35. schôdza

Ďakujem. Poprosím ale pána poslanca Stachuru, keby ste si sadli tu, lebo ste navrhovateľ. Pán poslanec Hajko s faktickou, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Nie náhodou, asi nie náhodou tieto dva návrhy zákonov idú za sebou, to znamená mali sme pred chvíľou rozpravu o návrhu zákona, čo sa týka prehliadok pre dôchodcov, aby boli spôsobilí viesť motorové vozidlo. Tento návrh zákona je z tej istej kategórie. Máme zbytočné byrokratické predpisy, ktoré nás zašnurovali do určitých vzorcov, schém, podľa ktorých sa správame a ono to potom vlastne vedie k tomu, že je ten systém neefektívny. Ďalšia vec, čo by som reagoval na kolegu Stachuru je, hovoril tu o rodinných lekároch. Vieme ako vznikali tí obvodní lekári u nás, je to už nábeh, ktorý vznikol vlastne pod druhej svetovej vojne, čo sa týka tých obvodných lekárov. Samozrejme, že vtedy to malo svoje miesto, ale z hľadiska práve tej efektívnosti, ktorú som spomínal, by bolo ozaj možno teraz v týchto časoch sa dobré zamyslieť nad tým, či sa k tým rodinným lekárom nevrátiť. Alebo či neuplatniť tie skúsenosti, ktoré majú z iných štátov. A poslednú vec, ktorú by som povedal je, vrátim sa k tej byrokracii, skutočne my stále veríme, že predpismi, vyhláškami zákonmi atď. urobíme vynikajúci systém, ktorý bude fungovať. Nie je to tak. Zákon je málo. Vyhláška je málo. Jednoducho musí to byť v prvom rade dobrý zákon a dobrá vyhláška a potom sa musí ten zákon uplatňovať v praxi. A my v tej praxi práve zlyhávame. Často sa nad tým zamýšľam, ako tu sedím v tejto snemovni, že čo my vlastne spôsobujeme tým morom zákonov, ktoré posielame do éteru.

Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Szalay, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Milí predkladatelia, ja sa iba budem opakovať so svojou faktickou poznámkou z predchádzajúceho vstupu. Toto je ideálna vec do Kilečka, je to takto jednoduché, jeden odsek v zákone, ktorý má ale že šialené dôsledky vzhľadom na využívanie rezerv, ktoré v slovenskom zdravotníctve máme. Všetko, čo tu bolo, teda takmer všetko, čo tu bolo povedané podpisujem. Čakacie doby k detským špecialistom sú neuveriteľné. Frustrácia tých rodín, to je ďalší náklad. Nielen ten zdravotný, ale tá frustrácia tých rodín, tá je obrovská, krájateľná. Určite sa s tým budú spájať aj nejaké poplatky, alebo pololegálne platby, lebo sa tí ľudia potrebujú niekde dostať so žiadosťou o zdravotnú starostlivosť a toto je arbitrárne, umelé rozdelenie zdravotnej starostlivosti, ktoré sa v čase mení, lebo regulátor raz povie, že tak a raz povie, že inak. Kedysi aj ku všeobecnému lekárovi sa už išlo od 16 rokov, keď ľudia začali pracovať, mohli ísť k všeobecnému lekárovi pre dospelých. Potom, keďže bolo málo detí, tak sme rozšírili všetko do 18. Potom sme ešte k tomu pridali aj dorast. Ale skutočne, myslím si že viem podčiarknuť to, čo tu zaznelo z rodinným lekárstvom. Koniec koncov bola to veľmi aktuálna vec aj počas Zajacovej reformy. Poďme sa vrátiť ku konceptu rodinného lekára, aby sme k takýmto žabomyším vojnám, že pozor toto je ešte 17,9-ročné dieťa a toto je už 18,1-ročné dieťa, aby sme toto nemuseli riešiť. Chirurgovi je jedno, či je to dieťa 15 alebo 20 ročné. Tá medicína tam už je veľmi podobná, čiže ja som veľmi rád, že si tento návrh navrhol a vravím, patrí do Kilečka.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Stachura. Nech sa páči.

Ďakujem pekne kolegom. Tak dúfam, že musíme nájsť nejaký iný názov k tomu, aby to nebolo že Saskárske Kilečko, KDH musí byť tiež invenčné a niečo nájsť, aby sme si mohli tieto naše návrhy tam pekne vkladať a možnože teda po voľbách bude iná spolupráca a že budeme presadzovať tieto veci spoločne. V čo pevne dúfam. A ďakujem pekne. Povedali ste tu presne tie veci, ktoré som ja spomenul aj v rozprave. Fero ešte raz, že je to bežné aj v Českej republike napríklad, že nemusíme ďaleko pozerať tuná za hranicu a tam je to normálne, že od 15 rokov môžu sa venovať aj dospievajúcim. Rodinný lekár, áno, to je taký koncept, asi to naši pediatri nebudú radi počuť. Mimochodom chcem kolegom povedať, že asi viete, že najlukratívnejšie momentálne je byť pediatrom na Slovensku ambulantným. Oni majú naozaj veľmi dobré, teda aby som neurazil niektorých, kde majú možno málo poistencov alebo málo ľudí, ale tí, ktorí sú aspoň tuná okolo Bratislavy, tak je to veľmi lukratívne mať teraz ambulanciu pediatrickú. Treba sa naozaj zamyslieť, že či to striktné delenie je udržateľné dlhodobo. Mám pocit, že asi nie a tuná vidíme, že potrebujeme riešenia veľmi rýchlo. Toto je jedno z nich. Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem za komentáre.

Takže konštatujem teda, že sme ukončili rozpravu a teda vyhlasujem ju za skončenú. Pán navrhovateľ chcete vystúpiť ešte v záverečnom? Nie. Nech sa páči pán spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Len pár slovami. Ja som pediater, mám pediatrickú atestáciu a potom som ti robil nadstavbovú kardiologickú a teda celý čas nás učili, s čím sa plne stotožňujem, že dieťa nie je malý dospelý a treba povedať, že tie detské ochorenia a najmä všelijaké vrodené vývojové chyby atď., že dospelí naozaj o tom veľmi veľa nevedia. Na druhej strane, mne čo sa na tom návrhu veľmi páči je tá flexibilita. Môžeš, nemusíš. A pod to sa teda plne podpisujem a samozrejme, treba si aj jasne povedať, že to dieťa prechádza do dospelého a ten vek 15, 16, tam sa môže debatovať, že ktorý by bol úplne že najoptimálnejší, ale naozaj že pokiaľ by to bolo na báze dobrovoľnosti, tak si myslím, že to je dobrý návrh, dobrý návrh. Možno ešte treba o ňom trošku diskutovať, ukľudniť tie tábory jednotlivé, pretože určite tam budú určité názory a môžu byť veľmi kvalitné a samozrejme, že trebalo by jednoznačne aj viac-menej poučiť tých pediatrov, eventuálne dospelých, lebo však máme slobodný výber lekára, že kedy to dieťa naozaj sa vyvíja úplne bez problémov a môže prejsť do starostlivosti dospelého skôr a kedy naopak zase to dieťa má také špecifiká, že je dobré, aby zostalo v starostlivosti pediatra dlhšie. A my aj ako detskí kardiológovia o tom veľmi veľa vieme, pretože naozaj tie vrodené srdcové chyby sú tak špecifické a dospelí pri všetkej úcte tých 80 výkonov a teraz už je to aj viac, ktorí detskí kardiochirurgovia majú, oni drvivú väčšinu z tých výkonov by nikdy nevedeli zrealizovať. A samozrejme aj dospelí kardiológovia mnohé tie chyby a neustály ten progres v tých výkonoch sa tak vyvíja, že by nevedeli riešiť. To znamená, tam je zase naopak veľmi výhodné, aby tí detskí kardiologickí pacienti dlhšie zostali práve v starostlivosti detských kardiológov a prechádzali k tým dospelým zase neskôr, kým samozrejme tá dospelá medicína, buď si nevyvinie nejaký spôsob špecialistov, ktorí budú špecializovaní práve na tie vrodené vývojové chyby v dospelosti, volá sa to že (nezorozum. slovo) po anglicky, alebo teda naozaj že tí lekári dospelí sa začnú veľmi intenzívne venovať tým vrodeným vývojovým chybám, aby vedeli sa postarať o týchto pacientov v dospelosti. Takže je to naozaj veľmi komplikovaný a komplexný problém, ale ešte raz, ja by som sa tiež pod neho podpísal, pokiaľ by to bolo na báze dobrovoľnosti, tým pádom poisťovne by mali v prípade správneho rozhodnutia povinnosť takéto výkony preplácať. Áno, možno je to taký medzikrok k tomu rodinnému lekárovi, len tam si treba povedať, že tam je tých otáznikov ešte viac, pretože veľmi dobre vieme, že to vzdelávanie v systémoch, kde je rodinný lekár, je naozaj trošku iné alebo dosť iné. Moja dcéra teraz chodí do Brna na lekársku fakultu a tam dokonca stále ešte majú kvázi niečo také, ako pediatriu špecializáciu už v rámci všeobecného lekárstva. Takže toto sú naozaj veci, ktoré sú veľmi dobre myslené a opäť hovorím, tam treba o tom uvažovať, dokonca si myslím, že pokiaľ je to na báze dobrovoľnosti a odborníci rozhodnú, tak je to správne riešenie. Takže ďakujem za tento návrh. A ešte hlasovať sa bude teda dnes o 17 hodine.

Ďakujem. Čiže hlasovanie bude o 17 hodine. Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu a v rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pani poslankyne Andrey Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov, tlač je to 746. Návrh na pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutiach 776 a 848. Nech sa páči pani poslankyňa, máte slovo.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Môj návrh smeruje k tomu, aby osobnú asistenciu mohli poskytovať aj rodinní príslušníci bez obmedzenia počtu hodín a druhov činností. Dnes to zákon síce čiastočne umožňuje, ale stále iba veľmi obmedzene, čo v praxi u mnohých odkázaných na pomoc vytvára problémy a prekážky v ich ceste za normálnym životom. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie. Dovoľte mi teraz ešte uviesť jednu malú opravu v dôvodovej časti na strane 9, som v predkladanom návrhu nesprávne uviedla hodinovú sadzbu na výkon osobnej asistencie, ktorá za rok 2024 bola v sume 5,83 eur a takisto nesprávny výpočet, pretože tento... na dopad na štátny rozpočet, keďže nehovoríme o navýšení počtu hodín osobnej asistencie, len o tom, že ju umožníme vykonať okrem cudzích osôb aj rodinnými príslušníkmi, dopad na štátny rozpočet nebude žiadny. Prosím pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.