keď nemajú žiadnu plácu, hoci majú prácu. A to skutočne považujem za niečo čo by sme v modernej spoločnosti, možno aj v sociálnej spoločnosti, ak si to tak dovolím nazvať, skutočne nemali dovoliť. Jedná sa a nemusíme sa báť toho slovo doslova o vykorisťovanie mladých ľudí. Pretože keď ten zamestnávateľ vie, že ten mladý človek nemá na výber, že on musí akceptovať tú formu práce, ktorú mu ponúka, hoci teda je bez pláce len kvôli tomu, aby nabral tú skúsenosť alebo aby to teda mohol mať napísané vo svojom životopise, tak to nemožno inak pomenovať ako vykorisťovanie. Prieskum Eurobarometra z roku 2013 a žiaľ, nemáme teda čerstvejšie prieskumy, sa pýtal mladých ľudí do 35 rokov na ich skúsenosti so stážami. A predstavte si, že na Slovensku z päťsto opýtaných respondentov a respondentiek využilo možnosť stáže len štyridsať. To je skutočne veľmi málo. A toto malé číslo nie je jedinou veľmi smutnou vecou, ktorú prieskum ukázal. Približne polovica stáží bola neplatená a deviatim osobám, čo predstavuje zhruba 23 % opýtaných, nedali po odpracovaní stáže žiadny certifikát, ani len akýkoľvek iný dokument, ktorý by atestoval vykonanie tej "stáže". A opäť to dávam do úvodzoviek, lebo či to tak nazveme formálne alebo neformálne je skutočne veľký rozdiel. Zato z tých päťsto opýtaných dvestošesťdesiatdva malo ...
=====

Žiadny certifikát, ani len akýkoľvek iný dokument ktorý by atestoval vykonanie tej stáže. A opäť to dávam do úvodzoviek, lebo či to tak nazveme formálne alebo neformálne je skutočne veľký rozdiel. Za to z tých 500 opýtaných 262 student jobs alebo teda platenú študentskú brigádu. Nepomer osôb, ktoré stážovali a osôb, ktoré brigádovali môžeme vysvetliť aj tým, že stáže nie sú na Slovensku platené. A to nie je len problém len Slovenska, ale aj problém ďalších členských štátov v Európe. Zároveň tie dohody o brigádach, ako som už spomínal, často nekorešpondujú so zameraním štúdia, alebo teda s tým na čo sa študenti a študentky pripravujú. Že jednoducho musia pracovať, pretože z niečoho si musia zaplatiť byť, cestovné alebo ďalšie náklady na život, ale jednoducho zároveň musia nastúpiť na vyučovanie a nemôžu si dovoliť popritom mať ešte aj neplatenú stáž.
Stáže otvárajú dvere na trh práce a podľa prieskumu Eurobarometra, tentokrát z roku 2023, 7 z 10 mladých Slovákov a Sloveniek získalo prvú pracovnú skúsenosť, či už platenú alebo neplatenú, do 6 mesiacov od ukončenia stáže. Ono často to tak býva, že človek, keď stážuje napríklad v nejakej firme alebo v nejakej organizácii, tak samozrejme že potom, keď je to teda človek, ktorý sa ukáže v dobrom svetle, tak často si ho tam v tej organizácii aj nechajú.
Zároveň iba 6 % trvalo získanie pracovnej skúsenosti viac ako rok. Čiže to skutočne potvrdzuje to, že práve takáto stáž môže byť tými dverami, ktoré sa otvárajú mladým ľuďom na trh práce. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že my čo navrhujeme, tak je vlastne rozdeliť tie dohody o stážach na dve rozdielne situácie. Prvá situácia je situácia, kde je zamestnávateľom štát. A vtedy určujeme povinnosť platiť, teda uzavrieť dohodu o platenej stáži v podstate od prvej chvíle keď tam ten študent, študentka nastúpi. Pretože máme za to, že štát si skutočne, ak teda sa jedná o sociálny štát, a opäť sa tak k vám s nádejou obraciam, sociálny štát by si skutočne mal plniť tú povinnosť a dodávať ľuďom podmienky na dôstojný život a nie naopak ich vykorisťovať napríklad tak, že v rôznych inštitúciách alebo na rôznych pozíciách, ktoré sú teda v štáte tak využíva mladých práve na neplatenú prácu. A ja som ešte v roku 2023 rozposlala infožiadosti na ministerstvá a pýtala som sa, že či teda berú stážistov, stážistky a či im aj riadne platia. A prestavte si, že áno, niektoré mali takého stáže, ale žiadna z nich nebola platená. Máme to, že koľko to bude stáť aj vypočítané. A ja by som nerada skĺzla do takého populizmu, že porovnať to s tým, že koľko momentálne sme dali napríklad Jednote, teda vy ste dali, Jednote dôchodcov a že či sme za to nemohli napríklad, ale časti, alebo rovnako dať napríklad aj mladým ľuďom. Ale cieľom teda tejto našej úpravy a to čo hovoríme je, že štát by mal na to nájsť.
Napriek tomu, že sme momentálne v období konsolidácie, však vieme, že šetriť sa dá všelikde. Napríklad keď nebudeme míňať tam kde sa nemá a takto inak konsolidujú aj iné členské štáty, že začínajú si v prvom rade uťahovať opasky tam, kde sú zdroje, ktoré sa míňajú neefektívne, ale na takého veci by sme jednoducho peniaze mali nájsť. A opäť by som tu využila aj to slávne heslo, že mladí ľudia sú budúcnosťou, tak aj investícia do nich investíciou do budúcnosti, ale zároveň aj do tej prítomnosti.
V prípade iných zamestnávateľov, a teda keď zamestnávateľom nie je štát, ale napríklad súkromný sektor, alebo nejaká nezisková organizácia, tak sme stanovili tú povinnosť uzavrieť dohodu o stáži až od dvoch mesiacov. Takáto úprava napríklad existuje vo Francúzsku a ja sama som túto možnosť počas štúdia využila, že som pracovala v centre pre osoby zažívajúce násilie. Ale iba prvé dva mesiace som vlastne nebola platené a potom už sme sa dohodli iným spôsobom. Ale práve týmto rozdielom sa snažíme nezaťažiť či už teda súkromný sektor alebo aj neziskové organizácie, ktoré často ani nemajú na výber a mladých ľudí takýmto spôsobom na stáže aj potrebujú a teda aj radi zamestnajú.
Cieľom je samozrejme neobmedziť v žiadnom prípade ten počet stáží ktoré sú momentálne ponúkané. Ak keď sa teda skutočne nenazývajú stáže, ale naopak motivovať tých zamestnávateľov, či už teda štát, alebo aj zvyšný sektor k tomu, aby takýto stáže poskytovali.
Obdobný zákon, ktorý podporuje mladých ľudí a zabezpečuje dôstojné podmienky na život formou platených stáži zaviedli napríklad v roku 2018 v Rumunsku. Tam to nastavenie, tie podmienky sú trochu iné. My sme sa rozhodli ísť cestou, že splníme vlastne všetky podmienky, ktoré momentálne po ktorých volajú európske inštitúcie, alebo aj európske mládežnícke organizácie, ale nestanovujeme teda úplne rovnaké podmienky ako je tu v Rumunsku.
Zároveň sme presvedčení, spolu s kolegom Trubanom, že štát by mal ísť aj iným zamestnávateľom príkladom a to, že on má povinnosť vlastne od uzavretia tej dohody a iní zamestnávatelia až po dvoch mesiacoch. Tak to neznamená, že napríklad v súkromnom sektore firma by nemohla zamestnať stážistu alebo stážistku na takúto dohodu a začať jej platiť ihneď, že iba tá povinnosť by vlastne platila od dvoch mesiacov, ale je to možnosť a je teda možné, že súkromná firma, ktorá na to má, tak by uzavrela takúto platenú stáž hneď od začiatku.
Neplatené stáže sú, ako som už hovorila, aj faktorom prehlbovania sociálnych nerovností a teda aj iných, pretože kvalitnú stáž bez hodnotenia, teda neplatenú stáž, si môžu dovoliť iba tí, ktorí na to majú, respektíve ktorých rodiny na to majú. Pretože mladý človek, ktorý študuje a chce sa popritom zamestnať, a chce teda vykonávať stáž, tak musí z niečo ho žiť. A jednoducho tí, ktorých si môžu dovoliť napríklad im zaplatiť nielen štúdium ale aj ubytovanie, stravu a ďalšie potrebné veci k životu, tak takí si môžu dovoliť ísť napríklad popri štúdiu aj na tú neplatenú stáž.
Naopak, tí, ktorých rodiny na to skrátka nemajú, pretože žijú do výplaty do výplaty, tak tí sa musia rozhodnúť. A často odznieva taký argument, že ísť na stáž je právo, je to slobodné rozhodnutie. No nie je to slobodné rozhodnutie pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť zabezpečiť životné podmienky inak, a teda pracovať bez pláce. A tým pádom vlastne tie stáže sú momentálne, tým že sú neplatené, rezervované výlučne pre tých, ktorí si to môžu dovoliť. A tak vychovávame tú časť tejto mladej generácie, ktorá jednoducho na to má. A to neznamená, že sú v niečom lepší, že sú šikovnejší, že sa viac uplatnia, alebo lepšie uplatnia na tom trhu práce, ale jednoducho budú mať bohatší životopis, pretože vďaka rodičom, a to absolútne teda nechcem odsudzovať, však je normálne že rodičia pomáhajú a každý rodič chce samozrejme pomôcť svojmu dieťaťu ako najviac sa dá. Len zároveň proste tí čo na to nemajú tak jednoducho na stáž ísť nemôžu. A toto je mimochodom veľmi problematické aj vo veľkých medzinárodných organizáciách, ktoré rovnako svojim stážistom neplatia. A ja napríklad som poznala hneď niekoľko ľudí, ktorí pracovali, pracovali bez pláce na Európskom súde pre ľudské práva a ktorých vlastne sudcovia pre ktorých pracovali, tak brali mesačne neskutočné peniaze a pritom tí ich stážisti a stážistky vypracovávali drvivú väčšinu aj rozhodnutí, aj vyjadrení, všetko čo potrebovali a oni za to neboli platení. A zároveň to boli ľudia, ktorí si museli zobrať napríklad pôžičku, alebo pracovali celý rok na to, aby potom mohli ísť na mesačnú alebo dvojmesačnú stáž, že jednoducho nemali na výber.
Zároveň sa na Slovensku a teda aj v iných krajinách často deje, že práve tí, ktorí na to nemajú ale ktorí sa nechcú zmieriť s tým, že by nemali ísť na stáž len kvôli tomu, že to ich finančná situácia nedovoľuje, tak kumulujú hneď tri aktivity. Študujú, brigádujú a ešte idú aj na tú stáž. A to si myslím, že vytvára skutočne na mladých ľudí neudržateľný tlak a často teda aj sa vyjadrujú tak, že to ich ohrozuje ich mentálne zdravie, pretože asi všetci uznáme, že kumulovať takýmto spôsobom tri aktivity a utekať vlastne zo školy hneď do práce, kde napríklad fyzicky vykladáte nejaký tovar a podobne, a na druhý deň máte ísť ešte na stáž, ja neviem, do advokátskej kancelárie, tak je to skutočne niečo čo je veľmi, veľmi náročné. A takto by nikto nemal žiť v 21. storočí v srdci Európy, aby jednoducho musel utekať z jednej práce do druhej a za tú jednu samozrejme nebyť platený.
Pre všetky tieto dôvody neplatené stáže dlhodobo kritizujú aj európske inštitúcie. Napríklad máme rozhodnutie Európske výboru pre sociálne práva, ktorý v roku 2022 rozhodol, že Belgicko porušuje Európsku sociálnu chartu a práva v nej zakotvené, pretože jeho inšpektorát práce nie je dostatočne účinný pri odhaľovaní a prevencii takzvaných falošných stáží. A to je vlastne to maskovanie zamestnávania keď zamestnávateľ siahne po neplatenej stáži aby suploval absenciu alebo teda to, že jednoducho na ten, na to pracovné miesto momentálne alebo často aj dlhodobo nemá skutočne zamestnanca.
Zároveň Európsky parlament hneď v niektorých svojich rezolúciách odsúdil tieto praktiky a apeloval na členské štáty aby ich ukončili.
Európsky parlament sa taktiež vyjadril, že neplatené stáže prestavujú formu zneužívanie práce mladých ľudí a porušovanie ich práv. A ja sa skutočne podpisujem k tomu a vravím, nemali by sme sa báť použiť ani ten termín vykorisťovanie, pretože čo iné toto je keď niekoho doslova nútite zobrať si tú stáž, pracovať, hoci teda mu za to nedáte plat.
Aj preto v uznesení z februára 2022 Európsky parlament vyzval Európsku komisiu aby pripravila legislatívu na teda európskej pôde, ktorá by mala zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie pre mladých ľudí za stáže a samozrejme s cieľom zamedziť týmto vykorisťovateľským praktikám. Zároveň v júni 2023 drvivou väčšinou odhlasoval zákaz neplatených stáží. Áno, rezolúcia, ale keď sa na tom vedeli zhodnúť naprieč tým demokratickým spektrom, predpokladám že extrémisti vtedy za to nehlasovali, ale teda tá drvivá väčšina bola skutočne naprieč sociálnymi demokratmi, liberálmi, zelenými, aj konzervatívcami, tak myslím si, že aj my v tomto pléne by sme to mohli dokázať. A vidím, že pán poslanec Majerský bol rád, že som spomenula aj konzervatívcov. Takže, áno, aj vy by ste to mali. A už mi bola sľúbená podpora od vás takže.
Zároveň teda momentálne je pripravovaná smernica práce na pôde Európskej komisie o lepších pracovných podmienkach pre stážistov, to je to po čom vlastne volal Európsky parlament, a bola predstavená v marci 2024 a teraz je v celkom tom európskom procese. A je cieľom je zlepšenie týchto pracovných podmienok napríklad tým, že sa zavádza tam taký pojem zástupcov pracovníkov odborov, alebo teda zavedenie povinnosti pre členské štáty zriadiť komunikačné kanály kde stážujúce osoby môžu nahlasovať porušenie svojich pracovných práv. Čiže stáž skutočne bude považovaná za prácu a mala by obsahovať všetky tie garancie ostatných pracovnoprávnych vzťahov.
Zároveň teda veľkou súčasťou, alebo teda veľkou témou tejto smernice je aj boj proti vydávaniu priadnych pracovnoprávnych vzťahov za stáže napríklad tým, že by sa museli riadne označovať. No ja mám skutočne za to, že my nemusíme čakať na to kedy bude táto európska smernica dokončená a potom následne nejaké tie dva roky na implementáciu, ale že môžme prijať takýto zákon, minimálne teda v tom prvom čítaní a rozprávať sa o tom, že čo tam chýba, čo tam vieme zlepšiť. V tom našom návrhu napríklad nájdete aj to, čo by mala obsahovať konkrétne písomná dohoda o stáži, ale to najdôležitejšie je samozrejme, aby tento pojem bol zahrnutý do Zákonníka práce, aby už teda mladí ľudia mohli konečne žiť dôstojný život a aby za prácu dostávali plácu, pretože dúfam, že na to sa zhodneme, že keď niekto pracuje tak by mal byť za to aj zaplatený. Ďakujem pekne a ešte raz dúfam vo vašu podporu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja naozaj v rýchlosti, ani sa nebudem hlásiť do rozpravy, predpokladám, že o tomto tu nebude veľká debata, alebo dúfam, že na tomto sa nejakým spôsobom zhodneme. Na záver budem čítať ešte pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci návrh, aby sme upravili termíny niektoré, ktoré tu sú v tomto uznesení uvedené.
No o čom je toto uznesenie? Toto uznesenie je o tom, že 5. 1. sa stalo to, že nám niekto hackol kataster, nejakí hackeri, hackeri napadli jeden zo základných systémov verejnej správy, kvôli čomu kataster bol zneprístupnení na takmer dva mesiace, ľudia sa nevedeli dostať k službám. To, čo predtým ich stálo pár eur, tak kvôli tomu museli stáť hodinové rady na katastroch, museli platiť veľké, vysoké správne poplatky, jednoducho katastrofa, človek by povedal. Dobre. Teraz nejak sme sa z toho dostali, z toho, že akou cestou a pôsobenie pána bývalého riaditeľa katastra Cellera je teda podľa mňa minimálne veľmi otázne. Žiaľ, koalícia mu na odchod ešte pribalila pekné odstupné, čo nepovažujem úplne za, za, v poriadku vzhľadom na to, že ľudia si tu vytrpeli pod jeho vedením katastra.
Dobre. To všetko je nejakým spôsobom za nami, hej? Nachádzame sa teda v situácii, že z tohto najväčšieho kybernetického útoku na infraštruktúru štátu by sme sa mohli snáď aj poučiť, a o tom je toto uznesenie. Toto uznesenie, veľmi v skratke ho prebehnem, v prvom rade vyzýva členov vlády na realizáciu komplexných opatrení na posilnenie kybernetickej bezpečnosti verejnej správy. Tam by sme asi nemali mať žiaden rozpor. Všetci chceme, aby kybernetická bezpečnosť fungovala, aby bola posilnená, predpokladám, že s bodom A by problém nemusel byť. V bode B toto uznesenie žiada ministra vnútra a ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, aby do konca júna po, po prečítaní pozmeňováku to bude konca júna, predložili plénu Národnej rady správu o tom, čo sa vlastne udialo na katastri, hej? Predpokladám, že na tom tiež bude zhoda, že asi chceme vedieť, čo sa tam vlastne udialo, odkiaľ ten útok prišiel, ako prebiehal, čo tí útočníci reálne spravili.
Myslím, že odvtedy prebehol dostatočný čas na to, aby sme nejaké závery mohli mať a teda ministerstvo vnútra ako gestor ochrany kritickej infraštruktúry a ministerstvo informatizácie z povahy názvu, ako gestor informatizácie, by nám tieto odpovede mohli vedieť dať. Takže predpokladám, že ani na bode B by nemusel byť nejaký problém, že vieme sa zhodnúť, že verejnosť aj toto plénum si zaslúži počuť, čo sa vlastne počas útoku dialo na katastri a najmä, najmä s ohľadom na to, či došlo k nejakému zneužitie citlivých údajov, ktoré kataster eviduje. Či došlo k ich odcudzeniu, či nejaké údaje opustili perimeter katastra, pretože naozaj v katastri sú evidované veľmi citlivé údaje. To neni len to, čo vidíte na tom verejnom portáli. Tam sú rozhodnutia súdu, exekučné konania, exekučné tituly, tam je cena nehnuteľností, veľmi citlivé dáta, hej, keď niekto napríklad v politike si kúpi nehnuteľnosť za podozrivo nízku cenu, tak to tam v tom katastri je zaznamenané, takže sú to citlivé, citlivé údaje a mali by sme vedieť, čo sa s nimi dialo.
No a bod C, to je predposledný, v tomto uznesení žiadame ministra vnútra a ministra investícií, aby do konca júna informovali plénum o stave kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe a kritickej infraštruktúry, čiže inými slovami, tak stal sa nám tu incident, tak snáď by sme mali vedieť alebo mali chcieť vedieť, že v akom stave máme ostatné systémy a kde nám potom cielene hrozí nejaký podobný ďalší incident. Čiže o tom je bod C, aby nám minister vnútra a minister informatizácie predložili správu o ochrane kybernetického priestoru Slovenskej republiky. Tam by sme asi tiež nemuseli mať nejaký rozpor, že ako sa veci majú, tak to by nám snáď mohli predložiť, nevidím tam žiaden, žiadnu vec, na ktorú by sme mali mať nejaký nesúhlas. No. A taktiež v rámci bodu C žiadame aj o to, aby nám predložili nejaké opatrenia, ktoré boli prijaté na ochranu kľúčových systémov. Tiež nemyslím si, že toto je niečo konfliktné. To snáď by sme mali vedieť, že ako je teda kybernetická priestor chránený.
No a posledný bod tohto uznesenia, žiadame vládu, aby tomuto plénu predložila nejaký dlhodobý plán a stratégiu posilňovania kybernetickej bezpečnosti vzhľadom na tento incident, čiže nejaký plán dlhodobých investícií, aby sme tu nerozhadzovali peniaze mirnix-dirnix, ale nejak systematicky nad tým rozmýšľali, poučení z tejto katastrofy na katastri, a nejakú reformu kompetencií, hej, ako budeme do budúcna lepšie chrániť systémy štátu, citlivé údaje a podobne.
Čiže ja by som to zhrnul, že ja tam naozaj nevidím žiaden bod, v ktorom by sme mali mať nejaký rozpor. To nie je nejaké politikárčenie, že tuná nevyzývame ministra, aby odstúpil, alebo nikomu tu nenadávame v tomto uznesení. Toto uznesenie je o tom, aby príslušní ministri informoval parlament a verejnosť, aké boli prijaté opatrenia, čo sa vlastne stalo a ako budeme do budúcna postupovať inak, aby sa takéto niečo nezopakovalo. Príde mi to úplne legitímne.
Takže to len k tomu obsahu toho uznesenia. Verím, že na tomto nejaká zhoda bude panovať.
No a teraz by som prečítal, aha, to si nechám až na rozpravu, že? To musím v rozprave, nie ako úvodné slovo. Takže do rozpravy sa hlásim potom ako prvý, aby som mohol predniesť pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Takže dovoľte, aby som prečítal spravodajskú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Martina Dubéciho, Michala Trubana, Alojza Hlinu a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu kybernetickej bezpečnosti verejnej správy a o opatreniach na jej posilnenie, tlač 739, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 774 z 10. marca 2025 pridelil návrh poslancov Jána Hargaša, Martina Dubéciho, Michala Trubana, Alojza Hlinu a Mariána Čaučíka, tlač 739, týmto výborom Národnej rady: výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval uvedený návrh 25. marca 2025 a prijal k nemu uznesenie č. 109, v ktorom odporúča Národnej rade uznesenie k tlači 739 schváliť. Výbor pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený návrh v určenej na svojej 55. schôdzi, ale neprijal k nemu platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu členov výboru.
Návrh správy o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Hargaša, Dubéciho, Trubana, Hlinu a Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu kybernetickej bezpečnosti verejnej správy a o opatreniach na jej posilnenie prerokoval Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť na 55. schôdzi 25. marca. Správa výboru nebola schválená, keďže návrh správy nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania návrhu poslancov, tlač 739, vo výboroch Národnej rady a tiež aby som plnil úlohu spravodajcu. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu skupiny poslancov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Skôr ako začnem čítať pozmeňujúci návrh, tak sa pozastavím nad tým, že výbor pre verejnú správu to uznesenie odporučil na schválenie, čiže ľudia, ktorí sa starajú o verejnú správu, hovoria, že dobre. Výbor pre obranu a bezpečnosť nemá názor. To je zaujímavé samo o sebe, neviem. Na kybernetickú bezpečnosť. Nechám na posúdenie verejnosti. Názor si spraví každý sám. Dobre.
A teraz by som pristúpil k prečítaniu pozmeňujúceho návrhu návrhu, pán predsedajúci.
V súlade, je to môj pozmeňujúci návrh, čiže v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša, Martina Dubéciho, Michala Trubana, Alojza Hlinu a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku stavu kybernetickej bezpečnosti verejnej správy a o opatreniach na jej posilnenie, tlač 739.
V návrhu na prijatie uznesenia navrhujem tieto zmeny:
1. V bode B. úvodnej vete sa slová „do 30. 5. 2025" nahrádzajú slovami „do 30. 6. 2025".
2. V bode C. úvodnej vete sa slová „do 30. 5. 2025" nahrádzajú slovami „do 30. 6. 2025".
3. V bode D. úvodnej vete sa slová „do 30. 5. 2025" nahrádzajú slovami „do 30. 6. 2025".
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo. Tak dovoľte, aby som v krátkosti uviedla naše uznesenie.
Vláda Slovenskej republiky doručila dňa 17. 1. 2025 národnej, Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podpore prioritných okresov, ktorým chce rozšíriť počet okresov, ktoré budú môcť poberať regionálny príspevok a tiež zoznam kritérií, na základe ktorých budú okresy do zoznamu prioritných okresov zaradené.
Máme za to, že v súvislosti s tak zásadnými zmenami v súčasnosti platného zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov v znení neskorších predpisov by mala Národná rada Slovenskej republiky v prvom rade poznať efektivitu takto vynakladaných prostriedkov na rast životnej úrovne a podnikateľských subjektov v dotknutých okresoch. Máme na to, že Najvyšší kontrolný úrad je kompetentný posúdiť efektivitu takto vynakladaných prostriedkov za uplynulých desať rokov a tiež pripraviť komplexnú správu, na základe ktorej bude môcť Národná rada vyhodnotiť účelnosť platného zákona a zvážiť jeho prípadné úpravy.
Skončila som a do rozpravy sa hlásim ako práv.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky any Hanuliakovej, Dariny Luščíkovej a Mareka Lackoviča na prijatie uznesenia Národnej rady k vykonaniu kontroly Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky, tlač 786, vo výbore.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 819 z 1. apríla 2025 pridelil predmetný návrh, tlač 786, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania predloženého materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj...
===== ...Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podať Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania predloženého materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh na prijatie uznesenia, tlač 786 na svojej 33. schôdzi dňa 27. mája 2025. Výbor k predloženému návrhu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor ma určil za spravodajcu s tým, aby som podal informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

(Prosím vymazať nadbytočný rámček.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, na poslednej schôdzi sme spoločne s Marekom Lackovičom a Darinou Luščíkovou teda predložili návrh na prijatie uznesenia, aby Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu poskytnutých regionálnych príspevkov cez zákon o najmenej rozvinutých okresoch. Tento zákon je v platnosti už 10 rokov a treba vyhodnotiť, aké benefity nám v daných okresoch priniesol, aké projekty boli podporené a koľko pracovných miest sa aj podarilo v dotknutých okresoch udržať. Práve takáto kontrola by mohla aj tento zákon vylepšiť a povedať nám, čo treba zmeniť. Budúci týždeň nás čaká práve druhé čítanie k tomuto zákonu, kde sú pripravené zmeny. Zatiaľ to však ale vyzerá, že nič zásadné sa na ňom meniť nebude. Akurát uvidíte okrem viac okresov sa bude deliť o menej peňazí. My sme aj avizovali ministrovi, aby tento zákon stiahol a zákon dal ešte raz prepracovať. Dnes by som sa rada v tejto diskusii, teda by som poukázala na jednu zo zásadných tém, týkajúcich sa efektívnosti a transparentnosti využívania verejných financií v oblasti regionálneho rozvoja. Ide teda o finančné zdroje, ktoré sú určené na podporu tých oblastí Slovenska, ktoré čelia najväčším ekonomickým a sociálnym výzvam. Tieto príspevky by mali mať význam pre zlepšenie životnej úrovne obyvateľov, vytváranie pracovných miest, rozvoj infraštruktúry a posilňovanie lokálnej ekonomiky. Sú to peniaze, ktoré majú priniesť konkrétne výsledky a zmeniť tam, kde je ich naozaj najviac potrebné, preto je absolútne nevyhnutné, aby sme mali istotu, že tieto finančné prostriedky sú využívané efektívne, transparentne a v súlade so zákonom. Bez dôkladnej kontroly totiž hrozí riziko plytvania, nesprávneho prideľovania alebo dokonca zneužívania týchto prostriedkov, čo by malo negatívny dopad nielen na samotné okresy, ale na celú dôveru verejnosti štát a jeho inštitúcie. Najvyšší kontrolný úrad je preto nevyhnutným garantom toho, že kontrola príspevkov podľa tohto zákona prebehne dôsledne, odborne a nezávisle. Len nezávislá inštitúcia, akou najvyšší kontrolný úrad bezpochyby je, môže objektívne preveriť, či boli prostriedky pridelené spravodlivo a či sa skutočne využívajú na zamýšľané investície a rozvojové projekty. Prečo je táto kontrola teda dôležitá? Po prvé, zabezpečenie spravodlivosti a rovnosti príležitostí. Musíme mať istotu, že príspevky nebudú koncentrované len v určitých oblastiach alebo že nedôjde k ich nespravodlivému prideľovaniu v prospech vyvolených. Transparentný proces kontrol zabezpečí rovnaký prístup pre všetky najmenej rozvinuté okresy. Po druhé, zvýšenie efektívnosti využívania verejných zdrojov. Kontrola môže odhaliť prípadné neefektívnosti, duplicity alebo neprimerané náklady a tým zabezpečí, že každé euro investované do týchto okresov bude mať čo najväčší dopad. Po tretie, posilnenie dôvery verejnosti. V čase, keď verejnosť často pochybuje o efektivite a transparentnosti verejných financií, je dôležité jasne ukázať, že štát nielen prideľuje prostriedky, ale aj dôsledne sleduje ich využitie. A posledné, podpora dlhodobej udržateľnosti rozvoja. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu pomôže identifikovať projekty, ktoré prinášajú trvalý prínos a zároveň upozorniť na tie, ktoré nemajú požadovaný efekt, čím sa môžeme vyvarovať opakovaniu chýb v budúcnosti. Záverom chcem zdôrazniť, že kontrola príspevkov podľa zákona o najmenej rozvinutých okresoch nie je iba byrokratickou povinnosťou. Je to základný nástroj zodpovedného riadenia verejných financií, ktorý pomáha zabezpečiť, že tieto cenné prostriedky skutočne zlepšujú život tých, ktorí to najviac potrebujú. Vyzývam preto všetkých kolegov a kolegyne, aby sme plne podporili nezávislé a dôsledné kontroly Najvyššieho kontrolného úradu v tejto oblasti. Iba tak môžeme garantovať spravodlivosť, transparentnosť a efektívnosť, ktorú si naši občania zaslúžia. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za tvoj príspevok, pani kolegyňa. Mňa len mrzí a zopakujem to, že sme nezískali na toto súhlas na výbore, pretože nešlo, to nešlo to nejaké robenie politiky alebo vytĺkanie nejakého politického kapitálu, ale cieľom bolo získať dáta, aby sme vedeli, že ako to teda za ostatných prakticky 10 rokov to bude tento rok alebo budúci, od platnosti a účinnosti zákona, že ako to vlastne za tých posledných 10 rokov fungovalo a nebola tu zo strany vládnej koalície ani snaha vlastne umožniť preskúmať, že či to bolo efektívne celé, či to malo zmysel, ako to celé vlastne vyzeralo, ako to celé dopadlo, či tá pomoc alebo tá podpora, ktorá bola vytvorená, či vlastne mala zmysel. My týmto pádom sa vlastne nedozvieme, že ako tento zákon bačoval za ostatných 10 rokov v tejto krajine. A jediné, čo nám muselo zostať na výbore, bolo vyjadrenie pána Záhorčáka, ktorý bol vtedy primátorom, myslím Michaloviec, ktorý povedal, že jemu sa tak zdá, že to fungovalo dobre, že on má taký pocit. Tak ale my tu nemôžeme sa nemôžeme sa tu rozhodovať na základe pocitov alebo na základe dojmov alebo že si to myslíme, ale že musíme mať asi nejaké dáta, čiže toto ma veľmi mrzí, že teda k dátam zjavne nepríde, nedošlo a táto koalícia sa rozhoduje na základe pocitov a o tom, že si niečo myslí. Veľmi ma to mrzí. Škoda.