35. schôdza

Ja ďakujem všetkým za reakcie a začnem pánom Ledeckým, že áno, tá moja posledná veta bola na základe toho, že to tu presne zaznelo minulý rok, keď som mala príspevok k jednorodičom v rozprave, tak tu zaznelo to, zo strany koalície teda, že si za to môžu sami, mnohí boli z toho veľmi zarmútení. A áno, ako hovoríte, máme zadefinované marginalizované skupiny, napríklad dôchodcov, ZŤP, teda zdravotne ťažko postihnutých a vieme na to naväzovať nejaké formy pomoci a túto skupinu, ktorá je aktuálne najchudobnejšia, nemáme zadefinovanú. Čiže ja mám za to, že by sme to mali aktualizovať, nato sme tu. Ako bolo povedané, toto je ďalší zákon, ktorý by vedel adresne pomôcť tej najohrozenejšej skupine a neviem, ja sa ešte stále asi čudujem, že takéto návrhy zákonov prichádzajú zväčša len zo strany opozície a nie od sociálnych demokratov.
K pánovi Radačovskému, ďakujem za reakciu, veľmi si to vážim. Spomínali ste druhého rodiča. Áno, máme rôzne dôvody, prečo máme jednorodičovské rodiny. Niekedy je až z 30 % to, že vlastne ten druhý rodič zomrel. Tam pri mladých rodinách nám vzniká problém, že nemajú ani pomoc zo sociálneho zabezpečenia, ktoré majú potom rodiny, ktoré sú trošku staršie a tam druhý rodič taktiež zomrie napríklad. A spomínali ste aj ten systém výživného, áno, presne, aj systém výživného, aj výživného, ktoré odvádza štát vlastne za nejakého nezodpovedného rodiča, by sa mal zmeniť, pretože štát by mal pomôcť tomu rodičovi, ktorý je na všetko sám, aby nemal ešte ďalšiu tú záťaž, že si musí ako keby znovu papierovačkami na úradoch vybavovať niečo, na čo má nárok nielen on, ale tak hlavne jeho deti.
A ďakujem pani kolegyni Holečkovej, že takisto ešte nie je unavená z tohto boja, ale ja si myslím, že sa nám to podarí. Ďakujem.

Takže to boli písomne prihlásení do rozpravy a teraz, či nie? Áno, áno, dobre, takže sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.
Ak sa nikto nechce prihlásiť ústne, tak vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka nechce zaujať stanovisko. Pán spravodajca? Nech sa páči. (Reakcia spravodajcu.) Štvrtok 17. hodina hlasovanie. Prerušujem rokovanie o tomto bode.
A budem pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu pána poslanca Horeckého a Janckulíka na vydanie zákona o turistických trasách, tlač 524. Poprosím pána poslanca Horeckého, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, spoločného spravodajcu, pána poslanca Šmilňáka miesto pre spravodajcov a pokračujeme s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Horeckého.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Majerský František, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého a Igora Janckulíka na vydanie zákona o turistických trasách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 524.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Horecký, ja verím tomu na konci dňa, že ten zákon prejde. Je vidieť skvelú odbornú prácu, ktorú ste pri tomto zákone odviedli. Je to nielen práca jedného človeka, ktorý tu dal nejaký návrh zákona, ale si to poctivo odmakali so svojím tímom. Robíte na tejto téme už niekoľko rokov a je to téma, ktorá by mala spájať našu krajinu. Myslím si, že turizmus je jedna z najobľúbenejších činností, veď aj pán predseda parlamentu Richard Raši rád chodí na turistiku a rád chodí na turistiku a má ju rád. Čiže pevne verím, že to podporí, lebo má rád turistiku ako veľa ďalších poslancov Národnej rady, ktorí chodia a majú radi tento úžasný šport a potrebuje podporu. Tí ľudia, ktorí sa venujú turizmu a robia turistické značky, tak ubúda. Generácia, ktorá sa tomu venuje, nám starne, nie je ani nijako podporovaná zo strany štátu a tento zákon jasne hovorí, ako to má celé byť, rieši to aj financovanie a rieši to to, čo má byť, že tie značky sú označené, turistické chodníky sú viditeľné a sú dôležité preto, aj keď sa niekto stratí, aby vedel, keď ide dole, kam má smerovať.
Čiže aj pre bezpečnosť, keď chodíme do lesov, aby sme vedeli, ako sa máme pohybovať. Čiže tento zákon je pre všetkých občanov tejto krajiny. Nie je ani pravicový, ľavicový, smerácky, hlasácky, kádehácky, je spoločný všetkých, pre všetkých občanov tejto krajiny, tak spravme nejaké gesto.
Ja verím, že pán predseda zaúraduje, keďže má rád turistiku, aby aj strana HLAS podporila tento úžasný zákon. Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Hajko s faktickou. Pána poslanca Hajka poprosím. Nie je v sále, pardon.
Pán poslanec Igor Janckulík s faktickou.

vymazať

122. Janckulík, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, ďakujem za tvoje kvalitné vystúpenie a podrobné vysvetlenie ohľadom tejto problematiky. Viem, že by si ešte dokázal veľmi dlho o tomto rozprávať a je to zákon o turistických trasách. A keď to tak poviem odľahčene, ty si sa toľko nachodil okolo toho, že ty si už prešiel niekoľko tých turistických trás a ja som ti tam sa snažil trošku pomôcť pri tých rokovaniach a videl som, aké tie rokovania boli náročné, ale tvoje argumenty, dá sa povedať, že boli nepriestrelné. Opakujem, nepriestrelné. Len, žiaľ, vidím tu stále takú neochotu podporiť tento návrh zákona, i keď v prvom čítaní nám prešiel všetkými prítomnými hlasmi. Je to akože veľká škoda, keď dobrý zákon nie je ani politický a nedokážu ho podporiť vládni poslanci a hlavne mrzí ma, že úradníci na ministerstve športu a cestovného ruchu, hľadajú tam rôzne zámienky, že tam ide o vyvlastňovanie pozemkov, čo vieme, že nie je pravda. A ja sám viem ako dobrovoľný záchranár, keď vyhľadávame nejakých ľudí stratených, tak tie turistické trasy sú veľmi dôležité. Pomáhajú aj tým ľuďom orientovať sa v teréne. Ale tu musí byť nejaký systém a ministerstvo športu a cestovného ruchu nemá žiadny takýto návrh zákona a viem, že ani dlho nebudú mať a proste ignorujú ho. A to je veľká škoda. Namiesto toho, oni to riešia takým spôsobom, že vyhlásime nejakú dotáciu, rozdelíme nejaké peniažky, a tým pádom to je vybavené. Ale my potrebujeme, aby tieto veci fungovali dlhodobo. To nemôžeme len urobiť jednorazovo, ale takýmto spôsobom sa to určite nerobí. A treba určite poďakovať aj strane SaS, lebo viem, že oni sa zaoberali tiež týmto návrhom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

123. Žiga, Peter, podpredseda NR SR
S ďalšou faktickou pán poslanec Dubovický.

124. Dubovický, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som dodal trošku k tomuto zákonu, že v tejto schôdzi je zákon aj z Progresívneho Slovenska, kde sa snažíme napríklad dostať tie vnadiská čo najďalej od takýchto turistických ciest. Tak verím tomu, že ak sa podporí tento zákon, tak aj v rámci bezpečia, o ktorom sa píše tuná v dôvodovej správe, tak sa podporí aj tento zákon, aby tie vnadiská, lebo ako ste si všimli za posledné týždne, mesiace dochádza ku útokom medveďov a veľa ľudí sú práve blízko tých, resp. tie vnadiská sú blízko v súčasnosti tých turistických ciest. Takže dávalo by to zmysel aj logiku, ak by sme tieto dva zákony spojili, resp. aby sme za tieto dva zákony zahlasovali súčasne. To je tak v skratke a viac poviem v rozprave. Ďakujem.

125. Žiga, Peter, podpredseda NR SR
S reakciou pán poslanec Horecký. Aha, vy nie ste s reakciou, vy ste ako navrhovateľ? Dobre. Poďte, poďte ako navrhovateľ, však môžte sa vlastne aj vyjadriť tým pádom.

126. Horecký, Ján, poslanec NR SR
Budem stručný, ale využijem pozíciu navrhovateľa, aby som možno nebol v dvoch minútach, ale možno v troch, štyroch, aby som vám naozaj seriózne odpovedal na vaše faktické pripomienky.
Pán kolega František Majerský, ďakujem ti, ty ako záchranár vieš, o čom hovoríš, keď hovoríš o bezpečnosti turistov. Nuž naozaj, spojím to aj s lesohospodárskou činnosťou, pretože to spolu súvisí a je to takto. Bezpečnosť turistov je alebo ľudí, ktorí sa pohybujú po lesoch predsa v týchto mesiacoch, v týchto, poslednom roku, dvoch, veľmi diskutovaná. Útoky medveďov, čo vám hovoril aj kolega pán Dubovický, sú časté, ktoré máme teda pozorovania, ktoré nás primäli k tomu, že sme aj novelou zákona o civilnej ochrane dávali nejaké riešenie na tieto situácie. A ako sa to stáva alebo resp. čo môžeme urobiť preventívne voči, aby sme znížili riziko takýchto útokov. Nuž určite tým, že ten pohyb turistov bude viac predvídateľný a viac rešpektujúci napríklad tým, že sa budú pohybovať po týchto turistických trasách, lebo keď sa nimi štát, tak dovoľte, poviem, trošku oháňa, že tí turisti alebo teda ľudia, ktorí sa pohybovali po lese, kde došlo k útokom, tak sa proste často pohybovali mimo, lebo máme voľný prístup do lesa.
A vtedy som počul argumentáciu, veď nech sa pohybujú po tých turistických trasách a chodníkoch, ktoré sú predsa len frekventované a medveď sa im prirodzene vyhýba. No tak keď sa nimi oháňame, argumentujeme, tak by sme ich mohli aspoň evidovať a registrovať a dať im nejaký právny rámec, ochranu. Čiže aj v tomto zmysle je to akýsi príspevok k problému, ktorý primárne zákon o turistických trasách nemal v úmysle riešiť, ale určite prispieva k bezpečnosti ľudí v lese.
Ďalšia vec, lesohospodárska činnosť. Keď nemáme upravené pravidlá a ľudia sú rôzni, a dnes, žiaľ, svedkami toho, že sa mnohí správame arogantnejšie, oveľa agresívnejšie aj v prírode než tomu bolo v čias, keď ja som bol vychovávaný, keď my sme chodili do lesa a ešte nás poučovali rodičia aj učitelia, že buďte potichu, ste na návšteve v prírode, nerušte zvieratá a nenechávajte za sebou bordel, s prepáčením. Tak dnes už sa ľudia takto prirodzene nesprávajú, sú nazvime to, sebavedomejší. A stáva sa také, mal som také skúsenosti s vlastníkmi, ktorí povedali, že sa veľmi nevraživo na nich, na zdieľanej ceste, ktorá bola lesnou cestou, ktorá slúžila na lesohospodársku činnosť, a zároveň to bola turistická trasa, tak že oni tam povedzme zvážali drevo alebo robili nejakú inú činnosť a turisti sa na nich pozerali veľmi s pohoršením, že prečo im narúšajú túto ich vychádzku po turistickej trase niečím, čo možno nejak amatérsky nazerali ako nevľúdne voči prírode, že je tam lesohospodárska činnosť. A dochádzali do konfliktov, do konfliktov, kedy tí turisti úmyselne brzdili tieto vozidlá, kedy dochádzalo k verbálnym konfliktom medzi tými zamestnancami vlastníka alebo najatými robotníkmi pre vlastníka a turistami. Aj takéto, prepáčte, že vám hovorím úplne až tak veľmi konkrétny príklad, situácie riešime týmto návrhom zákona, kedy hovoríme, kto za čo zodpovedá, kto je k čomu kompetentný. Jednoznačne hovoríme, že ten turista musí uvoľniť, dať prednosť tomu vlastníkovi v tom, čo ten vlastník vykonáva na svojom vlastnom pozemku. Aby ten vlastník mal dobrú vôľu strpieť, že tam je ten turistický chodník, lebo mu nebráni v jeho činnosti ani v jeho výkone vlastníckych práv. A na tomto mám zhodu s vlastníkmi a aj s turistami. A preto vás prosím, aby sme túto zhodu podporili. Teda týmto som chcel povedať Františkovi Majerskému a aj pánovi Dubovickému.
Igor Janckulík, ďakujem ti za tvoje ocenenie tej prípravy. Naozaj som sa stretol s výhradou, ktorej rozumiem, kolegovia z koalície, kedy som počul, že takýto zákon má byť predložený ako vládny návrh zákona. Rozumiem tejto pripomienke, pretože je to nový zákon, nie je to nejaká norma o jednej vete, o dvoch vetách, nejaká novela, ale je to celý nový zákon, ktorý tu doposiaľ nebol. Ale už som vám na to odpovedal aj v rozprave. Zopakujem to znovu.
Tento zákon tak pôvodne pripravovaný bol a ďalej sa na ňom tri roky pracovalo. Má všetky prílohy a náležitosti, akoby to bol vládny návrh zákona.
A naozaj odpustite, ale ja som vám nebránil, aby ste predložili, už ste pri vláde druhý rok, tento návrh zákona ako vládny. Len dúfam, že sa na ňom takto vieme zhodnúť. Popritom som sa stretol ešte s jednou fámou, ktorú spomenul tiež Igor Janckulík vo svojej faktickej, a to je fáma o vyvlastňovaní. Naozaj musím priznať, že keď som ako minister školstva, vtedy športu, videl ten pôvodný návrh zákona spred vyše troch rokov, tak tam boli neprimerané zásahy do vlastníckych práv. Bolo tam uložené ministerstvu školstva, že má dávať vecné bremená, má robiť zápisy do katastra a toto pri všetkej úcte ku teda turistickým trasám a k tomuto pokladu nie je ani v súlade s kompetenčným zákonom a s úlohami ministerstva, vtedy školstva, vedy, výskumu a športu.
Tak tieto všetky nedostatky sme odstránili. Dokonca dbal som na to, aby sa v zákone neoperovalo veľmi všeobecným pojmom verejný záujem. Lebo vieme, že v rámci verejného záujmu, ktorý nie je úplne presne a jasne definovaný, tak sa tiež dá všelijako ohýbať tá právna situácia, že čo je a čo nie je vo verejnom záujme. Dal som všetky karty do rúk ministrovi cestovného ruchu a športu, ktorý môže dokonca bez podnetu zrušiť trasu, turistickú trasu.
Ja proste spolieham na zdravý rozum a na to, že sa nenájde v Slovenskej republike minister cestovného ruchu a športu, ktorý by chcel rušiť programovo trasy, turistické trasy. Takže toto je moja odpoveď na tie fámy aj na spôsob, ako bol zákon pripravovaný a konkretizácia niektorých situácií, ktoré ukazujú, ako to myslíme vážne s tou harmonizáciou záujmov vlastníkov, turistov, samospráv a tak ďalej. Ďakujem. Skončil som.