35. schôdza

Ďakujem za slovo a ďakujem aj kolegyniam a kolegom za všetky faktické poznámky.
Pán predsedajúci, najskôr, áno, slušne, ale predsa ste to urobili, takže na to som iba nadviazala.
No ale budem sa venovať hlavne pani kolegyni Matejičkovej, lebo vlastne ako jediná z koalície zareagovala. Viete, pani kolegyňa, ako sa hovorí, že za dobrotu na žobrotu. No tak ja som si to teraz opäť raz potvrdila, lebo ja vás tu s kolegyňou pochválim, že vlastne som zaregistrovala vašu aktivitu v oblasti ľudských práv, že ste sa teda aj stretli s pánom verejným ochrancom práv a vy ako mi to opätujete? No bum! Pasívna agresivita, komentujete môj tón, no nie aby ste boli rada, že teda takýmto spôsobom som vyzdvihla, že na rozdiel od vašich kolegov niečo v tejto oblasti robíte, tak nabudúce si to asi rozmyslím.
Ale teda zareagujem aj na to, čo ste povedali ohľadom pána Chovanca. No ja neviem, vy ste pravdepodobne teda tú správu pána verejného ochrancu práv nečítali, pretože tam sa o nej nehovorilo, a preto som to ja ani nespomínala, lebo moja rozprava bola rozprava k tej správe. Tak možno si to prečítajte a namiesto toho, aby ste teda venovali tú svoju faktickú poznámku tomu, že potom si spravíte nejaký strih na sociálne siete, ako vy ste sa opäť raz zastali slovenského občana, zatiaľ čo ja som tu spomínala rómske deti, ktoré podľa vás majú obedy zadarmo, no tak to je teda veľmi smutné a len to potvrdzuje, že som ani nemala teda vás pochváliť za to, za tú aktivitu, ktorú ste spravili.
A ja budem rada, keď teda vystúpite, však kľudne sa prihláste do ústnej rozpravy a povedzte nám o tom prípade pána Chovanca, pretože ja ho mám celkom dobre naštudovaný, a boli tam už aj rozhodnutia aj belgických orgánov, aj ďalších, takže môžme kľudne o tom podiskutovať, hoci to nie je téma dnešného dňa, ale ak nám to pán predsedajúci dovolí, tak možno vás nezastaví, ale tak poďme sa o tom baviť, máte rovnako ten priestor ako všetci ostatní.
A ešte by som poprosila z tej druhej strany, že aspoň aby ste nemumlali, keď už k tomu nemáte čo povedať.
Ďakujem.

Pani kolegyňa, oceňujem našu konštruktívnu polemiku a považujem tému vyčerpania alebo obmedzovania času za vyčerpanú.
Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál.

Vážený pán verejný ochranca práv, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja možno trošku sklamem pána podpredsedu, ktorý práve predsedá, a predsa len by som aj ja ho trochu naškl, aby som použil jeho, jeho výraz. A to, akým spôsobom sa správa k verejnému ochrancovi práv na pôde parlamentu, je trochu aj vysvedčením toho, ako vážne berieme tému ľudských práv. Neviem, či už v nejakom médiu vyšla fotografia, lebo to, to je taká obľúbená fotografia, že verejný ochranca práv alebo predtým verejná ochrankyňa práv stojaca za rečníckym pultom parlamentu a pohľad zhora do prázdnych alebo poloprázdnych poslaneckých lavíc, áno, o niečom to hovorí, ale tak ja teda nemám celkom rád tie upozornenia, že hovorím tu k trom poslancom, ako niektorí, niektorí poslanci radi, radi hovoria. Proste sú tu tí, ktorí, ktorí považujú tému za dôležitú a čas im to umožní. Ale teda aspoň keď sme tu tí, ktorých to zaujíma, tak mali by sme mať možnosť sa do sýtosti vyrozprávať a nemuseli by sme, by sme apelovať na zdynamizovanie spôsobom, že budeme vstupovať vystupujúcemu verejnému ochrancovi práv do jeho vystúpenia slušnou formou, však ja netvrdím, že nie, ale, ale je teda fajn, že ak pán predsedajúci rovnako včera upozorňoval aj pri správach Slovenského pozemkového fondu a Sociálnej poisťovne, tu si len dovolím upozorniť na to, že verejný ochranca práv je inštitút, ktorý je zakotvený priamo v ústave na rozdiel od Sociálnej poisťovne a Slovenského pozemkového fondu. A rovnako to porovnanie s pánom prezidentom, že dokázal vystúpiť za štyridsať minút, tak, tak ako pán prezident vystupuje s politickým posolstvom o stave krajiny, tak je to niečo iné ako uviesť dvestostranovú správu o stave dodržiavania alebo porušovania ľudských práv v krajine.
A teda zlá správa je, že teda už sa pripravuje novela rokovacieho poriadku, kde bude pravdepodobne obmedzené alebo obmedzený rozsah vystúpení hostí, ktorí, ktorí prednášajú rôzne správy alebo iným spôsobom vystupujú na pôde, na pôde parlamentu. A teda keď už teda rekapitulujem a sumarizujem prístup Národnej rady k verejnému ochrancovi práv, tak len upozorním, že napríklad minulý rok sme takisto v júni prerokovali správu pána verejného ochrancu práv, ale hlasovali sme o nej až v novembri a tento rok, tento rok budeme tu rokovať zrejme dnes o tej mimoriadnej správe, ktorá takisto bola, myslím, v marci predložená, a teda kým tie štandardné správy, ktoré bilancujú, bilancujú pôsobenie verejného ochrancu práv za predchádzajúci kalendárny rok, tak áno, tak to je taký nejaký štandardný proces, ale tie mimoriadne správy napríklad by mali byť prerokované podľa môjho názoru rýchlejšie a teda nemali by sme, nemali by sme ich odsúvať, od toho sú to mimoriadne správy.
Čiže ja by som sa tiež chcel poďakovať pánovi verejnému ochrancovi práv za jeho činnosť aj v minulom, aj v tomto roku za to, že ako systematicky pristupuje k náplni svojej práce a vykonáva ju naozaj nezávisle, so záujmom o všetky aspekty, ktoré mu ústava a príslušný zákon vymedzujú ako jeho pôsobnosť. Zvlášť chcem oceniť tie, ako to nazýva, listy poslancom, lebo je dôležité upozorňovať Národnú radu na to, že aj pripravovaná legislatíva môže byť problematická z hľadiska ľudských práv a potom aj tie v niektorých prípadoch následné podania na Ústavný súd.
Z vecí, o ktorých hovorí správa, o ktorej hovoril aj pán verejný ochranca práv vo svojom úvodnom vystúpení, by som sa rád dotkol niektorých. Spomenul tu pandémiu v súvislosti so štátnou karanténou a teda tou amnestiou, ktorá bola schválená vo vzťahu k štátnej karanténe. Tam zase bol problematický ten, tá druhá časť tej amnestie, ktorá v podstate amnestovala porušovanie pravidiel, ktoré boli legálne a ktoré mali chrániť občanov a pri ktorých nebolo preukázané, že by boli neprimerané, a čo teda nie je dobré z hľadiska, dobrý signál z hľadiska, z hľadiska štátu a to, ako sa štát pozerá na dodržiavanie pravidiel v takej extrémnej situácii, ako je napríklad pandémia. My sme tu zhodou okolností včera diskutovali o opatreniach počas, počas pandémie v súvislosti teda s pôsobením vládneho splnomocnenca pána Kotlára a tiež sme viacerí konštatovali, že ani z hľadiska manažmentu, ani z hľadiska nastavenia legislatívy nebol, nebolo všetko v poriadku. Ja som to zažíval ako vládny poslanec, museli sme mnohé veci meniť, lebo nielenže štát nebol pripravený tým, že neexistovali ochranné pomôcky v Štátnych hmotných rezervách, ale ani legislatíva nebola pripravená na pandémiu a na taký potrebný rozsah opatrení. A jeden z tých dôležitých aspektov bol, bol aj aspekt ľudskoprávny, a tu chcem teda oceniť aj činnosť vašej predchodkyne pani profesorky Patakyovej, ktorá upozorňovala na problémy v uplatňovaní protipandemických opatrení, robila to podľa môjho názoru veľmi vhodným spôsobom, teda jednak, jednak upozorňovala, ale robila to zdržanlivo vzhľadom k vážnosti situácie a vzhľadom k uvedomeniu si, že tie opatrenia sú potrebné, ale mali by byť robené tak, že iba v nevyhnutnej miere zasahujú do ľudských práv a sú primerané tomu účelu, na ktorý slúžia, a, žiaľ, tá legislatíva nebola nastavená tak, aby tieto požiadavky registrovala. Neexistovala napríklad nejaká jasná možnosť súdneho prieskumu, to sme sa snažili postupnými zmenami zákona napraviť, a teda vítam tú informáciu, ktorá zaznela, že v spolupráci s Generálnou prokuratúrou pripravujete legislatívnu iniciatívu, ktorá by mala viesť k tomu, že v budúcnosti ak sa takáto vyskytne, tak krajina bude pripravená aj z legislatívneho hľadiska tak, aby boli rešpektované ľudské práva a verím, že Národná rada alebo teda vláda, asi by bolo namieste, aby vláda prišla s takou iniciatívou, si teda pozorne prečítam, s čím sa, s čím prídete aj s Generálnou prokuratúrou.
Zaznamenal som tu aj tú informáciu o tých zmluvách o voľbe občianstva, o dvojitom občianstve, jednak o tej zmluve ešte z čias Sovietskeho zväzu, a podobne to bolo aj so zmluvou s Maďarskom, kde teda podobný princíp oberal o možnosť, o možnosť občianstva detí zo zmiešaných manželstiev a teda Národná rada v novembri minulého roku vyslovila súhlas s vypovedaním oboch, oboch zmlúv, takže tam nastal, nastal v minulom roku citeľný pokrok, lebo bol, bol to problém, na ktorý dlhodobo viacerí, viacerí vrátane verejného ochrancu práv upozorňovali.
No a, samozrejme, tá správa je, správa je podrobná, rieši množstvo porušení ľudských práv a množstvo, množstvo problémov, a tu by som chcel len poznamenať, že keby sme žili v normálnej alebo v normálnejšej situácii ako dnes, tak verejný ochranca práv by sa venoval skôr takým subtílnejším právam, skôr právam druhej a tretej generácie ako tým základným politickým a občianskym právam, skôr nejakým parciálnym veciam ako, ako veciam systémovým, skôr možno nejakým restom z minulosti ako aktuálne schvaľovanej legislatíve, ktorá môže byť problematická z hľadiska základných práv, a možnože viac uplatňovaniu alebo nedostatkom v aplikačnej praxi ako, ako chybám a obmedzeniam základných práv v legislatíve. A áno, aj tým témam sa tá správa venuje, sociálnym právam, poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, správaniu sa polície k ľuďom, správaniu sa k ľuďom, ktorí majú nejakým spôsobom obmedzenú slobodu, a situácii cudzincov. Problém je, že na Slovensku v ostatnom čase sú problematizované aj tie základné práva prvej generácie, práva politické, práva občianske.
Bol tu spomenutý zákon o slobode náboženskej viery. Tých 50-tisíc veriacich ako podmienka na registráciu novej cirkvi, to nie je nejaký prežitok z dávnej minulosti, že to tu tak odjakživa bolo, to je účelová novela schválená vo volebnom období 2016 – 2020 a explicitne zameraná proti možnosti, aby sa islam registroval ako cirkev alebo náboženská spoločnosť na Slovensku. Ten prach bol postupne zvyšovaný od 10- cez 20- až po 50-tisíc, čo teda zdá sa, zdá sa prakticky nedosiahnuteľné a je to evidentne diskriminačné, a opäť vítam avizovanú iniciatívu pána verejného ochrancu práv, že sa v tejto veci chce obrátiť na Ústavný súd.
Ale máme tu aj v tomto volebnom období aktuálne útoky na základné práva a slobody zakotvené v legislatíve. Už spomenutý zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý nabúrava, spochybňuje právo vyhľadávať informácie a povinnosť štátnych a verejných orgánov poskytovať informácie verejnosti. Máme tu ohrozenie a obmedzenie práva združovať sa. Tá hanebná novela zákona o neziskových organizáciách, ktorá pôvodne bola myslená ako lex zahraničný agent podľa ruského vzoru, potom sa vo výbore zmenil na zákon o lobingu prijatý pozmeňujúcim návrhom na pôde ústavnoprávneho výboru. Ale zákon o lobingu iba pre mimovládne neziskové organizácie, nie pre iné subjekty, ktoré vykonávajú, vykonávajú podobnú činnosť. Nakoniec aj na základe nejakých nezhôd vo vládnej koalícii aj toto bolo vypustené, ale ostali tam viaceré problematické body, napríklad stiahnutie zákona o slobodnom prístupe k informáciám na mimovládne neziskové organizácie, ktoré získali nejaké verejné prostriedky, čo už samé osebe je zvláštny princíp a asi ústavne sporný. A opäť, diskriminácia, prečo len mimovládne neziskové organizácie, prečo nie firmy, politické strany, cirkvi, ak zákonu o slobodnom prístupe k informáciám majú, majú podliehať mimovládne neziskové organizácie. Lebo aj tie iné subjekty poberajú podporu z verejných zdrojov.
Už tu spomínaný zásah alebo možný zásah do zhromažďovacieho práva cez takzvaný lex atentát vo všetkých v týchto, v týchto legislatívnych iniciatívach bol aj pán verejný ochranca práv aktívny aj v čase ich schvaľovania, v niektorých prípadoch aj po ich schválení. Ja len teda dúfam, že nebude mať pán verejný ochranca práv reálny problém s ďalším pokusom zasiahnuť do združovacieho práva, ten teraz do práva združovať sa v politických stranách alebo do volebného práva, lebo pán premiér Fico opakovane avizuje, že by si želal zmenu politického systému, že na Slovensku je príliš veľa politických strán, že by sa mal obmedziť počet politických strán, že by sa malo nejako zabezpečiť, aby (kýchnutie v pléne), na zdravie, aby vláda mohla vykonávať svoj mandát dlhšie ako jedno volebné obdobie a dáva nám za vzor krajiny ako komunistická Čína, komunistický Vietnam alebo autoritatívny Uzbekistan. Teda krajiny, ktoré majú ďaleko od systému liberálnej demokracie, majú ďaleko od dodržiavania, rešpektovania základných práv a slobôd. Čiže želajme si, aby to ostalo iba v podobe, v podobe rečí, lebo v opačnom prípade nám pán verejný ochranca práv bude musieť napísať veľa listov a zrejme sa aj obracať na Ústavný súd.
Posledná vec. Chcem teda oceniť aktuálnu iniciatívu zo strany pána verejného ochrancu práv a ten ďalší z jeho listov, kde upozorňuje na možné úskalia novely ústavy, ktorá je v legislatívnom procese, ide o vládny návrh, a teda najmä to spochybnenie prednosti našich záväzkov v oblasti ľudských práv a slobôd, ktoré vyplývajú či už z európskeho práva, alebo z medzinárodných zmlúv, tak si dovolím pár viet zacitovať: „Súčasťou navrhovanej novely ústavy je aj odňatie prednosti ľudských práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a práva Európskej únie pred slovenskými zákonmi v špecifických otázkach, ako sú ochrana života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj súvisiace rozhodovanie v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia. Verejný ochranca práv pripomína, že takáto výhrada môže byť nielen v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ale taktiež predstavuje precedens, ktorý by mohol v budúcnosti viesť k obmedzeniu existujúceho európskeho štandardu ľudských práv, a to nielen v kultúrno-etických otázkach, ale aj v oblastiach ako osobná integrita, osobná sloboda, ľudská dôstojnosť, sloboda prejavu alebo volebné právo."
Čiže ešte raz, za mňa ďakujem, pán verejný ochranca práv, za vašu, za vašu činnosť aj v minulom roku, aj v tomto roku. Ľudské práva sú dôležité, inštitút verejného ochrancu práv je dôležitý a teraz som rád, že ste už tretím v rade verejných ochrancov práv, ktorí napĺňajú zmysel tohto inštitútu tak, ako bol zadefinovaný v slovenskej ústave.
Ďakujem.

.

Teraz sa chcem opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. (Reakcia z pléna.) Ešte sa hlási aj pani poslankyňa Kolíková, ktorej nejde zariadenie, takže ju zaradíme. Poprosím technikov, aby zaradili aj pani poslankyňu Kolíkovú. Čiže máme troch prihlásených.
Ako prvá pani poslankyňa Kosová, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v prvom rade poďakovať sa váženému pánovi verejnému ochrancovi práv za jeho správu, pretože pre Progresívne Slovensko je, samozrejme, oblasť ľudských práv jedna z najdôležitejších priorít, o to viac si ceníme vaše správy a, ako vidíte, tak sa im teda aj intenzívne venujeme. A zároveň chcem povedať, že tá debata, ktorú sme tu mali pred chvíľou o segregácii, ma inšpirovala k tomu, aby som nakoniec vystúpila aj ja, aj napriek tomu, že som to najprv vôbec nemala v úmysle. A je to najmä aj kvôli tej téme segregácie, nielen ktorá momentálne na Slovensku je, ale aj k tomu, ako sa staviame, a aj k rizikám, ktoré v budúcnosti, ktorým budeme musieť čeliť, a chcem vás týmto aj v podstate požiadať o spoluprácu na tejto dôležitej téme, ktorá sa týka, samozrejme, v prvom rade tých národnostných škôl.
My všetci veľmi dobre vieme, ja som to tu už niekoľkokrát spomínala, že Slovensko čelí infringementu od roku 2015 za vlastne segregáciu rómskych detí. A obrazne povedané, odvtedy sme mali už takmer jednu celú generáciu detí, aby sme na tomto stave niečo zmenili, ale práve naopak, ja musím povedať, že tento trend sa dokonca stále zhoršuje. Ako som už spomínala aj vo faktickej poznámke, tak máme v súčasnosti podľa posledných údajov z roku 2024 až 468 škôl, ktoré sú v riziku segregácii v hlavnom vzdelávacom prúde, podotýkam, nie v špeciálnom školstve. Ale zároveň máme aj 65 % detí, ktoré navštevujú školy, kde väčšina ich spolužiakov sú deti z tej istej menšiny, čiže Rómovia. A, bohužiaľ, v týchto prípadoch výskumy poukazujú na to, že často ide o školy, kde nie každý pedagóg chce pracovať, kde teda majú učitelia na deti omnoho menšie požiadavky a tieto deti dosahujú naozaj veľmi zlé výsledky, často testy z monitoringu sú na úrovni 20 %. A je potrebné povedať aj to, že inšpekcia často poukazuje na to, že v oblasti kvality vzdelávania a používaných metód vzdelávania je to teda katastrofálne.
To znamená, že v podstate my tu nehovoríme len o nejakých problémoch, ale ja by som to nazvala že až chudobou toho systému, ktorá nakoniec tieto deti v konečnom dôsledku absolútne vyčleňuje zo spoločnosti a bez nejakej vízie lepšej budúcnosti. No a teraz namiesto toho, aby sme naozaj razantne začali robiť politiku desegregácie, tak vytvárame niečo, čo sa má tváriť ako národnostné školstvo. A ja som už aj tu niekoľkokrát hovorila o tom, že to v podstate len v skutočnosti legitimizuje pokračovanie a konzervovanie segregácie, len, bohužiaľ, s inou nálepkou a pod iným názvom. Minister školstva tento projekt označuje ako pilotný, ale povedzme si pravdu, morálne a právne ho treba pomenovať úplne inak, je to zámer, ktorý ohrozuje základné práva detí a riskuje, že Slovenská republika ešte viacej uviazne v systéme segregácie rómskych detí vo vzdelávaní, pretože podľa medzinárodnej judikatúry platí, že teda národnostné školstvo nie je považované za segregáciu. Takže z môjho pohľadu je tento zámer zmeny nálepky na segregované školy za národnostnú jediný, a to legitimizovať segregáciu na území Slovenskej republiky.
Čiže aj keď sa to tvári tak, že ide o krok v ústrety národnostnému školstvu, tak to tak v konečnom dôsledku nebude, pretože to daný stav existujúcej segregácie nejako nezmení. Tento zámer bol oznámený už v júni roku 2024, teda pred rokom, a na základe memoranda, ktoré bolo podpísané medzi prešovskou univerzitou, asociáciou škôl s vyučovaním rómskeho jazyka a ministerstvom a, samozrejme, bola tam aj samospráva, obec Rakúsy, a už prvá vec, ktorá tam je, ktorá je alarmujúca, tak je, že toto memorandum bolo podpísané bez účasti zástupcov rómskej menšiny. Ja si nespomínam, žeby sa ktokoľvek teda pýtal jednotlivých lídrov z rómskej národnostnej menšiny alebo samotnej komunity, či vôbec majú záujem o takéto národnostné vzdelávanie. Je pravda, že až potom, po vyhlásení tohto memoranda, bola zvolaná nejaká pracovná skupina na ministerstve školstva, ale to už tá kritika teda jednoznačne zaznievala od rôznych asociácií, takže bolo jasné, že je to len také akože pro forma pracovné stretnutie na odobrenie toho, čo už bolo vlastne podpísané.
Tak ako vnímam vlastne snahy alebo kroky Slovenska za posledné obdobie v oblasti nejakej rómskej participácie, tak musím povedať, že to vôbec nie je nejaké náhodné opomenutie, ale je to fakt že vzorec, ktorý už desaťročia vedie k porušovaniu práv rómskych detí, a preto je mojou povinnosťou, ale aj povinnosťou všetkých nás, ktorí sa zaoberáme v oblasti vzdelávania alebo ľudskými právami, aby sme vyzvali aj nezávislé inštitúcie, aj všetkých ľudí na Slovensku, aby sme venovali väčšiu pozornosť týmto témam, pretože segregácia je problém spoločnosti, je problém celého systému a je jedno, či táto segregácia vzniká nevedome alebo vedome, je potrebné, aby sme sa k tomu nejakým spôsobom postavili.
Pripomeňme si, že Európsky súd pre ľudské práva jasne hovorí, že segregácia na základe etnicity je porušením práva na vzdelanie podľa čl. 2 protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a je to najmä prax, ktorá štiepi spoločnosť, ktorá deti stigmatizuje a ktorá im znemožňuje vstup do plnohodnotného života, aby sa vôbec uplatnili či už na trhu práce, alebo celkovo v živote. Ale my máme aj slovenské zákony, ktoré proste segregáciu vyslovene odmietajú – je to Ústava Slovenskej republiky a, samozrejme, aj antidiskriminačný zákon, ktorý v § 2 odsek 3 nehovorí len o pasívnom zákaze segregácie a diskriminácie teda, ale kladie štátu aktívnu povinnosť prijímať také opatrenia, aby bola diskriminácia odstraňovaná.
A čo sa týka Rakús, tak toto je pre mňa absolútnym príklad manipulácie s týmto ľudskoprávnym diskurzom, ktorý na Slovensku máme, pretože my transformujeme vlastne už existujúcu segregovanú na národnostnú. A pritom vieme, že základná škola v Rakúsoch je typickým príkladom dlhodobej priestorovej aj inštitucionálnej segregácie. Minister Drucker tvrdí, že ide o nejaký modelový príklad podpory výučby v materinskom jazyku a že toto má prispieť k segregácii. Tak ja nerozumiem tomuto naratívu. Po prvé, ani nepovedal, akým spôsobom, ale, po druhé, tento naratív je úplne v priamom rozpore s realitou, ale aj s medzinárodnými, aj s našimi slovenskými záväzkami. Ja len podotýkam a pripomínam, že Slovenská republika sa nikdy nezaviazla k tomu, že by mala poskytovať vzdelávanie v rómskom jazyku, podobne ako je to napríklad v prípade maďarskej či rusínskej menšiny. My sme sa zaviazali len k tomu, že rómsky jazyk má byť síce súčasťou učebných osnov, ale ako podporný jazyk na to, aby sa deti naučili slovenský jazyk, v ktorom sa potom môžu uplatniť. Zároveň, a to je najkľúčovejšie, tento vznik národnostnej školy musí vychádzať z vôle samotnej komunity. To je základný predpoklad. Má to byť dobrovoľná voľba rodičov a nie rozhodnutie nejakej samosprávy, obecného úradu alebo ministerstva.
Ja len podotýkam, že v prípade maďarskej alebo rusínskej národnostnej menšiny by toto bolo nemysliteľné, aby sme zriadili nejakú národnostnú školu bez toho, aby sme to konzultovali s komunitou a aby to bolo ich vlastné želanie. Ale v prípade Rómov sa to deje už niekoľkokrát. Ak si spomínate, mali sme tu ďalší výnimočný experiment – internátne školy a podobné veci, ktoré nikdy nevychádzali z vôle Rómov a oni, chudáci, ani nevedia často, najchudobnejší, tí segregovaní, že sa vôbec dejú na tej základnej školy nejaké zmeny a vôbec ani nerozumejú tomu, že čo musia často podpísať, len to jednoducho podpíšu, pretože o tom nie sú ani dostatočne informovaní.
To dôležité je ale povedať, že tento zámer kritizovali nielen slovenské organizácie, ale už aj medzinárodné organizácie, ja spomeniem, samozrejme, Eduromu, aj Poradňu pre občianske a ľudské práva, takisto Rómske advokačné a výskumné stredisko, ale aj, ako som spomínala, medzinárodné subjekty ako je Amnesty International, alebo bolo to aj European Roma Grassroots Organisations, alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Ledecký.

Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja som chcel vystúpiť vo faktickej poznámke, ale asi by som to nestihol, a ešte, pardon, pán ombudsman, vážený pán ombudsman.
Pani kolegyňa Kosová, akože myslím si, že ste povedali veľa vecí a som sa nad tým usmieval, lebo tak ako ste ich, o nich rozprávali, tak je to úplná pravda. Viete, ono je to s tými rómskymi osadami tak, že pokiaľ máte správne nástroje, tak ako keď ich viete presvedčiť, že keď pôjdu k voľbám, dostanú 500 euro, rovnako je to aj s tou národnostnou školou. Viete ich zmanipulovať veľmi jednoducho, že im nahovoríte, že budú mať nejaké výhody a oni potom na to pristúpia. Nevedia ísť do detailu, o čo sa jedná. Čiže áno, tá národnostná škola je hlúposť, my potrebujeme, aby tie deti sa naučili po slovensky, aby potom v tom ďalšom živote mohli komunikovať, lebo máme problém, že nechodia do materskej škôlky, sú len v tom rodinnom prostredí, kde sa hovorí rómsky, a je logické, že prídu do prvého ročníka a nemajú rovnakú štartovaciu čiaru ako ostatné deti. To je normálne. A neviem, akým spôsobom, keď urobíme rómsku národnostnú školu, kedy tú bariéru vôbec prekonajú. Takže je to naozaj len, neviem, čo týmto spôsobom chcel ten štát riešiť, ale len poškodí.
Ale ja chcem pána ombudsmana poprosiť, aby sa naozaj venoval tejto téme, máme, keď hovoríme o Rómoch, o vylúčených rómskych komunitách, tak naozaj neni to formálne, že by sme sa mali venovať hlavne deťom, lebo ja keď som nastúpil za starostu, niekedy v ´98. roku, tak nielen v našej obci, ale všade bola stopercentná nezamestnanosť, čo je logická, lebo 30-percentná nezamestnanosť bola v regióne, tak tí Rómovia, keďže nemajú sociálne kontakty a tak ďalej, sú na tom výrazne horšie, vzdelanie, hygienické podmienky, tak mali tú stopercentnú nezamestnanosť. Dneska už to nie je pravda. Dneska už to nie je pravda a keby sme sa naozaj tomu problému venovali, tak dneska je ten problém vyriešený. A to, že je to tak, tak akože choďte sa pozrieť na stredné školy v našom regióne. Ja som tu už dvakrát spomínal zdravotnícku školu. Výrazné percento budúcich zdravotných sestier sú rómskeho pôvodu, pretože jednoducho dostali priestor v tej škole, že sa učili na jednotky, dvojky, trojky, zobrali ich na tú školu, tú školu dokončili a dneska ošetrujú pacientov v nemocniciach. Toto je najlepšia cesta. Ale viete, pokiaľ my stále máme 5,5-tisíc detí na dvojzmennej prevádzke, spravidla sú to rómske deti, prečo to nevieme vyriešiť? Akože keď je raz dvojzmenná prevádzka, neviem, či existuje nejaká štúdia, rád sa opieram o fakty, ale vám garantujem, že v tej dvojzmennej prevádzke majú totálne zhoršené výsledky jak v tej jednozmennej. A nebudem vám vysvetľovať prečo.
Ďalšia vec, nie je normálne, že my tu v Národnej rade, hej, schválime zákon, že od troch rokov musia deti chodiť do materskej škôlky a starosta má pripravený pozemok, stavebné povolenie, žiadosť na európske zdroje, pošle ju do vyhlásenej výzvy a príde odpoveď, že fajn, že všetko je v poriadku, ale finančné zdroje došli. Na to finančné zdroje došli? Sú normálni? A taký starosta, ktorý jeden z desiatich, samozrejme, sa o to pobije a obchádza tie úrady, tak dokáže to ešte, že niekoho vyškrtnú a jeho tam dajú, ale naozaj máme lokality, kde tá materská škola nie je. A ako chceme, aby tie deti, zase, keď prídu do tej základnej školy, mali rovnakú štartovaciu čiaru?
A tretí dôležitý problém je teplá strava. My, náš štát, ekonomicky podporuje tých, čo podávajú suchú stravu, bo nie sú na tom ekonomicky znevýhodnení. A viete, je lepšie na suchý rožok natrieť maslom, alebo suchý rožok, dať medzi to salámu, ako navariť obed. Však, preboha, sa nad tým zamyslime. A viete, máme kopu, a tento problém vieme vyriešiť raz-dva. Nič by nás nestál dokonca. Lebo máme kopu jedální, ktoré nie je vyťažená kapacita, a tri kilometre odtiaľ máme obed, čo podávajú suchú stravu. Len to nejakým spôsobom treba zmanažovať, aby tá jedáleň varila aj pre túto školu. A ja si myslím, že či ministerstvo školstva alebo splnomocnenec vlády, keď sa tomu problému začnú venovať, tak ten problém vedia vyriešiť. A ide tam len o to, aby tie deti mali presne tie isté podmienky, nech je akejkoľvek farby pleti. A vy sa potom čudujete, že ten rodič nerómsky zoberie to dieťa na inú školu. No jasne, že zoberie, keď je tam dvojzmenná prevádzka, keď tam nemá teplú stravu, tak jasné, že zoberie, má tú možnosť voziť ho do nejakej inej obce, tak ho vozí. Rómovia tú možnosť zväčša nemajú.
Takže je to, je to problém, ktorému by sme sa mali venovať, investovať, momentálne máme na riešenie tohto problému z európskych zdrojov 907 miliónov. Deväťstosedem miliónov. Keď pripočítame spoluúčasť, tak je to viac ako jedna miliarda. Je to jedna dvanástina celého európskeho rozpočtu, ktorý ide na Slovensko na programovacie obdobie. Jako ja si myslím, že máme všetko, čo na to potrebujeme, len povedať, že toto ideme riešiť. Ale viete, keď ja pozriem, že z týchto peňazí je napríklad tam pripravená, alebo idú pripraviť štúdiu, že aký vplyv má zavedenie vody do vylúčených rómskych komunít. Na to vám treba štúdiu? Ste sa zbláznili? Po prvé, vám nájdem desať štúdií, ktoré boli robené v priebehu rokov a, po druhé, však toto je snáď každému jasné. Alebo idú robiť nejaký návrh na ministerstve, ako zmeniť školské obvody, aby zabránili vylúčeniu. Tak v prvom rade o tom rozhoduje samospráva. A vy asi neviete, ako funguje samospráva, lebo tí poslanci naozaj tie školské obvody, to je problém, ktorému sa venujú. A teraz si predstavte, že príde z ministerstva nejaký návrh, tak bude mať presne opačný účinok, len naštve tých poslancov, lebo tí poslanci si povedia, oni sa zbláznili? Oni snáď vedia lepšie, ktorá ulica má ísť do ktorej školy, alebo ktorá časť obce? Alebo to ministerstvo by malo povedať rovno, dobre, tak ideme zobrať kompetencie samospráve miest a obcí a my o tom budeme rozhodovať, ale nie takýmto spôsobom. Tento spôsob je zlý a len tých ľudí naštve, tak to celé nejde, tak to nefunguje, inak to treba robiť. A buď to len niekto si tam napísal, lebo chce na tom peniaze nejaké zobrať, alebo to niekto napísal, kto naozaj sedí za tým symbolickým zeleným stolom a nerozumie, ako fungujú regióny.
Takže chcel som aj ja upozorniť na tento problém, ktorý vieme riešiť, máme naňho peniaze, na niektoré veci nám netreba peniaze, len sa tomu venovať. A moja posledná vetu bude: Pokiaľ budú ľudia a deti v týchto lokalitách piť vodu z potoka, nebudujme mediálne domy, lebo naozaj zabezpečiť vodu a teplú vodu a pitnú vodu je dôležitejšie ako nejaký mediálny dom.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Pani poslankyňa Kosová, nech sa páči.